Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 5: Noc padnutej učebnice

„Ty a Malfoy ste čo?“

Hermiona si zvierala koreň nosa, kde sa jej začínala formovať poriadna migréna. Chrabromilská klubovňa bola takmer prázdna a tak sa Hermiona skrútila na jednom z vynikajúcich kresiel pri ohnisku. Ron a Harry sa usadili oproti nej. Ron vyzeral hrozne zmätený Hermioniným stručným vysvetlením udalostí predošlého dňa a jeho nepochopenie malo za následok niekoľko prerušení a tento neveriacky výraz, ktorý jej pomaly začínal liezť na už beztak zničené nervy.   Harry, práve naopak, prečkal celý príbeh potichu, jeho spojené obočie a jemné zamračenie vyjadrovali úplné porozumenie a hlbokú účasť.

„Ron, zlatko, pre mňa bol tento deň naozaj veľmi dlhý,“ povedala poza privreté viečka. „Prosím ťa, nenúť ma to opakovať. Naozaj ťa mám rada a nechcem ťa zabiť.“ Ron sa na ňu zamračil a Harryho pery sa skrútili v jemnom úsmeve aj keď jeho tmavozelené oči zostali zastrené obavami. 

„Prečo si nám o tom nepovedala hneď?“ opýtal sa jej Harry. Jeho hlas mal v sebe ten najslabší náznak výčitky a Hermiona pocítila nával viny.

„Chvíľu som nerozumela, čo sa deje. A potom, keď už som to zistila, myslela som si, že by bolo lepšie porozprávať sa o tom najprv s Malfoyom. Viete, je v tom rovnako ako ja.“ Na to si chlapci vymenili pohľad plný nenávisti.

„Stále si nie som istý, či to neurobil schválne.“ Zamrmlal Ron namrzene a prekrížil si ruky na hrudi.

„S najväčšou pravdepodobnosťou to neurobil schválne, Ron.“ Vykríkla podráždene. „Fakt sa z tohto neteší väčšmi než ja.“

„Je nejaký spôsob ako to napraviť?“ chcel vedieť Harry. „Nejaký protilátka, zaklínadlo, nejaké kúzlo?“

„Je to veľmi zriedkavý jav. Zdokumentovaných je len jedenásť prípadov, takže v tejto oblasti nebolo robených veľa výskumov. Ešte proti tomu neobjavili žiadny liek.“ Nepatrne zaváhala, neistá, či im má povedať o Delilah Jamesovej a jej stratených denníkoch. Pocítila ďalší nával viny, keď si spomenula na Harryho vyčítavý pohľad, keď sa jej pýtal na to, prečo to pred nimi tajila. „Našla som zmienku o žene, ktorá dokázala  ten efekt...“ Hľadala správne slovo. Nevedela presne čo to bolo. „...nejako zablokovať.“ 

„Zablokovať efekt? Čo tým myslíš?“ pýtal sa jej Ron.

„Bolo to veľmi nejasné, len z druhotného zdroja. Myslím, že našla spôsob ako skryť svoje pocity pred mužom s ktorým bola spojená.“ Tváre oboch chlapcov sa pri tejto vyhliadke rozžiarili.

„Ako to spravila?“ spýtal sa Harry.

„Neviem!“ odpovedala mu Hermiona, keď sa skoro rozplakala od pocitu márnosti. „Nikdy svoj objav neodhalila verejnosti a keď sa vydala, jej osobné denníky sa stratili.“ Trojica ostala chvíľu ticho, premýšľali nad tým, čo im Hermiona povedala.

„Čo spravil Malfoy, keď si mu povedala o tých denníkoch?“ Spýtal sa zrazu Harry do ticha. Udalosti toho rána z knižnice sa jej mihali mysľou. Aby sa vyhla ich pohľadom, zahľadela sa do ohňa, vystrašená, že by mohli zazrieť v jej očiach žiaľ, ktorý Malfoy tak nepríhodne vytiahol na povrch.

  „V skutočnosti som ani nemala šancu normálne mu to povedať. Išla som ho hľadať a môžem povedať, že bol stále nahnevaný a zmätený. Normálne mi ho bolo skoro ľúto... A potom otvoril ústa a začal sa správať ako zvyčajne- ako blbec.“ Pokrčila obočie a zahľadela sa zamyslene do ohňa.  „Začínam uvažovať, či to nie je jeho obranný mechanizmus, keď sa cíti neistý.“ Zdvihla zrak. Ron a Harry na ňu čumeli, akoby jej narástla ďalšia hlava, vyzliekla sa do nohavičiek a začala tancovať okolo krbu.

„Čo je?“ opýtala sa.

„Určite si práve nerozmýšľala nad tým, že sa Malfoy správa ako rozmaznaný arogantný debil len preto, lebo sa cíti  neisto.“ Zvolal Ron neveriacky. Posunul sa dopredu vo svojom kresle, zobral Hemioninu ruku do svojich a pozeral na ňu tak, ako sa díva na veľmi malé a hlúpučké dieťa. „Počúvaj pozorne Hermiona. Malfoy sa správa ako hlupák, pretože on je hlupák. Teraz nie je správna doba na rozjímanie o dobrej stránke nášho úbohého, nepochopeného, zasrane bohatého, muklov nenávidiaceho budúceho smrťožrúta.“

Hermiona potriasla hlavou aby odohnala akékoľvek spupné myšlienky, ktoré sa v nej tvorili.

„Pravdaže, Malfoy je debil. Viem, že je debil. Ja som len hovorila, že...“ náhle vyskočila z kresla a jednou rukou si chytila čelo. Harry sa na ňu znepokojene díval.

„Hermiona, si v poriadku?“ opýtal sa jej.

„Som, len som...“  opatrne si trela čelo. „ Mala som pocit, akoby ma niečo udrelo.“ Pozrela sa nad seba na prázdny vzduch nad jej hlavou, akoby tam očakávala niečo poletujúce a čakajúce na príhodný čas na ďalší nálet. Harry a Ron si vymenili významné pohľady.

  „Hermiona, za posledných pár dní si toho veľa prežila.“ Povedal Harry zatiaľ čo vstával zo stoličky. „Prečo nejdeš do postele? Zajtra je víkend takže si môžeš pospať a zajtra ráno niečo vymyslíme, v poriadku?“ Hermiona na neho zaškúlila a stále si masírovala jej búšiacu hlavu. Nebola nazývaná najchytrejšou čarodejnicou ročníka pre nič za nič a vedela kedy sa ju snažili komandovať. Náhle si však uvedomila aká unavená vlastne bola, keďže predchádzajúcu noc skoro vôbec nespala.      

Ešte k tomu vôbec nemala náladu znovu oživovať spomienku, ktorú toho rána Malfoy videl a bola si  istá, že keby im povedala, čo sa stalo, chceli by vedieť podrobnosti. Prikývla nad Harryho návrhom a vstala so svojho kresla.

„Uvidíme sa zajtra,“ povedala unavene zatiaľ čo liezla hore schodmi do siedmackých dievčenských spální a namrzene rozmýšľala o bolesti hlavy, ktorú bude zajtra určite mať. Keďže bola k Ronovi a Harrymu chrbtom, nevidela, že ju s rovnakými ustarostenými výrazmi pozorovali, až kým im nezmizla z dohľadu.

„Do pekla!“ zaklial Malfoy, keď ho do čela udrela hrubá učebnica, ktorá spadla z vrchnej police jeho knižnice. Jednou rukou si zatlačil na citlivé miesto a kopol zlomyseľne do predmetu, ktorý ho napadol pred tým, ako ho vrátil na jeho miesto vedľa knihy, ktorú v skutočnosti hľadal. Vytiahol teda dobrý kúsok z jeho správneho miesta a vrátil sa k svojmu pracovnému stolu, ktorý bol zasypaný horou poznámok a kníh, ktoré si vypožičal z knižnice. 

Bolo neskoro a Malfoy bol unavený rovnako ako nezvykle podráždený, ale nechystal sa nechať Grangerovú predbehnúť ho aj v tomto. Strávil celé poobedie a väčšinu večera hľadaním toho, čo mu chcela povedať pred príhodou v knižnici. Ak vedela niečo cenné, tak to, do čerta, musí vedieť aj on a v žiadnom prípade jej nedaruje to uspokojenie, aby mu to mohla povedať.

Každá kniha so zmienkou o Partise Sensus, ktorú našiel, obsahovala až deprimujúco málo informácií o jeho vedľajšom účinku uvádzanom v niektorých textoch ako Efekt Iunctus Mens. S každou zmienkou o tom jave, ktorá akoby sa postupne stávala čoraz tajomnejšia a neurčitejšia v Malfovi narastal hnev. Ešte aj ten názov mu začínal liezť na nervy. Spojené mysle, veru! Tí akademici vedeli byť takí melodramatickí. 

Najbližšie k tomu, čo potreboval, mala asi kniha o magických vedľajších efektoch, ktorá sa podľa Malfoyovho osobného názoru dosť prikláňala k paranoji a konšpiračným teóriám. Aj elixír aj jeho vedľajší účinok boli v obsahu. Stránky však chýbali. Vyzerali, že boli vytrhnuté len nedávno. Malfoy okamžite vedel, kto za tým stál a chvíľu skutočne uvažoval, že nabehne do chrabromilskej klubovne a zavraždí tú neznesiteľnú vševedku. Pri tej myšlienke na moment pookrial, uvedomil si, že by to dokonca účinne zlomilo aj puto medzi nimi. Ten plán bol však nepraktický a pravdepodobne by to pre neho nebol veľmi príjemný zážitok. A tak tento nápad rýchlo zamietol.

Siahol teda po jednej z malých kolekcií kníh, na ktorých jeho otec trval, aby si ich zobral so sebou do školy.  Boli to akademické spisy, všetky vzácne prvé vydania, ktoré boli užitočnejšie ako symboly prestíže než výskumné materiály. Malfoy sa však cítil čoraz zúfalejší. Možnože Majstri elixírov 20. storočia: Ich práca a teórie  by mohla vrhnúť trochu viac tak potrebného svetla do jeho hľadania.

Skoro úplne bezmyšlienkovito prehľadával obsahy. Ani neveril, že niečo nájde, keď sa zarazil a unavenými očami zažmurkal na jeden riadok. 3. kapitola knihy bola nazvaná „Cracatus Hopper a efekt Iunctus Mens“. Rýchlo nalistoval stranu a začal hltať slová, ktoré tam boli napísané. Úškľabok, ktorý  prešiel jeho tvárou bol tak rozdielny od jeho bežného úškrnu, že by ho ľudia, ktorí ho veľmi dobre nepoznali, nemuseli vôbec spoznať.

Ak sa nemýlil, práve tromfol Hermionu Grangerovú.