Preklady fanfiction Harryho Pottera

Poznámka prekladateľky: Vitajte pri poslednom dieli šiestej časti Kruhu. Vážne, posledný. Už nás čaká "len" ôsma časť. Nemusíte byť zmätení s divným číslovaním, autorka jednotlivé diely pridávala dosť hala bala, tak povedieac. Siedma časť sa venuje minulosti, tú preskakujem. No a vzhľadom na aktuálne pracovné vyťaženie mňa aj bety sa ospravedlňujem, ale prvý diel ôsmej časti pôjde až o dva týždne. Jeden týždeň berte ako príležitosť na oddych a usadenie všetkého, čo sa stalo. 

Hermiona si vždy v sobotu ráno dopraje trochu dlhšie vyspávanie. Po takmer piatich rokoch v Rokforte je tento zvyk tak zakorenený, že nepotrebuje budík, aby sa zobudila a prišla na raňajky o pol hodiny neskôr. Dnes ráno za ňou prichádzajú dvojičky Weasleyové, ktoré si medzi sebou šepkajú nesúvislé vety, ktoré dokážu pochopiť len oni sami. Rada by povedala, že čaj alebo káva zlepšujú ich komunikačné schopnosti, ale úprimne, v skutočnosti ich ešte zhoršujú.

Zastaví sa; Fred do nej narazí zozadu, než si to všimne. „Hej, Hermiona!“

„Prepáč,“ ospravedlňuje sa automaticky. „Len...“

„Oh.“ George pristúpi k nej a pohľadom zablúdi na prázdny stôl pre zamestnancov.

Stôl pre učiteľov je prázdny a ona z toho má zimomriavky. Škriatkovia ani neprestreli stôl.

Fred znie zmätene. „Vždy tam niekto je, aj v sobotu.“

Hermiona neurčito prikývne na súhlas. Nie sú jediní študenti, ktorí zmätene hľadia na stôl.

„Neboli doručené žiadne noviny. Ani sovia pošta.“ Hermiona pozrie na Millicent, ktorá vyzerá prísne a rozladene. Millicent nenávidí rána rovnako ako profesori Slizolini a profesorka McGonagallová.

Hermiona zrazu pocíti, ako jej klesá žalúdok. Keď aj týždenník Čarodejnica vynechal sobotné doručenie... „Niečo sa stalo.“

„Niečo veľké.“ Fred sa zamračí. „Plány?“

„Varovať ostatných,“ hovorí George. „Potom... asi sedieť tu ako hromádky nešťastia, kým nepríde niekto užitočný.“

„Riaditeľova kancelária?“ navrhuje Millicent, hoci vyzerá pochybovačne.

„Už sme to skúsili, keď sme sem prišli o siedmej,“ hovorí Roshan, keď sa k nim pridá. „Aj keď poznáte ten trik so škrabaním, chrlič nikoho nepustí hore.“

„Tak sa vrhneme na prvý užitočný cieľ,“ vyhlási George. Všetci chápu, že užitočný cieľ znamená profesora Slizolina.

Hermiona sa po prvýkrát posadí k slizolinskému stolu na raňajky. To, čo malo byť nervy drásajúce, je takmer bezvýznamné. Dokonca aj Weasleyovci si sadnú k nim, vyhýbajúc sa chrabromilskému stolu, aby mali, ako to vyjadril Ron, jasný výhľad na zvyšok Veľkej sály.

Na rozdiel od prázdneho stola pre zamestnancov, raňajky na nich čakajú ako vždy. Hermiona pije čaj, nervózne pohybuje nohou a jej chuť do jedla je niekde za obežnou dráhou Saturnu. Millicent a Pansy nasledujú Hermionin príklad a pijú čaj; Edward sedí s Lunou a Ginny, okusuje si nechty a vôbec nič neje. Fred, Ginny a Ron sú jediní, ktorí sa pokúšajú jesť, a ani oni nezvládnu veľa.

Prvý dospelý, ktorého vidia, je podľa Hermiony menej ako užitočný. Je to Filch, hoci je s ním statná, sivovlasá žena, ktorú nikdy predtým nevidela. Nejdú k stolu pre zamestnancov, ale blúdia po Veľkej sále, ako keby niekoho hľadali.

To, čo ju naozaj desí, je to, že Filch sa nemračí.

Keď sa skončí hodina raňajok, takmer nikto neodíde. Všetky štyri kolektívy sa zdržujú a klebetia o prázdnom stole pre zamestnancov. „Veľa ľudí sa neukázalo na raňajkách,“ poznamená Pansy po návrate k stolu, kde sedí s Millicent. „Nie sú tu primus a primuska. A čo je dôležitejšie, nie je tu Adele.“

„Vojnový mág.“ Šepot sa šíri po stole Slizolinu, potom prechádza radmi Chrabromilu, Bystrohlavu a Bifľomoru. Zvedavé, hlasné rozhovory sa v reakcii na to stávajú oveľa tichšími a nervóznejšími.

Hermiona sa prekvapená odtiahne od stola, keď jej na prázdny tanier spadne zviazaný zvitok. Zdvihne ho a všimne si, že Pansy, Ron a Draco majú tiež jeden. Keď ho otvorí, žalúdok sa jej obráti. Hneď spozná Dumbledorov rukopis, ale pravosť potvrdzuje pečať riaditeľa pod jeho podpisom.

Pre prefektov všetkých fakúlt:

Musíte plniť svoje povinnosti vo väčšej miere, ako je zvyčajne vyžadované. Dnes ráno sa musíte pripojiť k primusovi a primuske, pánovi Filchovi, pani Norrisovej a keď čoskoro príde, aj k profesorovi Hagridovi. Je veľmi dôležité, aby ste sa počas našej neprítomnosti starali o všetkých svojich spolužiakov bez ohľadu na rozdelenie fakúlt. Blíži sa strašná doba, ale momentálne nemôžem poskytnúť podrobnosti.

Profesor Hagrid oznámi zákaz vychádzania, ktorý je teraz v platnosti. Ak sa niektorí študenti Rokfortu zatúlali von, prosím, priveďte ich späť do osem tridsať dnes ráno.

—Profesor Dumbledore

Hermiona pustí list a vstane. „Počula som, ako niektorí prváci hovorili, že idú von na vzduch.“

Draco prikývne. „Pôjdem s tebou. Ron, zozbieraj všetkých. Ak Hagrid chystá oznámenie...“

„Som za, kámo,“ hovorí Ron a pridá sa k Pansy. Fred a George sa na seba pozrú, pokrčia plecami a vstanú, aby im pomohli.

O osem tridsať sa všetci zhromaždia vo Veľkej sále, Pansy prevráti očami, keď posledného neposlušného Bifľomora postrčí späť k ich stolu. Hagrid dorazil a stojí pred rečníckym pultom riaditeľa, nervózne prešľapuje na mieste. Randall a Applebeeová sú tiež späť, hoci nevyzerajú, že by z toho mali radosť.

Hagrid vidí prichádzať prefektov, odkašle si a začervená sa, keď sa všetci študenti sústredia na neho. „Tak dobre. Dobré ráno, všetci. Mám zlé správy a veľmi sa mi nepáči, že som ten, kto vám ich musí oznámiť.“ Prehltne a odkašle si. „Vy-viete-kto sa rozhodol dokázať nám všetkým, že je nažive. Minulú noc bolo veľa bojov. Viac zatiaľ neviem.“

Hermiona stisne pery, keď sa Veľkou sálou preženie vlna šoku. Nechcela, aby to bolo práve toto, ale nevie o ničom inom, čo by mohlo všetkých učiteľov odlákať z Rokfortu. Pansy jej pevne a so strachom stisne ľavú ruku; Draco prijme jej ruku skôr, ako si Hermiona uvedomí, že sa po ňom naťahuje. Ron a Tamsin sa schúlili k Nandini a Fredovi; Randall má ruku okolo Sourava, ktorého normálne tmavá pleť teraz vyzerá ako zatuchnutý syr.

Hagrid prikývne, keď sa študenti opäť utíšia v strašidelnom tichu. „Dobre. Z bezpečnostných dôvodov profesor Dumbledore nariadil zákaz vychádzania. Robte si v Rokforte, čo chcete, to je v poriadku, ale neopúšťajte hrad. Ja, prefekti, primus Randall, primuska Applebeeová a pán a pani Filchovci vás budeme sledovať. Ostatní by sa mali vrátiť niekedy popoludní a profesor Dumbledore sľúbil, že vám všetko vysvetlí pri večeri.“ Hagrid znova sčervenal. „Snažte sa medzitým nerobiť neplechu.“

Hagrid odchádza od rečníckeho pultu, ale nikto neprotestuje. Väčšina študentov ani nevstane, skláňajú hlavy a začínajú si šepkať. Hagrid sa pridá k pánovi Filchovi – ehm, k Filchovcom.

„Nechápem, ako môže niekto vydržať Filcha tak dlho, aby si ho vzal za muža,“ zamrmle Pansy.

Ron pokrčí plecami. „Pravdepodobne je rovnako nevrlá ako on. Trochu ma viac trápi, ako máme strážiť celý tento prekliaty hrad!“

Tamsin si prestane hrýzť necht na palci. „Je nás osemnásť, Ron. Nebude to také ťažké.“

„Sedemnásť. Susan tu nie je,“ hovorí Roshan, čo Hermione vôbec nepomáha cítiť sa lepšie.

„Tak sedemnásť z nás, a polovica študentov nás väčšinu času ani nepočúva,“ pridáva sa kyslo Sourav. „Ron má pravdu. Ak sa niekto rozhodne robiť problémy, dnes nie je deň, kedy by sa niekto staral o body.“

Hermiona zdvihne hlavu, prekvapená, keď si uvedomí, že majú perfektné a potrebné riešenie. Len dúfa, že Nizarovi to nebude vadiť. „Ron, poď so mnou. Hneď sa vrátime – vieme, ako pomôcť všetkým mať prehľad o situácii.“

Neil Randall sa na ňu podivne pozrie, ale prikývne. „Dobre teda. Ponáhľajte sa a dúfam, že to naozaj pomôže.“ Pozrie sa späť na študentské stoly. „Momentálne sa správajú slušne, ale nemyslím si, že to vydrží.“

Hermiona chytí Rona za ruku a vyvedie ho z Veľkej sály. „Tadiaľto,“ zašepká a vedie ho hore schodmi k skrytému schodisku na prvom poschodí.

„Ach, zase tajné chodby. Táto snáď nevedie k šialeným Blackovcom a vlkolakom, však?“ spýta sa Ron a snaží sa to zľahčiť.

To by bolo asi ľahšie zvládnuť, pomyslí si Hermiona. „Len si pohni!“

Keď Hermiona trikrát prejde sem a tam pozdĺž steny, aby sa objavili dvere do učebne obrany, Ron sa konečne vzoprie. „Hej, počkaj!“ zakričí. „Tam nie je nič, čo by bolo teraz užitočné, vrátane profesora Slizolina!“

Hermiona ho strčí dovnútra a zavrie dvere. „O to nejde, idiot!“ Nadýchne sa a potom použije zvolenú kľúčovú frázu, aby dočasne deaktivovala odkláňacie kúzlo. „Ron. Je to Harry.“

Ron ustúpi, prekvapený, a potom si oboma rukami pretreje oči. „Oh, sakra, to svrbí! To mi svrbí mozog, Hermiona!“

Ona sa s úľavou usmeje. „Prepáč. Ten vedľajší účinok sa stále vyskytuje.“

„Tak čo tu robíme? Harry... ja, ehm, Nizar je asi s ostatnými učiteľmi.“ Ron sa uškrnie. „To nie je o nič menej divné.“

„Ideme po záškodnícku mapu.“ Hermiona sa usmeje, keď sa Ronov výraz rozjasní.

„On ju stále má? To je skvelé,“ vyhlási Ron a takmer tancuje od netrpezlivosti, keď Hermiona nastaví kovové S na dverách kancelárie, aby mohli vojsť do Nizarovej izby. Ron ju nasleduje dovnútra a potom mu spadne sánka. „On spôsobil, že trik s dverami núdzovej miestnosti fungoval na všetky prekliate dvere vo veži!“

„Dosť blízko,“ rozhodne Hermiona a zamieri priamo k krbu, aby z rímsy vybrala mapu. Ľahký tlak na jej tenisku ju prinúti pozrieť sa dolu, kde zbadá Kanzu, ktorá sa jej postaví na nohu a upiera na Hermionu náročný pohľad. „Dobre, fajn,“ zamumle, zdvihne Kanzu a snaží sa nehýbať, keď jej bazilišok vylezie na ruku a ovinie sa jej okolo krku. Je zrejmé, že bazilišok sa chce zapojiť... alebo možno len nechce byť sám.

„Slečna Grangerová?“

Hermiona sa otočí a vidí, že Galiena je na jej obraze. „Čo je, Galiena?“

Galiena zdvihne obočie, keď sa pozrie na mapu a potom na Hermionin krk. „Predpokladám, že ide o núdzovú situáciu a nie o náhly poklesok k drobnej krádeži.“

„Ako keby niekto mohol ukradnúť prekliateho baziliška,“ hovorí Ron a usmieva sa na portrét. „Ahoj znova!“

„Dobrý deň, pán Weasley,“ hovorí Galiena ironickým hlasom. „Ak hľadáte ďalšie informácie, všetko, čo vieme, je, že skupina, s ktorou ste boli včera večer, odišla v čase, ktorý ste videli, slečna Grangerová, a ešte sa nevrátila. Približne pätnásť minút na to si portréty všimli, že zamestnanci začali behať do kancelárie riaditeľa. Bohužiaľ, nikto neprezradil ani slovo o tom, čo sa deje. Vzhľadom na nedostatok informácií si myslím, že ani riaditeľ Dumbledore nevedel, o akú núdzovú situáciu ide.“

„Chýba niekoľko študentov,“ hovorí Hermiona. Ona a ostatní prefekti si porovnali poznámky. Ron toho rána vôbec nevidel Seamusa a Deana. Nandini hlásila, že Katie Bellová nebola vo svojej posteli, keď sa ostatní zobudili; Jack Sloper chýbal v spálni siedmakov. Edward im povedal, že Dennis Creevey tiež nebol toho rána v spálni druhákov a nikto nevidel Colina, Blakea Shelbyho, Vicky Frobisherovú, Razu Mohammada, Patriciu Stimpsonovú ani Kellah Shafiqovú. Draco a Higgs povedali, že Richard Vaisey, Poonima Shahová, Yatin Bhagat, Theo, Tracey Davisová, Goyle, dvojčatá Carrowové, Blaise, sestry Greengrassové a Tabitha Bainbridgeová neboli všetci prítomní v slizolinských internátoch. Justin Finch-Fletchley, Ernie Macmillan, Xavier Macnair, Hannah Abbotová a Susan Bonesová chýbajú v Bifľomore; Bystrohlavčania nemôžu nájsť Goldsteinových bratrancov ani Nataliu Ollivanderovú.

Galiena sa zamračí a potom sa otočí k niekomu, kto nie je v jej plátennom ráme. „Ach, chápem. Škriatkovia prišli po vašich chýbajúcich študentov hneď po svitaní. Mnohí z nich boli na ceste ku Svätému Mungovi.“ 1)

Ron zbledne. „Myslíte si, že je to Vy-viete-kto?“

Galiena sa zaškaredí a potom prikývne. „Nechcela by som šíriť túto správu, kým to nie je isté, ale verím, že áno.“

Hermiona vedie Rona z Nizarovej izby a zastaví ich, než opustia triedu. Potom zdvihne mapu. „Budeš si to pamätať vďaka odkláňaciemu kúzlu – Harry nám mapu požičal na konci minulého roka, pre prípad, že by sa niečo... stalo.“

Ron prehltne. „No. Niečo sa stalo, a to je presne to, čo by Harry urobil, keby sme mali viac času na premýšľanie. Pokračuj a zruš kúzlo, Hermiona. Obaja vieme, že v oklumencii som stále úplne neschopný.“

„Čoskoro urobíš pokrok. Ver si, tvoje schopnosti hovoria za teba,“ povie Hermiona sucho a znovu aktivuje kúzlo.

Ron sa zmätene rozhliada. „Ani sa nebudem pýtať, čo tu robíme.“

„Odkláňacie kúzlo,“ pripomenie mu Hermiona a pokúsi sa usmiať.

„Ach, áno! Tá vec, na ktorú som súhlasil, že urobím, a ktorá nie je vymazaním pamäte z dôvodov, ktoré mi nemôžeš povedať.“ Ron sa usmeje. „Nie je to také zlé, Mione. Poďme ukázať mapu ostatným.“

Keď sa zhromaždili ostatní prefekti, Tamsin a Randall, Hermiona a Ron ich zavedú do tichej, prázdnej miestnosti blízko úzkych schodov do žalára. Fred a George sa ani nepýtajú, či môžu ísť s nimi; jednoducho idú, čím sa ich počet zvýši zo sedemnástich na devätnásť.

Ron pomáha Hermione rozložiť mapu na stôl a odhaliť prázdny papier. „Toto je záškodnícka mapa,“ hovorí Ron s úsmevom.

„Hej, tú má mať Harry!“ zvolá George a hnevá sa na nich.

„Harry...“ Ron zaváha. „Harry nám ju na konci minulého semestra požičal. Pre istotu, povedal. Hermiona je zodpovednejšia ako ja, tak ju schovala pre prípad... no, pre prípad, že by sa niečo stalo.“

„No, niečo sa sakra stalo,“ zamrmle Fred, opakujúc Ronove slová spred pár minút. „Tak dobre. Poďte sem všetci. Chystáte sa stretnúť so záškodníkmi.“

„Kto sú, do čerta, záškodníci?“ spýta sa Randall podráždene.

Ron prevráti oči a osloví mapu: „Prisahám, že nič dobré za lubom nemám.“

Hermiona sa s úľavou usmeje, keď sa mapa Rokfortu objaví v krásnych, rozprestretých čiarach čierneho atramentu. Ukáže na prízemie a bodky označené ich menami. „Tu sme.“

„Toto je kompletná mapa Rokfortu a všetko, čo na nej vidíte, sa práve teraz deje,“ vysvetľuje George, ktorý tentoraz vyzerá úplne vážne. „Paroháč?“

Na mape sa objaví písmo, ktoré vyzerá celkom podobne ako Harryho staré písmo: Pán Paroháč sa čuduje, čo sa tu, do čerta, deje.

Ostatní sa rýchlo pridajú, čo Hermiona doteraz nikdy nevidela. Pán Námesačník sa čuduje, čo toľko prefektov robí s našou mapou.

Pán Tichošľap by chcel pripomenúť pánovi Námesačníkovi, že je sám prefekt a tak nemá čo kecať..

Pán Červochvost by chcel, aby ste všetci sklapli.

„Ja... chápem to tak, že to sú záškodníci,“ hovorí Kinjal, keď s radosťou prijíma Kanzu. Hermiona sa snaží necítiť sa vinná, že neznesie Kanzu viac ako chvíľu, ale stále má živé spomienky na to, aké to je byť skamenená. Aspoň že baziliškovi Hermionina plachosť nevadí.

Pán Paroháč sa rád predstaví!

Pán Červochvost sa snaží zistiť, prečo sme milí na Slizolinčanov.

Pán Námesačník pripomína pánovi Červochvostovi, že je to preto, lebo sa snažíme konečne dospieť.

Pán Tichošľap pripomína vám všetkým idiotom, že sme zajaté kúsky vedomia, ktoré nestarnú.

Fred sa usmieva. „Mapa záškodníkov bola dokončená v roku 1975 samotnými záškodníkmi. Páni, nevadí vám, ak mi dovolíte prehovoriť?“

Pán Tichošľap sa práve teraz naparuje. Do toho, Fred Weasley!

„Všetci máte správnu náladu!“ Ron prevráti oči. „Tichošľap je Sirius Black. Alebo, no, Sirius Black ako debilný teenager.“

„Do riti,“ vyletí Tamsin s rozšírenými očami. „Ty si otec Harryho Pottera?“

Pán Paroháč je z toho stále nadšený a myslí si, že pán Tichošľap je rád otcom.

Pán Tichošľap to nebude popierať.

Pán Námesačník sa z toho bude smiať navždy.

„Námesačník je profesor Lupin,“ hovorí Hermiona suchým hlasom, čo spôsobuje, že väčšina ostatných na ňu neveriacky zíza. „Je to pravda. Bol tichým členom skupiny.“

„Tým, na ktorého si treba dávať pozor,“ hovorí zamyslene Pansy. „Volali ho Námesačník kvôli tej veci s vlkolakom, predpokladám.“

Pán Námesačník by chcel byť známy aj pre niečo iné, ale je to zbytočná námaha.

Pán Paroháč pripomína pánovi Námesačníkovi, že sa mu nejako podarilo stať sa profesorom.

Pán Červochvost si stále myslí, že je to šialenstvo.

Pán Paroháč by chcel vedieť, či sú nejaké správy o jeho synovi.

Hermiona sa snaží nezachvieť pri tom náhlom prechode od nezmyselnosti k obavám, ktoré vyžarujú z mapy. „Zatiaľ nie, Paroháč. Potrebujeme tvoju pomoc s niečím iným.“

„Kto je Paroháč?“ spýta sa Cadwallader s pokrčeným čelom. „Sirius Black je Potterov zákonný rodič!“

Pán Paroháč informuje pána Cadwalladera, že je James Henry Potter.

„Do čerta,“ zašepká Roshan.

„Páni.“ Mandy Brocklehurst sa usmeje. „To je... to je úžasné! Vy ste naozaj on?“

Pán Paroháč je len kúsok mágie, slečna Brocklehurstová. Je to veľmi dobrý kúsok mágie, pamätajte.

„Vy... vy rozprávate sa s Potterom?“ spýta sa Draco. Hermiona si myslí, že rozumie náznaku túžby v jeho hlase, vzhľadom na to, aký je jeho vlastný otec. „Myslím, rozprávate sa s Harrym?“

Pán Paroháč hovorí, že sa so svojím synom nerozpráva toľko, koľko by chcel. Harry Potter sa stále zoznamoval s mapou a...

Pán Námesačník hovorí, že pán Paroháč bol plachý a že to bolo úplne smiešne.

„Počkajte. To znamená, že Červochvost je... to je Pettigrew,“ hovorí Maxine prekvapene. „Nemôžeme mu veriť!“

Pán Červochvost by sa rád cítil urazený, ale bohužiaľ si uvedomuje, že vyrástol v obrovského hajzla.

Randall sa zasmeje. „Aspoň si úprimný.“

Pán Tichošľap vás všetkých informuje, že pán Červochvost zo záškodníckej mapy nikdy nemal v pláne urobiť... to, čo urobil.

Hermiona predpokladá, že aj sa magické mapy môžu cítiť nepríjemne, keď ide o krutú pravdu. „Všetci učitelia okrem Hagrida odišli zo školy.“

Pán Paroháč si to všimol, slečna Grangerová.

Pán Tichošľap hovorí, že je to vhodný čas začať s čímkoľvek.

Pán Námesačník pripomína pánovi Tichošľapovi, že teraz nie je vhodný čas!

„Dumbledore nám všetkým zveril úlohu strážiť školu po celý deň, s pomocou len Hagrida, pána Filcha, pani Norrisovej a... no, pani Filchovej,“ hovorí Hermiona.

Pán Námesačník nie je z toho nadšený.

Pán Tichošľap súhlasí, že je to nezmysel, ale je príliš rozptýlený tým, že nikto z vás si nevšimol to, čo je zrejmé na pani Filchovej, a tak sa vám všetkým smeje.

„Čo?“ George poklepe na mapu, ktorá po sebe zanechá krátku atramentovú škvrnu, než zmizne. „Čo je s pani Filchovou?“

Pán Paroháč navrhuje, aby ste sa na ňu pozreli na mape. Je s pánom Filchom vo Veľkej sále.

Hermiona nájde pána Filcha celkom ľahko, lebo je hneď vedľa Hagrida. Vedľa nich však stojí bodka s nápisom pani Norrisová. „Ehm...“

Terry sa rozosmeje. „Ona je animág! Pani Norrisová je animág!“

Oliver Rivers sa nesmeje. Len na nich zíza. „Nie... niet divu, že pán Filch bol taký rozrušený, keď bazilišok skamenel pani Norrisovú.“

To ich všetkých upokojí. Bolo to smutné, keď si všetci mysleli, že to bola milovaná prašivá mačka pána Filcha. Vedieť, že to bola jeho žena, ktorá bola zkamenená v nemocničnom krídle...

„To je úplne hrozné,“ zamrmle Marietta Edgecombeová a zahryzne si do pery. „Ehm... mapa?“

Pán Tichošľap hovorí, že to budeme my, slečna Edgecombeová.

„Správne. Ako máme... Aký je najlepší spôsob, ako môžeme dohliadať na celý hrad?“ Marietta vystrie chrbát. „Nechcem to robiť, ale nechcem, aby bol niekto zranený pod mojím dohľadom.“

Pán Paroháč navrhuje zvoliť centrálne veliteľstvo.

Pán Námesačník hovorí, že pán Paroháč čítal príliš veľa jeho románov, ale pán Paroháč má pravdu. Centralizovať a mobilizovať z vybraného miesta. Môžeme vám povedať, kde sú študenti, ale nemôžeme vám povedať, čo robia.

„Možno by sme mohli všetkých na celý deň uzavrieť v ich spoločenských miestnostiach a internátoch?“ navrhuje Nandini váhavo.

„To by dopadlo ako zhnité vajce v slnečný deň,“ odpovedá George. „Všetci vieme kúzliť patróna, však?“ Čaká, kým prikývnu. „Tak potom vieme presne, ako to zvládnuť. Dvaja z nás zostanú pri mape, aby dohliadali na dianie a uistili sa, že nikto neunikne von alebo na iné miesta, kam naozaj nepatrí. Všetci môžeme zostať v kontakte prostredníctvom patrónov. Striedajte sa pri strážení mapy každú hodinu, aby sa nikto neunudil.“

„Toto rozhodnutie by mali urobiť primus a primuska!“ trvá na svojom Randall.

George pokrčí plecami. „Dobre, tak čo chceš robiť inak?“

Randall zaváha a potom vzdychne. „Nie, je to dobrý plán.“

„Mne sa to tiež páči,“ dodá Tamsin. „Bez tejto mapy by bolo oveľa ťažšie sledovať každý kúsok tohto hradu. Ďakujeme, záškodníci.“

Pán Paroháč hovorí, že sme výnimoční výtržníci, takže presne vieme, aké problémy každý spôsobí.

Pán Červochvost hovorí, že niekedy je užitočné byť úplný hlupák.

Pán Tichošľap ľutuje, že náš zámer bol zmarený.

Pán Námesačník navrhuje, aby pán Cadwallader a slečna Edgecombeová mali prvú službu pri strážení mapy.

„Prečo?“ pýta sa Cadwallader a pozrie na Mariettu.

Pán Červochvost si myslí, že vás znervózňujeme.

Pán Paroháč hovorí, že je najlepšie to vyriešiť hneď, skôr ako niekto podľahne pokušeniu byť hlupák.

Pán Tichošľap stále ľutuje, že všetci premrháme túto skvelú príležitosť, aby sme niečo uskutočnili..

Zvyšok dňa prebieha celkom dobre, domnieva sa Hermiona. Keď pominie šok zo zákazu vychádzania a možného útoku Voldemorta, ostatní študenti sa síce nevrátia k svojim bežným sobotným aktivitám, ale ani sa nesprávajú práve najlepšie. Medzi jednotlivcami stále panuje veľké napätie, obavy o nezvestných študentov, strach o členov rodiny, zmätenosť alebo radosť z nezvestných zamestnancov a automatický impulz byť podráždený z myšlienky, že nemôžu ísť von.

Hermiona a Pansy nájdu Lunu sedieť na okraji krytého mosta, nohami bezcieľne hojdá nad veľmi hlbokou priepasťou pod ňou. „Luna?“

„Ahoj, Hermiona. Ahoj, Pansy.“ Luna podá ruku a zrazu sa okolo jej prstov ovinie niečo, čo vyzerá ako hmla.

„Ahoj, Luna.“ Hermiona pozrie na Pansy, ktorá zdvihne obočie a hľadí na niečo, čo nie je hmla. „Si v poriadku?“

Luna sa zamračí. „Všetko je smutné,“ zašepká. „Nikdy som necítila, že by boli všetci takí smutní.“

„Ani nevieme, či je dôvod byť smutní,“ podotkne Pansy. „Vieme len, že boli bitky.“

Luna niekoľkokrát zažmurká a pozrie sa na ne takým spôsobom, ktorý Hermione pripomína, že profesor Salazar nazval Lunu elementárnym mágom. „Nie ľudia, Pansy. Mágia. Mágia je smutná.“

Hermiona nenávidí, že sa jej dnes žalúdok neustále krúti do uzlov. „Prečo?“

„Lebo mágia umiera a strážcovia sa ju snažia napraviť, ale potom ju ten nesmrteľný chce zničiť,“ hovorí Luna vecným hlasom. „Preto.“

„Umiera?“ vykríkne Pansy. „Mágia umiera?“

„Podľa profesora Salazara to tak je už veľmi dlho.“ Luna opäť upriami pohľad na niečo, čo nie je hmla... no, vyzerá to, ako keby sa s ňou hmlové výbežky hrali. „Hovorí, že Myrddin postavil našu školu, aby pomohol zachrániť mágiu pred zánikom, ale ani Rokfort nebol chránený tak, ako mal byť.“

Hermiona cíti úplný chlad, a to nemá nič spoločné s tým, že je vonku. „Luna, ehm. Zákaz vychádzania hovorí, že nikto by nemal byť vonku. Pamätáš?“

Luna zlieza zo steny. „Prepáč. Neuvedomila som si, že to platí aj pre most, keďže vedie k iným budovám, čo by znamenalo, že by som stále bola vnútri.“

„Správne.“ Pansy otvorí dvere a sleduje, ako Luna prechádza. Hmla-nehmla ju nasleduje. „Nič sa nestalo.“ V momente, keď sa dvere opäť zatvoria, Pansy hľadí na Hermionu. „Zomiera?“ opakuje.

„Myslím, že má na mysli, že ak Voldemort vyhrá, mágia zomrie.“ Hermiona prehltne. „Profesor Slizolin to raz spomenul, to o zániku mágie.“ Bolo to v jednom z Harryho listov. Kompasové body Rokfortu boli zakladatelia, spojení s najsilnejším magickým bodom, ktorý zostal na ostrove Británia. „Ak zomrie mágia, zomrie aj krajina.“

„No, je dobre, že vojnoví mágovia namiesto toho porazia Ty-vieš-koho,“ hovorí Pansy pevne. „Poďme späť dovnútra. Možno, ak ju pekne poprosíme, Luna jednoducho vznesie všetkých problémových malých smrťožrútov na strop a nechá ich tam.“

Hermiona sa usmeje. „Nepokúšaj ma.“

Marietta a Cadwallader vyzerajú o niečo uvoľnenejšie, keď Hermiona a Roshan s nimi na hodinu vymenia sledovanie mapy, hoci rýchlo zistia, že je to preto, lebo záškodníci sa rozhodli byť hovorní. Po celú hodinu zapĺňajú mapu rečami o možnostiach týkajúcich sa študentov a vylomeninách, o tom, ako robiť tieto vylomeniny lepšie, ako sa nenechať chytiť, ako sa nechať chytiť zo správnych dôvodov a toľkými ďalšími nezmyslami, že je ťažké to sledovať. Zahŕňa to aj päťminútovú tirádu proti Snapeovi, keďže ich boj o dospelosť zlyhal a podľahli detinskosti.

„Prečo?“ pýta sa Roshan a vyzerá nepríjemne, keď čítajú urážky načmárané na mape.

„Nenávideli sa navzájom,“ hovorí Hermiona roztržito a sleduje, ako sa bodky označené ako Ron a Maxine približujú k skupinke bodkovaných prváčikov pri dverách vstupnej haly. „Záškodníci vložili urážky do mapy. Nie je možné sa ich skutočne zbaviť, hoci sa snažia byť lepší.“

„Profesor Snape by túto mapu spálil, keby niekedy videl tento nezmysel,“ hovorí Roshan.

Pán Paroháč hovorí, že Ufňukanec to videl, ale nesmel to spáliť.

Pán Námesačník ho zastavil. Myslím tým skutočného pána Námesačníkho.

Pán Červochvost hovorí, že si zaslúži, čo dostal, za to, že sa pozeral na niečo, čo mu nepatrilo!

Pán Tichošľap by rád poukázal na to, že pán Pucey má stretnutie so slečnou Peeblesovou v komore.

„Ach, do čerta,“ zamrmle Hermiona a pošle svojho patróna so správou Tamsin a Terrymu. „Človek by si myslel, že si nájdu diskrétnejšie miesta na... na to!“

Roshan pokrčí plecami. „Ja len čakám na víkendy v Rokville. V Delphini-Inn sú naozaj pekné izby.“

„V Rokville je ešte jeden hostinec?“ spýta sa Hermiona, aj keď nemá v pláne robiť... to.

Ale je dobré to vedieť.

Keď príde na rad George a Fred, aby strážili mapu, Hermiona ide na ďalšiu hodinovú hliadku s Dracom. Je to trochu podvod, využívať situáciu, aby mohla stráviť čas s ním, ale berie to.

Nemajú veľa príležitostí na rozhovor. Trojica študentov druhého ročníka sa rozhodne, že teraz je vynikajúci čas na vypustenie hnojových bômb na chodbe piateho poschodia. Predtým, ako pošlú tých idiotov k Filchovcom, musia upratať neporiadok. Hermiona sa zamýšľa, či mapa len vysiela nápady a dúfa, že niečo z nich zaberie. Pán Tichošľap a pán Červochvost diskutovali o hnojových bombách a rozptýleniach len pred pol hodinou.

„Odvrátenie pozornosti. Och nie,“ Hermiona takmer zajačí, práve keď Georgeov vodný salamander vylezie na stenu vedľa nich a otvorí papuľu.

„Len ti dávam vedieť, že to vyzerá, že Robinsová, McDonaldová, Peakes a Wolpert niečo chystajú na dievčenských a chlapčenských toaletách na treťom poschodí,“ hovorí Georgeov hlas, zatiaľ čo salamander chodí po kameni. „Som na nich hrdý a tak, ale dnes naozaj nie je najlepší čas na zaplavenie nižších poschodí.“

Draco prevráti oči. „Prekliati Chrabromilčania!“

Hermiona vzdychne a zovrie prútik. „Ver mi, hovorím to odvtedy, čo som zaradená do fakulty.“

Zvyšok dňa pokračuje v podobnom duchu. Všetky nezbednosti, s ktorými sa stretávajú, sú dielom študentov, ktorí hľadajú ventil pre frustráciu, alebo tých, ktorí sú stále dosť naivní na to, aby si mysleli, že žiadni učitelia znamenajú žiadne pravidlá. Dokonca aj detskí smrťožrúti sa obmedzujú na malicherné súboje, ktoré Hermiona pomáha prerušiť so svojím ďalším partnerom v boji proti zločinu, Cadwalladerom. Nie je veľmi dobrý duelant a Hermiona si v duchu myslí, že Cadwallader zúfalo potrebuje Nizarov typ výučby obrany. Aspoň je nadšený z toho, že môže zastaviť neplechy.

Potom uteká s Mandy, aby presvedčila ďalšiu skupinu nervóznych, vystrašených prváčikov, že nie, nedostanú odpovede od kamenného chrliča. Vlámanie sa do kancelárie riaditeľa im prinesie toľko trestov, že ich budú musieť odpykať počas letných prázdnin. To ich prinúti utekať, hoci Hermiona sa cíti vinná. Aj ona chce vedieť, čo sa deje. Vanity Jugsonová vyzerá obzvlášť sklesnutá, bojí sa o obe strany svojej rodiny.

„Trhala by som si vlasy, keby som sa musela báť, že idioti z mojej rodiny sa stanú smrťožrútmi,“ komentuje Mandy a pohladí kamenného chrliča po hlave.

Hermiona prikývne, keď sa stretnú, aby si vymenili partnerov na nasledujúcu hodinu. Zaujíma ju, koľko muklovských detí je teraz úplne spokojných so svojím pôvodom, pretože v ich rodinách určite nebudú žiadni smrťožrúti.

Ron vyzerá vyčerpaný, keď sa stretnú v chodbách tesne pred večerou. „Spomenula si si aspoň na obed?“ spýta sa, keď ju objíme.

Hermiona smutne pokrúti hlavou, vezme si od neho zloženú záškodnícku mapu a strčí si ju do vrecka na habite. „Nie, bola som... To bol teda deň, čo?“

„Presne tak.“ Ron zíva tak silno, až mu praskne čeľusť. „Naši učitelia sú šialení, Mione. Robia to každý deň.“

„Zaujímalo by ma, čo je ťažšie: hádka so študentmi alebo hádka s politikmi?“

Ron vyzerá vydesený. „Myslím, že porovnávaš jablká s jablkami.“

„Pravdepodobne... Oh, čo je, Kinjal?“ spýta sa Hermiona, keď Kinjal zletí po najbližšom schodisku, ako keby jej narástli krídla.

Kinjal preskočí zábradlie a pripomenie im, že je oveľa atletickejšia, ako vyzerá. Hermiona je takmer presvedčená, že tento vzhľad si pestuje zámerne. „Sú späť!“ hovorí Kinjal nadšene. „Nikto zatiaľ nevie nič iné, ale Draco a John opäť videli učiteľov v hrade.“

Hermiona a Ron sa na seba pozrú. „Myslíš, že by sme mali prísť načas na večeru?“ spýta sa Ron.

„Nevidím dôvod, prečo nie.“ Hermiona vyvolá svojho patróna, usmeje sa, keď sa maguár sformuje a čaká na pokyny. „Nájdi ostatných prefektov,“ povie. „Učitelia sú späť a je čas na večeru.“ Maguárí patrón sa pretiahne a zmizne.

Kinjal už vysiela svojho a Ron ich s oneskorením kopíruje. „Nájdi Neila a Tamsin,“ nariaďuje svojmu tigriemu patrónovi a opakuje rovnakú správu, ktorú Hermiona dala svojmu maguárovi. Tiger sa pretiahne a odkradne sa, zatiaľ čo Ron dáva svojmu patrónovi v podobe Jack Russella rovnakú správu, ale pre Freda a Georgea.

Hermiona sa zastaví, keď druhýkrát v ten deň vstúpi do Veľkej sály. Niekoľko študentov už vošlo a sedí v malých skupinkách, kde sa rozprávajú tichým šepotom. Stôl pre učiteľov je plný. Takmer všetci učitelia zívajú, sedia s hlavami opretými o ruky alebo v niektorých prípadoch s hlavami sklonenými na stôl.

„Sakra,“ vykríkne Ron.

„Och, je to zlé,“ hovorí Kinjal a znepokojene sa pozerá na koniec stola učiteľov, kde sedia Slizolini. Všetci, ktorí včera večer zmizli z Nizarovej izby, majú na sebe rovnaké oblečenie. Snape nemá na sebe ani habit, ani sako, sedí s rukávmi bielej košele vyhrnutými po lakte a vlasy má rozstrapatené. Je to tak úplne nezvyčajné, že Hermiona nemôže od neho odtrhnúť pohľad.

Vedľa Snapea odpočíva Nizar s tvárou na stole a rukami nad hlavou, akoby chcel blokovať hluk a svetlo. Aj jemu chýba habit. Okraje rukávov košele má roztrhané a potrhané, ale nezdá sa, že by bol zranený. Profesorka McGonagallová nemá klobúk a jej vlasy sú napoly vytiahnuté z obvyklých sponiek a visia jej okolo tváre v mdlých pramienkoch čiernej a striebornej farby. Aspoň má stále svoj habit, hoci vyzerá trochu ohorený. Profesor Salazar má na sebe tričko z minulého večera, hoci je teraz roztrhané a na jednej strane postriekané blatom. Má zavreté oči; Hermiona tuší, že spí v sede.

Dúfa, že je to blato. Mohla by to byť aj zaschnutá krv.

Profesorka Sinistrová má na tvári hlboký zamračený výraz, nemá klobúk a zviera šálku čaju, ako keby ju osobne urazila. Profesor Flitwick nemá sako a polovicu fúzov. Na mieste, kde boli, je nahnevaný červený pruh, ktorý vyzerá ako hojaca sa popálenina. Madam Pinceová sa tentoraz nemračí, ale vyzerá strašne smutná.

Profesorka Sproutová spí s hlavou opretou o jednu ruku. Na tvári a rukách má desiatky drobných škrabancov pokrytých tremdavou. Jej habit, vhodný na nebezpečné rastliny v herbológii, vyzerá ako roztrhaný desiatkami malých zubov. Madam Hoochová sa rozpráva s profesorkou Vectorovou a profesorkou Burbageovou. Všetci traja vyzerajú dosť zúbožene, hoci iba madam Hoochová má na rukách obväzy.

Trelawneyová sedí v biednej kope šálov a profesor Babblingová ju utešuje pohladkaním po pleciach. Profesorka Willowoodová je zaneprázdnená písaním na zvitok s desivým výrazom na tvári. Hermiona nezávidí tomu, kto ten zvitok dostane. Pán Filch číha za ňou s pani Norrisovou, ktorá je opäť normálnou domácou mačkou, posadenou na jeho ramene.

Okrem toho, ako strašne všetci vyzerajú, najväčším prekvapením je vidieť profesora Binnsa pri stole s profesorom Stirlingom a profesorom Viridianom. Všetci traja rozprávajú nepočuteľnými, pochmúrnymi hlasmi, hoci Binns levituje v sede, namiesto toho, aby sedel na stoličke.

Je znepokojujúce, že madam Pomfreyová nie je prítomná. Chýba aj profesorka Shafiqová, rovnako ako profesor Harper.

Hermiona aspoň vie, že Hagrid je v poriadku. Vzhľadom na jeho neprítomnosť má podozrenie, že Hagrid je s Dumbledorom.

„Slečna Grangerová. Pán Weasley. Slečna Bhatiaová.“

Hermiona, Ron a Kinjal zdvihnú pohľad a uvidia Helenu Bystrohlavovú vznášať sa hneď vedľa nich. „Dobrý deň, lady Bystrohlavová,“ pozdraví ducha Kinjal.

Helena skloní hlavu na znak súhlasu. „Všetci by ste si mali sadnúť a pripraviť sa na to, že budete naďalej konať v prospech svojich spolužiakov,“ hovorí, keď sa z múru vynorí Krvavý barón a Mních. O chvíľu neskôr prichádza Takmer bezhlavý Nick, hoci vyzerá rozhodne nepríjemne.

„Čo sa stalo, madam?“ spýta sa Ron ducha – oveľa zdvorilejšie, ako by to urobil minulý rok, pomyslí si Hermiona.

Helena sa pozrie na baróna, ktorý okamžite odvráti hlavu. Je to Jonathan, kto sa jej pozrie do očí, s tvárou pokrytou vážnymi vráskami. „Británia dnes utrpela strašnú ranu,“ hovorí. „Sadnite si, prosím. Riaditeľ sa pred jedlom obráti na všetkých.“

Hermiona sa snaží nebubnovať netrpezlivo po stole, keď sa konečne k stolu dostanú prefekti šiesteho ročníka z Chrabromilu. „Prepáčte,“ vydýchne Sourav a nakloní sa nad stôl, aby sa nadýchol. „Musel som nahnať kopu nevďačníkov, aby prišli na večeru.“

„Bolo to o niečo ľahšie, keď sme im vysvetlili, prečo je to dobrý nápad,“ zamrmle Nandini a snaží sa odhrnúť si čierne vlasy z tváre. George a Fred sú medzi poslednými študentmi, ktorí vstupujú do Veľkej sály, a nevyzerajú príliš nadšení z troch prváčikov, ktorých sprevádzajú.

„Aspoň to bol Bystrohlav, Bifľomor a Slizolin, ktorí robili... no, čokoľvek robili,“ hovorí Ginny, hoci sa na dvojčatá pozerá trochu divne. Hermiona jej to nemôže zazlievať. Nikto z nich nie je zvyknutý na to, že George a Fred sú zodpovední. Dvojčatá sa k tejto myšlienke zvyčajne správajú, ako keby to bola nákazlivá choroba.

Celá miestnosť stíchne, keď Dumbledore vyjde z dverí za stolom pre učiteľov a zamieri k rečníckemu pultu. Hermiona si uvedomí, že si hryzie peru. Dumbledore vyzerá ako vždy, ale v jeho očiach je smútok, ktorý podľa nej nie je vôbec predstieraný.

„Študenti Rokfortu, dobrý večer,“ pozdraví ich Dumbledore, ale v jeho hlase chýba obvyklá radosť. „Ďakujem vám za trpezlivosť a dobré správanie v tento veľmi temný deň pre čarodejnícku Britániu. Je mi ľúto, že tu opäť stojím s hroznou správou, ktorá ovplyvní každého z nás.“

Dumbledore sa na chvíľu zastaví a pohľadom prebehne po miestnosti. Hermiona inštinktívne posilní svoje štíty oklumencie, hoci nemá pocit, že by sa pokúšal čítať jej myšlienky. Za Dumbledorom sa všetci učitelia prebudili alebo posadili, aby venovali riaditeľovi svoju plnú pozornosť. Pohľady gaštanových očí bratov Slizolinov sú obzvlášť ostré a sústredené.

„Včera v noci Temný pán Voldemort oznámil svoj návrat koordinovaným útokom na všetkých vysokopostavených čarodejníkov a čarodejnice v čarodejníckej Británii.“

Na chvíľu by Hermiona mohla počuť spadnúť špendlík s dokonalou jasnosťou. Potom sa v celej Veľkej sále rozľahli vlny vystrašeného šepkania a zvukov hrôzy.

Dumbledore zdvihol ruku, aby ich požiadal o ticho. „Dozvedel som sa, že Denný Prorok vydá dnes večer neskoré vydanie novín. Medzitým by ste mali vedieť, že táto škola nebola ušetrená Voldemortovho hnevu. Hoci ministerstvo, OPČP, britskí vojnoví mágovia a všetci učitelia tejto školy bojovali, aby ochránili tých, ktorí boli v nebezpečenstve, bolo tam...“ Dumbledore sa s bolesťou odmlčal. „Bolo tam veľa nepriateľov a nás bolo príliš málo. Musím však povedať, že hoci sú straty tragické, mohlo to byť oveľa horšie. Všetci by sme sa mali utešiť touto skutočnosťou.

„Slečna Frobisherová, pán Thomas, slečna Bellová, pán Vaisey, pán Sloper, slečna Shafiqová, bratia Creeveyovci, Mx Shelby a pán Finch-Fletchley dnes všetci stratili svojich blízkych. Budú potrebovať vaše porozumenie a trpezlivosť, keď sa rozhodnú vrátiť do Rokfortu, hoci je ešte priskoro vedieť, kedy to bude. Počas dlhej noci bojov boli napadnuté aj iné rodiny, a tých bolo naozaj veľa. Niekoľko vašich spolužiakov dnes chýba, aby mohli byť v tento strašný deň so zranenými členmi rodiny.“

Dumbledore počká, kým utíchne hlasný výbuch strachu a zúfalstva, a potom znovu prehovorí. „Je mi to ľúto. Želám si, aby som mal pre vás lepšie správy. Mrzí ma, že tí, ktorí mali počúvať, tak neurobili, a ostatní zaplatili za ich samoľúbosť strašnú cenu.

Radšej by som, aby ste to počuli odo mňa, ako keby ste to čítali v novinách. Všetci máte právo vedieť, že od dnešného rána je čarodejnícka Británia oficiálne vo vojne.“

Dumbledore na chvíľu sklopí pohľad na rečnícky pult, potom opäť zdvihne zrak a pozrie na študentov. Jeho hlas je mäkký, ale o to prísnejší. „Rokfort bol dlho útočiskom a bude naďalej poskytovať útočisko každému, kto si želá žiť v bezpečí. Bez ohľadu na vaše rodinné povinnosti alebo lojalitu, ste v prvom rade študenti. Ak nemôžete ísť domov alebo nemáte domov, kam by ste mohli ísť, môžete tu zostať, kým nebezpečenstvo tejto vojny nepominie – a verte mi, že pominie,“ pokračuje. „Temný pán Voldemort zasadil strašnú prvú ranu a nemusí to byť jeho posledná, ale bude zastavený. To vám všetkým sľubujem.“

Dumbledore odstúpi od rečníckeho pultu. Ako na povel na Veľkú sálu začnú nalietavať sovy. Niektoré sú poštové sovy, ktoré nedorazili na raňajky, ale ich počet zďaleka prevyšujú sovy s novinami Prorok, týždenník Čarodejnica a Sršeň, ktoré sa všetky snažia doručiť svoje zásielky naraz.

Hermiona takmer vytrhne svoju kópiu Proroka zo vzduchu, strhne šnúrku a nechá ju otvoriť. Vydesene zalapá po dychu pri pohľade na fotografiu, ktorá ju víta na titulnej strane. Pod nadpisom je dojímavá fotografia horiaceho domu. Na oblohe nad plameňmi je viditeľné temné znamenie.

Na okraji svetla z ohňa stojí vysoký, chudý muž s bielou pokožkou. Má na sebe čierny habit a drží nad hlavou prútik, ako keby bol práve uprostred kúzlenia. Nemá kapucňu ani masku, ale jeho rysy nie sú jasné. Až keď otočí hlavu a ukáže profil svojej tváre, na ktorej chýba nos, Hermiona si uvedomí, na koho sa pozerá.

VY-VIETE-KTO SA VRÁTIL

„Och,“ vykríkne a noviny jej takmer vypadnú z náhle bezvládnych prstov.

Voldemort. To je Voldemort. Včera v noci bol so svojimi smrťožrútmi. Vraždil ľudí.

„Ignoruj starého Voldieho. Pozri sa na spodnú polovicu novín,“ hovorí Fred príliš veselo.

Hermiona nechápe prečo, kým nerozloží Proroka na stole. Pod fotografiou Voldemorta je ďalšia fotografia, ktorá robí veci o niečo menej strašnými.

Socha, aj keď je hrozivá, je tá, o ktorej Hermiona čítala – bola odfotografovaná na Ministerstve mágie, priamo pred fontánou v átriu. Hodiny na stene na fotografii ukazujú, že bolo tesne po šiestej ráno. Nizar, profesor Snape, profesor Salazar, profesorka McGonagallová, Tonksová, Remus, Sirius a Adele sedia spolu na okraji fontány spolu s niekoľkými ďalšími osobami, ktoré Hermiona nepozná. Vyzerajú unavení, opierajú sa o seba alebo držia v rukách šálky s horúcim čajom. Ich oblečenie je zašpinené a roztrhané. Niektoré zranenia sú celkom zrejmé, hoci Sirius vyzerá príliš šťastný na to, aby bol vážne zranený. Nikto z nich si neuvedomuje, že je fotografovaný, Hermiona pevne verila, že inak by mnohí z nich hľadeli smerom k fotoaparátu.

Keď Hermiona vystrihne túto fotografiu zo svojho výtlačku Večerného Proroka, pridá k nej skromný, nenápadný druhý nadpis:

Obrancovia Británie  

* * * * *

1) Len pre zaujímavosť, svätý Mungo sa volal aj Kentigern a v 6. až 7. storočí šíril kresťanstvo v Škótsku ako biskup a misionár. Podľa legendy je zakladateľom mesta Glasgow. https://cs.wikipedia.org/wiki/Svat%C3%BD_Mungo