Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Medzi zabúdaním a spomínaním

Kapitola 1. Povinnosť zabúdania

Medzi zabúdaním a spomínaním
Vložené: Jimmi - 12.07. 2010 Téma: Medzi zabúdaním a spomínaním
Jimmi nám napísal:

Medzi zabúdaním a spomínaním

Preklad: Jimmi

Autor: ilke

Art credit: ilke

Stav: Zaslaná žiadosť o súhlas

http://www.grangerenchanted.com/enchant/viewstory.php?sid=2024

Dramione  (Romantika)

Rating: PG-18

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Zhrnutie: Love story pri mori pre dynonugget. More je ako jeho spomienky. Vytrvalé, neodpúšťajúce, nádherné.

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Kapitola 1 Povinnosť zabúdania

Jeden rok.

Jeden rok a tri dni, ak máme byť presný, a on na ňu musel znova zabudnúť každučký jeden z týchto dní. Musel na ňu zabudnúť mnohokrát každý deň.

S každým závanom vetra na jeseň sa na ňu pokúsil zabudnúť.

A potom s každou snehovou vločkou, ktorá sa mu rozpustila na líci.

A na jar sa mu posmievali nové steblá trávy.

Ale leto... v lete v jeho mysli bežala pieskom, smiala sa a utekala od neho, aby spadla do mora. Jeho pamäť nedovolila letu odísť.

Hoci naň naliehal, videl ju vytratiť sa s prílivom, zakaždým keď si pomyslel, že je slobodný, vrátila sa, aby do neho znova narazila. Neúprosne. Nádherne.

A teraz, vidieť ju znova, neočakávane, v jej bavlnených šatách s okrajom zovretým v ruke, zelenou slanou vodou víriacou okolo jej chudých nôh, nechal sa stiahnuť nadol.

Sledoval, ako vyzerá ponad prázdne more a premýšľal, či vo svojej mysli je späť v Londýne. S ním. Bola v ich teplom byte, v tej príliš malej posteli, ktorú sa nekázali prinútiť nahradiť, so slnkom, ktoré jej prúdilo po tvári a z ktorého žiarili jej kučery?

A čo tu robila? Táto pláž bola jeho, aby zabudol. Ten deň, keď odišla preč, sa stala jeho a jeho samotného. Jeden rok a tri dni odvtedy, čo ju nezastavil. Odvtedy čo ´je mi to ľúto´ nestačilo.

Posunkom márnosti pustila zhúžvanú látku, ruka jej ochabnuto ovisla pri boku. Roztopašný vánok rozhodil jej kučery do vzduchu a on náhle znova zabúdal na to, ako sa jej kučery rozstrapatili, keď bola nad ním, keď sa jej prsia dvíhali a líca ružoveli.

Bavlna sa lepila zozadu na jej lýtka, keď voda poklesla a sťahovala premočenú látku do mora a potom, s náhlym pohybom späť, spôsobila, že sa zhúžvala na jej holeni.

A potom kráčala preč, plahočila sa skrz ťažkú vodu pri svojich členkoch a on znova zabúdal. Zabúdal na to trhanie vo svojej hrudi, keď sa naposledy díval ako odchádza.

***

Kým sa opieral o jasne modrú zárubňu, skopol vrstvu piesku z členkov. Toto zelené miesto, s jeho vyjazdenými cestičkami a bacuľatými starými ženami v žiarivých sukniach so šťastnými úsmevmi vrhalo všetko do ostrého kontrastu. Vďaka tomu bola jej neprítomnosť prenikavejšia.

Pamäť je krutá.

Nikdy sa nevzdala. Nikdy.

Hodiny neskôr v temnote, stále sediac v starom kresle pri okne, zízal na prehadzujúce sa more, prehadzujúce sa znova a znova a znova a znova.

To more bolo ako jeho spomienky. Vytrvalé, nemilosrdné, nádherné.

Teraz, jej nečakaný návrat, fyzický dôkaz jeho straty, priniesol so sebou spomienku na sklamanie v jej medovo sfarbených očiach. A nemyslel si, že na to niekedy zabudne.

Prišla sem, pretože bolo leto a v lete sem vždy chodievali? Znova prežívala tie teplé dni a týždne, ktoré tu každý rok trávili, v tejto malej chalúpke z omietnutého kameňa? Boli tieto slnkom vybielené skaly a piesok návykom, ktorého sa nedokázala zbaviť, presne tak ako ten plážový domček, každá prasklina naplnená ňou boli návykom, ktorého sa  nedokázal zbaviť on?

Pomyslel si, že tu boli najšťastnejší a možno to je dôvod, prečo odtiaľto vôbec neodišiel. A možno kvôli tomu sa nedokázal vrátiť do Londýna, kde sa zdalo, že každá ulica a aleja viedla do ich útulného bytu. Teraz mu bolo jasné, že vždy mávali k sebe najbližšie v malých priestoroch, kde sa jej mohol nadychovať a jeho ruky nemuseli zájsť priďaleko.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 23.05. 2023
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: Kapitola 1. Povinnosť zabúdania Od: izabelle - 18.07. 2010
Pani, zajimave, zajimave :) dekuju za preklad

Re: Kapitola 1. Povinnosť zabúdania Od: HOPE - 12.07. 2010
zajímavá, tajemná kapitolka, miluju moře, krásný překlad, díky

Re: Kapitola 1. Povinnosť zabúdania Od: denice - 12.07. 2010
Tak toto je to pravé prázdninové vyprávění...

Re: Kapitola 1. Povinnosť zabúdania Od: cyrus - 12.07. 2010
No vyzerá to veľmi dobre, idem rovno na dalsiu :)

Re: Kapitola 1. Povinnosť zabúdania Od: doda357 - 12.07. 2010
Páči sa mi to, idem na ďalšiu kapitolu. Ďakujem

Re: Kapitola 1. Povinnosť zabúdania Od: Zuzana - 12.07. 2010
Pekný štýl, presne ,aký mám rada, tak snové a smutné zároveň. Začiatok je krásny.

Re: Kapitola 1. Povinnosť zabúdania Od: teriisek - 12.07. 2010
To vypadá zajímavě, taková hezká, smutná, letní atmosféra:) Díky za překlad!

Re: Kapitola 1. Povinnosť zabúdania Od: soraki - 12.07. 2010
Zatím je to jen úvodní kpitolka, takže si s hodnocením počkám na další ;-) ale děkuji moc :-D
Re: Kapitola 1. Povinnosť zabúdania Od: Jimmi - 12.07. 2010
Jasne, najkrajšie na tejto poviedke je aj tak to, že si autorka dala tú námahu a všetko vsadila do reálneho prostredia. Však uvidíš. Díky moc.

Prehľad článkov k tejto téme: