Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 8

Lily mala pocit, akoby doslova kráčala po oblakoch. Celý týždeň „náhodne“ narážala na Scorpiusa a ich rozhovory sa postupne posunuli od trochu rozpačitých k sústavne flirtujúcim. Mala pocit, že ho už naozaj pozná, a všetok strach, ktorý v sebe niesla z vlastných činov voči vysokému, záhadnému slizolinčanovi, sa úplne vytratil.

Bolo jej jasné, že Scorpius stojí za boj, ktorý ju čaká s vlastnou rodinou. Bol múdry, vtipný a milý — všetko zabalené v jednom neodolateľne príťažlivom balení. Bariéry, ktoré si po bozku v Soviej veži medzi sebou postavil, sa konečne začali rúcať.

Ukázalo sa, že mať na svojej strane prefíkanú slizolinčanku je na nezaplatenie. A ešte cennejšie bolo, že táto prefíkaná slizolinčanka mala dôverné informácie o jej „cieli“ — predsa len, bola jeho otravnou sestrou.

Lily práve mierila za Alcyone. Spolu vymýšľali odvážny plán, ktorý by zabezpečil, že Scorpius strávi nasledujúci deň v jej spoločnosti. Zajtra bol Halloween a zároveň prvý tohtoročný výlet do Rokville; ideálny okamih na to, aby s ňou Scorpius strávil viac než len pár ukradnutých chvíľ.

A Lily tajne dúfala, že sa jej možno podarí ukradnúť aj ďalší bozk.

Lily sa zachichotala, keď nenápadne nakukla za roh chodby vedúcej k prázdnej učebni Kúziel, kde sa mala stretnúť s Alcyone. Nebola práve majsterkou utajenia, ale bola príliš nadšená zo zajtrajška – a celá tá hra na schovávačku, ktorú si Alcyone očividne užívala, jej pripadala príliš zábavná na to, aby bola úplne ticho. Odozvou jej bol tlmený chichot z učebne, čo jasne signalizovalo, že Alcyone tam už čaká.

Vošla dnu – a zarazila sa. Alcyone nebola sama. Stál pri nej vysoký, tmavovlasý slizolinčan, ktorého Lily nikdy predtým osobne nestretla. Bola si len približne istá, že sa volá Zambini… alebo niečo na ten spôsob.

„Skvelé, ďalšie chichotajúce sa dievča, s ktorým sa musím vyrovnať,“ vyštekol chlapec okamžite.

Alcyone ho bez milosti umlčala gestom, kým objala Lily. „Lily, myslím, že si sa ešte nestretla s Marcom Zabinim,“ predstavila ho a ukázala na chlapca opretého o stenu, ktorý vyzeral, akoby ho celý svet nudil.

„Ahoj, Zabini,“ pozdravila Lily trochu placho. Aj keď sa medzi Scorpiusom a Alcyone cítila uvoľnene, so slizolinčanmi vo všeobecnosti veľa skúseností nemala – a trochu ju stále desili.

„Potterová,“ odsekol. „Nechápem, ako mohli byť vaši rodičia vojnovými hrdinami pri tom množstve hluku a chichotania, ktoré vy dve vyprodukujete, keď sa snažíte stretnúť tajne.“

Alcyone mu capla po hlave. „Vojnoví hrdinovia? Prosím ťa! Jej otec je Harry Potter, Vyvolený, a moja mama je Hermiona Grangerová, najjaskrejšia čarodejnica svojej doby. Buď úctivý a používaj ich správne tituly: záchrancovia čarodejníckeho sveta.“

Zabini len prevrátil oči. „Áno, som slizolinčan, pamätáš? Museli by ste ma mučiť, aby som priznal, že dvaja chrabromilčania zachránili čokoľvek.“

Lily sa nadurdila a založila si ruky v bok. „Haló? Chrabromilčanka v miestnosti, nezabúdaj!“

„A nie len tak hocijaká,“ dodala Alcyone so šibalským úsmevom. „Ale potterovská princezná.“

Zabini si odfrkol. „Ak takto budete pokračovať, odchádzam. Ty, Alcyone, znieš až príliš… grangerovsky na môj vkus.“

Na Alcyoniných perách sa objavil dokonale malfoyovský úškrn. „Naozaj, Zabini? Budem si musieť zapamätať, že to spomeniem mojej drahej mame… keď prídeš cez vianočné prázdniny.“

Marco Zabini zbledol — predstava Hermiony Malfoyovej na „bojovej výprave“ bola sama osebe desivá. Umlčala akékoľvek reči o tom, že znečisťuje krv Malfoyovcov, čistou silou svojej osobnosti. Bola takmer miláčikom Luciusa Malfoya. Nikto by to nebol predpokladal, keď ako smrťožrút kedysi naháňal Hermionu cez Oddelenie záhad v jej piatom ročníku. Odvtedy však uplynulo veľa rokov a ani jedna z čisto čistokrvných rodín sa neodvážila nazvať Malfoyovcov zradcami krvi alebo ich ignorovať. Lucius síce zmenil názor na muklov a tých muklovského pôvodu, no nestratil nič z hrozivosti, ktorá z neho kedysi robila impozantného smrťožrúta.

Marco preglgol. Čeliť Hermione Malfoyovej bolo samo o sebe dostatočne zlé — pridať k tomu ešte Luciusa by bolo úplné šialenstvo.

„Dobre, to bol úplne malfoyovský ťah,“ zamrmlal Zabini, mračiac sa na dievčatá, ktoré sa hlasno smiali jeho panickej reakcii na predstavu, že Alcyone zopakuje jeho slová na Malfoy Manor.

Alcyone mu len žmurkla a obrátila sa späť k Lily. „Každopádne, vymyslela som nepriestrelný plán, ako dostať teba a Scorpiusa zajtra dokopy. A tu Marco sa dobrovoľne prihlásil—“

Zabini si významne odkašľal.

„—dobre, bol donútený,“ opravila sa Alcyone nevzrušene, „aby mi pomohol tak, že mi dovolí začarovať ho, aby potreboval pozornosť madam Pomfreyovej.“

Lily pozrela na Marcovu veľmi nespokojnú tvár. „Ako si ho prinútila, aby s tým súhlasil?“ spýtala sa, pochybujúc, že Zabini niekedy dobrovoľne riskuje pre cudzie romániky.

„Povedala som mu, že ak nepomôže, poviem Scorpiusovi, že ma cez leto pobozkal. Viackrát,“ oznámila Alcyone rozkošne spokojne.

Lily sa nemohla ubrániť úsmevu, keď Zabini opäť preglgol pri pomyslení, čo by Scorpius urobil, keby sa to dozvedel. „Pekné,“ povedala obdivne.

„Takže späť k plánu,“ pokračovala Alcyone. „Pošlem jedného slizolinčana, aby našiel Scorpiusa a povedal mu, že som sa s tebou dohodla stretnúť pri Škriekajúcej búde, ale nemohla som prísť, lebo som musela súrne odviezť Marca na ošetrovňu.“

„Ale prečo by ten posol neprišiel rovno za mnou?“ nechápala Lily.

„Lebo vyberiem obzvlášť slabého druháka, Gordona Baddocka. Ten je vydesený zo všetkých chrabromilčanov — a obzvlášť z vás Potterovcov. Z nejakého čudného dôvodu si myslí, že mu chceš ublížiť. Jeho otec bol v škole o pár ročníkov nižšie ako naši rodičia a Gordon má pocit, že je to dostatočný dôvod na paniku. Nerieš to.“

Marco si pre seba zamrmlal: „Slaboch.“

„Prepáč, čo si to povedal, Marco?“ spýtala sa Alcyone, zdvihnúc pravé obočie.

„Nič, len kašeľ,“ vyriekol a veľmi nepodareným zakašľaním to „potvrdil“.

„Mhm,“ bolo jej jediné, no jasne varovné odpovedanie. „Tak čo, Lily?“

„Znie to ako plán, ak sa pýtaš mňa,“ povedala Lily, ohromená tým, ako prirodzene manipulatívna Alcyone dokáže byť.

„Hovorila som ti, že sa oplatí mať na svojej strane slizolinčanku,“ prehlásila Alcyone samoľúbo.

„Kedy sa vy dve konečne pobozkáte?“ ozval sa Zabini znudene.

Lily aj Alcyone sa naraz prudko otočili k vysokému slizolinčanovi.

„Čože?!“ vyletelo z Lily.

„Chceš, aby som si tie zaklínadlá, ktoré mám na teba v pláne zajtra použiť, nacvičila už teraz?“ spýtala sa Alcyone jedovatým tónom.

Tmavý slizolinčan opäť preglgol. Nebol zbabelec, ale tieto dve dievčatá boli obzvlášť desivé — najmä keď človek vezme do úvahy ich rodiny.

„Dobre, dobre, len som dúfal,“ povedal, zdvihnúc ruky na znak kapitulácie.

„Úchyl,“ zamrmlala Lily.

„Jediný slizolinčan, ktorého bude Lily bozkávať, je môj brat. Takže si tie nápady rýchlo vyhoď z hlavy,“ napomenula ho Alcyone.

****

Halloween svitol jasný a čistý. Bol to jeden z tých nádherných jesenných dní, keď stromy žiaria červenou a oranžovou farbou a vzduch je mrazivý, ostrý a svieži. Lily milovala jeseň ešte viac ako leto. Bolo na nej niečo osviežujúce — akoby letné dusno odfúklo preč a nahradilo ho čisté, nikdy nevdýchnuté ovzdušie.

Poskakovala na raňajky do Veľkej siene, posielajúc Alcyone vzdušný bozk cez miestnosť a šibalsky sa uškŕňajúc na Marca Zabiniho. Obaja slizolinčania jej venovali rovnako pobavené úškrny. Lily mala pocit, že nič nemôže pokaziť jej skvelú náladu.

„Čo to bolo?“ zavrčal na ňu Albus.

Nič — okrem jej otravného staršieho brata. „Nič, len som pozdravila Alcyone.“

„A prečo si sa tak usmievala na Zabiniho?“

„Bez dôvodu. Len sa zastavil pokecať s Alcyone, keď som tam bola.“

Albus zovrel pery. „Prial by som si, aby si sa držala ďalej od tých prekliatych slizolinčanov.“

„A čo kedy urobil Marco Zabini? Z toho, čo som čítala, jeho otec nebol stúpencom Voldemorta a jeho mama žila v Taliansku.“

„Je to sukničkár,“ zavrčal Albus.

„Žiarliš, najdrahší brat?“ podpichla ho Lily.

„Nie je mi dovolené starať sa o to, s kým sa moja mladšia sestra stýka?“ odsekol.

Rose prevrátila oči. „Nemáš sa čoho báť, Albus. Ak moje zdroje hovoria pravdu — a ty vieš, že vždy hovoria pravdu — Marco Zabini je po uši zamilovaný do Alcyone Malfoyovej.“

„Aj tak,“ zamrmlal Albus, „nepáči sa mi, že sa s ním priatelíš.“

„Albus, hovorila som s ním raz. To z nás ešte nerobí priateľov,“ protestovala Lily.

„Len sa uisti, že to tak aj zostane,“ prikázal Albus.

„Áno, pane,“ zasalutovala Lily… a v ďalšej sekunde mu to obrátila na vztýčený prostredník.

„Tí slizolinčania na teba majú zlý vplyv,“ posťažoval sa Albus. „Predtým, než si sa skamarátila s tou Malfoyovou, by si nikdy nebola drzá voči svojmu staršiemu bratovi.“

Rose s Lily vyprskli od smiechu. Lily dokázala byť zvyčajne celkom poslušná, ale neznášala, keď jej niekto prikazoval, čo má robiť — a svojich bratov v tom nikdy nešetrila. Albus si len mrmlal popod nos a venoval jej jeden zo svojich dlhých, podráždených pohľadov.

****

Lily sa trochu triasla, keď čakala na Scorpiusa, aby ju „zachránil“ pred neurčitým čakaním na jeho sestru. Chcela vyzerať čo najlepšie, a tak mala na sebe ľahšiu bundu, než bolo koncom októbra rozumné. Mala krásnu zelenú farbu, dokonale ladiacu s jej očami, a pôsobila omnoho lepšie než jej fádny, no teplý zimný plášť. Podupávala nohami, snažiac sa vrátiť cit do znecitlivených prstov. Mohla si vziať tenisky, no rozhodla sa pridať pár centimetrov k výške a vyzerať ženskejšie. Žiaľ, jej čižmy, podobne ako bunda, neposkytovali veľa tepla. Bolo hlúpe, čo všetko dievčatá podstupujú, len aby vyzerali čo najlepšie pre chlapcov, do ktorých sú zaľúbené. Fúkala si teplý dych do rukavíc a dúfala, že Scorpius čoskoro príde.

„Si na Rokforte už päť rokov a myslíš si, že toto je múdry outfit na mrazivý jesenný deň ako dnes?“

Lily sa otočila a uvidela Scorpiusa opretého o strom, ktorý si ju prezeral zhora nadol. Tentoraz chvenie nemalo nič spoločné s chladom — všetko súviselo s jeho sivým pohľadom, ktorý akosi pôsobil teplo.

„Áno, no hlúpo som sa pozerala len na počasie vonku, nie na teplotu. Videla som slnko a ožila som,“ zaklamala Lily.

„Hlúpe dievča,“ odsekol Scorpius, než si vyzliekol plášť a zahalil ju doň.

„Vďaka,“ usmiala sa Lily, vdychujúc jeho nebeskú vôňu. „Nechcem vyzerať nevďačne, ale prečo si tu? Verila som, že sa mám stretnúť s iným členom Malfoyovcov, nižším a oveľa hlasnejším.“

Scorpius sa uškrnul nad týmto opisom svojej živej sestry. „Poslala ma namiesto seba. Prepáč za sklamanie.“

Lily vôbec nebola sklamaná, no zdržala sa, aby mu to dala vedieť. „Čo sa stalo?“

„Marco Zabini sa nechal začarovať nejakým bystrohlavčanom a Alcyone ho odvliekla späť na Rokfort k madam Pomfreyovej.“

„Oh, dúfam, že je v poriadku,“ povedala Lily s falošným znepokojením.

„Prežije, pokiaľ bude držať ruky preč od mojej sestry.“

„Ako mladšia sestra s otravne panovačnými bratmi ti môžem povedať, že Alcyone neocení tento spôsob myslenia. Znieš znepokojivo ako Albus.“

Scorpius sa uškrnul nad porovnaním. „Prosím, myslím, že som teraz doživotne zjazvený.“

Lily sa zasmiala. „Okrem toho si myslím, že Alcyone je dosť veľká na to, aby sa o seba postarala.“

„To hovoríš ty, ale pri Zabinim nie je žiadne dievča v bezpečí.“

„Počula som to isté o tebe,“ poznamenala Lily jemne.

„Vieš, že je to nepravdivé,“ odpovedal Scorpius.

„Žiaľ,“ zamrmlala Lily popod nos. „Vďaka za plášť a odovzdanie správy. Predpokladám, že sa teraz budeš musieť vrátiť k svojim priateľom.“

„Nie, vlastne nemám žiadne plány. Chceš sa potulovať s týmto Malfoyom namiesto tamtoho?“

Lily sa naňho žiarivo usmiala. Zatiaľ dnes všetko vychádzalo dokonale. V duchu zoslala kopu požehnaní na chýbajúcu hlavu Alcyone. „To by bolo skvelé. Dnes som všetkých odbila, aby som sa stretla s Alcyone.“

„Čo chceš robiť?“ spýtal sa Scorpius.

Lily premýšľala, čo by mohli robiť, keďže Albus sa potuluje po Rokville a vyvolal by obrovskú scénu, keby ju videl so Scorpiusom. „Asi zostať tu.“

Scorpius zdvihol pravé obočie. „Albus?“

Lily prikývla. „Áno, môj brat by spôsobil veľkú scénu, keby sme spolu vošli do Troch metiel. Sotva zvláda, že sa stýkam s Alcyone.“

„Ešte dobre, že som prišiel pripravený,“ povedal Scorpius a naklonil sa k nej, loviac vo vreckách svojho plášťa. Vytiahol pár fliaš medového piva a vrecko sladkostí z Medových labiek.

Sadli si na kameň oproti Škriekajúcej búde a popíjali svoje nápoje.

„Stále ti Albus robí problémy kvôli priateľstvu s Alcyone?“ spýtal sa Scorpius.

„Áno aj nie. Nie je to nič, čo by som nezvládla. Len rád kňučí o veciach, ktoré sa mu nepáčia a nemôže ich ovládať.“

„A tvoji bratranci? Ako sa k tebe správajú oni?“

„Rose je skvelá. Povedala mi veľa vecí — napríklad to, že to bola jej mama, teta Lenka, kto znovu predstavil tvojich rodičov a nevedomky ich dal dokopy.“

Scorpius sa pousmial. „Šialená Lovegoodová. Áno, otec mi to hovoril. Má ju rád… čo je viac, než môžeš povedať o väčšine ľudí z toho kruhu priateľov.“ Pozrel na Lily. „Som rád, že Rose je v pohode s tvojím priateľstvom s Alcyone.“

„Vie o tebe.“

Scorpius prudko zdvihol hlavu.

„Povedala mi, že už nejaký čas vie, že som do teba zaľúbená,“ priznala Lily a líca jej začerveneli. Nikdy predtým mu o svojich starších citoch nehovorila. Bola si celkom istá, že to tušil, no vysloviť to nahlas bolo niečo úplne iné.

„A čo si myslí?“ spýtal sa Scorpius — až príliš rýchlo, až príliš úprimne.

„Je s tým v pohode. Povedala som jej, čo sa stalo v sovej veži. A povedala mi, že ak si to, čo chcem… mám do toho ísť.“

„Naozaj?“

„Áno. A vtedy mi povedala aj o stretnutiach tety Lenky s tvojím otcom. Vraj veľmi nesúhlasila s tým, ako otec a strýko Ron zaobchádzali s Hermionou. Nechcela strýkovi Ronovi dovoliť, aby skrýval existenciu Hermioninho manželstva pred ich deťmi. Preto to Rose vie.“

„A povedala, že by jej neprekážalo, keby my dvaja…?“ Scorpius vyzeral úprimne šokovaný.

„No… áno. Nebola úplne nadšená,“ pripustila Lily, „ale v podstate mi dala svoju podporu, ak by som s tebou chcela chodiť.“

„No páni.“

To bolo všetko, čo zo seba dostal. Jeho známa malfoyovská fasáda sa rozostrela pod ťarchou tej správy. Možno by to pre nich predsa len nebolo také ťažké. Mali by podporu Luny Lovegoodovej — a jej dcéry. A ak mal veriť svojej mame, ženy z rodiny Weasleyovcov, aj tie vydaté, boli… pôsobivé.

Lily sklopila pohľad a nervózne si krútila ruky. „Takže… chcel by si to skúsiť?“

Scorpius sa na ňu zadíval. Nedokázal uveriť, že je ochotná ísť proti svojej rodine kvôli nemu. Pre neho to znamenalo všetko. A to, že ho tak veľmi má rada, v ňom vyvolávalo zvláštnu, intenzívnu potrebu chrániť ju.

Naklonil sa k nej a jemne jej dvihol bradu. „Rád by som to skúsil. Ale len ak si si istá. Ja nerobím veci polovičato, Lily. Ak do toho pôjdeme, dám do toho všetko.“

„Práve to ma robí ochotnou bojovať s mojou rodinou,“ zašepkala. „Viem, že by si to nebral ako dvojmesačnú záležitosť, len aby si prežil posledný rok na Rokforte.“

„Nikdy by som ti to neurobil,“ povedal Scorpius ticho, no pevne. „Nikdy by som ťa nedal do pozície, kde by si išla proti rodine… a potom ťa opustil.“

Lily sa naňho placho usmiala. Bola rozkošná, pomyslel si Scorpius. Nikdy by nepovedal, že si zaslúži dievča tak krásne zvonku aj zvnútra, ako bola ona. Cítil sa poctený, že je kvôli nemu ochotná čeliť potenciálnemu peklu. Zdvihol ju na kolená a pobozkal.

Lily nemohla uveriť, ako sa tento deň vyvinul. Očakávala ďalší flirtujúci rozhovor, kde by sa vyhýbali téme jej rodiny. Namiesto toho tu boli – on bol teraz jej priateľ a jeho teplé pery na jej perách spôsobili chvenie po celom jej chrbte. Omotala mu ruky okolo krku a prehrabla prstami jeho hodvábne vlasy. Nemyslela si, že by mohla byť šťastnejšia.

Zrazu ju však vytrhlo prudké potiahnutie za ruku. Zhodilo ju z jeho lona na zem. Zagánila na svojho „útočníka“ a stretla sa so zúrivými očami svojho brata, Albusa.