Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Broken

35. XXX. Keď niet žiadnych slov - časť druhá

Broken
Vložené: Jimmi - 27.06. 2010 Téma: Broken
Jimmi nám napísal:

All Characters belong to JKR . Autor originálu  Broken  inadaze22

"Pocítil niečo blízke ľútosti k žene pred ním. A kým to nekonečne Draca rozrušovalo, to, čo ho znechucovalo najviac zo všetkého, bol mučivý fakt, že niekto či niečo zlomilo dušu Hermiony Grangerovej k nepoznaniu."

 Link na originál:

FF:  http://www.fanfiction.net/s/4172243/35/Broken

Iné zdroje:

GE: http://grangerenchanted.com/enchant/viewstory.php?sid=1578&warning=2

H&W: http://dramione.org/viewstory.php?sid=5&chapter=35

LJ: http://community.livejournal.com/dazedfics/6477.html

Predposlednú kapitolu venujem: ansus, Izzy, soraki, Zuzana, JSark, teriisek, Jacomo, Maenea, Elza, doda357, Carma, 3lucky, 32jennifer2, Jin, rikasu, jane-anne, HOPE, anonym, denice, guaita, lucky, jerry a ladyF.

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

FF: 35. Kapitola tridsať: Tu to nechávam byť

GE: 35. Kapitola tridsať: Keď niet žiadnych slov II. časť

H&W: 35. Kapitola tridsať tri: Tu to nechávam byť

LJ: XXX. Keď niet žiadnych slov, časť druhá


Kapitola tridsať: Keď niet žiadnych slov II. časť

(Medzitým)

Časť 1: Kamoši zo školy

Otec kedysi povedal, že v mene zabezpečenia si úspechu, by malo stretnutie medzi vydieračom a osobou, ktorú vydiera, prebiehať ako hra medzi čarodejníckym šachovým veľmajstrom a majstrom.

Veľmajstrovým cieľom bolo vstúpiť do hry s akýmsi rešpektom k protivníkovi, aby hral s istotou, ale nie aroganciou a aby ukončil hru skôr, než ten majster spozná jeho stratégiu a použije ju proti nemu. Každý z veľmajstrovým pohybov musel zahŕňať rozsiahle premýšľanie a plánovanie, všetky možné protiťahy a výsledok musel byť dôkladne zvážený a nemohli nastať žiadne prekvapenia.

Veľmajstri - ako vydierači - neznášali prekvapenia či čokoľvek, čo by mohlo narušiť ich sústredenie a zabrániť im v ich postupe. Ale niekto toto všetko zabudol vysvetliť Parvati Patilovej, pretože hneď od začiatku urobila niekoľko kritických chýb.

Ale to bolo v poriadku.

Draco to našťastie využil ako svoju výhodu.

Problém s Parvati bol, že sa v tejto hre považovala za veľmajstra, ale hrala ako začiatočník.

A navyše hlúpy začiatočník.

Jej prvý krok bola arogantná pohroma; klasický prípad toho, ako sa nesprávať, keď hráte dôstojného protivníka. Vážne to bola škoda. Po tom prekvapivom stretnutí v reštaurácii pred pár týždňami od nej očakával viac. Ale jej hrubé chyby mu len všetko uľahčili.

Pochopte, keď Draco vošiel do súkromného priestoru, v ktorom sa mali stretnúť, nielenže sa tá čarodejnica neobťažovala vzhliadnuť nahor od stola, ona si stále čmárala do poznámkového bloku. Otázky, nepochybne. Škrabanie jej brka bolo jediným zvukom, ktorý po zatvorení dverí počul. Očný kontakt, tak mu vraveli, bola nevyhnutnosť. Dával najavo autoritu a sebadôveru, dve veci, ktoré vydierač potreboval, aby okamžite stanovil, že to myslí vážne a má to pod kontrolou. Značne ho rozčúlilo, že sa na neho ani neobťažovala pozrieť, ale nepovedal to nahlas.

Prečo? To bolo jednoduché. Pretože on bol šachový majster. Cieľom šachového majstra bolo urobiť všetko, čo bolo v jeho moci, aby predĺžil hru –zatiaľ čo bude spoznávať svojho protivníka. Pre neho to bolo cudzie teritórium, keď sám seba umiestnil do postavenia, v ktorom nemal od začiatku kontrolu, ale bola to súčasť toho chaosu ´pre väčšie dobro´, ktoré počul chrliť ministerstvo po vojne. Iste, význam - v tomto prípade - bol odlišný, ale celkové poučenie bolo to isté.

Zase, bez toho aby vzhliadla nahor, mu uvoľnene ukázala, aby si sadol oproti nej a navrhla: "Bolo by najlepšie, keby si si sadla, Hermiona."

Na to odpovedal chladným a posmešným: "Ale no tak, takto sa zdraví dávny priateľ?"

Draca potešilo ten výraz ´sračky samotnej´ na Parvatinej tvári, ale zvládol vlastnú tvár udržať neutrálnu. Ale bolo ťažšie udržať svoju vyrovnanosť, keď pri vstávaní skoro spadla zo stoličky, oči dokorán a ruky zaťaté pri bokoch. "Draco Malfoy!"

Ach, toto bolo jednoducho dokonalé a neoceniteľné.

"Osobne," zatiahol Draco, úmyselne dodal nepatrnú strnulosť k svojmu hlasu, ktorá, ako dúfal, presvedčí jeho protivníka o zrejmom - a predsa falošnom - nepokoji. Mal len tridsať minút, aby urobil to, čo potreboval a ak chcel, aby jeho plán fungoval, musel ju uviesť do falošného pocitu bezpečia. Potom bude ochotnejšia rozprávať a menej ochotná uvedomiť si, že sama pochoduje skočiť z útesu. Aby toto vykonal, musel sa držať spiatky, uplatniť trpezlivosť a sebaovládanie a k jeho krajnému zdeseniu nechať ju myslieť si, že vyhráva.

Čarodejnica ho pozorovala s pochybovačnými očami, než sa spýtala: "Ako si zistil, že som tu? Čo tu robíš? Kde je Hermiona? Prečo-?"

Umlčal ju mávnutím ruky. "Nech je to akákoľvek zábava, radšej by som sa nehral na dvadsať otázok."

"To je fajn, pretože mám len jednu. Kde je Hermiona?"

"To nie je tvoja vec," odpovedal, kým si zberal neviditeľnú smietku z rukáva svojho habitu. Samozrejme, nič tam nebolo, ale Draco mal tušenie, že počas mesiacov, ktoré nasledovali po ich poslednom stretnutí, si Parvati našla cestičky, ako spoznať jeho maniere. Neexistoval žiaden empirický dôkaz, ktorý by toto tvrdenie potvrdil; len predtucha, ktorú testoval úplne po prvý raz. Pri Merlinovi, dúfal, že mal pravdu, pretože jeho rezervný plán nebol skoro taký bezchybný ako jeho pôvodný.

Parvati na neho zazerala s prižmúrenými očami. "Teraz vážne. A prečo nie je?"

Skoro okamžite postrehol návrat jej arogancie. Nuž, toto šlo ľahšie než očakával.

Tak či tak, už mu poskytla všetky dôkazy, ktoré potreboval. V minulosti ho sledovala, študovala ho, snažila sa spoznať jeho zvyky - asi, aby sa pripravila na to prekvapujúce stretnutie v reštaurácii. Draco si odfrkol. To bolo pre neho jednoducho fantastické, ale pre ňu blbé. Hanebné, vážne. Nikto jej ešte nepovedal, že problém v tom robiť si o iných predpoklady je ten, že človek buď predpokladá príliš veľa alebo príliš málo. V tomto prípade predpokladala príliš málo, ale to bolo fajn. Draco sa prinútil, aby bol len trochu znepokojený, keď odpovedal: "Jednoducho nie je. Takže keby sme mohli proste pokračovať."

Založila si ruky na hrudi, chladne na neho zízala. "Pokračovať s čím?" potiahla nosom spôsobom, ktorý mu pripomenul jej učiteľku. "Stretnutie mám s Hermionou, nie s tebou."

"V skutočnosti-"

"Takže, keby si sem poslal Hermionu-"

Na sekundu Draco opustil svoje plány a prerušil ju veľmi rozhodným a strohým: "Prestaň." Pohŕdal skákaním do reči, ale - ako skoro stále - Draco uplatnil obdivuhodné sebaovládanie, keď namiesto, aby zaškrtil tú šokovane tváriacu sa čarodejnicu, pokračoval. "Nečaká na chodbe; nie je dokonca v budove. Bojím sa, že dnes budeš musieť zápoliť pri tomto stretnutím so mnou."

Parvati tvrdohlavo vystrčila bradu. "Ani náhodou. Je mi jedno, ak budem musieť-"

"Posaď sa a zmier sa s tým, že dnes budeš mať schôdzku so mnou."

Zase ho ignorovala a založila si ruky na hrudi. Obranný postoj, kým útočila. Ďalší zlý ťah, Parvati. Ale z jej strany nebolo všetko stratené. Parvati sa, minimálne, podarilo napraviť svoj problém s očným kontaktom. Vôbec nespustila oči z jeho, keď ho informovala: "Toto nie je súčasť dohody."

"Dohody, ako vieš, sú na to, aby sa porušovali."

"Nie, nie sú. Hermiona a ja sme mali dohodu, navyše jednoduchú. Buď mi povie pravdu alebo dám vytlačiť Ginninu pravdu. Tak či tak to bude pre mňa víťazstvo. Snažila som sa nebyť voči nej zaujatá."

"Len preto, že si sa nechcela strápniť - zase. Alebo skôr," dodal sarkasticky, "si sa chcela očistiť po tom najtrápnejšom vydaní."

To bolo príliš moc, príliš skoro. Draco sledoval, ako sa napäla, potom uškrnula, nechcela, aby sa jej pripomínal hrubý omyl v kariére. "To nemá s ničím nič spoločné."

"Ach, vážne?" Pomyslel si, že po tom pôjde, ale zastavil sa. Len tak- tak. Toto nebol ten správny okamih. A okrem toho, nepovedala ešte nič, čo by mohol voči nej použiť. Krucinál. A zostávalo dvadsaťštyri minút.

"Áno, vážne," hnevala sa a mračila. "Toto stretnutie skončilo. Môžeš sa vyprevadiť sám," čarodejnica zastala a poťapkala si bradu, ako keby si práve spomenula na niečo dôležité. "Ach, a uisti sa, že povieš Hermione, že o štyri dni si môže prečítať všetko o vašej vášnivej milostnej avantúre na jednu noc, v tú noc záverečnej bitky, ktorá viedla k narodeniu vášho syna. Iste to bude senzačné čítanie," pozrela na svoje upravené nechty skôr, než dodala: "Aj keď je to lož."

Zaťal čeľusť, ale tentoraz to neurobil úmyselne. V jeho hlave vírilo milión odpovedí, ale Draco si zabránil vysloviť jedinú, jednoducho preto, že sám sebe nedôveroval. Alebo svojim slovám.

"Vyzeráš trochu napätý, Malfoy. Udrela som na citlivú strunu?" nádejne sa spýtala Parvati. "Je to škoda, vážne, že sa nemôžeme porozprávať dlhšie. Stavím sa, že sú toho kopy, čo mi môžeš porozprávať, ale beda, bez Hermiony nevidím zmysel tohto stretnutia. Pokiaľ..." Parvati sa na neho pozrela s drobným úškrnom na tvári. "Pokiaľ nepoznáš pravdu a neposlala ťa sem, aby si mi ju povedal."

Nuž, tak toto zatáča neočakávaným smerom.

"Prečo by do pekla také niečo robila?" strelil späť chladne Draco, hranie divadla zabudnuté. "Myslíš si, že ma tak dobre poznáš, ale dala si prekvapivo najavo, že nepoznáš. Ja nie som jej - alebo niečí - poskok."

Parvati otvorila ústa, ale potriasla hlavou a nakoniec sa posadila; ten domýšľavý úškrn stále na jej perách. Minimálne táto časť šla podľa plánu. Potom ukázala na stoličku oproti nej. "Posaď sa, Malfoy. Asi som zrušila to stretnutie príliš skoro. Zdá sa, že toho máme na prejednanie veľa."

Tentoraz bol on ten, čo nepočúvol. "Radšej postojím."

Pokrčila plecami a nastavila niekoľko súkromných štítov. Nič príliš komplikované. Namáhal sa potlačiť úškrn, pretože táto časť jeho plánu fungovala dokonale. "Rob si čo chceš, ale pretože ja musím ´zápoliť´ s tebou - tvoje slová, nie moje - rovnako asi môžem pár otázok položiť tebe." Čarodejnica nezastala ani na chvíľu, než pokračovala: "Pochop, s týmto mám malý problém."

Draco trochu naklonil hlavu nabok, ale nič nepovedal.

Čarodejnica považovala jeho mlčanie za slabosť a usmiala sa, než pokračovala: "Urobiť niečo nesebecké, ako sa tu ukázať miesto Hermiony, nie je naozaj tvoj štýl."

"Ako vieš, že to nie je sebeckosť, čo ma sem dnes privádza?" spýtal sa, keď presunul váhu z jednej nohy na druhú. Len vtedy si uvedomil, ako má napäté svaly. Keď sa Parvati na neho iba pochybovačne pozrela, Draco jej povedal: "Prišiel som sem ako jej zástupca," trochu mrzutým hlasom.

"Vážne?" spýtala sa a zaklonila sa trochu na stoličke. "Nebola som si vedomá, že potrebujeme právne zastúpenie na nejaký formálny rozhovor. Také -"

"Ušetri ma tých nezmyslov, Patilová. Zdá sa, že zabúdaš, že poznám tvoj druh - zdá sa, že ďaleko lepšie než ty. A čo je dôležitejšie, poznám tvoju učiteľku. Nič nie je nikdy formálne." Uštedril jej ľahostajný pohľad, než dodal: "Alebo fér."

Jej chladné oči zažiarili hnevom. "To odmietam." Sledoval, ako sa jej na stole zovrela ruka v päsť. "Ja som jedine fér."

Fér? Draco pomaly nadvihol obočie. "A máš preludy, ale to nie je pre mňa novinka."

"Čože?"

"Počula si ma dokonale. Fér. Ty si myslíš, že si fér?" odfrkol si. "Vydierala si-"

"Nikoho som nevydierala. Len som Hermione poskytla šancu, aby-"

"Kedykoľvek si to môžeš prestať navrávať. Ty si jej neposkytla šancu, ty si jej dala ultimátum. Povie ti pravdu alebo ty povieš svetu lož. Ťažko to považujem za nejakú šancu, ešte menej za šancu, na ktorú by bol niekto dostatočne hlúpy, aby ju naozaj využil. Takže si nemysli, že jej robíš nejakú láskavosť."

"A predsa ju využila."

Draco rozovrel päste.

"To, čo stále nechápem, prečo si tu ty. Vravíš, že nie si jej poskok, ale si tu a robíš jej špinavú prácu. Čo si pre ňu? Pretože sebecký bastard ako ty by nikdy-"

Ona jednoducho musela naraziť na bránu niečoho, čo ho už týždne trápilo. "Nepredpokladaj nič o mojej povahe." Pretože on, občas, prekvapil sám seba. Ako práve teraz. Práve prešiel okamih, kde stratil svoju trpezlivosť a zareagoval, ale teraz tu stál s hnevom pod kontrolou.

Možno sa Grangerovej vyzretosti - či čomukoľvek - podarilo o neho obtrieť.

Ešte lepšie, možno on dozrel oveľa viac než si pôvodne myslel.

"Mne by sa ani nesnívalo predpokladať tvoju povahu. Bol to len postreh." Parvati potiahla nosom, keď zdvihla brko. "Nie je treba byť taká netýkavka, Malfoy." Keď sa jeho výraz nezmenil, vzdychla si. "Neexistuje skutočný dôvod, prečo by sme sa o tomto nemohli porozprávať ako dvaja dospelí ľudia."

Bolo to ako prepnutie nejakého vnútorného prepínača; existoval len jeden dôvod, ktorým sa dala popísať tá náhla zmena jej správania sa. Skoro zastihla Draca nepripraveného, ale tomu, aby úplne vypadol zo svojej hry, zabránila skutočnosť, že toto všetko už predtým videl. Naozaj sa oplatilo mať Ritu Skeeterovú za rodinnú priateľku. Poskytlo mu to príležitosť k tomu, aby ju sledoval a spoznal jej štýl; štýl, ktorý Parvati Patilová napodobnila do dokonalosti... asi preto, že sa vôbec neobťažovala nájsť svoj vlastný. Preč bola chladná Parvati a na jej mieste bola - nuž, chránenkyňa Rity Skeeterovej plne v mámiacom novinárskom štýle.

"Malfoy, som tu len, aby som pomohla."

Zamračil sa. "Pomohla a získala svoj článok." Zostávalo devätnásť minút.

"Prirodzene," uškrnula sa. "Ak som sa niečo naučila, je to to, že nič v živote nedostaneš zadarmo. Musíš pracovať a prinášať obete, aby si dostal to, čo chceš."

Draco nič nepovedal, ale premýšľal, prečo sa s ním rozpráva, ako keby on o obetiach nevedel nič. Skoro si nahlas odfrkol. On nič iné okrem obetí nerobil a nikdy to nebolo o tom, čo chce on. Bolo možné byť sebecký a nesebecký súčasne? Alebo možno nesebecký z prinútenia?

To znelo pravdepodobnejšie.

A z toho, čo vedel, Patilovej obete boli motivované len čistým sebectvom. Vzdala sa jednoducho všetkého - a všetkých - len aby mala úspech. Uvedomil si, že premýšľa o tom, aký bol do pekla jej cieľ.

Ale potom si spomenul, že mu je to srdečne ukradnuté.

Počas napätého ticha si Parvati prekrížila nohy a zovrela ruky, keď sa snažila ukázať mu, že má jej plnú pozornosť. Draco sa rozhodol, že toto je správny čas, aby jej poskytol ďalší dôvod myslieť si, že má kontrolu nad situáciou; posadil sa na určenú stoličku a hľadel skoro vzdorne ponad stôl na tú domýšľavo sa tváriacu čarodejnicu.

Mlčanie trvalo len dosť dlho na to, aby sa usadil na mieste. A potom si odkašľala. "Nenávidím mlčanie. Nič sa nikdy v mlčaní nevykoná. Takže, pretože ty si mimoriadne zamĺknutý, myslím, že by som mala začať s tým, čo viem. Len aby reč nestála, alebo tak by muklovia povedali."

Ďalší chybný ťah.

Okamžite v hlave začul hlas svojho otca, tak jasný ako keby jeho otec stál vedľa neho. Bez ohľadu nato, aké zlé to začína byť, neukáž, čo máš za lubom, Draco. Bola to živá spomienka na ten vážny výraz na tvári jeho otca, keď mu tieto slová pred rokmi hovoril, vďaka ktorej si skoro urobil pauzu. Premýšľal o Luciusovi od tej pôvodnej myšlienky v uličke a nakoniec sa mu to začínalo stavať do cesty aktuálnemu problému. Draco rýchlo vyčistil svoju myseľ od svojho otca.

Cez toho sa dostane sám.

"Viem, že Hermionine dieťa nie je tvoje."

Jeho tvár zostávala prázdna. "Som si istý, že máš niečo lepšie než to, pretože je celkom jasné, že som s Grangerovou nemal žiadny kontakt, až kým sa pred siedmymi mesiacmi nevrátila z Talianska." Draco zastal a dodal ako dodatočný nápad. "Ako keby ona mala predtým nejaký dôvod byť so mnou v kontakte."

Parvatin úsmev zostal. "To nie je o tomto. Nestarám sa o drobky. Sú pre mňa nepoužiteľné. Viac ma zaujíma časová línia. Poskytuje mi jasnejší obraz o skutočnom otcovstve jej syna, ktoré je oveľa zaujímavejšie. Podľa muklovského rodného listu jej syna a predpokladu, že sa nenarodil zavčasu, bol počatý tesne okolo finálnej bitky."

Bola v skutočnosti oveľa bližšie k pravde, než predpokladal a jeho žalúdok sa skrútil. Toto už viacej nebolo o tom, či dokáže zamedziť, aby tá informácia vyšla von. Situácia bola ešte hrozivejšia.

A Draco si uvedomil, že má pätnásť minút, aby ju umlčal... natrvalo.

"Muklovský rodný list?" predstieral nevedomosť.

"Ach, nehraj hlúpeho, Malfoy," povedala mu nevrhlo, keď si zastrčila tmavé vlasy za uši. "Iste, vzhľadom na tvoje -" Parvati zastala, aby starostlivo zvolila slová., "priateľstvo s Hermionou, si musel  vedieť, že ten chlapec sa narodil v jedinej nemocnici v historických Benátkach."

V skutočnosti to nevedel.

Matthew bol stále veľmi citlivá téma; téma, s ktorou nezačal, až kým to nebolo naprosto nevyhnutné alebo sa to nehodilo. Čo znamená: nikdy. Vedel dosť, ale nevedel všetko a došlo mu, že mu to Grangerová porozpráva vo svojom vlastnom čase. Tiež mu došlo, že ona čaká na neho, kedy urobí to isté. Zamračil sa pri tej myšlienke skôr, než ju odstrčil preč.

Parvati rýchlo preletela ten pergamen, než na niečo ukázala a prikývla, "áno, presne ako som si myslela. Giovanni e Paolo... či ako sa to volá. Na tom nezáleží. V mojom článku nemocnicu nespomínam a nespomeniem ju ani v tom novom."

Bingo. Dostal ju.

Draco sa zaklonil na stoličke a spýtal sa: "Potom ako si sa o nej dozvedela? O tej nemocnici, myslím."

"Jednoducho. Ja som dobrá novinárka," samoľúbo odvetila Parvati. "A dobrí novinári hľadajú pravdu, kamkoľvek môže viesť."

"A teba zaviedla do Benátok," riekol sucho.

"Nie, tam ma zaviedla Ginny Weasleyová," zachichotala sa. "Smiešne, keby som bola vedela, že má hlavné vodítko k tomu, kde je po vojne Hermiona, šla by som za ňou skôr, než ona prišla za mnou."

"Po bitke je každý generál."

"Stavím sa, že to už teraz hovoríš sám, há?"

Keby mal čo do toho povedať, ona tieto slová povie za menej než štrnásť minút, ale bol rozhodnutý nehnať to len z čistej mrzutosti. Draco sa musel prinútiť nezatváriť sa nijako tak, čím by sa prezradil.

"Takže, je čas povedať mi niečo, čo vieš. Nemôžem byť jediná, čo poskytuje informácie."

Dracovi bolo jasné, že musí múdro vyberať slová. Veľmi múdro. Bol tak blízko, aby ju dostal tam, kde ju chcel mať a nemohol to pokašľať alebo teraz zaváhať. Ale čo jej povedať? Muselo to byť niečo, čo by vybudilo jej záujem, niečo čo bola pravda a niečo, čo by nezradilo Grangerovej dôveru. "Môžem potvrdiť tvoj dohad ohľadne doby, kedy bol jej syn počatý."

Na chvíľu si nebol istý, čo povie - alebo urobí. Parvati sa tvárila naprosto pochybovačne. "Ako viem, že sa ma nesnažíš oklamať? Ako viem, že to, čo hovoríš, je v skutočnosti pravda?"

Pokrčil plecami. "Nevieš," a dovolil si uškrnúť sa po prvý raz, odkedy vošiel do miestnosti. "Záleží na tom vôbec? Svoj príbeh máš."

"Je to lož."

"Je to klebetný časopis. Tie hovadiny sa hodia k -"

Prerušila ho svojím ostrým smiechom. "Vážne si myslíš, že vytlačím článok, ktorý ste vy všetci ´našli´? Nikdy by som neodovzdala svoju prácu niekomu inému, najmenej zo všetkých usmrkanému malému faganovi ako je Ginny Weasleyová."

A to ho zasiahlo. Ako rana do brucha. Ako mu toto pri Merlinovi ušlo?

Medzitým sa Parvati uškŕňala. "Za akého idiota ste ma mali? Ten článok, čo ste našli som napísala len, aby som uspokojila jej absurdnú zúrivosť a aby som sa jej zbavila. A zabralo to. Čím bolestivejšie, tým lepšie - celkom neuveriteľné, ale na tom nezáleží," mávla prostoreko rukou. "Myslím, že po tomto všetkom sa pustím do pátrania, čo Hermiona Ginny urobila, keď tá chcela jej hlavu na tanieri." Ale potom zastala. "Pokiaľ tú odpoveď nenájdem pri hľadaní pravdy o otcovstve toho dieťaťa."

Draco stále zápasil, aby dostal do hlavy, ako sa všetci ohľadne všetkého hrozne mýlili.

"Jasne dychtí po krvi," Parvati pokrútila hlavou. "Dala mi Hermioninu adresu a všetko, čo som potrebovala vedieť. Šla som na pár týždňov do Benátok a šla som do každej nemocnice v okolí jej domu a nemala žiaden úspech. A potom ma napadlo: ´čo by urobila Hermiona Grangerová?´ A presne takto som vedela, že by svoje malé tajomstvo ukryla v najrušnejšej nemocnici v tej najrušnejšej časti mesta. My všetci vieme, že najlepšie miesto, kde niečo ukryť, je to priamo pred očami."

A jeho myseľ začala pracovať nadčas, keď sa snažil prísť na to, ako nájde spôsob dostať sa späť na cestu, ktorú už založil.

"Bola hanba, že to nedokázala utajiť, bola hanba, že mala tú drzosť všetkých podceniť, ale predpokladám, že to je dobrá vec."

"Takže tá časť o mne, že som-"

"Ach, tá je stále tam... pokiaľ mi nedáš dôvod zmeniť to." Čarodejnica sa usmiala. "A nemyslím si, že toto bude publikované v nejakom hlúpom klebetníku alebo časopise, ktorému nikto nevenuje pozornosť. Nie, toto si vybral na zverejnenie úplne nový časopis mimo Británie. Bude to ich prvý významný titulok a práve si robia zálusk na môj konečný návrh."

Využil chvíľu, aby si dal znova dokopy hlavu. Možno napokon nehrala túto hru ako nováčik. Možno on urobil zopár svojich vlastných podcenení. Bol čas zmeniť plán. Veľa času nezostávalo. "Čo musím urobiť, aby si z toho vynechala moje meno?"

Parvatin úškrn sa rozšíril. "Ach, to je on. Ten sebecký bastard, ktorého si pamätám."

Draco sa zamračil. "Priveľa rozprávaš. Dostane ťa to do problémov."

"O tom veľmi pochybujem."

"Len mi povedz, čo chceš."

"Meno chlapcovho otca. Zisti ho ako-"

"Už ho poznám."

Teraz bola na rade ona, aby sa tvárila prekvapene. "Hermiona jasne prišla o zdravý rozum, ak dôveruje tebe, zo všetkých ľudí, s niečím takým."

Draco zápolil, aby udržal tvár ľahostajnú. "Chceš to meno alebo nie?"

Zatvárila sa pochybovačne. "Ako viem, že mi povieš pravdu?"

"Predpokladám, že mi musíš veriť."

"Tvoje slovo možno stačí Rite, ale mne nestačí."

"Potom prečo sa so mnou rozprávaš? Jediné, čo mám, je moje slovo."

Tá čarodejnica na neho tvrdohlavo zízala istý čas. Počas nasledujúcej sekundy si Draco nebol istý, či príjme jeho ponuku, ale potom jej trhlo kútikmi a usmiala sa. Rovnako aj on, v duchu, keď povedala: "Myslím, že máš pravdu." Vzpriamila sa. "Pokračuj, povedz mi to."

Draco skontroloval hodinky a poklopal prstom po stole. Zízal jej priamo do očí a odpovedal na jej požiadavku rozhodným: "Nie."

Hnev v jej očiach bol nezameniteľný. "To nie je tak, ako malo-"

"Nie," zadusil jej slová ako malý plamienok. "Nepoviem ti nič. Nie až kým mi nezodpovieš na otázku."

"Otázku," odfrkla si. "Nemyslím si, že si na správnom mieste, aby si si začal robiť požiadavky, Malfoy."

"Ach, až na to, že ja som v dokonalej pozícii, aby som požiadavky kládol. Myslíš, že na mňa niečo máš? Myslíš, že máš niečo, čo môžeš použiť, aby som bol vďaka tomu povoľný? Nuž, mýliš sa."

"Ja-"

Draco ju prerušil zachichotaním. "Vážne si myslíš, že ma tvoje hrozby zaujímajú? Pre mňa sú absolútne bezvýznamné. Len ďalej, vytlač to, že som otec Grangerovej decka; vytlač akékoľvek smiešne lži, čo chceš... každý rýchlo zistí, že si klamár a podvodník. A nie, neblafujem." Draco sa na okamih pozrel na dvere, než sa pozrel znova na teraz napätú čarodejnicu. "Vieš, myslíš si, že si chytrá, ale urobila si veľa chýb na to, aby si bola. Obvinila si Ginny Weasleyovú z toho, že všetkých podceňuje, ale ty si urobila niečo ďaleko horšie. Ty si nielenže všetkých okolo seba podcenila, ale ty si podcenila mňa."

Aspoň sa pokúsila udržať svoj pokoj, ale bol to prehratý boj.

"Hádam, že si nepočítala s mojím nedostatkom záujmu. To je škoda, vážne, pretože si mala." Predklonil sa, sila sa vlnila každým údom jeho tela. Bol to dobrý pocit mať späť kontrolu. "Stavím sa, že viem, o čom práve teraz premýšľaš."

Parvati nič nepovedala.

"Stavím sa, že uvažuješ, čo môžem vedieť, aby som dokázal, že si klamár a podvodník."

Jej tvár sa stiahla odporom. "V skutočnosti uvažujem o tom, aká je tvoja otázka."

To presne nemal na mysli, ale bolo to slušné. "Teraz, keď si už všetko vysvetlila - hlúpy ťah, mimochodom - ostáva už len jediná vec, na ktorú som zvedavý. Ako si narazila na ten rodný list?"

Posunula sa na mieste, zrazu nervózna. Draco by sa uškrnul, keby nemal takú predátorskú náladu. "Našla som ho."

Draco ani nezažmurkal. "Skús to znova bez toho, aby si sa ošívala."

"Ja-"

"Klameš," pokojne vstal, hľadel na ňu svojimi chladnými očami. "A ja nenávidím, keď sa mi klame, takže položím túto otázku ešte raz. Ako sa ti dostal do rúk ten rodný list?"

"Ja... som ho vzala," zamrmlala.

"Ach, teraz nebuď skromná," posmieval sa Draco. "Nie, keď si bola pred pár minútami taká odvážna." Zastal a rozhodol sa zahrať na jej tvrdohlavosť. Už to nebude dlho trvať. "Nehanbi sa-"

Divoko prižmúrila oči. "Pochop, toto je to, kde sa ty mýliš, Malfoy. Ja sa nehanbím za nič, čo som urobila. Urobila som to pre väčšie dobro."

"Svoje väčšie dobro," strelil späť.

"Presne."

"Takže ak sa nehanbíš, ak si to urobila pre svoje väčšie dobro, potom mi len povedz, ako si ho vzala-"

"Mätúce kúzlo na nespolupracujúcich muklov zaberá dokonale."

To bolo všetko, čo potreboval a prišlo to presne včas.

Ozvalo sa rozhodné zaklopanie na dvere.

Parvatina hlava nadskočila, oči sa jej zaplavili zmätkom. "Kto je tam?"

Draco nič nepovedal, pretože už odpoveď poznal. Len vstal zo stoličky, šiel k dverám a otvoril ich. Vo dverách stál Blaise, oblečený v aurorskom habite a na tvári mal nasadený vážny výraz. Pozdravili sa len slabým kývnutím hlavy, ktoré bolo v skutočnosti nemou správou. Draco potom ustúpil nabok. "Vojdi."

"Blaise Zabini?" spýtala sa tá čarodejnica, zmätok vytepaný v jej tvári. "Čo tu robíš?"

"Pozvali ma."

Draco sledoval, ako chladné uvedomenie zaplavilo jej tvár. Po druhý raz v to popoludnie vyskočila zo stoličky tak silno, že ju skoro prevrátila. Líca mala červené a prstom na neho vyčítavo mierila. "Ty si ma oklamal!"

"V skutočnosti si sa oklamala sama," povedal jej Draco. "Uvažovala si vôbec, prečo Grangerová prijala tvoju ponuku?" spýtal sa, keď urobil krok vpred.

Čarodejnica o krok cúvla. "Len som predpokladala, že zvolila najrozumnejšiu voľbu."

"A predpokladala si chybne. Prijala tvoju dohodu, pretože som jej to povedal. Účelom tohto stretnutia nebolo, aby si ty získala svoj príbeh, bolo ním, aby si sa usvedčila... v čom si odviedla skvelú prácu." Uvedomoval si, že záblesk v jeho očiach bol skoro zákerný, ale toto bol okamih, na ktorý čakal. "Ako som predtým povedal, priveľa rozprávaš. Dostane ťa to problémov. Opakované použitie mágie na muklov; to ti iste vyslúži pár rokov v Azbakane."

Blaisove obočie sa trochu nadvihlo.

Parvati vážne mala tú drzosť zasmiať sa. "To je tvoj skvelý plán, Malfoy? Dostať ma do Azbakanu, aby si mi zabránil zverejniť ten článok? To je vážne dobré. Dovoľ mi hádať, Zabini tuto," ukázala na toho čarodejníka, "počúval celý náš rozhovor s použitím Predlžovacích uší alebo nejakej iného magického odpočúvacieho zariadenia. Mám pravdu?" Ani jednému nedovolila odpovedať. "V tom prípade si potom nepočul nič, pretože, ako vieš, nastavila som vlastné súkromné štíty. Magické zariadenia tu nefungujú." Jej úškrn bol arogantný a Draco mal nutkanie zotrieť jej ho práve tu a teraz, ale mal tušenie, že má ešte máličko povedať... a umožnil to. "Je to moje slovo voči tvojmu, Malfoy. Možno si talentovaný žalobca, ale nič nemôžeš dokázať."

"Ale, pochop, to je to, kde sa ty mýliš. Stále môžem dokázať všetko." Siahol do vrecka hábitu a povedal: "Povedala si to sama. Magické zariadenia tu nebudú fungovať, ale muklovské vynálezy..."

Jej úsmev sa zmenil na zamračenie. "O čom to hovoríš?"

"Nepotreboval som Predlžovacie uši, nie keď mám..." Draco vytiahol z hábitu malý magnetofón, "túto malú... vecičku."

Parvatine oči sa roztvorili poznaním. Opakovane otvorila a zatvorila ústa, ako ryba, a bolo to celkom zábavné. Očividne nedokázala nájsť slová čo povedať.

"Grangerová strávila posledných pár týždňov jeho testovaním, uisťovala sa, že je odolný voči mágii. A potom ma naučila ako ho použiť." Po kratučkej manipulácii sa Dracovi podarilo vypnúť ho a podať ho Blaisovi, ktorý ho zvládal ako nejaký expert. Samozrejme, že vedel, ako sa pracuje s muklovským magnetofónom.

O sekundy neskôr začuli: " - predpokladala som, že si vyberá tú najrozumnejšiu voľbu." Blaise stlačil ďalší gombík a potom počuli: "- mätúce kúzlo na nespolupracujúcich muklov zaberá dokonale."

A tá čarodejnica sa prikrčila.

"Počkaj! Ja - to bol od teba lesť!"

"Áno, ale lesť je dokonale legálna. Na druhej strane vydieranie, podplácanie, krádež a použitie mágie na muklov také legálne nie sú," vypálil späť. "A ty si sa nepriznala len k tomu, že si porušila zákon len tu v Anglicku, ty si sa priznala, že si porušila zákon v cudzej krajine. Ministerstvo nebude tolerovať -"

"Ministerstvo nemá vôbec dôvod, aby ma prešetrovalo!"

"Keby nemalo, nestál by som tu pripravený zatknúť ťa," riekol jej Blaise.

"Tá tvoja trúfalosť s tým malým kúskom v reštaurácii pred pár týždňami s naším čašníkom zdvihla veľa červených vlajočiek na Oddelení na prešetrenie nenáležitého použitia čarodejníckych schopností (CZ: Odbor nepatřičného užívání kouzel)," informoval Draco. "A to poskytlo vedúcemu oddelenia všetky dôvody sveta, aby ťa prešetril ešte väčšmi, než sme to urobili sami."

"Vy ste ma prešetrovali?"

"Samozrejme, ale výsledok vyšetrovania ministerstva bol veľmi podobný nášmu. Neboli schopní nájsť dosť dôkazov, aby ťa zavreli. Potrebovali slovný dôkaz - priznanie."

"Ale nikomu sa neublížilo!"

"Na tom nezáleží," nakoniec prehovoril Blaise. "Viacnásobne si porušila zákon a my sme tu, aby sme robili svoju prácu."

"My?"

Skoro ako na zavolanie vstúpili do miestnosti dvaja aurori. Prvý jej magicky zviazal ruky a druhý jej vzal prútik. Z reality tej situácie zostala Parvati skoro hysterická. Celé jej telo sa triaslo a po lícach jej začali stekať slzy. "Počkať! Dobre! Poviem vám všetko, čo potrebujete vedieť! Poviem vám o tých novinách! Poviem vám všetko! Urobím čokoľvek! Len ma neposielajte do Azbakanu!"

Draco nič nepovedal - jeho úloha v celej tejto veci práve skončila. Blaise kývol na tých dvoch aurorov, aby vyviedli stále jačiacu čarodejnicu von z podniku. Všetko medzi tými dvoma čarodejníkmi stíchlo, než Blaise povedal: "Vieš, že ak toto pôjde k súdu, ty a Hermiona budete musieť ísť svedčiť, správne?"

"Ak je tu kľúčové slovo. Ak toto pôjde k súdu. Mám plne v úmysle nedovoliť to."

Blaisove tmavé oči sa najprv prižmúrili zmätením, potom uvedomením. "Plánoval si to ďalej, než som si myslel."

Blondiak prikývol. "Viem, kto dostane tento prípad a náhodou aj obhajcu poznám veľmi dobre. Bude chcieť udržať to mimo Starostolca."

"A ak žalobca nebude chcieť?"

"Bude chcieť," uistil ho rozhodne Draco. "Snažíme sa pri malých prípadoch uzavrieť dohodu. Nová politika. Vďaka tomu je naša práca zvládateľná a Starostolec nemusí vypočúvať smiešne prípady."

"Myslel by som si, že vy obaja budete mať väčší záujem vidieť ju hodenú v Azbakane, vzhľadom -"

"Myslím, že hovorím za nás oboch, keď poviem, že mám väčší záujem, aby tieto muky boli za nami." Keď sa Blaise uškrnul, Draco ho ignoroval. "Okrem toho, každý by bol šialený, keby jej nenavrhol dohodu. Dostali sme ju na dosť mizerný dôkaz a formalitu."

"A priznanie."

"To by sa dalo v mihu zvrátiť obhajcom s dvoma mozgovými bunkami. Hanba jej, že ju to nenapadlo." Draco vytiahol prútik a použil ho, aby zhromaždil všetky papiere na stole. "Nikdy ju neusvedčia."

"Vrav si čokoľvek," Blaise zdvihol ruky. "To je tvoja parketa. Ja len vyšetrujem a zatýkam. Hoci musím povedať, dnes to bolo zďaleka to najľahšie. Čakal som, že bude trochu bojovať." Starostlivo pobalil všetky čarodejnicine veci a zamieril ku dverám, ale zastal a otočil sa. "Ty a Hermiona musíte prísť na ministerstvo poskytnúť výpoveď, len pre istotu."

Draco si vložil ruky do vreciek. "Myslíš, že to môžeme odložiť na zajtra?"

"Ja by som -" čarodejník zadumane zastal a prikývol. "Iste, zajtra... Uistím sa, že poviem Pansy, aby vás dvoch dnes nečakala na večeru."

A potom odišiel.

Keď sa za Blaisom cvaknutím zavreli dvere, Draco dovolil kútikom svojich úst skrútiť sa do nepatrného úsmevu.

Vo vzduchu bolo prenikavo cítiť vôňu víťazstva a tá chuť bola, ach, taká príjemná.

ooo

(Medzitým)

Časť 2: V tvojich rukách

Mlčanie.

Bolo ho tak veľa v okamihoch nasledujúcich po jej slovách, že sa zdalo, že vydáva svoj vlastný zvuk.

Ale nebol to ten druh, ktorý predchádza obrovskej explózii alebo zahrmeniu, keď začína búrka. Namiesto toho to bol ten druh, ktorý začína nepostrehnuteľne, pokračuje tým, že dá najavo svoju prítomnosť a stále ju prenasleduje. Bol to ten druh mlčania, ktorý k nej rozprával, vravel jej, že len preto, že je pravda vonku, neznamená to, že sa môže uvoľniť, neznamená to, že prestala byť skúšaná a neznamená to, že sa situácia sama rozriešila.

Hermiona mala pocit, že jej riešenie už viacej nie je v jej rukách.

Kým šokované ticho medzi tými dvoma čarodejnicami pretrvávalo a hustlo, usadilo sa na Hermione a pomohlo jej usporiadať si to, čo sa už stalo a to, čo malo prísť. To mlčanie ju upokojilo a pomohlo jej spomenúť si, prečo tu bola. Bolo príliš ľahké stratiť svoj cieľ v situácii ako je táto. Bolo príliš ľahké stratiť samu seba v hneve, keď sa na ňu Ginny konečne pozrela a povedala: "Klameš."

Keby mala iné rozloženie mysle, nepočula by rozdiel medzi týmto ´klameš´ a tým minulým. Kým to minulé bolo jasným obvinením, toto bolo lemované nádychom... nádeje.

"Nedokážem vyjadriť ako veľmi si prajem, aby som klamala, ale neklamem."

Ginny ochromene vytiahla stoličku, na ktorú sa len pred pár minútami odmietala posadiť a sadla si. Zízala vedľa nej na marhuľové steny, a jej oči skákali zo strany na stranu, ako keby sa snažila prečítať niečo svojím vnútorným okom. Potom sa náhle pozrela na Hermionu. "Ale-"

"Ale čo?" prerušila ju tá čarodejnica, veľmi namáhavo sa snažila zabrániť svojmu hlasu, aby zosilnel.

"Musíš klamať inak-"

"Nie," Hermiona pokrútila hlavou. Bolo čím ďalej ťažšie a ťažšie udržať svoj hlas vyrovnaný. "Nedovolím ti toto urobiť, Ginny. Nedovolím ti toto prekrútiť, aby som vyzerala ako zlý človek. Ty si urobila všetko to, čo som povedala, posledných - ani si neviem spomenúť ako dlho! Neklamem ani nič nevynechávam. Môj syn zomrel." Ginny sa prikrčila pri jej poslednom slove a ona nedokázala zabrániť emóciám v jej hlase, keď sa spýtala: "Prečo by som klamala o niečo takom?"

Červenovláska vyzerala, ako keby stále zápolila s tým, aby pochopila Hermionine slová, ich význam, všetko. Položila lakte na stôl a prehrabla si vlasy jedným frustrovaním pohybom. Jej ďalším slovám chýbal predchádzajúci hnev. "Pretože ty - ty by si povedala čokoľvek, aby si očistila svoje meno a aby som ja vyzerala ako blázon."

"Počúvaj samu seba, Ginny. Dáva ti toto zmysel? Aby som pravdu povedala, keby som chcela, aby si vyzerala ako blázon, šla by som na to úplne inak." Toto neznelo správne. Rýchlo opravila jej slová. "Pozri, len použi svoje inštinkty."

To nebolo oveľa lepšie.

Tvrdohlavá čarodejnica prižmúrila oči. "Moje inštinkty mi hovoria, aby som ti neverila."

"Len pretože si sa poštvala proti mne!"

"Nie, ja som sa voči tebe nepoštvala!"

"Prestaň to robiť!" zavrčala frustráciou. "Ty si presvedčila samu seba, aby si neverila ničomu, čo vyjde z mojich úst. Je hanba, že si tak zničená nenávisťou ku mne, že ani nedokážeš rozoznať pravdu. Pretože ja ti pravdu hovorím. Čo chceš, aby som urobila a dokázala ti to? Chcela by si vidieť jeho úmrtné oznámenie? Chcela by si vidieť jeho úmrtný list? Chceš ísť prenášadlom do Benátok, aby si videla jeho náhrobný kameň? Pretože inak si nie som istá, ako ťa dokážem presvedčiť." Hermiona sa prudko postavila. "A úprimne povedané, je mi ukradnuté, či mi veríš alebo nie. Len som ti sem prišla povedať pravdu."

"Ale prečo to čakanie, kým si mi to povedala?" spýtala sa Ginny, keď na ňu zízala. "Prečo si čakala až kým-"

"Nabehneš k Parvati a poskytneš jej svoju verziu pravdy, ktorá ju presvedčila, aby skočila strmhlav do mojej minulosti?" dokončila, neschopná zadržať tú zlobu mimo svojho hlasu. Červenovláska mala tú slušnosť, aby sa odvrátila. "Teraz si ty na rade, aby si bola k sebe úprimná, Ginny, bola by si ma počúvala?"

Ginny veľmi dlho nič nepovedala, ale práve keď Hermione dochádzala trpezlivosť, zamrmlala: "Nie."

"Presne."

"Ale stále si mi to mohla povedať ten večer, čo som o ňom zistila... vtedy si mi to mala povedať. Mohli sme sa vyhnúť tomuto všetkému, keby si proste povedala, že je mŕtvy."

"Aký rozdiel by jeho smrť spôsobila?" skoro vykríkla. "Čo to mení? Nemení to absolútne nič!"

"Mení to všetko, Hermiona! Ja nie som úplne nemilosrdná! Nikdy by som takto neznevážila mŕtve dieťa."

"Ach, takže je v poriadku znevážiť dieťa živé? Je to správne?"

Spadla jej sánka. "Nie! Tak to nie je!"

"Ale to je presne, čo si povedala. Je v poriadku niekoho najať, aby napísal zničujúci článok o dieťati a jeho matke, pokiaľ je to dieťa nažive."

"Vkladáš mi slová do úst!"

"Jednám len podľa tvojich činov! Nemala si kúštik výčitiek za svoje činy, kým si nezistila, že je mŕtvy. Hádaj, kto je teraz monštrum? Tu je nápoveda: ja to nie som."

"Ale ty-"

"Neexistuje nič, čo môžeš povedať, ktoré nás umiestni na vyrovnané hracie pole. Nič."

Ginnin hlas znel mechanicky, nacvičene a príliš nacvičene. Hermiona vedela, že len opakuje to, čomu sa prinútila celé tie roky veriť. A premýšľala, prečo Ginny tak pevne visela na jej domnienkach; prečo jednoducho nedokázala prijať pravdu a jej podiel na nej? Nedávalo to zmysel... alebo možno dávalo. Hermiona tajne dúfala, že jej slová - tá pravda - bude mať nejaký vplyv na správanie tej čarodejnice, ale nemala... a bolo to väčšie sklamanie, než kedy predpokladala.

To prinútilo Hermionu položiť sama sebe otázku: čo očakávala od dneška?

Odpoveď: priveľa.

Jeden okamih pravdy nič nepretočí a ju nezmení. Nič vymaže Ginninu bolesť, hnev a hlbokú nedôveru; ani jej to nepomôže dospieť a pohnúť sa vpred. Tá predstava bola idealistická - nie, nereálna. Nebola schopná Ginny zmeniť; ani to vôbec nechcela. Nebol to jej boj či jej miesto. A Hermiona jasne pochopila to, čo dnes potrebovala urobiť.

Vložiť to do Ginniných rúk.

"Ginny-"

Neočakávane Hermionu prerušila. "Prestaň - prestaň tak vravieť moje meno. Neverím ti. Ja ti nemôžem uveriť."

Hermiona si odfrkla. "Nebudem tu sedieť a rozprávať sa s tebou stále dookola. Ver si tomu, čomu chceš veriť." Zastala a otvorila pracku na svojej taške a začala sa v nej prehrabávať. "Stále mi never; stále sa snaž vykonať svoju pomstu. Mám po krk starania sa a ani sa ti v tom nepokúsim zabrániť. Takže, pokračuj, nájdi niekoho iného, kto o mne napíše. Ach, po dnešku budeš musieť, pretože som si istá, že Parvati veľmi na blízku nebude." Nie podľa toho, čo hovoril Draco. "Pokračuj a nájdi niekoho, kto napíše o mojom synovi - urob čokoľvek, čo si myslíš, že je treba urobiť, aby si ma potrestala. V skutočnosti ti ešte pomôžem."

A začala pomenúvať všetko, čo vyťahovala zo svojej tašky, kým sa červenovláska nepohodlne posunula na mieste.

"Tu je fotografia nás dvoch," ruky sa jej začali triasť, "jeho smútočná reč, ďalšia jeho fotka..." Toto bolo ťažšie než si predstavovala. "Tu je jeho zošit s kresbami," Hermiona si priala, aby jej nevypadli slzy, keď letmo zahliadla jeho obrázok. Posledná vec, čo chcela, bolo toto všetko predhodiť Ginny, ale vedela, že sa to musí urobiť. "Mô-môžem ti dokonca poslať jeho úmrtný list-"

Ginny na ňu len hľadela s roztvorenými očami. "Č-čo to robíš?"

Zatvorila oči a pomaly potlačila tú malú kôpku papierov po stole. "Kladiem ti to do tvojich rúk."

"O čom to rozprávaš?"

"Neviem, ako ťa prinútiť pochopiť, tak si to ber. Ber si to všetko. Použi to, ako sa ti hodí. Už viacej od tohto alebo teba nebudem utekať."

Ginny sa na ňu pochybovačne pozrela.

"Ale ak to použiješ," pomaly povedala Hermiona, "radšej by si sa mala uistiť, že sa povie celá pravda. Všetka pravda. Povedz im o mne a o Harrym, povedz im o Matthewovi, povedz im, že bol statočný malý chlapček, ktorý si nezaslúžil to, čo mu osud nadelil." Hermionin stále trasúci sa hlas stvrdol, keď povedala ďalšie slová: "Povedz im všetko, ale radšej im povedz o svojej úlohe v tomto všetkom. Radšej im povedz, ako si ukryla Harryho list, povedz im, ako si si so mnou všetkým za chrbtom päť rokov písala, povedz im, ako si sa pokúsila všetko zmanipulovať, aby som vďaka tomu vyzerala ako spodina vesmíru, povedz im, ako si všetkým klamala o stave tvojho vzťahu s Harrym, povedz im, ako si dala novinárke-"

"Prestaň. Dobre. Proste prestaň." Červenovláska sa zrazu po Hermioninej ponuke prebrala. "Takže máš zopár dokumentov a fot-" Jej oko tú fotku zachytilo. Ginny sa prizrela bližšie a potom preletela cez všetky tie papiere, čo je Hermiona poskytla, hľadala niečo, čo by jej povedalo niečo iné. Ale potom jej plecia poklesli porážkou, jej líca sa značne sfarbili a vyzerala, ako keby jej bolo zle od žalúdka, keď spola zašeptala: "Ty neklameš."

Hermiona nič nepovedala. Čo mohla povedať?

"Ach, bohovia, má Harryho oči." Čarodejnica sa pozrela na Hermionu, potom znova na ten obrázok. Ticho sa vrátilo, ale nie nadlho. V jej hlase bolo zhnusenie, keď povedala: "Vyzerá tiež ako ty." Ale potom Ginny pustila tie noviny a fotografie, ako keby pálili. "Vezmi si ich späť. Nechcem ich. Ja -" stuhla, výraz zdeseného uvedomenia na tvári. "Toto je Harryho syn a je mŕtvy a ja som sa pokúsila - a Harry vie a - myslí si, že som monštrum a - vezmi si ich späť, Hermiona!"

Pokojne pokrútila hlavou. "Nie. Tie fotografie a dokumenty sú tvoje, až kým sa naozaj nerozhodneš."

"Nerozhodnem čo?" hlas je skoro kričal.

Hermiona vrátila tej čarodejnici prútik. "Až kým sa nerozhodneš, či porozprávaš tento príbeh inému novinárovi, až kým sa nerozhodneš, či to necháš tak, až kým sa nerozhodneš, že si na mňa prestala byť nahnevaná za niečo, čo som neurobila sama."

Ginny si skoro ochromene strčila ten prútik do vrecka.

"Myslím, že by si mala vedieť, že v tom okamihu, ako vyjdem tými dverami, skončila som. Ty si môžeš na mňa plytvať svojím životom, ale ja to isté neurobím." Zdvihla neviditeľný plášť, opatrne si preložila cez ruku a pohla sa k odchodu.

"Vieš, Harry sa mi pokúšal povedať pravdu. Nesčítane krát. Ale ja som ho nepočúvala."

Hermiona zastala. Už jej chcela povedať, že Harry nie je jediný, kto sa pokúšal, že Harry nie je jediný, kto stratil syna a že Harry nebol jedinou vecou, na ktorej záležalo, ale neurobila to, pretože to bolo zbytočné.

Toto bude potrebovať nejakú skutočnú profesionálnu pomoc, ale to sa naučí sama.

"Bola som presvedčená, že ty..." čarodejnica zmĺkla.

"Keď som odchádzala do Austrálie," začala Hermiona, "Harry ma prišiel pozrieť. Chcel ťa kvôli mne opustiť, vieš, čo som mu povedala?" pozrela sa na Ginny. "Povedala som mu, že to bola chyba, ktorá sa prihodila dvakrát. Povedala som mu, že ma nemôže žiadať, aby som ho milovala, pretože ho nemilujem. Povedala som mu, že chcem byť jeho kamarátkou a nič viac. Povedala som mu, že ty ho miluješ a že on by mal milovať teba tak ako miloval mňa, mal by sa k tebe správať tak, ako by sa ku mne. K Harrymu necítim nič okrem platonických citov."

"Ale, ty, ja-" jej hlas zaváhal.

"Premrhala si množstvo času snahou zachrániť vzťah, ktorý nebol ohrozený," zastala. "Nie, to nie je pravda. Váš vzťah bol ohrozený, ale nie mnou. Ty a tvoja neistota, tvoja žiarlivosť, tvoja posadnutosť ním a tvoja neschopnosť nechať to tak... to bolo to, čo ohrozovalo váš vzťah."

Zatvárila sa zmätene. "Nechať to tak?"

"Počula si, že mi Harry povedal, že ma stále miluje a predsa si s ním ostala. Dokonca si sa pokúsila za jeho city potrestať mňa; za city, ktoré ja nezdieľam. Pokúsila si sa potrestať mňa a nášho syna za niečo, čo sa stalo, keď ste ty a Harry ani neboli spolu." Hermiona mohla ľahko pokračovať, ale toto nebola skutočná pointa, ktorú sa snažila ujasniť. "Ale, zabudni na to všetko. Mohla si odísť preč. Mohla si s ním hovoriť bez toho, aby si toto všetko urobila a teraz -" Hermiona sa zastavila, aby nepovedala viac.

"Čo teraz?"

Hermiona nič nepovedala.

Po prvý raz červenovláska dala najavo skutočnú ľútosť. "Stratím ho, že?"

Sklopila zrak na plášť vo svojich rukách. "Toto je rozhovor, ktorý musíš mať s Harrym, keď mu toto," podala jej ten plášť, "vrátiš."

Ginny vzala plášť oboma rukami a zízala na neho, trasúc hlavou. Hermiona sa zhlboka nadýchla a prešla ku dverám. Vykonala všetko, čo prišla urobiť a teraz bola pripravená na trochu pokoja. Čarodejnica stlačila kľučku, keď začula Ginny potiahnuť nosom. Jej život sa práve chystal urobiť drastický obrat a Hermiona sa chcela cítiť zbavená viny, ale z nejakého dôvodu nemohla.

"Stavím sa, že ma súdiš vo svojej hlave," trpko povedala Ginny a potom napodobňovala: "Ginny je blázon, ktorý.-"

"Kto som ja, aby som ťa súdila?" Kto bol ktokoľvek, aby ju súdil? Ginny nebola odlišná od Hermiony. Od Draca. Od Luciusa. Od Rona. Od Harryho. Nikto nebol svätec v tomto svete plnom hriechov. "My všetci robíme chyby; niektoré sú horšie než iné, ale sú to všetko chyby. Ja som v tomto rovnako vinná ako si ty, ale ja som pri tomto našla svoj pokoj. Ty by si mala tiež."

Ginny sa stretla s jej pohľadom a zistila, že sa nedokáže odvrátiť. Poznala ten pohľad. Bol to pohľad zlomeného pochopenia. A Hermiona konečne porozumela, prečo sa to muselo udiať teraz a nie pred týždňami. Teraz bola konečne pripravená toto zvládnuť správne. Pred dvoma týždňami by mala nutkanie nakopať Ginny v tejto chvíli, keď bola na dne. Bola by jačala a kričala a preklínala ju a naučila ju, čo je skutočná bolesť.

Ale ona už viacej takým človekom nebola.

Smiešne, ako sa nejaký človek dokáže za dva týždne zmeniť.

Dnes nebude Ginny súdiť a odsudzovať. Dnes nebude tým človekom, ktorý ju zavrhne. Dnes nedovolí slovu ´pomsta´ aby vôbec vstúpilo do jej mysle. Pomsta, ako sa Ginny naučí, bolo vždy chabé potešenie malej a obmedzenej mysle. Dnes nezíska Hermiona žiadne potešenie z jej bolesti. Takže Hermiona vystrela plecia a povedala jedinú vec, ktorú mohla v takomto čase povedať: "Ja ti odpustím, niekedy. Viem, že odpustím."

Tak. Bolo to vonku. A bola to pravda. Ona jej odpustí, hoci si mnohí mysleli, že by nemala. Odpustenie, ako sa Hermiona naučila od Rona, neznamenalo, že stále nebola ublížená, ani neznamenalo, že zabudne. Nikdy nebudú priateľky, ale ona bola schopná ísť a posunúť sa ďalej; bola schopná nájsť iné cesty ako uvoľniť všetku zvyškovú zlosť.

Áno, Hermiona si prikývla, to urobí.

Druhé potiahnutie nosom od červenovlásky preniklo jej myšlienkami.

A po chvíľkovom zaváhaní, Hermiona znova zovrela kľučku dverí. Mala by povedať viac, mala by povedať Ginny, že hrozne potrebuje profesionálnu pomoc, ale v tomto okamihu si Hermiona pomyslela, že je najlepšie, ak nepovie vôbec nič.

Takže keď zatvorila za sebou dvere, nezabuchli sa.

Namiesto toho sa zavreli slabým cvaknutím.


Autorkina poznámka: Keď som plánovala túto časť, obe mali byť zrazené a TVRDO spálené... ale keď som sa dostala k písaniu, jednoducho sa to nezdalo správne. Uvedomila som si, že potrebujem každému nastaviť cestu na dráhu do ich budúcnosti, skôr než ich potrestať za to, čo urobili. Každý sa môže hádať, že si obe zaslúžili hodiť do priepasti, že si zaslúžili viac než sa stalo, ale vo všetkej úprimnosti, ich životy nebudú od tohto okamihu prechádzkou v parku.

Uvažovala som, že keby Hermiona kruto potrestala Ginny, vrátilo by ju to späť na začiatok príbehu, kde bola nahnevaná a to som určite nechcela. Ginny sa - jasne – starala len o Harryho (hovorí o Mattheowi ako o Harryho synovi), nuž, má ísť domov a mať rozhovor, ktorého sa hrozí, rozhovor, ktorý ju môže ovplyvniť viac než ten, čo mala s Hermionou. Myslím, že fakt, že sa jej ešte len podtrhne koberec spod „stojím bokom“ je dôležitejší než, aby jej ho podtrhla Hermiona. Pokiaľ ide o Parvati, myslím, že najhoršia bolesť nie je fyzická, ale skôr psychická. Parvati si jasne myslí, že je nad zákonom a Draco ju nakoniec naučil po kostole hvízdať. Ona nekončí tým, že sa jej kleplo po prstoch, pretože na jej treste bude niečo viac. Zvažovala som, že ju Draco naozaj rozdrví, ale potom som si uvedomila, že je to nielen strata času (pretože jej je ukradnuté čokoľvek, čo by na ňu mohol vrhnúť), ale tiež by sa to natiahlo o jednu kapitolu či dve. To som nechcela. A niečo väčšie, niečo viac verejnejšie by bolo pre Draca náročnejšie, aby to všetko zahladil. A to je jasne niečo, čo nechce. Ale Parvati pravdepodobne stratí svoju prácu, svoju dôveryhodnosť, všetko... a pretože sa vyhýbala svojej rodine... nebude mať nič. Bude to vážne zaujímavý príbeh vidieť, kam z tohto bodu pôjde (a bude krátko spomenutá v epilógu). Nie je treba spomínať, že jej cesta nebude cestou ľahkou.

Tak či tak dúfam, že ste si túto kapitolu vychutnali.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 23.07. 2023
|
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Aeidaill - 24.07. 2023
| |
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Úžasná kapitola a vynikající (jak taky jinak) překlad. Na tyhle dva rozhovory jsem se těšila už pěkně dlouho. Díky za skvělou práci! Mám jediný dotaz - tys to rozdělila na dvě části, nebo se ten konec jen "ztratil"? Chybí cca stránka. (Omlouvám se, jestli už jsi to tu někde vysvětlovala, tentokrát jsem komentáře ostatních nečetla.)
No spíš 2-3 stránky, nějak jsem to neodhadla.
NIe, určite nie, bolo to tu celé, to by si niekto všimol, nie? Díky. Nechápem.

Re: 35. Keď niet žiadnych slov II. časť Od: teriisek - 28.06. 2010
Achjo, Ginny je prostě neuvěřitelná:( Ale na druhou stranu ji chápu, ono je strašně těžké si přiznat, že za něco neseme vinu... a že náš vztah už prostě nefunguje - ovšem to ji neopravňuje k takovým sviňárnám. Docela by mě zajímalo, jestli by se věci odvíjely jinak, kdyby Ginny věděla o smrti Matthewa hned od začátku, ale podle mě by to nic moc nezměnilo:( Rozhovor Draca s Parvati byl výborný... moc jsem to nestíhala s tou nemocnicí, moc nechápu, proč to bylo tak důležité (a proč by to jako Draco měl podle Parvati vědět), ale jinak super. Blaise a jeho bystrozory jsem tam teda vůbec nečekala...;) Díky moc za další nádhernou kapitolu!

Páčilo sa mi ako Draco dostal Parvati.

Och, Merline dobrý, Draco byl naprosto uchvacující a tak... já nevím - nepopsatelný darebák - v dobrém... Ginny je kráva, fakt bude nemocná - u Munga zřídí nové oddělení. Parvati je taky blbá - prý novinářka a ověří si informaci jen z jednoho zdroje a ještě jen polovinu... těším se na další kapitolu, i když už bude konec :-(

Myslím, že autorka to vymyslela výborně, žádná šílená pomsta by se nehodila. Draco byl.....prostě Draco, vynikající a Hermiona zrovna tak. Tvůj překlad opět super rychlý a vynikající.

no takže nakoniec to vyšlo...pekne... Parvati sa sama obabrala, a Ginny aspon niečo pochopila... no som zvedavá ako sa to skončí.... aj ked ked sa to skončí bude mi asi luto za touto poviedkou... ale čo už všetko musí mat raz koniec.. .a teraz na neho budem netrpezlivo čakat a rozmýšlat,čo sa stane... vdaka za preklad... :D

krásná kapitolka, Draco byl ohromný "bastard", ale v dobrém Mia byla úchvatná, že to zvládla, něco podobného by nezvládl jen tak někdo děkuju, za krásný překlad má(bude mít) povídka pokračování??

Skvělé, Jimmi, díky. Hodně příjemně mě překvapilo, že autorka nesklouzla do demonstrativní pomsty...myslím si, že tímhle daleko líp dodržela charakter postav, které jsou často víc unavené vší tou bolestí a komplikacemi než toužící po zašlapání svých protivníků do země. Dialog mezi Hermionou a Ginny stojí za to, je výborný. Díky moc, těším se na závěr.
Som asi v polovici a ostávam v úžase. Mala som inú predstave o závere. Tie detaily pri preklade nič nevynahradí. Díky moc.

Re: 35. Keď niet žiadnych slov II. časť Od: jane-anne - 27.06. 2010
Draco to nazačítku zvláadl opravdu dobře .. =D Myslím že Hermiona udělala dobře když potom už Ginny nechala být .. tím myslím že neplánovala nějakou další pomstu nebo tak .. Škoda že už je skoro konec téhle povídky .. Je vážně perfektní .. :)
Aj za autorku ďakujem.

Už zostáva iba posledná kapitola, že? Kapitola ako vždy výborná, páčila sa mi aj keď ja by som Ginny asi na Hermioninom mieste potrestala. Som zvedavá ako z toho vyviazne Parvati. Keď už sme pri Parvati: Tam v prvej časti má asi autorka preklep, lebo tam máš vetu: Pansyin úškrn sa rozšíril. "Ach, to je on. Ten sebecký bastard, ktorého si pamätám." A Pansy tam ani nebola. Ďakujem, teším sa na ďalšiu kapitolu.
To nemá autorka, to mám ja. Myslela som, že som sa zbavila všetkých, tá jedna mi tam zostala. Díky moc.

Skvělé, skvělé, SKVĚLÉ od první věty k poslední. Vzalas mi dech. Dík!
Som rada, že sa páčilo. Díky

Draco to zvládol dokonale :) nevadí mi, že Parvati neposadia do Azkabanu. Myslím, že jej taká lekcia bude stačiť. Ginny ľutujem, je úbohá a Harry ju určite okašle. Prekvapil ma tento koniec, čakala som slovné súboje ostrejšie, ale páči sa mi, že to bolo takéto. Možno by sa to mohlo zdať zbytočne prekombinované, takto je to dokonalé. Teším sa na poslednú kapitolu, teším sa aj na to, že si celý príbeh prečítam na jeden šup. Obetujem na to jednu-dve noci :D Ďakujem za preklad.
Presne, veď to by už dávno museli zavrieť Ritu. Ďakujem za komentár.

Už bude konec? To mi bude smutno :-/ To byla síla. Parvati dostane co proto a i když se nedostane do Azkabanu, ty dni strachu, co s ní bude, budou taky dobrým trestem. Hermiona byla fantastická: "Ja ti odpustím, niekedy. Viem, že odpustím." Nemám slov. Nádhera! Díky za úžasný překlad jako vždy a těším se na poslední kapitolu.
Hej, už bude koniec. Treba im dopriať pokoja :D. Díky moc.

Tak to bylo... zajímavé. Velká část příběhu se právě uzavřela.
Ale ešte veľa zostáva. Díky moc.

Re: 35. Keď niet žiadnych slov II. časť Od: beruska1 - 27.06. 2010
škoda že ta novinářská mrcha nepůjde do azkabanu :-/. Pěkně Mia, zvládla to dobře. děkuji za překlad Jimmy (jo promiň dneska ty pdf nebudou, je mi špatně, možná v v průběhu týdne - pardon)
Vôbec to nevadí, tiež nestíham. Hlavne sa drž. Díky moc.

Dobrý návod pre vydieračov. :) Draco teda tú potvoru dobre dostal, páčilo sa mi to. A zdá sa, že aj potvora Ginny trochu sklapla. Takže vývoj tým najlepším smerom môže začať. :) Diky moc za preklad. :)
Najlepší smer neexistuje. Aspoň myslím, už som v polovicu a ešte som naň nenarazila :D Díky moc.

zistila som ze som prepasla tu kapitolu predtym...takze komentar za obidve: obidve tieto kapitoly boli velmi silne...a pravda sa konecne dostala von...Ginny a Parvati sa konecne otvorili oci a hadam Hermiona konecne najde pokoj... skvely preklad, dakujem strasne moc:)
To vážne? Ale takto si to mala aspoň v kuse. Díky.

To už je konec? :-( Stále si myslím, že Ginny je prostě hloupá husa. DOufám, že ji Harry opustí a že ji to konečně otevře oči a její svět se rozšíří na víc věcí než Harryho. Měla by se jít léčit, jestli jediným jejím životním cílem je udržet si vztah, který si očividně idealizuje a nedává jí to, co potřebuje. Vážně, jak může prostě přehlížet, že jim ten vztah neklape, protože se ti dva k sobě prostě nehodí. A ona si místo toho hledá důvody, proč není vše dokonalé a všechny ty důvody hodí na chudáka Hermionu. Nezaslouží si odpuštění. Ale Hermiona si zaslouží, aby byla schopna odpustit, protože jí to pomůže pohnout se dál. Parvati, o té ani nemá cenu mlucit. Draco jí to fajně natřel, ale myslím, že taková sketa jako ona je neponaučitelná. Rozhodně je tohle důstojné zakončení (tuším že už zbývá jen něco jako epilog?). nekonalo se žádné velkolepé potrestání všeho zla a to jedobře, protože v životě to tak ani nechodí. Myslím, že postavy se dostaly do bodu, odkud už si každý může kráčet, kam bude chtít. A já jen tajně doufám, že Draco a Hermiona budou kráčet spolu. Cítím se trochu zahanbená tvou rychlostí překladu. Další z Náramku je sice delší než ostatní, ale ne stejně dlouhé jako to, cos stihla přeložit ty. Ale pracuju na tom. Jenom nemám příliš chuti do kapitoly, u které zrovna jsem. Mám ale vytipované kapitoly, které mi půjdou jako po másle. A taky možná až se Kitty vytasí s další, budu se u toho překládání cítit pohodlněji. Pokud to nehodlá natahovat až do epilogu :-!
Díky. Autorka ešte pri tejto kapitole na GE sľubovala záverečnú kapitolu a epilóg po 14-15 mesiacov. Už som sa jej na to chcela spýtať, ale rozhodla som sa počkať, až keď budem mať tú poslednú (či som si tam ten epilóg nevšimla). Dnes som konečne našla v jej poznámke pri 36, že táto poviedka žiaden epilóg mať nebude, takže posledná kapitola je vážne posledná (a žiadna typu epilógu, dejovo plná kapitola, ak vieš čo tým myslím.). Zajtra som doma, ale mám tak blbo načasovaných doktorov, že zabijem celý deň. Sama neviem, či tú 36 stihnem, kedy som chcela. Ale bola by to krása, pretože mi v práci začína časovo náročný projekt a ten týždeň voľna by sa zišiel. Ešte raz díky.

Prehľad článkov k tejto téme:

. Oznamy: ( Jimmi )01.09. 2021Oznam
inadaze22: ( Jimmi )30.09. 2010Broken: Epilóg
. Pdf na stiahnutie: ( Beruška1 )02.07. 2010Pdf na stiahnutie
inadaze22: ( Jimmi )30.06. 201036. XXXI. V popole polnočného slnka
inadaze22: ( Jimmi )27.06. 201035. XXX. Keď niet žiadnych slov - časť druhá
inadaze22: ( Jimmi )22.06. 201034. XXX. Keď niet žiadnych slov - časť prvá
inadaze22: ( Jimmi )20.06. 201033. XXIX. Držať sa v hurikáne za ruky
inadaze22: ( Jimmi )31.05. 201032. XXVIII. Za prítomnosti strachu
inadaze22: ( Jimmi )26.05. 201031. XXVII. Na milosť minulosti
inadaze22: ( Jimmi )18.05. 201030. XXVI. Okamih, keď zastal čas
inadaze22: ( Jimmi )04.05. 201029. XXV. Veľké veci vznikajú z maličkostí
inadaze22: ( Jimmi )25.04. 201028. XXIV. Záblesk v temnote
inadaze22: ( Jimmi )17.04. 201027. XXIII. Niekde inde hodiny tikali... časť druhá
inadaze22: ( Jimmi )12.04. 201026. XXIII. Niekde inde hodiny tikali - časť prvá
inadaze22: ( Jimmi )05.04. 201025. XXII. Byť tvojimi hradbami
. Video k poviedke: ( Jimmi )02.04. 2010Video k poviedke
inadaze22: ( Jimmi )01.04. 201024. XXI. Budem ťa nasledovať do temnoty - časť druhá
inadaze22: ( Jimmi )28.03. 201023. XXI. Skloň sa a priprav sa na neočakávané - časť prvá
inadaze22: ( Jimmi )20.03. 201022. XX. Žiadne cesty nezostali
inadaze22: ( Jimmi )14.03. 201021. XIX. Povedz niečo iné
inadaze22: ( Jimmi )11.03. 201020. XVIII. Dočasné šialenstvo
inadaze22: ( Jimmi )08.03. 201019. XVII. Spomenúť si ako žiť
inadaze22: ( Jimmi )01.03. 201018. XVI. Začiatok pravdy - časť druhá
. Video k poviedke: ( Jimmi )01.03. 2010Video k poviedke
inadaze22: ( Jimmi )27.02. 201017. XVI. Koniec viery - časť prvá
inadaze22: ( Jimmi )25.02. 201016. XV. Situácia, v ktorej sa dá len prehrať
inadaze22: ( Jimmi )24.02. 201015. XIV. Tragická irónia v tom najlepšom
inadaze22: ( Jimmi )23.02. 201014. XIII. Šepot v noci
inadaze22: ( Jimmi )18.02. 201013. XII. Vôbec nič
inadaze22: ( Jimmi )16.02. 201012. XI. Domino efekt
inadaze22: ( Jimmi )11.02. 201011. X. Pokojná zmena paradigmatu
inadaze22: ( Jimmi )05.02. 201010. IX. Rozhrešenie a rozmazané hranice
inadaze22: ( Jimmi )01.02. 20109. VIII. Všetci sa mýlili
inadaze22: ( Jimmi )26.01. 20108. VII. Priznania na streche
inadaze22: ( Jimmi )19.01. 20107. VI. Bod zlomu
inadaze22: ( Jimmi )18.01. 20106. V. Zosobnenie stratenej nevinnosti
inadaze22: ( Jimmi )11.01. 20105. IV. Vzostup a pád jednoslovných odpovedí
inadaze22: ( Jimmi )10.01. 20104. III. Život všetko zmení
inadaze22: ( Jimmi )06.01. 20103. II. Skríženie paralelných životov
inadaze22: ( Jimmi )02.01. 20102. I. Dvaja samotári
inadaze22: ( Jimmi )23.12. 20091. Prológ
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )10.11. 2009Úvod k poviedke