Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Broken

6. V. Zosobnenie stratenej nevinnosti

Broken
Vložené: Jimmi - 18.01. 2010 Téma: Broken
Jimmi nám napísal:

All Characters belong to JKR . Autor originálu  Broken  inadaze22

"Pocítil niečo blízke ľútosti k žene pred ním. A kým to nekonečne Draca rozrušovalo, to, čo ho znechucovalo najviac zo všetkého, bol mučivý fakt, že niekto či niečo zlomilo dušu Hermiony Grangerovej k nepoznaniu."

Ďalšiu časť kapitoly venujeme: Inčika, Cyrus, JSark, komete, 32Jennifer2, Goody,  Hope, ladyF,  Monie, Phee,  Rapidez, Sele, anonym, Leann, Petty002, denice, teriisek, Maenea, Amoneth, Izzy, Natalie, Caph, denice a Vendy.

Link na originál: http://www.fanfiction.net/s/4172243/6/Broken

Mládeži neprístupné!

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Kapitola 5: Zosobnenie stratenej nevinnosti

Časť 1: Nedostatok spánku je hnusná vec

Draco v tom okamihu, ako vyšiel z letaxovej siete, vedel, že je niečo zle.

Čudné bolo, že nič nebolo viditeľne inak, len ten pocit... a jeho pocity sa skoro nikdy nemýlili. A predsa sa to zdalo byť normálnym dňom na Ministerstve mágie. Už stretol dvoch Weasleyovcov, priveľa k jeho mrzutosti. Percy sa z nejakého dôvodu ponáhľal a venoval mu mávnutie, ktoré bolo podobné tomu bratovmu... stále dosť stupídne. A pán Weasley mu len zdvorilo kývol, keď popri ňom prechádzal, tiež príliš zaneprázdnený, aby sa porozprával.

Niežeby mu to vadilo.

Existovala práca, ktorú bolo treba urobiť a u zatknutých teroristov sa malo začať s vedením procesu. Nebol čas na rečičky s Weasleyovcami. Draco polovicu noci pracoval, čítal ich zložky a zapisoval si poznámky k prípadu. Jediné, čo mohol teraz urobiť, bolo s trpezlivosťou - dobre, s polovičnou trpezlivosťou - čakať, kým sa dostavia dôkazy. Ak mal existovať dôkaz kliatborušiteľských schopností Grangerovej, tak by ním bolo, keby už prelomila to prekliatie na dome a tím kliatborušiteľov z jej spoločnosti by už kontroval dôkazy, aby zistil, či sú čisté, kým by ich on dostal do rúk.

Nevedel prečo, ale bol si istý, že je to tento prípad.

Keď prechádzal halou popri dlhých radoch kozubov, po prvý raz za hodnú chvíľu sa Draco poobzeral. Boli tam zamestnanci. Všetko bolo rovnaké; ten istý zhon, to isté staré dobré ministerstvo prepchaté až po okraj tvárami, ktoré nespoznával dokonca ani po tri a pol roku. Tí istí ľudia ho zdvorilo zdravili (niečo čo sa za tie roky zmenilo). Návštevníci z iných krajín sa stále čudovali fontáne čarovných bratov, kým tí, ktorí ju videli každý deň, prechádzali popri nej bez toho, že by na nej zotrvali pohľadom. Obežníky medzi oddeleniami stále poletovali nad jeho hlavou - hoci ich bolo o trochu viacej než zvyčajne - keď nastúpil do výťahu, aby sa dostal na druhé podlažie Oddelenia presadzovania čarodejníckeho práva, kde bola umiestnená jeho kancelária.

Nič nebolo iné. Ale, jednako, stále mal ten pocit.

Keď prešiel dverami Oddelenia presadzovania čarodejníckeho práva, jeho podozrenia sa potvrdili. Bola tam totálna skaza. Totálny chaos. Božie dopustenie. Zmätok. Blázinec. A každé ďalšie synonymum, ktoré by sedelo na to, čo sa tam dialo. Draco mal pocit, ako keby z výťahu vkročil na vojnové územie.

To bol teda pohľad, vážne.

A v skutočnosti sa chcel otočiť a zobrať nohy na plecia skôr, než si niekto všimne jeho prítomnosť a bude žobrať o pomoc.

Pretože naozaj, sakra, on mal lepšie veci na práci. Ale svoju prácu mal rád, a tak vďaka tomu urobil radšej krok pred než vzad. Ľudia sa rozprávali, bolo počuť hlasné, nahnevané hlasy; zamestnanci pobehovali so zložkami a spismi a krabicami a inými rozmanitými nezmyslami. Niektorí klábosili a predstierali, že pracujú. Iní písali na pergameny s roztvorenými očami. Bolo tam niekoľko ľudí, ktorých nespoznával, mihali sa tu, ako keby poznali toto miesto lepšie ako on, ako keby tam naozaj pracovali. Káva a pečivo na raňajky boli rozdeľované ako bonbóny (uchmatol kávu z očarovaného podnosu, ktorý visel pred nejakým unavene vyzerajúcim chlapíkom a venoval mu svoj najlepší úškrn, keď mal odvahu mu povedať, aby si zohnal svoju vlastnú). Po miestnosti poletovali minimálne dve stovky interných obežníkov; boli posielané tak rýchlo, ako ich čítali.

O deviatej ráno to vyzeralo, ako by tu všetci boli už veľmi dlho.

Títo úbohí, nedostatočne zaplatení blbci.

Ach, nuž, pomyslel si Draco, keď v duchu pokrčil plecami, lepšie oni než ja.

So súdnymi procesmi, ktoré sa v diaľke črtali, on strávi v kancelárii asi viacej času než oni dohromady.

Keď si Draco razil tým chaosom cestu k svojej pracovni, ktorá sa zdala vzdialená skôr míľu než stopäťdesiat stôp, započul niečo, čo znelo ako rozčúlený stret, ktorý sa odohrával v hlavnej zasadačke. Pri tom kriku a zmätku, čo sa tam dial, začul niekoho dosť jasne kričať, "... zo všetkých sebeckých, ohavných vecí - mal si ju na zodpovednosti, sakra civilistku,  a dopustil si, aby sa zranila! Je v nemocnici kvôli tebe a tvojej prekliatej zášti!"

To bolo všetko, čo počul skôr, než niekto na tú miestnosť umiestil silné umlčujúce kúzlo.

Do pekla. Ach, čo už. Skôr či neskôr sa to dozvie.

Druhá zasadačka bola preplnená krabicami, vďaka ktorým zistil, že Grangerová bola vo svojej práci naozaj dobrá. Krabice magicky prenášali do súkromnej miestnosti, pravdepodobne hlbšie v Oddelení záhad, kde ich kliatborušitelia asi usilovne kontrolovali. Mal v plnom úmysle dohliadnuť na ten proces len čo si odloží svoje veci do svojej pracovne.  Nič sa nestane ničomu v tých krabiciach bez jeho súhlasu. Zdvorilo sa pozdravil s viac než niekoľkým ľuďmi prikývnutím, vrátane sekretárky Správnej rady Starostolca, Shannon Marcelovej, ktorá mu venovala podivný pohľad, než sa načiahla po obežníku nad svojou hlavou. Draco otvoril svoje dvere...

A skoro vyskočil z kože, keď zbadal Blaisa Zabiniho sedieť na jeho stole - v tme.

Napoly čakal, že uvidí poloprázdnu fľašu whisky, ale neuvidel. Napriek tomu to bol v najmenšom znepokojujúci pohľad, dokonca bez tej whisky. Jediné, čo osvetľovalo jeho pracovňu, bola zápalka, ktorú Blaise použil, aby si zapálil ďalšiu cigaretu skôr, než si možnože najdlhšie, ako Draco kedy videl vo svojom živote, potiahol. Draco zakašľal, keď prekročil prah dverí; vnútri to bolo cítiť ako zasraný popolník. Keď hovoríme o popolníku, bol plne naplnený; Blaise musel vyfajčiť minimálne trinásť cigariet skôr, než vôbec vošiel dnu.

Počkať sekundu.

"Neprestal si fajčiť pred troma rokmi?"

"Choď do riti," zamrmlal jeho najlepší priateľ skôr, než znova potiahol.

Blondiak s úškrnom zasvietil a s vlhkými očami otvoril jediné okno v miestnosti, pretože si bol istý, že od inhalácie dymu zomrie.

Strhli sa súčasne, ale samozrejme z rôznych príčin. Blaise, ktorý sa strhol zo svetla po tom, čo tak dlho sedel v tme, vyzeral, ako keby mu na hlavu padol traktor a potom ho roztočili na jednom z tých mukelských kolotočov, v strhujúcej rýchlosti. Vyzeral ako hastroš v aurorskom hábite, na ktorom boli znepokojivo veľké škvrny od krvi, jeho choro vyzerajúci priateľ mal vačky pod očami vo veľkosti hipogrifa, zamračený pohľad, ktorý zničil jeho obvykle pokojné črty, vlasy potrebovali riadne vykartáčovať (a možno tiež ostrihať) a ...  celkovo Blaise vyzeral, ako keby zostarol na dvadsaťtri rokov za jedinú noc. Draco sa strhol, keď ho uvidel.

"Tak ako sa volala?" vtipkoval Draco s ľstivý úškrnom. Dal si dole plášť a zavesil ho na očarovaný vešiak.

Blaise, ktorý bol uprostred ďalšieho dlhého potiahnutia, vystrelil zmätený a rozpačitý pohľad jeho smerom a pomaly vyfúkol nosom dym, "o kom, do čerta, hovoríš, Draco?" Hlas mal drsný a znelo to, ako keby bol rovnako vyčerpaný ako vyzeral.

"Tá ženská, kvôli ktorej si bol celú noc hore, kamoš. Vyzeráš, ako keby ťa pošliapalo stádo kentaurov, a to bolo slušne povedané. Musela byť hergot dobrá." Otvoril kufrík a poriadne dlho si odpil z kávy.

Z muža za jeho stolom sa ozvalo slabé odfrknutie, "som si dobre vedomý, ako vyzerám a nie, vôbec som sa minulú noc nevyspal. Ach, a jej meno je Hermiona Grangerová..."

Draco  neelegantne vyšplechol dookola horúcu tekutinu a začal prudko kašľať.

Blaise sa zatváril skoro pobavene, keď sledoval, ako sa jeho najlepší priateľ dusí a znova si potiahol. Za to získal hnusný pohľad od Draca, keď sa zotavil a odložil svoju kávu na stôl; ktorýkoľvek deň dával prednosť životu pred kávou. "Grangerová? Strávil si noc s Grangerovou?" jeho hlas bol pochybovačný, prinajmenšom. Niežeby mu na tom záležalo, ale bola to Grangerová pri Merlinovi! Blaise nemal vysoké štandardy, ale nebol si vedomý, že by mu úplne chýbali. Okrem toho, ešte neprekonal Pansy! A čo je najdôležitejšie, bolo zrejmé, že Grangerová je v zraniteľnom stave. Z nejakého dôvodu. Jeho matka, ktorá s ňou minulú sobotu mala svoju tretiu lekciu taliančiny, ju nazvala ´krehkou maličkou´ a medzi štyrmi očami sa mu priznala, že ju dosť ľutovala, pretože sa zdalo, že veľmi trpí. A nielen že trpela mlčky, ale trpela väčšinou sama, pretože mala pocit, že si nezaslúži pomoc.

"Technicky nie..." zmĺkol, keď sa zmocnil Dracovej opustenej kávy a dosť rýchlo ju vyprázdnil.

Draco na neho vypleštil oči, trochu vyplašený; nielenže už Blaise viacej nefajčil a nepil kávu, ale od čias Rokfortu po  ňom Blaise nepil (niečo o baktériách: pojem, ktorý sa naučil od jednej z jeho muklorodených priateliek v piatom ročníku). Napriek tomu sa musel dostať na koreň tejto Grangerová/Blaise situácii... rýchlo.

"To malo čo do čerta znamenať? Buď si s ňou strávil noc alebo si nestrávil. To nie je ťažké pochopiť."

"A to je to, v čom sa mýliš," hodil pohár do koša. "Strávil som s ňou noc, ale sedel som v čakárni."

"V čakárni?" Teraz bol rozhodne zmätený. "O čom to sakra melieš?"

Zahasil cigaretu a lovil v habite po ďalšom balíčku. "Vieš o razii na Marquette Manor, však?"

"Samozrejme. Strávil som polovicu noci kontrolovaním spisov. Nemajú šancu v..."

"Drž sa témy, Draco. Tak či tak vieš, že ju poslali, aby zložila tie ochrany a prelomila prekliate na Manore..."

"Áno, vedel som to. Poslúchla ma s tými domácimi škriatkami?"

Blaise vážne prikývol, "poslúchla. Bola to prvá vec, čo urobila, keď prišla." Draco sa samoľúbo usmial. "Tak či tak," prevrátil oči, "pointa je, že bola zranená, keď zložila tú poslednú ochranu, ktorá nám umožnila dostať z toho domu dôkazy... zranená dosť vážne."

Keď Draco počúval, ako jeho najlepší priateľ podrobne popisuje udalosti minulej noci, neveriacky na neho vypliešťal oči.

"Celý dom sa triasol. Nemohli sme sa dostať dnu; museli sme počkať, až kým to neprestalo. Našli sme ju samotnú, na zemi pri stene. Muselo ju hodiť cez celú miestnosť. Muselo to byť minimálne päťdesiat stôp."

"Kde bol Potter? Myslel som, že si povedal, že ho poverili..."

"On ju opustil," rozhorčene vysvetľoval Blaise a zapálil si ďalšiu cigaretu a dlho si potiahol. "Ten blbec ju opustil! Nechal ju samotnú a bezbrannú; dobre to vedel! Uvedomoval som si, že s ním nechce zostať a aj tak som ju tam nechal. A čo urobil on?" V tom okamihu kedysi rozvážny muž sa prestal ovládať rovnako ako prestal brať ohľady, a Draco s väčšími očami (ak to bolo možné) načúval, "ten blb ju opustil a šiel domov bez toho, aby to niekomu povedal! Bol doma, keď za ním šiel Johnson po tom, čo sme dostali Grangerovú k Sv. Mungovi, sedel si na gauči so svojou priateľkou a díval sa na blbý mukelský film o prekliatych hovoriacich opičiakoch. Opičiaci, Draco, prekliati hovoriaci opičiaci! Bolo mu to kurva ukradnuté!"

A práve vtedy si uvedomil, prečo je Blaise taký rozzúrený.

Ten príbeh v Dracovi Malfoyovi doteraz vyvolal tú najneobvyklejšiu emóciu; emóciu, o ktorej si nikdy nemyslel, že zažije na Grangerovej účet.

Draco Malfoy bol zlosťou bez seba.

Keby nejaký divák povedal, že je jednoducho naštvaný, bolo by to podcenenie ako hrom; chcel z niekoho alebo z niečoho vymlátiť živú dušu, chcel roztrhať svoju pracovňu na kúsky, chcel nájsť Pottera a zovrieť jeho hlúpy, prekliaty krk. Zdvihol sa z kresla a prechádzal sa cez celú pracovňu, kým Blaise pokračoval, už viacej neschopný obsedieť bez toho, aby nechcel niečím hodiť alebo niekoho uškrtiť.

"...Grangerovej prútik bol zlomený na niekoľko kúskov a jej noha... tá krv... Tarsiers vracal, keď ju uvidel..."

Od rozzúreného blondiaka sa ozvalo slabé ´hm´, "ten bol vždy slaboch. Nechápal som, ako sa mu podarilo..."

Blaise pokrútil hlavou a rozmačkal ďalšiu cigaretu v plnom popolníku. O chvíľu neskôr si zapálil ďalšiu, mrzuto triasol hlavou, "nie, nerozumieš, Draco. Myslel som si, že ja budem vracať a mňa nikdy nič zvracať neprinúti."

Pravda.

"Draco, jej noha bola... tak podivne vykrútená... vedeli sme, že je zlomená väčšmi, než aby sa dala magicky napraviť. A jej ruka," striasol sa pri tej spomienke a znova si dlho potiahol než vysvetľoval, "vyzerala ako zmangľovaná. Z jej hlavy tieklo príliš veľa krvi." Znova sa striasol. "Netrénujú nás vysporiadať sa s takýmito vecami. Nevedel som, čo sa jej v tej izbe stalo, ale bol som šokovaný, že bola pri takom vedomí, pri akom bola, keď sme ju našli."

"Naozaj bola pri vedomí?" Krucinál, Grangerová bola silnejšia, než si kedy myslel.

"Sotva. Pohybovala perami, oči mala zakalené, a rozprávala o tom, že to bola jej chyba. Mohol by som prekliať Pottera za to, že ju nechal myslieť si, že to bola jej chyba."

Naštvaný muž stále bojoval s tým, aby všetko pochopil. "Ako ste ju našli?"

"Videli sme zvonku iskry surovej mágie. Vyzeralo to ako prekliate bojisko; alebo ako keby niekto spustil skurvený ohňostroj a uväznil ju v izbe... s Potterom. Nebolo by to také vážne, keby ju neopustil, mohla sa odtiaľ bezpečne vyhrabať. Ten protokol... ten skurvený protokol!"

Blaise zrejme pred chvíľou stratil kontrolu nad svojimi pocitmi.  Bola dávno preč.

A toto sa nikdy nestalo.

Draco bol ohromený správaním svojho najlepšieho priateľa, jeho popisom, jeho... kurvovaním, jednoducho bol ohromený všetkým.

Grangerová, ktorú opustil Potter? Zranená? Zmangľovaná? Noha? Ruka? Protokol? Čože? A on, Draco Malfoy, bol nahnevaný v mene Grangerovej?"

Nuž, samozrejme, že bol nahnevaný! Bola jedna vec chovať sa k nej ako k spodine vesmíru a strápňovať ju pred všetkými; iná bola ignorovať kódex etiky, ktorý je základom pre ich prácu a bez hanby neuposlúchnuť príkazy, ktoré viedli k tomu, že sa nejaký civilista tak vážne zranil. Draco pracoval s Potterom niekoľkokrát a vôbec sa nezdalo, že by bol pre neho tento typ nehanebného ignorovania typický. Bol prekliato vznešený, tak otravne, ale robil svoju prácu, robil ju dobre, a nikdy ani len špičkou neprekročil medze, až doteraz.

"... pozrela sa na mňa, zašepkala moje meno a oči sa jej pretočili a začala sa triasť. Nikto z nás nevedel, čo robiť. Nie sme prekliati liečitelia alebo mukelskí doktori alebo niečo také; my sme aurori. Tak som ju len zdvihol, stále sa triasla, a premiestnil som sa do Sv. Munga. Myslel som, že som ju rozštiepil, pretože som niečo začul praskať a to boli... to boli len jej zlomené kosti v ruke, ktoré sa o seba treli..." Blaise dlho potiahol z cigarety, ktorá už bola skoro celá spálená, kým Draco zadržiaval nevoľnosť, ktorá sa chcela zdvihnúť v jeho hrudi.

Nasledujúcich niekoľko minút Draco sledoval svojho najlepšieho priateľa prehrabávať sa svojím oblečením; hľadal ďalšiu cigaretu a ruky sa mu triasli. Bolo jasné, že tá vec s Grangerovou bolo niečo, čo si naveky zapamätá jednoducho preto, že to z neho vystrašilo živú dušu.

Niežeby to priznal nahlas, ale Draca by to vystrašilo tiež, keby bol svedkom niečoho takého.

Dokonca keď to všetko počul, jednoducho nemohol uveriť, že to všetko sa stalo kvôli tomu, že ju Potter opustil bez toho, aby to niekomu povedal a nechal sa nahradiť.

Samozrejme, bola mu ľahostajná a bol na ňu nazúrený kvôli tomu, ako ho na tom stretnutí prirovnala k jeho otcovi, ale Draco vždy bral všetko vážne a keby ochraňovať ju bola jeho práca, bolo by skôr peklo zamrzlo, než by ju niekedy opustil, ako to urobil Potter. Do pekla, on by dokonca neopustil ani Weslíka, a to ho nenávidel.

Ako svoje osobné pravidlo nikdy nedovolil, aby jeho city voči niekomu, buď nenávisť alebo láska alebo čokoľvek medzi tým, ovplyvnilo jeho prácu.

Poslal rodičov niekoľkých svojich najlepších priateľov, s ktorými vyrastal, do väzenia bez toho, že by o tom dvakrát premýšľal a chystal sa to urobiť rodine Marquettovcov. Ani trochu ho to netrápilo; bola to jeho práca a on ju chcel robiť najlepšie ako dokázal. Takže fakt, že ušľachtilý Potter prišiel o svoju bezúhonnosť kvôli Grangerovej spôsobil, že si uvedomil, že nech sa medzi nimi stalo čokoľvek, bolo to vážnejšie než kedy čakal a to vyvolalo len jeho väčší záujem o pravdu... a súčasne trochu ostražitosti.

"Je v poriadku?" spýtal sa Draco bezvýrazným hlasom.

Jeho svedomie to chcelo vedieť viac, než to chcel vedieť on, alebo aspoň to bolo to, čo si navrával.

Blaisovi trvalo päť minút čistého fajčenia než odpovedal.

"Tie kosti v jej ruke a nohe sú úplne zničené, má zlomeninu lebky, päť zlomených rebier, a dve vyskočené platničky v chrbtici, zlomenú panvu, a zlomenú čeľusť... čo myslíš ty? Nemyslím, že bude v poriadku niekoľko týždňov, ak vôbec bude. Strávili celú noc tým, že ju dávali dokopy, dorastaním jej kostí, a napravovaním nejakého vnútorného krvácania. Privolali dokonca niekoľko mukelských doktorov, a áno, aspoň je stále nažive, ale v bezvedomí.  Uspali ju pre jej dobro."

"Nuž, som si istý, že už sa za ňou zháňajú jej priatelia a rodina," prevrátil oči.

Títo prekliati chrabromilčania držia spolu za všetkých okolností, bez ohľadu na to, čo k sebe v tom čase cítia.

Blaise sa na neho pozrel, ako keby bol pomätený. "O čom to rozprávaš? Ona nemá rodinu či priateľov, a stopercentne nemá žiadneho pokrvného príbuzného, ktorého by zavolali. Viem to. Musel som poslať Patronusa - to bol jediný dôvod, prečo som zostal. Prišiel jej šéf, ale bol taký rozzúrený, že ho museli vyviesť von. Takže prišiel dnes ráno na ministerstvo a pokračoval vo svojom prívale nadávok, ktorý som si istý, že si začul," pokrútil hlavou.

Nuž, to vysvetľovalo tých dvoch jačiacich mužov a kto na koho jačal, ale to poznanie bolo zatlačené do úzadia Blaisovými slovami. Grangerová? Sama a bez priateľov? Nie, to sa musel byť omyl. Draco zamietol ten šialený nápad. Napokon, Blaise trpel nedostatkom spánku.

Tesne v pätách toho odmietnutia šliapala otázka, ktorá naliehala, aby sa položila. "A koho mali zavolať v takomto prípade?"

"Pansy."

A zápletka zhustla.

ooo

Časť 2: Päťdesiatsedem minút

Dracovi trvalo sedem minút, než si usporiadal záležitosti toho dňa.

Prešlo sedemnásť minút (a dobre namierenú kliatbu), aby vypáčil cigarety z Blaisovej ruky a poslal toho vyčerpaného muža letaxom domov s dávkou Bezsenného spánku skôr, než sa ufajčil k smrti alebo sa priviedol do šialenstva. Bude na tom lepšie, keď si trochu pospí.

Prešlo dvadsaťsedem minút, aby si vymyslel výhovorku, prečo musí tak zavčasu odísť.

Prešlo tridsaťsedem minút, kým našiel čaj a vypátral Pansy Parkinsonovú.

Prešlo štyridsaťsedem minút, kým získal prístup na poschodie, kde držali Grangerovú.

Bolo treba päťdesiatsedem minút, kým zaklopal na už pootvorené dvere nemocničnej izby.

Až vtedy si uvedomil, že nemá v rukáve žiaden premyslený plán.

Do pekla. Ach, čo už, už tam bol.

Keď Draca okamžite nezasiahla kliatba, pomaly zatlačil do dverí, aby ich úplne otvoril.

Nemusel vidieť jej tvár, aby vedel, že je rozrušená; skutočnosť, že ho nepočula vojsť bola svedectvom toho, aká je naštvaná. Pansy mala na sebe tie isté šaty, ako mala včera pri obede a on sledoval, ako váhavo položila elegantnú ruku na Grangerovej obväzmi pokryté čelo, na ktoré stále nedovidel.

"Do čerta s Potterom, že ťa opustil," mrmlala nahlas tá čiernovlasá čarodejnica; jej hlas vôbec neskrýval hnev, ktorý skoro vyžaroval jej pokožkou, "do čerta s tebou, že si ma určila za najbližšieho príbuzného, na čo si do pekla vôbec myslela? Myslíš, že sa mi páči vidieť ťa takto? Hermiona." Pansy s puknutím zovrela pery a ťažko si vzdychla.

Bola unavená.

Keď tam Draco stál a sledoval tú scénu, spomínal si na veľa vecí.

Spomínal si, ako mu povedala, že Grangerová potrebuje ochranu, že on sa musí držať bokom, aby nenasiakol tým krupobitím, ktorým bol jej život, a že tie dve ženy neboli priateľky. To posledné sa rozbilo tým vášnivým protikladom, ktorý sa odohrával pred ním. Pansyine sympatie k čarodejnici v bezvedomí boli nesporné.

"Nechcelo by sa ti vysvetliť, ako si sa sem do čerta dostal, Draco?"

Draco bol takmer ohromený tým, že ho identifikovala bez toho, aby sa otočila. Ohromený, ale nie prekvapený.

Nejasne odpovedal, "mám svoje cestičky."

Čarodejnica na stoličke sa otočila a pokojne vstala, prenikavé modré oči hľadeli neskrotene na neho. Jej ružovo sfarbené líca a nedostatok maskary prezradili jej tajomstvo; v istom okamihu plakala. Jednako napäla svoje plecia pri pokuse udržať si svoju fasádu sily a preplietla svoj hlas sarkazmom, "skvelé. Máš svoje cestičky... použi ich, aby si ihneď vypoklonkoval svoj zadok von z týchto dverí."

Draco tupo hľadel, "a sme späť pri rutine strážneho psa... je to hrozne zastarané."

Zhlboka sa nadýchla; ako keby sa vážne snažila zabrániť si, aby mu jednu nevrazila alebo sa nerozplakala, nevedel, čo z toho. "Toto práve teraz nepotrebujem, Draco. Proste nepotrebujem. Buď môj najlepší priateľ a nezačni sa so mnou hádať, buď môj najlepší priateľ a prestaň s čímkoľvek, čo plánuješ, skôr než s tým začneš a buď môj najlepší priateľ a... a," plecia jej poklesli a črty zjemneli. "Proste buď môj najlepší priateľ."

Do pohybu sa dalo presne stodvadsaťsedem odpovedí, niektoré už pripravené na špičke jeho jazyka, ale ten nešťastný a vyčerpaný výraz na Pansyinej tvári ho prinútil potlačiť každú jednu z nich.

Do pekla s jeho svedomím, dopekla s jej slovami budiacimi súcit, a dopekla s ním, za to, že mu naozaj záležalo na Pansy.

Keby sa to stalo pred siedmymi rokmi, ignoroval by ju a zlomil ju najlepšie, ako by vedel: s kúsavými, obviňujúcimi a odpornými slovami. Ale časy ho zmenili a on už viacej nebol tým chlapcom. Nie, bol muž s tým prekliatym svedomím. Ona naozaj bola jeho najlepšia priateľka, dokonca aj keď sa tak po celý čas nesprávala. Jednoducho jej nemohol ublížiť tak, ako to robieval ako dieťa, ani keby sa pokúsil...

Nuž, sakra - do pekla. Takže namiesto toho, aby jej ublížil, Draco vytiahol tú šálku, čo držal za chrbtom a ponúkol jej ju.

"Priniesol som ti čaj. Napadlo mi, že by sa ti možno zišiel. Je to ženšen."

Pansy mu dovolila zostať a uistila sa, že sa dvere za ním zavreli.

Ale len čo uvidel Grangerovú, prial si, aby bol odišiel v tom okamihu, keď Pansy vytušila jeho prítomnosť. Draco si prial, aby bol ušiel opačným smerom, pretože z nejakého dôvodu vedel, že ten  obraz dolámanej ženy ležiacej pred ním ho bude prenasledovať.

Sakra, Blaise mal pravdu... vo všetkom. Naozaj sa nedalo slovami popísať to, čo videl pred sebou. Mal právo na tie skurvené obláčiky dymu v tme. Dracove vlastné pery sa skrútili v túžbe po cigarete, aj keď vôbec nefajčil. Mal právo vyzerať zle, mal právo rečniť a rozplývať sa nad protokolom, tak ako to robil minúty predtým, než ho Draco natlačil do súkromného kozuba vo svojej kancelárii. Mal právo byť nahnevaný na Pottera, pretože Draco práve bojoval s nutkaním nájsť toho blba a mučiť ho Cruciatom dovtedy, kým nebude kričať a žobrať o milosrdenstvo.

Pohľad na ňu mal ten istý účinok ako kyslý dážď na skaly; len teraz to bola jeho skala ľahostajnosti, ktorá sa rozleptávala.

Nie, nestačilo to, aby ju rozleptalo úplne, len ju  rozožralo. Poriadne.

To, čo sa jej stalo, bolo niečo, čo si nezaslúžila za to, že bola taká neznesiteľná vševedka, ani to nebolo fér. Draco si uvedomil, že sa tá nespravodlivosť neskončila. Začul narážky a reči, že šéf Oddelenia presadzovania čarodejníckeho práva chcel tú udalosť pochovať s tak malými následkami, ako sa len bude dať, a hoci neveril, že by ministerstvo kleslo tak hlboko, aby ochránilo svojho hrdinu, nebol vôbec prekvapený.

Žiadna ďalšia súvislá myšlienka mu neprišla na rozum, keď stál nad Grangerovej posteľou, pretože jediné, čo dokázal urobiť, bolo dívať sa.

Vyzerala tak jasne... zmangľovaná, ako keby ju kruto napadol divoký medveď alebo si ju pohadzoval nejaký obor. Bledá, pomliaždená a zbitá; pohľad na ňu ho mrazil až na kosť. Jediný dôvod, vďaka ktorému vedel, že nie je mŕtva, bolo nepatrné dvíhanie a klesanie jej hrude, keď nadychovala a vydychovala kyslík.

Vďaka teplu v izbe boli prikrývky prehodené cez jej pás a on si všimol jej modriny. Pokrývali skoro každý centimeter jej pokožky. Grangerovej vlasy, hoci čisté, boli vyložene otrasné a pochlpenejšie ako zvyčajne. Obväz na zranení jej hlavy potreboval vymeniť, pretože jasnočervená krv pomaly začínala farbiť tú bielu gázu. Mala monokel, roztrhnutú peru a modrinu na líci, asi z toho, ako jej napravovali zlomenú čeľusť. Bola oblečená v klasickom odeve Sv. Munga pre pacientov v bezvedomí, rýchlo si všimol, že ľavú ruku mala uzavretú v akejsi forme a tá druhá bola pokrytá ľahkými modrinami.

"Ďakujem za to, že sa nepýtaš a za ten čaj; bolo to presne to, čo som potrebovala."

Šedé oči stále upreté na Grangerovú, keď zamrmlal, "niet za čo."

"Vyzerá lepšie než vyzerala dnes ráno," Pansy sa objavila pri jeho boku, práve odhodila preč plastový pohár.

Draco zistil, že je tomu nemožné uveriť.

"Potter je hnusný blbec za to, že ju takto opustil a tú sekundu, čo ho uvidím, vykuchám ho."

V duchu súhlasil a pomaly otočil svoj pohľad od tej čarodejnice v bezvedomí.

Bolo úplné ticho, keď Pansy svedomito narovnala prikrývku, čo ju zakrývala. Tento čin láskavosti ho rozhodil. Chystal sa to okomentovať, keď prehovorila, "už som volala liečiteľku, aby prišla vymeniť ten obväz na jej hlave. Dúfam, že mi dovolia urobiť niečo s tou príšernosťou, čo má na hlave. Už jej to dosť pochlpené aj bez tohto. Bude to asi vyzerať ako vtáčie hniezdo alebo drátenka, keď sa prebudí," rapotala, kým použila prútik, aby roztiahla závesy v izbe.

"Ako dlho bude v bezvedomí?" Draco sa nechcel spýtať, ale škoda už bola narobená.

"Nevedia, pravdepodobne ďalší deň či dva, ale nie viac ako tri dni... nuž, nemyslím si. Ešte nevyliečili všetky jej zlomené kosti; strávili väčšinu noci snahou uzdraviť jej nohu a ruku. Opuchlina zmizla a myslím, že sa to chystajú dokončiť po tom, čo ju tá čaromedička párkrát skontroluje. Dúfam, že to urobia, aby sa mohla zobudiť."

Pansy rapotala len vtedy, keď bola ustaraná a keď potrebovala zbaviť svoju myseľ toho, čo sa dialo.

"Povedali mi, aby som sa s ňou rozprávala, pretože povedali, že ma môže počuť, ale myslím, že sú to totálne kecy... kde je tá čaromedička? Hrom do toho, povedala som im, aby hneď prišla..."

Draco chvíľu len hľadel na svoju najlepšiu priateľku. Nikdy vo svojom živote ju nevidel prejavovať záujem o niekoho iného než o seba, o neho, Blaisa, či jej otca, keď bol nažive. "Tebe na nej záleží, však, Pansy?" Jeho hlas nebol obžalujúci, nebol zvedavý, do pekla, nebola to dokonca ani otázka.

Bolo to skôr potvrdenie očividného.

Pansy zmrzla a pozrela na neho, len aby zistila, že sa pozerá na ňu. S povzdychom a chvíľkou mlčania priznala slabým hlasom, "nie sme priateľky... nie pretože ja nechcem, aby sme boli, ale pretože mi neverí dosť na to, aby si myslela, že jej nevrazím nôž do chrbta. Myslím, že ju za to neviním, pretože stále je v toľkej bolesti od toho emocionálneho šoku, ktorým si prešla v poslednej dobe. Ale máš pravdu. Naozaj mi na nej záleží... veľmi. Urobila by som kvôli nej čokoľvek; urobila by som čokoľvek, aby som ju zbavila bolesti."

"Prečo?"

"Vrátila mi späť môj život, Draco... a ja jej verím, skoro tak veľmi ako verím tebe a Blaisovi... aj keď to ona rovnako necíti smerom ku mne."

"Ale prečo?"

"Zachránila ma... dvakrát."

Kým sa z kresla v rohu izby díval a načúval Pansyinmu povyku nad čaromedičkou kvôli Grangerovej vlasom, dovolil jej slovám zopakovať sa, hoci rýchlo, v jeho hlave.

"Len ich chcem vyrovnať alebo niečo také."

"Slečna. Parkinsonová, nemyslím si, že môžem..."

"Vy môžete a vy to urobíte. Pozrite sa na to! Je to absolútne otrasné! Bude z toho zamotaný chumáč, keď sa preberie."

Hermiona Grangerová, vznešená chrabromilčanka, záchranca humusákov a rovnako magických stvorení, skutočne zachránila život fanatickej Pansy Parkinsonovej? Z toho čo vedel, jedna druhú nenávideli, ale podľa všetkého nevedel nič o ich vzťahu v poslednej dobe.

"Nepoznám žiadne kúzla..."

"Čo do pekla myslíte tým, že nepoznáte žiadne kúzla? Ste nejaký druh idiota alebo niečo také?"

Dvakrát? Grangerová jej dvakrát zachránila život? A o čom to hovorila, keď povedala, že nedávno prešla emocionálnym šokom?

"Ja- ja sa ospravedlňujem, slečna Parkinsonová," koktala čaromedička.

"Do pekla správne, že sa potrebujete ospravedlniť. Pri Merlinovom mene, naozaj musím urobiť za vás vašu prácu? Ustúpte nabok, Helga."

"Umm..."

"Uhnite!" Draco nezačul kúzlo, čo použila, ale začul jej samoľúbe slová, "vidíte, takto sa to robí."

"Je to dosť pekné a neprekáža to tomu obväzu na jej hlave."

Domýšľavo povedala, "viem, Helga. Použila som svoj mozog. Mali by ste to občas skúsiť."

Blaise ho zásobil všetkými podrobnosťami o nehode na panstve Parkinsonovcov deň pred pohrebom Pansyinho otca, kým trúchliace dievča, ktoré všetko stratilo v tridsiatich siedmich minútach, spalo v posteli na druhej strane izby.

Povedal, že videl toho smrťožrúta zdvihnúť svoj prútik, ale nemohol sa k nej dostať včas ani zakričať cez ten chaos; nemohol urobiť nič. A potom, keď stratil všetku nádej a bol si istý, že Pansy zomrie, Blaise povedal Dracovi, že videl, ako sa ten smrťožrút zrútil k zemi. Potom zbadal Grangerovú predrať sa k Pansy, odtrhnúť jej ruky od mŕtveho otca a odprevadiť to hysterické dievča do bezpečia.

Ale Pansy povedala, že jej život zachránila dvakrát; nevedel nič o tom druhom raze.

Draco bol okamžite vytrhnutý zo svojich myšlienok, keď vošiel tím liečiteľov, ktorí sa medzi sebou zhovárali. Pansy, ktorá sa odnikiaľ zjavila na stoličke vedľa neho, si oprela hlavu o jeho plece skôr ,než ho trochu potriasla. "Musíme ísť, chystajú sa ju vziať na záverečnú nápravu jej kostí, keď je už tá opuchlina preč... a ja potrebujem sprchu, nejaký obed a potom... sa musíme porozprávať."

ooo

Časť 3: Katalyzátor

Pár minút neskôr sa ocitol v Pansyinom dome, ktorý zdedila po svojich rodičoch.

Kým sa sprchovala a prezliekala, Draco sedel v obývacej izbe a zhromažďoval svoje myšlienky. Pokúsil sa prísť na to, ako by sa mohol priblížil k tej téme bez toho, aby ho prekliala do budúceho roku. V hlave mal pätnásť nápadov dovtedy, kým dojedli obed, ale nemusel ani jeden použiť.

"Navštívila som svoju matku." Povedala mu Pansy potichu, keď taniere čistil jeden z domácich škriatkov, ktorých vlastnila.

Draco nič nepovedal. Nebolo nič, čo mohol povedať.

Pansy bola telom i dušou dievčatkom svojho otca a nebola si s matkou blízka, vôbec nie. Počas dospievania sa hádali o všetkom, od školy po manželstvo. Hoci nebola najbystrejšia či najhorlivejšia študentka, Pansy záležalo na jej vzdelaní a považovala svojich sedem rokov na Rokforte za skvelú príležitosť niečo sa naučiť. Jej matka to cítila opačne a vždy zdôrazňovala význam toho vydať sa a usadiť sa čo najskôr, ako bolo možné.

"Nemala potuchy, kto som, a, predpokladám, že to bolo asi najlepšie. Keby moja matka vedela, že som ju posledných päť rokov nenavštívila, žiadne Silencio kúzlo by nebolo dosť silné, aby ju umlčalo," smutne sa Pansy zachichotala.

Celý nápad zasnúbenia sa s Blaisom bol nápad jej matky a Pansy vinila svoju matku za nechcené spôsobenie otcovej smrti. Napokon, nemala nikoho iného, na koho mohla ukázať prstom a tak použila svoju matku ako obetného baránka. Po tom, čo ju umučili do nepríčetnosti a umiestnili k Longbottomovcom, Pansy o nej sotva hovorila, nikdy ju nenavštevovala, a Blaisov pokus pomôcť jej pochovať jej odpor k svojej matke skončil katastrofickou hádkou medzi jeho najlepšími priateľmi, ktorú Draco pozoroval s unavenými očami.

Čoskoro nechali tú tému na pokoji a dúfali, že nájde útechu svojimi vlastnými silami.

"A... a myslím... myslím, že som konečne pripravená  nechať to ísť."

Draco sa na ňu pozrel, ale nič nepovedal; došlo mu, že potrebuje, aby len počúval a nehovoril.

"Nebola to jej chyba, a, ak niečo, tak zachránila svojím Patronusom životy nás všetkých. Vedela som to dlhý čas, ale visela som na sebe a na mojej vlastnej bolesti. Ale myslím, že som konečne pripravená nechať niektoré veci odísť... tak s tým povedané, potrebujem, aby si mi urobil láskavosť."

"Akú?"

"Použi Legilimenciu."

Blond obočie vyletelo dohora. "Prepáč?"

"Počul si ma... použi na mňa Legilimenciu."

"Pans..."

"Pozri," durdila sa. "Hoci som to prekonala rokmi terapie, stále o tom nedokážem s tebou hovoriť. Radšej by som ti ukázala svoje spomienky mojimi očami."

A tak sa ocitol v jej obývacej izbe, letax zablokovaný a svetlá stlmené, keď hľadel na tú nádhernú čarodejnicu s havraními vlasmi, ktorá sedela v kresle a trpezlivo čakala. Tak istý a tak v pohode, ako sa zdal, Draco Malfoy nechcel nič iné než sa odletaxovať z jej domu a opiť sa do nemoty.

Ale útek nikdy nič nevyriešil, akokoľvek chcel veriť v niečo iné.

Chcel zistiť Grangerovej tajomstvá, nie Pansyine. Grangerovej tajomstvá bolo ľahšie zvládnuť; nezáležalo mu na nej. Ale Dracovi záležalo na Pansy. V jeho mysli neboli pochybnosti, že to, čo uvidí, bolo príčinou toho, prečo sa tak strašne zosypala hneď po jej návrate z Austrálie. Trvalo mu a Blaisovi skoro päť mesiacov, než ju presvedčili, aby sa dala skontrolovať u Sv. Munga.

"Hermiona mi zachránila život dvakrát," povedala mu, keď na ňu opatrne namieril prútik. "Viem, povedala som ti to, ale musím to zopakovať. Prvý raz to bolo ten večer, čo zomrel môj otec. A druhý raz to bolo asi o deväť týždňov neskôr v Austrálii. Volá tú spomienky, čo ti chcem ukázať, ´katalyzátor´, začiatok konca všetkého, čo kedysi poznala. Trvalo mi roky, kým som pochopila prečo, ale teraz myslím, že to viem.

Kým rozprávala, Draco si spomenul na to, ako sa Pansy objavila na jeho prahu uprostred noci, prosila ho, aby ju odviezol na letisko. Práve na ňu previedli majetok jej otca a ona povedala, že musí uniknúť z Londýna, že musí odísť, pretože všetko jej ho pripomína a že je toho príliš veľa, s čím sa musí vyrovnať. Potrebovala pauzu, tak odišla. Až do druhého dňa nikto nevedel, že odišla. Blaise bol pochopiteľne naštvaný.

"Si pripravená?" spýtal sa, stále opatrný kvôli tej spomienke, ktorej chcela, aby bol svedkom,

Zaujímal sa o spomienku, ktorá bola katalyzátorom v Grangerovej živote a zaujímalo ho prečo a čo nasledovalo po udalostiach tej noci, ale naozaj sa necítil príjemne kvôli tomu, že spozná úlohu, ktorú v tom zohrala Pansy.

"Áno."

"Legilimens!"

Ďalšie, čo si uvedomil, bolo, že prežíva spomienku očami Pansy Parkinsonovej.

Keď sa pokúsila utiecť, muž bez tváre ju chytil okolo pása a hodil jej telo nemilosrdne o tehlovú stenu budovy hneď veľa tej uličky. Útok bol brutálny a ona vykríkla bolesťou, keď čierne škvrny zastreli jej videnie. A potom tam bol on, tlačil sa za ňu, teraz tak blízko, bol tak blízko - zacítila jeho alkoholom nasýtený dych na svojej tvári a skoro ju to prinútilo vracať. Niečo do nej strčilo na spodku chrbta a to zvracanie, čo sa usadilo v jej hrudi, skoro dokončilo svoju cestu na povrch. Uvedomila si, čo to je a zostalo jej z toho nevoľno.

"Ty si také pekné dievčatko, koľko máš rokov?" zašepkal ten anonymný muž, prešiel prstami po jej čiernych vlasoch, kým sa ona triasla strachom.

Pansy uvažovala, ako sa mohla ocitnúť v tejto konkrétnej situácii a ničila svoju myseľ v snahe zistiť, kde presne to všetko začalo ísť z kopca. Mala to byť skratka k jej hotelu. Hotelový sluha jej o nej povedal, keď predtým odchádzala. Nečakala, že ju schmatne... nečakala, že nebude mať prútik... nečakala, že ju tak rýchlo premôže.

Zrazu jeho zovretie na jej vlasoch zosilnelo a ona zastonala v utrpení, "odpovedz mi, mačiatko..."

"Os-osemnásť. Prosím, neubližujte mi."

"Necharakterizoval by som to, čo sa chystáme urobiť ako ´ublížiť ti´. Asi to trošičku zabolí, ale užiješ si to tak veľmi ako ja, sľubujem." Ten muž bez tváre zašepkal do jej ucha a nadýchol sa jej vône, "Mmmm, mladá a vyvinutá, voniaš božsky, mačiatko. Ako jahody, šťavnaté... ach, budeš zapamätaniahodná viac než tie ostatné," vlhko a chrapľavo ju pobozkal na krku, "povedz mi, mačiatko, už si predtým bola s mužom?"

Pansy neodpovedala; príliš sa sústredila na pokus o útek, aby mu naozaj venovala pozornosť.

Zrazu hodila hlavou dozadu. Narazila na jeho pery a on vypustil záplavu slovných prekliatí, keď si zakryl krvácajúcu peru rukou. Pansy ani chvíľu nezaváhala skôr, než mu dupla na nohu a vyštartovala po uličke, kričiac z plných pľúc o pomoc.

Ale nedostala sa ďaleko, pretože ju chytil za vlasy a hodil ju tvrdo k zemi, kde prepukla v plač.

"Prosím! Prosím, nechajte ma na pokoji!"

Hlas toho muža bol pokojný; usmieval sa v celej svojej krvavej nádhere, "nie až kým nedostanem to, čo chcem, mačiatko."

A potom ju pobozkal. Žlč sa zdvihla, keď nanútil svoj jazyk do jej úst tým, že ju schmatol za hrdlo a stisol. Vydýchla priškrtený vzdych a jeho jazyk sa vnoril dnu. Pansy zavrčala, pokúšala sa ho zo seba odtlačiť, dokonca ho niekoľkokrát udrela, ale bolo to zbytočné.

Nakoniec sa odtiahol, sťažka dýchal. "Ako sa ti to páčilo, mačiatko?"

Pansy mu napľula do tváre a okamžite to oľutovala.

"Ty kurva!" Zovrel jej hrdlo a ten muž bez tváre ju zdvihol zo zeme. Zúrivo kopala, lapala po dychu, a pokúšala sa roztvoriť jeho ruku okolo svojho krku. Nič nezaberalo. Ona zomrie, ak ju čoskoro nepustí.

Ale on ju namiesto toho hodil na zem a keď ňou preletela bolesť, priala si, aby ju bol zadusil. Nemilosrdne Pansy potrestal; kopol do jej, skočil jej na chrbát, udrel ju, škrtil až na pokraj bezvedomia a v skutočnosti ju prefackal, aby sa prebrala, keď naozaj odpadla.

Násilie bolo niečo, čo nikdy vo svojom živote nezažila. Pansy kričala, prosila, ospravedlňovala sa, krčila sa, chránila sa, liezla po štyroch; urobila akúkoľvek a každú možnú vec, aby unikla. Bolesť, ktorú cítila, bola horšia než byť prekliata, horšia než Cruciatus, horšia než čokoľvek, čo kedy vo svojom živote zažila. A plakala, a prosila o zľutovanie vôbec po prvý raz, prosila o svoj život.

Ale on nepočúval. Nie, príliš ho zamestnávalo strhávanie jej oblečenia. Bolo mu to jedno. Vrhal na ňu všetky možné pomenovania.

Pobehlica. Kurva. Cundra. Šľapka. Pľuval na ňu a ona sa nikdy vo svojom živote necítila tak ponížene.

"Prosím, len ma pustite. Nikomu to nepoviem." Prosila skrz vzlyky, jednu ruku pridŕžala na svojom bruchu a druhou ho od seba udržiavala (hoci len sotva).

Záhadne, "ty to aj tak nikomu nepovieš. Nie, keď s tebou skončím. Budeš taká ako všetky ostatné..."

Keď nadvihol jej sukňu a zaryl svoje nechty do jej stehna, vykríkla.

V tom okamihu sa Pansy zmierila so svojím osudom. Bojovala a bojovala a bojovala a bojovala ešte trochu, ale podľa všetkého jej nebolo predurčené vyhrať.

Rozopol si jednou rukou nohavice, kým ju druhou pridržiaval pevne na mieste. Jej nohy boli vykrútené nabok, škrabali o betón. Odierali sa. "Prosím, prestaňte," prosila Pansy skoro šeptom.

"Sklapni ty malá kurva a prestaň sa krútiť inak ťa zabijem hneď a nebudem čakať."

Nohavice už mal stiahnuté na kolenách a až vtedy získal kontrolu nad jej zvíjajúcimi sa nohami. Ten muž bez tváre ich rozdelil od seba. Pansy zavyla, ako keby ju bili olovenou trubkou. "Nie! Prestaňte! Ja..." jej slová boli prerušené tvrdým úderom, ktorú ju skoro priviedol do bezvedomia. V očiach mala väčšie čierne škvrny a zízala na austrálsku oblohu, slabá a zlomená.

Krv presakovala z jej úst a zvuk trhania látky bolo jediné, čo počula.

Príliš unavená a dobitá, aby s ním už viacej bojovala, Pansy premýšľala, či je toto ako karma za všetko to zlé, čo urobila vo svojom živote.

A plakala za všetky tie veci, ktoré stratila na tej ceste a kvôli tomu, čo sa chystala stratiť.

Vykríkla bolesťou, keď do nej nemilosrdne vrazil tri prsty a kruto narážal do kričacieho dievčaťa svojimi prstami. Ten muž bez tváre sa len usmieval, užíval si to mučenie, ktoré spôsoboval nevinnému dievčaťu. "Ach, si taká tesná," nastavil sa nad ňu... a potom zničil jej nevinnosť jediným úderom.

Pansyina hlava sa zrazila so zemou, keď zarevala bolesťou, vzlykala ako zlomená žena. Neprestal, aby jej umožnil vzchopiť sa. Nie, to by bolo príliš pekné. Tá bolesť bola neuveriteľná a ona kričala z plných pľúc a stále neprestávala kričať.

S každým slovom, čo povedal, vrážal do nej tak brutálne, že ju stále približoval a približoval k bezvedomiu.

"Ja... si... ťa... zapamätám... navždy.... fuj... sakra..."

Svet zozelenel a ten muž bez tváre padol na ňu, mŕtvy.

Pôvodne nevedela, čo robiť. Stále bol v nej a jej telo bolo v šoku. Presvedčená, že vstane a bude pokračovať, nepohla vydeseným svalstvom.

Nuž, asi pätnásť sekúnd.

Vtedy sa ten šok prelomil a ona znova prišla ku zmyslom. Pansy vykríkla v hrôze a úľave; nevedela, čo prevyšovalo čo. S namáhavým dýchaním, chvejúcim sa telom a bruchom zovretým pri pohľade na jeho nahé telo na nej. Náhodou bol ten muž bez tváre v pozícii tak nebezpečne blízko nej, ktorá jej umožňovala po prvý raz hľadieť priamo do jeho nehybných tmavých očí.

Telo sa jej nekontrolovateľne triaslo, keď odpojila ich telá úzkostným vzlykom, zdvihla ho zo seba, a posadila sa s toľkou bolesťou a nepokojom, okamžite prehľadávala uličku kvôli svojim roztrhaným šatám.

Jediné, čo chcela urobiť, bolo utiecť, pretože opustiť Londýn bol ten najhorší nápad, ktorý kedy mala. Jediné, čo chcela, bolo zabudnúť na túto noc, zabudnúť na jeho tvár, zabudnúť na prsty, ktoré sa do nej surovo zaborili, zabudnúť na neho v jej vnútri, zabudnúť na stratu svojho panenstva, zabudnúť na stratu svojej nevinnosti a zabudnúť na skutočnosť, že by bola zomrela, keď by s ňou bol skončil... keby nebola zachránená.

Chcela zabudnúť na všetko, vrátiť sa do svojho hotela, dať si sprchu a spať až do konca vekov.

Namiesto toho sa ocitla zoči-voči človeku, ktorý ju zachránil.

Stála tam Hermiona Grangerová, prútik namierený na mŕtveho muža, keď tiché slzy stekali po jej lícach.

Slzy naplnili pomliaždené modré oči Pansy, keď to druhé dievča zašepkalo cez svoje slzy, "ach, bože, čo som to urobila?"

Keď Draco padol na kolená uprostred Pansyinej obývačky  v okamihu, keď prerušil spojenie, jediná súvislá myšlienka toho bledého a vydeseného muža bola, že obe boli dokonalým stelesnením stratenej nevinnosti.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Aeidaill - 18.07. 2023
| |
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 20.07. 2023
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Hanisko - 11.09. 2023
| |
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Z této kapitoly mi běhá mráz po zádech, především z té poslední části, ale bojím se, aby to, co se týče Hermiony nebyl teprve začátek. Vynikající překlad.

Re: 6. Zosobnenie stratenej nevinnosti Od: Vendy - 19.01. 2010
Děkuji moc za věnování. Nějak jsem si myslela, že se stalo Pansy něco takového a na Harryho by 100% použila Cruciatus, ted by se na ní měl jít podívat... jinak jako vždy moc hezký překlad. Hodně sil do pokračování :)

Re: 6. Zosobnenie stratenej nevinnosti Od: teriisek - 19.01. 2010
Ach, sakra! To bylo... k tomu se nedá nic říct, ještě teď je mi špatně:( Já nevím, jsem hrozně zvědavá, proč ji všichni tak nenávidí, ale popravdě si myslím, že ať provedla cokoliv, můj názor na Harryho jako hajzla to nezmění... jinak se to zajímavě rozbíhá a je to stále lepší a lepší... brzy budu závislá:) Díky moc za překlad!!!

Jedním slovem síla. Dík, za fantastický překlad.

Re: 6. Zosobnenie stratenej nevinnosti Od: cyrus - 19.01. 2010
oceňujem skvely preklad - prva cast bola bohovska! a ten Pansyn part by som nechcela prekladat... Klobuk dole Jimmi... a ta posledna veta... fuuu... celu ked som citala, asi mi ani srdce nebilo... uplne som bola mimo... tesim sa na dalsiu Jimmi a najma na Ginny v nemocnici... juuj vo mne to kypi...
Re: 6. Zosobnenie stratenej nevinnosti Od: Jimmi - 19.01. 2010
Tiež máš dojem, že to v angličtine nebolo také desivé? Už mám v hlave sedmičku a nemôžem ju z nej dostať. Táto poviedka sa mi fakt dostala pod kožu. Díky.
Re: 6. Zosobnenie stratenej nevinnosti Od: cyrus - 19.01. 2010
určite je to tak... v anglictine mozno chapes cely dej a vsetko, ale taketo veci v slovencine ta ovplyvnia ovela viac a zanechaju vacsi dojem... a to ze sa ti dostalo pod kozu to uplne chapem... drz sa a vela zdaru prajem...

Re: 6. Zosobnenie stratenej nevinnosti Od: Goddy - 19.01. 2010
Jimmy- ty oplíváš nějákou magií, kterou já neznám Nějákou neznámou magií, která ti dovoluje ovládat tak dobře tenhle text a mojí mysl, sem z toho uplně.. vyvalená! Totálně mimo, vyděšená a nadšená.. O_o_O
Re: 6. Zosobnenie stratenej nevinnosti Od: Jimmi - 19.01. 2010
Ty zase vieš ako ma nabudiť na ďalší preklad - pri tejto poviedke to fakt budem potrebovať. Díky moc.

Re: 6. Zosobnenie stratenej nevinnosti Od: anonym - 18.01. 2010
to, čo stalo v tej spomienke bolo veľmi silné a preto sa nedivím, že to Pansy a Hermionu zblížilo.

Re: 6. Zosobnenie stratenej nevinnosti Od: Monie - 18.01. 2010
K této kapitole se moc težko píše komentář. Byla opět užasně přeložená, jako vždy sis s tím dala ohromnou praci. Ale běhá mě z ní mráz po zádech, bylo to hodně temné čtení...Přesto moc děkuji za překlad.

Re: 6. Zosobnenie stratenej nevinnosti Od: JSark - 18.01. 2010
Začínam sa tešiť na Blaisa. A stále viac sa prikláňam k Harrymu ako vhodnej vedľajšej postave na odstrel. Tá záverečná časť, to bola sila. Normálne mi po chrbte behajú zimomriavky. Inak to varovanie Mládeži neprístupné je ako neónové reklamy Mládež poďte sa pozrieť. :) Krásny preklad, diky moc.
Re: 6. Zosobnenie stratenej nevinnosti Od: Jimmi - 19.01. 2010
Aj ja ďakujem za pomoc. Rozmýšľam, či ťa uvádzať ako betu, lebo si to zaslúžiš, ale zase nekontroluješ AJ, takže ti nechcem prifariť zodpovednosť za niektoré moje psie kusy. Ale vďačná som riadne. Štve ma, že zrovna dnes je šéf preč, mohla som doraziť tú sedmičku a napriek tomu musím pracovať. Dnes mi má dôjsť opravený počítač, takže zajtra zase budem všetko inštalovať. Ach jo.

Re: 6. Zosobnenie stratenej nevinnosti Od: maginy - 18.01. 2010
popravde neviem ako to mam okomentovat ....ja ....som z toho taka sokovana ba az zdrvene no hroza strach :( ale som rada ze je nova kapitola z Broken diky baby ste uzasne .... a uz to nabera poriadne otacky ...a je to vyborne napisane vazne je to skvele obdivujem autorku .....PS Pottera vy som vykastrovala aj s tou jeho malou ryšanou ! žlč mi kypela ! dufam ze bude skoro dalsia kapitola velmi sa na nu no tesim ?! lespie povedane asi som velmi zvedava
Re: 6. Zosobnenie stratenej nevinnosti Od: Jimmi - 19.01. 2010
Díky, ale pozor na to PS. Tá poviedka je veľmi zložitá a vôbec nie je všetko také, ako sa zdá. Aby si ešte nad ním neronila slzičky. Ale už chápeš prečo som musela najprv preložiť tú poviedku s Ginny ako kladnou postavou, po tejto by som to už nedokázala. V sedmičke nie je, ale myslím, že v 8 alebo 9 kapitole má dosť slušný výstup. Som zvedavá, čo povieš potom. Díky moc za komentár (hehehe, zase platí, že keď neprekladám, odpovedám na komentáre).

To bylo... uhh... nevím, nedokážu momentálně souvisle přemýšlet... ze začátku, Draco a Blaise, Blaise zdeptanej z Hermiony, to bylo taky svým způsobem drsný, ale nevím, jestli se to slovo má používat v takové věci po tom, co jsem dočetla tu třetí část... každopádne to hodně vysvětluje..
Re: 6. Zosobnenie stratenej nevinnosti Od: Jimmi - 19.01. 2010
Základný dôvod pre preklad bola snaha pochopiť to detailov. Poviedku som preletela, dej a hlavné súvislosti mi došli, ale vecí, nad ktorými sa pri preklade trápim, bolo naozaj dosť, takže každá ďalšia kapitola je pre mňa ako nová. Bez ohľadu na poznanie deja a ako to dopadne - desivejšia a desivejšia.

No, kruciš, krásná kapitolka, moc skvělá. Moc šikovně přeložená a brala za srdce. Chudáček Hermiona a Pansy, nezaslouží si to a ta poslední věta moc velká pravda. Já nesnáším Pottera, ať mu něco udělá Draco, zasloužil by si to. Snad se už ukáže proč jsou na ni naštvaní.

Re: 6. Zosobnenie stratenej nevinnosti Od: Natalie - 18.01. 2010
OCH PREBOHA! CHÚĎA PANSY.....A HERMY...juhuuu...vrahyňa (a) perfektná kapitola....wow...ani si neviem spomenúť na vhodný prívlastok...jednoducho paráda :D :*

Re: 6. Zosobnenie stratenej nevinnosti Od: kometa - 18.01. 2010
Jimmi, všechno už jsem ti napsala, ale stejně zase znova chválím a děkuju :-)
Re: 6. Zosobnenie stratenej nevinnosti Od: Jimmi - 18.01. 2010
Ja viem a strašne moc ti ďakujem. Zajtra bude kapitola od Rapidez... a práve sťahujem Karcoolku. Díky za všetko.

Prehľad článkov k tejto téme:

. Oznamy: ( Jimmi )01.09. 2021Oznam
inadaze22: ( Jimmi )30.09. 2010Broken: Epilóg
. Pdf na stiahnutie: ( Beruška1 )02.07. 2010Pdf na stiahnutie
inadaze22: ( Jimmi )30.06. 201036. XXXI. V popole polnočného slnka
inadaze22: ( Jimmi )27.06. 201035. XXX. Keď niet žiadnych slov - časť druhá
inadaze22: ( Jimmi )22.06. 201034. XXX. Keď niet žiadnych slov - časť prvá
inadaze22: ( Jimmi )20.06. 201033. XXIX. Držať sa v hurikáne za ruky
inadaze22: ( Jimmi )31.05. 201032. XXVIII. Za prítomnosti strachu
inadaze22: ( Jimmi )26.05. 201031. XXVII. Na milosť minulosti
inadaze22: ( Jimmi )18.05. 201030. XXVI. Okamih, keď zastal čas
inadaze22: ( Jimmi )04.05. 201029. XXV. Veľké veci vznikajú z maličkostí
inadaze22: ( Jimmi )25.04. 201028. XXIV. Záblesk v temnote
inadaze22: ( Jimmi )17.04. 201027. XXIII. Niekde inde hodiny tikali... časť druhá
inadaze22: ( Jimmi )12.04. 201026. XXIII. Niekde inde hodiny tikali - časť prvá
inadaze22: ( Jimmi )05.04. 201025. XXII. Byť tvojimi hradbami
. Video k poviedke: ( Jimmi )02.04. 2010Video k poviedke
inadaze22: ( Jimmi )01.04. 201024. XXI. Budem ťa nasledovať do temnoty - časť druhá
inadaze22: ( Jimmi )28.03. 201023. XXI. Skloň sa a priprav sa na neočakávané - časť prvá
inadaze22: ( Jimmi )20.03. 201022. XX. Žiadne cesty nezostali
inadaze22: ( Jimmi )14.03. 201021. XIX. Povedz niečo iné
inadaze22: ( Jimmi )11.03. 201020. XVIII. Dočasné šialenstvo
inadaze22: ( Jimmi )08.03. 201019. XVII. Spomenúť si ako žiť
inadaze22: ( Jimmi )01.03. 201018. XVI. Začiatok pravdy - časť druhá
. Video k poviedke: ( Jimmi )01.03. 2010Video k poviedke
inadaze22: ( Jimmi )27.02. 201017. XVI. Koniec viery - časť prvá
inadaze22: ( Jimmi )25.02. 201016. XV. Situácia, v ktorej sa dá len prehrať
inadaze22: ( Jimmi )24.02. 201015. XIV. Tragická irónia v tom najlepšom
inadaze22: ( Jimmi )23.02. 201014. XIII. Šepot v noci
inadaze22: ( Jimmi )18.02. 201013. XII. Vôbec nič
inadaze22: ( Jimmi )16.02. 201012. XI. Domino efekt
inadaze22: ( Jimmi )11.02. 201011. X. Pokojná zmena paradigmatu
inadaze22: ( Jimmi )05.02. 201010. IX. Rozhrešenie a rozmazané hranice
inadaze22: ( Jimmi )01.02. 20109. VIII. Všetci sa mýlili
inadaze22: ( Jimmi )26.01. 20108. VII. Priznania na streche
inadaze22: ( Jimmi )19.01. 20107. VI. Bod zlomu
inadaze22: ( Jimmi )18.01. 20106. V. Zosobnenie stratenej nevinnosti
inadaze22: ( Jimmi )11.01. 20105. IV. Vzostup a pád jednoslovných odpovedí
inadaze22: ( Jimmi )10.01. 20104. III. Život všetko zmení
inadaze22: ( Jimmi )06.01. 20103. II. Skríženie paralelných životov
inadaze22: ( Jimmi )02.01. 20102. I. Dvaja samotári
inadaze22: ( Jimmi )23.12. 20091. Prológ
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )10.11. 2009Úvod k poviedke