Preklady fanfiction Harryho Pottera

Poznámka prekladateľky: V tejto časti sa dostaneme k nejakým explicitným scénam medzi dvomi mužmi, takže koho by urážali alebo pohoršovali, na konci sa dajú preskočiť. 

Nizar sám je určite dôvodom, prečo sa mu nikdy s nikým nepodarilo nadviazať úspešný románik, a je to tá istá zasraná zbabelosť. Nedokáže sa vyrovnať s myšlienkou, že by získal takú pevnú pôdu pod nohami, takú veľkú dôveru a potom by sa to zrútilo. Je to ten istý dôvod, prečo Nizar a Peregrin nikdy neboli viac ako priatelia. Peregrin bol príliš nestály a Nizar sa s touto nestálosťou vôbec nedokázal vyrovnať. Našťastie to bola vlastnosť, ktorú si Nizar u svojho priateľa hneď všimol, takže nenastali žiadne... komplikácie.

Aspoň žiadne komplikácie okrem toho, že Peregrin si spôsobil vlastnú smrť. Nizara to neprestalo hnevať, hoci možno časť z toho je pretrvávajúce rozčúlenie z toho, čo Peregrinova smrť spôsobila Marion.

Kašlať na to. Nizar využíva fialkasté cesty Zakázaného lesa, aby sa dostal cez rokfortské ochrany na východnej hranici. V okamihu, keď prvýkrát od návštevy Frogmoru vstúpi na územie Brae, hneď vie, že to určite prispelo k jeho nespavosti. Keby sa obťažoval vykročiť za brány školy a navštíviť Rokvile, už by to vedel.

Na výšiny Brae to nie je až tak ďaleko. Kedysi tam behával po cestičkách. Neexistuje absolútne žiadny dôvod, prečo by to nemohol robiť aj teraz. Zabočí na sever, aby našiel priechod, ktorý ho pustí z údolia ukrývajúceho školu.

Niekoľko minút po tom, čo nájde šikmú cestičku, sa začne sypať sneh. Samozrejme.

Nizar sa nikdy nevzdal šialenstva, ktorým je beh na dlhé trate, pretože prestáva myslieť. Niekedy je požehnaním nemyslieť. Je to tlmený došľap, ktorý sa zhoduje s tlkotom jeho srdca, pálenie v pľúcach a svaloch, éterické farby noci mapované zrakom, ktorý ho neomylne vedie.

Godrik mohol bežať aj v noci bez toho, aby zakopol o jedinú prekážku. Bola to jednoducho súčasť toho, kým bol.

Nizar sa zahľadí na cesty a roztrúsené domy, ktorými je posiata krajina pred Výšinami. Je to dosť veľká vizuálna zmena oproti tomu, čo si pamätá, aby to narušilo jeho sústredenie, potom opäť prekliato začne rozmýšľať.

Nemá na sebe habit. Nohavice, košeľa a topánky sú stále normálne. Prútik má schovaný v rukáve. Je premočený od potu a roztopeného snehu.

Ak sú v okolí nejakí miestni, nebudú ho považovať za mága. Budú ho mať len za blázna.

Nikoho nevidí, hoci v niekoľkých rôznych chalupách sa svieti. Bez zastavenia vybehne po úbočí Výšiny, ale kým sa dostane na vrchol, lapá po dychu ako mech.

Nizar sa zrúti vedľa jedného z prastarých kameňov, ktoré ešte stále trčia zo zeme. Prehlušené hviezdy sú tlmené plávajúcimi mrakmi, ktoré stále trvajú na tom, že budú chrliť sneh, hoci dnes je také prekliato suché počasie, že by sa vôbec nemalo snažiť snežiť. Zatvorí oči, pravú ruku si položí na hruď, keď mu srdce zlostne búši v pripomienke, že asi nemal bežať celú cestu k Výšinám a potom hore.

Zbabelo. Idiot.

Netuší, koľko času uplynulo, kým začuje: "Výšiny Brae? Naozaj, Nizar?"

Nizar otvorí oči a zistí, že Severus je vo vzduchu niekoľko stôp nad ním po jeho pravici. Na vrchole Výšin je taká tma, že jeho habit splýva s okolím ako pohyblivé tiene. Dokonca ani Severusova bledá pokožka nie je v noci taká nápadná. Ak by sa niekto pokúšal pátrať, bolo by veľmi, veľmi ťažké nájsť Severusa vo vzduchu.

"Ako si ma našiel?"

Severus vydá posmešný zvuk. "Stačilo, aby som hľadal mrak, ktorý sa drží pri zemi."

Nizar vydýchne a k pare stúpajúcej z jeho premočeného odevu pridá ďalší chuchvalec hmly. "Správna poznámka."

"Prečo ležíš na zemi?" Severus sa spýta.

"Pôvodne? Snažil som sa nadýchnuť a schladiť." Nizar sa opäť pozrie na oblohu. "Teraz len čakám, kým sa sakra hviezdy prestanú točiť."

Severus sa priblíži. "Podobne ako v prípade s obrazom ukrytým za odstránenou stenou u Aurory?"

Nizar sa nad tým zamyslí. "Nie, na nič si nespomínam..." Aha. "Nevadí. Predpokladám, že si spomínam."

"Môžem sa spýtať o čo ide?"

Nizar sa posadí a jednou rukou si odhrnie mokré vlasy z tváre. Závratom to nepomáha, ale aspoň táto vlna nie je taká intenzívna, aby stratil vedomie. Asi mu pomáha aj to, že škriatkovia mu nedovolili vynechať viac ako jedno jedlo denne. Tvrdohlavé, drzé potvory.

"Keď som naposledy prišiel na Výšiny, bežal som sem s Godrikom," povie Nizar. "Medzi istými aspektmi jeho detstva a množstvom bitiek, ktoré absolvoval do sedemnástich rokov, bol ďalším chronickým nespavcom."

Severus dopadne na zem, hoci jeho pád na zem je tichý. "Kedy to bolo naposledy?"

"V noci pred tým, ako sa mala vykonať portrétová mágia. V predvečer Samhainu. Nemohol som spať. Nie som si istý, či niekto z nás mohol, ale ostatní to zvládali tak, že sa zaoberali vecami, ktoré neboli šialenstvom, ako bežať celú cestu z hradu na vrchol Výšin.

Godric nič nepovedal. Všetko už bolo povedané, pamätám si, aj keď si neviem spomenúť čo a kedy. Všetci vedeli, že nechcem..." Do prdele. Nestačí, že je škaredé počasie. Ešte aj plače. "Zatajil som to pred rodinou. Už aj tak boli rozrušení a ja som to nechcel zhoršovať. Godrik to však vedel. Bez ohľadu na to ako, Godric vedel, že sa nechcem vrátiť."

"Takže to ľutuješ?" spýta sa Severus potichu.

"Nie," zašepká Nizar. "Nemôžem to ľutovať. Ak ľutujem, potom to znamená, že by som to uprednostnil pred tebou, a to ne-ne-nemôžem urobiť. Mimochodom, je mi to ľúto. Nemal som si ťa posledných desať dní držať od tela."

Severus si rezignovane povzdychne. "Nizar, prišiel som sem, aby som sa mohol ospravedlniť tebe."

Nizar sa naňho zmätene pozrie. "Za čo?"

"Raz si povedal, že sa bojíš prílišného tlaku?" Severus pokrúti hlavou. "Dnes večer som ti urobil presne to - príliš som tlačil. Vedel som, že smútiš a že si požiadal o čas a priestor, a napriek tomu som nedokázal odolať nutkaniu vysloviť slová, o ktorých som vedel, že budú bolestivé."

"Boli pravdivé."

Severus sa naňho zahľadel. "To však neznamená, že ich bolo treba povedať. Bol som..." Zaváha. "Žiarlil som."

Teraz sa mu nielenže zatočí hlava, ale je úplne bezradný. "Žiarlil na čo?" opýta sa Nizar.

"Na... na slečnu Grangerovú," donúti sa Severus povedať.

Nizar sa to snaží spracovať. "Nerád ti oznamujem takú hroznú novinu, Severus, ale je to mladá žena a ja som homosexuál."

To mu vynesie krátky náznak tichého smiechu. "Nie z ničoho takého nevhodného."

"Tak čo? Mám akési priateľstvo s dvojčatami Weasleyovcami a zdá sa, že ti to nikdy neprekáža."

"To je iné." Severus vytiahne bielu vreckovku, ktorá v tme žiari mnohými odtieňmi, a podá ju Nizarovi.

Nizar si utrie oči, ktoré ešte stále chcú produkovať hlúpe slzy. "Prečo je to iné?"

"To dieťa nebolo blízkym priateľom dvojčiat Weasleyovcov. Možno si na to nespomínaš, ale slečna Grangerová aj Ronald Weasley majú toto vyznamenanie. Vy traja ste si boli veľmi blízki."

Nizar sa zadíval na Severusa. "Vážne si uvažoval o tom, že ak si niekedy spomeniem na toto priateľstvo, nahradí to tvoj vzťah so mnou?"

"Som si istý, že si mal v živote príležitosť vypozorovať, že žiarlivosť nie je logická," odvrkne Severus. "A ešte je tu tá záležitosť, čo si dal slečne Grangerovej."

"Listy. Dal som jej listy, na ktorých napísanie si nepamätám, všetky boli adresované jej." Nizar natiahne ruku a potiahne Severusa za prsty, nie je si istý, či sa má pokúsiť ho chytiť, alebo nie. "Zrejme som sa pred tisíc rokmi cítil zhovorčivo. V tom, čo pred niekoľkými dňami doručil burgoský škriatok, sú listy adresované niekoľkým ľuďom. Škriatkovia ich pre mňa s dôverou opatrovali," vysvetľuje Nizar, keď sa Severus zamračí. "Tie listy a zvitky so zaznamenávacím kúzlom sa týkali ľudí v tomto čase. Všetky ostatné, ktoré som urobil, boli ľudí v mojej dobe a tie sú v truhlici, ktorú mi Galiena zanechala."

"Chápem. Nielenže si si všetko zapisoval, ale aj si o tom rozprával ostatným a zároveň si zachytával obrázky, aby si to všetko zdokumentoval," povie Severus a na tvári sa mu objaví náznak úsmevu.

"Niektoré z tých listov sú adresované tebe."

Severusove oči sa rozšíria, čo spôsobí, že v tme zažiaria kovovými odtieňmi modrej, zelenej a fialovej. "Čo si v nich povedal, preboha?"

"Nemám potuchy," odpovie Nizar. "Neotvoril som ich. Koniec koncov, sú adresované tebe, nie mne."

"Aha." Severus sa napokon prihlási o ruku. "Ale aj tak - slečna Grangerová, Nizar?"

Nizarovi sa podarí usmiať. "Spomínal som, že sa chystá do politiky."

Nastane chvíľka ticha, kým sa Severus opäť rozosmeje. "Politika. To som prehliadol. Sprisahali ste sa priamo pod mojím značným nosom a mne to uniklo."

"Neurážaj svoj nos. Náhodou sa mi páči," povie Nizar. "Politika, áno. Nie je podlosť chcieť, aby boli schopní prijímať rozumné rozhodnutia skôr, než vstúpia na politickú scénu."

"Pripravuješ si spojencov. Robíš to od chvíle, keď sa minulý Halloween skončila mágia portrétu." Severus sa usmeje. "Ani netušíš, ako veľmi by som si teraz prial porovnať poznámky s Estefaniiným portrétom," povie a potom jeho stisk na Nizarovej ruke zosilnie. "Chveješ sa."

"Naozaj?" Popravde, nevšimol si nič okrem toho, že Severusova ruka je teplejšia ako jeho vlastná.

"Ideme späť. Hneď teraz," povie Severus nespokojným hlasom. "Kúpeľ."

"Presne tak. V poslednom čase si toho v mojich komnatách veľa nevidel." Nizar musí počkať počas premiestnenia, ktoré Severus iniciuje, kým pokračuje v rozhovore v teple obývačky. Po hodinách strávených vonku v chlade cíti dusno. "Hýbal som vecami."

Severus sa pozrie na krb, ktorý bol presunutý z vonkajšej steny obývačky na opačnú stranu, pred pohovku a kreslá. "To som si všimol. Je chodba ešte dlhšia?"

"Nie." Nizar otvorí okno, privolá si svoj plášť z miesta, kde ho nechal, a chytí ho do rúk, keď o chvíľu dorazí. Potom sa pozrie na Nygella. "Nebudem ti nosiť myši, ty rozmaznaný bastard. Choď si nájsť vlastnú večeru." Nygell sa naňho pozrie, skôr než sa mihne oknom a vydá sa na lov. Nizar za ním zatvorí okno; Nygell sa s najväčšou pravdepodobnosťou vráti do sovinca, aby mohol trucovať v spoločnosti.

Severus čaká, kým si zavesí plášť. "Čím si pohol?"

"No... je to sťahovanie vecí aj prírastok," povie Nizar a vedie ho chodbou. Otvorí dvere naľavo a mávne rukou. "Takto."

"Zmenil si celú kúpeľňu," povie Severus a zamračí sa na modro sfarbený sivý kameň, vaňu a umývadlo. "A je menšia ako tá druhá."

"To preto, že toto je teraz kúpeľňa pre hostí, keďže sa stále objavujú," vysvetlí Nizar. "Za starých čias som nemusel znášať ani polovicu toľkých návštevníkov. Všetci sme sa stretávali vo verejných priestoroch hradu, ale teraz to už tak nie je."

"A nie je to celkom bezpečné," povie si Severus popod nos a nasleduje Nizara do spálne. Nizar cíti, ako sa mu opäť zrýchľuje tep, a povie si, aby prestal s tými nezmyslami. Nie je - to teraz pravdepodobne neprichádza do úvahy.

Severus nadvihne obočie na nové dvere a ich obsah. "K spálni si pristavil izbu, aby si mal súkromnú kúpeľňu. Tú istú kúpeľňu, ktorá bola pôvodne na chodbe."

"Je to magický priestor a s vlastnými obytnými priestormi si môžem robiť, čo sa mi zachce. Prečo nie?" Nizar gestom naznačí Severusovi, aby vošiel dovnútra. Kúpeľňa je presne taká istá ako predtým, až na rozšírený priestor pre jeden prírastok.

"Sprcha." Severus sa pozrie na jediný sklenený panel, ktorý sa týči od podlahy až po strop, jedinú bariéru medzi sprchou a zvyškom kúpeľne. Samotná sprcha je jednoduchý otvorený priestor s kópiou štvorcovej sprchovej hlavice, s ktorou sa prvýkrát stretol v Londýne.

"Zamiloval som sa do tohto nápadu vďaka Salazarovmu bytu. Môže za to on," hovorí Nizar.

"Prosím ťa, povedz mi, že môžeš pridať sprchu aj do môjho bytu na prízemí."

"Možno si to bude vyžadovať pridať do kúpeľne kúsok magického priestoru, aby tam bolo dosť miesta, ale nevidím dôvod, prečo nie..." Nizar sa prekvapene zastaví, keď Severus začne rozopínať Nizarovu košeľu. "Čo to robíš?"

"Potrebuješ kúpeľ alebo sprchu, aby si neochorel," zamrmle Severus a zamračí sa. "Vynechal si príliš veľa jedál a príliš veľa spánku, aby to nebolo možné po vyše piatich míľach behu v ľadovom počasí, Nizar."

"To je... asi pravda," pripustí Nizar. "Ja... ja..."

Severus zdvihne zrak od Nizarovej košele a stretne sa s jeho očami. "Vieš, že stačí len požiadať."

Nizar cíti, ako sa mu zovrelo hrdlo. Do prdele. Do prdele! Nemôže. Posral to a nemôže, trasie sa a nemôže sa ani nadýchnuť...

Severus na chvíľu zatvorí oči a potom oboma rukami uchopí Nizarovu tvár. "Nizar. Chceš, aby som zostal?"

Nizar prehltne. "Áno," odpovie. Je to strašný škrek, ale aspoň je to slovo. Keď ho vysloví, môže sa opäť nadýchnuť.

Kurva, ale panikári kvôli naozaj hlúpym veciam.

Severus si vyzlečie plášť a potom použije grécke kúzlo, ktoré ho Nizar naučil, aby si poradil s priveľkým množstvom gombíkov. Nizar si myslí, že musel pomôcť vyzliecť obom šaty, ale je tam prázdny moment. Stoja pred sprchou a potom sú vnútri sprchy, nahí, s kaskádami horúcej vody. Nizar takmer vykríkne pri rozdiele teplôt, ktorý mu pripadá spaľujúci, kým sa nezačne zohrievať.

Nizar je aj v Severusovom náručí, trasie sa a vzlyká s tvárou zaborenou do Severusovho ramena. Ani on netuší, kedy sa to stalo, ale je taký unavený, že mu je to jedno.

"Mal som na teba zatlačiť oveľa skôr," zašepká Severus Nizarovi pri uchu. "Ty naozaj radšej všetko pochováš, kým nedosiahneš bod zlomu."

"Nemyslel som si to," vydýchne Nizar. Ak od Elfricovho pohrebu naozaj bojuje s celým svojím smútkom, potom toho už viac nie je schopný.

Alebo možno nejde len o pohreb. Možno je to všetko, čo Nizar nedokázal vysloviť od novembra, keď si nedokázal spomenúť na to, čo stratil, aby mohol smútiť.

Severus prechádza rukami Nizarovi po vlasoch, hladí ho po chrbte, dlhé a upokojujúce prechody tepla a dotykov, ktoré zmierňujú jeho trasúce sa končatiny. Nizar sa bez hanby pritúli k Severusovi a nechá sa ukolísať pocitmi, až kým sa mu smútok nezdá podstatne ľahší a prestane plakať.

Nizar sa od neho vzdiali na dosť dlho, aby zdvihol hlavu k vode a umyl si tvár. Pokožku má drsnú od ľadu aj od soli. "Uf. Asi vyzerám ako úplná katastrofa."

"Ale našťastie nie nepretržitá katastrofa," povie mu Severus a kútik úst sa mu zdvihne v úsmeve. "Okrem toho, ty si bol dosť na nič, keď som ťa našiel ležať na škótskom úbočí ako umierajúceho, premočeného na kožu a pokrytého snehom, no napriek tomu sa ti podarilo vytvoriť si svoj osobný mrak."

Keď to tak poviete, asi to vyzeralo katastrofickejšie, ako keď máte opuchnuté oči a podráždené dutiny. "Nechcel som ťa znepokojovať."

"Buď ticho." Severusova ruka mu sleduje chrbát a potom sleduje krivku jeho zadku. Nizar sa prekvapene nadýchne, jeho penis sa naraz pohne v reakcii na intímny dotyk.

Severus zdvihne obočie a potom položí druhú ruku na Nizarovo líce, palcom sa dotkne Nizarovej spodnej pery. "Nemal by som to predpokladať, nie práve teraz. Je to tvoja voľba, Nizar."

Časť Nizara sa stále čuduje, prečo by Severus chcel niekoho, kto sa práve rozpadol na kúsky. Zvyšok si spomína, aké chladné boli jeho noci v poslednom čase, a nechce sa k tomu vrátiť. Už nikdy viac.

Nizar otvorí ústa, perami zachytí Severusov palec a jazykom prechádza po jeho špičke. Severusove oči stratia pestrofarebný lesk a dokonale sčernejú. Potom chytí Nizara oboma rukami za hlavu a vtiahne ho do hladného, zraňujúceho bozku. Nizarovo srdce poskočí úľavou aj vzrušením z toho, že Severus je taký ochotný ukázať silu, ktorá sa skrýva v jeho štíhlom tele.

Severus sa zahryzne Nizarovi do krku, ostro a dosť tvrdo, aby mu vyrazila krv. "Bože, ale ja ťa chcem ošukať."

Nizar zalapá po dychu a okamžite je tvrdý ako skala. "Na to nemám vo svojich komnatách nič."

"Tak potom neskôr." Severus obtočí ruku okolo Nizarovho penisu a hladí ho hore-dolu v zovretí, ktoré je drsné, takmer bolestivé. Ešte stále mu to spôsobuje brnenie pokožky ako iskrivé uhlíky, príval absolútnej rozkoše. Severus ho drží tak, že Nizar mu to ani nedokáže opätovať. Môže sa len prilepiť k Severusovi, zuby zaťaté proti zúfalým zvukov, ktoré chcú uniknúť.

"Nizar. Pozri sa na mňa," prikáže Severus. Nizar prehltne a sústredí sa na Severusove čierne oči. "Si môj a ja sa veľmi, veľmi zle delím." Potom Severus zachytí Nizarove pery ďalším prudkým bozkom. Je to taký očividný nárok, že Nizar zakňučí Severusovi do úst. Bohovia, ale on to chcel - vždy to tak veľmi chcel.

Nie. Vôbec to neľutuje.

Severus ho privádza k vrcholu s drsnou účinnosťou, ktorá je taká úžasná, že sa mu krútia prsty na nohách, aj keď stoná od rozkoše, ktorú mu spôsobuje, keď sa urobí do Severusovej ruky. Severus stále nepúšťa svoju druhú ruku, ktorou pevne drží Nizara. Namiesto toho sa pozerá Nizarovi do očí a hladí sa, až kým prudko nedýcha. Sledovanie Severusovej tváre a pocit prechodu Severusovej ruky po jeho pokožke je taký erotický, že Nizarov vyčerpaný penis sa nanovo postaví.

Severus náhle zaborí tvár do Nizarovho krku a vydá dlhý, tichý ston, keď si Nizara pevne pritisne k telu. Teplo Severusovho orgazmu zafarbí Nizarov bok a stehno, než ho zmyje voda zo sprchy.

Nizarovi sa podarí uvoľniť si jednu ruku, aby mohol Severusovi prehrabnúť prsty vo vlasoch. "Severus?"

Severus ho náhle pustí, ale neodvráti sa. "Niekedy ma desíš," povie tichým hlasom. "Nebojím sa teba. Bojím sa toho, čo by znamenalo stratiť ťa. Myslím, že by som to nezvládol veľmi dobre."

"Stratu iného priateľa si zvládol dosť dobre," hovorí Nizar a múdro tancuje okolo identity spomínaného priateľa. On k nej nemá žiadnu osobnú väzbu, ale Severus určite áno.

"To preto, lebo som mal cieľ, na ktorý som sa musel sústrediť." Severus elegantnými prstami odhrnie Nizarovi z tváre pramene zlepených vlasov. "Ak zomrieš, nebudem mať takýto druh... motivácie."

"Jasné, že budeš. Si Slizolinčan. Pomsti moju smrť," navrhne Nizar.

Severusove palce opäť spočinú tesne pod Nizarovými perami. "A čo ak by ten, kto by spôsobil tvoju smrť, bol už sám mŕtvy?"

"Si kreatívny. Som si istý, že by si dokázal vymyslieť niečo, čo by sa hodilo." Vtom Nizar vydá vyplašený zvuk, keď sa mu pod ním náhle podlomia kolená.

Severus ho zachytí skôr, ako stihne dopadnúť na dlážku. "Nizar?"

"Som v poriadku," ubezpečuje Severusa, ale nesmie byť. Vzápätí si uvedomí, že je oblečený v hodvábe, sedí na okraji postele a je úplne zmätený.

"Čo teraz?" pýta sa Severus a usadí sa vedľa neho, už oblečený v čiernom pyžame.

"Ehm, nemám potuchy, ako som sa sem dostal. Od kúpeľne po posteľ je to prázdne miesto." Nizar si nadvihne rukáv a všimne si zlatú výšivku na manžete.

"Ale neomdlel si. Nie ako pri tom incidente v Astronomickej veži." Severus sa zamračí a nasledujúcich niekoľko minút strávia v tichu.

"Záblesky," vybuchne Severus a vystraší Nizara z čiastočného spánku. "Rovnako ako incident v Čiernom jazere a tvoj zmeškaný čas. To bol záblesk a toto tiež."

"Aha." To dáva veľký zmysel. "Potom si na niektoré z tých zábleskov nepamätám, pretože moju schopnosť vybavovať si veci poškodil Obliviscaris Omnia."

Severus sa naňho znepokojene pozrie, ale prikývne. "Myslím, že áno. Prípravu do postele si urobil tak dobre, že som si ani neuvedomil, že niečo nie je v poriadku."

"Ako sa hovorí tomu, keď robíš veci bez toho, aby si o nich premýšľal?"

"Autopilot," odpovie Severus.

"To. S najväčšou pravdepodobnosťou to bolo ono," hovorí Nizar. "Je ľahké opakovať nastavené vzory."

"To je." Severus vezme Nizara za ruku v jemnom zovretí. "Predtým. J-"

"Ak sa chceš ospravedlniť za niečo, čo sa mi veľmi páčilo, ubijem ťa tým bronzovým kotlom na smrť."

Severus vyzerá, že potláča úsmev, keď sa nakloní dopredu a prameň vlhkých vlasov mu čiastočne zakrýva tvár. "Prosím, použi liatinu. Je menej pravdepodobné, že sa pri tom skriví."

"Budem na to myslieť, ale teraz by som sa rád sústredil na iné veci."

Severusovo zovretie jeho ruky sa napne. "Napríklad na čo?"

"Na to, ako veľmi ťa milujem." Nizar tie slová oľutuje, keď sa Severus zatrasie. Severusove pocity sú pravdivé - videl ich a cítil, ale počuť tie slová vyslovené nahlas často zasiahne staré rany. Možno to jedného dňa prestane.

"Takisto by som veľmi chcel, aby ťa Salazar, kurva, nepodplácal, aby si si ma vzal," dodá Nizar suchým hlasom.

Severus sa na Nizara pozrie kútikom oka. "Bolo by to také zlé? Oženiť sa. Konkrétne so mnou. Aj keď vieš, čo všetko som urobil a čo všetko som?"

"Zlé?" Nizar zmätene hľadí na Severusa. "Nie. Vôbec nie. Prečo? To Salazar naozaj išiel a vyhrabal niečí plesnivý titul, aby ho pridal na svoju kopu úplatkov?"

Severus sa zasmeje. "Nie, že by sa o tom zmienil, a ja sa už musím zaoberať tým prekliatym zdvorilostným titulom, na ktorom trvá madam Tylerová. Okrem toho, čo by som s takou vecou vôbec robil?"

"Panoval by si nad Luciusom Malfoyom."

"To bolo - to bolo úprimne hrozné," podarí sa Severusovi povedať medzi záchvatmi takmer tichého smiechu. "Naozaj."

"Stálo to za to. Vedel by som si predstaviť, že Lucius zabudol, keď som sa mu v detstve vysmieval, že nie je skutočný lord. Ten zmrd sa na oplátku pokúsil podpáliť môj portrét. Akoby sa o to ešte nikto nikdy nepokúsil."

Severus naklonil hlavu. "Koľko ľudí sa ti podarilo podnietiť k pokusu podpáliť tvoj portrét?"

"Asi pätnásť, na ktorých si spomínam s nejakými podrobnosťami."

Severus prevráti oči. "Žiadny zmysel pre sebazáchovu."

"Jednoducho som vedel, že to nevyjde," povie Nizar bezstarostne. "Potom sa Lucius pokúsil hodiť celý portrét do krbu. Ach, to decko bolo nahnevané, keď ani to nezabralo."

Severus sa usmeje. "Takmer tisíc rokov si robil všetko pre to, aby si študentov priviedol do zúrivého besnenia."

Nizar pokrčí plecami. "Nebolo to tak, že by som mal na práci veľa iného."

"Nepamätám si, že by si sa mi to niekedy pokúšal urobiť," povie Severus.

"Ale áno, robil." Nizar sa na Severusa usmeje. "Len si si myslel, že je to zábava."

Na Nizarovu úľavu Severus zostáva pri ňom. Napriek pyžamu si nebol istý, kým sa obaja neskrútili v jeho posteli s vyhrnutou prikrývkou. Nizar si povzdychne a odmietne sa ospravedlniť, že sa drží ako pijavica.

Severus si pobavene odfrkne. "Nišmati," zamrmle.

"Čo to je?" Nizar sa spýta a zívne.

"Je to hebrejsky. Je to... výraz náklonnosti."

Nizar otvorí jedno oko, pozná, keď počuje vyhýbavú taktiku, ale rozhodne sa ju nechať tak. "Má to pekný zvuk."

Už takmer spí, keď Severus povie: "Áno, má."