Preklady fanfiction Harryho Pottera

Žáner: romantika

Obdobie: Po Rokforte

Prístupnosť: 12+

Hermiona Grangerová ide po náročnom dni na kávu do malej kaviarničky. Nie je však jedinou návštevníčkou. „Počuje jeho odfrknutie nad príšernými esejami. A predovšetkým vidí čierne, iskrivé oči, ktoré sa zdajú posmešné, no zároveň na ňu hľadia so záujmom, akoby povedala niečo podnetné.“

Hermiona otvorí dvere do malej čarodejníckej kaviarničky a usmeje sa na ženu za pultom.

„Susan, dlho sme sa nevideli. Ako sa máš?“ spýta sa a nečakane ju objíme.

Susan sa usmeje. „Dobre. Šetrím si na vlastný byt, tak po tréningoch chodím pracovať sem.“ Nikdy si neboli blízke, no po piatich rokoch od školy bolo akékoľvek spojenie s Rokfortom vítané. „A čo ty?“

„Fajn,“ odpovie Hermiona, no prezrádzajú ju hlboké kruhy pod očami a krepovité vlasy zviazané do nedbalého copu. „Rozhodne sa teším na pokojné čítanie a šálku kávy.“

„Hneď to bude,“ povie Susan a pustí sa do práce za kávovarom.. „Budeš sedieť vonku? Je krásny deň.“

„To áno,“ súhlasí Hermiona a obzrie sa po jednoducho zdobených stenách „Cez tieto dvere?“

Vyjde von a pokožka jej dychtivo nasáva teplé slnečné lúče. Je tam sama, oslobodená od práce aj rodinných starostí. Artie je tento týždeň u Rona, takže si tú slobodu celkom užíva. Niežeby to malé klbko hnedých kučier a pieh nemilovala, ale niekedy je toho jednoducho priveľa. A Ron je preňho dokonalým otcom.

Škoda, že nebol takým dokonalým manželom, pomyslí si podráždene. Myšlienku rýchlo zaženie a siahne do tašky po ošúchaný výtlačok Príbehu služobníčky.

Po dlhom čase prvýkrát nečíta nič pracovné, čo ju teší. Susan jej prináša kávu a ona si vychutnáva jej teplú, mliečnu chuť.

Za chrbtom zrazu začuje odfrknutie. „Slečna Grangerová, vidím, že ste ako zvyčajne ponorená do knihy.“

Hermiona zdvihne obočie. „Pán Snape.“

Mierne skloní hlavu. Je zvláštne oslovovať ho takto, no odmieta mu hovoriť „profesor“. Už mu nie je podriadená. „Nenapadlo by mi, že kaviareň ako táto bude podľa vášho vkusu.“

„A aký je presne môj vkus?“ spýta sa ostro.

Ignoruje otázku a využije príležitosť, aby si ho poobzerala. Roky od Voldemortovej smrti mu prospeli. Vyzerá menej unavene, kruhy pod očami takmer zmizli a pleť má zdravšiu. Stále má však zažltnuté zuby a šampón očividne stále neobjavil.

„Už ste sa vynadívali?“ utrúsi, než sa posadí k inému stolu a vytiahne zložku s pergamenmi.

Hermiona sa vráti ku knihe a odpije si z kávy. Uvedomí si, že sa pri ňom stále dokáže cítiť ponížene.

Po chvíli ju začnú rozčuľovať jeho občasné pohŕdavé odfrknutia.

„Mohli by ste prestať?“ ozve sa, otočí sa k nemu a zazrie naňho. „Niektorí sa tu snažia čítať.“

Snape sa uškrnie. „Čože? Romány pre ženy? Alebo jednu z vašich tisícok učebníc?“ Vráti sa k pergamenom, čo sú očividne študentské eseje.

„Vlastne Margaret Atwoodová,“ odvetí jedovato. „Opravujete práce prvákov, však?“

Odpovie jej úškrnom. „Ako dobre ma poznáte, slečna Grangerová. Keby ste si niektorú prečítali, hneď by vám bolo jasné, prečo som si odfrkol.“

„Dobre,“ povie Hermiona a cíti, ako v nej rastie chladný hnev. „Tak mi jednu ukážte.“

Snape sa postaví a jej znova zíde na um, prečo z neho na škole mali všetci strach. Je nesmierne vysoký. Na okamih pocíti rešpekt aj obavu. On jej však jednoducho podá jeden pergamen.

Mlčky číta, pery má pevne zovreté a oči prižmúrené.

„Týchto študentov očividne nikto nenaučil ani základy písania esejí,“ vyhlási po niekoľkých minútach rozhorčene.

Snape nadvihne obočie. „To by mi ani nenapadlo,“ poznamená ironicky.

Hermiona priam vidí, ako mu pobavene šklblo kútikom úst. Tresne šálkou o stôl a schmatne svoje veci.

* * * * *

Ďalší týždeň sedí pri tom istom stole. Je chladnejšie, a tak si okolo seba pevnejšie pritiahne tmavý habit. V rukách má výtlačok Jany Eyrovej a dychtivo číta.

„Slečna Grangerová,“ pozdraví Snape a stroho kývne hlavou.

„Pán Snape,“ odvetí a zrakom sa vráti na stránky.

Po chvíli zacíti, že ju pozoruje. Prvýkrát, odkedy ho znovu stretla, sa mu v čiernych očiach zračí pobavenie a náznak zhovievavosti. Keď na ňu takto bezostyšne hľadí, do tváre sa jej nahrnie červeň.

„Vidím, že stále čítate muklovských autorov.“

„Sú neporovnateľne lepší než čarodejnícki a vy to viete,“ odsekne. „Charlotte Brontëová je génius.“

Pohŕdavo skriví pery. „Vo všeobecnosti by som súhlasil. No Jana Eyrová nie je nič iné než sentimentálny brak s chabým dejom, bez skutočnej romantiky či akéhokoľvek vývoja postáv.“

„To je smiešne,“ povie Hermiona a zazrie naňho. „V tomto románe je vášeň, akej sa vyrovná len máloktorá kniha. Postavy sú fascinujúce. A okrem toho, vy sám ste romantickým citom taký vzdialený, že by ste si nevšimli sexuálne napätie, ani keby vám nahé tancovalo pred nosom a núkalo sa na striebornom podnose.“ Vzápätí sa začervená.

„Čítal som Janu Eyrovú v mylnej predstave, že ide o jeden z najväčších romantických románov svojej doby. Jana je nudná. Preboha, slečna Grangerová, ešte aj počas zásnub oslovovala Rochestera ‚pane‘. A hoci ho milovala, odišla za príbuznými, čo viedlo k ôsmim najnudnejším kapitolám, aké som kedy čítal. Musel som si podopierať viečka, aby som pri nich nezaspal.“

„Zhruba ako ja na vašich hodinách elixírov,“ odvetí Hermiona.

Vie, že je to očividná lož, a znovu sa zapýri. Odsunie nabok napoly vypitú kávu a vyletí z kaviarne.

* * * * *

Nasledujúci týždeň je Artie s ňou, no Hermiona aj tak zamieri do kaviarne. Sama nevie prečo.

Počúva jeho detské džavotanie o tom, ako ho ocko vzal do práce a postavil mu obrovský domček z kariet na rachotiacu sedmu. Z tváre mu utiera omrvinky z čokoládovej torty. Napokon, vyčerpaný po dni v škôlke, zaspí s rozhorúčenými líčkami.

Snape je tam znova.

„Slečna Grangerová.“

„Pán Snape,“ odvetí a sleduje, ako sa Artieho hrudník dvíha a klesá v rytme hlbokého dýchania.

„Váš?“ spýta sa a kývne smerom k dieťaťu. Tvári sa prekvapene.

„Áno,“ odpovie Hermiona a odpije si z kapučína. „Volá sa Artie.“

Vidí, že ho to zvlášť nezaujíma, no napriek tomu si prisadne k jej stolu.

„Kto je otec?“

„Ron.“ Hermiona zovrie pery.

„Och, prepáčte, pani Weasleyová,“ povie Snape. Zdá sa, že ho sklamala, hoci si nevie predstaviť prečo.

„Nie, slečna Grangerová – presne ako ste ma oslovili. Minulý rok sme sa rozviedli.“ Prečo mu to vlastne vešiam na nos? pýta sa sama seba. Veď je mu to jedno.

„To je mi ľúto.“ Tak to však vôbec neznie.

„Nemusí. Je lepším otcom, než bol manželom.“

Artie sa pohne, otvorí oči a pozrie sa na neznámeho, hrozivo pôsobiaceho muža.

„Ahoj,“ pozdraví ho. Hermiona napäto sleduje situáciu a čaká, kedy ho Snape chladno odbije a malý sa s plačom pritúli k nej. Prebodne ho varovným pohľadom.

Ten však chlapcovi pokojne opätuje úsmev.

„Ahoj,“ povie vážne. „Ako sa voláš?“

„Artie.“

„Artie, toto je pán Snape,“ povie Hermiona.

„Vy ste mamin kamarát, pán Snake*?“

Snape vyzerá pobavene. Hermiona sa v rozpakoch zosunie na stoličke a vezme Artieho na ruky. „Už by sme mali ísť. Dovidenia, pán profesor.“ Skriví tvár. „Pardon, pán Snape.“

Odchádza za zvuku jeho tichého smiechu.

* * * * *

Hermiona v tú noc nemôže zaspať. Artie jej nasadil do hlavy myšlienky, o akých by sa jej za normálnych okolností ani nesnívalo. Zdá sa jej Snape príťažlivý?

Nespomína si na jeho mastné vlasy ani zahnutý nos. Vidí vysokú, šľachovitú postavu zahalenú v čiernom habite. Vidí muža, ktorý sa k jej synovi správal ako k rovnocennému partnerovi. Počuje jeho odfrknutie nad príšernými esejami. A predovšetkým vidí čierne, iskrivé oči, ktoré sa zdajú posmešné, no zároveň na ňu hľadia so záujmom, akoby povedala niečo podnetné.

Budúci týždeň sa tam nevráti. Nájde si inú kaviareň.

* * * * *

Stretnutia v kaviarni sa stanú rutinou, hoci o tom nikdy nepadne ani slovo. Dáva si pozor, aby so sebou Artieho už nebrala. Snape sa o incidente nezmieňuje, aj keď sa jej občas zdá, že sa na nej v duchu baví.

Ten, kto príde prvý, objedná obom kávu – kapučíno pre Hermionu a flat white preňho. Postupne zisťuje, že Snape je v debatách nekompromisný a vyžaduje, aby svoje tvrdenia podložila argumentmi. Zistí však aj to, že má britký zmysel pre humor a neváha sa zasmiať, kedykoľvek urobí nejakú hlúposť. A jej sa darí strápniť sa pomerne často.

Niekedy jej prinesie študentské eseje alebo novinové články, aby sa o nich porozprávali, a raz jej dokonca donesie elixír proti nespavosti. Poďakuje mu, no on nad tým len mávne rukou. Uvedomí si, že nevie prijímať vďaku. Preto mu to oplatí po svojom. Jeden týždeň mu požičia román, ďalší mu prinesie obrázok, ktorý preňho nakreslil Artie.

„Artiemu sa páčite,“ povie úprimne. „Stále sa pýta, kedy sa opäť stretne s Hadím mužom.“

„Prečo ho znova neprivediete?“ spýta sa Snape. „Niežeby mi nejako zvlášť chýbal, hoci,“ poznamená sucho, „mal by som sa mu poďakovať za toto úchvatné umelecké dielo.“

Hermiona sa usmeje. „Rozhodla som sa, že bude lepšie držať ho ďalej po tom prvom trapase…“ Jej smiech znie silene. S pribúdajúcimi týždňami ju priťahuje čoraz viac.

Snape chvíľu mlčí. Náhle odsunie stoličku a vstane. „Dovidenia, slečna Grangerová.“

„Uvidíme sa budúci týždeň,“ prehodí zo žartu. Dočká sa len chladného ticha a pohľadu na jeho vzďaľujúci sa chrbát.

Zostane tam sedieť a zmätene klipká očami. Vie, že budúci týždeň nepríde.

* * * * *

Po niekoľkých týždňoch osamelého sedenia pri káve to Hermiona vzdá. Už viac nepríde. Má pocit, akoby o niečo dôležité prišla.

„Celý náš vzťah pozostával z jeho uštipačných poznámok a z toho, že som sa pri ňom cítila ako hlupaňa,“ dohovára si prísne. „Daj sa dokopy, Hermiona!“

Keď príde z práce, ide sa osprchovať a Artieho nechá hrať sa v obývačke s legom. Počuje jeho džavot, takže vie, že je v bezpečí. Hukot horúcej sprchy prehluší všetok hluk a ona pocíti pokoj, hoci trochu melancholický.

Zahalí sa do osušky a vojde do obývačky. Snape sedí na stoličke a Artieho drží na kolenách.

„Čo tu robíte?“ spýta sa. Až priveľmi si uvedomuje, že ju zakrýva len osuška.

„Artie mi otvoril,“ prehovorí Snape. „Povedal mi, že  mamička je v sprche, ale že sa môžem porozprávať s ním.“

„Mami!“ zvolá Artie vzrušene. „Hadí muž ťa má rád.“

„Vy si vylievate srdce trojročnému dieťaťu?“ spýta sa. Telo sa jej napne a srdce jej divoko búši. „Artie,“ povie jemnejším hlasom, „môže sa ísť mamička porozprávať s Hadím mužom do vedľajšej izby?“

Artie prikývne a vráti sa k stavaniu hradu.

Snape ju nasleduje do jedálne. Hermiona vie, že by si mala niečo obliecť, no zároveň cíti, že ak teraz odíde, akákoľvek šanca, ktorú uňho mala, bude preč.

„Tak hovorte.“ Prekríži si ruky na hrudi – jednak z rozpakov, ale aj preto, aby si pridržala osušku.

Snape na ňu hľadí zhora. Naháňa jej strach. „Bolo to také hrozné a ponižujúce, predstaviť si ma ako vášho priateľa?“ spýta sa ticho a jej po chrbte prebehnú zimomriavky.

„Nie... Myslím... Áno... Ja...“ Odmlčí sa. Je celkom vyvedená z miery a neznáša spôsob, akým sa na ňu pozerá, keď nedokáže sformulovať súvislú vetu.

„To bolo výrečné. Chápem, prečo ste taká vynikajúca politička.“ Uškrnie sa.

„Mlčte!“ zahriakne ho, odhodlaná nevyzerať ako hlupaňa. „Povedala som to preto… lebo áno, bola som v rozpakoch z toho, že ma priťahujete. Myslela som si, že to necítite rovnako.“ Ak to necíti rovnako, prečo tu potom stojí? ozve sa jej vnútorný hlas.

„V každom prípade,“ pokračuje, „posledných pár týždňov ste mi naozaj chýbali. Naše spoločné posedenia pri káve sa stali vrcholom môjho týždňa, hoci som sa pri vás zvykla cítiť ako hlupaňa.“

„Pri mne ste sa cítili ako hlupaňa?“ spýta sa so zdvihnutým obočím. „A ja som si pritom myslel, že ma ešte nikto tak veľmi nepriťahoval iba tým, ako ma intelektuálne stimuluje. Rozhodne to nebola fyzická príťažlivosť,“ dodá.

Hermiona si náhle uvedomí, že pred ním stále stojí len v osuške.

„Ani vy nie ste žiadny ideál krásy,“ odsekne rozhorčene. Kým však stihne povedať čokoľvek ďalšie, Snape sa nakloní a pobozká ju. Zavrie oči a pritisne sa k nemu, pričom sa teplo jeho tela zmieša s jej vlastným. Cíti, ako ju jeho teplá dlaň hladí po takmer holom chrbte, a celá sa zachveje vzrušením. „Tá osuška čoskoro spadne,“ zašepká mu pri uchu.

„Ja viem,“ povie s úškrnom. „Mali by sme si nájsť pohodlnejšie miesto.“

Hermiona sa chrapľavo zasmeje. „Môj syn je vo vedľajšej izbe.“ Zrazu sa jej ťažko dýcha. Pobozká ju na krk a ona ticho zastoná.

Vtom jej osuška skĺzne na zem. „Sakra!“ Narýchlo sa po ňu zohne v snahe zachovať si aspoň štipku dôstojnosti. V Snapových očiach sa objavia šibalské iskričky.

„Nesmej sa!“ Opäť sa pri ňom cíti ako hlupaňa.

Pozrie sa na jej štíhle telo, ktoré teraz chabo zakrýva len malý kúsok látky. Vidí rumenec na jej lícach, neodolateľnú krivku krku aj tmavé kruhy pod očami.

„Už pôjdem,“ zamrmle a ešte raz ju pobozká. „Dovidenia, slečna Grangerová.“

Usmeje sa. „Dovidenia, pán Snape.“

* * * * *

Objedná kapučíno a flat white a vyjde von. Vietor štípe a ona sa opäť obliekla príliš ľahko – má na sebe len tenký letný habit. Pri spomienke na včerajší večer sa usmeje.

Vníma ho za svojím chrbtom. „Severus,“ povie bez toho, aby sa otočila.

Cíti, na sebe jeho pohľad.

„Hermiona.“

Sedia a chvíľu si vychutnávajú ticho. Potom sa zamyslene usmeje. „Vieš,“ povie, „to, čo si mala na sebe včera, sa mi páčilo oveľa viac.“

* Snake – had

obrázok vytvorený AI