Preklady fanfiction Harryho Pottera

Rok pavúkov

Ten nápad dostala počas vojny, keď dôverovať priateľom bolo rovnako ťažké ako si ich udržať. Predstavila si to tú noc po tom, čo sa Luna Lovegoodová pokúsila zabiť Harryho Pottera: čo keby sme si s týmto nemuseli robiť starosti? Čo keby si sme mohli ľuďom dôverovať?

Dokonca teraz, vo svete, kde kliatby dokážu zničiť život, vo svete, kde je zlo a dobro, neexistuje možnosť ako určiť či nie je niekto ovládaný niekým iným. Kliatba Imperius je taká klamlivá ako pamäť tých, ktorí sa zablúdili, a neexistuje žiadne protikúzlo.

To bola najťažšia časť vojny, nevedieť kto je naozaj kým. Bola to doba tajomstiev a zrady a predstierania.

Takže po tom, čo Harry zabil Voldemorta v záblesku desivej zelenej a oni na tom červenom poli zanechali polovicu svojich, rozhodla sa zmeniť svet.

-

Dnes je ten elixír tmavomodrý. Sedí a hľadí naň, praje si, aby sa tá bublajúca tekutina zmenila na takú, akú chce ona. Jej pracovňa je malým, skrytým kútikom v tom obrovskom, starnúcom dome, ktorý si kúpila pred viac než rokom. Jej dom je na vidieku, bližšie k Rokfortu, než by sa jej páčilo a trochu jej pripomína trojnásobne zväčšený Brloh. Všetko sa zdá byť šedé, a keď prší, rozmiestňuje pod tie diery hrdzavé vedrá.

Spálňu má na poschodí a keď sa schúli, aby unikla tomu vlhkému chladu, posteľná bielizeň cíti zatuchlinou. Jej knihy sťahujú k zemi rozpadajúcu sa skriňu. Zabudne vyčistiť chladničku a syr s mliekom sa pokazia. Neskôr si možno spomenie a premiestni sa do Rokvillu, aby sa znova zásobila.

Práca jej zaberá významné množstvo času a to je dôvod, prečo dovolí, aby ten dom existoval tak, ako existuje. Často si spomína, že keď chodila do školy, stav tohto miesta ju privádzal do šialenstva, ale teraz vie, že existujú dôležitejšie veci.

Pracuje s elixírmi odvtedy, čo si kúpila tento dom. Na začiatku hlavne teoreticky. Prehľadávala knihy zo skromnej knižnice a zásobenejšieho kníhkupectva v Rokville, aby z nich vybrala knihy o príprave elixírov a zaznamenala každú prísadu, ktorú našla, s jej vlastnosťami a účinkami. Trávila dni so schémami a poznámkami, špekulovala o tom, čo by sa stalo, keby pridala inú prísadu. Nakoniec začala s jednoduchým roztokom zlatoočiek, práškového mesačného kameňa a vlasom jednorožca. Odvtedy ešte neprestala.

Ministerstvo jej dala špeciálne povolenie na používanie kliatby Imperius, keď im predstavila svoj nápad. Rozumný experiment, povedali.

Testovala ten elixír na pavúkoch, ktorý sa potulovali po vlhkých krajoch jej domu. Prvý raz sa tie nešťastné trasavky pri kontakte s tou zmesou vyparili– vtedy bola matne žltá - a Hermiona mala týždeň strach znova to skúsiť.

Jej posledný pokus s tmavomodrým elixírom stvoril pavúka, ktorý vykonal magicky zosilnené príkazy v bolestivo pomalom pohybe a nadobudol o odtieň svetlejšiu farbu. Považovala to za dobré znamenie.

Pokúsila sa izolovať proti jedu pôsobiace vlastnosti bezoáru k tomu, aby pôsobili proti tejto kliatbe. Až doteraz neúčinne vyskúšala väčšinu iných protijedov, ale slabá spomienka na jej školské časy ju poháňala k tomu, aby vyskúšala zabúdaný bezoár. Potom, rozhodla sa, sa pokúsi preskúmať konkrétne zložky veritaséra, ktoré pripraví príjemcu o jeho obrany, tak aby sa mohli použiť na rozpadnutie magického poľa Imperiusu.

Uplynulý rok strávila prácou množstvo času.

Vibrácia jej prútika, vyvolaná časomeracím kúzlom, ju upozorňuje, že bezoár by mal byť dostatočne rozpadnutý, aby sa dali oddeliť jeho jednotlivé prvky. Odsunie stoličku, obhryzie svoj posledný džemový sendvič do dokonalého kruhu vo veľkosti galeóna skôr než ho položí na roh stola a prejde k variacemu sa kotlíku.

Nečakane zakopne o zabudnutú stoličku a vrazí do stola, udrie si bok o okraj a rozleje pariaci sa roztok na zem. Odskočí dozadu, keď sa kotlík úplne prevrhne a zničí tri dni dôkladnej práce, len tak-tak sa vyhne niekoľkým škaredým popáleninám.

"Sakra!"

Vypustí plynulý prúd zakliatí, keď likviduje zničený elixír a zrúti sa do sediacej pozície na zemi, vo frustrácii si pritiahne kolená k hrudi.

"Pri Merlinovi, Hermiona. Čo sa stalo?" vraví.

Hrozne sa vyplaší a nadvihne z očí  kučeravé vlasy, aby sa na neho zahľadela, kým on tam stojí jedným bokom opretý o dvere a ruky prekrížené na hrudi, ten večný úškrn mlčky krúti jeho pery. Nenávidí byť rozrušená, pretože potom nepočuje jeho kroky, keď prichádza tam, kde je ona.

Strelí po ňom nenávistným pohľadom a postaví sa, opatrne si utrie ustaraný pot.  "Mala som nehodu. Myslela som, že ešte spíš. Na teba je zavčasu."

"Ani mi to nepripomínaj. To prekliate slnko ešte ani nevyšlo. Si v poriadku?"

"Áno, len trochu na seba nahnevaná."

Jeho oči prejdú po každom detaile miestnosti, od tmavomodrého elixíru k prevrátenému kotlíku na zemi. "Ako to postupuje?"

"Posledný test vyšiel lepšie než zvyčajne," vraví, jej hlas ľahký. "A pracujem... nuž, pracovala som na izolovaní zložiek bezoáru, ale budem musieť začať od začiatku."

"Musíš to urobiť rýchlo, Hermiona. Voldemortovi stúpenci majú stále špiónov. Chystajú nové povstanie, som si tým istý," odpovedá naliehavo, jeho oči sa nakoniec zastavia na jej.

"Viem," vraví nešťastne. "Snažím sa - vieš to."

Náznak úsmevu. "Samozrejme, že sa snažíš. Chcel som urobiť nejaké raňajky, keď už som hore. Je mi jasné, že sa zabudneš najesť, ak ich neurobím."

Pokrčí plecami. "Asi máš pravdu... Budem poriadne zamestnaná ďalších niekoľko týždňov, keď sa to budem snažiť dohnať."

"Neuštvi sa."

"Prečo si stále tu, Draco?"

"Poznáš na tú otázku odpoveď, Hermiona. Prečo mi ju stále kladieš?"

-

Stretne sa s Harrym a Ronom u Troch metiel. Ruch hostinca ju zmätie a zmáha po tak dlhej tichej samote jej domu.

"Už to bola chvíľa, Miona," vraví Ron, jeho oči prezradia viac, než by si želal.

Usmeje sa, aby ho upokojila. "Naozaj mám veľa práve, Ron. Myslím, že sa dostávam blízko. Posledný test vykázal sľubné výsledky."

Harry si odpije z ďatelinového piva a ona považuje za roztomilé, že zanechá penu na jeho hornej pere. "Niekto dal hlášku médiám, počula si? Prorok uverejnil článok o tom, ako tvoj elixír ovplyvní čarodejnícky svet - vyvolal dosť veľký rozruch," vysvetľuje opatrne, ako keby sa bál, že ju to šokuje.

"Vážne?"

"Áno. Priniesol som ti výtlačok, ak sa chceš pozrieť." Už sa prehráva v taške.

"To je v poriadku. Je to len rozptýlenie, vážne," vraví. Harry na chvíľu zmrzne, ale čoskoro potom sa narovná a znova si odpije. Ron na ňu uprene hľadí. Jej ďatelinové pivo chutí príliš sladko.

"Vždy to takto chutilo? Nespomínam si na takúto chuť."

Ron prikývne. "Nuž, už sme sa chvíľu nestretli. Asi si len zabudla."

Harry náhle prerušuje, oči uprené na svoje spojené ruky. "Hermiona, koľko si spala túto noc?"

Zakloní sa na stoličke, hľadí na neho skrz svoje mihalnice. "Neviem. Sedem hodín, možno? Naozaj si nemôžem spomenúť." Pokožka pod jej očami vraví iné číslo.

Teraz sa vloží Ron, jeho oči znepokojené spôsobom, ktorý jej ide na nervy. "Naozaj si o teba robíme starosti, Hermiona. Nepočuli sme o tebe skoro tri týždne, než sme ti poslali sovu, aby si sa tu s nami stretla."

"Povedala som ti, Ron. Mám veľa práce."

"Potom si možno potrebuješ dať pauzu."

"Nemôžem. Ten elixír je neuveriteľne nestály. Keby som jednoducho na ňom prestala pracovať, on by-"

"Pri Merlinovi, Hermiona, obávame sa o tvoje zdravie!"

"Nemusíš si o mňa robiť starosti, Ron, som-"

Harry konečne prehovorí, jeho hlas obsahuje tú autoritu, ktorá ho počas vojny spravila takým mocným vodcom. "Prestaňte s tým, vy dvaja. Hádka nič nevyrieši. Ron, Hermiona sa dokáže o seba postarať sama." Ron na neho vyšle pochybovačný pohľad, ktorý signalizuje rozsiahly rozhovor predtým na túto tému - tento tiež Hermionu rozčuľuje. Harry pokračuje. "A Hermiona, musíš mať občas život okrem práce. Len... občas vypni. Pošli nám sovu, tak aby sme vedeli, ako sa darí."

Usmeje sa - slabo, roztržito - jeho smerom.

-

Draco, na protest proti jej vyčnievajúcim rebrám, pripraví na večeru veľkorysú hostinu. Nemá srdce povedať mu, že nemá rada pečené mäso. Sedia v príjemnom mlčaní a Hermiona tvaruje svoje zemiaky do pokrivenej hviezdy a krája mäso na kosoštvorce, kraje je, ale stred necháva na tanieri.

"Prečo to robíš?" pýta sa, znie trochu naštvaný. "Tvaruješ svoje jedlo, myslím."

Pokrčí plecami. "Neviem."

"Je to čudné."

"V poslednej dobe premýšľam."

Vidí ho periférnym videním prevrátiť oči. "Áno, to môžem povedať. Pracuješ každý deň."

"Nie, premýšľam o tom, čo sa stalo medzi nami," vraví šeptom, zíza na kraj stola, aby ho mohla obkresliť prstami.

"Ach."

"Dospela som k tomu, že by nám to nikdy nemohlo vyjsť." Toto je pre ňu ťažké, pretože sa neustále snaží na to nespomínať.

"Ani keby som nebol-"

"Áno." Nakoniec zdvihne oči a vidí, že ju sleduje. "Dokonca aj keby si ich nezabil."

Len hľadí na ňu niekoľko ďalších sekúnd, kým neskloní svoju tvár, neskloní svoj pohľad do taniera.

-

Vie, že to začalo týmto:

"Nedokázala by sa ma ignorovať, ani keby si sa snažila, Grangerová."

Bola to výzva. Jeho oči boli nevyhnuteľne uprené na ňu a ona bola lapená ich intenzitou. Niečo v jej hrdle sa roztrepotalo.

Provokovával Harryho a Rona s hlúpymi urážkami, ktoré stále dokázali byť naprosto účinné, a Hermiona si stále dokola opakovala prosté heslo: "ignoruj ho, len ho ignoruj."

A potom to povedal, a ona si uvedomila, že je to pravda.

Všimla si ho, a on si všimol ju, ale ani jeden z nich by to nepriznal.

Bolo to tri mesiace predtým, než útočisko Rokfort prišlo o svojho vodcu.

-

Po týždni sa jej darí izolovať protilátku v bezoáre. Pridáva po jednej kvapke matnú žltú tekutinu do svojej modrej zmesi, strieda smer svojho miešania. Elixír zasyčí a zostane matne gaštanový. Hermiona privanie výpary smerom k sebe a nič necíti. Zmätená prehľadá dom kvôli pavúkovi. Naženie nešťastné stvorenie do plastovej krabice, nesie ho späť do pracovne. Uchopí prútik a namieri na pavúka, namierená špička prútika sleduje šialene cupitajúci pohyb tých ôsmich nôh.

"Imperio."

Pavúk sa prestane pohybovať, jeho drobné tielko sa trochu prepadne, keď sa dostavia účinky kúzla.

Vylez z krabice, pomyslí si, a sleduje pavúka pohnúť sa smerom k rohu jeho ohrady a pokúsiť sa neúspešne vyliezť po tých šmykľavých bokoch. Spokojná so svojimi schopnosťami vykonať tú kliatbu, kvapne malú kvapku elixíru na toho snažiaceho sa pavúka.

Nevidí žiadnu zmenu v jeho vzhľade. Jej výsledný cieľ je ten, že ak je subjekt vystavený účinkom tej kliatby, zmení farbu a tak indikuje prítomnosť vonkajšej kontroly.

Ale ten pavúk vzdáva svoju úlohu. Opúšťa roh, kde sa tak usilovne snažil vyštverať nahor, znova pokračuje v svojom predchádzajúcom pobehovaní okolo krajov krabice.

Hermiona sa trhnutím vzpriami na stoličke.

-

„Draco!“ Nepoužívané svaly na nohách ju pália, keď berie schody po dvoch. Dostane sa do jeho spálne a roztvorí dvere, rozkašle sa, keď ju do tváre zasiahne záplava prachu. Keď polapí dych, vraví: "Draco! Funguje to! Myslím, že ak tú zložku elixíru dokážem izolovať, bude to dokonalé! Ja-"

Izba je prázdna. Hermiona náhle prestane hovoriť, zamračenie sfarbí jej tvár. On je vždy vo svojej izbe, keď ona pracuje. Vojde do izby a považuje za čudné, že jeho posteľ je úhľadne zastlaná. On si nikdy neustiela posteľ.

Zmätená prehľadá dom, ale nikde ho nevidí.

-

Rokfort bola ich pevnosť. Slabnúci hrad stále ponúkal ochranu, dokonca aj keď bola pre vojakov namiesto študentov. Vybrali si izby, a ona sa rozhodla pre svoju starú izbu zo šiesteho ročníka. Pripomínala jej dobu, keď vojna nezamestnávala každú ich myšlienku.

Vrátil sa počas najťažšej časti boja, v nočný čas, keď často vstávala z postele, aby si vychutnala ticho medzi bitkami. Bola by ho zabila, keby si nevšimla jeho oči, pretože si pomyslela, že by neobsahovali toľkú odovzdanosť, keby bol proti nim.

Prvá vec, ktorú jej povedal, bola, že Severus Snape je mŕtvy a on už je unavený z utekania.

Druhá vec, ktorú jej povedal, bola, že odpadne. Zachytila jeho hlavu skôr, než treskla o zem, aby sa neprebral s otrasom mozgu.

Zostával v bezvedomí niekoľko dní, a ona musela presvedčiť viac než jedného človeka, aby neukončil jeho život, kým spal. Stále vravela, že sa im nechystá ublížiť, a keď sa jej spýtali, ako si môže byť taká istá, povedala, že nevie. Jednoducho to vedela.

Keď sa prebral, bola to jej tvár, ktorá sa nad ním vznášala ako útecha.

-

Tú noc sa Hermiona rozhoduje, že naozaj nepotrebuje spať. Začína pripravovať veritasérum, ktoré je základom pre úspešnosť jej objavu a sedí vo svojej pracovni a sleduje, ako sa varí.

On sa nevráti ďalších päť bezsenných dní, nie až kým neizoluje tú zložku veritaséra a zistí, že to nie je tá zložka, ktorú potrebuje. Ďalší scvrknutý pavúk.

Znova nezačuje jeho kroky. Plače na zemi, drží mŕtveho pavúka v dlaniach, ako keby to bolo choré dieťa.

"Hermiona?"

Zabudne na pavúka. Pri zvuku jeho hlasu sa k nemu zúrivo otočí. "Kde si sakra bol?"

Zastaví napriek jej hnevu a hľadí chladne do tých bleskov z jej očí. "Potreboval som trochu času. Čo sa stalo?"

"Nemeň tému!" vyprskne.

"Spala si?"

"Krucinál, Draco! Snažím sa s tebou rozprávať!"

"Myslím, že sa potrebuješ vyspať," vraví, pomaly, rozvážne. Vykročí k nej.

"Nie, nepotrebujem!" Odsunie sa, skoro prevrhne nevydarený elixír. "Musím nájsť tú poslednú zložku! Kde si bol?"

A potom dopadne na zem.

-

Prvý raz sa jej dotkol po tom, čo stratili Ginny. Harry trúchlil tak, ako nikdy nikoho nevidela trúchliť a ona si navždy zapamätá v jeho očiach to rozhodnutie zomrieť, tú túžbu nasledovať svoju lásku do akéhokoľvek posmrtného života, ktorý existuje. Ron bol obklopený ochrannou silou jeho rodiny.

Ona bola sama.

Nevyšla zo  svojej izby niekoľko dní, nie až kým nevyrazil dvere, aby zbadal tú prázdnotu v jej tvári. Odvrátila sa od neho.

"Grangerová, prestaň byť taký srab."

Vedela, že to povedal len preto, aby ju vyviedol z miery, aby sa uistil, že tu stále je, ale aj tak to zabralo. Následne prišla k rozumu, keď ju pritlačil o seba, keď udierala svojimi dlaňami na jeho hruď, keď kliala a plakala tak silne, že ju z toho bolelo hrdlo. Nejasne zaregistrovala, že ju chytil za lakte, oprel svoje čelo o jej, a vydával upokojujúce zvuky, ktoré ju nejako dokázali utíšiť. Hľadela do jeho očí skrz chvejúce sa slzy.

"Draco..."

Bolo to tiché, skoro šepot, prosba o odpustenie a útechu. Ginnina smrť niekde v jej krehkom tele otvorila prázdnotu a ona si pomyslela, že ju možno zaplní. Žiaľ jej umožnil pochopiť, čo naozaj potrebuje.

Tak dlho po ňom túžila.

Jeho oči sa zmenili pri zvuku jej hlasu, stali sa tvrdšími a naliehavejšími.

"Prosím..." Znova jej hlas.

Presunul ruky k jej pásu, zovrel ju dosť silno, aby ju prinútil zalapať po dychu. Naklonil sa bližšie k nej, ich líca sa skoro dotýkali a pritlačil pery k jej čeľusti. Zatvorila oči, a svojím telom vyhľadala jeho silu.

-

Prebúdza sa vo svojej posteli s odretými lakťami a kolenami  a premýšľa, ako silno narazila na zem. Sedí v zaprášenom kresle naľavo od nej, hlavu má v rukách.

"Ako dlho som spala?"

"Viac než deň," odpovedá, hľadí na ňu cez pavučinu svojich prstov s krvou podliatymi očami.

"Ach, pri Merlinovi! Elixír! Musím..." Začne odsúvať prikrývky a probuje zem slabými kolenami. Ale on tam je, chlácholí ju späť do postele.

"Musíš sa prestať vyčerpávať, Hermiona. Postaral som sa o ten elixír. Nerob si práve teraz s ničím starosti. Len spi."

Povzdychne si. "Zostaneš? Zostaneš so mnou?"

Posadí sa na kraj jej postele, načiahne sa rukou, ako keby mal uhladiť vlasy z jej tváre. Namiesto toho pritiahne prikrývky tesnejšie okolo nej. "Ja vždy zostávam, nie?"

-

Po prvý raz za ten rok si pripadá bezmocná. Nedarí sa jej vymyslieť niečo, čo by sa dalo použiť v jej elixíre, aby to prezradilo prítomnosť tej kliatby. Spala tri dni, a predsa sa necíti viacej odpočinutá. Draco udržiaval stabilný stav elixíru a dokonca nejaký urobil, aby napravil existenciu tej zlyhanej zložky veritaséra, kým spala, ale ona nedokáže vymyslieť ďalší krok.

Je teraz neustále prítomný. Cíti, ako ju sleduje, keď pracuje a je a keď spí, len aby sa uistil, že sa nerozpadne.

Prináša jej obed, keď sa ona prehŕňa jej rozsiahlou zbierkou elixírov. "Nejaký pokrok?" Pýta sa, nalieva jej mlieko do čaju.

Pokrúti hlavou. "Ja len... nedokážem nič vymyslieť. Ty si mal v elixíroch dobré známky. Čo myslíš?"

Pokrčí plecami. "Neviem. Potrebuješ niečo, čo prezradí, niečo, čo dokáže prítomnosť niečoho iného," vraví, keď uvažuje nad tým nápadom. "Mojím návrhom by bolo uvažovať o nejakej látke, ktorá to robí a skúsiť čokoľvek, čo vyzerá ako najlepšia voľba."

Jeho rozumné uvažovanie ju upokojí. Závoj paniky a preludu opúšťa jej myseľ a ona dokáže znova myslieť. Má pocit, že by mu mala poďakovať, ale keď sa otočí, aby prehovorila, je preč.

-

Ich vzťah nezostal dlho utajený. Po troch týždňoch tlmeného a rýchleho párenia sa o steny a na stoloch, ich milostný pomer objavil asi ten posledný človek, ktorého by si zvolila. Musela fyzicky zadržať Rona, keď bez klopania vošiel do jej nezamknutej spálne a zbadal ich v sprche cez odraz na zahmlenom zrkadle. Prešli mesiace, kým dokázal prijať Draca ako Hermioninho partnera, priateľa a milenca.

Pre ostatných to bolo ľahšie. Ich žiaľ sa prejavil v rozličných a špecifických spôsoboch a pre ňu sa prejavil ako potreba a túžba. Dalo sa čakať, že urobí niečo radikálne.

Harry sa stal veľmi zameraný na zabíjanie - na vyhratie vojny, na porazenie Voldemorta a na zabití kohokoľvek, kto zabil ju. Pani Weasleyová už viacej neprehovorila. Narástla Lunina výstrednosť. Ron nikdy nežartoval, nikdy sa neusmial.

Ona mala Draca.

-

Pri večeri ten večer, keď si našla čas, aby unikla z jej pracovne, zíza na to jedlo, čo Draco pripravil a spomína na niečo z minulosti. Medzi obočím sa jej zjaví vráska. "Ty si nikdy nevaril," povie pomaly.

Pozrie sa na ňu, keď si naberá jedlo do úst. "Hmmm?"

"Pred všetkým týmto. Počas vojny. Nikdy si nevaril."

Prehltne. "Nevaril som, vážne?"

"Nie."

"Musel som to niekde pochytiť."

Zamračí sa, neprítomne nabodne vidličkou do kuracích pŕs. "Hmm..."

"Čože?"

"Je to len čudné..."

Jeho oči zostali unavené a nahnevané. "Čo je čudné?"

"Nuž, ty si rozmaznaný blb."

Uškrnie sa a to ju prinúti chcieť vrhnúť jedlo na stenu. "Áno," prizná rázne.

"Považujem to za zvláštne, že rozmaznaný blb by sa - či by sa mohol - naučiť variť tak dobre za tak krátky čas," vyprskne a znie to  skôr ako obvinenie než úvaha. Hľadí na svoje kura, keď ho tvaruje ako kúsky puzzle.

"Sakra, Hermiona! Čo sa do pekla s tebou deje?" Silno odtlačí stoličku a stôl nadskočí. Ona sa nepohne.

Keď odíde, vyrúti sa z izby ako rozčúlené komando, ona sa pozrie na steny a povie do ničoty. "Len to považujem za čudné, to je všetko."

-

Občas mala pochybnosti. Keď hovoril o Voldemortovi spôsobom, ktorý z neho robil niečo úžasného miesto niečoho hrozného. Keď videl krv, ktorá pulzovala pod tenkou pokožkou jej zápästia a v jeho očiach sa zjavilo rezervovanie. Keď sa znamenie rozpálilo pod špičkami jej prstov.

Vedela, že to bola ich minulosť, ktorá spôsobovala jej váhanie. Vedela, že to bola v prvom rade predstavivosť. Vedela, že bol oddaný.

A predsa tie pochybnosti rástli.

-

Po tom, čo polovica Weasleyovcov zomrela vo vojne, návšteva Brlohu stratila svoju príťažlivosť, ktorú pre ňu kedysi mala. Vedela, že pani Weasleyová bojuje rozstrapkanou niťou, aby udržala rodinu. Hnev a smútok trhajú príbuzenské putá.

Nechce opustiť prázdny dom, ktorý jej začal pripadať ako bezpečie, ale Harry a Ron ju uplynulý týždeň bombardovali sovami a hrozbami, že ju fyzicky vyzdvihnú z jej pracovne. Rozhodne sa upokojiť ich, aby neurobili niečo unáhlené.

A tak stojí na prahu Weasleyovcov s fľašou lacného červeného vína a úsmevom na tvári. Ron roztvorí dvere.

"Miona! To je skvelé -"

Veľmi rýchlo prestane hovoriť a hľadí na ňu. Vidí, ako sa mu pohne ohryzok, keď prehltne. "Čau, Ron," vraví a opätuje mu pohľad.

"Pri Merlinovi, Hermiona. Si chorá. Musíš si odpočinúť. Trochu elixíru na Bezsenný spánok alebo niečo také. Ty -"

Zamračí sa. "Čo je? Som v poriadku, Ron."

"Vyzeráš... spávaš?"

"Vždy sa ma to pýtaš a ja vždy odpoviem, že áno," vraví, pretlačí sa popri ňom, aby si odložila kabát. Zachytí svoj odraz v zrkadle vo vstupnej hale a vidí bledú a chudú a unavenú. "Len som tvrdo pracovala."

"To je niečo viac... je to... Hermiona, musíš zohnať pomoc. Možno ten elixír môže počkať."

Okamžite sa k nemu otočí, zatlačí do neho silno dlaňou ruky. "Ako to môžeš povedať? Ako to môžeš povedať po tom, čo sme spoznali vo vojne?" Už jačí.

Harry prichádza ako odpoveď na jej hlas, krik a je napätý a strhaný. "Hermiona, čo sa deje?" pýta sa, pozerá sa na ňu a nedá najavo svoj šok.

"Ron je strašný, Harry!" vraví, oprie sa o stenu kvôli opore. Všimne si spoza rohu nakúkať pani Weasleyovú.

"Dobre," premýšľa, stále na ňu hľadí, oči roztvorené. "Dobre. Hermiona, Ron a ja sme sa rozprávali a nepáči sa nám predstava, že žiješ sama v tom starom dome. Škodí tvojmu zdraviu. Potrebuješ si dať prestávku."

Pozerá sa z jedného na druhého, obočie zvraštené. "O čom to rozprávaš? Nie som sama. Draco sa o mňa stará lepšie, než by sa ktorýkoľvek z vás mohol," vraví pomaly, ako keby hovorila s deťmi.

Harry s Ronom si vymenia dôverný, nepokojný pohľad, ktorý ju vydesí.

Harry si vzdychne, prejde si rukou cez svoje neskrotné vlasy. "V poriadku. Dobre. Toto už trvá príliš dlho. Hermiona -"

"Čo je?" Vyprskne, nie bez nepriateľstva.

"Musíme ti povedať niečo o Dracovi."

Pozerá z jedného na druhého a vidí ich s novým svetlom, s novým zámerom. "Áno, nuž ja to nechcem počuť," povie chladne.

"On je-"

Pozrie uprene na Harryho, jej tvár ľahostajná a nehybná, a odmiestni sa.

-

Dva týždne pre tou bitkou, ktorá všetko zmenila, jej Draco povedal, že ju miluje. Pobozkala ho a odpovedala na oplátku.

-

Objaví sa udýchaná a popri stene sa zašuchne na zem. Cíti ako ju pália oči a diví sa prečo.

"Čo sa deje tentoraz?"

Pozrie na neho skrz svoje vlasy, ktoré jej vypadli z drdolu na hlave. Utrie si nos chrbtom ruky a vstane, dosť vďačná za jeho prítomnosť, ako keby čakala, že bude preč. "Moja návšteva nešla veľmi dobre," vraví potichu, otrie sa okolo neho, aby si v kuchyni naplnila pohár vody. Schladí jej krk a znovu nadobúda časť svojej vyrovnanosti.

"Ako to?" pýta sa Draco, keď ju nasleduje do druhej izby.

"Mysleli si, že som chorá alebo niečo také... Ron dokonca navrhol, aby som si vzala Bezsenný spá-" Zmĺkne a oči sa jej zahmlia v zamyslení.

"Čože?"  Pýta sa, jeho znudené oči ustarane zabodnuté do jej.

"Samozrejme!" Vybuchne, úsmev sa roztiahne po tvári. "Samozrejme!"

Draco pokrčí plecami a nasleduje jej zrýchlený krok, keď beží do pracovne. Prehŕňa sa svojimi zásobami prísad. "Je to tak jednoduché, také elementárne!" Žiari, prsty sa slabo chvejú, kým hľadá.

"Čo je?"

"Je to stavikrv vtáči (cz: truskavec)!" Povie triumfálne, keď zdvihne fľaštičku usušeného, nakrájaného koreňa.

Draco sa pochybovačne zamračí. "Antiseptikum?"

Vzrušene sa na neho pozrie, už krája ten koreň na prášok a odmeriava malé množstvá. "Je to jedna zo základných prísad elixíru Bezsenný spánok. Keď sa ním popráši skoro dokončený elixír, umožní odstrániť obavy, znepokojenia a útrapy človeka. Tie vlastnosti sú správne a mali by reagovať správne s prísadami, ktoré sú už v elixíre. Nájdeš mi pavúka, však?"

Všimne si, že Draco krúti hlavou v pochybnostiach a opúšťa izbu. Elixír zbledne, má farbu šampanského, keď nad elixírom popráši správne množstvo stavikrvi vtáčej. Vycíti oči prepaľujúce jej chrbát a otočí sa, aby našla Draca stáť vedľa dverí. "Kde je?" pýta sa, hľadá prázdnu krabicu, do ktorej tých pavúkov zvykne dávať.

Nakloní hlavu trochu doprava, prižmuruje oči, až kým ona môže vidieť len šedú čiaru. "Kde je čo?"

"Ten pavúk."

Sleduje, ako sa pokožka medzi jeho obočiami stiahne. "Neviem. Prečo sa neporozhliadneš? Musia tu niekde byť," vraví, štibre si lenivo nechty.

Hermiona sa zamračí, zvažuje si ho. "Pri Merlinovi, Draco, len som ťa požiadala, aby si mi jedného našla!"

Opätuje jej zamračenie. "Nie, nepožiadala."

Keby to bolo niekedy inokedy, bola by sa pýtala ďalej, jednoducho preto, že si pamätá, že ho žiadala a predsa ho žiaden pavúk nezaujíma. Neochotne pokrčí plecami, pátra po osemnohom stvorení v rohu a naberie ho do krabice.

"Imperio."

Pavúk sa zakýva na nohách, vädnúca kvetinka a čaká na jej príkaz. Príliš vzrušená, aby premýšľala o detailoch, Hermiona jednoducho kvapne kvapku elixíru na pavúka, špička kvapátka sa chveje s jej prstami, keď tá matná tekutina vytvorí guľôčku a rozprskne sa na zadočku toho pavúkovca.

Pavúk okamžite stmavne viac, než je jeho prirodzená farba a začne pobehovať po dne krabice.

Hermiona cíti okolo seba Dracove ruky, keď sa jej nohy podlomia.

-

Žili v nádhernej hmle, ktorá bola len krátko prerušená, z času na čas, vojnou. Navykla si prebúdzať sa s pohľadom na jeho tvár.

V jeho náručí sa cítila bezpečne. Keď všade navôkol bol boj a umieranie, ona sa cítila bezpečne.

-

"Ako ho nazveš?"

Pozrie sa na neho ponad pohár šampanského, oči zahmlené pitím a triumfom. "Premýšľala som o elixíre Insurrectum. Sedí, nie?" pýta sa, keď dopije posledné šampanské a teší sa z toho bodania na jazyku.

Prikývne, sleduje ju. "Insurgo Insurgi Insurrectum*. Zdá sa byť vhodným protikladom k Imperiusu. Takže sa držíš svojej latinčiny?"

*anglický preklad: to rise up, rebel, revolt, ale prakticky všetky tri znamenajú to isté – pokus o náš: povstať, búriť sa, revoltovať. 

Pokrčí plecami. Obrys jeho tela zakolíše, rozptýli sa ako na nevydarenej fotografii. Keď sa znova vyjasní, premýšľa, či nevypila priveľa. Sedia v nepríliš príjemnom mlčaní.

Pocíti dôverne známe rypnutie pochybností vo svojej hlave a nedokáže pochopiť príčinu.

-

Hlasnejšia.

Stále bola hlasnejšia, tá záverečná bitka.

Každá kliatba, každý krik, každé padnuté telo vydalo nejaký zvuk.

Unikali s rukami spojenými, prútikmi vytiahnutými. Všetci šli do Rokvillu s jeho budovami, aby našli úkryt a ochranu, takže to bolo tam, kde šli tiež.

Kvôli tomu už nikdy nenasleduje dav, už viac nie.

"Ani nešepni. Len na mňa počkaj. Vrátim sa, sľubujem. Potrebujem zistiť, či sú tam," povedal a šiel do toho davu ľudí a hľadal tú druhú stranu.

Zadržala dych.

-

Rozhodne sa, že ráno, po spánku a odpočinku, zoberie vzorku elixíru na ministerstvo. Teraz potrebuje čas, aby sa upokojila.

Pripraví si vodu do kúpeľa takú horúcu, ako sa len dá zniesť a sleduje paru vinúť sa k stropu, kým ju jej pokožka bodá a štípe. Potí nečistoty; a všetko to, čo jej spôsobovalo bolesť, odchádza niekam inam, zatiaľ. Zostáva v tej vode tak dlho, koľko môže a keď vstane, cíti, ako sa jej krv ženie z hlavy a musí sa držať steny, až kým sa stratí tá čiernota pred jej očami.

Keď opúšťa kúpeľňu, omotaná veľkým modrým uterákom, ktorý ešte viac zvýrazňuje jej ružovú pokožku, Draco sedí na jej posteli. Pozerá sa na ňu a ona vidí bezmocnosť, ktorá ju znervózňuje.

"Čo tu robíš?" pýta sa, zviera uterák.

Prehrabne si rukou vlasy, hľadí na tie sprehýbané dosky v podlahe. "Premýšľal som, že by som možno mal čoskoro odísť," vraví, potichu.

Má pocit, ako keby ju snáď udrel a zatvorí oči pre prípad jej inštinktívneho protestu. "Pre-prečo?"

"Už ma viacej nepotrebuješ."

Zamračí sa, zmätená. Nevie, kam ísť, tak stojí pri stene. "Čo tým myslíš?"

"Nepotrebuješ, aby som tu bol, takže budem musieť odísť."

"Nemusíš urobiť nič, Draco. Môžeš robiť, čo len chceš.

Konečne sa znova pozrie na ňu a ona vidí, že sa nejasne usmieva. "Ty stále nerozumieš, však? Pri Merlinovi, Hermiona?" Ale nepovie viac.

Posadí sa vedľa neho, rukami sa tuho objíma. To rýpanie sa vrátilo a ona cíti dieru strachu vo svojom bruchu, zúfalstvo.

Ten rok, spomína si, sa zdal trvať celý život a Draco bol neustále prítomný. Jej strážca, jej dozorca, jej rozčuľovateľ. Jej spoločník a jej ničiteľ. Ale ich čas v tomto dome bol snom a ona si začína uvedomovať, že ten netrvá večne.

Nemôže si pomôcť, ale cíti, že sú nad priepasťou strašného tajomstva.

"Kam pôjdeš?" spýta sa, znepokojenie v jej hlase.

Pozrie sa na ňu príliš prudko a potom sa zasmeje. Nie je to šťastný zvuk. "Si smiešna, vieš to?" vraví.

Prižmúri oči. "Čo sa to sakra s tebou deje, Draco? Nikdy som ti nepovedala, že nemôžeš odísť. Nie si väzeň."

"Prebuď sa, Hermiona."

A potom ho pobozká, pretože má pocit, že je to jediná vec, čo môže urobiť. Otočí sa okamžite k nej, pritlačí jej telo silno na posteľ akoby trest za jej nevedomosť.

Jej telo si pamätá, čo jej myseľ nie a ona prestáva myslieť.

Pripadá jej ako krehký - menej logický sen - a ona sa ho drží.

-

Ten výbuch ju odhodil na chrbát a vydýchne vzduch, čo zadržiavala. Leží, bojuje s nespolupracujúcimi pľúcami po niekoľko minút, až kým sa nedokáže posadiť a pozrieť sa na ten masaker.

Dav civilistov. Bezcitný masaker.

Ten výbuch nastal tam, kde pred chvíľou bol Draco a tie telá boli rozsypané v kruhu okolo toho ohniska.

A ona vedela.

"Ty bastard. Vedela som to." Jej slzy spaľujú zvyškový dym. Tá rastúca pochybnosť je náhle odôvodnená.

Pamätá si na zradu toho dňa tesne predtým, než svet sčernel.

-

Prebudí sa a okamžite vycíti, že niečo nie tak, ako by malo byť. Prevráti sa, načiahne ruku, aby zobudila Draca, ale nachádza prázdnu posteľ. Nie, nielen prázdnu - nedotknutú. Posteľná bielizeň je úplne hladká, vankúš je bez odtlačku. On si nikdy nestelie posteľ.

Zamračí sa, odsunie si vlasy z očí a pozrie sa, oči zakalené, po izbe.

Strasie sa. Niečo je zle.

Odhodí prikrývky a vstane, čaká, že pocíti trhnutie a zabolenie nepoužívaných svalov. Kráča bez nepohodlia.

Uvažuje, či to naozaj bol len sen.

A potom si uvedomí, že je nahá. Posadí sa na posteľ, nahé kolená hrboľaté vo svojej chudosti a pokúša sa zmieriť so skutočnosťou, že milovala Draca Malfoya.

-

Prebudí sa na tlmené hlasy. Dokázala dokonca so zatvorenými očami rozoznať sterilnú bielosť Sv. Munga. Leží nepohnuto niekoľko okamihov, pokúša sa pozbierať svoje spomienky.

"Draco!" vydýchne, hnev bleskurýchle spôsobí, že sa jej oči rozletia.

"Hmm?" povedal dôverne známy hlas. Otočila hlavu a zbadala ho. Jej oči sa prižmúrili. Posadila sa, strhla sa pritom bolesťou, a prudko mu strelila facku.

"Ako sa sem opovažuješ prísť, ty čubčí syn! Zabil si ich!" Hlas sa jej zlomil, ale natiahla sa, aby ho schmatla za nejakú časť, zovrela a ublížila. "Videla som ťa!"

Zbadala Harryho a Rona, zdroj tých tlmených hlasov, prirútiť sa cez dvere, zmätok vpísaný v ich tvárach. "Hermiona, čo je -"

Draco zovrel jej zápästia, aby sa ho znova nepokúsila udrieť. "Hermiona, počkaj. Dovoľ mi to vysvetliť. Voldemort má moc za-"

"NEPOKÚŠAJ SA TO ZDÔVODNIŤ!" Vykríkla, stisla oči, aby nimi zadržala bolesť svojho dobitého tela. "Ty si ich zabil! Len tak ľudí na ulici! Po všetkom, čím sme si  prešli, ako si mohol?"

Harry a Ron sa prirútili k nej, skoro nabrali Draca, ktorý ukročil nabok, aby im uhol z cesty. "Hermiona, o čom to hovoríš? Kto zabil koho?" spýtal sa Ron, obočie zvraštené v zmätku.

"ON! On zabil tých ľudí!" Hermiona zajačala, ukázala náhle na Draca, ktorý stál opodiaľ a hľadel na ňu s očami, ktoré boli dosť smutné na to, aby jej pukalo vnútro. "Ja nemôžem..." Nakoniec sa zlomila, vzlykala a schovala hlavu v rukách.

Ron a Harry sa pozreli smerom, ktorým ukázala a potom si vymenili pohľad, ktorý ju vyplašil. Harry kývol na doktora. "Myslím, že by ste ju radšej mali upokojiť."

Už viacej nevedela o ničom.

-

Potom čo znova príde k sebe, nájde si oblečenie a zíde dole schodmi. Očakáva, že nájde prázdny dom, ale je v kuchyni a dozerá na dve šálky kávy na pulte.

Stojí vo dverách, pozerá na neho, len na chvíľu. Opíja sa predstavou, že je stále tu. Započuje ju dýchať a zdvihne kávu. Podá jej ju a predkloní sa, aby ju slabo pobozkal na ústa. Sotva ho zacíti.

"Myslela som, že si odišiel," vraví, zoviera ruky okolo teplej šálky.

"Ešte nie," odpovedá.

"Niečo sa deje."

"Prebúdzaš sa. Už ma viacej nepotrebuješ."

Nakloní hlavu a začína chápať. "Ustlal si si posteľ. Ty si si nikdy neustielal posteľ. Včera v noci som ťa nemohla cítiť."

Hľadí na ňu, minútu. Dve. Potom vraví: "Samozrejme, že nemohla. Už som rok mŕtvy."

Pustí šálku. Káva sa rozšplechne po zemi, presakuje medzi doskami v podlahe. "Nie, nie si. Bol si tu som mnou. Vždy si tu bol, aby si sa o mňa staral. Neklam, Draco," rýchlo vraví, medzi slabými nadýchnutiami.

"Použi svoju hlavu, Hermiona. Nedovoľ, aby ťa to ovládalo. Je čas prebudiť sa." Jeho oči sú veľmi nežné, veľmi jasné.

Zatvorí oči, tuho stisne. "Ach môj bože. Ach môj bože." A potom si uvedomila. Spomenula si na prázdne izby a slová prehovorené do ničoty. Má pocit, že možno odpadne, takže nahmatá stoličku a posadí sa.

Keď následne otvorí oči, on je preč.

-

Harry a Ron sa potichu rozprávali s doktorom, kým Hermiona spala.

"Čo sa deje? Prečo sa Hermiona takto chovala?" spýtal sa Ron, kým si zviera ruky.

Doktor sa na nich smutne pozrel, zodpovednosť ťažká v jeho tvári. "Povedali ste, že slečna Grangerová mala vzťah s obeťou tej kliatby?"

"Áno," odvetil Harry. "Práve vypočúvame Lestrangeovú. Ona tú kliatbu vykonala. Zabila tridsať ľudí." Hnev v jeho očiach prinúti doktora o krok cúvnuť.

"Mám dôvodné podozrenie, že slečna Grangerová si... vynahrádza," vysvetľoval a ťažko si vzdychol.

"To čo do pekla znamená?" dožaduje sa útočne Ron.

"Znamená to, že si slečna Grangerová myslí, že ju pán Malfoy zradil a zabil tých ľudí. To znamená... že si myslí, že je stále nažive. Myslela si, že bol v tejto izbe."

Obaja chlapci - už muži - zmĺknu. "Ona... ona sa tam rozprávala s Malfoyom?" Ron sa na tými slovami zasekol.

Doktor prikývol. "Myslím, že vie, vo svojom podvedomí, že je preč, ale prekonala takú traumu, že jej myseľ si to vynahrádza tak, že vyvoláva obraz muža, ktorého miluje. Pravdepodobne to prejde, ale zatiaľ by som navrhoval spolupracovať. Pravdepodobne neuverí nikomu, kto by sa snažil odhaliť jej pravdu, ale bolo by to tiež neuveriteľne rozrušujúce odhalenie." Doktor si dal dole okuliare a utrel si ich do plášťa. "Vyrovná sa s tým časom. Tieto veci potrebujú čas."

Ron a Harry hľadeli jeden na druhého, jeden z najťažších bojov ich krátkych životov sa odohrával pred ich očami. Harry pohladil palcom ten predmet vo svojom vrecku.

Vo vnútri nemocničnej izby sa Hermiona prebudila s pohľadom do jeho šedých očí.

-

"Hermiona! Si dnu?" Ron päsťou nahnevane búcha na rozpadajúce sa dvere Hermioninho domu. S Harrym desať minút čakajú vonku, kým im Hermiona otvorí dvere.

"Ron, toto mi vážne začína robiť starosti. Nepočuli sme o nej dva týždne a teraz neotvára dvere. Čo ak sa niečo stalo?" vraví Harry, jeho oči prezrádzajú paniku.

"Je len jedna cesta ako to zistiť. Ustúp, dobre?" Ron odstrčí Harryho z cesty a okamžite vykopne dvere. Odletia s ľahkosťou, zámka berie so sebou poriadny kus zhnitého dreva.

"Hermiona! Kde si?" Harry kričí, podvedome si všimne prach a stiesnenosť domu, kým hľadá.

Nájde ju v kuchyni, kde sedí chrbtom opretá o stenu. Nepohne sa, ani keď začuje kroky. "Hermiona, čo sa deje? Týždne sme o tebe nepočuli! Si-"

"On je mŕtvy."

Harry zmĺkne. Ronove namáhavé dýchanie dá najavo jeho prítomnosť a šiesty zmysel mu zabráni prehovoriť. Nakoniec sa Harry odváži. "Je, Hermiona."

Otočí sa, aby sa na nich pozrela a Harry bojuje s tým, aby neuskočil, keď zbadá to prázdne zúfalstvo v jej očiach. "Prečo ste mi to nepovedali?" pýta sa monotónne.

"Povedali nám, aby sme to nerobili."

Prikývne a slzy jej začnú presakovať z očí, pokrývať tie slané cestičky z predtým. "Vezmeš ma preč z tohto domu, prosím?"  zašepká. Dovolí slzám potichu nanášať sa na jej líca a hrdlo.

Harry ju poľahky zdvihne zo zeme, ruky má okolo jej stehien a ramien. Slabo vydýchne do jeho krku. Je veľmi ľahká a Harry sa zamračí.

Než odídu, na prahu toho smutného domu Hermiona povie: "Ten elixír je hotový."

-

V Harryho byte usadí Hermionu na gauč. Hľadí na stenu. Harry na chvíľu zmizne a vráti sa s päsťou tuho zovretou okolo niečoho malého. Otvorí Hermioninu slabo zaťatú rukou a vtlačí chladný kov do jej dlane.

Hermiona sa neprítomne díva na prsteň vo svojej ruke a potom sa jej oči rozsvietia pochopením. Pozrie sa na Harryho s otázkou v črtách svojej tváre.

"To bolo jediné, čo sme z neho dokázali nájsť, Hermiona," vraví Harry, stiahne mu hrdlo pri jej mene.

Hermiona vydá skoro nemé zavzlyknutie a jej plecia sa konečne trasú potlačovaným žiaľom.

Hľadí na prsteň vo svojej ruke a erb Malfoyov jej s hroznou pravidelnosťou svojim ligotom opätuje ten pohľad.