Preklady fanfiction Harryho Pottera

Poznámka prekladateľky: Konečne pôjdeme to tej správnej komnaty, na ktorú všetci netrpezlivo čakáme.

V čase, keď sa Severus môže stretnúť s Nizarom v jeho komnatách, je už oveľa neskôr, než pôvodne plánoval. Po krátkom zaklopaní otvorí dvere. Hradná mágia reaguje na jeho dotyk a postrčí ho dopredu skôr, ako si Severus naplno uvedomí, čo sa deje.

Jeho prvá, úplne zmätená myšlienka je, že niekto musel uvariť a potom vyliať v Nizarovej obývačke celý kotol Dychu pravdy. Má pocit, ako keby sa topil vo vôňach teplej levandule, santalového dreva a južného slnka, ktoré pobozkalo jeho pokožku a zanechalo po sebe stopu.

Je to nesmierne rozptyľujúce. "Nizar, čo to, do prdele, robíš?" Slová sa mu z hrdla vynárajú vysokým tónom.

Nizar sedí na podlahe, podobne ako minulý utorok pri piktskej mágii, ale koberec je stále na svojom mieste. Takisto je stále kompletne oblečený, aj keď mu chýbajú topánky. "Meditujem. Zvyčajne mi to nejde, ale treba."

To vôbec nevysvetľuje, prečo Nizarove komnaty takto voňajú. "Prečo?"

"Nemôžeš sa zahrávať so zakladajúcim kameňom, keď si zdrogovaný," odpovie Nizar. Jeho hlas je na míle vzdialený Severusovmu; znie pokojne a uvoľnene spôsobom, ktorý je výnimočne vzácny. Na to je zvyčajne príliš energický, aj keď pôsobí ako stelesnená trpezlivosť. "Buď som mal vykonať zriedkavú úspešnú meditáciu, aby som sa pripravil, alebo riskovať, že to pokašlem. Rokfort sa mi snaží pomôcť, a teba to trápi. Prečo?"

"Celá miestnosť voní ako ty. Intenzívne." Severus musel prehltnúť. Je tvrdý ako prekliaty kameň a na pokraji toho, aby sa uchýlil k bublinovému kúzlu, len aby sa s tým vyrovnal.

"Aha." Nizar nakloní hlavu, ale oči neotvorí. "Počas dlhých a zložitých magických prác sa to môže stať, ale je to zriedkavé. Cítim, čo mi najviac pripomína teba, ak pracuješ na elixíre príliš dlho, ale toto môže byť trochu silnejšie. Hradná mágia a ja sme spolupracovali, aby sme zistili, ako presne sa poškodili väzby ochrancu. Vďaka tomu bude návšteva zakladajúceho kameňa efektívnejšia."

"Netušil som, že Rokfort je schopný takejto úrovne komunikácie," povie Severus a snaží sa rozptýliť.

"Nie sú to skutočné... slová." Nizar konečne otvorí oči, ktoré - na jeho úľavu - vyzerajú úplne normálne. "Obrazy. Pocity. Odkedy je Pomona napojená na mágiu, je v zdieľaní takýchto vecí oveľa úspešnejší. Ak sa niektoré portréty nezačnú prebúdzať do týždňa, budem veľmi prekvapený."

Severusovi sa uľaví, keď intenzita tých vôní zoslabne na úroveň, ktorá neláka k tomu, aby zatiahol Slizolina do spálne a ošukal ho do bezvedomia. "Zmeškal si večeru."

Nizar vyzerá prekvapene. "Zmeškal? Koľko je hodín... ach. Je oveľa neskôr, ako som si myslel," povie a pozrie na nástenné hodiny. "Nemal som v úmysle, aby tá meditácia trvala niekoľko hodín. Aj ty meškáš viac, než som čakal."

"Oprava triedy prebehla dobre." Severus sa začína upokojovať a už sa necítí tak ohromený tým, čo je zrejme nejaký zasraný magický vedľajší účinok. Pomáha mu to aj pochopiť poslednú záhadu Dychu pravdy. Vždy ho mátalo, že elixír tak dobre funguje, hoci jeho sila nebola zámerná. "Salazar potom chcel odhaliť ďalšie komnaty, ktoré boli ukryté v slizolinských internátoch."

"Nuž, keďže som nevyužil príležitosť omámiť ho, je to výborná správa. Salazar by mohol byť dosť vyčerpaný na to, aby si nevšimol, keď sa idem ponoriť do magického uzla." Nizar sa narovná a vstane, pričom si zachováva ten istý pokojný postoj. Severus mu takmer závidí; dosiahnuť u seba niečo podobné si totiž vyžaduje veľkú dávku oklumencie.

"Kedy si mal príležitosť naučiť sa meditovať?"

Nizar sa usmeje. "Severus, spomínal som, že sme navštívili Východ, a robili sme to často. Meditácia bola už dávno známa prax, hoci takmer stratili nádej, že sa ju niekedy aspoň trochu naučím. Mentálnu stránku som zvládal vďaka mágii mysle, ale nedostatok pohybu? To ešte stále nie je ľahké dosiahnuť." Odmlčí sa v úvahách. "Som si celkom istý, že Rokfort mi pomohol túto časť oklamať, aby som celý proces nezmrvil."

Severus sa zmieruje so zaujímavým večerom, ak sa dá usudzovať podľa Nizarových meniacich sa rečových vzorcov. "Si teda pripravený ísť k tomu kameňu?"

"Áno, ale nemôžeme sa tam priamo premiestniť. Môžeme sa k nemu priblížiť, ale nemôžem nás vziať do samotnej miestnosti."

"Prečo nie?" spýta sa Severus.

"Pretože nejaký idiot zmenil komnatu pod týmto hradom a ja si neželám, aby sme sa nechtiac premiestnili priamo do steny," sucho odpovie Nizar.

"Je to tam dole?" Severus sa neponáhľal navštíviť Tajomnú komnatu, aj keď najhorším nebezpečenstvom, ktoré teraz skrýva, je hnijúci mŕtvy had.

"Je to základný kameň hradu, ktorý je zviazaný priamo so zemou, takže áno." Nizar natiahne ruku. "Prosím. Kanza a ja sa mŕtvole v Komnate vyhneme, kým sa tá časť s kamenom neskončí a nevyrieši, ale aj tak by sme radšej... radšej by sme svedkami toho neboli sami."

"Bez ohľadu na to by som ti nedovolil, aby si išiel sám štuchať do magického uzla." Severus odloží svoje obavy, väčšinou zastarané a zbytočné, a potom chytí Nizara za ruku. Prípojné premiestnenie je hladké a takmer úplne bez nepríjemného stláčajúceho pocitu, ktorý kedysi sprevádzal magické cestovanie.

Ich príchod si všimne okamžite. "Dvaja slizolinský profesori? No, či to nie je môj šťastný deň." Myrtla sedí s rukami a bradou opretými o hornú časť kabínok v dievčenskej toalete a takmer na nich žmurká.

"Ahoj, Myrtla," povie Nizar zdvorilo a mierne skloní hlavu na pozdrav, čo Myrtlu takmer uvedie do vytrženia. "Ešte chvíľu sa zdržíme. Dúfam, že sa ti večer bude páčiť."

"Teraz hej," odpovie Myrtle a rozžiari sa. Potom na Severusa vyplazí jazyk a potom sa otočí dozadu, aby skočila do najbližšej toalety. Severus povzdychne, keď sa voda z toalety rozleje okolo jeho topánok. Aspoň že tieto toalety sa takmer nepoužívajú, takže je takmer vylúčené, že by sa v tej záplave vody nachádzal biologický odpad.

Nizar ide priamo k rade umývadiel a obzerá si každé z nich, kým nenájde umývadlo s rukoväťami batérií, ktoré sa trochu líšia od ostatných. Potom naň prísne zasyčí. Ozve sa krátka odpoveď v parseltčine, kým sa celá tá časť steny začne hýbať.

Severus nikdy nevidel vchod do Tajomnej komnaty, ktorý sa zapečatil po tom, čo Potter a Weasley boli dosť hlúpi (a, ako súkromne prizná, dosť odvážni), aby tam vošli. Dokonca urobili to, čo mali urobiť študenti, a vzali so sebou učiteľa. Ich chybou v tejto situácii bolo, že si vzali prekliateho Gilderoya Lockharta, ktorý sa ukázal ako bezcitný a zlomyseľný, ako aj márnomyseľný, keď sa pokúsil na dvojicu detí použiť obliviate. To, že sa kúzlo odrazilo na Lockharta, dodnes vyvoláva Severusovi v hrudi pocit pomstychtivého teplého potešenia.

Keď sa stena prestala meniť, stala sa z nej chaotická spleť spletených rúrok, umývadiel, obkladačiek a iných častí steny obklopujúcich obdĺžnikovú bránu, ktorá sa otvára do čiernej priepasti. "To je prekliaty samovražedný skok?"

"Ty vieš lietať a ja levitovať," odpovie Nizar bezstarostne. "Salazar mi však povedal, že existuje jednoduché riešenie, ktoré nezahŕňa skok viery." Natiahne sa do priepasti, dotkne sa vnútornej steny a zasyčí ďalší príkaz, ktorý spôsobí, že z kameňa vyrastie kruhové schodisko. "Tam."

Severus uzná, že schody situáciu nesmierne zlepšujú, rovnako ako ďalšia trocha parseltčiny, ktorá spôsobí, že sa objaví zelené ohnivé svetlo. Na stene schodiska sú pripevnené konzoly s fakľami a rovnaké zeleno svietiace konzoly sa tiahnu po celej dĺžke hrubo vytesaného tunela. Je to ďalší vynikajúci príklad toho, čo mal Nizar na mysli, keď hovoril o tom, aký iný by bol priechod, keby ho vytvoril Salazar. Vchod pri Severusových komnatách bol hladkou dokonalosťou. Toto je tvrdý magický výbuch.

Dvere na konci tunela s prepletenými smaragdovými hadmi sú šokujúcou pripomienkou Slizolinovho medailónu. "Ach, to je nevkusné," zamrmle Nizar. Nehovorí k hadom, ktoré mu stoja v ceste, len si na ne položí ruky. Hady s potešením zasyčia a rozídu sa, aby sa dvere mohli otvoriť.

"Uznanie dediča Slizolinu?" Severus sa spýta miernym hlasom. Netuší, prečo ho to znepokojilo, ale po chrbte mu prebehol záchvev nepokoja. Zaujíma ho, ako dieťa presvedčilo dvere, aby sa mu otvorili - alebo či si to vôbec vyžadovalo nejaké presviedčanie.

"No, ja som. Rovnako ako Salazar, ako dedič Starobylého domu hadov," odpovie Nizar a prejde dverami. Severus si pripomenie, že šialený bazilišek je už dávno mŕtvy, a potom vstúpi do Tajomnej komnaty.

Miestnosť osvetľuje ten istý zelený plameň, tentoraz horiaci v strieborných držiakoch namiesto matného železa, ktoré lemovalo tunel. "Niekto sa zjavne zameral na určitú tému," poznamená Severus, keď kráčajú po dlhej, dlažbou pokrytej ceste, ktorá vedie do väčšej jaskyne samotnej Komnaty. Dlažba nie je čierna, ako si spočiatku myslel, ale mimoriadne sýtozelenej farby. Steny sú naopak zložené z nezvyčajnej kombinácie opracovaného prírodného kameňa a dlažby. Vďaka bledým farbám zelené svetlo faklí premení Komnatu na jasne osvetlený priestor.

"Zjavne sa zamerali na idiotstvo, chceš povedať." Nizar sa zastaví na konci úzkej cestičky a obzerá sa, kým na druhej strane miestnosti neuvidí tienistú hromadu niečoho, čo musí byť zosnulá Jalaf. "Aha, dobre. Nemusím ísť priamo okolo nej. Poďme. Táto časť bude nepríjemná, a tým nemyslím Jalaf."

"Prečo?" spýta sa Severus, ale čoskoro to zistí. Nizar ich zavedie z chodby priamo do vody, ktorá obklopuje strednú časť miestnosti. "Prosím ťa, povedz mi, že existuje dokonale dobré vysvetlenie, prečo si sa rozhodol, že musíme ísť cez mrazivú a pochybnú vodu namiesto toho, aby sme ju obišli cestou!"

"Vchod do miestnosti, ktorá ukrýva zakladajúci kameň, je veľmi, veľmi ťažké nájsť, ak sa k nemu nepriblížiš priamo," odpovie Nizar. Z jeho hlasu sa vytratila časť pokoja a zostala po ňom nespokojnosť. "Kedysi to bol prameň, zdroj vody a miesto na hranie a kúpanie pre Jalaf a Kanzu. Viem si predstaviť, že prameň ho stále napája, ale toto miesto už nie je také, ako kedysi. Salazar sa uistil, že ide o zväčšenú prírodnú jaskyňu, z ktorej ústrednej miestnosti sa rozvetvujú menšie jaskyne vedúce do chodieb v hrade, ktoré všetky reagujú na parselčinu."

To naozaj vysvetľuje, ako sa mŕtvy bazilišok pohyboval po hrade. "Chceš povedať, že si teraz prezeráme honosný pomník obrovského ega mŕtveho muža."

"Dráždivého masívneho ega mŕtveho zmrda, nie menej," povie Nizar.

Zastavia sa, keď prídu najbližšie k masívnemu stĺpu v strede miestnosti. Je na ňom vytesaná obrovská tvár; jej ústa sú otvorenou, zúrivou dierou. Na Severusa to neurobí dojem. "Ak sa pokúšali napodobniť predchádzajúci vzhľad Salazarovho obrazu vo Vstupnej sieni, nepodarilo sa im to."

"To preto, že to vôbec nie je Salazar. Ten stĺp je tiež smiešny doplnok, ibaže ten idiot, ktorý túto miestnosť upravil, pri tom destabilizoval jaskyňu," poznamenáva Nizar kyslým hlasom. "Nie že by ma to prekvapilo. To bol ten idiot, ktorý túto miestnosť upravil, a ja presne viem, kto to je. Bol to slizolinský študent menom Corvinus Gaunt. Nikdy sa so mnou nerozprával, ale počul som dosť na to, aby som vedel, že je to parselan."

"Gaunt. Jeden z Voldemortových predchodcov." Severus pozrel na sochu. "Voldemort sa naňho vôbec nepodobá."

"Tie črty boli pre Gauntovcov veľmi výrazné po väčšinu času, čo som ich poznal, až do začiatku devätnásteho storočia, keď začali mať veľmi zlý zvyk príbuzensky sa krížiť s inými blízkymi príbuznými. Predpokladám, že to bol Voldemortov nemagický otec, kto prispel dostatočným genetickým materiálom na to, aby Tom Riddle vyzeral skôr ako jeden z potomkov Cadmusa Peverella." Nizar je chvíľu ticho. "Práve preto ma to znepokojilo. Nie taký, aký je teraz, ale keď bol dieťaťom - Tom Riddle mal rovnakú farbu očí ako Cadmus."

"Takto to pripomína, že je s tebou spriaznený dvoma rôznymi pokrvnými líniami." Je to pripomienka, ktorá Severusa znepokojuje. Dumbledore si môže racionalizovať Voldemortov výber Pottera namiesto Longbottoma v súvislosti s pôvodným proroctvom, ako chce, ale čím viac sa Severus dozvedá, tým viac je presvedčený, že to vždy mal byť Harry James Potter.

"Ďakujem; práve teraz som sa tomu chcel venovať," zamrmle Nizar. "No tak. Keď sa dostaneme z vody, kameň už nie je ďaleko."

Severus na seba vrhne vysušovacie a zahrievacie kúzlo vo chvíli, keď vylezú z mrazivej vody. Okamžité zlepšenie upokojí jeho rozbúrenú náladu. "Ospravedlňujem sa za nechcenú pripomienku. Kam pôjdeme teraz?"

Nizar drží v ruke rosvietený prútik a skúma skalnú stenu na konci jaskyne. "Ospravedlnenie prijímam a ideme práve tam." Ukáže na slabý tieň, ktorý sa tiahne po celej dĺžke kameňa od podlahy až po strop. Ľahko by sa dal prehliadnuť, najmä ak by návštevníka komnaty zaujala socha a obrovský skurvený bazilišok.

"Ako to, že Voldemort toto miesto nikdy nenašiel?"

Nizar mu venuje krátky pohľad. "Nechcel by sa špiniť kalnou vodou, takže by mu nikdy nenapadlo prejsť priamo cez ňu. Bez vody by Voldemort mohol prehľadávať celú túto stenu bez toho, aby našiel čo i len náznak priechodu."

Severus naňho podozrievavo hľadí. "Na to, aby si našiel kameň, si nemusel ísť cez vodu."

"Nie."

"Tak prečo..." Severus zatne čeľusť, na chvíľu sa nahnevá, kým túto emóciu odloží nabok, nepotrebnú a nechcenú. "Chcel si mať istotu, že toto miesto nájdem sám."

Nizar sa usmeje. "Áno."

"Mohol si mi to jednoducho povedať," zavrčí Severus.

"Kde je v tom zábava?" oponuje Nizar. "No tak."

Severus nasleduje Nizara k tieňu, ktorý sa ako úzka štrbina v stene ukáže, až keď stoja doslova priamo pred ním. Nizar sa otočí nabok a vkĺzne do priechodu. Severus, pamätajúc na kratší strop, urobí to isté.

Priechod sa dostatočne rozšíri, aby sa mohol otočiť tvárou dopredu, ale stále je dosť blízko, aby sa ramenami dotýkal kameňa na oboch stranách. Pridá svetlo zo svojho prútika k Nizarovmu, aby videl viac z toho, čo je okolo neho. Nie je to vytesaný priechod ako tunel, ktorý viedol do komnaty, ale prirodzený otvor v skalnom podloží školy. Je dosť malý na to, aby Severus pocítil klaustrofóbiu; dúfa, že Nizar netrpí rovnakým pocitom.

Je to úľava, keď sa z chodby náhle stane otvorená komnata, hoci je malá, o polovicu menšia ako štandardná rokfortská trieda. To, čo robí túto miestnosť v porovnaní s chodbou zvláštnou, je to, že má dokonalý štvorcový tvar a kameň je vďaka zručnému kúzlu vyhladený a má hodvábnu textúru.

Napriek nízkemu stropu a inak nepretržitej tme, ktorú prerušujú len ich prútiky, je v miestnosti stále pocit svetla. Severus ten pocit zvažuje a pomyslí si, že je to skôr ako byť nadnášaný vlnami oceánu.

Pozrie na Nizara a na jeho tvári zbadá tú istú úľavu z toho, že sa zbavil tej chodby. Potom Nizar ukáže na stred miestnosti. "Tam. To je jej zakladajúci kameň."

Severus skúma jednoduchý, nenápadný kameň, ktorý je presne v strede miestnosti. Je trochu hrubo opracovaný, ale dokonale obdĺžnikový, dôkaz slušného kamenárskeho umenia spred tisícročia. Až na dôkazy silnej mágie, ktoré Severus cíti, napríklad vibrácie pod nohami, sa zdá byť zakladajúci kameň úplne nevýnimočný. "Myrddin pevne veril v absolútnu absenciu okázalosti, však?"

"Keby si bol niekedy svedkom toho, ako sa ten muž staral o svoju pleť..." Nizar sa pri tej myšlienke usmeje. "Každý hrad, ktorý bol kedy postavený, mal základný kameň, prvý kváder položený pred stavbou múrov, ktoré mali chrániť tých, čo boli vnútri. Táto miestnosť bola pôvodne prístupná cez schodisko v hornom hrade, kým sme si neuvedomili, že študenti s ľahkým prístupom k zakladajúcemu kameňu, sú hrozný nápad. Salazar plánoval, že jedného dňa umiestni do školy baziliškov na ochranu, takže existujúca komnata už bola rozšírená do dnešnej veľkosti. Keď sme odstránili schodisko, zmenili sme vstup do tejto chodby tak, aby bolo takmer nemožné nájsť zakladajúci kameň.

"Aby sa Rokefórþ stal tým, čím je, Myrddin zviazal silu magického uzla v tejto zemi so zakladajúcim kameňom hradu. Potom boli ku kameňu pripútaní štyria zakladatelia ako strážcovia mágie Rokefóþu."

"Nemal by som sa toho dotýkať, však?" V skutočnosti to nie je otázka, ale Severus by si bol radšej istý.

Nizar zdvihne zrak od svojho štúdia kameňa. "Mohol by si, ale chcel by si byť pripravený. Chcel by si presne vedieť, s akým cieľom sa ho dotýkaš. Chcel by si mať pri sebe niekoho pre prípad nehody. Dotknúť sa kameňa je však ekvivalentom zapojenia svojho tela do čistej mágie. Bez znalostí o tom, ako pôsobí mágia, alebo bez priameho vedenia elementárneho mága, ako je Myrddin, by výsledkom mohlo byť šialenstvo. Alebo hromada popola. Myslím, že neodporúčam sa ho dotýkať, nie."

"Ak sa ty dotýkaš kameňa a ja sa dotýkam teba, zmenilo by ťa to na kanál, ktorý by ma potom zmenil na šialenstvo alebo popol?" spýta sa Severus suchým hlasom.

Nie je upokojujúce, že Nizar sa musí zastaviť a premýšľať nad odpoveďou. "Nemyslím si to, nie. Rokefóþ mi bude asistovať a nechce, aby ti ublížil, takže... nie. Nebude to problém." Pozrie na svoj prútik; svetlo z jeho kúzla zmizne skôr, ako podá prútik Severusovi. "Prosím, podrž mi to. Mohol by narušiť mágiu, ktorou sa budem zaoberať, alebo by mohlo mágia poškodiť prútik. Bol by som radšej, keby môj prútik zostal taký, aký je."

Severus zastrčí Nizarov prútik do rukáva svojho habitu. Potom natiahne obe ruky, keď Kanza vykukne spod Nizarovho goliera, skĺzne mu po ruke a zvinie sa v Severusových rukách. "Prosím ťa, vyber si iné miesto," povie Severus baziliškovi. "Potrebujem mať k dispozícii ruky." Kanza vyplazí jazyk spôsobom, ktorý naozaj pôsobí posmešne, kým sa mu obtočí okolo zápästia, a potom sa rozhodne zaliezť mu pod rukáv, aby mu vyliezla na krk. "To je neprijateľné!" Severus sa sťažuje, ale bazilišok ho ignoruje.

"To ona robí. Bazilišky vlastne nemajú žiadne povedomie o súkromí, pokiaľ ide o oblečenie a nahotu," vysvetľuje Nizar s láskavým pohľadom.

Severus sa zmieri s baziliškom bez spôsobov. V to popoludnie o tom veľmi nerozmýšľal, ale keď sa mu Kanza obtočí okolo krku, zdá sa, že teraz je dlhšia, ako keď mu to v novembri urobila prvýkrát. "Si pripravený a môžem dostať výsledky jej zvliekania kože, keď sa to stane?"

"Nie bez dobrého obchodu, a nie, ani nie," prizná Nizar, ale natiahne ruku, aby si ju Severus vzal. "Keď sa ho dotknem, odpočítaj tri sekundy. Potom ma, prosím, odstráň z kameňa."

"Je to dosť času?"

"Ak pracuješ s takouto mágiou, čas je..." Nizar sa odmlčí. "Jeden z nemagických vedcov, ktorých Adele študuje, hovorí, že čas je relatívny. Má o tom celú teóriu. Tri sekundy ti budú pripadať ako dostatok času na to, aby som urobil, čo treba, lebo presne toľko potrebujem."

Severus si povedal, že zoberie slečnu Greenwoodovú útokom a požičia si akúkoľvek knihu o tejto teórii, ktorú má. Znie to nielen zaujímavo, ale dá sa to aplikovať na celý jeho prekliaty život - najmä teraz, keď je pripútaný k magickému hradu ako bod na jeho kompase a k britskej krajine ako vojnový mág. "Kedykoľvek budeš pripravený. Prisahám, že sa postarám, aby si bol v bezpečí."

Nizar sa naňho usmeje. "Zvláštne, ako sa môžu prísahy prekrývať, však?" spýta sa a potom natiahne ruku a položí ju na kameň.

Výsledok je tak okamžitý, tak intenzívny, že Severus má čas zamyslieť sa nad Nizarovými slovami až oveľa neskôr. Medzitým drží muža, ktorý ako keby sa práve stal stelesnením zadržanej elektriny. Nebolí to, ale mágia sa okolo neho valí ako prichádzajúce cunami.

Tri sekundy sú v jeho hlave menej skutočným počítaním a viac čistým inštinktom. Severus odtrhne Nizara od kameňa, snaží sa nelapať po dychu a potom nahlas zanadáva, keď sa Nizar zrúti na zem. "Túto časť si nespomínal!" zakričí, ale Nizar je príliš zaneprázdnený bezvedomím, aby sa tým zaoberal.

Severus dostane svoj dych pod kontrolu a rozhodne sa, že vypadnú z tejto prekliatej miestnosti. Chvíľu mu trvá, kým sa mu podarí správne zaklínadlo, ale potom sa za ním poslušne vlečie malá guľa modrého ohňa. "Si stále oveľa ťažší, ako vyzeráš," zavrčí a zdvihne Nizara, aby ho niesol v náručí.

Kanza je šteklivé rozptýlenie, keď sa rýchlo odvíja zo Severusovho krku a znezie na Nizarovu hruď. Kým sa Severus bokom pretláča úzkym priechodom, Kanza niekoľkokrát vystrčí jazyk, aby ochutnala Nizarovu pokožku. "Tak čo? Aký je teda tvoj názor?"

Baziliškovou odpoveďou je, že sa obtočí okolo Nizarovho hrdla a usadí sa. Severus sa rozhodne považovať to za dobré znamenie. Kanza je viac než schopná dať najavo svoje trápenie, ak má obavy o Nizarovo blaho.

Zelené svetlo v Tajomnej komnate je vítaným pohľadom, aj keď ten hnilobný zápach mŕtveho baziliška je absolútne nežiaduci. Severus si prezrie miestnosť, než položí Nizara na dlažbu priamo naproti mŕtvole, pričom tú hnusnú prekliatu sochu využije na zakrytie výhľadu. Nevie, či by mali ísť hore, či sa Nizar prebudí o chvíľu alebo o niekoľko hodín, ani či by mal Severus niečo urobiť, aby tento proces urýchlil.

Severus urobí to, čo sa v pochybných situáciách vždy rozhodol urobiť: čaká.

Našťastie nemusí čakať dlho. Nizar sedí úplne vzpriamene s doširoka otvorenými očami. "Kurva, prosím ťa, povedz mi, že sa niekto konečne dostal k tomu, aby dal tým piatakom prekliatu prednášku o sexuálnej výchove!" sú jeho prvé zmätené slová.

Severus naňho chvíľu hľadí. "Nie som si istý, či to chcem vedieť, ale áno: tá hlúpo odkladaná výchova sa uskutočnila prvý mesiac semestra. Poppy je na Dumbledora stále nahnevaná za to, že využil udalosti spojené s útekom Siriusa Blacka a tým prekliatym Trojčarodejníckym turnajom na odloženie tejto záležitosti, keďže musela pomôcť jednej študentke z toho ročníka s ukončením neplánovaného tehotenstva a ďalším dvom so sexuálne prenosnou chorobou, ktorá je v nemagických kruhoch oveľa bežnejšia."

"Aha. Dobre. Pretože som sa práve zobudil a spomenul si na jeden z najtrápnejších rozhovorov, aké som kedy v živote mal. Snažil som sa prísť na to, prečo som príliš starý na to, čo malo byť témou riešenou v desiatich rokoch." Nizar si strčí ruky do vlasov, stále zhrozený. "Tehotná v štrnástich. Bohovia. To si Dumbledore nepamätá, že študenti, ktorí dosiahli pubertu, sa budú okusovať, akoby od toho závisel ich život, aj keď ani za svet nevedia, čo robia?"

"Som si takmer istý, že je slobodný, odkedy bol dosť múdry na to, aby po skončení Rokfortu dal Grindelwaldovi kopačky." Severus sa zatvári, pretože na Dumbledora ani na Grindelwalda nechce myslieť v žiadnej takejto súvislosti. "Možno ho sto rokov cudnosti utvrdilo v predstave, že byť cudný je normálne, a nie výnimka, najmä s tým výrazným nedostatkom obáv z tehotenstva."

"Alebo je to len úplný imbecil." Nizar spustí ruky a potom pokrúti hlavou. "Ach, bohovia. Godrikova tvár mala počas väčšiny toho rozhovoru rovnakú farbu ako jeho vlasy, a ten človek bol v polyamorii!" 1)

"Mám za to, že bol aj heterosexuál," odpovie Severus. "Vedel by som si predstaviť, že tvoj brat ten rozhovor zorganizoval pre tvoj prospech a svoju pomstu."

"Nie som si istý, či Godrik a Salazar niekedy prestali vytáčať jeden druhého. Príliš sa pri tom zabávali." Nizar nakloní hlavu. "Rozhodne to však bola Rowena, kto ma naučil, ako magicky vykastrovať bastarda, ktorý sa nesprával dobre, ak sme mali vážny vzťah."

Severus sa znepokojene nakloní dozadu. "Prosím ťa, zváž rozhovor pred kastráciou, ak ma z toho niekedy budeš podozrievať."

"Sám som si myslel, že to preháňa, najmä preto, že bola stále nahnevaná na svojho zosnulého manžela," hovorí Nizar. "Pripúšťam..." Odmlčí sa a zamračí sa. "Ale no tak! Nie! Nechcel som si to pamätať!"

Severus zdvihne obočie. "To by malo byť zábavné."

"Nie, nie je! Toto mi pripadá ako úplne nová spomienka, a pritom je stará vyše tisíc rokov. Na tomto hrade dokonca nie je nikto, koho by som mohol prebodnúť!" vykríkne Nizar zúrivo.

Severus odolá nutkaniu okamžite sa prihlásiť, aby našiel Ratiera Gibbona. "Prečo momentálne túžiš prebodnúť niekoho, kto je nepochybne dávno mŕtvy?"

"Ach, je mŕtvy, v poriadku," povie Nizar. Severus nedokáže povedať, či Nizar trucuje, alebo zúri. Je možné, že je to oboje naraz. "Spomenul som si na ďalší nešťastný dôvod, prečo som sa pred tebou nikdy nikomu nedvoril."

"Starý priateľ?" Severus sa spýta neutrálnym, nezainteresovaným tónom.

Nie je žiarlivý. Vzhľadom na Nizarovo rozhorčenie na to nemá dôvod.

Do riti, je žiarlivý. Severus zvažuje výhody búchania hlavou o podlahu.

"Pff. Nie." Nizar si prekríži ruky. "Ale strávil som v jeho spoločnosti veľa času. Práve... Práve som začal uvažovať o tom, že by som to mal urobiť oficiálne. Dvoriť mu. Potom sme zistili, že jediným cieľom jeho príchodu na Rokefóþ bolo pôsobiť ako špión pre niekoho, kto nás chcel všetkých zabiť a znovu vytvoriť školu ako špeciálny prostriedok na vytváranie ochotných magických zabijakov. Gilbert sa rozhodol, že najrýchlejším spôsobom, ako dosiahnuť cieľ a prelomiť obranu hradu, je prostredníctvom jej ochrancu."

"Ako ste to zistili?" spýta sa Severus. Nizar má pravdu, nie je to ani trochu zábavné, najmä preto, že Severus chce teraz tiež zabiť niekoho, kto je dávno mŕtvy.

"Ach, objavili sa jeho priatelia. Na rozdiel od iných nemagických armád nejako videli hrad. Jediný spôsob, ako by to bolo možné, je, že by im niekto vnútri školy poskytol prostriedky. Gilberta som pristihol pri pokuse ujsť von, aby sa k nim pripojil."

Nizar si prejde rukami po tvári a otvorí čeľusť skôr v unavenom pretiahnutí než v zívnutí. "Škriatkovia sa na mňa trochu hnevali, že som použil toľko kuchynských nožov, aby som toho zmrda prebodol, kým som ho zhodil z hradieb, aby sa pridal k svojim spojencom. Helga bola tá, ktorá ma upozornila, že som vynechal niekoľko miest, a keby som sa jej len spýtal, požičala by mi nože, aby som dokončil prácu a premenil Gilberta na špendlík. Samozrejme, keď mi to navrhla, bol som pod silným vplyvom liekov a potom som aspoň hodinu premýšľal, prečo by som mal bodnúť dikobraza.

Severus si tie kúsky dokáže dosť ľahko poskladať. "Chápem to tak, že výsledkom tejto ľsti bola tá istá bitka Elfricovej zvedavosti a bojovej sekery do ramena."

"To by bolo ono, áno." Nizar si znova pretrie oči. Severusa napadne, že interakcia so zakladateľským kameňom musela byť vyčerpávajúca, hoci zároveň aj posilňujúca.

"Súhlasím s Helgou."

Nizar sa usmeje. "Áno, no, ponáhľal som sa, keď sa nám pred dverami zrazu objavila armáda. Keby som mal viac času, ktorý by som tomu mohol venovať, prebodol by som každý orgán v jeho tele v abecednom poradí, ale srdce som si nechal na koniec."

Severus by to nemal schvaľovať, ani to nepovažovať za fyzicky žiaducu vlastnosť iného, ale už dávno sa zmieril s tým, že nie je prekliaty svätec. "Aj tak by som ocenil, keby si so mnou najprv začal rozhovor, namiesto toho, aby si začal s okamžitým bodaním."

Nizar mu venuje skúmavý pohľad. "Severus, láska, si možno jediný človek z veľmi malého počtu ľudí na tejto zemi, ktorému by som veril, že nikdy nič také neurobí."

"Aj keď si cením ten sentiment..." Severus sa pokúša neusmiať sa znechutene.

"Žiadne výrazy lásky v angličtine?" spýta sa Nizar.

"Znie to zvláštne," vysvetlí Severus, aj keď je to smiešna sťažnosť. "V inom jazyku mi to vôbec neprekáža, ale nie... toto." Odmlčí sa. "Ani v tej prekliatej francúzštine."

"To nebude problém. Nikdy som nemal veľmi rád francúzštinu." Nizar natiahne ruku. "Prosím, pomôž mi vstať. Sám by som to asi zvládol, ale keby som pri prvom pokuse spadol na tvár, cítil by som sa smiešne."

Severus sa postaví ako prvý, pretiahne sa, aby uvoľnil príliš veľké napätie z chrbtice a ramien. Potom chytí Nizara za ruku a vytiahne ho do vzpriamenej polohy. "Nejaké ťažkosti?"

"Nie." Nizar nakloní hlavu sem a tam, až mu krk vydá znepokojivo hlasné prasknutie. "Lepšie."

"Fungovalo to?" Severus sa spýta. "Podarilo sa ti opraviť spojenie s Rokfortom?"

Nizar sa načiahne a pohladí Kanzu po šupinách, ktoré mu vidno tesne nad golierom košele. "Myslím, že áno. S istotou to budem vedieť, keď sa vyspím - čo je to, najdrahšia?" spýta sa, keď sa Kanza vysunie, aby sa mu obtočila okolo ruky.

Bazilišek naňho zasyčí a Nizar sa zamračí. "Povedal som, že to urobíme. Nie, nezabudol som!" dodá rozhorčene, keď Kanza opäť prehovorí. "Sľúbil som, že sa postaráme o Jalaf, a tá je ďalšia na zozname. Potom hneď vyleziem na poschodie, aby som šťastne padol do vlastnej postele. Ibaže..." Pozrie na Severusa. "Je nedeľa večer a ja viem, aké sú tvoje preferencie. Ak som ešte stále vítaný po tom, čo som ti vyrozprával príbeh o tom, ako som svojho nie-priateľa aspoň päťdesiatkrát bodol príborom."

Severus sa naňho pobavene pozrie. "To naozaj nie je vec, ktorá by ma čo i len trochu vyviedla z miery. Okrem toho si to bol ty, kto práve strčil ruku do magickej elektrickej zásuvky. Dnešný večer je o tvojich preferenciách pri odpočinku, nie o mojich."

"Mne naozaj nevadí ani jedno, ani druhé - vieš čo? Budem tu stáť celú noc a diskutovať o tom, aby som sa vyhol Jalafinmu telu, a to nás nikam neposunie." Nizar sa vydá cestou okolo vody a jej ústrednej sochy. Severus ho nasleduje tesne za ním, aj keď by sa rád vyhol mŕtvole. Mŕtvy bazilišok zblízka nemôže byť cítiť o nič lepšie.

To, čo zostalo z kože mŕtvoly, má sýto zelenú farbu, ktorá musela byť za života žiarivá, než smrť a rozklad stlmili lesk šupín baziliska. Prejdú od zadnej časti rozprestretého chvosta baziliska až k jeho prednej časti, čo je vzdialenosť asi deväť metrov. Možno o niečo menej, ale Severus nemá náladu zaoberať sa mŕtvym baziliskom len preto, aby získal presný rozmer.

To dieťa zabilo tohto hada v dvanástich rokoch, pomyslí si Severus v neprítomnom úžase, keď sa dostanú k mohutnej hlave a jej zamrznutým, zovretým čeľustiam. Vzhľadom na zdatnosť, ktorú Nizar preukázal, si nie je istý, či to bol rodiaci sa rast toho, čo neskôr bude veľkou zručnosťou, alebo len slepé skurvené šťastie.

Potom si všimne zívajúce diery na mieste, kde mali byť baziliškovy oči. To nemala byť slovná hračka, hoci to bola trefná poznámka.

Ostalo dosť tkaniva a vnútorností, aby sa dalo zistiť, ako hadovi vytrhli oči Fawkesove pazúry a zobák. To by dieťa uchránilo pred okamžitou smrťou skamenením, ale hady sa viac spoliehajú na svoj zmysel pre teplo a zvuk ako na zrak. Oslepenie by mu boj veľmi neuľahčilo.

Severus si uvedomil, že počuje nahnevané zvuky, a pozrel sa na Kanzu, ako sa vzpriamuje na Nizarovom pleci, ústa má otvorené dokorán a vypúšťa príval rozzúreného syčania. "Je rozrušená?"

"Nie. No, áno." Nizar hľadí na baziliškovu hlavu, čeľusť mu visí otvorená. "To je nečakané."

"Čože? Je to spomienka na danú udalosť?" Severus dúfa, že nie. Pochybuje, že by to bola príjemná spomienka, vzhľadom na to, ako má Nizar rád Kanzu a bazilišky vo všeobecnosti.

Pochybuje, že Nizar si chce niečo pamätať o tom, ako sám takmer zomrel od baziliškovho tesáka.

Nizar zatvorí ústa, pretrie si tvár a zmätene hľadí na mŕtveho baziliška. "Kanza sa hnevá, lebo sme práve objavili dva problémy. Máš ešte môj prútik?"

Severus mu ho podá a sleduje, ako Nizar vyvolá patróna. "Salazar, Desplazarse a la Sala Secreta. Llegue cerca de la grieta en la pared que esconde la Piedra Fundadora. Puedes vernos a la vez." 2)

"Prosím, povedz mi, čo sa to, do čerta, deje," žiada Severus po tom, čo baziliščí patrónus zmizne cez stenu.

"Čo je najdôležitejšie?" Nizar vydá hlboký povzdych, ktorý akosi znie ako odchod dlho noseného bremena. "To nie je Jalaf."

* * * * *

1) Polyamoria je životný štýl, pri ktorom človek žije v niekoľkých milostných vzťahoch. Ide o druh nemonogamného spolunažívania, založeného na tolerancii a akceptácii ďalších vzťahov. Viď: https://cs.wikipedia.org/wiki/Polyamorie 

2) Kastílsky: (Kúzlom) sa presuň sa do Tajomnej komnaty. Príď k trhline v stene, za ktorou sa skrýva zakladateľský kameň. Hneď nás uvidíš.