Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 78. Chrabromilčan s levím srdcom

„Je to taká škoda nechávať ju tam..." povedal Draco a obzrel sa cez plece späť k žalárom. „Pripadám si ako hrozný brat."

Keďže to bolo asi po desiaty raz, čo Draco vyriekol podobnú sťažnosť, Harry neodpovedal. Aj tak už boli takmer pri triede obrany.

Draco trochu ožil, keď zazreli Hermionu, ako ich čaká pred dverami.

„Dobre, že si vydržal pri svojom predsavzatí," povedala vrúcne a zavesila sa doňho. „Pre Rowan je to tak najlepšie a veľmi ma teší, že si to stále uvedomuješ."

Harry musel potlačiť smiech nad tým, ako sa Draco nadul samoľúbosťou. Alebo možno nad tým, že vie byť občas taký slizolinský, a aj tak si nevšimne, ako ho Hermiona celkom nepokryte spracúva.

Keďže tu nebolo bábätko, s ktorým by bolo treba pomáhať, Harry odbočil od Draca a Hermiony a sadol si k Ronovi. Nie že by to bolo niečo platné, lebo sa vlastne vôbec nemali rozprávať, kým si robili nekonečné poznámky, a praktické zaklínadlá si rozhodne vyskúšať nebudú môcť. No aj tak usúdil, že bolo príjemné cítiť, že sa veci vracajú do normálu.

Vrátane toho, že majú hodinu obrany, ktorá je takmer na nič, uvedomil si zachmúrene, ako obrátil stranu a začal si robiť poznámky z ďalšej nudnej kapitoly.

****

„Tak teda," povedal Draco, ako kráčali na čary, „to bolo zaujímavé."

Harry zdvihol obočie.

„Ách, asi si si to nevšimol. Morrighanová prišla k nám a spýtala sa, kde je Rowan. Vyzerala trochu sklamane, keď sme jej povedali, že o Rowan sa odteraz počas vyučovania bude starať Dobby."

„Ehm... asi má len rada bábätká," povedal Harry, hoci si želal, aby mohol vysvetliť, prečo by pre Morrighanovú mohlo veľa znamenať, keby mohla nejaký čas nejaké podržať. No Severus povedal, že tá téma je citlivá, takže to nemienil spomenúť pred niekým, kto už beztak nevedel, že kedysi prišla o dieťa.

„V pondelok naozaj veľmi chcela s Rowan pomôcť," povedal Draco zamyslene.

No kým došli do triedy čarovania, Draco už bol zasa pri nariekaní nad tým, ako veľmi mu chýba „maličká".

„Po čarovaní máme voľnú hodinu," povedal mu napokon Harry a snažil sa, aby mu z tónu nezaznela podráždenosť. „Vtedy môžeš zísť dolu a pozrieť, ako sa jej darí, hej?"

„A ja mám voľnú hodinu teraz," dodala Hermiona. „Uvidíme sa neskôr na elixíroch, Draco."

S tým prebodla pohľadom Harryho. „A teba zrejme uvidím na D. A., keďže stále trváš na tom, že budeš vynechávať praktiká z varenia!"

„Vieš, že ma súkromne doučuje Severus," povedal Harry mierne. „V sobotu nás čaká ďalšie."

Podarilo sa mu nepridať tak vidíš, hoci nutkanie vyplaziť jazyk sa potláčalo o čosi ťažšie.

„To je, pravdaže, úžasné, ale aj tak si myslím, že by ti bolo lepšie chodiť aj na hodinu, Harry —"

Draco ju prerušil tým, že sa priklonil a pobozkal ju.

„To je naozaj poriadne neslušné!" zvolala Hermiona, keď ju nechal vynoriť sa po dych. „Ešte som hovorila!"

„Slušnejšie, než keby ti povedal, nech sklapneš," poukázal Harry.

Tá poznámka sa ukázala byť chybou. Hermiona po nej vycerila zuby.

„No, ty ma pokojne tiež môžeš pobozkať, aby si ma umlčala," povedal Draco. „To je férové, no nie?"

Hermiona prižmúrila oči. „Len počkaj, ako sa to bude páčiť tebe."

Draco sa zasmial. „Ách, myslím, že sa mi to bude páčiť úplne v pohode."

„Chlapci," zamrmlala Hermiona. No potom sa vystrela na špičky a vtisla Dracovi na pery bozk, takže až tak veľmi namrzená byť nemohla. „Uvidíme sa neskôr, s oboma."

****

Flitwick sa povypytoval na Rowan, no súhlasil, že nechať domového škriatka, aby sa o ňu počas vyučovania staral, je vskutku múdre. Keď to mali vybavené, pustili sa do intenzívneho cvičenia kúziel, ktoré sa pravdepodobne objavia na MLOKoch — a tie, ako naliehal, sa na nich privalia skôr, než sa nazdajú.

Posledných desať minút hodiny sa však odklonil od učiva k MLOKom, aby im porozprával o „šarm zaklínadle". Toto zaklínadlo, ako jeho názov napovedal, dokázalo spraviť človeka prívetivejším a spoločenskejším než zvyčajne. Je to len dočasné, vysvetlil, a nikdy sa nesmie zoslať na seba samého, lebo v takom prípade by čarodejníkovo vlastné ego ovplyvnilo silu zaklínadla.

To, čo Flitwicka prinútilo dopovedať zvyšok, bolo zrejme chichotanie v triede. „Toto nie je nič smiešne!" pokarhal ich vysokým, piskľavým tónom. „Veď jeden z vašich vlastných profesorov sa veľmi pravdepodobne stal obeťou prílišného oddávania sa tomuto zaklínadlu! Som si istý, že dokážete vydedukovať, kto to bol!"

Prvý zo študentov, čo vykríkol, bol Ernie Macmillan: „Lockhart!"

„Päť bodov pre Bystrohlav," povedal Flitwick so švihnutím svojho drobného prútika.

„Ale nerozumiem," ozvala sa Hannah Abbottová. „Vraveli ste, že účinky sú dočasné."

„To platí menej, keď sa zošle na seba, a z mimoriadnej márnivosti toho muža a z jeho plytkej, prázdnej osobnosti by sa dalo vydedukovať, že sa časom na tom zaklínadle stal závislým. Vri dostatočnom nadužívaní môžu byť účinky trvalé. Nehovoriac o tom, že natoľko prehnané, až začnú odpudzovať. Takmer paródia samotného šarmu, dalo by sa povedať."

Harry usúdil, že tým sa vysvetľuje, prečo bol Lockhart po rokoch bez prútika, zavretý v Svätom Mungovi, stále... nuž, šašo. Bolo to ešte smutnejšie, než si vtedy myslel.

Terry Boot zdvihol ruku. „Načo nám o tom zaklínadle vôbec hovoríte, keď je také nebezpečné?"

„Nie je nebezpečné, keď sa použije tak, ako sa má — v malých dávkach a nikdy, ale nikdy na seba samého. Mohli by ste si ho nechať zoslať od priateľa napríklad pred dôležitým prejavom. No čo je podstatnejšie, patrí do širšej skupiny pokročilých kúziel, ktoré môžu mať odlišné účinky, keď sa zošlú na samého seba. Mali by ste vedieť, že takéto rozdiely existujú, a dbať na to, aby ste sa dôkladne naučili vrtochy každého nového zaklínadla skôr, než sa ho vôbec pokúsite zoslať."

Na to sa ozvalo všeobecné súhlasné mrmlanie a potom bola hodina rozpustená.

Draco, ako si Harry všimol, už bol zbalený a pripravený vyraziť. „Vydrž sekundu," povedal Harry, ako si knihy a brká neporiadne napchával do tašky a nevšímal si, ako jeho brat netrpezlivo podupkáva nohou. „Som si istý, že Rowan tam bude aj vtedy, keď dorazíme o dve minúty neskôr!"

****

Bola tam, to áno, no tvrdo spala. Dobby zoslal kúzlo, ktoré jej počas driemania prehrávalo jemnú, ľúbezne sa vlniacu uspávanku. „Aby jej snívanie bolo sladké," vysvetlil, keď sa naň Draco spýtal. „Dobby môcť naučiť Draca Snapa to kúzlo, ak on chcieť!"

Draco sa trochu zamračil a Harry sa mu chystal povedať, že áno, zopár vecí od domového škriatka by sa naučiť pokojne mohol, no vtedy si uvedomil, že bratovi vŕta v hlave čosi úplne iné. „Ale nebolo by takéto kúzlo škriatkovskou mágiou? Nemyslel som si, že čarodejníci ju vedia používať."

Dobby zrazu očervenel — po tvári sa mu rozliala sýta zeleň, čo siahala až po samé končeky uší. „Dobby sa ospravedlňovať. Dobby zabúdať."

„Na okamih si ma pokladal za škriatka?" spýtal sa Draco, no jeho tón bol skôr pobavený než podráždený.

„Mal by si byť priam polichotený," vložil sa Harry. „Máš ešte poriadny kus cesty, kým sa budeš kvalifikovať na štatút škriatka."

Pri tom sa Dobby zapýril ešte väčšmi a Draca to zjavne neurazilo, takže si to Harry zarátal ako dvojnásobnú výhru. Hoci Draco zámerne znudeným, preťahovaným tónom dodal: „Som si dobre vedomý, Harry, že ak si chcem dlhodobo udržať Hermioninu priazeň, budem musieť byť mimoriadne obozretný, čo sa otázky domových škriatkov týka."

„Dobrý postreh," povedal Harry zrazu vážne. „Takže si zrejme už došiel na to, že budeš musieť oslobodiť všetkých svojich škriatkov. Teda — keď budeš môcť spravovať panstvo v mene Rowan."

Dobby sa vztýčil na špičky. „Hermiona Grangerová to myslieť dobre, ale Draco Snape nemať rozväzovať puto žiadnym škriatkom proti ich vlastnému želaniu."

„To povedz Hermione," zamrmlal Harry.

„Dobby to myslieť vážne!"

Draco si kľakol, aby bol na jednej úrovni s Dobbym, čo prinútilo domového škriatka prestať stáť na špičkách. „Ak by si niektorý z malfoyovských škriatkov neželal byť oslobodený, bol by si ochotný pomôcť mi, aby Hermiona pochopila, akí nešťastní by z toho mohli byť?"

Dobby pomaly, vážne prikývol. „Dobbymu to byť cťou."

„A medzitým, Draco," vložil sa Harry, „by si mohol zaplatiť Hermione dva sikle a stať sa oficiálnym členom Spoločenstva pre ochranu práv a legálne oslobodenie škriatkov."

Draco sa zasmial. „Tak takto sa to malo lúštiť? Nad tou skratkou veľmi nerozmýšľala, však?"

Harry sa len usmial a rozmýšľal, či je Hermiona zo S.O.P.L.O.Š. stále taká nadšená. Odvtedy, čo nastalo to celé fiasko s Winky, ho veľmi nespomínala.

****

Po obede, keď Draco odišiel na hodinu elixírov, Harry zostal doma a trval na tom, aby si Dobby dal od stráženia dieťaťa prestávku. Rowan už dovtedy bdela a bola trochu nevrlá. Harry ju nakŕmil a prebalil a potom sa ju pokúšal zabaviť bublinami, ktoré ich Flitwick predtým naučil, no ona stále vyzerala nespokojne. Vlastne neplakala, len... bola nepokojná. Bola to vlastne úľava, keď sa Dobby vrátil a zoslal trochu škriatkovskej mágie, aby ju upokojil.

Draco súhlasne prikývol, keď prišiel z hodiny elixírov a videl ju, ako si potichu džavoce, zjavne uchvátená vlastnými prstami.

Tá večera sa napokon vyvinula trochu inak než zvyčajne. Severus prišiel letaxom, no len aby im dal vedieť, že Dumbledore si vyžiadal jeho prítomnosť vo Veľkej sieni. Vyzeral z toho trochu rozmrzene a Harry rozmýšľal, či je to preto, že tam napokon uvidí Mauru. Lenže — vôbec si nebol istý, či sa Maura v poslednom čase vo Veľkej sieni vôbec ukazuje. Naozaj, tak trochu rozmýšľal, prečo, prepánajána, vôbec ešte stále je na Rokforte. Učiť už zjavne rozhodne nechce. No do konca roka bolo tak blízko, že si možno myslela, že opustiť prácu by bolo neprofesionálne.

Lenže — ak jej išlo o profesionalitu, mala robiť svoju prekliatu prácu bez ohľadu na to, ako skľúčene sa cítila!

„Študenti sú ku koncu roka divokí, nepochybne. Stáva sa to každý rok," poznamenal Draco hneď po tom, ako Snape odišiel — vraj sa s nimi uvidí na schôdzke D. A. „Čím viac profesorov je prítomných pri jedle, tým lepšie."

Harry sa zamračil. „Nikdy som si nevšimol, že by študenti boli pri jedle nejako divokejší než zvyčajne, len preto, že je jún."

„No, ty by si si to nevšimol, však? Vzhľadom na to —"

Harry čakal, kým Draco bude pokračovať, no ten druhý chlapec odvrátil tvár.

„Vzhľadom na čo?" Keď Draco stále nič nepovedal, Harry doňho doliehal. „Vzhľadom na čo, Draco!"

„Ehm, vzhľadom na to, že ty si bol vždy ku koncu každého roka dosť zaneprázdnený. Veď práve vtedy zakaždým spravil Temný pán — prepáč, myslím Voldemort — nejaký ťah, nie? Merlin, naozaj si musím viac zvyknúť vyslovovať meno toho chlapa. Ako dlho ti trvalo, kým si si naň zvykol?"

Harry sa zaškľabil. „Pekný pokus, ale nemám náladu nechať sa odviesť od témy. Ani klamať. Čo si si naozaj nedovolil povedať? Nešlo o to, že som bol zaneprázdnený!"

„Ó, ty si v týchto časoch dosť slizolinský, keď tak ľahko niečo prekukneš —"

„Draco!"

Dracovi sa rozšírili nosné dierky, ako vydýchol nosom. „Dobre. Chcel som povedať, že by si si trochu výdatnejšej divokosti nebol všimol vzhľadom na to, že chrabromilský stôl bol vždy aj tak taký divoký! Spokojný?"

Harry vlastne spokojný nebol. „Prečo ti tak prekážalo to povedať?"

„Lebo ty zvyčajne vybuchneš ako odpaľovacie zaklínadlo zakaždým, keď spomeniem tvoju fakultu!"

„Jednu z mojich fakúlt," poukázal Harry mierne. „Nepriznal si práve, že som aj slizolinčan?"

Teraz sa zaškľabil Draco.

Harry sa načiahol a potľapkal ho po ruke. „Neprekáža mi to, pokiaľ neurážaš Chrabromil, Draco. Povedať, že sme divokí, je len pravda. A teraz — namiesto čohokoľvek vhodného, prečo ma nenecháš zostaviť menu? Stavím sa, že mám dobrú predstavu, čo objednať aj pre teba, aj pre Dobbyho!"

Škriatok začal poskakovať na pätách. „Dobbymu byť cťou pripojiť sa k Harrymu Potterovi pri stole druhý večer za sebou!"

„Akýže druhý večer," odsekol Harry. „Si pozvaný stolovať s nami každý večer, Dobby. Si súčasť rodiny, jednoducho tak. Žiadna povinnosť, pravdaže. Všetci to pochopíme, ak budeš chcieť večerať so svojimi škriatkovskými priateľmi."

Dobbyho okrúhle oči boli obrovské. „Harry Potter je veľmi veľký čarodejník," vydýchol so zjavnou úctou.

„Dobby je veľmi veľký škriatok," odvetil Harry rovno naspäť. „A teraz, nech sa pozriem, čo objednať, čo len objednať..."

Fígeľ, to vedel, bude vo vyberaní vecí, ktoré budú dosť sladké, no nie hrozne nezdravé. A pre Draca čosi poriadne nóbl.

A čo sa týkalo Harryho? Mal chuť na burger. S pomarančovým džúsom.

****

„Tak teda," povedal Severus, keď bola schôdzka D. A. v ten večer už chvíľu v prúde. „Netušil som, že toľkí z vás tak naplno ovládate niekoľko desiatok zaklínadiel na úrovni MLOKov."

„Potrebovali sme meniace zaklínadlo, aby naše schôdzky zostali utajené pred Umbridgeovou," vysvetlil Harry.

Na to sa ozvalo všeobecné súhlasné mrmlanie a poletovalo pri ňom zopár vyberaných slovných spojení, medzi nimi aj „ohavná megera".

„A bolo dôležité, aby každý z nás dokázal vyčarovať Patronusa. Pri tom, ako po Harrym v tom roku predtým išli dementori," dodal Ron.

„Koľkí z vás teda dokážete vyčarovať telesného Patronusa?" Snape zdvihol obočie nad počtom rúk, ktoré sa zdvihli. „Pôsobivé."

Harryho potom trochu znepokojilo, že sa profesor rozhodol vyzdvihnúť práve Nevilla. „Predveďte toho svojho, ak by ste boli taký láskavý."

Neville sa trochu začervenal, no pripravil si postoj a začal prútikom kresliť kruhy. „Expecto patronum!"

Formu nadobudol jemný, akoby z hmly utkaný lev, potom sa zhmotnil silnejšie a začal sa ligotať, oživovali ho zvnútra trblietavé strieborné iskričky. Severus pomaly prikývol. „Naozaj sa zdá, že ste typický predstaviteľ Chrabromilu, pán Longbottom."

Nevillovi sa akosi podarilo zároveň sa vystrieť rovnejšie aj pokrčiť plecami, pohľad nie celkom dosahujúci k Snapeovmu. „No, dlhú dobu bol netelesný. Telesného sa mi podarilo až začiatkom tohto roka."

„Aha. Konečne ste našli vhodnú spomienku."

Vtedy sa Neville Snapeovi zadíval do očí. „Áno, pane."

Harry sa zamyslel, či tá šťastná spomienka nemá niečo do činenia s tým, že sa Nevillovi konečne podarilo zvládnuť elixíry... vďaka osobitnému doučovaniu, o ktorom Harry počul, že mu Severus zariadil.

„V tom prípade teda azda nie je až taká veľká škoda, že sa počas posledných hodín obrany tak silno sústreďujete na teoretickú časť skúšky," oznámil zrazu Snape.

„Cha," ozval sa Justin, pričom tá jediná slabika rezonovala čímsi o poriadny kus silnejším než opovrhnutie.

„,Pcha' je správne," prízvukoval Ernie. „Priznám, že Morrighanová bola spočiatku poriadne dobrá učiteľka. To je isté, omnoho lepšia než Umbridgeová a Aran. Ale poslednú dobu je úplne na nič!"

„To je ešte priveľmi láskavé," ozvala sa Parvati a pri reči si prehodila dlhé vlasy dozadu. „Je ako kus hliny! Len tam sedí, civí na nás a sotvakedy povie čo i len slovo!"

„Akoby niekto zomrel!" zvolala Hannah. „Ale človek by si myslel, že by aj tak mala prísť na to, ako sa cez to dostať, namiesto toho, aby bola... aby bola... mrhaním priestoru!"

Harry sa v duchu prikrčil, lebo tú frázu neznášal, aj keď chápal, kam jeho priatelia mieria.

„Platia jej ešte stále?" spýtal sa Anthony. „Lebo vám viem celkom isto povedať, že je to aj mrhaním galeónmi —"

„To už stačilo!" zaburácal zrazu Severus.

V miestnosti zavládlo dokonalé ticho, študenti na seba šokovane zízali, niektorí z nich od prekvapenia priam s ovisnutou sánkou.

Nečudo, pomyslel si Harry. Bolo oveľa väčšmi v Snapeovom štýle stíšiť hlas, keď bol na študentov nahnevaný, a invektívy mať jedovaté a sarkastické. To, že naozaj takto kričí akoby v triede? Prakticky nevídané — hoci Harry by bol ostatným vedel povedať, že doma občas videl dôvod zvýšiť hlas.

Po chvíli začali študenti namiesto toho zízať na Snapea. Všetci okrem Harryho, Hermiony, Rona a Draca. Tí pozerali jeden na druhého, akoby sa pýtali, či by mali niečo povedať alebo urobiť, aby od tej situácie odviedli pozornosť.

A vlastne aj Blaise. Ten hľadel dolu na vlastné nechty a tváril sa, akoby si vôbec ničoho nevšimol. Harry si vtom uvedomil, že ani Zabini nepovedal o Morrighanovej nič urážlivé. Zaujímavé.

„Pán profesor?" spýtala sa Padma trochu váhavo.

„Vám sotva prislúcha hanobiť v mojej prítomnosti člena učiteľského zboru," povedal Severus chladným, strnulým hlasom.

Harry vtedy videl, ako sa skupinou prehnal zmätok. Snapeovi predsa pred pár chvíľami neprekážalo neúrekom hrubých poznámok o Umbridgeovej.

Našťastie to nikto nevyslovil nahlas.

„Nebudú skúšajúci z MLOKov očakávať, že mnohé z našich zaklínadiel zošleme neverbálne?" spýtal sa zrazu Draco. „Najmä cloniace zaklínadlá?"

„Áno," vyštekol Snape a obrátil sa na Anthonyho. „Tak teda vy prvý, Goldstein. Predveďte nám to najlepšie, čo dokážete, a neočakávam, že z vás budem počuť čo i len šepot, je to jasné?"

Anthony preglgol, ten glgavý zvuk bolo zreteľne počuť, a vzápätí päťkrát za sebou zlyhal, kým naňho Snape ďalej zazeral.

Harry si vydýchol s úľavou, keď potom Snape rozdelil študentov do dvojíc na precvičovanie a obchádzal ich, aby pozoroval a pomáhal. Jeho poznámky boli stále trochu rezavé, no nie voči Harrymu, Ronovi, Hermione či Dracovi.

Ani voči Zabinimu.

****

Milý Harry,

stálo v najnovšom liste od Dudleyho,

máš pravdu, že moja nová strážkyňa je oveľa lepšia a milšia než tá druhá. Hoci spočiatku som nevedel o koľko. Pôsobila len priateľsky, vieš? A ochotne používala mágiu, aby mi pomohla s domácimi prácami, namiesto toho, aby mi povedala, nech všetko robím sám. Čo mi pripomína — ako si pri nás vydržal, Harry? Ako si dokázal zniesť mňa? Keď sa obzriem späť, tak sa úplne hanbím za skoro všetko, čo som ti kedy povedal a urobil. Čo by si vedel, keby si si pamätal, ale chápem to s tou amnéziou, takže som si pomyslel, že by som ti to asi mal povedať znova, pre prípad, že sa ti všetky spomienky nikdy nevrátia. Je  škoda, svojím spôsobom, že si zabudol na všetky tie dobré veci okolo toho, že máš nového ocka a tak, a že ty a ja spolu omnoho lepšie vychádzame, ale tie hrozné veci, čo sa diali v tom dome, si pamätať stále vieš. Tak veľmi ma mrzí môj podiel na tom všetkom. A viem, že sa o mŕtvych nemá hovoriť zle a tak, ale mrzí ma aj ich podiel. Teda — ja sa naozaj hanbím. Čo je strašné, hanbiť sa za vlastných rodičov, ale je to tak.

Ale naspäť k mojej novej strážkyni. Vieš, ako som vravel, že používa mágiu na umývanie riadu a tak? Doparoma, Harry, za nič na svete neviem prísť na to, prečo mama a otec boli z celej predstavy mágie takí rozčúlení! Pokiaľ viem, je to tá najúžasnejšia vec vôbec! Každá domáca práca hotová len mávnutím prútika, a teraz, namiesto toho, aby sme boli zavretí vnútri celý deň aj noc, týždne a mesiace v jednom kuse, sa môžeme túlať, kade sa nám zachce, chodiť po rôznych miestach a zabávať sa, lebo ona pozná asi tisíc spôsobov, ako ma zamaskovať. Niekedy je to prútikom, niekedy ma prinúti vypiť akúsi odpornú zmes, ale stojí to za to, a vieš čo? Aby zamaskovala samú seba, stačí, že na to pomyslí! Vedel si, že si vie zmeniť vlasy na akúkoľvek farbu? Raz si ich rozžiarila ako celú dúhu a vie sa spraviť nižšou či vyššou, alebo no, akoukoľvek. Vieš toto všetko aj ty?

Ako sa má tvoj brat a tvoj nový ocko? Tak veľmi sa teším, že ich máš, Harry. Len si želám, aby som ti bol po celý ten čas býval väčšmi bratom, ale dúfam, že jedného dňa budeme môcť spolu tráviť omnoho viac času, či už si niekedy spomenieš, alebo nie. Asi by som sa mal svojej strážkyne viac vypytovať na to, aký je dospelý život vo vašom svete. Veľa mi porozprávala o tvojej škole — dosť na to, aby som si naozaj želal, aby som toho bol viac videl, keď som bol na návšteve. Asi som vtedy nebol v tom správnom rozpoložení, aby som to docenil. Vtedy nie. Teraz áno.

Čoskoro napíš, s láskou, Dudley

Harry si list prečítal dvakrát a mierne sa usmieval, ako sa rozhodoval, čo odpovedať.

Ahoj Dudley,

tak veľmi ma teší, keď počujem, že so svojou novou strážkyňou stále skvele vychádzaš. Mrzí ma, že ťa vôbec na úvod pridelili k tej mizernej. A ďakujem, že si vôbec nespomenul jej meno. To bolo od teba naozaj múdre.

Asi je možno dobre, že si stále pamätám, ako som vyrastal na Privátnej ceste, lebo mi to dáva naozajstné docenenie toho, čo mám teraz v Severusovi a Dracovi. Hoci, samozrejme, dúfam, že si jedného dňa spomeniem na všetko, ako sa to celé udialo. Je to však trochu zvláštne, lebo mi toho narozprávali už toľko, že niekedy mám skoro pocit, akoby som si vedel spomenúť.

Vieš, Dudley, ja chápem, aké to je hanbiť sa za svojho otca. Za mamu nie až tak veľmi — nikdy som o nej nepočul nič naozaj zlé. Ale môj otec, teda James Potter, nie ten ocko, ktorého mám teraz, nebol vždy najlepší chlapík do spoločnosti. Nechcem zachádzať do podrobností, ale pred dávnym časom som zistil, že keď bol v Rokforte, býval grobian, čo si zasadol na slabších. A počul som, že sa z toho dostal a napokon z neho vyrástol slušný človek, lenže to som spočiatku nevedel a bolo to naozaj, naozaj rozčuľujúce dozvedieť sa, že si myslel, že je zábava použiť mágiu na to, aby si doberal ľudí. A k tomu som, samozrejme, roky strávil v presvedčení, že bol nezamestnaný alkoholik, ktorý ustavične šoféroval opitý. Takže ja viem, aké to je cítiť hanbu za rodiča, no musím ti povedať, že ty si svoj vlastný človek, Dudley. To, akí boli oni, neovláda to, kto si ty, a ty robíš pár skvelých krokov, keď si tvoríš vlastný názor na mágiu a na to, aká úžasná vie byť.

Pamätám sa, ako som raz vošiel do menšieho stanu, len aby som zistil, že vnútri je obrovský ako veľký dom, kompletne s nábytkom a všetkým, a ja som si presne vtedy a tam pomyslel: „Milujem mágiu." Takže viem, aj aké to s tým je u teba.

Som rád, že sa môžeš dostať von a trochu sa zabaviť, ale, prosím, povedz svojej strážkyni, nech je opatrná, hej? Neviem, ako dlho potrvá, kým tam vonku pre teba bude bezpečne, a neznesie sa mi pomyslieť, že by sa niečo stalo.

Vďaka, že si sa povypytoval na Draca a Severusa. Sú skvelí a naozaj ich ľúbim. Je také pekné mať konečne naozajstnú rodinu. Nehovorím to, aby som ti ublížil — dúfam, že keď nebude tak nebezpečne, budeme spolu môcť tráviť trochu viac času. Možno si dovtedy spomeniem na všetko, ale ak nie, teším sa, že celkom nanovo spoznám „nového Dudleyho".

Mám kopu roboty, takže sa pre teraz rozlúčim. Buď v bezpečí!
S láskou, Harry

****

Harry vybehol hore do soviarne podať svoj list, ktorý poputuje najprv k Rádu a potom ho doručia Tonksovej do rúk, keď sa naskytne bezpečná príležitosť. Tým sa vysvetľovalo, prečo bola pošta medzi ním a jeho bratrancom taká pomalá, no usúdil, že lepšie raz niekedy než nikdy.

Draco pôsobil omnoho vyrovnanejšie, než býval, kým sa plán s Dobbym dal do pohybu, no spať v Slizoline sa v dohľadnom čase nechystal. Musel byť doma kvôli Rowan, čo Harry chápal. Ale v piatok večer Harry usúdil, že je najvyšší čas, aby sa zasa vyspal v Slizoline. Tentoraz však skôr, než sa pustil do debaty so Salsou, zoslal na svoje závesy umlčiavacie kúzlo. Nevidel žiadny dôvod znova rozčuľovať Blaisa.

Na druhý deň, na jeho doučovaní z elixírov, pôsobil Severus trochu neprítomne, ako krájali a miešali.

„Pozri," povedal napokon Harry, „mal by si byť možno rád, že študenti takto Morrighanovú ohovárali, jasné? Znamená to, že nemajú ani potuchy, že ste sa plánovali zobrať. Teda, Ron to vie, lebo Hermiona na to prišla, ale okrem nich sme to len Draco a ja."

Snape vydal posmešný zvuk. „Študenti boli iba... študentmi, Harry. Ľutujem, že som sa lepšie neovládol, no na nich nahnevaný už nie som."

„Tak čo máš na mysli? Vyzeráš... neprítomne."

Snape si odhrnul dlhé vlasy z tváre. „Ospravedlňujem sa, Harry. Nemal som to v úmysle."

„Ale?"

Muž viditeľne preglgol. „Mienim sa po tom, ako skončíme, vybrať do Rokvillu, to je všetko. V dnešnom rannom Prorokovi bolo oznámenie o dosť pôsobivom výpredaji v lekárni."

Harrymu chvíľu trvalo, kým to spracoval. „Aha. Si nedočkavý, chceš už vyraziť, je to tak? Pre prípad, že by tie najlepšie kúsky boli preč skôr, než sa do dediny dostaneš?" Trochu pokrútil hlavou. „Prečo si to jednoducho nepovedal?"

Severus vyzeral urazene. „Posledný raz, keď som ti zrušil hodinu elixírov, si bol dosť rozčúlený. A teraz mám naznačiť, že si pre mňa menej dôležitý než zľava na ingrediencie?"

Keď sa to podá takto, dáva to zmysel, usúdil Harry. „Nie, myslel som, že existuje množstvo spôsobov, ako spolu tráviť viac času, oci. Nemusia to byť hodiny elixírov! Čo keby sme na toto zoslali stázové kúzlo a vybrali sa do Rokvillu spolu, čo povieš?"

Snape sa naňho dlhú chvíľu díval. „Cením si ten nápad, no keď som sa dopočul o výpredaji, naplánoval som si v dedine ešte čosi iné, čo by som dôrazne uprednostnil urobiť sám."

Harry si zahryzol do jazyka skôr, než stihol vyhŕknuť, či ten muž myslí ďalšie rande s Maurou Morrighanovou. Severus, tým si bol istý, by ten návrh neocenil. Dal to veľmi jasne najavo, hoci Harrymu stále nebolo jasné prečo. Morrighanovej hrozná skľúčenosť predsa musela znamenať, že ho stále ľúbi, no nie? Prečo to Severus nedokázal vidieť? Aj keby si myslel, že je dôležité chvíľu počkať, lebo ako by to mohol prijať Draco, Severus by predsa stále mohol niečo urobiť, dať Morrighanovej najavo, že aj on ju stále ľúbi! A Harry si bol istý, že ju ľúbi.

„Čosi iné?" spýtal sa len a rozmýšľal, čo by to mohlo byť.

„Vlastne posedenie s Nicholasom Leightonom."

Harry vyvalil oči. „Prečo to robiť sám, keď som to predsa ja, koho chce stretnúť?"

„Nie som naklonený tomu, aby si sa s ním stretol, kým neviem, čo chce." Snape sa naňho pozrel zvrchu ponad svoj dlhý nos. „Nazvi to otcovskou výsadou."

„Aj keď som dospelý? A skoro hotový so školou? A, vieš, v týchto časoch sa dosť prekliato dobre dokážem brániť? Teda — pokiaľ mám poruke nejaké hadie cukríky." Pri tej poslednej časti sa trochu zapýril.

„Harry James Potter. Ak si myslíš, že prestanem byť tvojím otcom len preto, že si dospelý, alebo dokonale schopný uživiť sa, alebo obdarený výnimočnou mágiou, alebo —"

„Nemyslím," prerušil ho Harry a tie slová chvály si privinul k sebe, kamsi hlboko dnu, čo akoby sa nimi sýtilo. „To je v poriadku. Si môj otec navždy, jasné? Dokonca som Dudleymu povedal, aké je pekné mať konečne naozajstnú rodinu."

„Som veľmi rád, keď počujem, že pokračuješ v korešpondencii so svojím bratrancom."

Harry sa zasmial pri spomienke. „Ách, hej. V týchto časoch si myslí, že mágia je úžasná."

„Takže je vlastne obdarený mozgom," precedil Snape.

„To si vedel, keď to bol práve on, kto prišiel na to, že ma treba adoptovať."

„Vlastne to bol on, kto určil, že ochranné štíty ťa zatiaľ nevnímajú ako sem patriaceho. Ja som bol ten, kto si uvedomil, čo malo byť zjavné už dávno predtým — že chlapec, ktorého som ľúbil ako syna, by celkom určite mal mať toto postavenie aj v práve, nielen v skutočnosti."

Harry si všimol, ako sa ten muž vyhol povedať, že Harryho bolo „treba" adoptovať.

„To je v poriadku," povedal otcovi. „Naozaj to už chápem. Tie ochranné štíty nie sú to, čo ťa prinútilo adoptovať ma, nie naozaj."

„Celkom určite nie."

Harry sa na znak uznania usmial a potom rukou spravil zaháňajúce gesto. „Tak teda? Šup, šup, choď! Je tu výpredaj, ku ktorému sa potrebuješ dostať! O nič tu sa nestaraj — ja sa postarám o kúzlo stázy a o to, aby sa všetko poriadne popratalo a tak."

Potešilo ho, a možno trochu aj prekvapilo, keď Severus súhlasne prikývol a nechal to na ňom.

****

Prekladateľské perličky a rozhodnutia:

Názov kapitoly — „Lion-Hearted Gryffindor". Dali som „Chrabromilčan s levím srdcom". „Lion-hearted" je idióm pre statočnosť (levie srdce), zároveň je tu doslovná narážka — Nevillov Patronus má podobu leva. „Chrabromil" už v sebe nesie „chrabrosť", takže slovná hra čiastočne funguje aj v slovenčine.  

„Charming Charm" — slovná hračka (charm = kúzlo aj šarm/pôvab). Preložili sme ako „šarm zaklínadlo" — drží to dvojzmysel (zaklínadlo, ktoré dodá šarm) aj komickosť. Flitwick neskôr hovorí „a parody of charm itself" → „paródia samotného šarmu/kúzla".  

Dudleyho list — pravopisné chyby v origináli.  v origináli Dudley píše „anmesia" (preklep namiesto „amnesia") a „kind of shame" (negramaticky namiesto „kind of a shame"). Autorka tým charakterizuje Dudleyho ako nie veľmi vzdelaného pisateľa. V preklade sa tieto chyby zámerne nereplikovali ako konkrétne preklepy, lebo slovenský preklep by pôsobil ako chyba prekladu, nie ako Dudleyho chyba. Namiesto toho sme nechali trochu ťažkopádny, rozvláčny štýl (dlhé súvetia, „a tak", opakovania).  

„corporeal / non-corporeal Patronus" — „telesný / netelesný Patronus".   Malo by to byť použité HP 5 – 27 kapitola, ale nenašla som to. Kto vie, nech napíše.