Preklady fanfiction Harryho Pottera

III.  Štúdia muklov

Haló tam. Tu Draco Malfoy. V tomto momente som úplne deprimovaný, vzhľadom k tomu, že môj vzťah s humusáčkou, tiež známou ako Hermiona Grangerová, kompletne zamrzol. Nevšíma si ma na chodbách, či počas hodín, či na stretnutiach prefektov, dokonca ani keď na striedačku používame prefektské kúpeľne. Myslím, že ju ten bozk úplne vyľakal. Ale nemala by byť údajne chrabromilčanka? Čo sa stalo so všetkou tou prekliatou odvahou?

Nechápte ma zle. Nechystám sa to úplne vzdať. Prišiel som na ďalšiu taktiku, ktorú treba vyskúšať a tou je: ukázať svoje ohromné znalosti skvelého sveta muklov. Takto zistí, že som ochotný učiť sa o nečistokrvných (bŕŕ, práve ma striaslo) za účelom, aby som sa naučil viacej o nej. Aby som to mohol urobiť, ukradol som nejakému malému prckovi z tretieho ročníka učebnicu Štúdia muklov a po nociach ju čítal. Bola to tá najnudnejšia kniha, ktorú som sa kedy pokúšal čítať, ale urobil som to. Moril som sa s tým týždeň či dva a teraz som ju konečne dočítal.  Už musím len nejako získať Hermioninu pozornosť.     
…

Bol pokojný sobotný večer. Rozvaľoval som sa na koženej pohovke v prefektskej spoločenskej miestnosti a civel som do stropu. Každých pár sekúnd som mrkol na Hermionu, aby som zmapoval situáciu.

Hermiona sa skláňala nad svojím stolom a zúrivo čmárala. Jej biele brko skákalo sem a tam po pergamene. Tvár sa jej mračila sústredením. Kopa kníh (očividne prišla na spôsob ako ich získať späť po tom, čo som ich odstránil) ležala na konci stola a každá  z nich trpezlivo čakala, kým príde na radu. Jedna bola otvorená. Stránky neustále padali na stranu, čo jej bezpochyby nekonečne liezlo na nervy. Vždy knihou netrpezlivo prelistovala spiatky, našla svoje miesto a potom pokračovala v zúrivom čmáraní. Tri sviečky osvetľovali jej pracovný priestor. Obdivoval som spôsob, ako sa svetlo hralo s jej vlasmi. Nikdy som nevedel, že hnedé vlasy môžu mať toľko rôznych odtieňov.

O niekoľko minút neskôr Hermiona položila brko, oprela sa na stoličke a natiahla sa. Zívla a pozrela sa na hodiny. Čas pristúpiť k činu, skôr než odíde do svojej izby.
„Grangerová,“ zavolal som, dbal som na to, aby som udržal svoj pohľad na, och, tak fascinujúcom strope. Nemusela vedieť, že som väčšiu časť poslednej hodiny strávil tým, že som civel na ňu.

 „Čo je, Malfoy?“ Odvetila ostražito bez toho, aby na mňa pozrela.

„Viem ako funguje feletón,“ povedal som so spokojným úškľabkom na tvári. 

Hermiona sa konečne úplne otočila. Tvárila sa zarazene. „Pardón?“

 „Feletón,“ odvetil som. „Vieš, ten muklovský predmet, ktorý ťa nechá hovoriť s niekým, kto je naozaj veľmi ďaleko.“

Stále sa tvárila zmätene. Pri Merlinovi, nemohla byť taká blbá, však?

 „Myslel si telefón?“ odpovedala Hermiona a zdvihla obočie. „Ten, ktorý vynašiel Alexander Graham Bell v roku 1876?“

 „Hej,“ odvetil som, cítil som, ako sa mi na líca vkráda červeň. Sakra. Malfoyovci sa nečervenajú. „To je to, čo som myslel. Telefón.“
Hermiona sa posadila do kresla, vedľa miesta, kde som sa rozvaľoval. To bolo najbližšie, ako sa ku mne od toho nášho bozku odvážila prísť.

 „Takže,“ povedala, snažila sa držať vážnu tvár. „Ako funguje, Malfoy?“

„Fajn,“ začal som. Tak poďme, Draco. Čítal si to len pred dvoma dňami. „Jedna osoba má telefón a vyťuká číslo, zvané tiež telefónne číslo, a potom sa to magicky spojí cez vedenie a podobné somariny a feletón... eh, telefón... druhej osoby zazvoní a potom sa môžu rozprávať.“

Teraz sa uškŕňala. Dobre, možno som zo seba urobil blbca, ale prinajmenšom som ju pobavil. „Nie magicky,“ odvetila a potriasla hlavou. „Inak by neboli muklovia, že nie? Nie, je to celé založené na vede. Nie mágii.“
„Ani trošička?“ nedal som sa.

Potriasla hlavou stále sa uškŕňajúc. „Vedel si, že telefóny sú takmer vecou minulosti? Muklovia majú teraz mobily. Sú ako miniatúry telefónov, ktoré môžeš nosiť so sebou kamkoľvek. A majú tiež prenosné počítače, hudobné prehrávače--“ 

Horlivý k tomu, aby som si napravil reputáciu, prerušil som ju a pokračoval, „...a toustery, telegrafy, velekátory, gramofóny, skeletátory a podmorky.“

Vybuchla smiechom. Aj keď boj jej smiech neskutočne nádherný, mal som pocit, že sa rehoce na mne. Takže ja som sa nesmial.
„Čo je také zábavné?“ Zamračený som sa opýtal.
„Toustery? Gramofóny? Malfoy, to sú veci, ktoré boli vynájdené pred rokmi. A na čo prepánakráľa sú velekátory a skeletátory?“ Snažila sa stlmiť svoj smiech.

„Vieš,“ odpovedal som, stále som sa mračil. „Velekátory sú tie škatule, ktoré vynesú ľudí z jedného poschodia na iné. Niečo také ako výťahy na ministerstve, ibaže oni fungujú bez mágie. A skeletátory sú pohyblivé schody. Ako tieto na Rokforte.“

Znova vybuchla smiechom. „Hovoríš o elevátoroch a eskalátoroch? Nechcel by si vysvetliť, čo potom sú podmorky?

Povyšovala sa nado mňa. Priateľu, dovoľ mi povedať, že toto bol veľmi ponižujúci zážitok. „To sú robotické veľryby,“ zamumlal som odpoveď. „Chodia pod vodou a sondujú.“ 
Hermiona strčila hlavu do vankúša, ale ani to vôbec nezastavilo jej smiech. „Robotické veľryby!“ Dostala zo seba medzi záchvatmi smiechu.

 „Okay, Granerová. Teraz sa už prestaň rehotať. Už to vôbec nie je smiešne,“ povedal som, totálne odrovnaný týmto rozhovorom. Prečo som to v prvom rade vyťahoval?

Zdvihla hlavu z vankúša, oči zaliate slzami smiechu na môj účet. „Si zábavný Draco. Toto bola prekliato najvtipnejšia konverzácia, ktorú som s tebou kedy mala alebo s kýmkoľvek iným, čo sa toho týka.

Bol by som šiel do postele úplne podráždený, ale zaregistroval som niečo v mojej mysli, čo ma prinútilo zastať a zamyslieť sa. Ona ma práve nazvala Dracom?

Vyzerala, že si to uvedomila presne v tej istej chvíli. „Nenazvala som ťa práve...“ Zastala a potriasla hlavou, akoby bola vystrašená. „Musím blúzniť. V každom prípade, musím dokončiť moju esej... Malfoy, som ohromená. Nevedela som, že ty vieš tak veľa o svete muklov.“ Uškrnula sa a kútikom úst sa zaškľabila. Hej! To je môj úškrn!

Zobrala esej so sebou do svojej izby, zabuchla za sebou dvere, zatiaľ čo ja som tam sedel omámený. Po rozume mi behala len jediná vec: ona bola ohromená. Hermiona Grangerová bola ohromená. Humusáčka bola ohromená mojimi nesmiernymi vedomosťami o mukloch!

V tom okamihu, keď vyslovila tie slová, môjmu životu už takmer nič nechýbalo. Takmer.