Preklady fanfiction Harryho Pottera

Severus počas večere pozoruje stôl Chrabromilu s veľkým podozrením. Grangerová a Weasley prišli neskoro a zdá sa, že vôbec nejedia. Weasley zíza na stôl, každých pár minút sa krčí a striedavo bledne a červenie. Severus podozrieva, že Grangerová musí Weasleyho kopať pod stolom.

Severus vytiahne kúsok papiera a zamračený naň napíše poznámku. Nizar, povedal si niečo Ronaldovi Weasleymu? „Mitto ad Nizar.“

„O čo ide?“ spýta sa Salazar bez toho, aby otočil hlavu. „Okrem toho, že môj brat nie je schopný pravidelne chodiť na večeru.“

„Nizar pred pár minútami odišiel do Londýna na žiadosť Blacka. Ani nechcem vedieť prečo,“ odpovedá Severus. „Ide o študenta.“

Salazar pozrie na stôl Chrabromilu. „Ako to, že Ron Weasley neomdlie, keď sa tak pravidelne striedavo červená a bledne?“

„Je to Weasley a Prewett. Sú to odolní ľudia,“ poznamená Minerva. „Čokoľvek sa deje v súvislosti s pánom Weasleym a Siriusom Blackom, tiež to nechcem vedieť.“

Severus chytí papierik, keď sa vráti, a vyzerá oveľa viac potrhaný, ako by malo spôsobiť jednoduché kúzlo na posielanie. Weasleymu som nič nepovedal, píše Nizar. Ale na druhej strane, pozeral som sa na to, ako sa Weasleyho mozog snaží zavariť, keď si uvedomil, na koho sa pozerá...

Severus zaklial pod nosom. Nenapadlo ti vymazať mu pamäť? Poslal papier a otázku späť Nizarovi a zamračil sa na najproblémovejšiu dvojicu Chrabromilčanov okrem Jamesa Pottera a Siriusa Blacka. Weasley si to nevšimol, ale Grangerová áno. Výraz na jej tvári bol jasnou prosbou o pomoc.

Neochotne sa rozhodol byť spravodlivý. Grangerová bola v škole neznesiteľná, ale nie hlúpa, a nezaslúži si, aby ju zaradili do tej istej kategórie ako tých prekliatych záškodníkov.

Myšlienková mágia je niečo, čo sa ľudia môžu naučiť, Severus, píše Nizar v odpovedi. Prečo?

Severus sleduje, ako Weasley opäť zbledne, čím jeho pehy ešte viac vyniknú. Weasley panikári. Keby nebolo okolností, bavilo by ma to.

Nizarova posledná správa prichádza s okrajom v plameňoch. Severus chytí kúsok papiera a uhasí plamene. Paniku si musel šetriť na neskôr. Žiadne ďalšie správy. Mohlo by ma to rozptyľovať...

Oheň spálil poslednú časť správy. Severus bude musieť počkať, aby zistil, čo ho tak rozptyľovalo... a spôsobovalo malé požiare.

Možno horí Grimmauldovo námestie 12. To je veselá myšlienka.

Rozhodne sa, že najlepším spôsobom, ako uspieť, bude čakať v úkryte, namiesto toho, aby sa predieral cez študentov. Radšej by mal menej svedkov; v dnešnej dobe sa automaticky nepredpokladá, že dá Chrabromilčanom trest, ak si vyžaduje ich pozornosť, čo je sakramentsky nepohodlné.

„Nechcem mať vymazanú pamäť!“ Weasley fňuká v tlmenom strachu, keď ho Grangerová vedie po chodbe na prízemí. Je tak zaneprázdnený panikou, že si nevšimne, keď Grangerová obíde Veľké schodisko a odbočí bližšie k krátkemu schodisku, ktoré vedie do žalárov.

„Ak na tri sekundy zavrieš ústa, nebudeš mať vymazanú pamäť, ty úplný idiot!“ zasyčí Grangerová. „Už sú to takmer dve hodiny, Ron. Ako to, že stále panikáriš?“

„Ako to, že ty nepanikáriš?“ odpovie Weasley prenikavým, chrapľavým hlasom. „Veď je to...“

„Je najvyšší čas, aby ste sa naučili diskrétnosti,“ hovorí Severus, keď vykročí za roh a postaví sa priamo pred nich. Weasley zbledne a prehltne, ako keby sa chystal zvracať, ale na jeho česť, namiesto toho, aby sa pozeral na Severusa, rýchlo upriami pohľad na podlahu. Nizar ho musel varovať pred nebezpečenstvom očného kontaktu.

„Môžeme vám pomôcť, pane?“ opýta sa zdvorilo slečna Grangerová. Výborne sa jej darí pôsobiť pokojne, ale v porovnaní s Weasleym by aj vystrašené hlodavce pôsobili pokojne.

„V predchádzajúcich rokoch, keď ste vy dvaja a váš chýbajúci spoločník robili neplechu, vždy to bol pán Weasley, kto vás prezradil,“ povedal Severus monotónnym hlasom. „Do mojej kancelárie. Hneď.“

Gupta je dosť blízko, aby všetko počul. „Chytili vás, ešte skôr ako ste stihli niečo vyviesť? Hanba, Weasley! Musíš si nacvičiť lepší pokerový výraz!“

„Pán Gupta, prestaňte im pomáhať,“ zavrčí Severus, keď prechádza okolo. „Moja úloha v tomto hrade nemusí byť ešte viac komplikovaná tým, že všetky štyri fakulty sa zrazu naučia byť diskrétne!“

Severus počká, kým obaja Chrabromilčania vojdú do jeho kancelárie, a potom vojde dnu a zabuchne za sebou dvere. Weasley poskočí na mieste, pozrie na Severusa a hneď sklopí pohľad. Stále to nestačí na to, aby skryl hysterickú myšlienku: ochsakrabudemmaťvymazanúpamäťprosimradšejbysomčelilzasranémubaziliškovi...

„Spomínate si, že obrovský bazilišok, ktorému by ste radšej čelili, takmer zabil pána Pottera, však?“ spýta sa Severus, keď si sadne za stôl. „Ani Salazar Slizolin by sa neponáhľal čeliť šialenému baziliškovi, pán Weasley.“

„Zase to urobil.“ Weasley si zakryl tvár rukami, ale zrejme s úmyslom zabrániť ďalšiemu očnému kontaktu a legilimencii.

„Profesor Snape, máte upokojujúci lektvar, ktorý by som mohla...“ Grangerová pozrela na Weasleyho. „No, naozaj, myslím, že v tejto situácii by som mu ho strčila do krku.“

Severus zvažuje túto myšlienku a uvedomuje si, že by chcel prekonať túto situáciu bez skuhrania a ostrých výkrikov protestu. Vyberie prútik a namieri ním na najbližšiu skriňu. „Položte ruku na kľučku, kým nebude na dotyk teplá. Až potom je bezpečné otvoriť dvere.“

„To sa mi zdá trochu paranoidnejšie ako, ehm, počas môjho druhého ročníka, pane,“ poznamená Grangerová, zatiaľ čo poslúcha jeho pokyny.

„Potom, čo Barty Crouch celý semester kradol ingrediencie na všehodžús, som sa stal pochopiteľne opatrným,“ namieta Severus so zamračenou tvárou. „Neustále prekonával ochranné kúzla, ktoré som nastavil. Nakoniec som sa uchýlil k smrtiacim prostriedkom, aby som zlodeja udržal na uzde. Do kúzla je zabudované varovanie. Verím, že treba dať druhým príležitosť prestať s ich hlúpymi činmi.“

„Smrtiacim?“ vykríkol Weasley s hrôzou a pozrel na Grangerovú.

„Najprv som ju priradil k ochranným kúzlam,“ povedal Severus. „Keď ste v panike, vraciate sa k svojmu starému ja, pán Weasley.“

„Tak to je dôvod, prečo Crouchovi juniorovi nakoniec došiel všehodžús.“ Grangerová vydá znechutený povzdych na stále rozrušeného Weasleyho a podá mu správnu fľaštičku. „Proste to vypi, Ron!“

„Dobre!“ Weasley prehltne celý lektvar, dve dávky namiesto jednej, a takmer okamžite sa upokojí. Vďaka tomu je hluk v Severusovej kancelárii oveľa znesiteľnejší. „Och. Hej. Mali sme to urobiť už dávno.“

„Chcela som, ale zásoby upokojujúcich lektvarov madam Pomfreyovej vyprázdnili panikáriaci študenti z MLOKov, ktorí mali odovzdať zložité eseje.“ Grangerová použije prútik, aby na prázdnu fľaštičku použila kúzlo pulírexo, a potom ju vráti do skrine. „Ďakujem, pane.“

Severus prikývne a upriami na Weasleyho pohľad. „Prosím, povedzte mi, ako ste prišli na toto zázračné odhalenie, pán Weasley.“

Weasley spustí ruky, ale obdivuhodne sa mu darí pozerať všade, len nie na Severusa. „To jeho prekliaty nos. Ginny a jej poetické rozprávanie o jeho prekliatom nose!“

Severus sa pozrie na Grangerovú. „Prosím, vysvetlite mi, aký zmysel má táto smiešna veta.“

Grangerová potláča úsmev. „Ginny bola v prvom ročníku strašne zamilovaná do Harryho. Keď bazilišok zomrel a denník bol prebodnutý, už to mala väčšinou za sebou, ale v tom roku rada, ehm, diskutovala o Harryho vlastnostiach. Veľa. Ron strávil veľa času snažiac sa zistiť prečo.“

„Ten istý prekliaty nos!“ zvolá Weasley. „A je to tvár profesora Slizolina, a stále je sakramentsky malý, a vo sne rozpráva v haďom jazyku!“

Severus zdvihne obočie. „A ako ste sa o tom dozvedeli, pán Weasley?“

„Och. Uhm.“ Weasley niekoľkokrát zamrká. „Dnes popoludní som za ním šiel, aby som sa ho opýtal na... no, na neho.“ Poškrabal sa na zadnej časti hlavy, stále príliš bdelý pod vplyvom elixíru, ktorý mal spôsobiť, že bude mať sklenené oči a bude poslušný. Naozaj sila. „Profesor Slizolin spal pri svojom stole. Mal zlý sen, poznal som to podľa slov...“

„Znova od začiatku!“ vyštekol Severus. Weasley a Grangerová sa obaja zľakli. „Vysvetli, ako si to poznal podľa slov.“

„Och! Ja hovorím parselčinou,“ vysvetľuje Weasley s hrdým výrazom. „Nemôžete spať štyri roky vedľa niekoho a nenaučiť sa väčšinu jazyka, keď v ňom syčí polovicu noci, profesor. Chcem povedať, pravdepodobne sa to učíte... nie, počkajte, nechcem na to myslieť!“ Weasley si znova zakryje tvár rukami a stoná v úzkosti, zatiaľ čo Grangerová zčervená ako tehla.

Severus bubnuje prstami po stole a pripomína si, že nie je rozvážne škrtiť študenta. „Keby som vám už nemal v úmysle vymazať pamäť, toto by ma o tom určite presvedčilo!“

„Vymazať pamäť – čo? To nemôžete!“ kričí Grangerová.

Severus na ňu vrhol pohľad. „Určite môžem a určite to urobím,“ zasyčal. „Odmietam nechať ryšavé bezpečnostné riziko pobehovať po tomto hrade, najmä také, ktoré sa príliš zaoberá fňukaním, aby sa mohol sústrediť na základy oklumencie!“

„Musí existovať iný spôsob!“

„Smrť je iný spôsob,“ podotkol Severus a začal strácať trpezlivosť.

Weasley zdvihne ruku. „Chcel by som len povedať, že hoci by som radšej nemal vymazanú pamäť, oveľa viac mi vyhovuje vymazanie pamäti ako smrť.“

„Ďakujem,“ odpovie Severus sucho. „Váš názor bol riadne zaznamenaný.“

„Ale vy... vy nemôžete. Absolútne nemôžete...“ Grangerová vyzerá, že je na pokraji toho, aby zo zúfalstva dupala nohou. „Profesor, ako ste mohli čo len pomyslieť na použitie toho kúzla?“

Severus prevráti oči. „Ľahko, slečna Grangerová, pretože je to účinné bezpečnostné opatrenie, ktoré som použil už mnohokrát, aby som zaistil bezpečnosť seba aj ostatných!“

Grangerová si zahryzne do pery, zovrie ruky v päste a potom sa zdá, že sa spamätá. „Chcem povedať, pane, že... ako môžete pokračovať v používaní toho kúzla po tom, čo urobilo Nizarovi?“

Severus zamrzne, dych sa mu zastaví v hrdle. „Čo?“

„Obliviate. Obliviscatur. Obliviscaris omnia. Akokoľvek to chcete nazvať.“ Grangerová prehltne. „Je to strašné kúzlo. Gilderoy Lockhart ním zničil ľudí, aj keď mi nie je veľmi ľúto, že zničil aj seba samého. Ten, kto použil obliviscaris omnia proti Nizarovmu portrétu, bol strašný.“ Nadýchne sa. „Podľa výrazu na jeho tvári, keď o tom hovorí, viem, že Nizar poznal osobu, ktorá to urobila, a to je ešte horšie. Je to zlé kúzlo, profesor. Kúzlo cruciatus je síce neodpustiteľné, ale aspoň sa z neho dá vyliečiť. Obliviate je... no, je trvalé, nie?“

Všetky tie prázdne miesta, kde má byť pamäť, s ničím iným ako šumom, ktorý naznačuje, že by tam malo byť niečo. Všetko to poškodenie.

Severus zatne zuby. Nizar nevyjadril obavy ani sťažnosti na Severusovu tendenciu používať kúzlo obliviate na potenciálne problémy, ale Severus si nikdy neuvedomil, že Nizar sám toto kúzlo nepoužíval – a to bolo ešte predtým, ako si Nizar spomenul na obliviscaris omnia.

Potrebuje chvíľku na oklumenciu, aby si usporiadal myšlienky, než bude môcť znova hovoriť. „Nie je to také bezpečné, ale pokiaľ Weasley odolá nutkaniu naháňať smrťožrútov, malo by to... stačiť. Odkláňacie kúzlo, slečna Grangerová. Poznáte ho?“

Grangerová zakrúti hlavou s rozšírenými očami. „Nie, nikdy som o ňom nepočula. Čo robí?“ Buď je rozptýlená, alebo je dosť inteligentná na to, aby nikdy nehovorila o jeho prekliatom prehliadnutí v tejto veci.

„Namiesto vymazania spomienky mení spôsob, akým sa spomienka vyvoláva. Váš učiteľ obrany ho používa namiesto akéhokoľvek iného kúzla na vymazanie spomienok, pokiaľ nie je kúzlo určené na pomoc pri spomínaní. Zaklínadlo je Dehortor De Memoria, po ktorom nasleduje identita alebo udalosť, na ktorú chcete, aby si subjekt prestal spomínať. Druhá časť kúzla je Audi Mea Verba Et Memini, ktorá sa používa s jednoduchou kľúčovou frázou, ktorá prikazuje subjektu, aby si spomenul na vec, ktorú má zabudnúť, ak mu to poviete vy. Keď má znovu zabudnúť, znovu vyslovte Dehortor De Memoria. Ak chcete kúzlo ukončiť, keď už naozaj splnilo svoj účel, vyslov Finite Dehortor De Memoria.“

Grangerová stisne pery, než preloží zaklínadlá. „Odkloň pamäť subjektu. Počúvaj moje slová a pamätaj si. Ukonči odkláňanie pamäti.“

„Výborne. Teraz opustite moju kanceláriu a použite to na toho spanikáreného ryšavca, než stratím trpezlivosť a urobím mu niečo horšie. Majte toľko rozumu, aby ste to urobili v súkromí.“ Keď sa ani jeden z nich nepohne, zakričí: „VON!“

Severus počká, kým sa vyberú z miestnosti, a potom hodí fľašu s atramentom priamo do krbu vo svojej kancelárii. Do riti!

Aspoň Grangerová bude dosť rozumná na to, aby zaistila, že Weasley pohodlne zabudne.

Bože, tá slovná hračka. To teraz naozaj nepotreboval.

Premiestni sa hore na siedme poschodie, ale Nizar stále nie je doma. Kanza zdvihne hlavu a zasyčí jasnú požiadavku, aby jej poškrabal obočie, ale Severus vie, čo chce, pretože Kanza tieto zvuky často opakuje, nie preto, že by dokázal rozoznať jednotlivé slová v jej syčaní.

„Weasley sa naučil väčšinu parselčiny za štyri roky,“ hovorí Severus a všimne si, že Kanza má na temene hlavy matnú kožu. Bazilišok sa chystá na svoje prvé zvliekanie odvtedy, čo opustila obraz. „Zaujímalo by ma, či za štyri roky budem rozumieť všetkému, čo povieš ty?“

Kanza sa ovinie okolo jeho zápästia a dostatočne dlho na to, aby na neho vrhla nepresvedčený pohľad. Severus sa zamýšľa, či je to nedôvera v jeho schopnosť učiť sa, alebo nedôvera v to, že Ronald Weasley mohol vôbec zvládnuť akúkoľvek parselčinu.

Keď uplynie hodina a Nizar sa stále nevracia, Severus to vzdá a pošle svojho patróna, aby sa opýtal, či je Salazar dostatočne riadny na spoločnosť. Gorgonský patrón sa vráti takmer okamžite, aby odpovedal. „Levica sa na večer stiahla do úzadia, ja však vôbec nie. Si vítaný, príď dolu do mojich komnát.“

Severus sa prenesie na štvrté poschodie a prekvapí prefektov Bifľomoru zo šiesteho ročníka uprostred ich obchôdzky. Cadwallader vyskočí; slečna O’Flahertyová vytiahne prútik, než si uvedomí, že ho mieri na učiteľa. „Och! Prepáčte, pane. Stále zabúdam, že niektorí z vás podvádzajú a vynechávajú schody,“ hovorí, zatiaľ čo schováva prútik.

„Nie som zvyknutý, že by v tejto chodbe niekto bol,“ odpovedá Severus. „Prosím, odíďte. Na druhom poschodí sú prváci, ktorí sa chystajú opustiť svoju izbu po prvej večierke.“

„Výborne!“ odpovedá Cadwallader s nadšením niekoho, kto by nemal byť na budúci rok zvolený za hlavného prefekta. Slečna O’Flahertyová vzdychne a po tom, čo popraje Severusovi dobrý večer, ho nasleduje.

Portrét Fortunaty sa otvorí, keď sa k nemu priblíži. Severus vojde dnu a zistí, že všetky sviečky sú zapálené, Salazar sedí na svojom gauči a na konferenčnom stolíku je niečo, čo vyzerá ako celá prekliata knižnica. „Preberáš zlé návyky svojho brata?“ spýta sa Severus.

Salazar zdvihne pohľad a potom si pretrie tvár. Vyzerá unavený, čo je vlastnosť, ktorú Nizar v poslednej dobe zdieľa so svojím bratom ešte viac. Severus nedokáže sledovať ani polovicu toho, čo robia. „Iba v tom zmysle, že sa snažím znovu naučiť veľa kúziel, ktoré som za tisíc rokov zabudol,“ odpovedá Salazar. „Čo ťa sem dnes večer privádza, Severus?“

„Uvedomenie si, že som stále odporný človek a že tvoj brat je asi nejaký svätec, keď ma stále toleruje,“ odpovedá Severus bez okolkov.

Salazar sa zasmeje. „Svätý? On? Vieš, že to tak nie je. Čo sa dnes večer stalo, že si urobil takéto porovnanie?“

„Obliviate. Viem, že ty ho nepoužívaš, rovnako ako Nizar, a predsa som... naozaj som nepochopil prečo. Ani potom, čo som sa dozvedel o obliviscaris omnia. Stále by som neváhal použiť to prekliate kúzlo.“

Salazar zavrie jednu z najbližších kníh po tom, čo sa pozrie na poslednú stranu. „Viem z tvojich dlhých rokov špionáže, že by si to kúzlo použil len z oprávnených dôvodov, Severus, ale ak ťa správne chápem, dnes večer si sa rozhodol tak neurobiť.“

„Nie, nerozhodol som sa tak.“ Severus si sadne na pohovku naproti Salazarovi, keď mu ten dá najavo, že má. „Časť mňa stále verí, že bolo múdrejšie rozhodnúť sa použiť obliviate na študenta, ktorý mal smolu v tom, že sa naučil byť pozornejší, ale nebola to nevyhnutne správna reakcia. Nie, keď existuje odkláňacie kúzlo.“ Preplietol prsty. „Videl som škody, ktoré zanechalo kúzlo obliviscaris omnia, Salazar. Nemohol by som spôsobiť také škody niekomu, kto nie je nepriateľom, aj keď je často iritujúci. Je to nepríjemné, že mi to nikdy nenapadlo, kým mi to niekto iný neukázal.“

Salazar sa usmeje. „Slečna Grangerová na teba kričala, však?“

Severus vzdychne a opäť si oprie hlavu o pohovku. „Áno. Je neznesiteľná, ale má pravdu; preto má teraz radosť z toho, že môže na Ronalda Weasleyho použiť odkláňacie kúzlo.“

„Najlepšie, že sa to naučila teraz,“ povie Salazar miernym hlasom. „Je to užitočný nástroj, ktorý nespôsobuje trvalé škody. Nizar by ti poďakoval za odovzdanie tejto lekcie. Prečo sa s ním nepodelíš o tieto zaujímavé morálne odhalenia?“

„Lebo sa ešte nevrátil z tej čarovnej udalosti, na ktorú ho Black pozval do Londýna,“ odpovedá Severus kyslo. „Ak našiel smrťožrútov, ktorých treba zabiť, a zabudol ma pozvať, budem poriadne nasratý.“

Salazar sa vzdá kúziel, keď nájde jednu zo svojich kníh plnú elixírov, na ktorých prípravu si vôbec nespomína. To znamená, že obaja strávia polovicu noci v Severusovej pracovni a pokúšajú sa uvariť staroveké elixíry, ktoré vyžadujú moderné úpravy, aby správne fungovali.

„Ach, evolúcia a meniaca sa povaha rastlín,“ zamyslí sa Salazar, keď odfúkne dym z najnovšieho, mierne výbušného neúspechu. „Nikto nemyslí na povahu zmien v čase, keď prvýkrát zapisuje recept na elixír. Ani ja sám.“

„Je založený na ohni,“ hovorí Severus a kontroluje, či kotol – a pracovný stôl pod ním – nie sú poškodené. „Potrebuje vodný prvok, aby bol stabilný.“

„Alebo by to spôsobilo väčšiu explóziu,“ poznamenáva Salazar a opäť sa pozrie na knihu chránenú štítom.

„Nemám nič iné na práci.“ Severus nebude spať, kým nezistí, čo Nizar robí v Londýne. V tejto situácii to nie je tak veľmi obava, ako skôr divoká zvedavosť.

Prvok na báze vody spôsobí väčšiu explóziu. Severus je rád, že sú obaja dosť inteligentní na to, aby chránili kotol, a že bol dosť múdry na to, aby si vybral kanceláriu s vysokým stropom.

Salazar zdvihne zlomenú bronzovú miešaciu paličku s pobaveným výrazom na tvári. „Takže nie voda, ale zem ako základný prvok. Možno doslova zem.“

„Ak sa to vyváži, máš nejakú predstavu, na čo má tento elixír slúžiť?“ spýtal sa Severus hľadajúc hrubšiu miešaciu paličku.

„Nemám ani najmenšiu predstavu, Severus.“ Salazar odstráni zlomenú miešaciu paličku. „Naozaj som tomu nedal užitočný názov, čo?“

„Esencia nie je veľmi informatívny názov, nie.“

Severus nemá tušenie, koľko času ubehlo, kým počuje Nizara spýtať sa: „Čo sa tu, do čerta, stalo? Nie, vieš čo? Neodpovedaj na tú otázku. Viem, čo sa tu stalo. Len by si mal niekto spomenúť, že vás dvoch nemal nechať samých s kotlom!“

Severus a Salazar zdvihnú pohľad. Severus niekoľkokrát zamrká, prekvapený z intenzívnej koncentrácie, a uvedomí si, že celý jeho priestor na varenie je katastrofa. Ak by nebol schopný očisťovacích kúziel, možno by zvažoval plač. „Kde si bol...“ Severus sa pozrie na hodinky. Do čerta, už je skoro čas na raňajky. „Kde si bol celú noc?“

„V Londýne,“ odpovie Nizar s úsmevom. Má rozcuchané vlasy, ohorené rúcho a na rukách a tvári škrabance, ktoré vyzerajú, ako keby ho napadli ružové kríky alebo možno tucet nahnevaných veveričiek.

„Možno sme narobili neporiadok, malý brat, ale ty vyzeráš úžasne,“ hovorí Salazar. „Prečo smrdíš ako spálená srsť?“

Nizarov úsmev sa rozširuje a odhaľuje trochu vyčerpania vyvolaného mániou. „Zistíš to pri raňajkách. Čo si uvaril?“

Severus tomu úsmevu neverí. Zaujíma ho, koľko z Londýna ešte stojí. „Tvoj brat mu dal úplne nepoužiteľný názov Essentia, alebo Esencia. Bol znovu uvarený, aby bol stabilný...“

„To kurva dúfam,“ zamrmle Salazar a krátko zamieša výsledný elixír. Po rozbití ďalšej bronzovej paličky a potom jednej mosadznej prešli na sklo.

„... ale nepamätá si, čo robí.“

Nizar sa na nich neveriacky pozrie, stisne si koreň nosa a niečo zamumle po španielsky. „Etymológia, Salazar!“

Salazar sa na Nizara zamračí. „Latinu si pamätám veľmi dobre, hermanito! Latinské essentia, slovo pre podstatu.“

„Presne tak. Slovo pre podstatu.“ Nizar prevráti oči. „Esencia je liek na prekliatu depresiu, idiota!“

Severus zopakuje zložky elixíru, zastoná a položí hlavu na čistý roh pracovného stola. „Do riti.“ Mal byť schopný určiť to sám.

„Esencia, pretože je to pripomienka pre seba samého, aby si spomenul na svoju podstatu a bytie a prehlušil negatívne nezmysly, na ktoré sa tvoja myseľ upriamila.“ Znie to, ako keby si Salazar práve dal facku. „Je už čas na raňajky? Potrebujem kávu, aby som sa poriadne zamyslel nad svojou vlastnou hlúposťou.“

„Začína to o pol hodiny. Môžeme ísť skôr,“ navrhuje Severus. „Škriatkovia sa nad nami možno zľutujú.“

Škriatkovia sa nad nimi skutočne zľutujú, Salazarovi prinášajú kávu a Severusovi a Nizarovi čaj, ktorý chutí dosť podobne ako silný čierny čaj, ktorý im predstavil Aberforth. Severus sa zamračený pozerá na svoj šálku čaju. Nie je podobný len chuťou, ale aj účinkom a pocitom.

„Áno, je to Aberforthov čaj vypestovaný pomocou mágie. Je to zdvorilé pripomenutie, že mu je to stále veľmi ľúto a prosím, nezabi ho za to zaklínadlo.“ Nizar usrkne čaj a sleduje, ako sa ranné vtáčaťa medzi študentmi začínajú schádzať do Veľkej sály. „Je to aj darček v správnom čase.“

„Prečo si taký prebudený?“ syčí Severus. Teraz, keď už nehľadá správny recept na tisícročný elixír, chce si len položiť hlavu na stôl a prespať raňajky.

„Adrenalín a eufória. Aha, a zášť. Všetky tri sú celkom užitočné,“ odpovedá Nizar.

Minerva, Filius, Aurora a Poppy sa k nim pridajú krátko po siedmej hodine. To vedie k otázkam, prečo všetci vyzerajú, ako keby strávili noc bez spánku, a k odhaleniam o elixíre esencia. „Liečba depresie?“ spýta sa Aurora s rozšírenými očami.

Salazar rýchlo pokrúti hlavou. „Nie. Na depresiu neexistuje liek, nie keď je spôsobená poruchou mozgu a nie bežným smútkom. Je to liečba, ktorá má pomôcť minimalizovať utrpenie.“

„Máme niečo také, Poppy?“ spýta sa Filius.

Poppy pomaly pokrúti hlavou. „Máme povzbudzujúce kúzla a upokojujúce elixíry, ale tie nemajú rovnaký magický účinok. Salazar, ak sa tento elixír ukáže ako účinný, veľmi rada by som to s tebou prediskutovala.“

„Samozrejme, madam Pomfreyová,“ odpovedá Salazar. „Považujem to za bezpečné, ale potrebujeme niekoho, o kom vieme, že trpí skutočnou depresiou, aby to vyskúšal.“

Nizar sa nakloní nad stôl a nahnevane sa pozrie na Salazara. „Ahoj, debil.“

Salazar sa zamračí. „Nie je potrebné, aby si bol zasraným pokusným králikom!“

„Čo je to, do čerta, pokusný králik?“

Minerva vydá útrpný povzdych. „Prosím, prosím, prestaňte používať takýto jazyk pri stole pre zamestnancov!“

Sovy priletia presne o pol ôsmej s poštou, Denným prorokom, predplatnými týždenníka Čarodejnica a rastúcim počtom čísel Sršňa, ktoré prichádzajú ráno. Severus nadobudol dojem, že skutočné správy sú teraz neustále zmiešané s nezmyslami Sršňa. Po prečítaní správ sú excentrické články Xenophiliusa považované za balzam na dušu po popisovanej hlúposti ministerstva. Severusovi sa táto myšlienka páči, ale nevydrží Xenophiliov blúdiaci spôsob vyjadrovania a jeho nelogickosť. Ak by chcel nelogickosť, prečítal by si znova Lewisa Carrolla.

Minerva ako prvá vezme do ruky svoj výtlačok Denného proroka, zatiaľ čo Salazar vezme Sršňa. Nizar sa škľabí ako diabol, keď každý rozbaľujú noviny.

„Ó, môj bože!“ Minerva okamžite pustí noviny do raňajok. Salazar vyvalí oči, než sa otočí na stoličke a pozrie na Nizara.

„Do riti!“ vykríkne Fred Weasley s otvorenými ústami, keď sa pozrie na svoj výtlačok. Nizarov úsmev sa rozširuje.

Severus sa zamračí na Nizara. „Čo si to urobil?“

„Noviny, Severus,“ odpovie Nizar a vyzerá tak spokojný so sebou samým, že je div, že sa nerozžiari, či už kúzlom alebo inak.

Severus zavrčí pod nosom, stiahne povrázok z Proroka a roztrhne papier. Tam, tučným písmom a s veľkou, odsudzujúcou fotografiou, je jeden z najlepších titulkov, aké videl za posledné týždne.

Denný Prorok

9. marec 1996

PETER PETTIGREW NÁJDENÝ ŽIVÝ, VERNÝ SLUŽOBNÍK VY-VIE-KOHO

Správu podala Joyous Spencerová, ktorá ju kvôli časovej tiesni diktovala priamo do tlačiarne.

Peter Pettigrew, ktorý bol považovaný za člena Fénixovho rádu a od 1. novembra 1981 za mŕtveho, bol objavený, ako sa skrýva v uličke v Londýne neďaleko Šikmej uličky. Jeho prítomnosť bola zistená magickými prostriedkami magickým vojvodom nad londýnskym grófstvom. Jeho milosť Sirius Black má v rámci svojho magického titulu úžasnú schopnosť vedieť, kedy sa v hraniciach grófstva nachádzajú nebezpeční nepriatelia, ktorí ohrozujú Londýn.

Po zaznamenaní Pettigrewovej prítomnosti Jeho milosť upozornila aurorov na ministerstve. Hlavný auror Rufus Scrimgeour, vedúci OPČM Kingsley Shacklebolt, aurorka Nymphadora Tonksová a auror John Proudfoot odpovedali na žiadosť Jeho Milosti o pomoc. Jeho milosť tiež požiadala profesora Nizara Slizolina, aby bol prítomný, aby sa uistil, že jeden z vojnových mágov Jej Veličenstva je prítomný ako kráľovský svedok a aby v prípade potreby pomáhal aurorom.

Pettigrew bol zajatý po dlhom súboji, ktorý trval takmer celú noc. Po zajatí sa zistilo, že Peter Pettigrew, predpokladaný mŕtvy hrdina, mal na ľavom ramene temné znamenie. Znalí čitatelia si spomenú, že temné znamenie nemožno sfalšovať, zmeniť ani skryť. Pod dohľadom OPČM a po použití veritaséra sa Pettigrew priznal, že ako smrťožrút zabil nielen dvanásť muklovských obetí od 1. novembra 1981, ale aj nespočetné množstvo ďalších pred týmto dátumom. Priznal sa tiež k uvrhnutiu smrtiaceho kliatby, ktorá zabila pána Cedrica Diggoryho, víťaza Trojčarodejníckeho turnaja z roku 1995 (česť zdieľanú s pánom Harrym Potterom).

Jeho milosť Sirius Black strávil dvanásť rokov v Azkabane, obvinený z vrážd, ktoré Peter Pettigrew priznal pred zákonným súdom a pred kráľovskými svedkami. Pettigrew bol poslaný do Azkabanu, kde bude čakať na súd pred Wizengamotom za zradu rodiny Potterovcov Vy-viete komu 31. októbra 1981, obvinenia Jeho milosti Siriusa Blacka zo zločinu zabitia dvanástich muklov 1. novembra 1981, zo smrti Cedrica Diggoryho 24. júna 1995 a z doteraz neznámeho počtu muklov, muklovských detí a čarodejníckych obetí počas britskej čarodejníckej vojny v rokoch 1975-1981.

Severus pomaly sklopí noviny a pozrie na Nizara, ktorý sa široko usmieva. „Pettigrew.“

Nizar prikývne. „Sirius doslova prikázal Remusovi, aby nešiel – bol si príliš istý, že namiesto zajatého väzňa tam bude mŕtva krysa. Remus za to Siriusa udrel.“

„To bol asi dobrý nápad.“ Teraz Severus chápe, prečo mu Nizar nepovedal, čo sa deje. Aj on by mal pokušenie urobiť z Pettigrewa mŕtvolu, ale mŕtvoly nemôžu poskytnúť užitočné dôkazy.

Minerva si zakrýva ústa rukou. „Ó, dobrý Bože,“ opakuje tlmeným hlasom. „Môj drahý Sirius.“

Severus sa pozrie na Albusa. K jeho úľave Albus vyzerá skôr potešený správou o Pettigrewovom zajatí ako sklamaný. Severus nedokáže zniesť myšlienku, že riaditeľ považuje toto za negatívny vývoj, nie vzhľadom na všetko ostatné, čo tento muž mal za lubom.

„Veľmi dobrý deň,“ zamrmle Albus. „Spravodlivosť, ktorú potrebujeme, nedostávame takmer dostatočne často.“

Severusovi to konečne dochádza. „Prečo si nechal toho úbohého bastarda škrabnúť ťa?“ spýta sa Nizara a už prehľadáva vrecká svojho plášťa, aby našiel nejaký dezinfekčný prostriedok.

„Nechal?“ Nizar vydá pobavený zvuk. „Nič také som neurobil. Chytil som Pettigrewa, keď sa pokúšal utiecť vo svojej animágskej podobe. Na potkana je silný. Väčšina týchto zranení pochádza z tej hlúpej striebornej labky, ktorá sa premenila spolu s ním. Osobne si myslím, že by bolo oveľa zábavnejšie vidieť potkana, ako ťahá za sebou ruku v ľudskej veľkosti.“

Severus konečne nájde malú nádobku s masťou a odskrutkuje viečko. „Pozri sa na mňa, idiot.“

Nizar sa k nemu otočí a usmeje sa, zatiaľ čo Severus sleduje línie každého škrabanca na jeho tvári a krku a nanáša na ne hrubú vrstvu masti. „Zase tea tree olej, Severus?“

„Je to účinné antibiotikum, rovnako ako antiseptikum genciánová violeť. 1) Buď vďačný, že som prišiel na to, ako zabrániť tomu, aby táto masť zafarbila všetko, čoho sa dotkne, na tmavomodrú farbu.“

Nizar natiahne ruky, aby ich ošetril. „To by bola zábava. Ako oblečený v modrej farbe.“

„Myslíš namaľovaný na modro a byť totálne nafetovaný.“

„To tiež.“ Nizar si prezrie línie masti na svojich rukách. „Pichá to. Som tak rád, že je sobota ráno. Zvyšok dopoludnia by som chcel stráviť spánkom.“

„Nechceš osláviť, že si pomohol očistiť Blackovo meno?“ spýta sa Severus cez hluk, ktorý začínajú vydávať študenti, keď si všetci uvedomia, čo sa stalo.

„Oh, to sa stane,“ súhlasí Nizar, ale potom vezme Severusa za ruku. „Teraz by som však radšej bol s tebou.“

* * * * *

) Genciánová violeť je farbivo, má antibakteriálne, protiplesňové a antiparazitálne vlastnosti a v minulosti bola dôležitá ako lokálne antiseptikum. Medicínske využitie farbiva bolo do značnej miery nahradené modernejšími liekmi, hoci je stále uvedené na zozname Svetovej zdravotníckej organizácie. Názov sa vzťahuje na jeho farbu, ktorá je podobná farbe okvetných lístkov niektorých kvetov horca, no nevyrába sa z horcov ani z fialiek. https://sk.wikipedia.org/wiki/Genci%C3%A1nov%C3%A1_viole%C5%A5