Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 10: Tieto deti

Scorpius sa na Rose pozrel neistým pohľadom. „Nemyslíš, že by sme už mali prestať?“ spýtal sa. Rose naklonila hlavu. Nešlo o to, že by sa Scorpius o rodinu už nezaujímal – práve naopak, zaujímal sa viac než kedykoľvek predtým. Len si nemohol pomôcť a cítil voči nim zvláštnu závisť. Nerozumel tomu. Mal viac, než mu Weasleyovci mohli ponúknuť. Mal lepšie oblečenie a veci, no niekde hlboko v srdci cítil horkosť, ktorej nerozumel.

„Ešte chvíľku?“ zaprosila Rose.

Scorpius na okamih zaváhal, potom prikývol. Rose nikdy nedokázal nič odoprieť.

Rose sa otočila a pozrela na svojho otca. Teraz už bol starší, možno sedemročný. Stál vzpriamene pod slnkom s usmiatou tvárou. Vedľa neho stála jeho malá sestra. Obom im vlasy žiarili na slnku, akoby horeli. Rose sa ten pohľad zdal nádherný. Naozaj nádherný.

„Čo vy dvaja robíte vonku?“ Charlie vyšiel na dvor. Pozrel sa na svojich dvoch najmladších súrodencov a usmial sa. „Je krásny deň, však? Premýšľal som, že by som sa šiel trochu prejsť,“ povedal so širokým úsmevom.

Ginny sa rozžiarili oči. „A vezmeš nás so sebou?“ spýtala sa.

Charlie prikývol. Ginny mu hodila ruky okolo krku. „Ty si najlepší, Charlie!“ zvolala. Charlie sa zasmial, keď ho pustila. Ginny sa otočila k Ronovi a chytila ho za ruku. „Poď, musíme sa prezliecť, kým si to Charlie nerozmyslí,“ povedala a takmer ho ťahala za sebou.

„Vyzeráš, akoby si bola zúfalá dostať sa z domu,“ usmial sa Ron.

Ginny prikývla, keď došli ku schodom. „Ty choď hore a prezleč sa. Ja si ešte vezmem pohár vody.“

Ginny vybehla po schodoch a zabuchla za sebou dvere. Ron sa otočil a uvidel za sebou Charlieho.

„Je v tom háčik, však?“ povedal podozrievavo.

Charlie zamrmlal: „Ani ja sám neviem. Bol to Billov nápad a mám pocit, že možno áno.“

Ron sa na chvíľu zatváril bezradne.

„Viem, čo si myslíš. Neviem, či je to zase o peniazoch. Dúfam, že nie. Bill má ešte rok a potom môže skončiť a pomôcť otcovi. Naozaj neviem, či ide zase o toto,“ uistil ho Charlie.

„Čo povedal Bill?“ spýtal sa Ron.

„Nič,“ odpovedal Charlie. „Len sa ma spýtal, či sa mi chce ísť von, a ja som povedal, že áno. Povedal mi, aby som to odkázal ostatným. Dvojičky súhlasili a Percy, ako zvyčajne, nechcel ísť. Fred sa ho však snaží presvedčiť.“

Ron sa nehýbal. Charlie si povzdychol. „Choď sa prezliecť. Skôr či neskôr zistíme, o čo ide, keď budeme vonku.“

Ron prikývol a vyšiel po schodoch. Otvoril skriňu. Scorpius v nej napočítal len tri páry nohavíc a tri košele. Ron si vzal vrchný kus z každej kôpky a prezliekol sa. Rýchlo sa postavil pred zrkadlo, aby si upravil vlasy. Zrkadlo nebolo veľké – len také, aby videl svoju hlavu. Scorpius sledoval, ako si Ron češe vlasy a skúma sa, potom si potiahol nohavice vyššie.

„Ako môže niekto žiť s takým málom oblečenia?“ spýtala sa Rose ohromene.

Scorpius sa uškrnul. Rose mala viac než dve desiatky outfitov. Módu milovala viac než ktokoľvek v ich ročníku. S muklovskou mamou mohla bez problémov nakupovať aj v čarodejníckych, aj v muklovských obchodných centrách.

Scorpius mávol rukou. „To nie je pointa. Všetky jeho veci sú mu už aj tak malé. Pozri na nohavice – sú mu o dva palce krátšie.“

Rose sa pozrela na Ronove nohavice, ktoré mu skutočne siahali o dva palce vyššie, než by mali. Potlačila zachichotanie, no Scorpius si to všimol.

„Smeješ sa vlastnému otcovi?“ spýtal sa.

„Si zlý,“ povedala Rose s úsmevom.

Do izby vošla Ginny. „Čo ti tak dlho trvá?“ spýtala sa. Pozrela sa na Rona, ako si upravuje vlasy. „Poď už, Ron. Fred konečne presvedčil Percyho, aby išiel. Všetci sú dole. Bill už dostal od mamy dovolenie, že nás vezme von. Ideme do muklovského obchodného centra. Bill hovorí, že to bude zaujímavé.“

Ronovi sa rozžiarila tvár. „Naozaj? Do muklovského obchodného centra?“

Ginny prikývla. Ron sa otočil a zišiel s ňou dolu. V kuchyni sa stretli so zvyškom súrodencov.

„Som pripravený,“ oznámil Ron, keď Charlie dopil pohár vody.

„Trvalo ti to,“ zamrmlal George.

Ron pokrčil plecami. George sa pozrel na Billa. „Neideme už? Ronnie je tu.“

Ron sa zamračil. Neznášal, keď ho volali Ronnie.

„Prepáč, Ronnie, zabudol som,“ uškrnul sa George. Ron sa snažil nereagovať. George sa zasmial a postavil sa. „Poďme. Už ma nebaví celé leto trčať doma,“ zamrmlal.

Do kuchyne vošla Molly. „Idete všetci?“

Všetky jej deti prikývli.

„To je pekné. Už dávno ste nešli všetci spolu von. Dávajte si na seba pozor,“ povedala jemne. Pozrela sa na Billa. „Postráž dvojičky. Nechcem, aby v centre vyvádzali ako minule.“ Potom sa obrátila k nim. „Žiadne hlúposti, inak idete rovno domov.“

„Áno, mami,“ zborovo odpovedali.

Charlie si ponaťahoval ruky. „O Rona a Ginny sa postarám,“ povedal.

Molly prikývla. Charlie sa pozrel na Billa. „Poďme. Nechcem zmeškať večeru,“ povedal a vyšiel z kuchyne. Ostatní ho nasledovali.

„Prečo s vami musím ísť?“ hundral Percy, keď kráčali preč od Brlohu.

Ron si oblizol hornú peru. „Pretože si náš brat a zjavne ide každý z nás,“ odpovedal.

Percy už nič nepovedal. Ron sa pozrel na Billa. „Prečo vlastne dnes ideme do centra? Čo je na dnešku také zvláštne?“ spýtal sa a chytil najstaršieho brata za ruku.

Bill sa naňho pozrel. „Je pekný deň,“ odpovedal jednoducho. „A počul som od jedného muklorodeného kamaráta, že v tom centre je niečo nové. Vraj sa vám to bude páčiť.“ Pozrel sa Ronovi do modrých očí. „Nie je za tým nič zvláštne, Ron, sľubujem,“ dodal, keď vycítil jeho podozrenie.

Percy sa na Billa pozrel. „Myslíš to vážne?“ spýtal sa nevinne.

Bill sa zasmial. „Sľubujem, že áno.“

„Prečo vlastne ideme pešo?“ spýtal sa George.

Bill sa naňho pozrel. „Nie je to ďaleko. A ani nepomysli na to, že by sme tam leteli. Ideme na muklovské miesto a nechceme, aby mal otec na ministerstve ešte viac problémov, než už má, však?“ povedal. Ostatné deti už viac nenamietali. Vedeli, že ich otec nie je práve obľúbený kvôli svojej láske k muklovským zariadeniam.

„A ako ďaleko to ešte je?“ ozvala sa Ginny. „Už ma z toho chodenia bolia nohy.“

„Už nie ďaleko,“ uistil ju Bill.

Keď dorazili do nákupného centra, bolo pol jedenástej. Bolo plné muklov. Bill pustil Ronovu ruku a pevne chytil dvojičky, ktoré sa najprv bránili, no ustúpili, keď im venoval varovný pohľad. Nemohol si dovoliť nechať ich voľne pobehovať na takom preplnenom mieste. Vedel, že by ho mama zabila – najmä preto, že práve jemu zverila dohľad nad nimi.

„Nákupné centrum!“ vykríkla Rose nadšene. Pozrela sa na Scorpiusa. „Tvoj otec nemá rád, keď chodíš do muklovských centier, však?“

Scorpius prikývol.

„Tak tu jedno máš. Vraj je to jedno z najstarších v okolí, otec to spomínal. Netušila som, že sem chodieval nakupovať, keď bol malý.“ Rozhliadla sa po dave. „Dnes sem už nechodí toľko ľudí. Teda nie toľko ako v tejto spomienke.“

Scorpius sa rozhliadol. „Zvláštne veci,“ zamrmlal. Zastal pri plagáte a zadíval sa na nehybný obrázok. „Pozri, Rosie. Ten obrázok je zaseknutý. Nepohybuje sa,“ povedal so záujmom.

Rose sa zasmiala.

Scorpius zdvihol hlavu. „Prepáč za moju nevedomosť,“ zamračil sa.

Rose mu vyplazila jazyk.

„Aj tak je zaujímavé to vidieť,“ dodal Scorpius.

„Prečo si myslíš, že sa znovu trápia kvôli peniazom?“ spýtala sa Rose, keď si spomenula na ich rozhovor. „Strýko Bill predsa do Rokfortu šiel, pamätáš? V poslednej spomienke už neboli doma, takže tam určite odišli, však?“ povedala nádejne.

Scorpius prikývol. „Myslím, že áno. Asi sa boja, lebo je leto a začína sa nový školský rok. Ale nemyslím si, že to je dôvod, prečo ich Bill sem priviedol. Mali by si tento výlet užiť,“ usmial sa. Tešilo ho, že aj Weasleyovci mali svoje radostné chvíle, aj keď si nemohli dovoliť všetko, čo on.

„Pozrite na to!“ zvolal Ron a ukázal na jeden stánok. „Cukrová vata,“ prečítal s prižmúrenými očami. Otočil sa k Billovi. „Čo to je, Bill? Môžeme to mať? Prosím? Len raz!“

Bill pokrútil hlavou. „Obávam sa, že na to nemáme peniaze. Sme tu len na prechádzke.“

Ron už viac nenaliehal. Všetci siedmi Weasleyovci sa prechádzali po prízemí a obdivovali obchody. Fred aj Ron neustále nakúkali do hračkárstiev, fascinovaní tým, ako muklovské veci fungujú. Bill sa pri pohľade na nich usmieval.

„Raz si ich budete môcť dovoliť,“ uistil ich.

Fred sa prudko otočil. „Naozaj?“

Bill prikývol. „Ak budete tvrdo pracovať. To mi vždy hovoril otec. Ak budeme pracovať dosť tvrdo, dokážeme to.“ Pozrel sa na Rona, ktorý sledoval vláčik krúžiaci po koľajniciach. „Takým vlakom pôjdeš, keď budeš mať jedenásť, Ron. Pamätáš si na Rokfortský expres?“

Ron prikývol.

„Je to to isté, len jazdí po koľajniciach,“ vysvetlil Bill.

Percy sa zavrtel. „Už sa neviem dočkať, kedy sa do vlaku zase vrátim.“

„O tom pochybujem.“

Weasleyovci sa otočili. Stál tam chlapec približne v Billovom veku a uškŕňal sa. „Neplánujte si návrat tento rok. Môj otec hovoril, že Weasleyovci si už nikdy nebudú môcť dovoliť poslať deti späť do školy.“ Pozrel na Billa, ktorý už nepôsobil tak uvoľnene. „Chudák William Weasley. Dúfal si, že tento rok budeš hlavným prefektom, však? Asi sa to nikdy nedozvieš. Tvoj otec je príliš chudobný, aby ťa poslal do školy.“

Charlie chytil Billa za plece. „Poďme, Bill,“ zasyčal.

Bill sa mu vytrhol a zovrel päsť.

„Ako sa opovažuješ hovoriť o mojom otcovi?“ precedil cez zuby. „Nemáš právo o ňom hovoriť. Všetci dokončíme Rokfort a budeme lepší než ty. Si len nahnevaný, lebo Charlieho tím minulý rok vyhral a on je desaťkrát lepší kapitán metlobalu než ty.“

Chlapec sa uškrnul. „Zaujímavé, že to hovoríš.

McGonagallová vie o vašej situácii. Vlastne o vás vie každý. Kto by si nevšimol svorku ľudí so zaplátaným oblečením?“

Bill urobil krok vpred, no Charlie ho pevne zadržal.

„Vidím, že si sa zmenil na zviera. Nebojte sa, divočina si ťa nájde, Weasley,“ povedal chlapec posmešne.

Ron stratil nervy. „Môj brat nepatrí do divočiny – ty áno!“ vykríkol.

Chlapec sa naňho otočil. „A ty musíš byť najmladší z tejto bandy.“

George chytil Rona za ruku. Vedel, aký má jeho mladší brat temperament.

„Na to sa pozrieme. Ak ma hodia do divočiny, bude poslúchať každý môj príkaz. Som celkom dobrý v kliatbach. Aj keď ty žiadne ešte nepoznáš, keďže si len sopliak. Ak tam hodia Billa, stane sa jedným z nich.“

„Nestane!“ odvážne namietol Percy.

Fred sa naňho prekvapene pozrel. Percy sa málokedy niekoho zastal. Dokonca aj v tejto situácii sa Fred musel usmiať.

„Mýliš sa. Len sa bojíš, že môj brat bude hlavným prefektom a ty nie!“ vyhlásil Percy a pozrel sa chlapcovi priamo do očí – čo uňho vôbec nebolo bežné.

Chlapec si odfrkol. „Netušil som, že Weasleyovci majú v rodine aj takého bifľoša.“

Bez varovania sa Fred vrhol na chlapca. Už mal dosť jeho posmeškov.

Ginny vykríkla.

Všetko sa to odohralo veľmi rýchlo. Fred udrel chlapca do nosa – tak silno, ako len vládal – a z nosa mu okamžite vytryskla krv. Fred bol vždy ochranársky voči rodine, hoci to málokedy dával najavo. Nikdy by nedovolil, aby niekto ohováral niekoho z nich – dokonca ani Percyho. Schmatol chlapca za vlasy.

Chlapec ho však plnou silou odstrčil. Bol väčší a silnejší. Fred odletel dozadu, udrel si hlavu o podlahu a zostal nehybne ležať v bezvedomí.

Bill okamžite vytasil prútik a namieril ho na chlapca; ten urobil to isté.

„Bill, nie!“ vykríkol Percy.

Ron sa vytrhol z Georgeovho zovretia a strhol Billa späť skôr, než stihol vysloviť kliatbu a dostať ich všetkých do problémov. Bill sa zapotácal dozadu a spadol na Rona, ktorému sa pritom neprirodzene vykrútila ruka. Ron vykríkol a do očí sa mu nahrnuli slzy, keď mu rukou vystrelila ostrá bolesť.

Bill sa rýchlo postavil. Keď uvidel, čo spôsobil najmladšiemu bratovi, oči sa mu rozšírili.

Rose zbledla. „Čo sa deje?“ spýtala sa v panike. Pozrela na Scorpiusa a zavrela oči. „Povedz mi, keď to skončí.“ Skryla si tvár do jeho pleca.

Scorpius zaváhal, no pomaly ju objal. „Povedz mi, že strýko Fred je v poriadku. Povedz mi, že nepoužili mágiu,“ zašepkala. Cítil, ako jej srdce rýchlo búši.

„Upokoj sa,“ zašepkal.

„Čo sa tu deje?“ ozval sa člen ochranky, keď si razil cestu davom. Zadíval sa na deti. Jedno malo krvavý nos, ďalšie ležalo v bezvedomí. Bokom videl uplakaného Rona. Strážnik zdvihol vysielačku. „Potrebujeme zdravotníka na sekciu dvadsaťštyri, príjem,“ povedal a pristúpil k Fredovi ležiacemu na zemi.

„Zdravotník je na ceste, príjem.“

Strážnik sa na nich prísne pozrel. „Čo sa tu stalo? Prečo je tento chlapec v bezvedomí? Kde máte rodičov?“ spýtal sa ohromených Weasleyovcov.

Druhý chlapec sa pokúsil nenápadne odísť.

„Nie, ty tu zostaneš tiež,“ povedal strážnik pevne. „Chcem vysvetlenie od vás všetkých.“

Netrvalo dlho a okolo nich sa zablyslo červené svetlo. Charlie zdvihol hlavu. Muklovia sa začali rozchádzať.

K hrôze všetkých detí pred nimi stáli ich otcovia – prísni a zjavne sklamaní.

„Dostali zabúdacie kúzlo,“ povedal Arthur cez zaťaté zuby. „Našťastie som nebol ďaleko a rozhodol som sa zastaviť.“ Pozrel na svojich zranených synov. „Nemôžem uveriť, že sa toto stalo práve vám.“ Jeho pohľad sa zastavil na Billovi. „Videl som, že si prvý vytasil prútik, William.“

Otec druhého chlapca schytil syna za ucho. „Poď, Laurence. Doma sa porozprávame,“ povedal stroho a odviedol ho preč. Chlapcove protesty neboli nič platné.

„Bola to jeho vina, oci, on začal,“ ozval sa Percy.

Arthur si čupol a zdvihol Freda do náručia. „Nezáleží na tom, kto začal. Dôležité je, kto to ukončil – a pochybujem, že spôsob, akým ste to ukončili, bol správny.“ Sklamane pokrútil hlavou. „Keď prídeme domov, pripravte sa na dlhú prednášku od vašej matky. Pochybujem, že sa z toho tentoraz niekto vyvlečie.“

Pozrel sa na Rona. „Si v poriadku, synak?“

Ron so slzami v očiach prikývol. „Áno,“ zašepkal.

„Mama ti to napraví,“ povedal Arthur. „A potom mi všetci vysvetlíte, čo sa stalo. Obávam sa, že dnešný večer nebude práve veselý.“ Vyzeral zachmúrene, akoby celý deň dúfal, že všetko dopadne lepšie.

„Nerozumieš, oci! Ten chlapec—“ začal George.

Arthur ho prerušil. „Odlož si to na večer, George,“ povedal pevne. George si frustrovane povzdychol.

Všetky Weasleyho deti vyzerali skrúšene. Vedeli, že ich rodičia dúfali, že aspoň raz budú mať obyčajný výlet – len siedmi súrodenci, bez dohľadu. Opäť ich sklamali.

Chlapci aj Ginny nasledovali otca dolu eskalátorom k hlavnému vchodu nákupného centra. Arthur stále pôsobil prísne a rozčúlene – rovnako ako oni sami.

-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-

Tieto deti sú uväznené v zápase
a nevedia, kam smerujú.
Hlava plná problémov —
to je všetko, čo dostávajú.
A nikto nevie o utrpení,
ktorým prechádzajú,
a ani by ste im neverili,
keby vám to povedali.

— Joel Turner —

-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-0-

Rose sledovala, ako odchádzajú z nákupného centra. Bola príliš ohromená, aby prehovorila, keď sa scéna okolo nich začala uzatvárať. Len sa dívala, ako sa čierna tma sťahuje okolo nej a Scorpiusa.

Scorpius sa nemohol ubrániť pocitu sklamania, že sa ich otec ani nepokúsil vypočuť. V tej chvíli mu to veľmi pripomenulo jeho vlastného otca, ktorý sa takmer vždy správal rovnako.