Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 12: Draco Egentis – Draco v tiesni

„Cukrové brko,“ zakričala soche, ktorá viedla k točitému schodisku. Keď dosiahla vrchol špirálovitého schodiska, zhlboka sa nadýchla, aby sa upokojila a zaklopala na dvere, ktoré viedli do Dumbledorovej kancelárie.

Vnútri uvidela fénixa, ktorý majestátne sedel na svojom bidle a Dumbledore ho láskavo hladil. Na jej zaklopanie sa k nej otočil a díval sa na ňu spoza okuliarov.

„Och... slečna Grangerová! Poďte ďalej, poďte. Urobte si pohodlie.“

„Áno, pane,“ odvetila Hermiona, keď sa opatrne pohla k jednej z prepchaných stoličiek pred Dumbledorovým stolom. Félix na ňu priateľsky pozrel a našuchoril si perie.

Dumbledore podišiel k stoličke oproti Hermione a posadil sa. „Dúfam, že ste mali pekné Vianoce, drahé dieťa?“

"Áno, ďakujem pane," odpovedala Hermiona.

„Citrónový drops?“ spýtal sa, ponúkajúc jej misku svojich obľúbených sladkostí. Všimol si, ako sa jej triasli ruky, keď si jeden váhavo vzala. „Prosím vás, slečna Grangerová, upokojte sa. Dovoľte, aby som vás ubezpečil, že nie je čoho sa báť.“

Hermiona vyzerala, že sa trochu upokojila a cítila sa lepšie, keď lízala sladký cukrík. Príjemne penil v ústach.

„Tak, slečna Grangerová, nebudem vás držať v napätí – to by bolo príliš kruté, vidím, že sa veľmi obávate toho, čo vám dnes chcem povedať. Uisťujem vás, pán Malfoy je úplne v bezpečí...“ Hermiona si vydýchla, neuvedomujúc si, že ho zadržala. „... V skutočnosti, práve som mal tú česť uistiť sa, že si dal veľký krajec vianočky a pohár punču. Zdá sa, že tieto veci sú nedostatkom na Malfoy Manor.“

„Videli ste Draca? Je späť?“ spýtala sa Hermiona dychtivo.

Dumbledore sa rozžiaril. „Áno, moja drahá. Chcel odísť a vyhľadať vás hneď po našom rozhovore, ale poslal som ho do jeho izby, aby si najprv odpočinul a najedol sa. Chudák chlapec, mal veľmi náročný deň... a môžem povedať, že som veľmi rád, keď som si všimol, že moji dvaja prefekti sa konečne oslovujú menom. Zdá sa, že pán Malfoy tiež používa vaše krstné meno. Dúfam, že je to dobré znamenie pre spoluprácu počas vašich prefektských povinností.“

„Áno, pane,“ odvetila Hermiona, trochu červená.

„Ako som už hovoril, pán Malfoy sa cíti dobre. V skutočnosti by som povedal, že prvýkrát v živote, zdá sa ,že sa cíti viac než dobre. A som kvôli tomu veľmi rád,“ starý čarodejník prestal hovoriť a významne sa na Hermionu zahľadel. Hermiona nevedela, čo povedať. Čo sa deje?

„Slečna Grangerová, dnes som vás sem zavolal preto, že som mal práve veľmi prekvapujúce, ale príjemné stretnutie s pánom Malfoyom. Nie je v mojej moci odhaliť vám, čo presne sa stalo počas tohto stretnutia, pán Malfoy si prial, že on sám vám prezradí  jemnejšie detaily. Rešpektujem to. Avšak, môžem povedať, že po veľmi dlhom rozhovore s pánom Malfoyom som presvedčený, ... absolútne presvedčený,... že pán Malfoy sa chce vyhnúť smrťožrútstvu a pomôže k Voldemortovmu pádu.“
Hermionine oči boli čoraz väčšie a väčšie. Draco to napokon urobil! Bol za Dumbledorom a rozhodol sa! Bola na neho nesmierne pyšná.

„Slečna Grangerová? Ach, z vášho výrazu vidím, že to nie je pre vás celkom nečakané. Dobre, slečna Grangerová, okrem toho, čo som už hovoril, som tiež presvedčený, že pán Malfoy nebude schopný dokázať to bez pomoci veľmi špeciálnej osoby. Tou osobou ste vy, slečna Grangerová.“

Hermiona potichu prehltla.

Viete, drahá, keď urobíme ťažké rozhodnutie, naša cesta je na začiatku vždy hrozná a skalnatá. Dobré veci sa stanú zriedka ľahko aj tým najlepším z nás. Pán Malfoy dnes urobil skvelé rozhodnutie, ale často bude odrádzaný, minimálne v blízkej budúcnosti, a bude sa cítiť zúfalo. Slečna Grangerová, som presvedčený, že ste jediná osoba, ktorej podpora ho povzbudí v tejto ťažkej dobe. Pamätajte si, že za dobré veci, alebo skôr, za dobrých ľudí... vždy stojí bojovať.

Hermiona si odkašľala, zrazu jej vyschlo v hrdle. Jej oči jasne žiarili, bola tak pyšná na Draca! Nech sa dnes na Malfoy Manor stalo hocičo hrozné, poslúžilo to k cieľu pomôcť Dracovi zmeniť názor. Jej ruka automaticky prešla k malému prívesku strieborného draka na krku. „Draco,“ pomyslela si, neprítomne ho hladiac. Prekvapene zacítila, ako jej ožil pod košeľou. Jemne ho pohladila a cítila, že znovu zaspal.

Dumbledore jej dal nejaký čas na premýšľanie.

„Profesor Dumbledore?“

„Čo sa deje, drahé dieťa?“

„Viem, že mi nemôžete povedať detaily toho, o čom ste sa tu dnes s Dracom rozprávali, ale môžete mi povedať, čo sa stane Dracovi v blízkej budúcnosti a ako mám presne pomôcť?“

„Dobrá otázka, slečna Grangerová,“ riekol Dumbledore, potešený, že Hermiona vzala túto zodpovednosť veľmi vážne. „Pán Malfoy bude veľmi tvrdo fyzicky a psychicky zmeniť svoj život a pomôcť našej veci. Môžete očakávať problémy od jeho otca, keby sa mu niečo nezdalo, predtým, než sa naše plány vyplnia. Všetko, čo vám môžem povedať je, slečna Grangerová, počas tejto doby – nikdy sa nevzdajte. A prepáčte mi, ak som príliš trúfalý, ale ľúbte ho, dieťa. Urobili ste vďaka tomu úžasnú prácu.

Hermiona stála tak dlho pred portrétom vedúcim do miestnosti hlavných prefektov, že portrét piatej kontesy z Burgundska sa v obavách ozval: „Zabudla ste heslo, miláčik? Chcela by ste náznak?“

Hermiona sa strhla. „Ach... ach, nie, ďakujem. Len som premýšľala.“

„On je už vnútri,“ riekol portrét grófky. „Prišiel asi pred hodinou v tom svojom nádhernom čiernom obleku.“ Šťastne si povzdychla, „páčia sa mi roky s peknými hlavnými prefektmi.“

„Hm,“ riekla Hermiona. „Vďaka za informáciu. Motýľ.“

Portrét sa otvoril a Hermiona vstúpila do prefektskej miestnosti.

Draco sa osprchoval a stál v prešívanom župane pred krbom. Domáci škriatkovia v ňom založili oheň. Bol tak hlboko zamyslený, že si ani nevšimol jej vstup do miestnosti. Hermiona tiež nevedela, čo robiť. Predtým predpokladala, že keď uvidí Draca, rozbehne sa do jeho náručia a pobozká ho, poďakuje mu za vianočný darček. Ale... po dnešných udalostiach sa neha zo včerajšej noci zdala tak ďaleko! Stále cítil to isté? Nezmenilo sa to? Plavý muž stojaci pred kozubom vyzeral ako úplne neznámy človek. Zrazu sa cítila smiešne placho.

„Hermiona?“ Draco sa otočil od ohňa k nej.

„Draco. Si tu.“

V štyroch krokoch prešiel miestnosť k miestu, kde stála a zovrel ju v náručí.

Pocítila neuveriteľnú úľavu. „Ach, Draco, tak som sa bála,“ riekla a pevne ho stisla. Nevedela, či tým myslela Malfoy Manor, alebo či sa jeho city k nej nezmenili.

„Hermiona! Je mi ľúto, že si cez to musela prejsť! Hermiona, moja láska. Moja láska, moja láska,“ odstúpil od nej tak, aby mohol vidieť jej tvár a pokryl jej pery drobnými bozkami. „Chcel som ísť za tebou skôr, ale Dumbledore mi zakázal. Naliehal, že sa mám najprv osprchovať a najesť sa,“ vysvetľoval Draco a ukázal na zvyšky čaju na konferenčnom stolíku pri kozube. „Musím povedať, že ten starý muž vie, čo hovorí... naozaj som bol unavený a hladný.“

Hermiona sa zasmiala a schúlila k Dracovi. „Áno, skutočne vie, naozaj.“

„Ach, Hermiona,“ Draco položil ruky na jej ramená a otočil ju k sebe. „Protivilo sa mi odtrhnutie od teba čo i len na sekundu po včerajšej noci... vedel som, že sa budeš cítiť hrozne. Keď som kráčal do Rockvillu, cítil som, akoby sa moje srdce zlomilo.“

Prikývla. „Áno, keď som sa prebudila, bola som naozaj nahnevaná. Ale potom som videla tvoj odkaz a bolo to v poriadku.“

Jeho oči sa rozžiarili. „Páčil sa ti môj darček?“

„Hovoríš o tomto malom chlapcovi?“ riekla, vyťahujúc retiazku s príveskom spod goliera jej košele, „niekoľkokrát sa zobudil, ale je strašne lenivý.“

Zasmial sa, potešený, že jeho kúzlo fungovalo. „Začaroval som ho, aby ožil na niekoľko sekúnd zakaždým, keď sa ho dotkneš a budeš na mňa myslieť. Takže teraz vidím, že dnes to bolo niekoľkokrát!“

Hermiona očervenela. „Áno, dobre... myslela som. Takže tak. Je naozaj rozkošný.“

Sedeli bok po boku, civeli do plameňov v kozube.

Konečne Draco prehovoril.

„Budúci týždeň začnem trénovať na aurora.“

Zo všetkých vecí, ktoré jej mohol povedať, bola táto najviac nečakaná.

„Čože? Draco... chceš byť auror?“

Draco prikývol. Pozrel Hermione do očí. „Keď som sa vrátil z Malfoy Manor, bol som navštíviť Dumbledora. Dnes ráno som sa od Luciusa dozvedel strašné veci. To, spolu so všetkým ostatným, o čom sme hovorili pri jazere a čo sa neskôr stalo, stačilo k tomu ,aby som sa rozhodol.

„Draco...“

„Hermiona, viem, že to, čo robím, je správne. Chcem to urobiť. Viem, že to bude ťažké, ale s tebou, viem, že to dokážem. Je to jediný spôsob, Hermiona. Hovoril som s Dumbledorom a Snapeom...“ (Snape? Pomyslela si Hermiona) „... a je to jediný spôsob, akom môžem zachrániť seba, zachrániť pred budúcnosťou,  ktorú má pre mňa pripravenú môj otec.“

„Si si istý, Draco? Prečo si si taký istý, že toto pomôže? Tvoj otec ťa zabije, keď to zistí.“

„Ak na to príde. Nemám v úmysle prezradiť to. Koniec koncov, Dumbledore mi povedal, že v mojom ročníku sú ďalší traja chlapci, ktorí  za posledný rok intenzívne cvičia na aurorov bez toho, aby to niekto vedel. Časť tajomstva úspechu je utajenie.“

„Traja chlapci?“ zopakovala Hermiona, snažiac sa prísť na to, kto sú pravdepodobní kandidáti. Samozrejme Harry, ale... možno nie, pretože s Harrym strávila toľko času, že sa nemohol zúčastniť intenzívneho aurorského výcviku bez toho, že by si to nevšimla.

„Áno. Stretnem sa s nimi a trénermi budúci týždeň.“

„Ach,“ povzdychla si Hermiona.

„Ako som povedal, chcem, aby si sa dozvedela všetko, čo som zistili o svojej minulosti a budúcnosti od môjho otca, Dumbledora a profesora Snapea.“

„Snape?“ spýtala sa Hermiona, „čo s tým má on?“

„Celkom dosť. Dovoľ mi vysvetliť ti to.“

Priťahujúc sa k nej, Draco začal pomaly a jasne Hermione rozprávať, čo sa v ten deň dozvedel...