Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 3

Lily sa rýchlo prispôsobila životu na Rokforte. Každodenná rutina vyučovania a domácich úloh sa rozšírila o jej povinnosti prefektky. Zistila, že ju baví byť viditeľnou osobou, ku ktorej môžu mladší študenti prísť so svojimi otázkami, obavami a problémami. Tiež ju prekvapilo, že je obľúbenou prefektkou, ku ktorej nechodia len chrabromilčania, ale aj bifľomorčania a dokonca aj zopár bystrohlavčanov. No obchôdzky ju až tak nenadchýnali. Obklopená toľkými ochranárskymi staršími chlapcami bola Lily ako pätnásťročná pomerne chránená. Počas posledného mesiaca ako prefektka videla viac vášnivých milostných scén, než by si kedy priala. Našťastie pre ňu, hliadkovala so svojím chrabromilským kolegom, takže posmešky za jej červenanie boli minimálne. Tento mesiac sa však rozpis obchôdzok mal zmeniť. Prefekti mali teraz hliadkovať s prefektmi z iných fakúlt, no Lily už svoje rozpaky mala pod kontrolou.

Lily zbehla po schodoch do chrabromilskej spoločenskej miestnosti. Dnes ráno bola vo výbornej nálade, pretože bola nielen sobota, ale večer predtým sa jej podarilo dokončiť obzvlášť nepríjemnú esej z Elixírov. „Dobré ráno, slniečko, si dnes veselý zajačik,“ privítal ju Hugo.

„Čo by ma netešilo? Slnko svieti, hoci je október, a je víkend.“

„Áno, no niektorí z nás stále majú nad hlavou tú prekliatu esej z elixírov.“

„Ponúkala som ti pomoc, ale ty, pán Tvrdohlavý, si bol rozhodnutý, že včera večer študovať nebudeš.“

„Lily, bol piatok večer. Nikto neštuduje v piatok večer, iba lúzeri ako ty.“

Lily naňho vyplazila jazyk. „Možno som lúzer, ale momentálne som samoľúby lúzer, ktorý má na zvyšok víkendu len minimum domácich úloh.“

„Takže to znamená, že tvoja ponuka na pomoc už neplatí?“

„Presne tak, ten nepríjemný zážitok som nechala navždy za sebou.“

„Ha! Taká sesternica. Navyše, nemala by si byť ku mne milá, keď sa blížia tvoje narodeniny? Ak chceš dobrý darček, samozrejme.“

„Vydieranie, Hugo? Som šokovaná. Nie je to priveľmi slizolinská vlastnosť pre Weasleyho?“

„Au, to bolo pod pás od Potterovej. Myslel som, že si najušľachtilejšia zo všetkých chrabromilčanov, slečna Drzáčka. Ale keď už hovoríme o hadoch, videla si rozpis pochôdzok? Albusovi z toho vyletia oči.“

„Z čoho mi vyletia oči?“ spýtal sa Albus, pridávajúc sa ku konverzácii.

„Nový rozpis pochôdzok, počkaj, kým neuvidíš, s kým má naša slečna Potterová hliadkovať.“

Súrodenci, zvedaví na Hugovo podpichovanie, išli k nástenke. Lily našla svoje meno a zistila, že budúci mesiac má hliadkovať s Alcyone Malfoyovou.

„Ten prekliaty bastard,“ zakričal Albus.

Hugo sa pomaly priblížil. „Pozri na to z lepšej stránky, Albie, mohlo to byť horšie. Mohla hliadkovať s Marcom Zabinim alebo s naším váženým hlavným prefektom.“

„Urobil to naschvál. Pravdepodobne čakal na príležitosť, aby sa mi pomstil za to, že som ho varoval, aby sa od Lily držal ďalej.“

„Počkaj, ty si urobil čo?“ spýtala sa Lily.

„A mačka je z vreca von,“ vložil sa do toho Hugo.

Rozzúrená Lily obrátila svoju pozornosť na bratranca. „Vypadni, Hugo, teraz nie je čas.“

Hugo pomaly cúval, ruky zdvihnuté v univerzálnom geste kapitulácie. „Nestrieľaj, Lily, som príliš mladý na to, aby som zomrel,“ zažartoval.

Vediac, že toto je Hugov spôsob, ako sa vyhnúť hádke, Lily naňho len zavrčala od frustrácie a potom uprela prižmúrené oči na svojho brata. „Vysvetli,“ žiadala.

„Možno som si trochu pohovoril s Malfoyom po incidente s kočom. Povedal som mu, aby sa od teba držal čo najďalej.“

„Čo ti dáva právo robiť niečo také?“

„Ak si nevšimla, som tvoj starší brat.“

„A čo? Nemáš právo diktovať mi, s kým sa môžem stýkať, a to, že varuješ ľudí za mojím chrbtom, je prekračovanie hraníc.“

„Je to Malfoy a začínal prejavovať príliš veľký záujem.“

„Ty si úplne mimo, Albus. Malfoy sa ku mne správal len milo. Zachránil ma pred roztrhaním v Šikmej uličke a ako hlavný prefekt ma len odviezol v poslednom koči. Môžeš mi ukázať, kde presne prejavoval príliš veľký záujem?“

„No,“ zakoktal Albus, „nejde o to, že by niečo konkrétne urobil, ale úmysel tam bol a žiadny Malfoy nesmie zasahovať do života Potterovcov.“

Lily hodila po Albusovi knihu, ktorá bola poruke. „Si neuveriteľný. Ty si ten, kto spôsobuje problémy, nie Malfoy. Ako si ma mohol takto zahanbiť?“ Lily bola taká nahnevaná, že sa takmer rozplakala. Chcela odísť, kým Albusovi nespôsobí skutočnú škodu a nevyvolá ešte väčšiu scénu.

„Hej, Lily, nemala by si chuť byť tento rok odrážačkou?“ zakričal Hugo, čím Lily vykríkla od frustrácie.

„Je príliš skoro na takýto hluk, mladá dáma, a ešte k tomu si prefektka!“ pokarhala ju Tučná pani, keď Lily utekala zo spoločenskej miestnosti.

Lily zostala nahnevaná na Albusa po celý víkend. Jej veselá nálada sa vyparila a zostala len naštvane pochodovať po chrabromilskej veži, rozháňajúc vystrašených prváčikov. Albus si múdro držal odstup, naplánujúc si niekoľko extra metlobalových tréningov, aby sa jej vyhol. Jediná, kto sa k nej odvážil priblížiť, bola Rose, ktorá neskrývala, že ju situácia baví. Albus sa nikdy nepoučil. Lily bola pohodová – do určitej miery, ale ak ju niekto nahneval, nikto ju nemohol zastaviť. Možno zdedila potterovské gény, no rozhodne mala weasleyovský temperament, na čo, ako si Rose myslela, ľudia hlúpo zabúdali.

Pondelok prišiel rýchlo a medzi súrodencami Potterovcami stále nebolo prímerie. V ten večer sa konalo obvyklé stretnutie prefektov a na programe bolo nové rozdelenie hliadok. Lily kráčala do zasadacej miestnosti pred Albusom. Nemala náladu hrať pred ostatnými fakultami milú a súdržnú sestru.

„No tak, Lily, ja som sa o teba len staral. To je moja úloha.“

„Nie, tvojou úlohou je byť mojím bratom. Brat by nemal úmyselne zahanbovať svoju sestru tým, že naznačuje, že nevinní chlapci ju chcú pokaziť, a ešte toho chlapca konfrontovať. Bože, Albus, Scorpius sa musel na náš účet dlho smiať.“

Albus mal dosť rozumu, aby rozhovor nepredlžoval. Okrem toho Lily trafila citlivé miesto. Malfoy vyzeral pobavene nad Albusovým výlevom. Čo bolo na tom otravnom hadovi, že ho tak dokázal vytočiť? Vždy skončil v ich konfrontáciách druhý. Tak to nemalo byť. Jeho otec a strýko Ron boli vždy plní zábavných príhod, ako prekonali Draca Malfoya – od otcových neustálych víťazstiev nad ním v metlobale až po strýka Rona, ktorý mu vrazil po tom, čo ho zachránil pred smrťožrútom v poslednej bitke. Keď Albus zistil, že Scorpius Malfoy je v jeho ročníku, tešil sa, že napodobní otca. Ale Scorpius obrátil úlohy. Albus sa mu na metlobalovom ihrisku nemohol vyrovnať a Scorpius vždy prekonal Albusove pokusy urobiť z neho hlupáka. Ako veľmi Albus toho slizolinčana nenávidel. Lily sa otočila tesne pred vstupom do zasadacej miestnosti.

„Varujem ťa, Albus,“ zasyčala, „ani sa neopováž začať.“

Albus na chvíľu uvažoval, či by jej mal povedať, že celý víkend skúšal nájsť Malfoya, aby prebrali rozpis. Možno teraz nebol ten správny čas – úplne by vybuchla a on nechcel, aby jej prednáška mala publikum. Jeho imidžu by neprospelo, keby na neho nahúkala mladšia sestra.

Lily bola rada, keď sa stretnutie skončilo bez toho, aby Albus spôsobil obrovskú scénu kvôli jej novej partnerke na hliadky. Upratovala si svoje veci a chystala sa odísť, keď Scorpius prerušil jej bublinu. „Albus, myslím, že si sa ma celý víkend skúšal zastihnúť. Chceš zostať a pokračovať v rozhovore o tom, čo ťa trápi?“

Lily pozrela na Albusa, ktorý mal aspoň toľko slušnosti, že vyzeral trochu zahanbene, keď jej venoval rýchly úsmev a zamával. Chcela protestovať, vediac, prečo Albus chcel so Scorpiusom hovoriť, no hlavný prefekt ju predbehol. „Možno by mali Amélia, Lily a Alcyone zostať, myslím, že to môže súvisieť s nimi.“

Albus vyzeral podráždene, no Lily si myslela, že je dobré, že ona, hlavná prefektka a Alcyone zostanú. To by mohlo zabrániť tomu, aby táto konfrontácia skončila zaklínadlami a výletom na ošetrovňu.

„Čo sa deje, Albus?“ spýtala sa Amélia. Bola dcérou Susan Bonesovej a dostala meno po svojej pratete, ktorú zavraždili Voldemortovi stúpenci vo vojne.

„Nie som spokojný s novým rozpisom,“ poznamenal Albus.

„Prečo si nič nepovedal počas stretnutia?“ Amélia pozrela na Scorpiusa, ktorý sa opieral o stôl, ruky prekrížené a na tvári malfoyovský úškrn.

„Nechcel som robiť scénu, ale nemyslím si, že je dobrý nápad spárovať Lily a Alcyone ako partnerky na hliadky.“

„Prečo?“ spýtala sa Amélia, čoraz zmätenejšia.

„No,“ zakoktal Albus, snažiac sa vymyslieť výhovorku, ktorá by nesúvisela s tým, že Alcyone je Malfoyová, „len si myslím, že by bolo lepšie, keby bola Lily spárovaná s niekým ako Algernon Blake.“

Lily robila všetko preto, aby udržala svoj temperament na uzde, najmä keď obaja Malfoyovci boli z Albusovej chabej výhovorky očividne pobavení. Amélia vyzerala frustrovane. „Ale ja som strávila veky prechádzaním silných stránok všetkých prefektov piateho ročníka a myslela som si, že som vytvorila najsilnejší rozpis. Úprimne, bola som celkom spokojná s párovaním Lily a Alcyone. Budú tvoriť skvelú dvojicu prefektov.“

„Chceš povedať, že rozpis nespravil Malfoy?“

„Nie, každý mesiac ho robí niekto iný a Malfoy mal rozpis minulý mesiac.“

„Oh,“ bolo všetko, čo Albus dokázal povedať, keďže jeho celá teória, že rozpis bol Scorpiusovou osobnou pomstou, sa rozplynula. Keby Lily nebola na Albusa taká nahnevaná, možno by jej ho bolo ľúto, lebo teraz vyzeral hlúpo. Len Amélia sa stále držala myšlienky, že Albus má nejaké legitímne obavy ohľadom rozpisu.

„Takže ak je všetko vyjasnené, môžeme to ukončiť,“ povedal Scorpius.

Albusovi úplne vyrazilo dych a nemohol robiť nič iné, len prikývnuť na súhlas. Scorpius sa uškrnul na skľúčeného chrabromilčana a odišiel.

Štvrtok večer prišiel rýchlo. Bola to jej prvá hliadka s Alcyone a Lily bola nervózna. Nebola si istá, prečo je taká rozrušená z času stráveného so slizolinským dievčaťom, ale bola. Možno preto, že vedela, že Scorpius o nej hovoril so svojou sestrou, ale aj preto, že Alcyone obdivovala. Alcyone búrala slizolinské stereotypy ako nezastaviteľná sila prírody a Lily to rešpektovala.

„Ahoj, Lily, pripravená?“ privítala ju Alcyone, keď Lily dorazila do kancelárie prefektov.

„Ahoj, Alcyone, áno, poďme to mať za sebou. Ráno mám dvojitú hodinu Elixírov.“

Prvá polhodina prebehla pokojne, obe dievčatá kráčali v tichu, nevediac, čo si majú povedať. Alcyone sa po chvíli rozhodla prelomiť ľady a vyhnať slona z miestnosti. „Tak čo, upokojil sa už tvoj brat ohľadom tejto hliadky?“

Lily sa uškrnula. „Musel, po tom, ako ho Amélia a Scorpius v pondelok tak dokonale zahanbili. Stále o tom mrmle v spoločenskej miestnosti, ale ostatní už majú jeho šialených rečí po krk.“

Alcyone sa zachichotala. „On naozaj nemá rád nás Malfoyovcov, však? Myslí si, že ťa zabijem a nakŕmim hada?“

„Nepýtaj sa. Bohužiaľ, Albus je, pokiaľ ide o vás, dosť iracionálny. Možno si myslí, že ma budeš zasväcovať do temných umení,“ zažartovala Lily.

„Ha ha, to by sa na to naša mama pozrela. Zamkla by nás do malfoyovských žalárov skôr, než by dovolila komukoľvek z nás zaoberať sa temnými umeniami.“

„Tvoja mama vyzerá naozaj milo,“ povedala Lily placho.

Alcyone sa láskyplne usmiala. „Je skvelá. Drží otca na uzde. Dokonca si získala mojich starých rodičov. Teraz ju zbožňujú, hoci spočiatku boli úplne proti tomu, aby si ju otec vzal.“

„Prečo?“ spýtala sa Lily. Bola nadšená, že konečne získava nejaké informácie o Hermione Malfoyovej.

„Moja mama je muklovského pôvodu, zatiaľ čo Malfoyovci boli vždy najčistejší z čistokrvných. Stará mama a starý otec nechceli, aby ‚muklovská krv kontaminovala líniu Malfoyovcov‘, ale otec im napriek tomu vzdoroval a s mamou utiekol.“

„To je také romantické,“ povzdychla si Lily. „Ale teraz majú tvoju mamu radi?“

„Áno, zmierili sa s tým, keď sa narodil Scorpius. Myslím, že fakt, že mama pokračovala v tradícii Malfoyovcov rodiť najprv synov, im dal nádej, že úplne nezničí rod Malfoyovcov. Potom, samozrejme, som sa objavila ja, nasledovaná Maiou a Cepheusom. Žiadna žena za vyše dve storočia neporodila viac ako jedno dieťa, čo moju mamu upevnilo v ich priazni. Potom je tu fakt, že všetci máme malfoyovské rysy a všetci sme boli zaradení do Slizolinu. Starý otec bol veľmi šťastný.“

„Čo je to s tými vašimi čudnými menami?“ musela sa Lily spýtať.

„To je tradícia Blackovcov. Stará mama Narcissa je rodená Blacková a oni radi dávajú svojim deťom mená po súhvezdiach a hviezdach. Preto sa môj otec volá Draco a my všetci máme takéto absurdné mená. Otec dúfal, že mama ukončí túto šialenosť, keďže s menom Draco trpel celý život, ale ona sa spojila so starou mamou a nemal šancu dať nám normálne mená. Mama hovorí, že táto tradícia je roztomilá. My si myslíme, že je bláznivá.“

„Rodina Blackovcov? Hej, krstný otec môjho otca bol Sirius Black.“

„Áno, bol bratancom mojej starej mamy. Myslím, že moja stará mama mu nikdy neodpustila, že odkázal dom na Grimmauldovom námestí 12 tvojmu otcovi. Mama sa ju snažila presvedčiť, že by ten dom nechcela, lebo je ponurý a temný, ale stará mama trvá na tom, že by mala mať dom Blackovcov.“

„Keby to bolo na mne, rada by som ten dom vrátila tvojej starej mame. Všetci tam neznášame bývať, k čomu nás otec núti noc pred návratom na Rokfort. Ale tvoja mama tam bola?“

„Áno, bývala tam počas vojny. Bolo to ústredie Fénixovho rádu.“

To Lily veľmi zmiatlo. Vždy jej hovorili, že rodina Malfoyovcov bola verná Voldemortovi, preto sa od nich mala držať ďaleko. Teraz počula, že Hermiona Malfoyová bola členkou Fénixovho rádu. Necítila sa v pohode spýtať sa Alcyone, ako sa členka Rádu muklovského pôvodu vydala do rodiny notorických smrťožrútov. Zachránilo ju, že dokončili obchôdzku a vrátili sa do kancelárie prefektov.

„Nebolo to zlé. Len pár oneskorencov vonku po večierke,“ poznamenala Alcyone.

„Áno, bolo to pekné a pokojné. Dúfajme, že každá noc bude takáto budúci mesiac.“

„Uvidíme sa, Lily,“ zavolala Alcyone, keď sa vracala do slizolinských žalárov.

Scorpius na ňu čakal. „Ako to šlo?“ spýtal sa, keď si sadla na pohovku vedľa neho.

„V pohode, bolo to naozaj pokojné. Pár bifľomorčanov dostalo trest za to, že boli vonku po večierke.“

Scorpius urobil netrpezlivé gesto, to nebolo to, na čo sa pýtal, a Alcyone to vedela. „Ako to bolo s Lily? Mala si nejaké problémy s jej bratom?“

„Nie, všetko bolo v poriadku. Nebol nablízku a s Lily sa veľmi ľahko vychádza. Zabudneš, že je Potterová, s tým, ako voči nám neprechováva žiadnu nevraživosť.“

Scorpius spokojne prikývol. Predtým nenápadne postrčil Améliu, aby spárovala jeho sestru s Lily. Vedel, že to nahnevá Albusa, ale chcel aj, aby Alcyone spoznala najmladšiu Potterovú. Cítil k tomu dievčaťu príťažlivosť od čias Zašitej uličky. Vyzerala tak statočne, no zraniteľne, snažiac sa skryť, ako veľmi sa bála. Očividne ju zahanbilo správanie jej otca neskôr v kníhkupectve. Počas celého času na Rokforte nikdy nebola nepriateľská voči žiadnemu z Malfoyovcov. Alcyone na to pravidelne poukazovala, keďže to ostro kontrastovalo s jeho vlastným vzťahom s Jamesom a najmä Albusom Potterom.

„Zdala sa byť na nás veľmi zvedavá,“ poznamenala Alcyone.

„Ako to?“ spýtal sa Scorpius.

„No, začala som hovoriť o manželstve mamy a otca a namiesto toho, aby vypla ako väčšina ľudí, bola naozaj zvedavá a kládla veľa otázok.“

„Skúšala zo mňa dostať informácie o mame v koči na Rokfort, ale neskočil som na to. Myslím, že nevie nič o vzťahu mamy s Potterom a Weasleym, tak na to pamätaj.“

Alcyone zosmutnela, Scorpius k nej pristúpil a objal ju. „Nestresuj sa kvôli tomu, Alcyone. Videla si mamu, áno, rozruší ju to, ale nenechá sa tým príliš ovplyvniť.“

„Len som tak nahnevaná, že im prechádza, že sa k nej takto správajú len preto, že sa zamilovala do otca. Nikto nemôže poprieť, že je to najlepšia vec, ktorá sa rodine Malfoyovcov za generácie stala, ale oni sa držia malichernej školskej rivality a zaobchádzajú s ňou ako s odpadom.“

„To hovorí viac o nich než o nej, zlatko.“

„Buď opatrný, Scorpius.“

Scorpius spýtavo zdvihol obočie na Alcyone. „Už roky je do teba zamilovaná. Videla som, ako na teba zízala cez Veľkú sieň. Viem, že ťa zaujala od Šikmej uličky, ale jej rodina by nikdy neprijala vzťah medzi vami. Sťažil by si jej život, ak by si niečo skúsil. Nezaslúži si musieť si vybrať medzi priateľom a rodinou.“

Scorpius si povzdychol. „Viem. Budem sa od nej držať ďalej. Nechcem byť príčinou rozkolu medzi ňou a jej rodinou, bez ohľadu na to, ako málo ich rešpektujem.“