Preklady fanfiction Harryho Pottera

Poznámka prekladateľky: Beta bohužiaľ nemá čas, tak ak by ste si všimli chybky, hláste prosím. A inak sa ospravedlňujem, že nestíham odpovedať na komentáre, nejako ma chytilo také blbšie obdobie. Ale za všetky veľmi ďakujem. :)

"Je to zasraný konštrukt!" vykríkne Salazar, keď príde a prvýkrát si pozrie hadiu mŕtvolu. Nizar sa uškrnie a pretrie si ucho, keď sa zvuk odráža v komnate.

"Tak ona vôbec nie je skutočný bazilišok." Severus sa mračí, odkedy mu Nizar povedal pravdu o hadovi, jeho čierne oči blúdia po mŕtvole, keď si oveľa dôkladnejšie prezrie jej pozostatky. "Na hlave nemá ani miesto na chochol a tie rohy sú nesprávne. Nič z toho som si neuvedomil, kým to Nizar nespomenul."

" Je to veľmi presná podobizeň baziliska," opraví ho Salazar a vzápätí sa mu výraz skrúti zdesením. "Keď som sa robil vhľad na Toma Riddla, ktorý použil baziliška na zavraždenie študenta, myslel som si, že som zahliadol správne vyzerajúceho baziliška, ale priznám sa, že som videl viac Toma Riddla a smrť úbohej Myrty ako samotného baziliška."

"Tá nejasnosť nebola tvoja chyba. Pýtal si sa na Riddla, nie na baziliška," pripomenie mu Nizar. "Čo bola mimochodom aj tak hlúposť."

Salazar ignoruje Nizarov názor na túto hlúposť a kráča pozdĺž mŕtveho hada. "Magicky aj fyzicky je tento had veľmi skutočný. Žila tu a bohužiaľ, zomrela tu dole... ale nie je to bazilišok, ktorého zrodili iní baziliškovia. Bola vytvorená pomocou mágie a jej vzhľad vyzerá, že je založený skôr na niečej predstave, ako má bazilišok vyzerať, než na skutočnom baziliškovi."

"V čom sa pomýlili, keď sa pokúšali napodobniť Jalafa?" spýta sa Severus. "Okrem pohlavia a toho, že nemá poriadne rohy."

"Nikdy som nevidel baziliška takej farby," odpovie Salazar po chvíli. "Hniezdo v Burgose je dosť veľké na to, aby bolo veľmi rozmanité, ale nikdy sa im nenarodil bazilišok, ktorý by vyzeral, že má rovnakú farbu ako africká zelená mamba. Baziliškovia najčastejšie prebývali v jaskyniach, ktoré nemajú veľa svetla. Zvyčajne majú tmavé šupiny, aby ich korisť v šere jaskyne nevidela."

" Oči tiež nesedia. Tie boli…" Nizar jemne strčí do hradu a požiada, aby mu ukázali živého falošného baziliska. Rokfort mu vyhovie – obraz, v ktorom sa mihne hlava jasnozeleného hada tak, že nedokáže vnímať plnú silu jej pohľadu, ale to stačí. Horšie je, že ide o konfrontáciu medzi mladým a hmatateľným Tomom Riddleom… a tým dieťaťom. Aspoň si to nepamätá. "Jeho oči boli žlté a vyzerali takmer ako oči bežného hada, keby nebolo tej žiary. Oči baziliska sú zložené, čo im umožňovalo lepší výhľad v stiesnených, tmavých priestoroch."

"Presne tak," povie Salazar. "Uľahčuje im to blúdenie v jaskyni a udržiavanie jasnej predstavy o tom, kde sa nachádzajú, hoci nič neznie trápnejšie ako mladý bazilišok, ktorý zle odhadol chodbu a uviazol v nej."

Kanza zasyčí, že ona sa nikdy, nikdy nenechá takýmto smiešnym spôsobom uväzniť v chodbe. Nizar sa usmeje a pohladí ju po hlave na jej obľúbenom mieste, presne tam, kde jej budú rásť rohy, keď narastie o šesť metrov a zostarne o celé storočie.

To dieťa nezabilo Jalafa. To dieťa vôbec nezabilo baziliška. Ani si nepamätá, že by bol tým dieťaťom, a napriek tomu Nizar pociťuje takú obrovskú úľavu, akoby mu to vyrazilo dych.

"Je príliš veľká, ale jej tesáky sú správne." Salazar sa zahľadí na pahýľ zlomeného tesáka v baziliškovej tlame. "Aj ten jed. Inak by nebola schopná zničiť horcrux v denníku."

"Nezabudni na prekliate skamenenie," povie Severus, keď mu Nizar položí ruku na pravé rameno tesne nad lakeť. Stále je tam nejasná okrúhla jazva, mierny zárez do jeho tela, ktorý je takmer neviditeľný, až na jeho štruktúru. Doteraz sa ani nezamýšľal nad tým, čo ju spôsobilo... a je rád, že si na to tiež nespomína.

"Áno, aj to." Salazar sa opäť zastaví a postaví sa tvárou v tvár hadej hlave. "Teraz sa vynára zúfalá otázka: kde je Jalaf?"

Kanza ako prvá vysloví možnosť, že stvorený bazilišok nahradil Jalafa, keď ho parselan našiel mŕtveho.

Severus, ktorý je štandardne pesimista, ponúka inú teóriu. "Legenda o Tajomnej komnate je stará celé stáročia. Možno sem dolu umiestnil stvoreného baziliška, najpravdepodobnejšie Corvinus Gaunt, pretože keď otvoril Komnatu, zistil, že je prázdna?"

"Jalaf by jednoducho neodišiel. Bazilišok, ktorý sa rozhodne niečo chrániť, neodíde len tak z nudy," odpovie Salazar.

"Ibaže by nemal na výber," oponuje Severus. "V opačnom prípade, prečo sem vôbec umiestniť ďalšieho baziliška?"

"Jalaf by nebol ochotný poslúchnuť príkaz zavraždiť študenta, bez ohľadu na krv prúdiacu v žilách Corvina Gaunta." Salazar pokrúti hlavou. "Ale ani on by sa nedal ľahko zabiť, najmä keď Fawkes by konal..." Odmlčí sa a oči sa mu rozšíria. "Félix by konal, aby ochránil ďalšieho z ochrancov hradu, rovnako ako by to preňho urobil Jalaf. Félix!"

Fénix sa objaví v miestnosti v jasnom plameni, z ktorého bolia oči. Pristane na Salazarovom vystretom ramene a zatrilkuje otázku, ktorá znie rozhodne nevľúdne. Je už neskoro; Nizar si myslí, že fénix pravdepodobne spal.

"Ospravedlňujem sa. Jalaf je na tomto hrade nezvestný. Chcel som vedieť, či nevieš, čo sa s ním stalo," povie Salazar fénixovi.

Félix zakrúti hlavou, našpúli krídla a chvost. Potom sa pozrie na mŕtveho hada a trilkuje otázku.

"Nie - samozrejme, že to nie je Jalaf!" Salazar odvrkne. "Veď ani nemá tú správnu prekliatu farbu!"

"To je však informatívne. Znamená to, že Félix nevedel o tom, že Jalaf bol odstránený z hradu. V skutočnosti to muselo byť dobrovoľne, inak by Félix vedel, že niečo nie je v poriadku." Nizar sa rozhodne veriť, že išlo o odstránenie, ktoré vykonal parselan so schopnosťou uväzniť Jalafa zradou a odviesť ho z Rokfortu. Ak by Jalaf zomrel, v tejto komnate by sa ešte stále našli pozostatky. Nie je práve jednoduché ukryť mŕtveho baziliška. Ich kože sú odolné voči väčšine foriem mágie, najmä v dospelosti. Zdvihnúť aj mŕtveho baziliška pomocou levitačného kúzla nie je možné. Zvyčajne je to zvyšok hniezda, kto odstráni telo zosnulého člena hniezda, pričom spolupracujú, aby veľké telo preniesli do tej časti svojej jaskyne, ktorá je ich vybraným miestom odpočinku mŕtvych.

Na druhej strane existuje ešte jedna možnosť. Nizar si prezrie stĺp uprostred miestnosti a porovnáva, aký priestor musí byť vo vnútri, s mŕtvym hadom. Nie, dva hady by sa tam nezmestili kvôli veľkosti toho umelého hada. Baziliska tiež nemožno premeniť, vďaka bohom. Nizar by bol naozaj rozzúrený, keby niekto premenil Jalafa na súčasť tejto snobskej výzdoby.

"Áno, ale - Félix, predsa mi nemôžeš tvrdiť, že si zabudol, ako Jalaf vyzeral," zavrčí Salazar na fénixa.

Félix skloní hlavu pod krídlo a vydá dlhé švitorenie, ktoré je rozhodne úzkostlivé.

"V prvom rade si nevedel, akú farbu mal Jalaf." Salazar pevne zavrie oči. "Mám tetrachrómiu a ani raz mi nenapadlo, že by vták mohol mať iné videnie ako človek. Félix opisuje niečo, čo znie skôr ako UV svetlo, ale nie celkom. Čierna a zelená sa ukazujú ako takmer rovnaká farba, čo sa ani zďaleka nepodobá na žiadnu z nich."

Severus sa tvári nechápavo. "Ako si, do čerta, niečo z toho pochopil?"

"Dlhá prax," odpovie Salazar, stále frustrovaný. Pošle Félixa na cestu ďalším výbuchom príliš jasného plameňa.

"A Félix niekedy dosť nástojí na tom, aby mu niekto rozumel," povie Nizar.

"Sú v Británii nejaké stále hniezda baziliškov?" spýta sa Severus po minúte napätého ticha, čím oboch prekvapí.

Salazar prikývne. "Jaskyňa čierneho prameňa, 1) rozsiahly jaskynný systém vo Walese. Vôbec som netušil, že sa tam nachádza hniezdo, kým koncom štyridsiatych rokov minulého storočia nebol oznámený objav jaskýň. Keď som sa tam išiel pozrieť na vlastné oči, počul som ich. Sú trochu zdržanlivé, vzhľadom na to, že si na mňa robí nárok iné hniezdo, ale tak dlho sa nestretli s človekom, že som im ich opatrnosť nemohol veľmi vyčítať."

Kanza zasyčí, že by tam mali ísť okamžite. Nizar si povzdychne pri pomyslení na cestu do Walesu v tomto nočnom čase, najmä po tom, čo sa hral s kameňom. "Nie, najdrahšia. Hniezdo tam bude aj ďalší deň."

"Pôjdem tam zajtra, po večeri," zamrmle Salazar. "Aj keď medzi seba nepočítajú Jalafa, baziliškovia radi klebetia ako všetci. Ak počuli nejaký náznak o baziliškovi v Británii mimo hraníc svojho hniezda, budú ochotní mi to povedať. S najväčšou pravdepodobnosťou ich budem musieť najprv podplatiť, ale to sa dá ľahko urobiť."

"Daj im jedného z tých obrovských prekliatych pavúkov, čo sa potulujú po Zakázanom lese," navrhne Nizar. Naozaj by bol rád, keby všetci z lesa zmizli, ale odvtedy zistil, že predchodca obrovských pavúkov je jeden z Hagridových domácich miláčikov. Priateľ. Niečo také. Tak či onak, Hagrid by bol rozrušený, keby sa celé akromantulie hniezdo zrazu ocitlo inde.

Možno by Nizar mohol zistiť, kde v Grécku Dumbledore schoval kerbera Chlpáčika, a vrátiť Hagridovi psa. Ak Hagrida dostatočne rozptýli trojhlavý pes, možno si nevšimne nedostatok pavúkov.

Salazar vyzerá, že ho ten nápad potešil. "To je nápad. Určite sa ich tu potuluje dosť a hniezdo Jaskyne čierneho prameňa by považovalo za výzvu uloviť akromantulu vypustenú v ich jaskyniach." Potom sa otočí, aby si prezrel zvyšok komnaty. "Toto je honosná hromada sračiek, však?"

"Zdá sa, že to je názor tvojho brata," súhlasí Severus sucho.

"Má úplnú pravdu." Salazar sa pozrie na sochu a prevráti oči. "To je Gaunt, ak som ho kedy videl. Vlastne by som povedal, že je to buď sám Corvinus, alebo jeho syn. Veľmi sa na seba podobali. Poďme preč z tejto diery, dobre? Vrátim ju do poriadku inokedy."

"S mŕtvymi baziliškami nie je práve ľahké hýbať," povie Nizar.

Salazar sa naposledy pozrie na mŕtveho hada. "Nie je to skutočný bazilišok. Nájdem spôsob, ako ju odstrániť."

Až keď sa vrátia na prízemie cestou zjavenia, Salazar podľahne zvedavosti. "Neuvedomil som si, že si zmenil názor, pokiaľ ide o tvoju ochotu vydať sa na to miesto. Ja som to ešte ani neurobil, kým si ma nezavolal – alebo sa stalo niečo iné, čo ťa prinútilo zísť do tej snobskej jamy?"

"Nespavosť," odpovie Nizar, čo je jeho obvyklá odpoveď na to, prečo robí čokoľvek mimo plánu. "Rozprával som sa aj s hradom. Prišli sme na to, ako opraviť spojenie ochrancu, ale potreboval som na to byť blízko jej srdca."

"Blízko," zopakuje Salazar a vrhne na Nizara bystrý pohľad. "Vyzerá to tak, že niekto niekedy objavil miesto odpočinku zakladateľského kameňa?"

Nizar pokrúti hlavou. Salazar buď presne vie, čo sa stalo, a je ochotný to nechať tak, alebo sa nad kameňom vôbec nezamyslel okrem toho, že Nizar by ho určite navštívil. "Sal, tá miestnosť vyzerala presne tak isto, ako keď sme ju videli spolu naposledy. Neexistovala tam ani smietka prachu, ktorá by naznačovala, že ju ľudia niekedy videli."

Salazar sa usmial. "Takže to fungovalo? Viem, ako veľmi ťa znepokojilo, keď si objavil to poškodenie."

"S najväčšou pravdepodobnosťou. Radšej sa na to vyspím, než by som bol konkrétnejší."

Po tom, čo sa Salazar odmiestnil a šiel pokračovať v spánku (alebo mu konečne podľahol), Severus pozrie na Nizara. "Naozaj obdivujem tvoju schopnosť povedať pravdu bez toho, aby si vôbec niečo pravdivé povedal."

"Hlúposť. Bola to len taká pravda, že nebude mať dôvod na obavy." Nizar sa pozrie na schody a zaksichtí sa. Ani na tie dnes večer nevyšplhá. Keď ich Severus oboch láskavo premiestni nahor, priamo do jeho komnát, povie: "Okrem toho som Salazarovi práve predložil také rozptýlenie v podobe chýbajúceho baziliška, že pochybujem, že sa nad mojimi dôvodmi vôbec zamyslí."

Severus pomôže Nizarovi vyzliecť sa, keď Nizar zistí, že jeho ruky naozaj nemajú záujem byť užitočné. Tento týždeň toho urobil priveľa a sakramentsky narazil na svoj limit. Ráno ho čaká vzácna príležitosť, pri ktorej by mohol veľmi dobre zaspať a úplne zmeškať hodinu, ak si nenastaví budík.

Nie, to je hrozný nápad. Keď sa od prvého novembra jediný raz pokúsil použiť magický budík, hodil ho cez celú miestnosť v momente, keď zaregistroval zvuk, ktorý tam nepatril. Hodiny potom už neboli schopné plniť svoju úlohu, nie keď boli na toľko kúskov.

"Zobudím ťa," ponúkne sa Severus. „Viem, že ak bude treba, budem na druhej strane tej prekliatej izby, ale mám jednu otázku."

Nizar si rozopne topánky a potom pohne nohou, až kým mu prvá topánka vyhovie a spadne mu z nohy. Druhá topánka je oveľa menej tvrdohlavá. "Čo?"

"Bazilišok si vyberá svojho spoločníka, nie naopak. Áno?"

"Áno." Nizar zavolá na škriatka dosť dlho na rozohriatie ohniska a zahnanie chladu. Kanza ochotne skĺzne dolu rukami, aby sa schúlila pred ohňom. Ešte pár týždňov a o ohnisko úplne stratí záujem, ale vetry, ktoré prichádzajú s jarnou rovnodennosťou, ju dráždia. "Kanza bola okamžite a neoblomne presvedčená, že som jej vyvolený, len čo sa na mňa pozrela. Jalaf..." Pri tej spomienke sa usmeje. "Jalaf bol plachý. Bazilišok vždy vie, ale trvalo mu pár minút, kým sa rozhodol vkradnúť do Salazarových rúk."

"Potom je to ako príbuzenský vzťah. Vzájomné puto," povie Severus.

Nizar vstane, chce sa okúpať a vie, že by neurobil nič užitočnejšie, než že by vo vode zaspal. "Áno aj nie. Máš obavy o Salazara a Jalafa?"

"Mám pravdu, keď poviem, že si myslím, že by si sa vydal na vandrovku po Británii, keby bola rovnako nezvestná Kanza?"

"Robila by to isté, ale nejde o rodinné puto. Vzťah mága s spoločníkom je obmedzený dĺžkou jeho života. Mágia, ktorá spája mága a spoločníka poskytne zvieraťu len toľko času a zdravia navyše, než podľahne povahe toho, čím je." Nizar sa snaží prísť na správne slová. "Nezáleží na tom, že Salazar a Jalaf spolu prežili len dvadsaťštyri rokov, kým ho Salazar musel opustiť. Jalafovo a Kanzino hniezdo bolo celé stáročia späté s rodom Deslizarse. To spojenie bolo silné, keď bolo nové, a postupom času len silnelo, ale nie je to nevyhnutne magické spojenie. Okrem parselského jazyka nepoužívame na rozprávanie ani na vzájomnú komunikáciu mágiu ani mentálne väzby. Je to... je to iné," dokončí, dobre si uvedomujúc, že jeho vysvetlenie je nedostatočné.

"Znie to, akoby to bolo skôr pokrvné puto bez skutočného prelievania krvi," zamyslí sa Severus. "Potom by Salazar mohol nájsť Jalafa, ak prežil to, čo ho z tohto hradu odviedlo, len tak, že by ho Salazar lokalizoval. Alebo aby sa Jalaf dozvedel o Salazarovej ďalšej existencii a našiel ho. Alebo - mohla by ho lokalizovať tvoja mágia, keby sa použila Kanzina krv?"

Nizar otvorí dvere spálne, keď si rozopína manžety na košeli, a pomyslí si, že málokedy videl taký túžobný pohľad ako na svoj vlastný prekliaty vankúš. "Momentálne si neviem spomenúť, či to tak funguje, alebo nie, a nebudem žiadať Kanzu, aby prelievala baziliščiu krv, kým si nebudem istý."

"Prečo?" Severus sa spýta, ale jeho hlas sa utíšil, akoby už boli v posteli.

"Mocná krv," zamrmle Nizar. Našťastie mu netrvá takmer vôbec dlho, kým si vyzlečie oblečenie, ktoré ešte páchne po mŕtvom baziliškovi, a padne do postele. Ak mu potom Severus kladie nejaké otázky, Nizar o nich nevie.

*          *          *          *

V pondelok ráno, presne o siedmej, je Gregory Goyl oficiálne vylúčený z Rokfortu. Draco sleduje priebeh z miesta pri krbe a znepokojene si pritom hryzie spodnú peru. Greg po oznámení svojho osudu hľadí na profesora Snapea a Dumbledora, neprítomne a nechápavo. Draco vie, že Greg očakával inú reakciu - možno ho k nej dokonca navádzali jeho prekliati rodičia -, ale keďže sa vedúci fakúlt rozhodli pre niečo iné, Greg nevie, čo má robiť. Na to, ako zareagovať, príde až o deň či dva, ale nie je to pre nedostatok inteligencie. Pomalý a hlúpy nie je to isté.

"Medzitým by sa mohol poučiť," povie Salazarov portrét nad krbom. Draco si uvedomí, že celú tú tirádu si mrmlal pod nosom.

"Mohol by." Draco prekríži ruky, keď profesor Snape vyprevádza Grega zo spoločenskej miestnosti. Dumbledore povie Slizolinu niečo, čomu sa Draco ani neobťažuje venovať pozornosť, kým aj on odíde. Konečne je to za nimi.

Profesor Snape má na tvári ten príšerný uzavretý výraz, ktorý Draco často vídal, keď ich vedúci fakulty ešte špehoval, ale teraz Draco pochopil, na čo slúži. Niekedy ide len o to, aby nedal najavo, čo naozaj cíti. Draco sa začína učiť, aký je rozdiel v tom, kedy je to správny druh rozhodnutia a kedy je to úplne nesprávna reakcia.

"Povedz mi, na čo myslíš, Draco Malfoy."

Draco pozrie na portrét, ktorý si ho prezerá s rovnakým druhom tlmenej rozhodnosti, akú profesor Salazar často prejavuje osobne. "Ešte stále sa na Goyla veľmi hnevám."

"To je pochopiteľné. Ale?"

"Ale..." Draco sa pokúša so sebou netrhnúť, keď sa stena spoločenskej miestnosti s posledným úderom zatvorí. "Ale stále je to môj priateľ."

Portrét chápavo prikývne. "A nie je dôvod, aby ním Gregory Goyle nemohol byť aj naďalej, ale na túto časť svojej cesty musí prísť sám, Draco Malfoy. A teraz choď, na raňajky s tebou. Postav sa vzpriamene. Jeden z našich urobil chybu. Ukáž tejto škole, že ostatní neurobia to isté."

To je nápad. Politika je vždy príjemným rozptýlením od pocitov, s ktorými si nevie rady. Dracovi sa podarilo zhromaždiť Pansy, Blaisea, Daphne, Astoriu, Onu, Adele, Kinjal, Thea, Millicent, Zubeidu a Reika - všetkých Slizolinčanov, o ktorých vie, že sú inteligentní a zároveň lojálni svojej fakulte. Je ich viac, ale všetci dnes ráno zaplavili spoločenskú miestnosť, keď ich profesor Snape varoval, čo sa bude diať, a Draco sa ku všetkým nedostane.

"Sme Slizolinčania," povie Draco a snaží sa nestratiť odvahu tvárou v tvár toľkým pochmúrnym, nešťastným výrazom. "Stojíme vysoko a držíme spolu. Goyle to posral. Nikdy nedáme nikomu inému dôvod veriť, že by sme urobili to isté."

"To máš pravdu." Blaise prehltne. "Sme lepší, než by ktokoľvek chcel veriť, a budeme to dokazovať aj naďalej."

Zubeida štuchne do Blaisa. "D-dobrá výzva. Poďme si po nejaké j-jedlo."

Sú prví Slizolinčania, ktorí prišli do veľkej siene. Študenti z ostatných fakúlt, ktorí už prišli na raňajky, pri ich vstupe zmĺknu.

Draco sa rozhliadne a uvedomí si, že má ešte lepší nápad ako stena solidarity. "Všetci máme kamarátov v iných fakultách, však?"

"Jasné, že máme..." Pansy sa rozžiaria oči. "Rozdeľ a panuj, zlato."

Astoria sa zachichoce a doslova odskočí, aby si išla sadnúť k Edwardovi Blackovi a Ginny Weasleyovej. Blaise a Millicent sa odklonia k Lune pri bystrohlavskom stole, možno aby strávili dopoludnie diskusiou o čírom šialenstve. Ona nájde Freda Weasleyho a zdvorilo odstrčí Georgea od jeho dvojčaťa, aby si sadla medzi nich. Daphne ide k slizolinskému stolu, pretože tam sedí Bifľomorčan Xavier Macnair so Zoe Accringtonovou. Zubeida kľučkuje, aby si sadla vedľa Applebeeovej, ktorá sa jednoducho posunie, aby urobila miesto na lavici, a potom jej prehodí ruku cez plece. Draco to nečakal, ale Applebeeová sa možno snaží adoptovať nepoddajných Slizolinčanov ako - no, ako Bifľomorčanka. Správna vikingská Bifľomorčanka. Sadne si k nim aj Adele a hneď sa k nim pridá Susan Bonesová. Kinjal nájde Roshana; Theo sa pridá k Seamusovi a Deanovi. Reiko uvažuje o svojich možnostiach, kým si všimne Finch-Fletchleyho, ktorý sedí sám na konci bifľomorského stola. Takmer sa rozbehne tým smerom, aby sa k nemu rýchlo pridala. Draco to ticho schvaľuje. Justin by Dracovu spoločnosť nezniesol, ale Reiko je v škole takmer neutrálna napriek slizolinským farbám. Tiež vie, kedy jednoducho ponúknuť tichú spoločnosť namiesto nezmyselného rozprávania.

Draco prejde k Hermione. "Posuň sa, Grangerová," požiada ju, zatiaľ čo Pansy zachytí obe dvojičky Patilové, ktoré spolu sedia pri bystrohlavovskom stole. "Ak ti to nevadí, prosím."

Hermiona sa úslužne posunie tak, aby mal Draco miesto a mohol si sadnúť bez toho, aby sa mu na čomkoľvek zamotal habit. "Išlo dnes ráno všetko v poriadku?" spýta sa.

Keď sa na ňu Draco pozrie, výraz Hermioninej tváre zmäkne do zdesenia. "Ach. Rozumiem."

Je rád, že to nemusí vysvetľovať. Ani by nevedel, čo má povedať.

Keď Dumbledore po príchode pošty urobí oficiálne oznámenie celej škole, Draco tentoraz spozornie. Greg je ubytovaný v riadnych priestoroch v rámci Temnej veže, čo považuje za zaujímavú voľbu. Draco si neuvedomil, že vo veži sa okrem potenciálne zlomyseľných duchov a väzenských ciel niečo skrýva. Greg smie prijímať návštevy, ale len v sprievode jedného z vedúcich fakúlt. Tí, ktorí sa pokúsia Grega navštíviť bez povolenia, strávia v spoločnosti pána Filcha veľa času.

Hermiona sa natiahne pod okraj stola, aby ho chytila za ruku. "Jedného dňa to pominie, Draco. Zatiaľ je Greg stále v bezpečí."

"Áno." Draco sa pozrie na stôl plný jedla a nie je si istý, či chce niečo z neho zjesť. "Je v bezpečí."

Jedlo sa blíži ku koncu - kedy vlastne tie vajíčka zjedol?" -, keď Draco pocíti, ako ho niekto ťahá za rukáv županu. Otočí sa a zistí, že Dobby sa naňho pozerá a vyzerá nervózne. Vyzerá tiež smiešne, ale Draco sa to veľmi snaží ignorovať. "Ehm... o čo ide, Dobby?" spýta sa a snaží sa, aby to znelo ako otázka, a nie ako vyšteknutý príkaz.

Možno sa mu to podarí, pretože Dobbyho uši v ponožkách sa trochu uvoľnia. "Dobby nesie list, ktorý je určený pánovi Dracovi Malfoyovi," povie a vytiahne krémovú obálku. Je zložená starým spôsobom, ktorý mu kedysi ukázala jeho matka, zostrojená z pevného listu papiera namiesto toho, aby ju kúpil hotovú v papiernictve. Na prednej strane je čiernym atramentom napísané jeho meno a priezvisko; úhľadná tlač vyzerá matne povedome.

"Od koho to je, Dobby?" Draco sa toho listu nemieni dotknúť, kým nebude vedieť, že je v bezpečí. Rokfortský domáci škriatok, dokonca ani taký čudný škriatok ako Dobby, by nikdy úmyselne neublížil študentovi, ale vychovala ho Blacková. Blacková, ktorá prežila dosť dlho na to, aby splodila potomstvo, pretože je primerane paranoidná.

Dobby sa obzerá sem a tam, kým sa nakloní veľmi blízko k Dracovi. Jeho šepot je počuteľný len tak-tak a Draco cíti aj nejasné tlmiace kúzlo. "Ten list je od osoby, ktorá zachránila Dobbyho pred otcom pána Malfoya."

Potter. Potter mu poslal list.

Čože?

Dobby využije Dracovo zmätenie vo svoj prospech a vloží mu do rúk obálku. "Dobby teraz odchádza!"

"Ďakujem," odpovie Draco automaticky, ale domáci škriatok sa už premiestnil.

Prečo mu, dočerta, Potter posiela list?

Draco netuší, že tú otázku položil nahlas, až kým ho Hermiona nechytí za ruku a náhle ho nevyprevadí z veľkej siene. "Možno by si to mal otvoriť niekde ďaleko od zvedavých očí," navrhne mu veselým hlasom, ktorý je však takmer taký tichý, ako bol Dobbyho.

"Vieš o tom niečo?"

Hermiona pokrúti hlavou. "Nie, nie o ničom, čo ti napísal, ale napísal mi. Je to však veľké, veľké ticho," zamrmle a namiesto toho, aby sa pozrela na McGonagallovú a Flitwicka, ktorí prechádzajú okolo, drží oči pred sebou.

Nájdu tichý výklenok na prvom poschodí, čiastočne zakrytý gobelínom. Draco vie, že toto miesto sa často využíva na tajné muchlovanie, a zaujíma ho, či o tom Hermiona vie. Aspoň sa za gobelínom aktívne neskrývajú. Odmieta pošpiniť jej povesť.

Alebo sa Hermiona možno spoliehala na to tajné muchlovanie, aby všetkých ostatných presvedčila, že majú za lubom veci, ktoré nezahŕňajú otváranie listov od nezvestných čarodejníckych spasiteľov. Niekedy je dosť slizolinská.

Hermiona to dokazuje tým, že začaruje muffliato. "Len do toho. Ak ti napísal, vzhľadom na to, ako sa to vlani skončilo..." Usmeje sa. "No, nemôže to byť až také zlé."

Draco so sebou trhne. Naposledy, keď videl Pottera, bolo to na konci prútika. "Nie som si istý, či s týmto tvrdením súhlasím."

Otvorí obálku za zastrčenú chlopňu a obdivuje bohatú štruktúru papiera. Toto je kvalitná práca, výdavok na papier, nad ktorým by sa pred kúpou pozastavil aj jeho otec.

"Hermiona. Tá fáma, že Potter je s ľuďmi profesora Salazara..."

"Nie sú to až také fámy," povie Hermiona, ale nepozerá sa naňho. Usmieva sa a pritom dáva pozor, či ich nikto neruší.

To vysvetľuje ten drahý papier. Draco videl Potterovo oblečenie aj jeho výber, čo sa týka kufrov a školských potrieb. Potter by nepoznal kvalitu, keby ho nepohrýzla do zadku, a aj tak má Draco pochybnosti.

Na liste nie je uvedený dátum. Má len základný pozdrav, záverečný podpis a pomerne strohý post scriptum založený na skratke. Kvalitný papier: áno. Lekcie písania listov: nie až tak veľmi.

Dracovi Malfoyovi,

Je to tá najčudnejšia vec, ale myslím, že mi chýbaš. To je naozaj hlúpe, však? Keby si si myslel, že ti to prejde, tak by si ma aj zaklial, ale nezabil by si ma. Možno by si sa aj zasmial, keby som zomrel, ale nemyslím si, že by si to myslel vážne. To nie.

Skôr než vymyslíš, ako dramaticky vyraziť preč od kusu papiera, vypočuj si ma.

Chcel som sa ospravedlniť. Nie za všetko, pozor, pretože si si to úplne zaslúžil, keď ťa Hermiona udrela.

Mrzí ma, že keď sme sa prvýkrát stretli, nesnažil som sa viac. Mrzí ma, že som len videl niekoho, kto sa správal presne ako moja teta, strýko a bratranec, a utekal som opačným smerom, celkom akoby mi horelo za zadkom.

Nie, upokoj sa. Nehovorím, že som sa nesnažil, lebo si mi pripomínal muklov. Hovorím, že som sa nesnažil viac, lebo si sa správal ako ľudia, ktorí ma práve desať rokov mučili.

Ach, to bolo naozaj ťažké napísať. Prečo ti to, dočerta, vôbec hovorím? Už tak to nerád niekomu hovorím!

Ale je to pravda. Oni to urobili. Tvoj otec sa správa k domácim škriatkom lepšie, ako sa moja rodina správala ku mne. Keď si sa rozhodol, že sa budeš čo najlepšie vydávať za svojho otca, zároveň si sa čo najlepšie vydával za moju tetu a strýka, dvoch ľudí, ktorí urobili všetko pre to, aby ma naučili nenávidieť.

Ja to však nerobím. Necítim k tebe nenávisť. Nenávisť je aj tak veľmi únavná. Už sa ani nechcem hnevať.

Budúci mesiac možno zomriem. Veľa premýšľam o tom, ako by to mohlo vyzerať, keby som sa viac snažil vždy, keď na tom záleží, nielen niekedy.

Neviem, či sa týchto slov niekedy dočkáš, ale radšej ich nejako poviem, niekde, ako by som ich nemal povedať vôbec.

Mimochodom, prečo si nás na konci štvrtého ročníka napadol vo vlaku, keď sme sa vracali do Londýna? Z taktického hľadiska to bola sakramentská hlúposť. Nemal si nikoho, kto by ti kryl chrbát, a zahnal si do kúta troch ľudí, ktorí sa už dokázali zúrivo brániť.

Mimochodom, bolo to zaklínadlo rôsolových nôh a kliatba Furnunculus. Vlastne mi nie je ľúto tých chápadiel na Crabbeovi, keďže si si začal, ale myslel som si, že by si to aj tak chcel vedieť.

-Harry Potter

P.S. Určite som mal byť v Slizoline. Ukázalo sa, že áno, naozaj môžeš byť tvrdohlavejší ako starodávny triediaci klobúk.

Len si predstav Ronovu tvár, keby som dovolil, aby to klobúk presadil.

(Nie, lepšie: predstav si Snapeovu tvár.)

"Tak čo? Čo povedal?" Spýta sa Hermiona.

Draco stále hľadí na ten jediný list papiera s otvorenými ústami. "Ten mentálny idiot sa mi ospravedlňuje!"

Hermiona vyzerá prekvapene. "Si... urazený?"

"Nie! Nie je mi nič dlžný - nemal by..." Draco list zloží, aby ho náhodou neskrčil päsťou. "Je to psychopat. Toto to dokazuje. Nie tá časť s Ty-vieš-kým a súbojmi na cintoríne. Toto je presvedčivý dôkaz, že Potter je blázon."

Hermiona si vedľa neho zakryje ústa, aby sa nezačala chichotať. "Draco. Vedel si to."

"Áno, ale..." Draco cíti, ako ho pália oči, a žmurká, kým ten pocit nezmizne. Presne takúto vec práve teraz potreboval, rovnako ako by bol radšej, keby Potter počkal. Plače v súkromí, ďakujem pekne.

"Môžem to vidieť?"

Draco prikývne a podá jej list. Nie je v ňom nič, čo by pred Hermionou tajil; väčšinu z toho už pravdepodobne pozná.

Hermiona mu ho podá naspäť, na tvári sa jej objaví slabý úsmev. "To znie ako Harry."

"Naozaj ho jeho príbuzní mučili?" spýta sa Draco, možno až príliš bezprostredne. Nie je to otázka, akú ho kedy naučili klásť zdvorilo, alebo vôbec.

Jej úsmev zmizne a nahradí ho hnev, ktorý jej horí hlboko v hnedých očiach. "Áno. Áno, urobili to."

"Ale veď on je ten prekliaty privilegovaný spasiteľ čarodejníckeho sveta!" Draco vybuchne. "Dumbledore im to jednoducho dovolil?"

Hermiona sa na Draca zadíva, ale nič nepovie. Nemusí.

Draco sa cíti, akoby ho to uvedomenie vyfackalo, je také nečakané. Hermiona Grangerová, zlaté dievča z chrabromilskej veže, najmúdrejšia čarodejnica ich ročníka, profesorovi Dumbledorovi nedôveruje.

"Nie," zašomre. "Ani trochu. Odvtedy nie. Už nejaký čas nie."

"A čo ostatní?"

"Komu verím? Profesorovi Salazarovi. Profesorovi Slizolinovi. Profesorke McGonagallovej." Hermiona sa naňho usmiala. "Profesorovi Snapovi. Profesorovi Flitwickovi vzhľadom na jeho nový titul vojnového mága. Profesorka Sproutová je stále asi na osemdesiat percent, ale myslím, že sa zlepší. Ostatným väčšinou verím, že sú slušní učitelia, ale neviem, či by som im zverila svoj život."

"Ale Dumbledorovi nie." Draco to potrebuje počuť znova. Jeho otec by sa cítil tak ospravedlnený, keby mohol ľuďom povedať, že už od začiatku vedel, že Dumbledoreovi sa nedá veriť, ale jemu nezáleží na názore svojho otca.

Ani jeho matka Dumbledoreovi nedôveruje. Len vie, že to nemá vykrikovať do sveta.

Hermiona sa zatvárila tak, že si Draco myslel, že by to schválila aj Narcissa Malfoyová. "Nemám veľmi rada nikoho, kto sa k mojim priateľom správa ako k šachovým figúrkam namiesto ľudí." Chytila ho za ruku. "Mimochodom, to sa týka aj teba."

Draco si ľahko spomenie na množstvo prípadov, keď ho Dumbledore mohol posúvať ako šachovú figúrku. "Rozumiem. J..." Toto je cudzie územie. To jeho otec všetko zosnoval a jeho matka koná za podzemie profesora Salazara. Technicky by mohol aj on, ale vie, že profesor Snape by bol radšej, keby sa do toho neplnoletí študenti nemiešali.

"Mali by sme niečo urobiť? Teda ohľadom Dumbledora."

Hermiona stisla Dracovi ruku. "Profesor Slizolin mi povedal, že sa nemôžeš jednoducho zbaviť každého, kto ťa rozčuľuje. Využiješ ich dobré vlastnosti vo svoj prospech a zároveň urobíš všetko pre to, aby si neutralizoval tie zlé. Až keď sa ukážu byť hrozní aj za touto hranicou, mal by si s nimi urobiť niečo iné. Viem si predstaviť, že má na mysli ich zabitie, ale ja by som uprednostnila súd a väzenie, kedykoľvek je to možné."

"Bola by si strašlivý Slizolinčan," pochválil ju Draco, prekvapený, že Hermiona o takýchto veciach diskutuje bez náznaku zaváhania. "Môžeme teda nejako pomôcť pri tom procese neutralizácie?"

Nakloní sa k nemu a pobozká ho na líce. Draco sa začervená dosť nepríjemne rýchlo. "Už to robíme. "