Preklady fanfiction Harryho Pottera

Poznámka prekladateľky: Pomaly ale iste sa blížime k finále šiestej knihy. Pozor, popis násilia, aj na deťoch. Emocionálne ťažké témy. Ako naznačuje názov kapitoly – vojna. 

Ku koncu prvej britskej čarodejníckej vojny bol Severus často držaný mimo bojov. Voldemort bol presvedčený, že musí držať svojho špióna mimo frontových línií. Veril, že Severusova neúčasť na krviprelievaní spôsobí, že Albus Dumbledore odhalí Severusovi väčšie tajomstvá, ktoré potom Severus poslušne oznámi Voldemortovi.

Severus je niekedy stále prekvapený, že Voldemort za všetky tie roky nikdy nezistil pravdu o Severusovej lojalite. Až kým si Margot Dolohovová neotvorila jej špinavú papuľu a takmer ho nezabila.

Táto noc je najdlhšou nocou bojov, na ktorých sa Severus zúčastnil od najhorších bitiek v rokoch 1978 a 1979. Je to taká pripomienka tých nenávidených čias, že len Nizarova prítomnosť po jeho boku bráni Severusovi zabudnúť, kam má namieriť prútik.

Nemôžu si vždy kryť chrbát. Severus nenávidí túto zraniteľnosť, ale dáva mu to príležitosť sledovať Nizara v boji. Keď Nizar nebojuje pre zábavu, je úplne nemilosrdný. Používa svoj prútik, ako keby bol len predĺžením jeho mágie. Jeho výraz je divoký, ako keby kúzla poháňal len silou svojho hnevu.

Severus nečakal, že práve takýto druh vecí vzbudí jeho záujem. Túto myšlienku odloží na neskôr a sústredí sa na to, aby nikto z nich nezomrel.

Prenášajú sa z domov do bytov a zámkov, hádžu zložité kliatby, zaklínadlá a prekliatia na maskovaných smrťožrútov v plášťoch. Po prvých dvoch domoch sa rozdelia. Salazar je s Minervou; bojujú spolu, ako keby to robili už roky. Adele zostáva s Goldsteinovou a Williamsonom, čo Severus schvaľuje. Goldsteinová je vo svojej úlohe príliš nová, aby nemala niekoho, kto by jej kryl chrbát. Adele Greenwoodová je schopná brániť seba aj ostatných, zatiaľ čo Williamson je aspoň dostatočne zručný na to, aby sa postaral o ostatných dvoch.

Robards po štvrtej potýčke informuje Severusa a Nizara, že Sirius Black je s Jacobom Proudfootom a tímom mladších aurorov, zatiaľ čo Remus Lupin a Tonksová vedú ďalšiu skupinu. Všetci vojnoví mágovia sú teraz v boji, vrátane ich budúceho vojnového mága a ich titulovaného vojvodu Blacka. Albus je tiež zapojený a spolupracuje s Kingsleym a madam Bonesovou na koordinácii masívnej obrany čarodejníckej Británie.

Severus len chce, aby tá prekliata chodiaca mŕtvola urobila chybu a zaútočila na dom na území Koruny. Frustruje ho, že to nepovažuje za pravdepodobné, a Nizar tiež nie.

Robards nikdy nezavrie ústa, ani uprostred boja. Severusova trpezlivosť sa tenčí; keby mal príležitosť, rád by toho muža uškrtil.

„Smúti za stratou Scrimgeoura,“ zamrmle Nizar, keď ukončujú piatu potýčku večera, tentoraz pred Bagnoldovým panstvom.

„Smúti?“ Severus zažmurká, keď Robards umiestni prenášadlo na zviazaného smrťožrúta a aktivuje ho, čím pošle väzňa priamo do Azkabanu. „Myslíš, že Robards a Scrimgeour...“

Nizar sa uškrnie a potom prikývne. „Áno, myslím, že áno.“

Severus prevráti oči. „Potom Scrimgeour očividne videl smietku v cudzom oku ohľadom správnych čarodejníckych manželstvách medzi mužmi a ženami.“

„Škoda, že nevidel brvno vo vlastnom oku,“ 1) odpovedá Nizar, keď sa Robards vráti v sprievode Millicent Bagnoldovej. Žena má na tvári škrabanec, ktorý bude vyžadovať tremdavu, ale inak je rozzúrená. „Ste v poriadku, madam Bagnoldová?“

„Hádžu okolo seba prekliate smrtiace kliatby horšie ako počas prvej vojny!“ kričí Bagnoldová. „Smrťožrút ležiaci v mojej zadnej záhrade určite nežil dosť dlho na to, aby to oľutoval!“

„Madam Bagnoldová sa chce k nám pridať,“ hovorí Robards strojeným hlasom. „Pripomenul som jej, že je mojou povinnosťou ako aurora zabezpečiť jej ochranu...“

„Choď do prdele,“ zavrčí Bagnoldová. „Pustili sa do mojich detí. Moji muži ich teraz strážia pod novými ochrannými kúzlami, ale medzitým tých prekliatych smrťožrútov donútim, aby ľutovali, že si vzali na mušku môj rod!“

Nizar sa zdá byť potešený hnevom pani Bagnoldovej. „Gawain, nemyslím si, že ju dokážeš zastaviť. Kam ideme ďalej?“

Nájdu Augustu Longbottomovú sedieť na schodoch pred domom, fajčiť dlhú, elegantnú fajku, z ktorej sa šíri sladká vôňa tabaku s prímesou koňaku. „Človek by si myslel, že tí hlupáci sa minule poučili,“ hovorí, keď vzduch pretne prenikavý výkrik. „Longbottomovci sa o seba postarajú sami.“

„Potrebujete niečo, pani Longbottomová?“ zakoktal Robards.

Madam Longbottomová sa na neho usmeje. Sup na jej klobúku akoby zrkadlil jej výraz. „Niekto by mal ráno prísť a odniesť telá, drahý. Vy choďte ďalej. Sú aj iní, ktorí nemajú také staré väzby na túto zem ako my.“

Niekto z Voldemortových radov po polnoci poruší zaužívaný vzorec. Nizar stojí nehybne, rovnako ako v okamihu, keď ich predtucha upozornila na hrozbu pre pani Bonesovú. „Do riti!“ zavrčí a potom chytí Severusa za ruku. Severus má práve dosť času, aby chytil Robardsa, ktorý sa prilepil na pani Bagnoldovú, než sa premiestnia.

Vzhľadom na vôňu Temže, ktorá sa vznáša v hmlistom vzduchu, Severus usudzuje, že musia byť v dedine južne od Londýna. Temné znamenie sa vznáša nad skromným domom, ktorého všetky okná sú vyrazené a sklo pokrýva malú predzáhradku a chodník. „Pozná to niekto?“ spýta sa Bagnold.

Severus si práve uvedomil, že Nizar chýba, keď sa znova zjavil vedľa nich s kamenným, prísnym výrazom na tvári. „Prišli sme neskoro. Tí, čo tu žili, sú už mŕtvi a tí, čo to spravili, sú preč.“

„Kto to bol?“ spýtal sa Robards a s hrôzou a fascináciou hľadel na Temné znamenie. „Budeme sem musieť priviesť tím, aby upokojil miestne úrady...“

„Vzhľadom na ich vzhľad, nehovoriac o určitých fotografiách v dome?“ Nizar vzdychne. „Povedal by som, že sú to rodičia Dennisa a Colina Creeveyovcov, Gawain. Študentov z Chrabromilu.“

„Do riti,“ zamrmle Severus. Nemá ich zvlášť v láske, ale Colin Creevey bol prvý, kto bránil vojnových mágov v typickom štýle Chrabromilu. Dennis je vynikajúci študent. Ani jeden z týchto mladých mužov si nezaslúžil stať sa sirotou.

„Študenti muklovského pôvodu.“ Robards prehltne a vyvolá svojho patróna. „Kingsley, smrťožrúti sa zameriavajú na rodičov muklovských študentov Rokfortu. Prvé obete už boli nájdené južne od Londýna.“

Potom, čo Robards povolá tím z OPČP, aby pomohol vytvoriť kryciu historku pre nemagickú komunitu – neúspešné vlámanie, páchatelia ušli po vraždách – musia znova odísť. Smrťožrúti stále útočia a podľa informácií, ktoré prichádzajú prostredníctvom patrónov od rôznych aurorov, sa zdá, že tomu nie je koniec.

„Ako je možné, že útok na nemagickú rodinu nestačí na to, aby spustil mágiu vojnového mága?“ spýta sa Severus ostrým šepotom, zatiaľ čo madam Bagnoldová a Robards prenasledujú smrťožrútov, ktorí sa zdržiavali v okolí Holmesovho panstva. Severus spoznáva ich habity; s týmito smrťožrútmi už dnes v noci bojovali aspoň raz.

Nizar vyzerá pochmúrne. „Neviem. Malo by to stačiť – bol to predsa akt vojny, do čerta!“

„Musí existovať nejaký spôsob, ako zistiť prečo,“ trvá na svojom Severus. „Predpokladám, že by som si to všimol, keby sa taká mágia prejavila!“

„Áno, všimol.“ Nizar sa nadýchne. „Počkaj. Myslím, že si spomínam... na niečo.“ Nizar si položí ruku na hruď, zavrie oči a vyzerá ako čistokrvný, pripravený zložiť prísahu. Severus cíti pod kožou vibrovanie mágie, aj keď nerozumie, čo to je.

Severus čaká, v ruke zvierajúc prútik. Nikto sa nepribližuje, ale on nezníži ostražitosť ani po tom, čo počuje prasknutie premiestnenia, signalizujúce útek smrťožrútov.

Nizar stále stojí na mieste a vyzerá takmer meditatívne, keď sa ostatní vrátia. „Nizar?“ opýta sa madam Bagnoldová znepokojene, skôr ako ju Severus stihne varovať.

„Ach. To by to vysvetľovalo.“ Nizar otvorí oči a spustí ruku. Zúrivosť v jeho očiach už nie je tlmený oheň, ale úplný chlad. „Smrťožrúti, ktorí idú po nemagických rodinách, konajú na vlastnú päsť. Voldemort im to nenariadil.“

„Namiesto armády útočiacej na korunu, mágia potom vníma útoky na rodiny študentov ako... čo presne?“ spýta sa pani Bagnoldová.

„Nie je to armáda, ktorá zabíja, aj keď sú to vojaci z armády.“ Nizar pokrúti hlavou. „Sú to staroveké pravidlá zabalené do starovekej mágie, madam Bagnoldová. Pokiaľ Voldemort osobne nenariadi ďalšie útoky, vojnoví mágovia nedostanú prístup k tomu druhu mágie, ktorá by nám dala prostriedky na odstránenie Fideliovho kúzla, pod ktorým sa skrýva, a na jeho okamžité premenenie na kašu.“

„Myslíte si, že Vy-viete-kto chápe obmedzenia vojnových mágov, pokiaľ ide o Korunu a čarodejnícku Britániu, alebo sú to len...“ Madam Bagnoldová zjavne frustrovaná mávne rukou. „Hrozní ľudia, ktorí využívajú situáciu na to, aby robili hrozné veci?“

„Mal čas urobiť si domáce úlohy.“ Nizar prikývne. „Áno, myslím, že si to uvedomuje. Útoky na nemagické domy boli príliš náhodné. Útoky na magické domy sú koordinované. Vedia, čo robia.“

„Do čerta!“ Robards sa zamračí. „A čo ak sa na bojisku objaví Ten-ktorého-meno-sa-nesmie-vysloviť?“

Nizar sa usmeje ako divoká mačka. „Na toho hlúpeho hajzla nepotrebujem mágiu vojnového mága. Ak je dosť hlúpy, aby sa ukázal, s radosťou ho zničím.“

„Obdivujem tvoju efektívnosť, čo sa týka likvidácie odpadu,“ povie Severus pomaly.

Domy a mená sa zlievajú dohromady, ako boj pokračuje. Niekedy zajmú jedného alebo dvoch smrťožrútov a kúsky odpadu sa premenia na prenášadlá, aby ich poslali na cestu do Azkabanu. Niekedy všetci uniknú, ale nie bez toho, aby za sebou zanechali spúšť.

Severus nemá tušenie, či okrem obetí v Oxfordshire zahynuli aj ďalší smrťožrúti, a zatiaľ to ani nechce vedieť. Niektorých z týchto idiotov kedysi považoval za blízkych spoločníkov, ak nie priateľov. Má študentov, ktorí sú úzko spätí s mnohými členmi Voldemortovho najbližšieho okolia. Florentia Selwynová možno nebude smútiť, ale ostatní áno.

Lasičí patrón vidí Nizara, Severusa, madam Bagnoldovú a Robardsa, ako sa premiestňujú do Weasleyových Brloha vo Vydrom svätom Drábe. Tam sa pridajú k rozzúrenej Molly Weasleyovej v odrážaní troch útočníkov, než Molly privolá skutočnú armádu záhradných trpaslíkov. Tí sa vrhajú na smrťožrútov, ktorí rýchlo vzdávajú útok a zmiznú, aby unikli.

„Len preto, že som po narodení Williama vynechala zvyšok vojny...“ Molly sa nahnevá a pobavene sa znechutí. „Myslím, že zabudli na pár kľúčových bitiek.“

Bagnoldová sa na Molly usmeje. „Zaujímalo by ma, ako ich Temný pán zvládne fakt, že troch z jeho smrťožrútov porazili záhradní trpaslíci.“

Molly sa usmeje späť. „Keby som bola na ich mieste, neponáhľala by som sa priznať takú vec. Aha, a Arthur ma informoval o tom, čo sa deje. Ideme s tebou.“ Robards vydá zúfalý zvuk, keď zistí, že bude zbiera ďalšieho „civilistu“, ale neprotestuje.

Po ďalšej bitke Molly strhne masku z ležiacej smrťožrútky, skôr ako Robards stihne poslať ženu do Azkabanu. Vyzerá prekvapená tvárou pod maskou; ani Severus nepozná bezvedomú smrťožrútku. „Neviem, kto to je. Vie to niekto z vás?“

Madam Bagnoldová vyzerá znechutene. „To je Alice Stimpsonová. Netušila som, že považuje hnilobu Vy-viete-koho za takú príťažlivú. Blbka.“

„Má nejaký vzťah k Patricii Stimpsonovej?“ spýta sa Severus a menuje rokfortskú siedmačku z Chrabromilu.

„Nepoznám nikoho v čarodejníckom svete, kto by mal rovnaké priezvisko ako niekto iný a nebol s ním nejakým spôsobom spriaznený.“ Madam Bagnoldová stisne pery. „Teta, myslím.“

Nizar krúti hlavou, zatiaľ čo Robards predvádza veľké divadlo podráždenej netrpezlivosti, keď posiela Stimpsonovú do Azkabanu s novým prenášadlom. „Som tak rád, že radosť z tej konverzácie patrí Minerve.“

Robards dostáva patróna od Proudfoota niekedy po tretej ráno. „Black vytiahol adresu ďalšieho útoku na muklov z hlavy jedného prekliateho smrťožrúta. Nenávidím legilimenciu!“ vyhlási Proudfootov zajačí patrón a potom rýchlo vysloví adresu vo východnom Devone.

„Musel to trénovať,“ poznamená Nizar tesne predtým, ako sa prenesú. Severus sa uškrnie; nechce žiť vo svete, v ktorom je Sirius Black kompetentný v legilimencii.

Priletia k horiacemu domu, nad ktorého plameňmi žiari na oblohe zelené temné znamenie. „Do riti,“ zamrmle Severus. Prvá vojna ho naučila byť opatrný pri požiaroch v nemagických domoch.

„Je tam niekto nažive?“ kričí madam Bagnoldová. Ak áno, je nepravdepodobné, že by to počuli tí, ktorí sú uväznení vnútri.

Nizar znovu použije variantu kúzla štítu, ktoré obklopuje celé jeho telo modrými okrajmi, a potom zamieri priamo k horiacim vchodovým dverám. Než ho Severus stihne nasledovať, Molly ho chytí za ruku. Otočí sa, aby na ňu vrhol pohľad, a v jej očiach nájde – prekvapivo – len starostlivosť. „Bol to dom Tonksovcov. Že?“ spýta sa.

Severus pocíti, ako mu napriek teplu z ohňa prebehne po tele mráz. „Ďakujem ti veľmi pekne, robil som skvelú prácu, keď som si to nepripomínal.“

Netuší, prečo Molly považuje túto odpoveď za správnu. Pustí ho, zdvihne prútik a pomocou prúdu vody uhasí plamene okolo rozbitých dverí, ktorými práve zmizol Nizar. „Pripomeň nášmu priateľovi, že nechce vdychovať ten dym.“

Severus prikývne a aby ušetril čas, použije krátke premiestnenie, čím sa objaví vo dverách skôr, ako plamene vysušia drevo a podniknú ďalší pokus. Počuje sirény, Robardsov krik a potom je už v dome a nepočuje nič iné ako praskanie plameňov a vŕzganie trámov.

Nizar je dosť inteligentný na to, aby nekričal z miesta, kde sa v dome nachádza. Namiesto toho sa objaví jeho patrón a syčí: „Tadiaľto,“ hlasom, ktorý je a nie je Nizarovým. Severus nemá čas zamýšľať sa nad týmto rozdielom, keďže naháňa baziliščieho patróna cez dom dozadu, obchádzajúc plamene a horiaci nábytok. Jeho pozornosť upúta záblesk šarlátovej a zlatej farby, ktorý patrí kravate študenta Rokfortu zachytenej na nemagickej fotografii na stene. Severus má práve dosť času na to, aby spoznal študenta ako Razu Mohammada, než plameň fotografiu pohltí.

Nizar zdvíha ramená ženy, ktorej hidžáb už bol strhnutý a omotaný okolo tváre. „Pomôž mi ju odtiaľ dostať!“

Severus chytil ženu za nohy, aby pomohol Nizarovi vyniesť, ako predpokladal, pani Mohammadovú, z jej horiaceho domu. „Je nažive?“

„Nebudem sa zdržiavať v horiacom dome, aby som to zistil!“ zakričal Nizar.

Vonku sa Robards pokúšal hádať s veliteľom miestneho hasičského zboru. „ROBARDS!“ Severus zareve v okamihu, keď položí pani Mohammadovú na zem, v bezpečí v spoločnosti Molly. „NECHAJTE TOHO MUŽA NA POKOJI A NECH UHASÍ TEN PREKLIATY POŽIAR!“

Robards vyvalí oči a ustúpi od Severusa. Hasiči vyzerajú uľahčení, že konečne môžu robiť svoju prácu. Oba výsledky sú potešiteľné, najmä preto, že Robards preháňal. Ich habity vyzerajú skôr ako nevyhnutné kabáty na noc, nie ako archaické odevy.

Molly tajne vyšetruje pani Mohammadovú tichým diagnostickým kúzlom, kým je hasičský zbor rozptýlený. „Omračujúce kúzlo,“ zašepká Severusovi, ktorý prikývne. Smrťožrúti omráčili ženu a nechali ju uhorieť zaživa. Nenávidí, že túto taktiku dobre pozná.

Ide k Nizarovi, ktorý sleduje, ako prvá hadica hasí oheň lepšie, ako by to dokázalo niekoľko prútikov. „Nizar?“

„Nie je to moja prvá horiaca budova, Severus,“ zamrmle Nizar. Vďačne sa pozrie na druhú hadicu, keď voda zmierňuje teplo, ktoré sa ich snaží udusiť.

„Tu, teraz.“ Severus otočí hlavu a zbadá, ako sa blíži veliteľ hasičov, oranžové svetlo odhaľuje, že na jeho tmavej pokožke sa už objavil pot. „Akí ste to hlupáci, že bežíte do takého horiaceho domu?“

„Takí, ktorí nechceli vidieť nikoho zomrieť,“ hovorí Nizar miernym hlasom. „Nie je to prvá takáto záchrana, ktorú som vykonal.“

„Nie? Ste dobrovoľník v hasičskom a záchrannom zbore?“ spýtal sa veliteľ so zamračeným čelom.

„Nie, formálne nie.“ Nizar sa pozrel späť na dom. Tretia hadica sa pripája k hydrantu na chodníku, čo by im malo umožniť dostať oheň pod kontrolu. Severus pochybuje, že dom sa dá zachrániť, nie keď ide o magický oheň. „Zachránil som svojich synov z horiaceho domu, keď boli malí. Oni a ešte jeden človek boli jediní, ktorí prežili.“

Severus sa zachveje. Bol tak zaneprázdnený snahou nemyslieť na posledný horiaci dom, v ktorom stál, že zabudol na túto časť Nizarovej histórie.

Náčelníkov zamračený výraz sa zmení na niečo, čo pripomína súcit. „Znie to, ako keby to bolo ťažké obdobie. IRA?“

Nizar pokrúti hlavou. „Nie, nemá to nič spoločné s Írmi. Len... krutosť.“

„Podpaľačstvo.“ Veliteľ hasičov pochopí narážku a pozrie sa za nich. Molly a pani Bagnoldová dovolili lekárom odniesť pani Mohammadovú, ktorá je stále v bezvedomí s priehľadnou plastovou kyslíkovou maskou na tvári. „Prekliati nenávistní bastardi. Táto má syna na súkromnej škole. Keď sa o tom dozvie, bude zničený.“

Veliteľ im práve nechtiac poskytol perfektnú výhovorku, prečo sú tu. „Vieme. My dvaja,“ Severus ukáže na seba a Nizara, „sme učitelia mladého Razu. Nedávno došlo k vyhrážkam voči rodine – nič otvorené, nie dosť na to, aby sme zavolali políciu. Pán Mohammad sa nás spýtal, či by sme boli ochotní pozrieť sa na jeho rodinu, keď budeme dnes večer v tejto oblasti.“

Severus vidí, že náčelník tejto verzii príliš neverí, ale nemieni obviniť dvoch mužov, ktorí vošli do horiaceho domu, že to oni založili požiar. „Tak teda dobre. S kým sa mám v tejto veci skontaktovať, aby som mohol pokračovať vo vyšetrovaní?“

Nizar siahne do vrecka svojho plášťa a niekoľko sekúnd v ňom hľadá, až kým nevyberie plochú peňaženku, ktorá je príliš čistá na to, aby nebola nová a takmer prázdna. Karta, ktorú vytiahol, nebola identifikačná karta, ktorú mu Salazar zaobstaral, ale niečo, čo Severus ešte nevidel.

Šéfovi takmer vypadli oči z hlavy. „Tajn... dobre.“ Kartu takmer hodil späť Nizarovi. „Takže vyšetrovanie budete viesť vy?“

„Spolu s ostatnými, áno.“ Nizar nemal v očiach ani náznak humoru. „Jeden z nich vám dá vedieť, ak budú nejaké povzbudivé výsledky, ale medzitým? Vedzte, že toto bol s najväčšou pravdepodobnosťou pokus o vraždu ďalšej osoby.“

Náčelník prikývne, potom sa zmobilizuje a podá ruku. „Náčelník Bill Sharp. Nemôžem povedať, že je mi potešením vás spoznať, pán Deslizarse. Nie za týchto okolností.“

Nizar zdvihne obidve obočia. „Je to zázrak, vyslovil ste moje meno správne. A som profesor, nie pán.“

„Prekliati vládni tajní zamestnávajú prekliatych učiteľov,“ zamrmle Sharp, ale podá ruku Severusovi. „A vy ste?“

„Tiež profesor. Severus Snape.“

Sharp vyzerá prekvapený. „Snape – rodina je z Cokeworthu?“

Severus dúfa, že jeho výraz vyjadruje, ako veľmi by si želal, aby to práve nepočul. „Bohužiaľ, áno. “

„Vyrastal som neďaleko,“ hovorí Sharp a zdvorilo ignoruje Severusovo nepohodlie. „Spravím správu o incidente, aby pani mohla podať žiadosť o poistné plnenie.“ Nikto z nich ani nemrkne, keď sa časť domu zrúti. „Aspoň tak, ako to je.“

„Ďakujem.“ Nizar sa naposledy pozrie na oheň. „Musíme ísť. Razova matka nebola jediným cieľom dnešnej noci.“

„Bože. Koľko takýchto prípadov mám ešte očakávať?“ spýta sa Sharp rezignovane.

„Vo východnom Devone? Najskôr žiadny,“ odpovie Severus stroho a otočí sa, aby odišiel. Sharpovi trvá príliš dlho, kým sa nechal rozptýliť hasením ohňa a prestane im venovať pozornosť, čo umožní všetkým premiestniť sa preč.

Potrebujú pár minút, aby sa zoskupili na malej čistinke v lese severne od Devonu. Molly schovávala jablká vo vreckách a bez váhania ich rozdáva. Severus nemá rád jablká, ale je to lepšie ako neustála chuť jedovatého dymu na jazyku. „Kam teraz?“ pýta sa pani Bagnoldová.

Robards drží v ruke mincu s meniacim kúzlom a zamračený čaká na novinky. „Sme v čakacom režime, hoci zúfalo dúfam, že to bolo naposledy.“

Severus odhodí jadierko z jablka a zachytí Nizarov pohľad. Tamto.

Nizar prikývne a nasleduje Severusa na okraj čistinka. „Čo je?“

„Čo si to, do čerta, ukázal Sharpovi?“ spýta sa Severus.

„Ach, to.“ Nizar znova vyberie kartu a podá mu ju.

Severus si prečíta, čo drží v ruke, niekoľkokrát zamrká a prečíta si to znova. „Tu sa píše, že pracuješ pre Tajnú službu.“

„Som veľmi rád, že pani Tylerová vysvetlila, čo to je a na čo slúži tá karta, v liste, ktorý dnes poslala. Myslím, že si trochu príliš užíva sovu, ktorú jej daroval Salazar,“ hovorí Nizar. „Ach, a jedna je aj pre teba, keďže pani Tylerová správne usúdila, že máme tendenciu žiť vo vrecku toho druhého.“

„Nie doslova, to nie.“ Severus vráti kartu Nizarovi, podobne ako to urobil kapitán Sharp. „Vieš, keď som vo februári povedal, že sa cítim ako James Bond, myslel som to ako vtip.“ Nesprávna agentúra, ale stále dosť blízko na to, aby to bolo mimoriadne znepokojujúce.

Nizar opäť odloží identifikačnú kartu. „Čo to má s čímkoľvek spoločné?“

„To je jedno. Nechcem ju, Nizar.“

„Si vojnový mág, ktorý pracuje pre Jej Veličenstvo, aby chránil Britániu. Je to požiadavka tejto úlohy, už len preto, aby nás nikto nezatkol za to, že robíme svoju prácu,“ poukazuje Nizar.

Severus sa zamračí. Vyhnúť sa zatknutiu je zvyčajne prospešné.

„Dozvedel som sa, že takmer došlo k byrokratickej vojne o to, kto bude hostiť vojnových mágov – MI5 alebo MI6,“ pokračuje Nizar. „MI5 je Tajná služba, áno?“

Severus odolá nutkaniu zakryť si tvár rukami. „Môj život je smiešny a je to tvoja vina.“

Navštívia ďalšie rodinné sídlo, kam prichádzajú príliš neskoro, aby mohli niečo urobiť. Robards a madam Bagnoldová vyberú mŕtvych z domu a položia ich v rade na trávu. Ich telá nie sú zmrzačené. Namiesto toho majú zavreté oči a bezvýrazné tváre –smrtiaca kliatba, všetci.

Madam Bagnoldová je trochu hrubšia s telom Corneliusa Fudgea, nechá ho spadnúť na zem, zatiaľ čo s ostatnými zaobchádza, ako keby boli zo skla. Robards sa uškrnie, ale neprotestuje.

Severusovi je Fudgeova smrť úplne ukradnutá. Považuje ju za trvalú formu spravodlivosti za škody, ktoré spôsobilo Fudgeovo popieranie Voldemortovho návratu. Je to zvyšok rodiny, ktorý si nezaslúžil podeliť sa o jeho osud.

Molly si utiera oči vreckovkou. „Som taká vďačná, že Fudge a jeho žena nemali deti.“

Severus prikývne a pozrie na spomínanú ženu. Morgana Belbyová, jej rodičia a brat, terče preto, lebo Morgana sa rozhodla vydať za imbecila. Marcus Belby zo Slizolinu je Morganin bratranec, ale Severus netuší, ako blízko má Marcus k tejto časti svojej rodiny.

Nerozpoznáva ďalšieho dospelého, ktorého vytiahli z jeho zničeného domu, ale Molly áno. „Ach, ty chudák,“ zašepká a posadí sa s jeho hlavou v lone. „Je to Saul Croaker. On a Arthur sú priatelia.“

„Bože, nebol doma sám,“ počuje Severus Robardsov pridusený hlas.

„Deti,“ hlási Nizar a jediným slovom zmrazí Severusovi krv v žilách. „Dve, príliš malé na Rokfort. Chránil ich.“

Robards vyjde z trosiek a zvracia do najbližšieho kríka. Nizar je ten, kto ich vytiahne z domu pomocou levitačného kúzla. Deky, ktoré zakrývajú každé malé telíčko, sa ťahajú po tráve, kým ich neuložia na zem vedľa ich otca. Nizar sa potom otočí a zničí najbližší balvan trčiaci zo zeme, čím sa rozletia úlomky skál a hrudy hliny.

Severus sa pozrie hore na temné znamenie, ktoré žiari jasne a silno na nočnej oblohe. Je zvyknutý ovládať svoj hnev, ale toto je jeden z mála prípadov, keď mu kontrola takmer ujde.

Na panstve Bainbridgeovcov stoja bratia Charles a Cuthbert Bainbridgeovci na svojom trávniku a bojujú proti šiestim smrťožrútom. Nizar zrazí najbližšieho smrťožrúta k zemi tvrdým úderom prútika a potom ho zviaže, kým ešte letí vo vzduchu.

S pomermi obrátenými proti nim nemajú šiesti smrťožrúti žiadnu šancu a sú dosť inteligentní, aby to pochopili. Smrťožrúti sa odmiestnia po tom, čo na Cuthberta a Molly hodia dve posledné kliatby. Cuthbert sa uhne nabok; Molly odrazí kliatbu, ako keby to bola len drobná nepríjemnosť.

Charles skloní prútik a zamračí sa. „Ako mám uloviť svojho prvého smrťožrúta za desať rokov, keď tí bastardi utečú?“

Cuthbert sa zamračil na svojho mladšieho brata. „Ak je to to, čo si myslím, dostaneš svoju šancu, ty starý blázon. Auror Robards, pani Weasleyová, madam Bagnoldová, profesori – alebo by som vás v tomto prípade mal nazvať vojnovými mágmi?“

„Na tom nezáleží.“ Nizar mal na tvári zvláštny výraz. „Bol tu, však?“

Charles vyzerá prekvapene. „Ako to viete?“

Severus to vtedy zacítil, takmer prekryté vôňou čerstvej hliny, vytrhaného trávnika a zvyškov atmosféry silných kliatob: oveľa menej vítaný zápach plesne z Riddle Manor, hustý vo vzduchu.

„Chodiaca mŕtvola má charakteristický zápach,“ odpovedá Nizar Charlesovi. „Ale nesnažil sa ťa zabiť, však?“

„Nie.“ Cuthbert krúti hlavou a vyzerá trochu zmätený. „Povedal nejakú hlúposť o tom, že chce riadne oznámiť svoj návrat, a potom povedal, že smrťožrúti, ktorých tu necháva, sa o nás postarajú.“

„Cornelius sa mýlil.“ Charles má teraz na tvári sklamaný výraz. „Veril som mu. Úplne, naozaj som veril tomu hlupákovi... ale mýlil sa. Ten-ktorého-meno-nevyslovujeme sa vrátil minulé leto, presne ako tvrdil Potterov syn, však?“

„Áno,“ odpovedá Severus monotónnym hlasom. „Vrátil sa.“

„Koho ešte Vy-viete-kto dnes v noci napadol?“ pýta sa Cuthbert. „Podľa toho, ako vyzeráte, neboli sme to len my.“

„Och, takmer všetci,“ odpovedá Bagnoldová a usmeje sa, keď Cuthbert zbledne. „Verím, že čarodejnícka Británia je oficiálne vo vojne.“

„Do čerta,“ zamrmle Cuthbert. „Nemôžeme si dovoliť ďalšiu vojnu, Millicent.“

„Do čerta!“ zvolá Robards, vytiahne zakliatu mincu z vrecka svojho plášťa a drží ju v ruke. Po chvíli minca zbelie a Robards sa s úľavou usmeje. „Och, vďaka Merlinovi. To znamená, že je všetko v poriadku.“

„Sú si istí?“ spýta sa Molly.

Robards prikývne. „Verím slovu aurora Moodyho, pani Weasleyová. Páni Bainbridgeovci, ospravedlňujem sa, ale budete musieť ísť s nami na ministerstvo. Všetci, ktorí boli dnes v noci napadnutí a boli svedkami zajatia alebo smrti akéhokoľvek aktívneho smrťožrúta, budú musieť podať ústnu výpoveď, než sa vrátia domov so strážcom vymenovaným OPČP.“

Cuthbert vzdychne, ale Charles prikývne. „Nie je potrebné sa ospravedlňovať, auror Robards. Poďme na to.“

Keď dorazia do átria ministerstva prostredníctvom prenášadla, Severus pozrie na veľké hodiny na stene a prekvapene na ne zíza. „Je päť ráno, do čerta.“

„Boli sme v tom dosť dlho.“ Nizar sa zamračí na škaredú fontánu v átriu, než si sadne na jej široký okraj. Skloní sa dopredu, oprie lakte o kolená a vydá dlhý povzdych.

Severus sa rozhodne, že posadiť sa je výborný nápad, a pridá sa k nemu. Zrazu sa cíti úplne vyčerpaný. „Myslím, že na toto som už príliš starý.“

Nizar sa zasmeje. „Ak si na toto príliš starý, tak ja tiež.“

„Do riti,“ zamrmle Severus.

„Ideme podať hlásenie,“ hovorí Robards. „Pani Weasleyová, madam Bagnoldová, obe ste boli dnes večer napadnuté, aj keď ste potom pomáhali. Budem potrebovať výpovede od vás oboch.“

Madam Bagnoldová prikývne. „Tak nech to máme za sebou,“ hovorí, ale Severusovi neujde, že sa chytí Molly za ruku, než nasleduje Robardsa.

Ostatní prichádzajú postupne, ako plynú minúty. Minerva má zakrvavené pery, hoci si to zrejme neuvedomuje. Salazar vyzerá vyčerpaný, ale stále zúrivý, keď si sadá na okraj fontány vedľa Nizara a Minervy.

„Ste v poriadku?“ spýta sa ich Nizar.

„Celkom,“ odpovie Minerva a ramená jej klesnú v únave. „Nie som si však istá, či mi moje kolená niekedy odpustia.“

„Strávili sme veľa času vyhýbaním sa smrtiacim kliatbam,“ hovorí Salazar, čo vysvetľuje Minervinu poznámku o kolenách. „Tí zasraní smrťožrúti boli počas prvej vojny kreatívnejší. Bastardos sin valor.“ (kastílsky: Bezcenní bastardi) Salazar otočí hlavu a napľuje do fontány. „Vyvarujte sa marcových íd.“2)

„Majú všetci všetky časti tela neporušené a na svojom mieste?“ opýta sa Minerva.

„Áno.“ Nizar natiahne ruku a položí ju na Salazarovo rameno.

„Smrdíš ako oheň,“ zamumle Salazar.

„Požiar domu,“ odpovie Nizar, ale Salazar netlačí na podrobnosti.

Tonksová a Lupin sa k nim pridajú, keď je takmer pol piatej. Má ľavú ruku v závese a vlasy má jemne ružové ako úsvit. Lupin kríva a je rozcuchaný, má sako roztrhané na viacerých miestach, ale inak vyzerá v poriadku.

„Ako ste dopadli?“ spýta sa Tonksová po tom, čo si upraví ruku. Severus si všimne, ako Nizar pozoruje zranenie, a zamyslí sa, či je niečo o metamorfomágii, čo ešte nevie.

„Oheň, smrť, zničenie, mŕtvi smrťožrúti,“ zhrnie Severus. Tonksová prikývne na znak súhlasu, ale nezdá sa, že by bola spokojná. Domnieva sa, že to nemá nič spoločné s jeho odpoveďou, ale skôr s ich dlhou nocou bojov.

Sirius Black sa objaví s krvavými škvrnami na habite a širokým úsmevom na tvári. „Musel som zakliať Talbotovcov. Tí hajzli ušli, ale sakra, bolo to uspokojujúce.“

„Čo ti urobili?“ spýta sa Lupin znepokojene.

Black zažmurká a pozrie sa na svoj habit. „Oh. To nie je moja krv.“ Posadí sa vedľa Lupina. „Wilhelmina stratila trpezlivosť a, no... explodovala smrťožrúta. Dúfam, že tá sviňa nebola chorá.“

Adele sa k nim pripojí ako posledná, s aurorkou Goldsteinovou stále po boku. Severusovi sa uľaví, keď vidí, že obe sú nezranené, hoci mladé ženy vyzerajú rovnako vyčerpané ako on. Posadia sa na okraj fontány vedľa Salazara. „Išli po rodičoch študentov, ktorí sú muklovského pôvodu – myslím tým nemagického,“ zašepká Adele.

„Vieme.“ Lupin vydá hlboký povzdych. „Som si celkom istý, že jednou z obetí je nezvestný otec Deana Thomasa.“

„Do riti,“ zopakuje Severus potichu.

„A jeho mama,“ dodá ticho Tonksová. „Neviem, čo povieme deťom.“

„Pravdu.“ Nizar znie horko. „Toľko im dlžíme.“

* * * * *

1) Tu autorka použila anglické príslovie „People who live in glass houses shouldn't throw stones.“ Teda: „Ľudia, ktorí žijú v sklenených domoch by nemali hádzať kamene.“ Tak som to zmenila na nám známejšie porekadlo so smietkou a brvnom.

2) Naráža na marcové idy v Ríme, keď bol zapichnutý Július Caesar.