Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 14:  Som ešte len decko

Rose aj Scorpius sa rozhliadli okolo seba, stále sa spolu nerozprávali. Scorpius si prezrel izbu. Kamkoľvek sa pozrel, všade viseli plagáty Kudleyovských kanónov. Podľa neho bol Ron očividne veľkým fanúšikom tímu, ktorý prehráva po celý rok. Pozrel na Rose, ktorá sa tiež rozhliadala, no nevyzerala, že by sa s ním chcela rozprávať.

Rose prešla k posteli svojho otca. Sedel na nej a vyzeral úplne znudene. Obzrela sa po množstve plagátov Kudleyovských kanónov. Metlobal ju veľmi nebavil, takže nemohla posúdiť jeho výber tímu. Nenápadne sa pozrela na Scorpiusa, či by sa s ňou nechcel porozprávať, no vyzeral príliš zaujatý izbou, a tak mlčala.

„Toto je absurdné, odchádzam odtiaľto,“ povedal Scorpius. Rose ho rýchlo chytila za košeľu. Hoci bol rád, že to urobila, nedal to najavo. „Ak tu chceš zostať, tak zostaň. Ja idem domov, či sa ti to páči alebo nie.“ Pozrel sa jej do očí — takmer ju prosil, aby ho zastavila. K jeho sklamaniu to neurobila.

Rose prikývla. „Dobre, choď. A prepáč za to, čo som povedala o tvojom otcovi.“ Otočila sa späť k Ronovi. Pomaly sa vzdialila od Scorpiusa, ktorý sa už necítil ani trochu víťazoslávne. „Uvidíme sa na Rokforte, Scorpius,“ povedala.

Scorpius sa zastavil. „Budeš tu sama v poriadku?“ spýtal sa. Rose prikývla, no nepozrela sa naňho. Scorpius sa zhlboka nadýchol. „Naozaj ma tu nepotrebuješ?“ spýtal sa nádejne. Rose opäť prikývla. Srdce mu kleslo. Nechcel ju nechať samu. Navyše sa ešte nikdy nepohádali — ani len trošku. „Naozaj budeš bezo mňa v pohode?“ spýtal sa znova, dúfajúc, že tentoraz zavrtí hlavou.

„Proste choď, Scorpius,“ povedala Rose chladne.

„Ron? Si tam?“ Arthur strčil hlavu do izby. „Ron, prepáč. Viem, že som ti sľúbil, že spolu strávime čas a pôjdeme na zápas, ale v práci je toho teraz veľa. Máš tu Ginny, aby ti robila spoločnosť. Je rovnako osamelá ako ty, keď sa s ňou nechceš hrať,“ pripomenul mu, no chlapec sa ani nepohol. „Odkedy si taký tvrdohlavý ako Fred a George?“ spýtal sa Arthur a jemne mu položil ruku na hlavu.

Ron neodpovedal. Odstrčil sa od otca. Otočil sa na chrbát a zadíval sa na plagáty. Arthur smutne vstal z jeho postele. Naposledy sa naňho pozrel a nechal ho samého. Ron sledoval, ako otec odchádza. V jeho modrých očiach nebolo ani stopy po obvyklej radosti. Znovu sa otočil k plagátom a uprel na ne pohľad.

Na dvere niekto zaklopal. „Ronald?“ Ron sebou trhol. Molly vošla dnu. „Ron, práve som videla tvojho otca schádzať dole a vyzeral veľmi sklamane. Aj ja som sklamaná, že sa k nemu správaš takto. Vieš predsa, že ťa chcel vziať na zápas, ale nemá čas, lebo má—“

„Prácu,“ doplnil Ron. „Ja viem.“ Otočil sa k nej chrbtom. „Počuješ ma sťažovať sa? Som s tým v pohode, jasné? Chcem si len pozerať plagáty a predstierať, že som tam,“ zamrmlal, hoci bolo jasné, že v pohode nie je.

„Nehovor so mnou takým tónom, Ron,“ varovala ho Molly. Ron len neochotne prikývol. Molly si povzdychla, keď sa pozrela na svojho skleslého syna. „Viem, že si dúfal, že pôjdete spolu, ale nemôžeme si dovoliť voľno, keď práca volá. Vieš to veľmi dobre.“ Ron opäť prikývol. „Ron, čo ti mám povedať, aby si pochopil, že tvoj otec to naozaj ľutuje?“ spýtala sa.

Ron pokrútil hlavou. „Nič,“ odpovedal. „Som v pohode. O chvíľu prídem na obed.“

„Ginny chýbaš,“ povedala Molly. „Celé dopoludnie sa pýta, či si s ňou zahráš čarodejnícke šachy. Môžete ísť aj lietať, dovolím ti to.“ Vedela, že ho nemôže viniť — Arthur mu to sľuboval znova a znova a teraz sľub porušil. Ron pokrútil hlavou. Molly k nemu pristúpila. „Viem, ako sa cítiš, ale nemôžeš takto pokračovať donekonečna. Mysli na svoju sestru,“ povedala.

„Hm,“ zamrmlal Ron.

Molly pokrútila hlavou. „Ak chceš celý deň len tak premárniť, nech sa páči. Len ti pripomínam, že tu nebudeš navždy. Čoskoro pôjdeš na Rokfort a som si istá, že ti tento dom bude chýbať.“ Ron sa nepohol. Molly bez ďalšieho slova odišla z izby.

„Niekedy sa správaš ako tvoj otec,“ povedal pokojne Scorpius a pozrel na Rose. „Vieš rovnako dobre ako on, že sa potrebuješ s niekým porozprávať.“ Rose sa naňho otočila. „No tak, Rose. Vieš, že ťa tu nenechám samu.“ Rose naňho neveriacky zažmurkala. „Dobre, prepáč, že som prehnane reagoval na to, čo si povedala. Áno, niekedy ide aj mne môj otec na nervy — to priznávam.“

Rose sa konečne usmiala. „Tak sme si kvit?“ spýtala sa.

„Hej,“ odpovedal Scorpius. „Sme si kvit.“

Ron zdvihol hlavu, keď začul rýchle kroky pri dverách. Ginny vošla bez váhania. „Videla som otca,“ povedala zadýchane. „Vyzeral veľmi smutne. Myslela som, že by si mu mohol povedať, že je to v poriadku, že ťa nevzal na zápas — a hneď by bol šťastnejší.“ Pozrela na brata. „Teraz sa správaš ako poriadny nevďačník,“ dodala.

„Daj mi pokoj,“ zamrmlal Ron.

Ginny sa zamračila. „Nemôžem, keď je doma tak ticho a všetci sú takí skleslí. Začal si to ty.“ Prešla k nemu a dala si ruky v bok. „Som mladšia než ty a aj tak chápem otca. Prečo ty nie? Vieš predsa, že ťa chcel vziať. Čo by povedali Bill a Charlie, keby tu boli? Vyzeráš ako rozmaznané decko,“ povedala pevne.

Ron sa na ňu pozrel. „Zmizni z mojej izby, hej?“ vybuchol nahnevane a hodil po nej vankúš. Ginny ho chytila skôr, než ju trafil. Zadívala sa na brata. Ron po nej ešte nikdy nič nehodil, ani keď bol nahnevaný.

„Na čo čumíš? Povedal som ti, aby si odišla, nie?“ povedal a postavil sa z postele.

„Ako môžeš byť k otcovi taký bezcitný?“ spýtala sa Ginny a hodila vankúš späť. „Veď sa snaží, ako najlepšie vie, aby nás všetkých potešil. Správaš sa horšie než Percy.“ Zazrela naňho. Ešte nikdy to nemusela urobiť, ale teraz mala pocit, že Ron to už prehnal. „O rok ideš na Rokfort a tebe je to jedno? Čo by na to povedal Bill?“ vybuchla.

„Bill je preč, tak ho prestaň používať ako výhovorku.“ Ron prešiel k dverám. „Nepovedal som ti už, aby si vypadla?“ spýtal sa.

Ginny sa prudko otočila. „Nepôjdem, kým sa otcovi neospravedlníš.“

„Čo sa tu deje?“ objavila sa vo dverách Molly. Pozrela na svoje dve nahnevané deti. „V tomto dome nebudem tolerovať krik. Ronald, nemáš čo takto kričať na svoju sestru. Má rovnaké právo byť v tejto izbe ako ktokoľvek iný.“ Obrátila sa na Ginny. „Ron je stále tvoj starší brat a musíš ho rešpektovať.“

Ginny hodila na Rona znechutený pohľad. „Koho by napadlo rešpektovať brata, ktorý nedokáže rešpektovať ani vlastného otca,“ povedala s odporom.

„To stačí, Ginny,“ napomenula ju Molly.

Ginny si odfrkla, otočila sa a dupotom zišla dolu schodmi. Ron zdvihol vankúš zo zeme a hodil ho späť na posteľ. Sadol si a odvrátil pohľad od mamy. Dobre vedel, že ho teraz pokarhá aj ona. Pozrel sa von oknom a zhlboka sa nadýchol. Začal počítať od jedna do desať, aby sa upokojil — trik, ktorý ho naučil Charlie.

„Nemusel si tak kričať,“ povedala Molly pokojne. „Ginny je ešte malé dievča a nechcela vidieť svojho otca smutného. A myslím, že ty tiež nie — poznám ťa.“ Pristúpila bližšie, no nie natoľko, aby sa ho dotkla. „Už dospievaš a je čas, aby si sa učil robiť vlastné rozhodnutia. Nechcem ti stále hovoriť, čo máš robiť. Tak ako Freda a Georgea, aj teba raz budem musieť nechať ísť. Je čas, aby si dospel. Nevyčítam ti, že si smutný, ale to, ako zvládaš svoje emócie, z teba robí človeka, ktorého majú ostatní radi.“ Molly sa naňho ešte chvíľu pozerala, potom odišla a zavrela za sebou dvere.

Rose sa pozrela na Scorpiusa. „Má poriadne výbušnú povahu,“ zamrmlala. Scorpius prikývol — už videl, ako Ron občas vybuchne. Rose sa naňho pozrela. „Otec asi veľmi chcel ísť na ten zápas, keď ho to tak zobralo. Nikdy som ho nevidela takto sa hnevať kvôli takej veci,“ vysvetlila.

„Je to ešte len decko,“ odpovedal Scorpius. „Chápem, že je nahnevaný. Aj ja sa viem poriadne rozčúliť, keď mi otec sľúbi, že niekam pôjdeme, a potom to zruší. Je to hrozný pocit — tak sa tešiť na niečo a nakoniec z toho nič nie je.“ Pozrel na ňu. „Ty si sa tak nikdy nezažila, keď ti otec niečo sľúbil a nesplnil?“ spýtal sa.

Rose pokrútila hlavou. „Ešte nikdy nesľúbil, že ma niekam vezme, a potom to nedodržal.“

„Šťastlivec,“ povedal Scorpius.

Ron si ešte chvíľu ležal na posteli a znovu pozeral do stropu. Očami prechádzal z jedného plagátu na druhý. Keď sa trochu upokojil, začal cítiť vinu. Zavrel oči a povzdychol si. Len si prial, aby sa jeho starší bratia čoskoro vrátili. Keď mu bolo ťažko, vždy ho vedeli rozosmiať. Teraz, keď boli preč, to bolo oveľa ťažšie — najmä keď sa naňho Ginny hnevala, lebo práve ona bola jediná, s kým sa mohol porozprávať.

„Vyzerá veľmi osamelo,“ povedala Rose. „Bez strýka Freda a Georgea je dom oveľa tichší.“ Pristúpila bližšie k otcovi, ktorý vyzeral, že nad niečím hlboko premýšľa. „Scorpius, aké to je mať zaneprázdneného otca?“ Pozrela naňho. „Môj otec nikdy nepracuje viac než osem hodín denne, iba ak je to naozaj dôležité. A cez víkendy nás vždy niekam vezme.“

Scorpius sa zamyslel. „Je to niekedy strašne stresujúce — sledovať, ako je otec stále zaneprázdnený. Veľakrát by som chcel, aby prestal a niekam ma zobral, ale viem, že mu to nemôžem povedať. Len by mi utrhol hlavu, keby som to urobil,“ vysvetlil.

„Ale ste predsa strašne bohatí,“ namietla Rose.

Scorpius pokrčil plecami. „Pri mojom otcovi ide asi o viac než len o peniaze.“ Pozrel na Rona, ktorý stále vyzeral zatrpknuto. „Stavím sa, že keby mal tvoj starý otec peniaze, vzal by ho na ten zápas hneď teraz. Je dosť nahnevaný. Čudujem sa, že ešte neurobil väčšiu scénu. Ja som v jeho veku robil,“ priznal.

Ron sa zavrtel od frustrácie. Otočil sa a zaboril tvár do vankúša. „To nie je fér!“ zamrmlal. „Nie je fér, že ma nikam neberie. Bral Billa, bral Charlieho, dvojčatá aj Percyho — ale nie Rona. Ja som vždy príliš malý. Vraj tomu ešte nebudem rozumieť. Tak kedy už nebudem príliš malý? A teraz, keď už idem čoskoro na Rokfort, zrazu nemá čas!“ cítil, ako mu hnev búši v hrudi.

Zrazu niečo ťuklo na okno. Otočil sa a uvidel Errola. Pustil sovu dnu. Zhodila mu list do rúk a odletela. Ron žmurkol, roztrhol obálku a rýchlo prebehol očami text. O pár sekúnd ho odhodil nabok. Vrátil sa na posteľ a znovu si zakryl tvár.

„Čo tam píšu?“ spýtal sa Scorpius. S Rose pristúpili bližšie. „Prečítam to. Hej, Ron, tu Fred. Rokfort je to najlepšie miesto na svete. Čoskoro ti pošlem kúsok zo steny, sľubujem. Dúfam, že ty a Ginny sa bez nás nenudíte. Veď vás nezabije spraviť pár žartíkov, no nie? Vieš, čo je najlepšie? Mama tu nie je, aby na nás kričala. Zase sme dostali školský trest, ale nie je to také zlé. Každopádne, teším sa na Vianoce! Odpíš, dobre? Napíš, akú máš zábavu. Hore hlavu, brat.“

Rose nadvihla obočie. „Hore hlavu?“ Usmiala sa na Scorpiusa. „Vravela som ti, že školské tresty nie sú až také zlé. Pozri — oni si to užívajú rovnako ako ja.“ Scorpius naklonil hlavu. „Ale no tak, nekaz zábavu, Malfoy,“ podpichla ho hravo.

Ron sa znovu otočil na chrbát. „Oni sa vždy bavia a ja tu vždy zostanem sám a nič nerobím. Zaujímavé, ako to vždy takto dopadne.“ Položil si ruku na čelo a zavrel oči. „Zábava, hej?“ Zívol a otočil sa na bok.

****

Som ešte len decko
a život je nočná mora
som ešte len decko
viem, že to nie je fér
nikto si ma nevšíma, som sám
a celý svet sa baví viac než ja
— Simple Plan —

****

„Zdá sa, že zaspáva,“ povedala Rose. Scorpius prikývol. Rose sa naňho pozrela. „Myslím, že by som už nemala hovoriť, že ma otec nechápe. Vždy sa sťažujem, že mi nerozumie, keď nemôžem ísť občas do mesta s muklovskými kamarátmi.“ Pozrela na otcovu tvár, ktorá sa pomaly rozplývala. „Asi mi rozumie viac než ktokoľvek iný na svete.“