Preklady fanfiction Harryho Pottera

6. Nech hry začnú

A/N V poslednej kapitole som sa zmienila, že Draco našiel Hermioninu knihu Popoluška. Avšak, to znamená iba toľko, že si myslí, že sa deje niečo divné, nie že vlastne vie, že Hermiona je Popoluškou. A okrem toho, naozaj si myslíte, že Draco bude náhle akceptovať, že dievča jeho snov je jeho úhlavným nepriateľom? (Dobre, Blaise a Mandy sú výnimkou. Ale o nich viac neskôr!) S výnimkou prológu, je v tomto príbehu „pekne typický“. Tak ako tak, len som chcela uviesť veci na pravú mieru...

- -

Draco Malfoy bol na dne. Prezrel knižnicu, zastrašovaním donútil akéhosi chrabromilčana ku kontrole ich spoločenskej miestnosti a prehľadal všetky prázdne učebne, ale Grangerová nikde. Kde by mohla byť? Hrá sa na mŕtvu niekde v kúte? Alebo je skutočne mŕtva? Draco prestal rozmýšľať a ticho sa zasmial nad vlastnou bystrosťou. Bifľomorčan stojaci blízko neho zapišťal a od strachu utiekol preč.

Draco sa poobzeral. Ľudia sa pozerali.

Odkašľal si a pokúsil sa o úsmev. „Ehm, mladý, nevieš náhodou, kde je Hermiona Grangerová z Chrabromilu?“ povedal vydesenému tretiakovi.

„Um – ja – ja – ja neviem!“ vykoktal tretiak.

Draco sa zvrtol, prudko strčil do chlapcovej hrude a všimol si slizolinský znak na jeho habite. „Nuž, potom by ťa nemalo obťažovať odpovedať mi, ty hanba Slizolinu! Prečo sa jednoducho nevrátiš domov?“

Chlapec sa rozplakal a utiekol. Zavládlo nepríjemné ticho a Draco sa poobzeral. Viac ľudí civelo.

„Na čo tak všetci hľadíte?“ uškrnul sa. „Straťte sa!“

Študenti utiekli, jeden konkrétny krpatý blondiak v čele.

„Keby som bol Hermionou Grangerovou, kde by som bol?“ Draco ticho uvažoval, kráčal chodbou a mrmlal si pre seba, čo z neho robilo mužskú a blonďavú verziu profesorky Trelawneyovej. Nezdalo sa, že by Draco registroval kam mieri pokiaľ hlavou nevrazil do sochy. Hlasno vykríkol a do sochy kopol. Akokoľvek, toto len vyústilo do množstva bolesti v jeho palci, vzhľadom na to, že jeho topánky neboli dosť hrubé.

Draco potom začal prestupovať na mieste a premýšľal, že by pravdepodobne bolo lepšie, keby nekráčal, zatiaľ čo rozmýšľal.

„No tak, Grangerová, kde si?“

Náhle sa objavili dvere napravo od sochy. Dracovi vybehli oči z jamôk. Táto škola je hrozbou pre zdravý rozum a zmýšľanie! vykríkol v duchu.

S hlbokým nádychom Draco pomaly vykročil vpred a položil ruku na kľučku.

Počkať! skríklo na neho jeho svedomie. Si šialený?! Tie dvere môžu viesť kamkoľvek! Nepamätáš sa, že zvedavosť zabila mačku?

Nuž, ale potom tej mačke ešte osem životov zostalo! zareval Draco na svoje svedomie, jeho znechutenie vzbĺklo v okamihu, keď začal načúvať hlasom vo svojej hlave, čo je všeobecne známym prvým príznakom šialenstva. A choď do kelu! Spravím svoje vlastné závery! Ty si len moje svedomie!

Prečo seba nepošleš do kelu? Nebol si pokojný koľko, dva mesiace?

Draco zaťal zuby a znovu stisol kľučku a – ZOMRIEŠ, Draco, ZOMRIEŠ! kričalo na neho jeho svedomie – zatlačil.

Vo vnútri miestnosti boli Hermiona Grangerová a Ginny Weasleyová, ktoré sa rozprávali tichým šeptom a vyzerali byť veľmi prekvapené, že ktosi dokázal vojsť.

- -

Hermiona vzhliadla na zvuk pohybujúcej sa kľučky. Strapaté blonďavé vlasy, nie tak iskrivé šedé oči, anorexiou postihnutá postava – jej kompletný och-taký-pekný princ Krasoň so samoľúbym úškrnom. Och, ten úškrn.

„Malfoy? Čo tu robíš?“

„Mohol by som sa ťa spýtať to isté, Grangerová,“ odpovedal Malfoy.

„Nuž, zjavne si ju potreboval nájsť, keďže sa táto miestnosť ani trochu nezmenila,“ vstúpila do rozhovoru Ginny.

„Sklapni, Weasleyová,“ povedal Draco automaticky. „A mimochodom, prečo si to myslíš?“

„Pretože toto je Núdzová miestnosť. Je to miestnosť, ktorá je presne taká, akú práve potrebuješ,“ povedala Hermiona sucho, čo znelo akoby to čítala z nejakej knihy, ktorú pravdepodobne citovala kvôli tomuto vysvetleniu.

„Nie je žiadny dôvod, aby som ťa hľadal!“ Malfoy sa pokúsil skríknuť tak potichu, ako mohol. „Prečo by som ťa mal hľadať?“

Hermiona sa usmiala. „Pretože si našiel moju knihu, nie?“

Ginny sa mykla na mieste, kde sedela.

Malfoy vyzeral čiastočne ohromený. „Č – ako – čože?“

„Malfoy, ja nie som Crabbe alebo Goyle a naozaj viem prísť na to, čo som stratila.“

„Nemáš na mysli Longbottoma?“

„Nie, mám na mysli Crabba a Goyle.“ Hermiona s ním tajne súhlasila, ale absolútne nebola žiadna možnosť, aby to pripustila nahlas! „Mimochodom, ty sa teraz zaujímaš o dej/obsah knihy Popoluška, správne?“

„Áno,“ odpovedal Malfoy nešťastne a želal si, aby nestratil výhodu v tomto rozhovore tým, že to vyslovil nahlas. Hermiona a Ginny sa uškrnuli. Samozrejme, že v tomto rozhovore nikdy nemal naozaj navrch, ale, samoľúbo si pomyslela Ginny, nech je v nevedomosti.

„Nepoviem ti nič,“ vravela Hermiona ako vstala a zamierila k dverám. „Musíš na to prísť sám. Zbohom, fretka.“

„Čože! Ako to mám urobiť? Je to príliš zamotané!“ Nešťastne pozeral ako sa za Hermionou zavreli dvere.

„Nuž, dám ti nejaké stopy,“ povedala Ginny pri pohľade na Malfoya. „Asi by si si ich mal zapísať.“

Na stole sa objavili brko, atramentový kalamár a pergamen.

„Aké pohotové!“ vykríkol Malfoy. Ponoril brko do atramentu a držal nad pergamenom.

„Po prvé, je tvojou priateľkou veľmi zložitým a dávnym spôsobom. Za druhé, je nápravou omylu, ktorý si urobil. Za tretie, kedysi si sa do nej zamiloval. A po štvrté, nikdy nebude tým dievčaťom, ktoré si miloval, pokiaľ sa nezačneš pozerať na čarodejnícky svet inak.“

Ginny vstala a v duchu si zopakovala čo práve spravila. „To sú všetky stopy, ktoré ti môžem dať, Malfoy. Dúfam, že sa ty a tvoja skutočná láska čoskoro zídete.“

Ginny zavrela dvere. Opretá o stenu vypustila výdych, o ktorom ani netušila, že ho zadržiavala.

„Ginny? Čo robíš pred Núdzovou miestnosťou?“

Ginny sa povzbudivo usmiala na ustarosteného Harryho. „Súvisí to s Hermionou. Poď, pohovoríme si počas chôdze. Musím si zájsť do kuchyne pre čosi na zjedenie... v každom prípade, povedala ti Hermiona niekedy, že bola a stále je zamilovaná do Draca Malfoya?“

Harrymu zabehlo a okamžite sa zastavil. „Čo HOVORÍŠ? Hermiona – Hermiona Grangerová – naša Hermiona? Zamilovaná do M-M-M-M-M-Malfoya? Prosím, Ginny, povedz, že žartuješ.“

„Neklamem. Všimol si si, že Hermiona bola počas Vianočného plesu pomerne veľakrát videná bez svojho partnera Kruma?“ Harry pomaly prikývol. „Nuž, bola so svojim druhým partnerom, Malfoyom.“

Harry otvoril ústa. „NIE.“

„Áno,“ povedala Ginny.

„NIE.“

„Áno...“

„NIE.“

„Harry, tvoju hru môžeme hrať niekedy inokedy,“ povzdychla si Ginny. „Aj tak bola s ním. Avšak, pretože Hermiona bola v tú noc trochu... odlišná, Malfoy si myslel, že bola slizolinčankou. A na nešťastie pre Hermionu, v tú noc Daphne Greengrasová tiež mala na sebe modré šaty. Nechcela mi presne povedať podrobnosti – dobre, Hermiona, tá malá potvorka, mi vôbec nič nepovedala – ale tipujem, že Malfoyovi stačil jediný pohľad na modré šaty, hnedé vlasy a hnedé oči Daphne Greengrasovej a vyhlásil, mohla by som dodať, dosť unáhlene, že bola jeho milovanou spriaznenou dušou. A potom bola Hermiona smutná... bla, bla, bla, zvyšok si domysli a teraz je to obrovský problém. Toto je ich siedmy ročník... posledný ročník, kde sú spolu predtým, než sa ich cesty rozídu. A ktovie, možno sa Draco stane Smrťožrútom. Ale ešte dôležitejšie je, že Hermiona si nezaslúži, aby sa krčila v tieni a bola so svojim princom len vo svojich snoch.“

Harry zavrčal. „... neznášam, keď máš pravdu, Ginny.“

Ginny sa zasmiala, ale potom rýchlo zvážnela. „No, dúfam, že na to Malfoy čoskoro príde,“ povedala Ginny potichu. „Teraz, bez Daphne v ceste, možno konečne bude mať šancu zistiť, že všetko, po čom najviac túžil... už bolo jeho.“

- -

Ako slnko zapadlo, vtáci sa nasťahovali do svojich postelí a zaviali vetry, v knižnici sa plánovalo sprisahanie, ktoré zahŕňalo Draca Malfoya a Hermionu Grangerovú. Zdalo sa, že niekoľko príslušníkov slizolinskej fakulty malo plné zuby pohľadu na Draca s Daphne, ktorá predstierala, že je Popoluškou a chceli s tým niečo spraviť. Pansy Parkinsonová, Theodore Nott, Blaise Zabini a Morag MacDougal, všetci sedeli pred sochou veľkého ananásu, s hlavami blízko pri sebe.

Náhle sa Theodor postavil. „Dobre, ľudia, počúvajte. Mám to, čo vyzerá ako plán.“ Bolo celkom jasné, že bez Malfoya bol v ich partii evidentným vodcom Theo.

„O čo ide?“ prerušil Ernie Macmillan, kráčajúci na čele ich skupiny s Justinom Finch-Fletcheyom, Hannah Abbottovou a Susan Bonesovou. Tesne za nimi nasledovali Dean Thomas, Seamus Finnegan, Parvati Patilová, Lavender Brownová a prekvapivo Neville Longbottom.

„Zmiznite,“ odpovedal Blaise bez vzhliadnutia. „Počkajte, zostaňte tu.“ Blaise sa naklonil dopredu a slizolinčanom čosi pošepkal. Všetci potom trochu prikývli.

„Čo sa deje?“ spýtala sa Susan podozrievavo.

„Sprisahanie!“ odpovedala Pansy nadšene. „Ste ochotní pridať sa?“

„Záleží na tom,“ odpovedal nový hlas. „Kto je zapojený?“

Mandy Brocklehurstová, Anthony Goldstein a Lisa Turpin sa tiež objavili. Predtým priestranné miesto sa teraz nezdalo tak veľké.

„Anthony!“ vykríkla Pansy, keď sa ponáhľala objať svojho priateľa.

„Brocklehurstová,“ kývol Blaise so stoickým výrazom v tvári.

„Zabini,“ odpovedala Mandy s presne rovnakým výrazom.

Ako Theo vysvetľoval svoj plán, Justin Finch-Fletchey bol viac a viac zmätený. „Ale ja naozaj nerozumiem, prečo vy, slizolinčania, chcete Malfoya a Hermionu spolu? Nemali by ste byť trochu lojálni voči Daphne, vašej spolubývajúcej?“

„NIE,“ povedali Blaise, Pansy a Morag naraz.

„Och, v poriadku,“ povedal Justin potichu a utiahol sa späť do svojho vypchaného ružového kresla.

„Pozri, toto nie je o oddanosti fakulte alebo spojenectvách, či dokonca o priateľstve, toto je spravodlivosť,“ povedal Theo. „Tak veľmi ako mám rád Daphne, nemôžem už ďalej súhlasiť s jej klamstvami a podvodom. Posledné roky boli neznesiteľné, ale ak by Draco a Daphne po škole natrvalo zostali spolu, nemohol by som prežiť zvyšok svojho života s vedomím, že som vedel, že Daphne olúpila nevinné dievča o jej šťastný koniec. A najhoršou časťou by bolo, že som o tom všetko vedel, ale nič neurobil.“

Na okamih boli ticho. Potom –

„- Pretože toto miesto začína byť prepchané ľuďmi, ktorí mi dýchajú na krk, čo keby sa všetci, kto chcú dať Draca Malfoya a Hermionu Grangerovú dohromady, presunuli do Veľkej siene?“ povedal Blaise hlasno.

Spoza regálu sa zjavila madam Pinceová a zagánila na nich. „VON! Ihneď.“

„S radosťou,“ odpovedal Morag drzo ako on a všetci bifľomorčania, chrabromilčania, bystrohlavčania a zvyšok slizolinčanov dôstojne pochodovali von z knižnice, množstvom pohyblivých schodísk a do Veľkej siene.

Študenti, ktorí boli svedkom tejto pamätnej udalosti, budú prisahať, že si mysleli, že to bol demonštračný pochod za medzifakultnú jednotu, ale bohužiaľ, na neskoršie zdesenie profesora Dumbledora, to nebol.

Príliš zlé!

Ginny Weasleyová, Terry Boot, Orla Quirková, Harry Potter a Ron Weasley nasledovaní Lunou Lovegoodovou, zbežne usadení vo Veľkej sieni, prepukli do reptania s výnimkou Luny, ktorá zdanlivo dýchala pravidelne.

„Počul som – Ginny – Hermiona – Malfoy – chodia spolu – pomôcť – plán – musí – Hermiona – šťastná,“ Harry sťažka vydýchol. Napriek tomu, ako rýchlo to Harry spravil, nebol nejako výnimočne nadaný v oblasti trpezlivosti.

Ginnine a Ronove reakcie boli prevažne rovnaké.

„Ale no tak, pridajte sa k nám!“ zvolal Theo žoviálne zo stredu Veľkej siene.

Niekoľko bifľomorčanov a chrabromilčanov neveriacky zízalo na neho.

„Čože? Slizolinčania nie sú všetci takí pokrivení, ako sa o nich hovorí,“ protestoval Theo.

Mandy prikývla bez toho, aby si to uvedomila a Blaise a Pansy sprisahanecky žmurkli. Našťastie, všetci sa pozerali na Thea.

„V poriadku, toto je to, čo sa chystáme spraviť,“ začal Theo. „Ale najprv, súhlasia všetci tu prítomní s mojím plánom dať dohromady Hermionu a Draca? Vrátane vás dvoch?“ zabodol pohľad na Harryho a Rona.

„No, Ginny mi všetko povedala a ja som Ronovi povedal skrátenú verziu,“ vysúkal zo seba Harry. Zrejme sa ešte nespamätal zo svojho šialeného behu z chrabromilskej spoločenskej miestnosti do Veľkej siene.

„Teraz, keď som počul celý príbeh, skutočne obviňujem Malfoya za to, že si nezvolil správne dievča a Hermionu za predstieranie, že bola slizolinčanka. Ak by to nepredstierala, Malfoy ju po tom všetkom skutočne mohol považovať za svoju Popolušku!“ dodal Ron a nasilu sa usmieval, akoby mal čosi nepríjemné vo svojich ústach. Lavender na neho ostro pozrela.

„Naozaj? Ty vážne obviňuješ Hermionu rovnako ako Malfoya?“

Ron očervenel, keď sa Lavender k nemu otočila. „Nie... akosi viac viním Malfoya.“

„Pokrytec,“ odkašlal si Harry.

Náhle sa Ginny zlomyseľne zachechtala, čo niektorých ľudí prinútilo podskočiť. „Mládež, som jeden krok pred vami!“ A potom všetkým vyrozprávala, čo povedala Malfoyovi v Núdzovej miestnosti.

„Dobre, takže Ginny zaplavila Malfoyovu myseľ možnými variantmi a jediné, čo musíme spraviť, je uistiť sa, že si uvedomí, že Hermiona je JEDINOU možnosťou,“ povedal Theo, tónom veľmi podobným diktátorovi. „Niekto to všetko spíšte.“

Drobná Orla Quirková vytiahla svoje Bleskové brko a začala zúrivo písať na kus pergamenu. Harry zbledol pri pohľade na Bleskové brko, spomenul si na fiasko, ktoré zažil vo štvrtom ročníku.

„Nuž, predstavíme si nejaké scenáre pre Draca. Uistite sa, že pri každej príležitosti sa čo najbližšie dostanú k sebe a vyjasnia si niektoré stopy. Nejaké otázky?“

Harry zdvihol ruku, potom stiahol a šomral si. „Och, čo to robím?“

„Niečo si vravel, Potter?“

„Správne, kedy môžeme začať?“

Theo sa zasmial, ale okamžite prestal a vyzeral vážne. „Teraz.“

„Bystrohlavčania, choďte nariekať Hermione alebo Dracovi o nejakej knihe, čo ste čítali, ktorá hovorí o tenkej hranici medzi nenávisťou a láskou alebo o nejakej sentimentálnej love story týkajúcej sa dvoch nepriateľov, ktorí sa dajú dohromady, ako ten príbeh o Romeovi a Júlii, och, zabudol som, ako sa volali hlavní hrdinovia... Bifľomorčania, ak uvidíte Hermionu, pripravte si príležitosť niečo rozhádzať alebo čokoľvek. A keď vám pomôže, povedzte jej, že Draco spravil rovnakú vec. Chrabromilčania, v podstate robíte rovnaké veci, ale musíte byť viac kreatívni, pretože trávite najviac času okolo nej. A čo sa týka nás, slizolinčanov, musíme presvedčiť Draca, aby všetko odložil nabok, využil príležitosť a zariskoval.“

Keď celá skupina prikývla a rozišla sa, Theo sa otočil a viac menej pre seba zašepkal. „Len počkať mesiac alebo dva a uvidíme ako zvládnete, keď vás dvoch takmer celý siedmy ročník bude nútiť dohromady. Všetci proti vám dvom.“

„Nech hry začnú.“