Preklady fanfiction Harryho Pottera

Žáner: humor, romantika, priateľstvo

Obdobie: Po Rokforte

Prístupnosť: 12+

Bastard a bifľoška idú na kurz varenia. Upozornenie: Obsahuje nepresné časy prípravy a veľmi náhodný výber receptov.

Poznámka prekladateľky: Dnes tu mám jednu dlhšiu poviedku, ktorú som mohla rozdeliť na kapitoly, ale keďže je sviatok, dám ju sem celú. Užite si ju.

Poznámka autorky: Napísané pre SSHG Giftfest 2017 ako darček pre madeleone.

Prológ: Predhrejte si rúru

Ginny si vidličkou nabrala z tej záhadnej látky, ktorú mala na tanieri. Hermiona ju nazvala nákyp, no vyzeral (a voňal) skôr ako mačacie zvratky. Chvíľu ho žula, no potom ho nenápadne presunula na servítku a poriadne si odchlipla z vína. Nikdy predtým neochutnala mačacie zvratky, no tušila, že by mohli chutiť veľmi podobne.

Luna zamyslene prevaľovala sústo v ústach. „Si si istá, že si priniesla správne jedlo, Hermiona? Je veľmi zaujímavé, ale nie som si istá, či je naozaj určené na jedenie. Chutí ako narglie hovienka.“

Hermiona vyzerala trochu skľúčene. „Varenie nikdy nebola moja silná parketa.“

„Povedala by som, že to nie je ani parketa, ale skôr poriadny mišmaš,“ poznamenala Ginny, odsunula tanier a vzala poloprázdnu fľašu. „Na, nalej si ešte, potom ti to bude jedno.“

„Vďaka.“ Hermiona  si s povzdychom nechala doliať. Mávla prútikom a Acciom privolala z kuchyne krabicu sušienok a Sage Derby*.

„A povedz nám, prečo sme vlastne tu,“ dodala Luna. „Nemôže to byť kvôli tomuto jedlu, lebo sme tvoje kamošky a ty by svojim kamoškám niečo také nikdy neurobila.“

Po takomto priamom zhodnotení jej kulinárskych schopností sa Hermiona nahlas zasmiala. „Máš pravdu, nie je to kvôli jedlu. Len som potrebovala spoločnosť. Trávim toľko času výskumom, že som už dva týždne nevystrčila päty z domu.“

„Hermiona, si tu zalezená už mesiac,“ namietla Ginny. „Naposledy sme ťa videli v októbri. Viem, že si totálna bifľoška, ale toto je už trochu priveľa. Mama si myslela, že si zomrela či čo.“

„Ach nie, nie tak dlho. No, možno. Keď som tak pohltená tým, čo robím.“

„Naozaj by si mala chodiť viac von, Hermiona,“ povedala Luna a hryzkala syr so sušienkou ako veverička. „Nie je dobré, keď nerobíš nič iné, len píšeš a študuješ.“

„Mám svoje dve najlepšie kamošky.“ Hermiona s úsmevom zdvihla pohár smerom k Ginny a Lune. „To stačí.“

* * * * *

Harry s Dracom zízali na svoje taniere. Boli to pekné kúsky s elegantným vzorom viniča a listov v zelenej a striebornej. Aj príbory boli pekné – ťažké, starožitné sheffieldské striebro s jemnou patinou, podľa Severusa dedičstvo po matke.

To, čo bolo na tanieroch, vyzeralo v porovnaní s elegantným prestretím ešte horšie: vodnatý varený zemiak, zjavne skamenená kotleta a kopa kašovitej zelenej... fazule?

Draco si odhryzol z kotlety. Chrumkala.

Harry, ktorý vidličkou kreslil v zelenej kaši zaujímavé vzory, zamaskoval smiech kašľom. Draco zachytil jeho pohľad. V nemom súhlase odsunuli taniere bokom a zamrmlali niečo o tom, že mali fakt veľký obed a sú úplne plní.

Severus ich obdaril mrazivým úsmevom. „Rád by som podotkol,“ začal, „že to vy dvaja ste sa pozvali na večeru. Keby som mal viac času na prípravu–“

Draco si neslušne odfrkol. „Už som si tvoje kuchárske pokusy odtrpel, Severus. Nevieš uvariť ani vajíčko. Okrem toho sme nepovedali, že musíš pripraviť večeru. Prečo si neobjednal donášku?“

„Mal som trochu času.“ Zabubnoval prstami po stole a zamračil sa na svojho krstného syna. „Prečo ste tu? Ďalší pokus presvedčiť ma, aby som prijal ten idiotský Merlinov rad?“

„Ani za nič na svete,“ povedal Harry. „Vyjadril si sa úplne jasne, keď si nám pohrozil, že nám prekľaješ gule, ak to ešte raz spomenieme.“

Severusovi myklo kútikom úst v náznaku úsmevu. „No? Čo sa teda deje?“

Draco si povzdychol. „Severus, máme o teba obavy. Nikdy nevychádzaš z domu. Odpovedáš na sovy, ale nikdy sa neozývaš ako prvý. Stáva sa z teba pustovník.“

„Je to nezdravé,“ dodal Harry.

„Je to...“ Draco frustrovane mávol rukami. „Je to úplne neslizolinské.“

Pri tejto urážke Severus nadvihol obočie. „Neslizolinské?“

„Áno,“ povedal Draco rozhodne. „Slizolinčania nikdy nedávajú najavo, čo si myslia. A tvoje správanie každému jasne hovorí, čo si o nich myslíš.“

Na to sa Severus naozaj zasmial. „Desať bodov pre Slizolin. Ale nie, pravdou je...“ Odpil si z vína a potom rozpačito povedal: „Pravdou je, že mesiace strávené U svätého Munga spolu s tým, ako mi náhle zmizlo zo života všetko, čo dlhé roky tvorilo jeho stredobod, vo mne zanechali pocit... no, že som akosi mimo rytmu sveta. Stratený. Tiež nemám rád, keď na mňa civia,“ dodal.

„To chápem,“ zamrmlal Harry.

„Som si istý, že áno,“ povedal Severus. „Cením si váš záujem, ale nevadí mi byť sám, pokiaľ mám priateľov, vďaka ktorým nie som osamelý. A tých mám,“ dokončil a pozdvihol k nim pohár.

* * * * *

„Musíme niečo urobiť,“ povedal Draco. Upíjal si z merlotu a s obavou pozrel po ostatných troch. Sedeli pri stole v podniku U štyroch zakladateľov, jednom z luxusnejších čarodejníckych pubov v Anglicku. „Severus takmer nikdy nevychádza z domu. Hovorí, že sa tam cíti nepatrične a okrem toho nechce, aby naňho niekto civel.“

Ginny prikývla. „Hermiona je na tom rovnako, len jej výhovorkou je práca. Nechápte ma zle, je dôležitá, ale nemusí to byť celý jej život.“

„Čo keby sme ich prihlásili na nejaký kurz alebo niečo také?“ spýtal sa Harry. „Maľovanie alebo degustáciu vína.“

Na Ginninej tvári sa zjavil šibalský úsmev. „Čo keby sme ich prihlásili na niečo spolu?“

Luna si vzala hrsť predražených okorenených orieškov z misky uprostred stola. „Hermiona má rada jogu,“ poznamenala.

Chvíľu trvalo, kým sa spamätali z predstavy Snapa, ako cvičí jogu, a z hysterického záchvatu, ktorý po nej nasledoval, natoľko, aby boli schopní hovoriť, no napokon sa výbuchy smiechu zmenili na vyčerpané chichotanie.

„Hú,“ Ginny si utrela oči a naposledy sa zachichotala. „Nie, musí to byť niečo, čo naozaj potrebujú, inak budú mať podozrenie, že niečo chystáme.“

„Snape bude mať podozrenie nech sa deje čokoľvek,“ poznamenal Draco. „Okrem toho, čo by mohli obaja potrebovať?“

Všetci štyria si vymenili pohľady, potom sa uškrnuli a zborovo vyhlásili: „Kurz varenia!“

1. týždeň: Bez rozbitia vajec neurobíš omeletu

Vajcia: smažené vajcia, miešané vajcia, suflé

„Vitajte v kurze nebritskej kuchyne!“ povedala drobná, čiperná žena v prednej časti miestnosti so širokým úsmevom. Mala výrazný americký prízvuk. „Volám sa Bobbie Sue. Počas nasledujúcich šiestich týždňov si všetci rozšírite svoje kulinárske obzory za hranice tradičných britských jedál s niektorými z mojich obľúbených receptov. Žiadne Victoria sponge koláče ani zapekaný karfiol so syrom!“

Hermiona, ktorá sedela za kuchynským pultom v prvom rade (v miestnosti bolo päť radov po dvoch), potlačila nutkanie prevrátiť očami. Bola ochotná rozšíriť si kulinárske obzory,  no dúfala, že ženin prízvuk neznamená, že ich čakajú hrôzy ako vyprážané Oreo sušienky či hamburger podávaný medzi glazovanými donutmi namiesto poriadnych žemlí.

„Poďme sa postupne predstaviť, dobre? Meno a prečo ste si vybrali tento kurz.“ Ukázala na Hermionu. „Chceli by ste začať?“

Hermione sa do toho nechcelo, ale dlhé roky v úlohe vzornej študentky jej nedovolili nechať to len tak. „Hermiona,“ predstavila sa. „Priatelia ma prihlásili na tento kurz, aby som ich mohla pozvať na večeru bez rizika, že ich otrávim.“ Nedodala, že Ginny s Lunou vybrali muklovský kurz varenia, pretože jej unikali aj tie najzákladnejšie magické techniky.

Študent vedľa nej, pekný čiernovlasý mladík približne v jej veku, sa nad jej vysvetlením pobavene usmial. „Som Raheem,“ povedal. „Moja mama má veľa tradičných ázijských rodinných receptov a žiadne dcéry. Ak sa nenaučím dosť na to, aby mi ich mohla odovzdať, môže ma zabiť.“ Miestnosťou sa rozľahol uznanlivý smiech.

Ozývali sa ďalšie mená, no Hermiona ich prestala vnímať. Prelistovala brožúru s receptami, ktorú rozdala Bobbie Sue. Zrejme sa každý týždeň zamerajú na inú kategóriu alebo techniku – predjedlá, prílohy, morské plody. Tento týždeň boli na rade vajcia.

Zrazu jej v ušiach zarezonoval až bolestne známy hlas a od prekvapenia sa prudko narovnala. Bol chrapľavejší než kedysi, no nedal sa s ničím pomýliť.

„…Snape. A pokiaľ ide o to, prečo sme tu – to je na kurz varenia dosť filozofická otázka, všakže?“

Otočila sa a áno, bol tam na poslednom mieste v zadnom rade – Severus Snape so svojimi atramentovočiernymi vlasmi a typickým sarkastickým výrazom. Pohľady sa im stretli a on takmer nebadane sklonil hlavu na pozdrav.

Bobbie Sue sa zasmiala a potom obrátila pozornosť k celej miestnosti. „Takže, ako vidíte, každé pracovné miesto je vybavené všetkým, čo budete potrebovať – doskou na krájanie, varnou doskou, drezom, kuchynským robotom a tak ďalej. Hrnce a panvice sú v skrinkách pod pultom a ingrediencie,“ gestikulovala oboma rukami ako letuška pri bezpečnostných pokynoch „nájdete v chladničkách na oboch stranách miestnosti a v sklade vzadu.“

Hermiona sa pozrela, kam Bobbie Sue ukázala, napoly očakávajúc, že sa dvierka skriniek samy otvoria, ako to bývalo v Rokforte zvykom.

„Budeme postupovať od jednoduchých receptov až po zložité,“ pokračovala Bobbie Sue, „a budete mať dostatok času si ich vyskúšať – niektoré z tých jednoduchších aj viackrát. Takže začneme s miešanými vajcami. Ak si otvoríte prvú stranu vašej brožúry s receptami...“

Keď sa pustili do práce, Bobbie Sue sa prechádzala po miestnosti a sem-tam niekoho skritizovala a inde zas pochválila.

O dve hodiny neskôr Hermiona vyprodukovala presne jednu porciu správne pripravených miešaných vajec: žltú, nadýchanú a chutne vyzerajúcu. Pripravila aj štyri porcie niečoho, čo pripomínalo štrk, dve, ktoré vyzerali ako niečo, čo by vyvrhla Harryho sova, a jednu porciu, ktorá sa prilepila k panvici ako cement. Tajomstvo zrejme spočívalo v tom, že treba použiť dvakrát toľko masla, než si pôvodne myslela, malé množstvo mlieka, vajcia neprešľahať a na panvici ich skôr jemne obracať než miešať.

Práve keď sa dopracovala k tretej porcii štrku, pocítila škodoradostné uspokojenie po tom, čo začula Bobbie Sue hovoriť: „Nuž, Severus, podarila sa vám vskutku zaujímavá farba. Myslím, že zelené vajcia som videla zatiaľ len u Dr. Seussa.‘

Keď sa napoludnie hodina skončila, Hermiona si pozbierala papiere a rýchlo sa pobrala k dverám. Už premýšľala nad zmenami, ktoré chcela urobiť v kapitole knihy, na ktorej práve pracovala. Jedným z dôvodov, prečo ustúpila Ginny a Lune ohľadom kurzu varenia, bolo to, že sa konal iba dopoludnia a len tri dni v týždni, takže mala dosť času na písanie. O pol jednej už bola doma s brkom v ruke a usilovne písala. A keď sa jej v mysli vynorila myšlienka na Severusa Snapa, čo sa opakovalo viac než raz, rázne ju odohnala.

* * * * *

Severus bol nesmierne prekvapený, keď videl Hermionu Grangerovú vojsť a sadnúť si do prvého radu na kurze nebritskej kuchyne. Jednak šlo o muklovský kurz varenia (Harry s Dracom ho vybrali, aby minimalizovali riziko nechcenej pozornosti) a jednak ju nevidel a nehovoril s ňou vyše dvoch rokov. Naposledy ju zazrel v opare bolesti na podlahe Škriekajúcej búdy len ako hmlistú postavu v pozadí, kým sa prihováral Harrymu. Čo si o ňom asi myslí – o tom, čo povedal, čo urobil a kým bol?

Viditeľne dospela, hoci mala vlasy husté ako predtým, dokázala ich skrotiť do vlnitej masy, ktorá už nepripomínala tú neposlušnú hrivu z jej študentských čias. Koľko môže mať teraz, dvadsať? Pravdepodobne práve rozbieha kariéru. Má plno priateľov. Obdivovateľov. Od Harryho sa dopočul, že s Weasleym už netvoria pár, čo bolo pre oboch len dobre. Vždy sa k sebe nehodili. Severus si istý čas myslel, že by mohla skončiť s Harrym, ale zistenie, že on a Draco sú pár, urobilo tejto predstave koniec.

Bol taký zaujatý premýšľaním nad tým, čomu sa venovala a prečo tam bola, až vajíčka nevedomky zamiešal prútikom namiesto varešky. Zelená farba (nečakaný vedľajší účinok, ktorého príčinu by rád preskúmal) neovplyvnila chuť, no musel uznať, že je nepravdepodobné, že by ich niekto chcel konzumovať. Uvažoval, že sa s ňou porozpráva, no keďže ho rozptyľoval ten problém s prútikom a vajcom, bola preč skôr, než dostal šancu.

* * * * *

Dnes, v stredu, sa pustili do smažených vajec. Severus bol najprv zmätený, keď si to prečítal v recepte – veď je to len vajce a trochu masla, nie? Po treťom pokuse začal mať podozrenie, že buď sú vajcia prirodzene obdarené zaklínadlom Glutino, ktoré spôsobuje, že sa lepia na všetko ako lepidlo, alebo jednoducho nemá ani potuchy, čo robí.

V polovici dopoludnia nenútene prešiel dopredu, aby sa Bobbie Sue spýtal na rozdiel medzi maslom a slaninovým výpekom pri vyprážaní (rozdielne správanie tukov ho prekvapivo fascinovalo). Keď prechádzal okolo Hermioninho stola, letmo sa naň pozrel. Jej pokusy o smažené vajcia sa nápadne podobali na niečo, čo videl vo Vydarených výmysloch Weasleyovcov („FRAB: Premýšľali ste niekedy, ako to vyzerá, keď zvraciate odzadu? Toto je ono!“).

Vrátil sa na miesto so značnou dávkou uspokojenia. Predpokladal, že keďže Grangerová vyrastala v muklovskej rodine, bude v kuchyni rovnako desivo zdatná ako vo všetkom ostatnom. S úľavou zistil, že existuje niečo, v čom nie je génius.

Do konca hodiny sa mu podarilo pripraviť štyri dokonalé vajíčka za sebou, s chrumkavými hnedými okrajmi a krásne tekutým žĺtkom v strede. Na ich „dokončenie“ použil rôzne techniky (obracanie, polievanie horúcim tukom, či pridanie trochy vody a zakrytie pokrievkou, aby sa dovarili v pare). Posmelený úspechom pri poslednom kúsku nenápadne zoslal na panvicu nelepivé kúzlo a vajíčko vo vzduchu otočil švihnutím zápästia. Bobbie Sue vyzerala ohromená a žena po jeho pravici zatlieskala.

Tento úspech, síce len malý, mu dodal odvahu osloviť Grangerovú po hodine, no tá opäť vyletela z učebne ako na metle.

* * * * *

V piatok prešli na suflé. Pomerne dosť študentov pôsobilo zastrašene, ale Bobbie Sue ich uistila, že suflé nie je také ťažké. („Tak sa hneď neplašte, bude to hračka.“) Severus sa práve chystal naliať cesto (pekne husté a krásnej bledožltej farby) do zapekacej misy, keď okolo prešla Hermiona cestou ku skladu vzadu. Zastavila sa, kútikom úst zašepkala: „Krok číslo dva“, a pokračovala ďalej.

Zaskočený sa pozrel na svoju učebnicu elixírov – nie, na brožúru s receptami. Krok 2: Vymastite misu maslom. Pridajte strúhaný parmezán a nakláňajte ju, aby sa vnútro obalilo. O čom to hovorila? Misu predsa vymastil… Ach. V duchu zahrešil, odložil misu s cestom, pridal syr do vymastenej nádoby a nakláňal ju sem a tam, kým vnútro nebolo poriadne obalené.

Suflé sa podarilo dokonale nadýchané.

Tentoraz bol pripravený na jej rýchly odchod a bol jej tesne v pätách, keď odchádzala z učebne. Pri dvojkrídlových dverách vedúcich na ulicu sa zastavila, aby si natiahla rukavice. Vonku padal dážď so snehom – nepríjemná ľadová zmes typická pre koniec decembra. Pristúpil k nej, aby jej otvoril dvere, a ona k nemu prekvapene zdvihla pohľad.

„Takže vaši priatelia sa obávajú, že ich otrávite?“ spýtal sa a pozrel na ňu zhora. Mala tie oči vždy také krásne tmavohnedé so zlatistými odleskami? „Čím ste sa ich snažili kŕmiť? Ak to boli vaše smažené vajíčka, chápem ich obavy.“

Prižmúrila oči a očividne sa snažila odhadnúť presný tón jeho poznámky: zlomyseľnosť alebo humor? „Áno, no tie moje aspoň neboli zelené,“ poznamenala uštipačne a vykročila dole schodmi na ulicu. „Ako sa vám, pre Merlina, podarilo dosiahnuť takú farbu?“

„Miešal som ich prútikom,“ odvetil a vyhol sa otázke, čo tú chybu vlastne spôsobilo.

„To je ale zvláštne,“ povedala zamyslene. „Zaujímalo by ma, čo to vyvolalo. Nejaká interakcia medzi drevom prútika a vajíčkami? Zvyšky kúziel?“

Pobavilo ho, že jej myseľ, rovnako ako tá jeho, okamžite začala teoretizovať o príčine a následku. „Kto je vlastne Dr. Seuss?“ spýtal sa.

„Muklovský spisovateľ.“

„To sa celé jeho dielo zaoberá vajíčkami nezvyčajných farieb?“

Hermiona sa zasmiala. „Nie, len tá jedna kniha: Zelené vajíčka a šunka. Je o veľmi neústupnom človeku menom Sam – to som ja.“ Stručne mu zhrnula príbeh a kým skončila, dorazili k vchodu do metra. „No, tu vystupujem. Alebo skôr nastupujem. Musím povedať, pán profesor, že vás rada vidím v muklovskom oblečení,“ dodala so šibalským úsmevom. „V habite by ste mi až príliš pripomínali dvojhodinovky elixírov so slizolinčanmi.“

„Desať bodov pre Chrabromil za záchranu suflé?“ navrhol.

Zasmiala sa. „Tak sa asi uvidíme v pondelok.“

Prikývol, a keď zmizla v podzemí, uvedomil si, že sa po veľmi dlhom čase na niečo skutočne teší.

2. týždeň: Na povzbudenie chuti do jedla

Toasty so syrom s modrou plesňou a pórom

Keď Hermiona v pondelok druhého týždňa vošla do učebne, našla Severusa sedieť pri kuchynskom pulte vedľa toho jej.

V piatok ju zaskočilo, keď sa jej prihovoril, a uľavilo sa jej, keď zistila, že sa s ním dokáže rozprávať bez toho, aby sa znovu cítila ako tretiačka. Niečo v dynamike medzi nimi sa zmenilo. Už ju nezastrašoval tak ako kedysi: pred vojnou svojimi uštipačnými poznámkami a zdanlivou krutosťou a po vojne zistením, koľko toho pre nich tak dlho robil, bez toho, aby o tom niekto vedel alebo to ocenil. Teraz, keď tam sedel a sledoval ju tmavými očami, pocítila záchvev očakávania pri predstave, že v jeho tesnej blízkosti strávi najbližšie tri hodiny

„Kde je Raheem?“ spýtala sa a rozhliadla sa okolo seba. „Odišiel z kurzu?“ Počas minulého týždňa sa s tým vysokým tmavovlasým mladíkom rada rozprávala. Dlho sa radili o vaječných bielkoch do suflé a snažili sa odhadnúť, kedy sa „mäkký sneh“ mení na „tuhý“.

„Chcel sedieť inde,“ odvetil Severus nezúčastnene.

Pozrela sa dozadu a uvidela Raheema na Severusovom pôvodnom mieste v zadnom rade, nevyzeral tou zmenou práve nadšený. Zamávala mu. On sa rozžiaril a zamával jej späť. Sadla si a prelistovala brožúru s receptami.

„Tento týždeň predjedlá,“ zamrmlala. „Alebo ako im hovorí Bobbie Sue – predkrmy. Mmm, syr s modrou plesňou. A pór.“

„Ach,“ ozval sa Severus. „Allium ampeloprasum, aby som bol presný.“ Zodvihol dlhý valcovitý predmet, ktorého tmavozelené ploché listy na jednom konci prechádzali cez svetlozelenú časť až k čisto bielej cibuľke na druhom.

„A to som si myslela, že za najväčšiu vševedku v triede budem ja. Je to bežná prísada do elixírov?“

„Nie. Vyhľadal som si to včera večer, keď som si prechádzal recepty. Človek by mal vždy poznať ingrediencie, s ktorými pracuje. Znižuje to riziko nepríjemných prekvapení.“

„Vždy v strehu, však?“ poznamenala a pocítila záchvev uspokojenia, keď sa krátko zasmial.

Pracovať bok po boku so svojím bývalým profesorom elixírov bol zvláštny, no nie nepríjemný pocit. Namiesto toho, aby ju hodnotil, súperila s ním ako s rovnocenným partnerom. Udržiavalo ju to v bdelosti oveľa príjemnejším spôsobom než niekdajšia obava, že Chrabromil príde o body. Keď začala krájať pór („iba biele časti a dobre umyté“, upozorňoval recept), počula ho, ako sa pohybuje pri stole, búcha hrncami, otvára zásuvky a mrmle si pod nos.

Naklonila dosku na krájanie, zhrnula pór do panvice s olivovým olejom, dosku odložila a začala ho miešať. Zhlboka nasala tú vôňu. Voňalo to božsky.

„Varecha!“ zasyčal hlas po jej pravici. Prekvapene pozrela na Severusa. „Varecha!“ zasyčal znova a kývol bradou smerom k jej panvici.

Hermiona sklonila hlavu k prskajúcemu póru a uvedomila si, že pomocou prútika začarovala varechu, aby sama miešala. S tichým vypísknutím ju schmatla práve vo chvíli, keď okolo prechádzala Bobbie Sue.

„Ten pór máte pekne skaramelizovaný, Hermiona,“ pochválila ju. „Pamätajte, nízka teplota a veľa času, to je tajomstvo!“

Nasledujúcich dvadsať minút pracovali obaja v tichosti, miešali pór, krájali bagetu a zapekali plátky pod grilom. Hermiona cítila jeho prítomnosť aj bez jediného slova, akoby z neho vyžarovalo teplo. Rozptyľovalo ju to, no nie nepríjemne. Rozložila pór na oválne kúsky pečiva, posypala ich plesňovým syrom a hrdo si ich obzerala. Vyzerali presne tak, ako mali. Jeden vzala a podišla k Severusovi. „Tu, ochutnajte,“ povedala.

Stále bol zamestnaný obkladaním toastov a nemal voľné ruky, tak sa len naklonil a odhryzol si. Jeho pery sa pritom zľahka obtreli o jej prsty, čo ju okamžite prinútilo premýšľať, aké by to bolo, keby ich cítila na iných častiach tela.

* * * * *

„Tak prečo ste tu vlastne?“ spýtala sa Hermiona, keď po hodine kráčali chodbou. „Neviem si predstaviť, že ste sa jedného rána zobudili a povedali si: Niečo mi v živote chýba… myslím, že je to muklovské varenie.“

Krátko sa usmial „Sotva.“ Omotal si okolo krku šál (všimla si, že je zeleno-strieborný) a natiahol si elegantné čierne rukavice. „Bol to nápad Harryho a Draca. Vraj preto, že nikto by nemal žiť na jedle z donášky a ohnivej whisky. Tiež si myslia, že nechodím dosť von.“

Hermione napadlo, že Snape možno preferoval samotu jednoducho preto, že po toľkých rokoch už ani nevedel, ako byť niekým iným. „Nezašli by ste na obed?“

Bledé líca mu zružoveli. „Nestojím o žiadnu charitu, slečna Grangerová.“

„To nebola charita,“ povedala mierne podráždene. Pre Merlina, bol rovnako precitlivený ako vždy. „Myslela som, že by sme sa mohli porozprávať o… Odmlčala sa. O čom by sa mohli rozprávať?

„O románoch Chestnutta Romphatchera?“ navrhol. „O poslednej britskej prehre v metlobale s Argentínou? O cene mločích očí v Južnej Afrike?“

„Romphatcher je autor brakov,“ vyhŕkla automaticky a vzápätí si priala, aby to mohla vziať späť. Romphatcher síce bol autor brakov, ale jeho viktoriánske dobrodružné čarodejnícke romány boli zároveň dosť populárne. Molly Weasleyová mala kompletnú zbierku.

„Úplne súhlasím. Jeho hrdinky sú na môj vkus až príliš... poddajné.“

Podozrievavo prižmúrila oči. „Čítali ste vôbec Romphatchera?“

„Raz. Nikdy viac. Teší ma, že sa náš vkus zhoduje.“ Pokynul smerom k dverám. „Myslím, že ste spomenuli obed.“

O desať minút neskôr sedeli v útulnej čarodejníckej krčme, zastrčenej medzi kníhkupectvom a bazárom s oblečením. Vchádzalo sa do nej tak, že ste sa museli vnoriť priamo doprostred stojana s kabátmi vystavenými pred obchodom.

„Prekvapuje ma, že potrebujete kurz varenia,“ povedala Hermiona, keď si odniesli obed a nápoje k tichému stolu. „Myslela som si, že v tom budete dobrý – nie je to v podstate ako s elixírmi?“

„Ani v najmenšom. Elixíry majú svoj účel.“

„Aj jedenie má svoj účel.“

„Pravda.“

Na moment zavládlo ticho. Sústredil sa na jedlo, a tak využila príležitosť poriadne si ho obzrieť. Tvár mal stále bledú, ale vytratil sa z nej ten výraz potláčaného hnevu a zatrpknutosti. A jeho ústa…

Severus zastal s vidličkou na polceste k ústam. „Slečna Grangerová, vy na mňa zízate.“

Usmiala sa. „Dobre sa na vás pozerá.“ Odkašľal si, zjavne vyvedený z miery touto jej dospelejšou stránkou. Zistila, že sa dobre baví. „A myslím, že by ste ma mohli volať Hermiona, nemyslíte?“

„Strhávam Chrabromilu desať bodov za drzosť,“ povedal prísne. „A nazdávam sa, že vy by ste ma mali volať Severus. Už aj tak sa v porovnaní s vami cítim dosť starý na to, aby ste ma ešte oslovovali pán profesor. Okrem toho už neučím.“

„To mi napadlo. Čomu sa venujete?“

„Máločomu. Výskumu elixírov. Trochu píšem – jeden či dva moje články uverejnili v časopise Najvznešenejšia spoločnosť majstrov elixírov. Pravdaže, je možné, že si v obsahu cenili viac moje meno než samotnú prácu.“ Zaškľabil sa. „Byť celebritou robí so sebavedomím zvláštne veci. Človek si nie je istý, či oňho stoja kvôli nemu samému.“

Premýšľala, že povie niečo konvenčne utešujúce, no vzápätí tú myšlienku zavrhla. Zaslúžil si viac než prázdne frázy a okrem toho mal pravdu. „Aj ja píšem.“

„Zlaté trio: Záchrancovia čarodejníckeho sveta?“ nadhodil. „Ako si získať priateľov a ovplyvňovať Temných pánov v troch jednoduchých lekciách?“

„Ha, veľmi vtipné! Nie, je to...“ Zastavila sa a premýšľala, ako to naňho zapôsobí. Harry s Ronom si mysleli, že jej práca je na smrť nudná. Tento muž by ju mohol vnímať v lepšom prípade ako trúfalú, v tom horšom ako urážlivú. „Skúmam súvislosť medzi traumou v detstve a mágiou.“ Zaváhala a potom dodala. „Zdá sa, že Slizolin má vyšší podiel mladých čarodejníc a čarodejníkov, ktorí pochádzajú z... nuž, zložitého rodinného prostredia. Zaujíma ma prečo.“

Pomaly prikývol. „Zaujímavá otázka. A dôležitá.“

 * * * * *

Neskôr, keď stáli pred krčmou, položila mu ruku na predlaktie. „Som rada, že ste sa mi minulý týždeň po hodine prihovorili. Chcela som to urobiť, ale nebola som si... no, nebola som si istá, či chcete, aby vám niečo… čokoľvek… pripomínalo minulosť.“

Podvedome zdvihol ruku k jazvám na krku. „Akoby som niekedy mohol zabudnúť,“ povedal ticho.

Pomyslela na Bellatrix, na Tonksovú, na Freda Weasleyho. Na Harryho, ako kráča sám do Zakázaného lesa v ústrety svojmu osudu. Na muža, ktorý stál pred ňou, na všetko, čo pre nich urobil a vytrpel. Na to, ako ho videla takmer zomrieť na podlahe schátranej chatrče. Samozrejme, že nezabudol. „Nie,“ povedala napokon. „To asi ani nemôžete. Ja tiež nie.“

„Ale príjemná spoločnosť pomáha tie spomienky lepšie zniesť.“ Ich oči sa stretli na nekonečne dlhý okamih a ona zatajila dych. Naklonil sa a letmo sa dotkol perami jej úst. Inštinktívne sa k nemu pritisla, chcela viac. Chvíľu sa zdalo, že jej to dovolí, no potom ustúpil. „Mohli by sme... Zopakujeme si to niekedy?“ spýtal sa neisto.

„Áno,“ odvetila. „Veľmi rada.“

3. týždeň: Pikantná príloha

Zapekané sladké zemiaky so šalotkou, smotanová cibuľa

Keď Hermiona nasledujúci pondelok vošla na kurz nebritskej kuchyne, pocítila záchvev v žalúdku. Meškala. V stredu a piatok po hodine boli so Severusom opäť na obede a iskra, ktorú v pondelok vycítila, vzbĺkla a veselo horela. Aspoň z jej strany. Bozk, ktorý jej dal v piatok – dlhší než pondelkové krátke pohladenie, dosť dlhý na to, aby sa jej rozbúchalo srdce a po chrbte jej prebehli zimomriavky – bol pomerne presvedčivým dôkazom, že to cíti rovnako, ale... bol to Severus Snape, slizolinčan, dvojitý agent, špión. Ako si mohla byť istá? Táto myšlienka ju predchádzajúcu noc držala hore až do skorých ranných hodín, prevracala ju v hlave zo všetkých strán a snažila sa samu seba presvedčiť.

Preto ten záchvev. A to meškanie.

„Dnes budeme piecť sladké zemiaky so šalotkou, čo vám dá skvelú príležitosť precvičiť si prácu s nožom,“ povedala Bobbie Sue, keď Hermiona vkĺzla dovnútra a prešla k svojmu stolu. Severus sa na ňu chladne pozrel a srdce jej zamrelo. Potom nečujne vyslovil: „Strhávam Chrabromilu desať bodov,“ a ona sa s úľavou usmiala.

„Teda, vy to s nožom viete!“ nadšene vyhlásila Bobbie Sue o pár minút neskôr, keď sa naklonila cez Severusovo rameno a pozorovala ho pri práci. „Väčšina ľudí musí použiť strúhadlo, aby dosiahli také rovnomerné plátky. Ste si istý, že ste nikdy neboli šéfkuchárom?“

„Za tie roky som už pripravil zopár.. ingrediencií,“ pokojne odvetil Severus a pokračoval v krájaní sladkého zemiaka na identické tenké kolieska.

Hermiona len sťažka potlačila odfrknutie. Vážne so Severusom flirtuje?

„Nuž, očividne máte veľmi šikovné ruky.“ Bobbie Sue venovala Severusovi zvodný úsmev a potom sa otočila k Hermione. Zdvihla plátok sladkého zemiaka. „Máte to trochu hrubé, zlatko. Skúste tenšie.“

To už bolo trochu priveľa. Hermiona nahnevane hľadela na chrbát Bobbie Sue, keď prechádzala miestnosťou. Znovu sa pustila do sekania zemiaka a nerovnomerné oranžové kotúče hádzala do kovovej misky tak zlostne, až to dunivo cvendžalo.

„Porežeš sa, ak budeš takto pokračovať,“ povedal Severus potichu. „Daj, nakrájam ti to.“ Presunul sa k jej stolu a postavil sa tesne vedľa nej. Hermiona stuhla. Cítila pohyb svalov na jeho ramene, keď sa pustil do práce. Celá pravá strana jej tela brnela, akoby ju zasiahol slabý elektrický výboj.

* * * * *

„Krásna hustá omáčka, Severus.“ Pripravovali obľúbenú prílohu otca Bobbie Sue – smotanovú cibuľu. Bobbie Sue ponorila lyžicu do Severusovho kastróla, našpúlila pery a jemne na ňu fúkla. Opatrne z nej odpila. „Aj výborne dochutená. Pridali ste niečo?“

„Trochu saturejky,“ povedal. „Ospravedlňujem sa, že som pozmenil váš recept, ale nikdy som nedokázal odolať nutkaniu experimentovať s elixírmi. Teda, omáčkami.“

„Veľmi pikantná.“ Prikývla a malým ružovým jazýčkom si oblizla pery. „Rada by som to pridala do receptu, ktorý používam na kurze. Môžem?“

Severus zdvorilo sklonil hlavu. „Ale samozrejme.“

Pikantná. Hermiona, ktorá to sledovala od svojho stola, zaťala zuby a opakovala si, že túto milú ženu neubije, neubije, neubije na smrť naberačkou.

* * * * *

„Nie je to práve tvoj typ, však?“ poznamenala Hermiona pri obede starostlivo neutrálnym tónom. Už len to, že si tá drobná južanská kráska – tak sa to hovorilo, však? – zjavne vyhliadla Severusa, bolo samo o sebe dosť zlé. To, že on si to zrejme nevšimol, ju malo upokojiť, no akousi zvláštnou alchýmiou ju to len prinútilo uvažovať, či nie je trochu natvrdlý.

Severus sa na ňu spýtavo pozrel. „Môj typ?“

„Myslela som, že by si chcel niekoho trochu inteligentnejšieho.“ Hermiona vzala soľničku a posolila si hranolky.

„Čo ťa vedie k domnienke, že Bobbie Sue nie je inteligentná? Varenie si vyžaduje značné množstvo vedomostí a zručností. Dosť sa to podobá na elixíry, ako mi niekto nedávno pripomenul. Vedela si, že bod varu cukru–“

„Má tie vlasy nejaké priveľké.“

„Ty tiež, len iným smerom. Tvoje trčia do strán namiesto toho, aby rástli do výšky. A prestaň si soliť tie hranolky, nebudú sa dať jesť.“

Položila soľničku, vzala si hranolku a zahryzla do nej. Neskoro. Čo ďalšie jej na Bobbie Sue prekážalo? „Má príšerný prízvuk.“

„Niektorým ľuďom pripadá južanský prízvuk očarujúci.“ Oprel sa dozadu a pozorne si ju premeral. „O čo tu vlastne ide?“

Očervenela. Do čerta s ním. „Len ako priateľka hovorím, že podľa mňa pre teba nie je tá pravá.“

„Pravá pre mňa?“ Zamračil sa. „Nemôžeš myslieť vážne, že Bobbie Sue…“ Odmlčal sa, vyzeral zmätene. „Hermiona, nemyslíš si, že keby mal niekto o mňa, ehm, záujem, vedel by som o tom?“

„Nie.“ Zlostne na neho zazrela. „To si teda rozhodne nemyslím.“

* * * * *

„Môžem sa k vám pridať?“

Severus zdvihol zrak od knihy. Dom sa mu v toto slnečné sobotné popoludnie zdal až priveľmi tichý a cítil sa zvláštne nepokojný, a tak sa – preňho netypicky – rozhodol zájsť si na čaj. Pohrával sa s myšlienkou pozvať Hermionu, no tá sa posledný týždeň zdala byť zvláštne podráždená – pravdepodobne príliš veľa pracovala – a on si nebol natoľko istý sám sebou, aby sa jej vnucoval, a tak sa napokon rozhodol pre tiché posedenie pri čaji a knihe.

Nečakal, že stretne niekoho známeho, a už vôbec nie Bobbie Sue. A predsa tu stála a hľadela na neho s očakávaním. Možno dokonca s nádejou? Nie, to mu len Hermiona nasadila chrobáka do hlavy.

„Ak si želáte,“ povedal a potlačil povzdych nad stratou samoty. Ako mu ľudia neustále pripomínali, nebolo absolútne nevyhnuté správať sa ku každému hrubo.

Bobbie Sue však bola prekvapivo príjemnou spoločnosťou a jej príbehy o dospievaní v Alabame ho zaujali – v porovnaní s čarodejníckym Londýnom mu to miesto pripadalo cudzie ako Mars. Práve sa mu snažila vysvetliť význam idiomu ten pes nebude poľovať, keď uvidel Hermionu vchádzať do kaviarne. Len čo ich zazrela, tvár jej náhle strnula. Potom sa otočila na päte a odišla.

Vstal a neisto sa za ňou díval, znepokojený jej bledou tvárou a napätým držaním tela. Vari si pomyslela, že–?

„No tak, Severus, už tu táram ako najatá. Len si pekne sadnite a povedzte mi niečo o sebe...“

4. týždeň: Omáčka k husi…

Chrumkavá pečená brokolica, pečený ružičkový kel, pečená hus

Pohľad na Severusa s Bobbie Sue Hermioninmu víkendu vôbec neprospel. Striedavo dupala po byte, celá bez seba od zlosti, a potom si veľmi dospelým tónom hovorila, že si Severus môže robiť, čo len chce. A ona, samozrejme, tiež.

V pondelok ráno si obsadila svoj obvyklý stôl vpredu tým, že si naň položila kabát a knihy, no zariadila to tak, aby bola v zadnej časti miestnosti a rozprávala s Raheemom vo chvíli, keď Severus vošiel. Len čo ju uvidel, mierne sa zamračil, no viac to nekomentoval.

„Pečenie,“ povedala Bobbie Sue, „je ten najlepší spôsob, ako zvýrazniť chuť zeleniny. Piecť sa, samozrejme, dá akákoľvek zelenina, ale mojimi osobnými favoritmi sú brokolica a ružičkový kel.

Hermiona prebehla pohľadom Severusovu pracovnú plochu. „K tomu kelu si nemal miešať cesnak s olivovým olejom. Ten ide len na brokolicu.“

„Slečna Grangerová, krájate nedbalo.“

„Včera večer som si naštudovala dĺžku prípravy. Ružičkový kel sa musí piecť dlhšie. Ak tam dáš cesnak, spáli sa.“

„Ak tvoja zelenina nemá približne rovnakú veľkosť, upečie sa nerovnomerne.“

„Nepoučuj ma, ako mám krájať, Severus! To, že máš na nože talent, ešte nie je dôvod, aby si sa na nás ostatných pozeral zvrchu.“

„A ty mi nehovor, ako mám kombinovať ingrediencie, Grangerová. Miešal som elixíry skôr, než si sa narodila.“

„Bastard!“

„Bifľoška!“

* * * * *

„Vyvrcholením nášho týždňa bude pečená hus. Viem, že na sviatky zvyčajne mávate moriaka, tak ako my na Deň vďakyvzdania, ale hus je nielen výdatnejšia, ale má aj viac tuku a výraznejšiu chuť. Verte mi, bude vám chutiť.“

Hermiona zaujala miesto vzadu vedľa Raheema. Nevydržala by ďalšie tri hodiny sedieť vedľa Severusa a sledovať, ako si nevšíma manévre Bobbie Sue. Ale naozaj si ich nevšímal? Veď spolu išli na obed. Ak si uvedomoval jej záujem, Hermiona si mohla vyčítať len to, že to bola ona, kto ho na to upozornil.

Kútikom oka sledovala, ako Bobbie Sue krúži po miestnosti, zatiaľ čo sa všetci pustili do príprav. Nejako sa jej darilo vracať sa k Severusovi častejšie než ku komukoľvek inému, uvedomila si Hermiona s chladnou jasnosťou. Niežeby to počítala.

Pozrela sa na toho holého vtáka pred sebou, na jeho sivobielu slizkú kožu tu a tam posiatu kostrnkami. Bolo to smiešne. Trvalo by jej týždeň, kým by ho zjedla. Nuž, uvažovala, že by ho mohla poslať Hagridovi pre testrály. Jedia varené mäso alebo surové? Nevedela si spomenúť. Zdalo sa, že jej to tento týždeň nejako nemyslí.

O dve hodiny neskôr bola Hermiona upečená takmer rovnako ako jej vták. Vždy, keď Bobbie Sue prehovorila k Severusovi (čo robila podľa jej názoru až priveľmi často), bolo to ako prihodiť ďalšie polienko do ohňa. Aj práve teraz tam bola. Určite ho zasypávala komplimentmi. Dotýkala sa jeho ramena. A on sa na ňu stále usmieval.

Severus práve vyberal vtáka z rúry. Bobbie Sue na niečo ukázala – pravdepodobne utrúsila poznámku o dokonale dokonalom zhnednutí, ktoré dosiahol – a potom sa zvonivo zasmiala. „No teda, Severus, z toho som celá paf!“

Hermiona nepremýšľala, len konala. Chcel pečenú hus? Tak mu teda poriadne podkúri. Nenápadne namierila prútik na Severusovho vtáka. Incendio, zašepkala a potom sa nevinne odvrátila, zatiaľ čo z husi vyšľahli plamene a vymrštili ju z misy priamo na podlahu.

5. týždeň: V mori je veľa iných rýb

Grilovaný losos s olivovým olejom, citrónom a kôprom, tilapia s parmezánovou krustou

Hermiona položila misu s grilovaným lososom na stôl pred svoje dve najlepšie kamarátky. „Hľa, dnešné majstrovské dielo! Keď som odchádzala z učebne, použila som naň ohrievacie kúzlo, takže by malo byť stále teplé. Vďaka, že ste prišli,“ dodala. „Nerada by som, aby to vyšlo nazmar.“

Ginny uznanlivo nasala vôňu. „Určite si sa niečo priučila. Vyzerá to úžasne.“

Luna si rybu so záujmom prezerala. „To je škandinávišský hlúpnik, však? Počula som o nich. Z ich plutiev sú výborné klobúky do dažďa. Zvyčajne sa trú na Štefana.“

Lunine nezmysly Hermionu zvyčajne rozosmiali, ale dnes ani tie nedokázali preniknúť cez jej skľúčenosť. So Severusom neprehodili ani slovo, odkedy v piatok rázne odkráčal z učebne, nesúc si roztrieštené zvyšky svojej husi. Cez víkend mu plánovala poslať sovu, ale stratila odvahu, keď si spomenula na výraz jeho tváre. Dnes ráno počas hodiny udržiavali mrazivé mlčanie. Hermiona zo zmesi hnevu a hanby a Severus (nepochybne) preto, že ju považoval za detinskú hlupaňu a už viac nemal náladu sa ňou zapodievať.

„Aké to je, mať Snapa v triede?“ spýtala sa Ginny, zatiaľ čo si naberala plátok lososa.

Hermiona skleslo pichala vidličkou do ryby. „Minulý týždeň som mu odpálila hus.“

Kamarátky na ňu vyvalili oči a vzápätí vybuchli do smiechu. „Čože? Prečo?“

Hermiona otvorila ústa, no zase ich zavrela. Bolo príliš trápne priznať, že to všetko urobila len preto, že išiel na obed s inou ženou, hoci ho chcela iba pre seba. „V tej chvíli mi to pripadalo ako správna vec,“ povedala a pokrčila plecami.

„Určite si to zaslúžil,“ vyhlásila Ginny. „Iste, vojnový hrdina, ale aj tak je to kretén.“

„Pravdepodobne na ňu kričal,“ poznamenala Luna.

„Alebo sa uškŕňal.“

Hermiona sa nepohodlne zavrtela na stoličke. „Nie, to už nerobí. Vlastne je… celkom milý.“

„Alebo mal sarkastické poznámky.“

„Vždy bol hnusný.“

To nebolo fér. „Nie, nebol. No, áno, bol, ale len preto, že musel,“ bránila ho Hermiona. „Viete, Voldemort bol legiliment. Keby Sev– Snape nebol presvedčivý v nenávisti k Harrymu, Dumbledorov plán by nikdy nevyšiel.“

„Ale nemusel byť taký protivný ku všetkým,“ poznamenala Luna. „Aj keď za to možno mohli skazostreky“ dodala.

„Som si istá, že je stále dosť odporný,“ povedala Ginny.

„Bezcitný.“

„Umastený bastard.“

„Pravdepodobne smrdí.“

To stačilo. „Nesmrdí!“ skríkla Hermiona, ktorej definitívne došla trpezlivosť. „Vonia ako… ako dym z dreva, vanilka a korenie!“ Až dnes ráno slabo zacítila jeho vôňu na bunde, ktorú mala na sebe, keď boli naposledy spolu na obede, a takmer sa rozplakala. „A navyše je sexy a milý a myslím, že ho milujem!“

Ginny a Luna na ňu len mlčky hľadeli. Čakala na ich zhrozenú reakciu, celá napätá a pripravená brániť Severusa pred ich nesúhlasom.

„No, už bolo načase, aby si to priznala,“ povedala napokon Ginny. „Dochádzali mi urážky.“

Luna sa na Hermioninu zmätenú tvár sladko usmiala. „Myslela si si, že to nevieme?“ spýtala sa.

* * * * *

Tentoraz si to jedlo skutočne zaslúžilo porcelán, na ktorom bolo servírované, na rozdiel od rozmočenej zeleniny a pripálenej kotlety, ktoré im ponúkol pred mesiacom.

Draco s uznaním zahryzol do ryby a vychutnával si jemnú syrovú kôrku. „Veľmi dobré.“

„Vôbec nie zlé,“ súhlasil Harry a vzal si ďalší kúsok. „Čo je to?“

„Parmezán a drvené pekanové krekry,“ odvetil Severus. Na rozdiel od svojich dvoch hostí nemal veľkú chuť do jedla.

„Aká je Grangerová ako spolužiačka?“ spýtal sa Draco ležérne. „Stále tie kučeravé vlasy a to jej: „ja ja, ja viem odpoveď“?“

Severus pokrčil plecami s predstieranou ľahostajnosťou. „To neviem posúdiť“

„Takže ju ignoruješ?“ pokračoval Draco. „Tým lepšie. Však, Harry?“

Harry s ľútosťou prikývol. „Je až príliš premúdrelá. V malých dávkach sa to dá, ale dlhšie sa to znáša ťažko. Stále melie o svojej práci: bla, bla, bla.“

Severus si spomenul na dlhé rozhovory, ktoré spolu viedli o jej výskume, o tom, aký dopad by mohol mať na mladé čarodejnice a čarodejníkov, ktorí vyrastali v podobných domovoch ako bol ten jeho: vystrašených, zneužívaných, poznačených.

„A to si ju nemusel počúvať týždne vkuse, keď sme kempovali po celej Británii,“ pokračoval. „Ver mi, človeka to rýchlo omrzí.“

„Určite,“ povedal Draco. „Aby som bol úprimný, Potter, nechápem, ako si s ňou mohol zostať kamarát.“

„Je aj dosť panovačná,“ dodal Harry zamyslene. „Stále nám diktuje, čo máme robiť a čo nie.“

Mala v sebe takú vášeň pre svoju prácu, pre veci, ktoré ju zaujímali. Pre ľudí, ktorých milovala.

„A nie je ani príťažlivá. Tie jej vlasy – hotová pohroma.“

Jej vlasy, tá nádherná medovohnedá divočina. Pod jeho rukami boli jemné ako hodváb – vtedy, ten jediný raz, keď ju pobozkal. Skutočne ju pobozkal.

„Veď nemáš žiadny dôvod venovať jej pozornosť, však? Veď v mori je veľa iných rýb,“ povedal Harry a vzápätí zajačal, keď ho Draco pod stolom kopol.

Severus naňho vrhol ostrý pohľad.

Nastalo ticho. Harry a Draco sa začali usilovne venovať obsahu svojich tanierov.

„Som z teba sklamaný, Draco,“ ozval sa napokon Severus.

Draco doširoka otvoril oči s predstieranou nevinnosťou. „Ako to myslíš?“

„Od chrabromilčana neočakávam rafinovanosť, no ako slizolinčan by si mal byť schopný oveľa prefíkanejších taktík. Si hanbou svojej fakulty.“ Vstal. „Tvoj tupý prístup mi pokazil chuť do jedla. Nechám vás dojesť obed v pokoji.“

Dvere sa za ním zavreli.

Harry sa pozrel na Draca. „Myslíš, že to zafungovalo?“

Draco sa usmial a ukázal na Severusovu vidličku. Masívne striebro bolo skrčené do nepravidelnej gule. „Ó, áno,“ odvetil.

* * * * *

Sova od Severusa Snapa pre Minervu McGonagallovú

Drahá Minerva,

ako vždy ma staviaš pred nepríjemné otázky – talent, ktorý máš už od čias, keď som bol v prvom ročníku. Pýtaš sa ma, či mi je spoločnosť slečny Grangerovej príjemná. Áno. Pýtaš sa, či mi na nej začalo záležať. Áno. Pýtaš sa ma, či viem, aké šťastie by mal každý muž, keby získal jej srdce. Ach, áno. Pýtaš sa ma, či som hlupák. Keby som bol hlupák, nikdy by som sa nedožil pokročilého veku štyridsaťjeden rokov, ako dobre vieš. Nie som napríklad taký blázon, aby som si myslel, že mladá žena ako Hermiona, by o mňa mohla javiť čo i len vzdialený záujem. Má pred sebou celý život, ja som zlomený – možno nie nenapraviteľne, ale určite natoľko, že by som ju nechcel zaťažovať..

Pýtaš sa ma, či ju milujem. Áno. A pretože ju milujem, chcem pre ňu len to najlepšie. A tým určite nie je starý mizantrop ako ja.

Severus

* * * * *

Sova od Hermiony Grangerovej pre Minervu McGonagallovú

Drahá Minerva,

áno, písala som o Severusovi. Ako ste to uhádli? Práca, ktorú odviedol počas vojny, mi ukázala jeho odvahu, bystrosť a lojalitu. Ale on je oveľa viac než len to! Nikdy by som si nepomyslela, čo všetko skrýva: láskavosť, humor aj osamelosť. Nehovoriac o jeho ostrom vtipe, ktorým premieňa slovné prestrelky na skutočné umenie. Keby som si myslela, že by ma mohol milovať, verte mi, bola by som najšťastnejším človekom na svete.

Ale on ma nemiluje. Chvíľu som mala pocit, že by možno mohol, ale som si istá, že po mojom hlúpom správaní stratil aj tú trochu úcty, ktorú ku mne mal. Okrem toho je starší a skúsenejší a určite ma považuje len za pochabé dieťa. Zatiaľ čo ja… nuž, ja len chcem, aby bol šťastný. Zaslúži si to viac než ktokoľvek, koho poznám. Ak ho nedokážem urobiť šťastným ja, doprajem mu, aby si našiel niekoho, kto to dokáže.

Hermiona

6. týždeň: Sladká odplata

Vláčne brownies

Draco preletel pohľadom po Harrym, Lune a Ginny. Sedeli pri stole v podniku U štyroch zakladateľov, kam ich Draco zvolal na „núdzovú poradu“. Na leštený dubový povrch položil dva zapečatené listy. Jeden bol adresovaný Hermione, druhý Severusovi. „Sú od Minervy McGonagallovej. Bol k nim priložený list s veľmi prísnymi pokynmi, aby sme, citujem, dali tento zmätok do poriadku.“ Odpil si z vína. „Tak čo?“

„Myslím, že mám nápad,“ ozvala sa Ginny.

* * * * *

Hermiona si prezrela výsledky svojej popoludňajšej práce, Ako hlavné jedlo si Ginny špeciálne priala bravčové kotlety pečené vo vývare s horčicovo-ryžovou krustou. Kotlety boli  šťavnaté a krehké a povrch krásne zhnedol. Ako prílohu zvolila smotanovú cibuľu. Omáčka bola hustá, hladká, a výborne dochutená, pridala do nej aj štipku saturejky. Severus mal pravdu – bola to dokonalá bodka na záver. Na dezert pripravila vláčne čokoládové brownies, ktoré si vyžiadala Luna, tvrdiac, že žiadne jedlo nie je kompletné bez čokolády. Hermiona len dúfala, že ostatní budú hladní, ona sama nemala veľkú chuť do jedla.

Ginny navrhla, aby jedli u nej, keďže má „poriadny jedálenský stôl, ktorý nie zavalený fľaštičkami atramentu, pergamenmi, knihami a čmáranicami“. Pri pohľade na tú neusporiadanú kopu, ktorá pohltila nielen stôl, ale aj tri z jej štyroch stoličiek, Hermiona uznala, že jej priateľka predsa len mala pravdu. S povzdychom zbalila jedlo do koša a zoslala naň silné ohrievacie kúzlo, aby zostalo teplé. Potom kôš zodvihla, otočila sa na mieste a premiestnila sa na chodník pred Ginnin dom. Na dverách visel odkaz: Poď ďalej!

Otvorila dvere a nakukla dovnútra. „Ginny?“ Nikto neodpovedal. Vošla do jedálne. Na stole bol prestretý Ginnin najlepší porcelán a strieborný príbor, sviečky horeli, fľaša vína sa chladila v striebornom vedierku. Bolo však prestreté iba pre dvoch.

Hermiona zvraštila čelo, no potom len pokrčila plecami. Lune do toho asi niečo prišlo a musela zrušiť účasť. Začala vyberať riad a ukladať ho na stôl, keď vtom začula zvuk z vedľajšej miestnosti. S misou bravčových kotliet v rukách prešla do kuchyne.

„Ginny, kde–“ Zarazila sa a nemo hľadela na Severusa Snapa stojaceho v kuchyni Ginny Weasleyovej. Držal štvorcovú sklenenú misu a zjavne by nebol väčšmi prekvapený, keby tam vtancovala nahá. „Čo tu, pre Merlina, robíš?“

„Harry s Dracom ma požiadali, aby som pripravil večeru. Tvrdili, že strážia Ginnin dom.“ Pohľad mu skĺzol k mise v jej rukách a zamračil sa. „To sú bravčové kotlety?“

Mlčky prikývla.

Pristúpil k nej, aby sa lepšie pozrel a ona opäť zacítila podmanivú vôňu dymu z dreva, vanilky a korenia. „S horčicovo-ryžovou krustou?“

Hermiona mala pocit, akoby ju niekto hodil do divadelnej hry bez toho, aby poznala svoje repliky. Alebo zápletku. „Ako to vieš? Povedala, že je to rodinný recept.“

Krátko sa zasmial. „Áno, mojej rodiny. Moja mama to robievala. Bolo to moje najobľúbenejšie jedlo, keď som bol malý.“

Hermiona si po prvý raz všimla, čo Severus drží, a zacítila lahodnú vôňu paradajok a cesnaku. „To je predsa môj obľúbený recept. Prečo si ho priniesol?“

„Harry si ho vyžiadal. Tvrdil, že je jeho obľúbený. A ty? Tie kotlety?“

„Ginny,“ odpovedala stále zmätená. „Ginny a Luna ma požiadali, aby som im pripravila večeru…“

„Tuším nejaké sprisahanie.“ Na tvári sa mu objavil úsmev. „Dáme si pohár vína a skúsime prísť na to, o čo tu ide.“

Spoločne vošli do jedálne a položili jedlo na stôl. Hermiona si všimla, že Severus priniesol na dezert čerstvé jahody. Úžasne by sa hodili k vláčnym brownies, ktoré upiekla na Luninu prosbu… ach. Samozrejme, že by sa hodili. „Draco?“ spýtala sa a ukázala na jahody.

Severus s nacvičenou ľahkosťou vyťahoval korkovú zátku z fľaše. „Áno, bol dosť neústupný. Musel som prejsť tri trhoviská, kým som ich zohnal – v januári predsa len nie je ich sezóna.“ Korok vyšiel von s tichým puknutím. „Podáš mi poháre?“

Hermiona siahla po pohári, ktorý bol k nej najbližšie, a zastavila sa. „Je pod ním list. Aj pod tým druhým,“ dodala, keď si všimla druhý zložený kúsok pergamenu.

„Z nejakého dôvodu ma to neprekvapuje. Nech je to čokoľvek, myslím že pohár vína padne vhod.“

Severus nalial víno, podal jej pohár a potom nalial aj sebe. Spoločne sa pozreli na listy a spoznali pevné, plynulé písmo Minervy McGonagallovej. Jeden bol adresovaný Hermione, druhý Severusovi. „Pozrieme sa na to?“

Hermiona pomaly zdvihla svoj list a otvorila ho. Videla, že Severus vedľa nej robí to isté.

Moja drahá Hermiona,

chrabromilčania majú byť statoční. Stratíš odvahu práve teraz, keď máš túžbu svojho srdca na dosah?

Severus ju sledoval. Jeho tvár bola nečitateľná, no mala pocit, že potláča silné emócie. Buď statočná, pomyslela si rozrušene a podala mu svoj list. Mlčky ho na oplátku vymenil za ten svoj.

Môj drahý Severus,

slizolinčania majú byť bystrí. Určite si dosť bystrý na to, aby si rozpoznal to najlepšie, čo ťa kedy postretlo.

Pozrela hore. Jeho tmavé oči boli prenikavé, plné váhavej nádeje. „Som dosť bystrý na to, aby som to rozpoznal,“ povedal potichu. „No nie som si istý, či som dosť odvážny na to, aby som po tom siahol.“

„Ja som,“ povedala a v srdci jej vzplanula radosť, keď vykročila do jeho náručia.

*Sage Derby – je druh syra Derby, ktorý je jemný, zelený a polotvrdý a má šalviovú príchuť. Farba pochádza zo šalvie a niekedy aj iných farbív pridaných do syreniny, čo vytvára mramorový efekt a jemnú bylinkovú príchuť.

obrázok vytvorený AI