Preklady fanfiction Harryho Pottera

5 5.  Veľmi podivný sled udalostí

Theodor Edmund Nott sa uškŕňal pri slizolinskom stole a vyzeral absolútne nevhodne v tom množstve zamračených tvári.. Ak by sa aj niekto pozrel na neho zblízka, videl by šialený záblesk v jeho očiach. Ale pretože dokonca i slizolinčania boli zabratí jedlom, nikto si to nevšimol a Theodorov trochu divný výraz bol prehliadnutý.

Theodor sa práve vrátil z veľmi vzrušujúceho stretnutia v knižnici, ktorého bol tajným svedkom. Robil výskum postavenia Blížencov pre svoj projekt z Astronómie, keď začul známy hlas. Daphne Greengrassová práve priznala, že Hermiona Grangerová bola tou, s ktorou Draco tancoval na Vianočnom plese pred tromi rokmi.

„Daphne,“ ticho si povzdychol. „Moja úbohá, drahá Daphne. Chcela len šancu na lásku, ale všetko sa zamotalo do jedného veľkého chaosu...“

Theo si bol istý, že Daphne Olivia Greeengrassová je tá, ktorú miluje. Páčila sa mu, odkedy sa prvýkrát stretli vo vlaku do Rokfortu, ale až v treťom ročníku, keď sa vzbúrili hormóny, začal skutočne spoznávať, že sa do nej zaľúbil. Bola jeho prvou a ozajstnou láskou.

Theo bol nadšený, keď s ním Daphne vo štvrtom ročníku šla na Vianočný ples. Jeho pravá láska konečne spoznala jeho city, alebo aspoň si to myslel. Ale v tú noc Draco Malfoy požiadal jeho milovanú Daphne, aby sa stala jeho priateľkou a ona súhlasila. To mu ublížilo najviac.

Ale teraz mal Theo informácie – informácie, ktoré konečne mohli odtrhnúť Daphne od Draca. Samozrejme, po ich oddelení bude mať Daphne zlomené srdce, celé dni preplače a Theo tam bude, aby jej ho dal dohromady. Usmial sa. Takmer si dokázal si celý zvyšok života s ňou: krásny snubný prsteň, žiadosť o ruku na vrchole Eiffelovej veže, veľkolepá svadba, o ktorej by čarodejnícka spoločnosť hovorila celé desaťročia, pôvabné šľachtické sídlo na vidieku a nakoniec, dve rozkošné hnedovlasé deti, ktoré im sedia na kolenách, zatiaľ čo on a Daphne by pozorovali vodopád dažďových kvapiek stekajúci po matných oknách.

A jediné, čo musel urobiť, bolo rozdeliť ich.

„Vie niekto kde je Daphne?“ spýtal sa Malfoy. Cez hluk Veľkej siene počul Theo hlasný cinkot vidličky o stôl a bez ohľadu na to, koľko vidličiek vypadlo v presne rovnakom čase, bol si istý, že táto patrila Hermione Grangerovej.

Theo bol stále trochu naštvaný na to, čo Grangerová urobila Daphne, ale domnieval sa, že to bolo to, čo sa stane, keď sú dievčatá naozaj nahnevané a stratia kontrolu nad svojou mágiou. Okrem toho, Grangerová bola asi naštvaná na to, čo Daphne hovorila, o čom si osobne myslel, že to trochu prehnala, ale stále to bola Daphne. Daphne bola anjel... nemohla urobiť nič zlého.

„Myslím, že som ju videl v knižnici hovoriť s Grangerovou,“ povedal po chvíli Blaise Zabini. „Aj keď neviem prečo.“

„Nevieš, prečo si videl Daphne v knižnici?“ zachichotala sa Pansy Parkinsonová. Pred niekoľkými rokmi bola Pansy neuveriteľne zamilovaná do Malfoya, ale teraz, našťastie, upustila od fázy jačavej fanynky a presunula sa k nejakému bystrohlavčanovi, Antonymu alebo Antonovi Goldfishovi... dobre, bez ohľadu na jeho meno, bol lepším priateľom ako Malfoy.

Blaise prevrátil očami. „Vieš, čo tým myslím.“

„Mal si na mysli prečo sa rozprávala s Grangerovou?“ spýtal sa Malfoy. „Niežeby sa Daphne s Grangerovou nemala o čom porozprávať.“

Theo ticho odfŕkol do svojho pohára.

„No, nepočul som ich rozhovor,“ povedal nahnevaný Blaise. „Bol som príliš zaneprázdnený sledovaním Mandy Brocklehurstovej.“

Zrazu sa Pansy intenzívne rozkašľala. „Chceš povedať prenasledovaním svojej obľúbenej osoby,“  vypadlo z nej pridusene medzi lapaním po dychu.

„Si v poriadku?“ opýtal sa Theo. Ak existovalo niečo, čo nemohol Theo vystáť, tak to boli chorí, kašlúci, kýchajúci, dýchaviční, prskajúci, zasoplení, žalostne mdlí, zoslabnutí ľudia.

„Ach, je mi dobre, Theo,“ nonšalantne odpovedala Pansy a mávala rukou vo vzduchu akoby nič. „Bol to žart, Blaise! Nie ako by ste ty a Mandy skutočne  randili.“ Mrkla na Blaisa.

„Takže!“ povedal Blaise nahlas. „Rozmýšľal som nad tým, že by celá naša partia súčasne použila Aquamenti na zmáčanie Brocklehurstovej. Čo vy na to?“

„Nie, ďakujem,“ odpovedala Pansy. „Čokoľvek sa stalo medzi tebou a Mandy, nie je to moja vec. Okrem toho, Mandy a ja sme priateľky.“ Pozrela vyčítavo na Malfoya, ktorý prehltol.

„Áno, áno, nuž, nemyslím si, že by som sa tiež pridal,“ povedal Malfoy náhlivo. „Musím si... ehm... učesať vlasy.“ Očervenel po tomto. „Ehm... prečesať niekoľko kníh.“

Theo sa uškrnul.

„Dobre, a čo ty, Theo?“

„Nie, ďakujem, musím sa učiť na skúšku z Veštenia.“

„Theo, ty nemáš veštenie,“ povedala Pansy rozhodne.

Theo sa opäť uškrnul. „Viem.“

„Morag? Prosím, povedz áno. Sám ju nezvládnem; má podporu Bifľomoru a Chrabromilu!“

Morag MacDougal sa oprel späť o svoju stoličku. „Akokoľvek by som rád povedal áno a vychrstol  vodu na nevinné dievča -“ Blaise odfrkol, „- z pochopiteľných dôvodov hovorím nie.“

„A čo presne za dôvody to sú?“ dožadoval sa Blaise.

„Po prvé, ona ti to kdekoľvek natrie, s našou alebo bez našej pomoci, takže sa nebudem vmiešavať a nedostanem seba na jej čiernu listinu a po druhé, tvoj plán je debilný.“

Blaise na neho otrčil prst.

„Hej, hej, žiadne neslušné gestá pri stole s večerou!“ vykríkol Morag. Blaise aj teraz otrčil na neho prst.

„Akokoľvek,“ Draco prerušil niečo, čo mohlo byť veľmi vzrušujúcim pästným súbojom, „ak ktokoľvek uvidí Daphne, povie mi to, jasné? Naozaj sa o ňu začínam báť.“

Pansy vyfrkla bublinky do svojho pohára s tekvicovým džúsom.

„Nežartujem. Myslím, že sa zo dňa na deň od seba vzďaľujeme,“ pokračoval.

Blaise zažmurkal. „... Možno je to kvôli tomu, že je to tak.“

Draco vyzeral urazene. „Tak to si rozhodne nemyslím! Vlastne, mal som isté podozrenie -“

„Tak ho poslúchni,“ povedala Pansy. „Vždy načúvaš svojim vnútorným pocitom.“

„Ale,“ precedil Draco cez zuby, „myslím si, že práve teraz prechádza ťažkým obdobím, takže, ak ju niekto uvidí, prosím, informujte ma.“

„Jasné, budem ťa informovať, kam môžeš strkať svoj prekliaty namyslený nos,“ zamrmlal Theo hrozivo. Blaisovi zabehla jeho bravčová kotleta.

- - -

„Hermiona, si v poriadku?“ spýtala sa Ginny pohľadom skúmajúc Hermioninu tvár. „Vyzeráš byť trochu ustarostená...“

Luna Lovegoodová sa prihnala k ich stolu. „Je v poriadku, Ginny. Hoci, Hermiona, možno by si sa skutočne mala pokúsiť povedať mu o tom.“ Potom Luna odbehla naspäť ku stolu Bystrohlavu a opustila šokovanú Hermionu a zmätenú Ginny. Nato sa Ginnine oči rozšírili poznaním a naklonila sa bližšie k Hermione.

„Ach, Hermiona, to je v poriadku,“ upokojovala Hermionu a potľapkávala po chrbte. „Donútiš ho, aby ťa mal rád, nie je to tvoja chyba, že práve teraz, ako sa zdá, má rád Lavender. Ale chalani sú presne takíto – vzhľad má navrch nad osobnosťou zakaždým, keď ich to chytí.“

„O čom to hovoríš?“ tentoraz Hermiona bola zmätená.

„O Ronovi. Veď vieš, chlapec, s ktorým by si sa možno chcela porozprávať?“

„Ginny!“

„Čo? Luna myslela Rona, pravda?“

Hermiona vstala a v zúfalstve udrela päsťou do stola. „NIE! NEMÁM RADA RONALDA WEASLEYHO! STRÁVILA SOM SEDEM ROKOV NA TEJTO ŠKOLE A EVIDENTNE NIKTO SA NEOBŤAŽOVAL VZIAŤ NA VEDOMIE TÚTO MALÚ SKUTOČNOSŤ.“

Veľká sieň okamžite stíchla. Hermiona mohla počuť hlasný nepríjemný chichot Pansy Parkinsonovej a Millicent Bulstrodovej a rehot slizolinských chlapcov.

„Och, sklapnite všetci,“ povedala Ginny nahnevane. „Hermiona sa nezamilovala do Rona, má rada Harryho.“ Po tomto Veľká sieň ešte viac stíchla s výnimkou smiechu slizolinčanov.

„NIE, GINNY! NEMÁM RADA HARRYHO ANI RONA!“ Hermiona v podstate práve vypúšťala paru. „A teraz, ak ste skončili s civením, rada by som si v pokoji zjedla svoju večeru!“ Sťažka si sadla späť na miesto a na tanier si nakladala jahňacie kotlety, ktoré boli blízko nej. Po zlovestnom prežúvaní Hermiona vzhliadla a videla, že všetci na ňu stále civia. „Aký máte problém? Skutočne sa zaujímate o túto absurdnú situáciu? Pcha!“

Nikto nereagoval.

„Hej, Pansy,“ hlasno povedala Mandy Brocklehurstová aby prelomila nepríjemné ticho, ktoré pokračovalo. „Už ste to ty a Anthony robili?“

Všetci zastonali a začali mumlať veci ako: „Toto skutočne nie je vhodná doba,“ a „Trochu príliš veľa informácií,“ a vrátili sa späť k jedeniu.

Mandy zažmurkala a zvolala: „Zakaždým to dopadne ako chceš, Hermiona.“

Hermiona sa slabo usmiala a vstala. „Dnes večer sa chystám ísť skoro spať, chlapci. Majte sa.“

„Hermiona, počkaj! Prídeš nás zajtra pozrieť na metlobalový tréning?“ zavolal Harry za ňou. Nevšímavý, pomyslela si Hermiona. Práve som zažila veľmi trápnu chvíľu, ktorá sa týkala  jeho a Rona a on stále myslí na metlobal.

„Záleží na tom o koľkej,“ odpovedala Hermiona bez toho, aby sa otočila.

„O piatej -“

„Potom so mnou nepočítaj.“

Ako Hermiona stála pred portrétom Tučnej panej, všimla si pripnutý oznam na stene vedľa neho.

Potom, čo ho prešla očami, Hermiona zalapala po dychu.

Ak si stratila modrú náušnicu, máš hnedé oči a hnedé vlasy a navštívila si Vianočný ples vo svojom štvrtom ročníku, prosím, príď zajtra na raňajky a drž knihu.

Hermiona sa usmiala. Nevedela, kto sem dal ten oznam, ale možno, možno len... správne veci sa konečne dejú podľa nej. Uškrnula sa sama pre seba.

„Chlapec, ktorý to tu zanechal, bol strašne nevychovaný, moja drahá,“ povedala Tučná pani. „Vieš, je jedným z tých slizolinčanov. Mal tú bezočivosť povedať mi, že mi spraví hrozné veci, ak ho to nenechám urobiť. Verila by si tomu? Dnešné deti sú také impulzívne. A keď už o tom hovoríme,“ sklonila sa, aby bola zarovno s Hermionou tvárou. „Počula som od mojej priateľky Tabithy, že dnes v knižnici si dve dievčatá skočili do vlasov a potom jedna z nich bola očividne pritlačená regálom. Teraz je v Nemocničnom krídle,“ zašepkala, „Nie je to šialené?“

Hermione sa podaril slabý úsmev na Tučnú pani. „Hej, naozaj to vyzerá akoby celá škola scvokla.“

- - -

Nasledujúce ráno sa Hermiona zobudila skoro a takmer prelomila svoju poličku s knihami pri hľadaní dokonalej knihy, ktorú by mohla priniesť na raňajky. Spočiatku sa Hermiona zamerala na vzhľad, pretože si spomenula, čo včera večer hovorila Ginny (dávajú prednosť vzhľadu zakaždým, keď ich to chytí), ale potom sa rozhodla, že Draco potrebuje odlišnú stopu, aby zistil, kto z mnohých hnedovlasých a hnedookých dievčat, ktoré stratili zafírovú náušnicu a zúčastnili sa Vianočného plesu, bolo jeho skutočnou Popoluškou. Takže Hermiona sa kvôli  symbolike rozhodla vytiahnuť svoju obľúbenú knihu rozprávok – Popolušku.

Cítiac sa spokojne a sebavedomo, Hermiona si bola istá, že sa nič nemôže pokaziť.

Túto myšlienku okamžite  odvolala, keď vošla do Veľkej siene.

Prvé, čo Hermiona uvidela pri vstupe, bola najmenej stovka dievčat, ktoré sa hemžili okolo Draca Malfoya, každá držala knihu a kričala „Ja som tvoja Popoluška!“ alebo niečo v tom duchu.

Samozrejme, že fámy, ktoré sa šírili pred tromi rokmi, boli teraz potvrdené. Draco Malfoy si v tú noc Vianočného plesu nezvolil správne dievča.

Aby to bolo ešte horšie, Hermiona si všimla Theodora Notta a Blaisa Zabinihi, ktorí sedeli blízko Draca, sprevádzaní Pansy Parkinsonovou, všetci s rovnakými úškrnmi. Ten úškrn mohol znamenať len jediné: vedeli (to).

„Hej, Hermiona!“ Ron náhle vyskočil spoza nej. „Počul som, že Malfoy hľadá nejaké dievča, ktoré pred tromi rokmi stratil alebo čo.“

„No, nemám tušenie, o čom hovoríš,“ klamala Hermiona.

„Ľudia hovoria, že Malfoy si na Vianočnom plese očividne vybral nesprávne dievča a teraz chce mať šancu pretiahnuť každú babu, ktorá drží knihu alebo čosi podobné, vybrať si novú,“ povedal Harry, ktorý sa objavil pred nimi, oblečený v pokrčených šatách a znechutený. Čoskoro sa za ním objavila Ginny, tiež v zmačkanom habite a dodala: „Zabini, Parkinsonová a Nott všetci príliš (veľa) vedia. To je dôvod, prečo sa tak široko uškŕňajú.“

Zle, zle a definitívne zle, Hermiona mlčky na nich zarevala.

„Nie, vlastne Blaise, Pansy a Theo napísali oznam alebo čosi také pre všetky dievčatá v Rokforte, bez ohľadu na ich fakultu, pretože vedia, že Daphne Greengrassová nie je skutočnou Popoluškou. Pokúšajú sa pomôcť Malfoyovi nájsť osobu, do ktorej sa na Vianočnom plese zamiloval,“ povedala Luna Lovergoodová, ktorá sa objavila za nimi a prinútila ich všetkých vyskočiť tri stopy do výšky.  Všetci štyria zízali na Lunu.

„...Viac sa mi páči tá druhá verzia,“ povedala náhle Ginny, prerušiac ticho, ktoré nastalo po Luninej prekvapivo pravdivej poznámke.

„Hej, mne tiež,“ súhlasili Harry a Ron. Hermiona nesúhlasne zavrtela hlavou. Nechutní, choro zmýšľajúci ľudia, pomyslela si.

„Hej, čo tá kniha, ktorú držíš?“ spýtal sa Ron.

Hermiona zalapala po dychu. Úplne zabudla na knihu. „Ehm, to nič nie je. Len taký malý.... robím výskum kvôli projektu. Je o tom,... hm... ako život napodobňuje literatúru.“ Zažmurkala a Ron, Ginny a Harry pomaly prikývli, akože chápu. To bola tá najrýchlejšia lož, akú som kedy povedala, pomyslela si. Možno by som to mala robiť častejšie...

Hermione sa podarilo prejsť raňajkami bez toho, aby z nej vykĺzlo čokoľvek, čo vedela o fámach. Keď zazvonil zvonček, Hermiona bola zabratá vo svojich myšlienkach a nepočula zvonček, tak musela rýchlo uháňať na Starobylé runy, svoju prvú dnešnú hodinu.

Hermiona si neuvedomila, že svoju knihu nechala na stole a keď vstala, kniha spadla na zem.

O niekoľko hodín neskôr kniha bola stále na zemi...

„Pozri, naozaj mám rada Anthonyho, takže si nemyslím, že je niečo, čo s tým môžeš urobiť,“ povedala Pansy a jej hlas sa trochu ozýval, keď sa ona a Draco blížili k prázdnej Veľkej sieni. (profesor Jocular pustil ich MLOKY ročník z Tranfigurácie skôr).

„Ale, Pansy, on je tak chudobný! Zakaždým, keď si predstavím ako vy dvaja trávite spoločne zvyšok vašich životov, zvíjam sa v duševnej agónii! Nebudeš mať takú svadbu ako chceš alebo taký obrovský diamantový prsteň, alebo zámok s ôsmimi spálňami! Sakra, budeš šťastná, ak si dovolíte tri!“

„Kto povedal, že si ho chcem vziať?“ spýtala sa Pansy prekvapene.

Draco prevrátil očami. „Bola to hypotetická situácia.“

„Aha. No, mal by si byť konkrétnejší. V každom prípade, všetko je v poriadku, Draco. Také veci môžu prísť a odísť, ale pamätáš si, čo sa stalo v našom šiestom ročníku, však?“

Draco sa zastavil, ale nepovedal nič.

Pansy pokračovala. „Pozri, niekedy si môžeš vybrať medzi tým, čo chceš robiť a čo by si mal spraviť. A tiež, mám kontrolu nad mojím zmyslom pre slušnosť.“ Trpko sa zasmiala. „Nikdy som si nemyslela, že mám zmysel pre slušné správanie predtým, než som....“ Netvárila sa, že jej to je príjemné. „No a o to ide. Mimochodom, mám pocit, že mu to dlžím. Nazvi ma bláznivou, ale ja viem, že toto je to, čo chcem robiť. Musím ísť; maj sa, Draco.“

Draco stál mlčky.

Pansyin hlas sa rozliehal po prázdnej chodbe, čo ho nútilo podskočiť. Myslel si, že odišla. „Vieš, keď dievča dokončí takýto obrovský citový výlev, chalan by mal kráčať ďalej a predstierať ľahostajnosť. Pohni sa ďalej!“

„Ok. V poriadku,“ povedal Draco a náhlil sa do Veľkej siene. Jeho oči zastali na trochu schátralo vyzerajúcej v koži viazanej knihe s nadpisom napísaným zlatými písmenami.

Popoluška, stálo na vrchu.

Okamžite sa z jeho mysle odplavili všetky myšlienky na Pansy a Anthonyho. Bolo možné, že jeho Popoluška vlastne dnes ráno bola vo Veľkej sieni, ale neukázala sa mu? Bolo možné, že jeho skutočná Popoluška celé tie roky stále čakala na neho? Bolo to možné...?

Bola iba jedna vec, ktorú mohol urobiť, aby sa o krok priblížil k tajomstvu. Otvoril knihu.

Hermiona Grangerová, stálo úhľadným písmom na vnútornej strane. Draco zaúpel. Nuž, to definitívne pochovalo všetky jeho nádeje. Grangerová nemohla byť jeho Popoluškou!

Alebo mohla? oponoval neodbytný hlások vzadu v jeho hlave. Má hnedé vlasy a hnedé oči...

Áno, spolu s ďalšími troma miliónmi brunetiek, zahriakol Draco ten hlások. Ale to je podozrivé... musím sa o tom s Grangerovou porozprávať. Možno vie o Popoluške niečo, čo ja neviem.

Za sebou počul hlasno argumentovať dva hlasy a Draco rýchlo napchal knihu do tašky.

„Hovorím ti, Mandy, na veľkosti tak nezáleží!“ Draco okamžite spoznal Blaisov hlas. A... Mandy? O čom sa rozprával Blaise s Mandy Brocklehurstovou, svojou úhlavnou nepriateľkou?

„Nuž, ak si si to dokázal priznať sám sebe, potom nebuď kvôli tomu taký pokrytec!“

„Dobre!“

„DOBRE!“

„Ty taká buď!“

„Neboj sa, budem!“

„Dobre!“

„DOBRE!“

Blaise a Mandy vtrhli do siene a Draca si vôbec nevšimli. Každý z nich sedel pri svojom príslušnom stole a fúkal si vlasy z očí.

Mandy si šomrala nejaké, hm... zaujímavé veci pre seba.

Blaise bol naštvaný a zdalo sa, že taniere pred ním  vyžarujú červené iskry.

Zrazu mala Mandy v očiach záludný pohľad a siahla po prútiku. Pretože sa Blaise sústredil na taniere, nevšimol si Mandy namieriť na neho prútik.

Draco zažmurkal, keď tanier z rýdzeho zlata spadol z veľkej výšky na Blaisovu hlavu. Au, to muselo bolieť, pomyslel si. Nuž, toto mení zajtrajší metlobalový tréning na absolútne peklo. Daphne bola stále preč (mimochodom, kde je?) takže jeden odrážač na dve dorážačky (potlouk), žiaden strážca (brankář)... hej, bude to krásny tréning.

„Viem, že si tu, Draco,“ povedala Mandy náhle, keď položila tanier späť na stôl, čo ho prinútilo nadskočiť v jeho úkryte. „Uvoľni sa, nechystám sa ťa začarovať.“ Draco mierne uvoľnil ramená. „Ale ak niekomu čokoľvek  povieš o našom vzťahu, komukoľvek, tak si mŕtvy. Vidíš, čo som spravila Blaisovi? To bol len žartík. Tisícky tanierov spadnú na tvoju hlavu, keď sa budem pozerať ako trpíš,“ zasyčala hrozivo. „Takže buď rozumný chlapec, Draco, a drž jazyk za zubami.“

„Ach a mimochodom, heslo do Klubovne prefektov je Veritas in Lux (pravda vo svetle). Hermiona sa tam zvyčajne chodieva po večeri učiť a robiť úlohy a ostáva tam až do 9.30, kedy sa vracia späť do Chrabromilskej veže. Príjemnú zábavu,“  usmiala sa Mandy a sadistický výraz zmizol. Poslala bozk, otočila sa na opätku a svižne odišla z Veľkej siene, zanechajúc Draca neschopného slov.