Preklady fanfiction Harryho Pottera

Nizar odoláva nutkaniu zbiť študenta tretieho ročníka esejou. Znova. „Slečna Ollivanderová, hovorím vám, že ak trváte na tom, aby ste túto esej odovzdala v súčasnej podobe, dám vám zlé známky a donútim vás ju napísať znova. Možno by ste mali svoje rozhodnutie prehodnotiť.“

„Ale prečo?“ spýta sa slečna Ollivanderová s divoko našpúlenými perami. Za svojho života videl už mnoho vynikajúcich pohľadov čistokrvných, ale keď je urazená, slečna Ollivanderová v tom vyniká. „Môj prastrýko je najlepší výrobca prútikov v Británii!“

Nizar prevráti oči. „Je mi jedno, či je najlepší výrobca prútikov na svete. Váš strýko je stále len jeden zdroj. Koľko zdrojov máte použiť pri písaní týchto esejí, slečna Ollivanderová?“

Slečna Ollivanderová vyzerá, ako keby uvažovala nad tým, že Nizara utopí v Čiernom jazere. „Štyri zdroje okrem našich pôvodných učebníc obrany,“ precedí nakoniec.

„Štyri nie je jeden.“ Nizar podá zvitok. „Nájdite viac zdrojov okrem Garricka Ollivandera.“

Slečna Ollivanderová mu vytrhne esej z rúk a odfrčí z jeho kancelárie. Nizar uvažuje, či si nemá udrieť hlavu o stôl. Nikdy nestretol nikoho tak tvrdohlavého a zlomyseľného ako čistokrvná tínedžerka, ktorá verí, že má pravdu – pokiaľ to nie je náhodou Black a tínedžerka. To bolo vždy horšie.

Keď už hovoríme o Blackovcoch.

Nizar skontroluje, či sa niekto nekrčí v jeho triede alebo na chodbe, než sa vráti do svojej kancelárie, otočí liatinové S a vojde do svojej izby. Salazar chodí po izbe sem a tam a vyzerá zreteľne nespokojný. Sirius Black leží na Nizarovom gauči a sťažuje sa, že nie je nahnevaný.

„Sú dve hodiny popoludní,“ hovorí Nizar. „Čo si mohol urobiť, že potrebuješ toľko alkoholu v túto dennú dobu?“

Sirius odtrhne pohľad od Nizarovho stropu a pozrie sa na neho. „Ja som to neurobil! Nie som žiadny prekliaty čarodejnícky nacista!“

„Tvoji rodičia by boli veľmi sklamaní,“ odpovedá Nizar sucho. Walburga a Orion mali príliš radi Grindelwaldove nezmysly, hoci Regulus vždy tvrdil, že Orion sa v neskorších rokoch stal trochu rozumnejším. „Prečo diskutujeme o čarodejníckych nacistoch?“

„Pred obedom som šiel do Godrikovej úžľabiny za Bathildou Bagshotovou kvôli tomu listu, o ktorom som ti hovoril,“ vysvetľuje Sirius. Vyzerá bledo, ako keby nedávno ochorel. „Je to prekliata prateta Gellerta Grindelwalda.“

„Ach. Tak to si sa dozvedel o minulom vzťahu Grindelwalda a Dumbledora,“ uvedomí si Nizar. „Aberforth o tom minulý víkend povedal Severusovi a mne, hoci som musel Aberfortha podplatiť, aby to priznal.“

„Mám ich fotku vo vrecku habitu.“ Sirius ju podá Nizarovi. „Skopíroval som ju, keď bola bláznivá Bagshotová preč, aby mi priniesla dôkazy, a myslela si, že som môj vlastný dedko.“

Dumbledore je na fotografii ľahko rozpoznateľný. Nie je o moc starší ako ten ryšavý chrabromilský darebák, ktorý sa kedysi vkradol do spální Slizolinu na polnočné rande. Grindelwald má pieskovo blond vlasy v účese, ktorý v tej dobe nebol módny, a jeho tvár vyzerá, ako keby bola vytesaná do žuly. Nizar predpokladá, že Grindelwald mohol byť považovaný za pekného pre niekoho, kto ignoroval ten hlboký zamračený výraz a ľad v jeho pohľade. „Očarujúce.“ Nizar vráti fotografiu Siriusovi, ktorý ju uchopí len na toľko, aby ju hodil na najbližší stôl.

Salazar podáva zelenú zložku, ktorá bola cítiť, ako keby zavraždila prach a potom sa rozpadla na zvyšky. „Toto si budeš chcieť prečítať.“

„Toto je...“ Nizar otvorí zložku a zakloní sa, keď mu do nosa udrie ešte horší zápach. Rozpadajúci sa prach je milosrdnejší. „Listy. Chápem. Tak to bude téma dňa.“

„Tvoje sa mi páčili viac,“ zamrmle Salazar a pokračuje v prechádzaní sa.

„To ma veľmi nemotivuje k čítaniu...“ Nizar sa zastaví, keď si všimne podpis na prvej strane. „Nevadí. Daj mi chvíľku.“

Po prečítaní všetkých piatich listov Nizar zavrie zložku. Dumbledorove nadšené súhlasenie s Gellertom Grindelwaldom a jeho plánmi pre svet je... znepokojujúce. Ak by tieto listy neboli napísané pred takmer sto rokmi, Nizar by práve teraz vyhodil riaditeľa tejto školy zo svojej veže. „Musím na chvíľu odísť, aby som s niekým hovoril. Ak začujete výbuch pochádzajúci z Rokvile, pravdepodobne je bezpečné ho ignorovať. Ak do hradu vtrhne nahnevaný Škót, jednoducho mu dajte Dumbledora a on šťastne odíde.“

„Aberforth?“ spýta sa Sirius bez toho, aby vstal z pohovky. Salazar prestal chodiť sem a tam, aby schválil nápad poradiť sa s Aberforthom.

Nizar prikývne. „Sal, viem, že máš o tretej hodinu. Prosím, zastúp ma počas zvyšku mojich konzultačných hodín a potom zavri dvere triedy. Vrátim sa čoskoro,“ povie a po tom, čo si zložku zastrčí pod pazuchu, aby jej obsah nebol poškodený, sa premiestni. Aberforth o svojom bratovi nehovoril nič, okrem mladíckej nerozvážnosti s Grindelwaldom. Nizar potrebuje vedieť, či Aberforth o tom vedel a mlčal, lebo to považoval za nedôležité, alebo či Albus Dumbledore skryl pred svojimi mladšími súrodencami všetky svoje pôvodné plány po ukončení štúdia.

V Rokville je ako zvyčajne ticho a po dedine sa potulujú čarodejníci. Na zemi je tenká vrstva ľadu a Nizar ľutuje, že si nevzal plášť. Aspoň Kanza je pred krbom a neomotáva sa mu okolo krku v protestnom zovretí.

Stále chce vidieť Rokville, keď ho navštívia študenti, v nádeji, že tomuto miestu dodajú trochu viac života. Castleview bolo vždy živé. Rokville je v porovnaní s ním takmer nudné.

Nizar dorazí k hostincu U kančej hlavy, otvorí dvere a vojde dnu, pričom si pred prekročením prahu oklepe ľad z topánok. Aberforth sedí pri bare a hnevá sa na Mundungusa Fletchera a jeho zjavného komplica. V hostinci je len jedna ďalšia hosťka, blondínka s okuliarmi posiatymi kryštálmi, ktorá sedí pri stole a mrzuto hľadí na poloplnú fľašu ohnivého whisky. Nizar má na chvíľu pocit, že ju pozná, ale potom ho to prejde. Možno je to niekto, koho si všimol na ministerstve. Jej limetkovozelená bunda je dosť výrazná, ale našťastie nie je nevkusná.

„Ahoj, Nizar,“ pozdraví ho Aberforth, oči stále upreté na tých dvoch. „Na obed je už trochu neskoro, ak to je to, čo hľadáš.“

„Vlastne som s tebou potreboval hovoriť. Potom môžeš tých dvoch roztrhnúť na polovicu.“ Nizar sa usmeje na Fletchera a spoločnosť, ktorí rýchlo prerušia stretnutie a uniknú z hostinca. „Alebo nie. To je škoda.“ Všimne si, že mrzutá žena sa na neho krátko pozrie, ako keby ho hodnotila, a potom predstiera, že ho ignoruje.

„Skeeterová!“ zakričí na ňu Aberforth. „Správaj sa slušne v mojom hostinci a pamätaj na pravidlá!“

Nizar zdvihne obočie. Toto je tá žena, ktorá celý rok písala hanlivé články o tom dieťati a potom spolupracovala s Fudgeom na napísaní fiktívneho, odsudzujúceho článku o britských vojnových mágoch? Očakával niekoho trochu živšieho.

„Samozrejme, že áno,“ odsekne Skeeterová. „Nič, čo som počula alebo videla, neopustí tento hostinec, aj keby to podporovalo moje písanie,“ dodá a pozrie na Nizara.

Nizar sa na ňu usmeje, výrazom, ktorý sa blíži k pohŕdavému úškrnu, ktorý Ratier Gibbon zažil v Malfoyovom sídle. „Som vojnový mág, madam Skeeterová. Zabíjanie tých, ktorí si to zaslúžia, je súčasťou mojej práce. Je len škoda, že trestný čin ohovárania nie je trestaný smrťou.“

Skeeterová zdvihne bradu a povýšenecky zafuní. „Každý má rád trochu prikrášľovania.“

„Povedzte to sedemnásťročnej mladej žene, ktorú ste ohovorili, nehovoriac o všetkých ostatných, ktorí trpeli kvôli vašim milým prikrášleniam,“ odpovedá Nizar ľadovým hlasom. „Prosím, urobte môjmu priateľovi láskavosť a opustite jeho zariadenie.“

Skeeterová zažmurká, ale vezme fľašu ohnivej whisky, strčí ju do kabelky a opustí hostinec s úctivým pokusom o dvornú eleganciu. „Uvidíme sa budúci týždeň, Aberforth!“ zaspieva, keď otvára dvere.

„Ušetri ma tej cti,“ zamrmle Aberforth. „Musel si ich všetkých vystrašiť?“ spýta sa zavrčaním a gestom naznačí Nizarovi, aby ho nasledoval do zadnej miestnosti.

„Chcel som len, aby Skeeterová odišla, ale to len preto, lebo som ju chcel zabiť,“ odpovie Nizar, keď sa za nimi zavrú dvere. Oheň v krbe príjemne hreje a zahrieva ho po ceste po zamrznutej zemi. „Zvyšní dvaja sa rozhodli sami.“

„Fletcher mohol získať užitočné informácie od toho druhého blbca!“

„Mohol? Tak si si nebol istý, a ty to zvyčajne vieš už po treťom slove.“ Nizar si sadne k Aberforthovi a položí zelenú zložku na stôl, na ktorom zvyčajne jedávajú sobotný obed. „Chcel by som, aby si sa na to pozrel. Potrebujem vedieť, či si vedel o ich existencii.“

„To je potom dobré znamenie.“ Aberforth vezme zložku a otvorí ju, pričom sa zamračí, keď zbadá prvý list. „Chápem.“ Poklepe prútikom po stole a vyvolá fľašu ohnivej whisky a dva poháre. „Budeš chcieť pohárik, aby si sa dokonale zahrial, Nizar.“

Nizar by to radšej nerobil, ale je to niečo, čo môže robiť, kým čaká. Aberforth nie je rýchly čitateľ, ale nie je to preto, že by mal pomalé myšlienky. Rád premýšľa nad slovami, vstrebáva nuansy a významy, ktoré iní na prvý pohľad prehliadnu.

Pitie ohnivej whisky stále pripomína pokus piť oheň. Nizar sa už vzdal snahy zvyknúť si na to.

Keď Aberforth dočíta všetkých päť listov, zavrie zložku, ale nič nehovorí. Nizar sa snaží počkať, ale vzhľadom na okolnosti má jeho trpezlivosť svoje limity. „Vieš, naozaj neviem, ako reagovať, keď vôbec neodpovedáš.“

Aberforth položí zložku na stôl. „Aby som odpovedal na tvoju otázku: nevedel som to, aspoň nie všetko. Nemôžem povedať, že som až tak prekvapený, ale nevedel som to.“

Nizar ho pozoruje. „Napriek tomu nevyzeráš nahnevaný.“

„Nahnevaný?“ Aberforth vyzerá viditeľne prekvapený. „Som trochu zaujatý hrôzou, keď premýšľam nad tým, ako by tí dvaja doslova ovládli celý prekliaty svet, keby to nezrušili!“

„Naozaj si nemyslíš, že tvoj brat by sa vzdal tej hlúposti o nadvláde čarodejníkov?“ spýta sa Nizar.

Aberforth pokrúti hlavou. „Jediná vec, ktorá zabránila Albusovi, aby nasledoval Gellerta ako zamilované šteňa, je to, čo sa stalo s Arianou. No a ten úplný debil Gellert, ktorý neprejavil ani štipku výčitiek svedomia alebo ľútosti nad smrťou našej sestry. Mal tú drzosť stáť tam a povedať, že Albus už nemá nič, čo by ho viazalo – ako keby ja som nebol dôležitý.“ Aberforth zafuní. „Možno som nikdy nebol.“

„Nie. Verím, že si pre neho bol dôležitý, a to je nakoniec dôvod, prečo Albus Dumbledore zostal,“ hovorí Nizar. „Nemyslím si, že to z neho robí dobrého človeka, ale aspoň je o niekoľko krokov ďalej od šialeného čarodejníka, ktorý sa snaží dobyť svet.“

„To je pravda,“ priznáva Aberforth, ale stále nevyzerá šťastne. „Keď na to konečne došlo, Albus bol ten, kto zastavil Grindelwalda. Museli sme ho k tomu takmer prinútiť, ale ten blýskavý hlupák uspel tam, kde my sme zlyhali.“

Nizar sa zamračí. „Nevedel som, že si sa zúčastnil európskej vojny.“ Keď sa o vojne diskutovalo v spoločenskej miestnosti Slizolinu, neboli žiadne náznaky Aberforthovej prítomnosti počas vojny.

„Áno, a to na oboch stranách, bojoval som po boku čarodejníkov aj muklov,“ odpovedá Aberforth. „Anglické, írske a škótske skupiny čarodejníkov spolu veľmi dobre nespolupracovali, ale všetci sme bojovali v Európe rovnako.“

„A čo Welšania?“

Aberforth zafuní. „Tam nebol žiadny problém. Welšania sú trochu zdvorilejší, aj keď ťa nenávidia. Bol som s jednou z ich skupín, keď sme z niekoľkých kilometrov vzdialenosti videli tú slávnu prekliatu pevnosť Grindelwalda. Myslel som si, že sa trochu precenil, keď si myslel, že potrebuje miesto väčšie ako Rokfort len pre seba.

„Jediná vec, ktorú som na Grindelwaldovi ocenil, je to, že som si istý, že nechcel zabiť Albusa. Nechcel prehrať ten duel, ale nechcel, aby môj brat zomrel. To bola asi jediná dobrá vec, ktorú v sebe mal.“

„A Albus tiež nechcel namieriť prútik na svojho bývalého milenca, aj keď sa stal čarodejníckym nacistom.“ Nizar vzdychne. „Ak bol skutočne proti tomu, čo chcel Gellert dosiahnuť, bol by tam od samého začiatku, nie?“

„Albus vždy tvrdil, že má povinnosti voči Rokfortu, ktoré sú na prvom mieste.“ Aberforth sa na Nizara podozrievavo pozrie a poklepe na zložku. „Kde si našiel tieto staré listy? Takéto nezmysly sa len tak nepovaľujú. Môj brat mlčí o sebe a Gellertovi z určitého dôvodu a ja robím to isté.“

„To som nebol ja,“ hovorí Nizar. „Sirius Black navštívil Godrikovu úžľabinu, aby hovoril s Bathildou Bagshotovou o inej veci, a táto téma sa vynorila.“

To konečne vyvolá Aberforthov hnev. „TA PREKLÁTÁ STARÁ ZVEDAVÁ BABKA!“ zreve. „NEMÁ NA TO PRÁVO, KED NÁM DO ŽIVOTA STRČILA TOHO SVÉHO PREKLÁTÉHO SVINSKÉHO SYNOVCA!“ 1)

„Netuším, prečo uschováva osobnú korešpondenciu tvojho brata!“ vybuchne Nizar a premýšľa, či sa má pripraviť na lietajúce stoličky. „Aby bola Bagshotová Grindelwaldovou pratetou, musela by byť aspoň o dvadsať rokov staršia ako tvoj brat. Možno trpí senilitou a myslela si, že robí to, čo má?“

„O dvadsať rokov staršia? Nie.“ Aberforth vydá podráždený povzdych. „Bagshotová musí mať teraz najmenej stošesťdesiat rokov. Keď nad tým tak premýšľam, som prekvapený, že ešte žije.“

„A pravdepodobne nežije dobre, vzhľadom na vôňu tej zložky,“ podotýka Nizar.

„Pravdepodobne nie,“ hovorí Aberforth nevrlo. „Predpokladám, že Grindelwald je jediný žijúci člen jej rodiny, a oni ho z Nurmengardu nepustia, aby sa o ňu staral.“ Naleje si pohárik ohnivej whisky a vypije ho. „Polovica Rádu by nikdy nespolupracovala s Albusom, keby o tom vedeli aspoň náznak, Nizar.“

„Ani ja nemám v úmysle im to povedať.“ Nizar pozoruje Aberfortha, ktorý vyzerá zamračený. „Aberforth, odmietaš chodiť na stretnutia Rádu, alebo ti Albus jednoducho nehovorí, kedy sa budú konať?“

„Oboje,“ odpovedá Aberforth bez zaváhania. „Aby som bol spravodlivý, tých pozvánok bolo čoraz menej, až som Albusovi na jar v roku 1981 povedal, aby ma už neotravoval. Predpokladám, že ak existuje nejaký oficiálny zoznam, moje meno je na ňom, ale keď sa veci minulé leto znovu rozbehli... nie. Rozhodol som sa, že to nestojí za tie dohady, aj keď Charlie by ma podporila, keby som sa osobne pripojil k tým bláznom. Posielam všetko užitočné, čo zachytím, ale nechávam ostatných, aby si to vyriešili sami.“

Nizar prikývne a pomyslí si, že Salovi asi nebude vadiť, ak mu pošle pozvánku. „Ako by sa ti páčilo neoficiálne opustiť Fénixov rád a namiesto toho sa pridať k odboju?“

„K odboju tvojho brata?“ Aberforth vyberie fajku z vrecka a napchá do nej oveľa viac tabaku, ako zvyčajne fajčí. „Prečo by som mal robiť takú vec?“

„Podzemie má rovnaký dôvod poraziť Voldemorta ako ktokoľvek iný a cení si informácie od tých, ktorí sú dostatočne dôveryhodní, aby ich poskytli bez toho, aby si ich niekto všimol.“ Nizar chvíľu premýšľa, podozrievajúc, že by mohol zapáliť ďalší sud s pušným prachom. „A... neverím tvojmu bratovi.“

„Zaujímavé.“ Aberforth zapáli fajku krátkym výbuchom mágie bez prútika, čo sa vždy najlepšie darí, keď je naozaj nahnevaný. „Takže si nemyslíš, že Rád je najlepším spôsobom, ako poraziť Voldemorta?“

„Proste nepovažujem Dumbledora a Rád za jedno a to isté. Jeden je vodca a druhý je skupina, a hoci vodca možno túto skupinu založil, sú aj iní, ktorí by túto úlohu mohli rovnako dobre vykonávať,“ hovorí Nizar. „Len preto, že nikdy nedostali príležitosť, neznamená to, že nemajú potenciál.“

Aberforth vypúšťa prúd dymu. „Mnohí by povedali, že Rád by sa bez môjho brata rozpadol. Že on je jediný, kto tú partiu drží pohromade.“

„V tom prípade sme možno už v prdeli, ak sa Voldemort rozhodne začať svoju vojnu naozaj,“ odpovedá Nizar. „Albus Dumbledore nie je žiadny Karol Veľký. 2) Rád by nemal tak ponáhľať, aby napodobnil to, čo sa stalo s ríšou Karla Veľkého po jeho smrti.“

„Mám podobný názor.“ Aberforth sa pozrie na starú zložku a potom na Nizara. „To, čo tvrdil tvoj brat, že toho chlapca vzal z domu, aby mal lepšie podmienky. Je to pravda?“

„Samozrejme, že je to pravda. Salazar nemal dôvod klamať.“ Nizar si všimne Aberforthov výraz. „Bol si proti rozhodnutiu o Malých Neradostniciach?“

Aberforth prikývne. „Myslel som si, že je hlúpe izolovať chlapca, ktorý môže byť stále v nebezpečenstve, a v tom veku predsa nemal prútik. Albus trval na tom, že to musí byť tak. Trvalo mi chvíľu, kým som ho prinútil priznať prečo, a potom môj brat rozprával o obetiach a ochrane. Keď som si uvedomil, o akom druhu mágie hovorí, povedal som mu, že to tak nemalo fungovať. Potter vôbec nemusel žiť s pokrvným príbuzným, ak hovoríme o rovnakom druhu mágie. Albus trval na tom, že to zariadil tak, aby to bolo potrebné takýmto spôsobom, ale nikdy mi nepovedal ako. Tvrdil, že by som to nepochopil.“

„Naozaj chcem, aby si bol prítomný v mojej izbe, kde budeme dnes večer o niečom diskutovať.“ Nizar pomaly otáča prázdny pohár, sledujúc, ako sa rôzne odtiene červenej, oranžovej, žltej, modrej a zlatej odrážajú od krištáľu a zvýrazňujú staré drevo stola. „Chcem poznať tvoj názor, lebo ťa rešpektujem, ale obávam sa, že to môže spôsobiť, že budeš svojho brata vnímať ako strašného človeka, a to nie je voči nikomu milé.“

„Je to hrozný človek, Nizar?“ spýtal sa Aberforth.

„Naozaj neviem. Nemyslím si, že je. Myslím si, že Albus Dumbledore je nedokonalá bytosť, rovnako ako my ostatní, ktorá sama urobila sporné rozhodnutia, pričom verila, že nikto iný nemôže zdieľať bremeno týchto rozhodnutí,“ odpovedal Nizar. „Môžeš ľahko tvrdiť, že som hrozný človek, Aberforth – preklial som muža na najmenej dve tisícročia živej smrti v pohrebnej mohyle kvôli hrozným veciam, ktoré urobil iným. Dá sa s istotou povedať, že tvoj brat nikdy neurobil nič tak pomstychtivé.“

Aberforth sa zamračí. „Ako strašné, Nizar? Vrátiš sa k tým vianočným zvestiam?“

„Áno. Pred rokmi žil čarodejník menom Drugo, ktorý rozumel celému procesu výroby horcruxov, nemal len čiastočné znalosti ako Voldemort. Našiel dedinu menom BaileCholgain, kde žilo sto päťdesiat ľudí. Drugo zavraždil polovicu z nich a pri každej vražde opatrne rozdelil svoju dušu, aby premenil druhú polovicu obyvateľov dediny na živé horcruxy. Živých otrokov. Potom Drugo zabil môjho syna, keď sa proti nemu Brice postavil.“

Nizar bezcieľne uvažuje nad ďalším pohárom ohnivého whisky, ale mágia mysle mu vždy pomáha uľahčiť túto recitáciu. „Nakoniec prežilo Drugov masaker len devätnásť ľudí. Neboli to jeho prvé vraždy, ale určite boli jeho posledné.“

Aberforth prižmúri oči. „Trochu extrémne z oboch strán. Čo povedal vtedajší Wizengamot na to, že si toho Druga strčil do mohyly, bez toho, aby si ho najprv zabil?“

Nizar sa snaží siahnuť do pamäti, ale nič nenájde. „Nepamätám sa, Aberforth. Nemyslím si, že ma za to uväznili. Rada to možno považovala za vyvážené... alebo možno považovali Briceovu stratu za dostatočný trest. Poviem ti, že si sa ma spýtal, či som bol potrestaný, zatiaľ čo keď som tento príbeh rozprával tvojmu bratovi, on sa na to vôbec nespýtal.“

„Nie som si istý, či by mu to napadlo. Albus je zvyknutý považovať sa za najvyššiu autoritu vo všetkom,“ zamrmle Aberforth. Vyčarí malú misku a použije ju na vyklepanie zvyškov tabaku z fajky, čím naplní popolníkovú misku žiarivými, dymiacimi uhlíkmi. „Budem úprimný, Nizar: dostal som sa do viac než dosť nezmyslov, kde sa veci pokazili, pretože som zo správnych dôvodov dôveroval nesprávnym ľuďom. Chcem, aby si mi dokázal, že Potter je v poriadku. Chcem ho vidieť. Dokáž, že je v bezpečí, a ja budem s podzemným hnutím tvojho brata. Boh vie, že oni budú možno viac naklonení počúvať to, čo mám na srdci.“

„Bezpečný je relatívny pojem a ty to vieš.“ Nizar prižmúril oči. „Dobre. Dokáž, že nikdy neprezradíš Albusovi Dumbledoreovi – ani nikomu inému, koho som neurčil ja a Salazar – nič o súčasnom stave toho dieťaťa, a uvidíme, či vyhoviem tvojej žiadosti.“

„Dôkaz.“ Aberforth sa usmial a vytiahol svoju prútik. „Sľubujem na svoj vlastný prútik, že budem chrániť Pottera pred mojím bratom, Albusom Dumbledorom a každým, kto by mu chcel ublížiť, bez ohľadu na dôvod alebo prostriedky, inak sa tento prútik, ktorý nosím od jedenástich rokov, rozbije.“ Schová prútik späť do rukáva. „Ten prútik mám veľmi rád, Nizar. Nedovolím, aby sa ľahko rozbil.“

Nizar nie je prekvapený, že Aberforth tak rýchlo zložil taký sľub. Aberforth sa vždy staral o druhých, aj keď to neskôr začal skrývať pod drsným, hrozivým zovňajškom.

Vyrovná sa na stoličke, verí svojim inštinktom a dúfa, že neurobí katastrofálnu chybu. „Salazar splnil svoju úlohu zabezpečiť bezpečnosť toho dieťaťa viac než dobre, Aberforth. Práve teraz sa na neho pozeráš.“

Aberforth nereaguje, len prižmúri oči. „A ako to potom funguje?“

„V roku 991 ma adoptoval rod Deslizarse,“ odpovedá Nizar, „čo sa stalo, pretože sa to už stalo. Myslím, že zvyšok je dosť ľahké zistiť.“

„Hmph.“ Aberforthov výraz sa nemení. „Yáng de yīfú!“

Nizar nepozná tieto slová, ale pozná ten pocit. Domáca mágia. Vyvolaná obrana...

... a potom je všetko ľad a stuhnutosť zmrznutých končatín, ale nie je mu zima. Toto je... toto je...

Nemôže si spomenúť. Pozná toto kúzlo, ale nemôže si spomenúť.

Nizar však môže otvoriť oči. Zamrká na strop, zmätený. Tá istá izba v hostinci. Ten istý oheň za ním, ale necítil jeho teplo. Leží na podlahe, nesedí pri stole.

Čo to kurva? Podlaha?

„Takže, skôr ako ma zabiješ...“ Aberforth sedí na podlahe vedľa neho, zahanbený, s tvárami sfarbenými do matnej, nešťastnej červenej farby. Drží koniec svojho prútika, nič viac ako časť ružového dreva s ostrými trieskami tam, kde by mala byť zvyšná časť. „Teraz ti verím.“

*          *          *          *

Severus je v polovici svojich konzultačných hodín pred večerou, keď sa Filky premiestni do miestnosti a vystraší slečnu Dolohovovú, ktorá zúfalo zovrie svoju esej v rukách. „Slečna Dolohovová, je to len domáci škriatok,“ povedal Severus suchým hlasom, keď sa jeho prváčka opatrne pokúsila vyrovnať svoj zvitok. „Rokfort je ich plný. Čo sa deje, Filky?“

Filky si trochu krútila rukami, čo je znepokojujúce. Vždy bola najmenej náchylná k dramatizovaniu. „Profesor Salazar vás potrebuje hore, profesor Snape,“ povedala. „Žiada vás, aby ste priniesli Oheň v krvi a upokojujúce dúšky.“

Severus sa zamračí. Oheň v krvi je pomerne bežný elixír, ktorý sa skladuje v nemocničnom krídle a používa sa na liečbu omrzlín alebo potenciálnych hypotermií, ale Salazar má svoje vlastné upokojujúce dúšky. Nepotreboval by viac, pokiaľ by práve nevyčerpal svoje vlastné zásoby. „Veľmi dobre. Povedzte mu, že tam budem čoskoro.“ Filky prikývne a zmizne. „Slečna Dolohovová, budeme sa musieť neskôr znovu porozprávať.“

„To je v poriadku, pane,“ odpovie slečna Dolohovová, ale zahryzne si do pery, keď sa pozrie na svoj pokrčený zvitok. „Mám to odovzdať tak, ako to je, alebo to prepísať, profesor? Nechcem, aby to bolo neskoro.“

Severus predstiera, že o tom uvažuje. Seraphina Dolohovová je od svojho návratu v januári nervózna a ľahko sa vydesí, najmä keď sa šíria povesti o činnosti smrťožrútov. Nechce zistiť, v akom stave by bola, keby jej strýko nebol v Azkabane. „Prepíšte to. Nemám potrebu čítať ten nešťastný neporiadok. Odovzdajte to zajtra ráno. Ak nebudem v kancelárii, môžete to nechať na mojom stole.“

„Ďakujem, pane.“ Slečna Dolohovová rýchlo zbalí zvyšok svojich vecí a vybehne von. Dúfajme, že tú esej prepíše s ohľadom na ich diskusiu. Má potenciál v elixíroch, rovnako ako jej spolužiak z prvého ročníka, Cameron Boyle. Rád by videl, aby si to obaja uvedomili.

V momente, keď sa dvere zavrú, vyvolá svojho patróna. „Doručiť v haďom jazyku: Salazar, čo liečim?“ Nikto z nich nemal mať príležitosť spadnúť do snehového záveju: Nizar mal byť vo svojej kancelárii; Black bol len na návšteve v Godrikovej úžľabine, ktorá je ďaleko na juhu; Lupin je vlkolak a nemôže sa dostať do hypotermie; Minerva by mala byť práve teraz vo svojej kancelárii. Pokiaľ nejaký mladý idiot s prútikom nesprávne nevyvolal glacialis...

Salazarov patrón Gorgony 3) je vždy prekvapujúci, aj keď Severus odmieta reagovať na jeho pohľad. „Nie doslovná hypotermia, hoci by som sa neurazil, keby si priniesol všetko. Ak môžeš, prosím, premiestni sa priamo do učebne na siedmom poschodí.“

Tri upokojujúce dúšky sú už v jeho kancelárii, ktoré čakajú na použitie na panikáriacich študentov. Severus má štyri elixíry Oheň v krvi zo svojich vlastných zásob, pre prípad, že by sa Voldemort rozhodol, že smrťožrúti sa stretnú na vrchole zasranej hory – udalosť, ktorá našťastie nikdy nenastala.

Po ich zozbieraní sa Severus premiestni priamo do triedy, kde ho čaká Salazar, ale nikto iný. Dvere triedy sú zatvorené, čo je jasným znakom, že študenti nie sú momentálne vítaní. „Prosím, vysvetli mi, prečo som priniesol upokojujúce dúšky, keď viem, že si ich varíš sám.“

Salazar vyzerá nespokojne. „Lebo som všetky svoje spotreboval a to sotva stačí.“

„Chápem. Podávaš upokojujúce dúšky niekomu v nádeji, že upadne do kómy.“

„Rád sa uspokojím s tým, že bude v bezvedomí.“ Salazar natiahne ruku a chytí Severusa za rameno. „Potrebujem, aby si mal svoju prekliatu hlavu na ramenách, alebo ak to nedokážeš, tak potom, do čerta, pochovaj všetko, na čo myslíš, rovnako ako si to pochoval pred Voldemortovou bandou.“

Severus zažmurká. „Prečo? A koho chcem zabiť?“

„Aberfortha, ale Nizar nás požiadal, aby sme to nerobili. Black a rozkošný Čao Li sú stále v Rokville a robia tomu chudákovi nové zadné dvierka. Okrem toho, Aberforthovi sa podarilo rozbiť svoj vlastný prekliaty prútik, a to považujem za dostatočný trest.“

„Ako do čerta...“ Nie, Severus sa bude zamýšľať až neskôr nad tým, čo Aberforth urobil, že rozbil svoju prútik. „Čo urobil Aberforth?“

„Vyvolal domáce obranné kúzlo zvané Yáng de yīfú. V mandarínčine to znamená Ovčie rúcho, z idiómu vlk v ovčom rúchu.“ Salazar uvoľní svoj stisk na Severusovi. „Je to kliatba určená pre meničov podoby.“

Severus sa pozrie do Salazarových gaštanových očí a na okamih zazrie, ako veľmi sa Salazar snaží zakryť svoje obavy. „Kde je?“

*          *          *          *

1)      Aberforth je Škót, autorka mu dala prízvuk, keď je rozčúlený, tak som si vypomohla záhoráčtinou. Zase. :D Aj keď uznávam, že až tak veľmi tam nevynikla.

2)      Karol Veľký (lat. Carolus Magnus, angl. Charlemagne) bol franský kráľ a prvý stredoveký rímsky cisár. Narodil sa okolo roku 742 a vládol od roku 768 až do svojej smrti v roku 814. Karol Veľký viedol rozsiahle vojenské kampane, ktorými rozšíril svoje kráľovstvo. Jeho ríša zahŕňala rozsiahle územia od Španielska po Sasko a od Dánska po stredné Taliansko. V roku 800 bol korunovaný za cisára rímskeho, čím obnovil rímsku ríšu na Západe. Zaviedol rozsiahle správne reformy a podporoval kultúrny rozvoj, známy ako Karolínska renesancia. Bol považovaný za mocného vládcu a vodcu stredovekej Európy. 

3)      Gorgona (pl. Gorgony) je gréckej mytológii príšera, ktorá má zväčša podobu ženy so zmijami namiesto vlasov a silu premeniť pozorovateľa pohľadom do kameňa. https://cs.wikipedia.org/wiki/Gorgony No jo, Salazar proste musí byť niečo extra. :D