Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 3

Draco sa prebudil uprostred noci, hlava ho bolela tak strašne, že sa mu tvárou lial pot a nedokázal vidieť jasne. Vymotal sa z postele a kráčal do kúpeľne. Nezapol svetlo, pretože nechcel prebudiť Hermionu.

Otvoril skrinku nad umývadlom a vytiahol fľaštičku liekov. Vysypal tri malé tabletky a prehltol ich nasucho. Žalúdok sa mu rozhojdal a dostal zimnicu. Do jeho úst sa vrátila chuť medi, takže si šialene umýval zuby, aby sa jej zbavil. Šplechol si vodu do tváre a potom sa otočil, že z miestnosti odíde. V zadnej časti hlavy mu vyrazila oslepujúca bolesť a miestnosť sa naklonila. Zvalil sa dopredu, treskol si hlavu o umývadlo a stratil vedomie.

Ten zvuk bol slabý a vzdialený. Mohol ju počuť, volala jeho meno, ale nemohol sa pohnúť. Pokúsil sa otvoriť oči, ale nič sa nestalo. Jej hlas sa stával slabším a slabším a potom sa stratil úplne. Videl len tmu, nepočul nič okrem ticha. Bojoval ako topiaci sa človek, ktorý sa pokúša vynoriť sa na hladinu.

Hermiona sedela pri jeho posteli, vyčerpaná a frustrovaná. "Prečo sa nezobudíš?" povedala mu. "Spravila som všetko, čo som dokázala vymyslieť! Nemôžeš zomrieť! Nedovolím ti to!" Hermiona priložila ruku na jeho obviazané čelo, zatvorila oči a pokúsila sa vôľou prinútiť to zranenie, aby sa vyliečilo. Toto robila celý mesiac každú hodinu a dúfala, že to nejako pomôže.

"Draco, prosím, vráť sa. Viem, že to dokážeš." Oprela si hlavu o jeho hruď a plakala. "Nemôžem ťa stratiť! Nemôžem!" Bol jediným spojením s minulosťou, ktoré jej zostalo, všetci ostatní boli preč. Mohol ju počuť plakať a z toho zvuku mu pukalo srdce. Ona ho potrebovala a on zúfalo bojoval, aby sa k nej vrátil.

Zrazu prudko vydýchol a s výkrikom sa posadil. Nadskočila a zúfalo sa ho snažila upokojiť. Pozrel sa na ňu a začal mrmlať o svojich dievčatkách a ako je rád, že je tu jeho manželka, aby ho utešila. Schmatol ju a pobozkal so slovami, že ju tak veľmi miluje. Hermiona bola v šoku a pomyslela si, že má preludy.

"Len si ľahni, Draco. Budeš v poriadku." Zatlačila ho späť na vankúš a tesne predtým, než zatvoril oči, aby sa znova zaspal, niečo povedal. "Čo si povedal?" spýtala sa ho, predklonila sa, aby ho počula.

"Vezmeme sa v záhrade. Vezmeme sa a budeme mať dve nádherne dievčatká. Milujem ťa, Hermiona."

Hľadela na jeho jemnú pokojnú tvár. Niečo hlboko v jej vnútri sa pohlo. Nejaká vzdialená, ale povedomá spomienka. Zažiarila a potom zmizla. Predklonila sa a nežne ho pobozkala na pery.

"Uvidíme sa zajtra, môj budúci manžel."

KONIEC.