Preklady fanfiction Harryho Pottera

Žáner: romantika, humor

Obdobie: Po Rokforte

Prístupnosť: 15+

Rozhovor dvoch kolegov počas letu na metle.

Poznámka autorky: Prístupnosť 15+ len kvôli téme rozhovoru. SS/HG. Epilóg? Ten svoj som vytrhla z knihy, takže pre mňa neexistuje.

Dvaja aurori sa hnali po schodoch starého muklovského skladu tak potichu, ako to len šlo. Čo znamenalo, že jeden nevydával absolútne žiaden hluk, zatiaľ čo druhý neprestajne dupal a funel, akoby sa mu ťažko dýchalo. Hoci nie až tak ťažko, inak by sa nesnažil potláčať smiech. Ten na čele otvoril dvere na strechu a s pripraveným prútikom preskúmal okolie. V posledných rokoch pôsobil výlučne na oddelení vyšetrovania, no inštinkty omnoho staršie než jeho kariéra u aurorov sa mu okamžite vrátili. Kývol na partnerku, potom prešiel k okraju strechy a vytiahol z vrecka zmenšenú metlu. Kolegyňa ho nasledovala pomalšie, s jednou rukou pritisnutou k hrudi, zatiaľ čo druhou si prehmatávala habit.

„Ani nevieš, ako veľmi som rád, že je to šialenstvo za nami,“ zavrčal. „Myslím, že patrí medzi tie najznepokojujúcejšie veci, ktoré som mal tú smolu zažiť.“

Z hrdla kolegyne sa vydral hysterický chichot, ktorý prešiel do zvonivého, melodického smiechu a skončil bolestivým ‚au‘.

„No tak, Snape! Určite si už videl aj horšie.“

„Uisťujem ťa, že nie tohto typu.“ Prižmúril oči a pozoroval ju, ako sa prehrabáva vo vreckách habitu, pričom ani na chvíľu neodtiahla ruku z hrude.

„Čo sa ti stalo, Grangerová?“ spýtal sa panovačným tónom, ktorý si osvojil za roky učenia – a ktorý vždy zabral. Uškrnul sa, keď zodvihla hlavu a inštinktívne odpovedala. Vždy ho pobavil fakt, že ešte nestratil moc nad svojimi bývalými žiakmi.

„Asi som stratila metlu, keď som sa tam pasovala s kocúrom v čižmách,“ odvetila. Namierila prútik na dvere, z ktorých vyšli, a zvolala: „Accio...“ Ďalej sa nedostala, lebo jej Snape strhol ruku nadol.

„Hlupaňa! Práve sme vymazali pamäť devätnástim muklom a ty chceš, aby tvoja lacná služobná metla presvišťala cez tri poschodia?“ Ukázal na ruku, ktorú si stále pritískala k ľavému ňadru. „Myslel som – čo sa ti stalo... telesne.“

„Dostala som ihličkou do hrude. Kto mohol tušiť, že Draco vie tak rýchlo bežať na podpätkoch? Budem v poriadku, som len trochu zadýchaná a doudieraná.“ Rozopla si golier a nazrela do výstrihu. „Zajtra to asi bude vyzerať katastrofálne.“

„Kto to uvidí okrem tvojej prašivej mačky? Keď sa vrátime na ministerstvo, dám ti masť na modriny.“ Sadol si na metlu a zarazil sa, keď videl Grangerovú, ako sa vracia späť. „Kam sa to, dočerta, trepeš?“

„Po svoju metlu, samozrejme. Vravel si, že nemám použiť mágiu. Ako ju mám, dopekla, dostať, ak si po ňu nepôjdem?“

„Nechaj ju tam! Ministerstvo si ju môže prísť vyzdvihnúť, ak chce ušetriť náklady. Prestaň sa správať ako totálna hlupaňa a nasadni! Odveziem nás oboch – pri tvojej rýchlosti to bude aj tak rýchlejšie. Chcem byť už doma a vymazať si spomienky na tento večer.“

Snape ako zvyčajne frflal, že sa nemal obťažovať prežiť, ak mal byť odsúdený na takýto mizerný život, a Grangerová, tiež ako zvyčajne, jeho slová úplne ignorovala, zatiaľ čo sa dosť nešikovne štverala na metlu pred ním.

„Nehompáľaj nohami, ty trdlo! Zahákni si ich za moje. Drž sa!“ Odrazil sa a vzniesli sa do vzduchu. Keď zatočili smerom k cieľu, pozrel dolu na Grangerovú a sledoval, ako zápasí s dilemou – či sa držať rúčky metly pevne oboma rukami ako zvyčajne, alebo len jednou, aby druhú mohla naďalej držať na hrudi. On uprednostňoval druhú možnosť. Pri pohľade zhora sa jej prsia v dekolte príťažlivo dvíhali a vytvárali ladnú krivku, ktorú považoval za pozoruhodnú – hoci by to, samozrejme, nikdy nepriznal.

„Mala si mu prekliať gule. Neviem, prečo si sa naňho musela vrhnúť ako nejaký mukel.“

„Pokúsil sa ujsť a bolo nám povedané, že mu nemáme ublížiť. Fakt som si myslela, že v týchto topánkach budem vo výhode. Naozaj nechápem, ako v tých štekloch dokázal byť taký svižný. Príde mi to dosť nefér – ja v nich ledva prejdem cez izbu bez toho, aby som sa aspoň trikrát nerozpleštila. A ešte ten kožený outfit! Čakala som, že ho obmedzí v pohybe oveľa viac. Myslím, že použil nejaké kúzlo. Možno sa ho naň budem musieť spýtať, keď sa zotaví z toho, čo mu tatko urobí za to, že takmer strápnil ctihodného člena Wizengamotu.“

„Dosť, Grangerová! Nechcem mať v hlave ešte viac týchto predstáv, než už mám. Nikdy nepochopím, prečo sme súhlasili, že sa pokúsime túto prasacinku ututlať. Môžem ťa však uistiť, že Lucius sa o tom ráno určite dozvie.“

„Vážne, Snape? A koho iného mal požiadať, kto by bol schopný držať jazyk za zubami?“

„Ak to bolo hlavné kritérium, tak prečo, pre Merlina, požiadal práve teba?“

„Pretože vie, že mi Rita Skeeterová niečo dlhuje a môžem ju prinútiť, aby o tom mlčala. A teba požiadal, pretože patríš k hŕstke jeho priateľov a ako aurori sme mali potrebnú autoritu. Dokonale logické! Neviem, prečo toľko frfleš – už roky som sa tak dobre nezabavila!“

„Čože? Takto si predstavuješ zábavu? Prepánajána, Grangerová! Bola to miestnosť plná tých najzvrhlejších muklov, akých kedy táto zem nosila, platených za to, aby ho ponížili tým najneslýchanejším spôsobom. Museli sme sa tam vkradnúť a všetkých znehybniť. Zranila si sa pri pokuse zadržať toho afektovaného spratka, navyše si stratila ministerské vybavenie, a keď sme ho konečne poslali prenášadlom späť k jeho otcovi, museli sme vymazať pamäť devätnástim ľuďom. Devätnástim! Takto si predstavuješ zábavne strávený piatkový večer?“

„No dobre, uznávam, že by som sa už zaobišla bez ďalších výprav na záchranu Malfoya Menejcenného pred jeho potrebou riešiť svoje pocity viny. Ale musíš uznať, že to išlo celkom hladko a bolo to aspoň trochu vzrušujúce!“

„Grangerová, v posledných štyroch rokoch sme celkom dobre spolupracovali. Ale nechápem, prečo to muselo zahŕňať toľko kože a, ehm, pre Merlina, bičov na miestach, kam skrátka... NEPATRIA!“

„Naozaj, Snape? Človek by si myslel, že smrťožrútstvo ťa definitívne vyliečilo z prudérnosti.“

„Prečo si to, dočerta, myslíš?“

„No... veď vieš... tie orgie.“

„Och, ešte aj ty? Vážne, Grangerová, prečo si všetci myslia, že smrťožrútstvo bolo len o rume, sodomii a bičovaní*? Bola to teroristická organizácia na ovládnutie sveta. Kde sa vzala predstava, že podobné nechutnosti boli prirodzenou súčasťou nášho fungovania?“

„Snape! Povedal si sodomia? Neviem, či mám byť pohoršená alebo vzrušená,“ zasmiala sa. „Nevedela som, že si fanúšikom muklovského punk rocku. Nebol to album Sex Pistols? Alebo si citoval Churchilla?“

„Panebože, nie, boli to Pogues. Nebuď hlúpa! Sex Pistols boli totálna hovadina, navyše medzi ich albumom a albumom Pogues bol desaťročný rozdiel.“

„Ježkove oči, Snape! Ty si bol fakt pankáč!“ Grangerová sa tak rozosmiala, že si musela utrieť slzy do rukáva.

„A čo je na tom také šokujúce? Vieš, že som polovičný mukel. Nenarodil som sa ako štyridsiatnik!“ Zrazu sa urazil a oboril sa na ňu: „Prestaň sa rehotať, lebo spadneš z metly!“

Grangerová podľa jeho očakávania stíchla, schmatla metlu oboma rukami a zmeravela. Cítil sa previnilo, pretože jej smiech bol očarujúci, len sa mu nepáčilo, ako sa pri nej vždy cítil starý.

Od svojho „zázračného“ uzdravenia, ktoré dosiahol vďaka starostlivému plánovaniu, pracoval na ministerstve. To si vážne nepamätali, že bol majstrom elixírov? Boli to tri roky bolestí hlavy a tráviacich ťažkostí, počas ktorých ho takmer duševne zničila prázdnota ľudí okolo neho, kým sa neobjavila Grangerová. Spočiatku predpokladal, že ho bude mučiť neustálym opakovaním knižných znalostí, ktoré získala v zahraničí. Alebo, čo by bolo ešte horšie, poúčaním o správnom laboratórnom postupe a pravidlách ministerskej dokumentácie. Na jeho skryté potešenie však žena v susednom laboratóriu bola nadaná, sebavedomá a intuitívna. Zakrátko sa pristihol, že hľadá zámienky, aby k nej vošiel a spýtal sa na jej názor na výskum, hoci to vôbec nepotreboval. Počas posledného roka spolupráce si uvedomil, že o nej premýšľa viac, než je vhodné, ak ide o kolegyňu o dve dekády mladšiu, a zápasil s romantickými citmi. Bol úbohý. Natoľko úbohý, že jej v náhlom pominutí zmyslov vytiahol z vrecka metlu a hodil ju do koša pri dverách, keď smerovali k východu na strechu. A teraz letel na metle s jej zadkom vklineným medzi stehnami a jej pravým ňadrom pritisnutým k ramenu. Úbohá blaženosť.

„Vzrušená?“ zamumlal jej do ucha a stíšil hlas pre maximálny efekt. Nuž áno, jej slová mu neunikli. Vlastne ho skôr uchvátili.

Zatočila sa mu hlava, keď pocítil, ako sa mu zachvela v náručí – alebo teda, takmer v náručí. V podstate len sedeli na jednej metle, no jemu to pripadalo, akoby ju tam mal dobrovoľne. Veď na ňu nasadla dobrovoľne, nie? Spôsobil som to, alebo sa zachvela od chladu? Nie, nie, je leto, ty blázon, žiadny chlad, bol si to ty. Áno! Úsmev mu opadol, keď si uvedomil, ako hlúpo to znie v jeho hlave.

Zasmiala sa a on sa neubránil, aby sa nepousmial.

„No uznaj, počuť ťa hovoriť neslušné slová úplne vybočuje z nášho obvyklého rámca. A sodomia, páni moji, je také intímne slovo, nemyslíš?  Chcem tým povedať, že keď už niekto musí, zvyčajne použije výraz análny styk, ale sodomia ťa núti premýšľať buď o právnych termínoch, alebo o beznádejnom morálnom úpadku, súhlasíš?“

„Čo ty môžeš vedieť o beznádejnom morálnom úpadku, Grangerová?“

„Zrejme viac ako beznádejne prudérny smrťožrút. Premárnila som svoju mladosť, Snape. Ver mi.“

„Nie som prudérny! Len preto, že typ zhýralosti prítomný v tej miestnosti prekročil moje hranice prijateľnosti, ešte to neznamená, že som prudérny. Zhýralosť má svoje opodstatnenie – ja však uprednostňujem inú formu, to je všetko.“

S uspokojeným egom a prebudenou zvedavosťou sa k nej naklonil a zašepkal jej do ucha ďalšiu otázku: „Ako veľmi si ju mohla premrhať? Veď si stále len dievčatko.“

„Bohužiaľ, Snape, už dávno nie som len obyčajné dievča – ktoré sa takmer vzdalo nádeje, že si to niekedy všimneš. A nech je tvoja zvedavosť akokoľvek chlípna, svoje tajomstvá si nateraz ponechám pre seba. Prezradím ti však, čo moja mladosť určite obsahovala...“

Vtom sa zaklonila, až kým mu neležala v náručí, a tým najzvodnejším hlasom, aký kedy počul, zašepkala:

„...sodomiu.“

Účinok jej slov, bol, samozrejme, elektrizujúci a jeho telo odpovedalo úplne predvídateľným spôsobom. Rozpaky z toho, ako blízko sa nachádzala pri tejto reakcii, zmierňoval fakt, že ju očividne vyvolala zámerne. Snažil sa, aby jeho hlas znel pokojne.

„Netušil som, že si taká nemravnica, Grangerová. Takže... takto to máš rada?“

Zasmiala sa svojím nádherným smiechom a odpovedala:

„Nie, úprimne povedané, predstava bola omnoho vzrušujúcejšia než realita. Zistila som, že potešenie z toho činu úplne prehlušilo to, aké to bolo nepríjemné. Možno je to tým, že mi chýba prostata – ktovie?“

Zbožňoval ju. Páčilo sa mu, že dokázala hovoriť o intímnostiach s rovnakou ľahkosťou, ako o hodnote pH potrebnej na to, aby jej experimentálny elixír nerozožral kotlík.

Ohromený vlastnými pocitmi a vedomím, že bod, z ktorého už niet návratu, sa blíži rovnako rýchlo ako park oproti ministerstvu, v duchu cúvol.

„No, možno by bolo v záujme profesionality najlepšie zdržať sa rozhovorov o takýchto veciach, kým sa nachádzame v tejto dosť chúlostivej pozícii.“

Dobre, možno necúvol až tak ďaleko. Človek predsa potrebuje nádej, nie?

Pristál v parku a vyrušil pár kačíc, ktoré si zrejme neuvedomovali, že by už mali spať. Rýchlo zosadol a pevne ju chytil za lakeť, keď zoskočila z metly.

Len tam stáli a hľadeli na ministerstvo. Ani jeden sa nepohol a čoskoro bolo jasné, že ani jeden z nich nechce, aby sa tento večer skončil.

„A teraz späť ku všetkým tým prekliatym papierovačkám,“ zamrmlal Snape, keď atmosféra medzi nimi zhustla natoľko, že sa cítil príliš trápne na to, aby ostal ticho.

„No… mohli by sme to spraviť o niečo zaujímavejším,“ odvetila Grangerová.

Snape sa otočil a spýtavo k nej naklonil hlavu. Párik kačíc podišiel kolísavým krokom o čosi bližšie, akoby ho to tiež zaujímalo.

„Mohli by sme napísať tie správy spolu?“ Vyzerala tak rozkošne s tým nádejným pohľadom v očiach a perou medzi zubami.

Kačice sa obrátili k Snapovi.

Teraz alebo nikdy, starec. Odkašľal si.

„Alebo by sme tie správy mohli napísať pri poháriku u mňa... Hermiona.“

Žiarivo sa naňho usmiala a chytila ho za ruku oboma dlaňami.

„To by sa mi páčilo, Severus.“

Nadvihol obočie, keď po prvý raz počul, ako vyslovila jeho meno, a obdaril ju tým najjemnejším úsmevom.

„Choď si po formuláre,“ povedal, keď vychádzali z parku. „Ja zájdem do laboratória a prinesiem ti tú masť na modriny.“

„Ó, to bude milé! Ale varujem ťa, mám v pláne urobiť z toho dekadentný a zhýralý zážitok.“

„No, mám pocit, že sodomia je nateraz mimo hry, ale dal by som sa prehovoriť na pohárik rumu a možno aj na trochu bičovania.“

Odišli spolu do noci a zanechali za sebou párik kačíc, ktorý ich pozoroval s miernym pobavením.

* Tento známy uštipačný výrok znie v origináli: „Rum, sodomy and the lash“ (Rum, sodomia a bičovanie) a tradične sa pripisuje Winstonovi Churchillovi. Skutočným autorom bol s najväčšou pravdepodobnosťou Churchillov blízky priateľ, asistent a neskôr poslanec sir John Verney. Ten mal túto vetu utrúsiť počas jednej debaty o námorníctve a Churchillovi sa natoľko zapáčila, že ju šíril ďalej. Stal sa z nej dokonalý symbol britského čierneho humoru a cynizmu. Navyše presne vystihovala temnú stranu slávneho britského námorníctva, a tak v kultúre zľudovela.

V roku 1985 tento výrok ešte viac preslávila legendárna punková kapela The Pogues, ktorá podľa neho pomenovala svoj druhý album: Rum, Sodomy & the Lash.

Poznámka prekladateľky: Preklady ďalších poviedok od Aurette nájdete TU a TU.

obrázok vytvorený AI