This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.
Alexander Malfoy
Napísala : grednforge117
Preložila: Tesska
Ako syn Draca Malfoya pomáha „zbaliť“ mu tú najneočakávanejšiu osobu.
Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:
14. kapitola
Vianočný zázrak
Draco nervózne prebehol rukami a prehrabol si vlasy nespočetný raz, keď sa pozrel na svoj odraz v zrkadle. Čo sa so mnou deje? Malfoyovci nebývajú nervózni, nadával si potichu.
Pravdou bolo, že bol veľmi nervózny. Weasleyovci boli Hermioninou rodinou, a ak chcel, aby ich vzťah fungoval, ich schválenie bolo nutné. Skrátka, táto Štedrovečerná večera by mala byť dokonalá. Dracov vzťah s Weasleyovcami sa nesmierne zlepšil počas vojny, ale ešte stále sa cítil nesvoj pri väčšine z nich. Už niečo v ich čírom počte a jeho nekontrolovateľnom sklone byť urážlivým ho vyvádzalo z rovnováhy.
Draco si zhlboka povzdychol a posledný krát si spevnil vlasy predtým, ako opustil izbu, aby skontroloval Alexa. Svojho syna našiel sedieť v jeho izbe oblečeného a pripraveného. Čítal si Bola to noc pred Vianocami. Usmial sa a zľahka zaklopal na dvere.
„Si pripravený ísť vyzdvihnúť Hermionu?“ opýtal sa.
Alex vzhliadol od svojej knihy a usmial sa. „Samozrejme, ocko. Hermiona mi o každom z nich hovorila tak dlho, že sa nemôžem dočkať, až ich všetkých uvidím. Bude babička a dedko na večeri?“
„Isteže nie,“ odpovedal Draco rýchlo. V duchu sa uškrnul nad obrazom svojich rodičov kráčajúcich do Brloha. „Išli do Paríža, ako to na sviatky vždy robia.“
Draco pevne zahalil Alexa do jeho zimného kabáta, obliekol mu čiapku a šál, aby ho pokiaľ možno udržal v teple.
„Ocko, sotva sa môžem hýbať,“ sťažoval si Alex zastretým hlasom pod vrstvami oblečenia.
Draco sa zasmial Alexovej tackavej chôdzi ku krbu a navliekol si vlastný kabát. „Ešte mi poďakuješ, keď sa zajtra nezobudíš s nádchou,“ vysvetľoval, len čo sa obaja vybrali do Hermioninho bytu.
„Už idem, už idem!“ zvolala Hermiona, keď na ňu Draco volal už po štvrtýkrát.
„Do pekla, ženská! Čakali sme viac ako pätnásť minút. Čo si tam mohla toľko robiť?“ opýtal sa detinsky.
Alex sa zachichotal nad otcovou netrpezlivosťou, teraz dokonale spokojný, lebo si dal dole čiapku a šál a v Hermioninom televízore pozeral Ako Grinch ukradol Vianoce.
„Som pripravená,“ povedala, len čo vstúpila do izby.
„Sakramentsky načas,“ začal Draco a otočil sa, aby sa na ňu pozrel. Nakrátko sa zarazil vo svojom výstupe, ohúrený tým, ako nádherne vyzerala v červenom, hodvábnom tope. Jej vlasy sa zdali byť dlhšie ako zvyčajne a anjelsky jej rámovali tvár.
„Stálo za to počkať?“ spýtala sa, keď k nemu pristúpila. Mierne sa uškrnul a sklonil sa, aby ju na odpoveď pobozkal. S úsmevom sa odtiahla preč a tiež si vzala svoj zimný kabát.
„Takže, si na dnešný večer pripravený?“ doberala si ho, keď pomáhal Alexovi znova sa zababušiť.
„Je nejaká nádej ešte z toho vycúvať?“ opýtal sa nádejne. Zamračil sa, keď sa zasmiala a zavrtela hlavou. „Potom som pripravený, pokiaľ niekedy vôbec budem.“
„Bude to zábava, ocko,“ vykríkol Alex veselo, za čo si vyslúžil od otca uprený pohľad.
„Nebude to také zlé,“ prehovárala ho Hermiona a ťahala ho smerom k ohňu. „Mohol by si si to dokonca užiť.“
Po tomto jej venoval Draco skeptický pohľad a zvraštil obočie. Zagúľala očami, odobrala za hrsť hop-šup prášku a podala ho Alexovi. Potom, keď Alex odišiel, odobrala si za hrsť aj pre seba a vstúpila do krbu.
„Och, Draco,“ začala predtým než odišla. „Daj si pozor na jazyk. Budú tam deti.“
Vypočítal si, ako by šalela, keby sa tam neukázal hneď. Preto sa Draco rozhodol namiesto toho odobrať trocha z hop-šup prášku a vstúpil do krbu. „Brloh,“ zvolal a podriadil sa osudu.
„Draco, drahý! Je také milé vidieť ťa po takom dlhom čase!“ hrkútala Molly Weasleyová. Pribehla ho objať a pobozkala ho na líce. „Och, tvoj syn je jednoducho nádherný. A je taký roztomilý!“
Draco nikomu neprejavoval náklonnosť, ale pre pani Weasleyovú, ktorá bola počas vojny matkou pre všetkých, mal slabosť vždy. Jej láskavú, materinskú pozornosť, ktorou ho zahrnula, si potajomky užíval. Kvôli jej láske sa cítil vítaný a skutočne ako súčasť skupiny. Hoci by to samozrejme nikdy nepriznal. Miesto toho sa zamračil na dvojčatá, ktoré sa hlasno rozosmiali, keď ho Molly uštipla do líca.
„Veselé Vianoce, kamoš!“ pozdravil ho Ron celkom zo žartu, ale dosť bolestivo ho potľapkal po chrbte. „Prepáč mi celú ´tú záležitosť s podvádzaním Hermiony´. Bolo to len nedorozumenie. Nič v zlom, hm?“
Dracov prvotný inštinkt bol zlostne naňho zazrieť, ale nálada v Brlohu bola akosi nákazlivá a tak „usadil“ Rona oplatením jeho ´priateľského´ potľapkania po chrbte.
Odviedli ho do obývačky, kde uvidel Alexa hrať sa s pekným, červenovlasým dievčatkom, o ktorom mohol iba predpokladať, že je jednou z mnohých potomkov Weasleyovcov. Mary alebo tak nejako, pomyslel si a skúšal si spomenúť, ako ju nazvala Hermiona. Všetko, na čo sa mohol tej noci rozpamätať - okrem spomienok na zvyšok ich rozhovoru – bola predstava, ako na ňom sedí nahá.
„Veselé Vianoce, Malfoy,“ pozdravila ho Ginny, keď k nemu podišla s Harrym. „Sme všetci takí nadšení, že si sa rozhodol prísť.“
„Veselé Vianoce,“ odpovedal. „Nie že by som mal na práci niečo lepšie.“
„Kde je Alex?“ opýtala sa vzrušene. „Počula som o ňom od každého tak veľa, že zomieram túžbou stretnúť ho.“
Harry sa potichu zasmial, keď Ginny odišla, aby sa stretla s Alexom. „Takže si prišiel,“ povedal Dracovi akonáhle osameli a podal mu pohár vaječného koňaku.
„Nie som žiadna ilúzia, Potter,“ odpovedal a pozrel späť na Harryho. Usrkol si z podaného nápoja, zaskočený tým, aké to bolo silné.
Harry zavrtel hlavou, keď sa zasmial na jeho reakcii. „Fredov a Georgov výmysel. Nič prekvapivé. Minulý rok takto dostali Percyho. Začal bozkávať každého, koho uvidel. Nebolo by to také znepokojujúce, keby na sebe nemal oblek Santa Clausa.“
„Nič nevypovie o Vianociach toľko, ako opitý a nadržaný Santa, že?“ zatiahol Draco s úškrnom.
Naozaj,“ súhlasil Fred ako vstúpil do rozhovoru. „Vidím, že ťa mladý Harry oboznámil s účinkami Weasleyovského fantastického vaječného koňaku, ktorý ti zaručuje veľmi veselé Vianoce.“
„Povedal si mu o tom roku, kedy bol Ron opitý tak, až si myslel, že je skutočný Santa Claus?“ spýtal sa George a ovinul ruku okolo Dracových pliec. „Potom pokračoval šplhaním na komín v boxerkách v strachu, že nebude mať dosť času navštíviť všetky domovy čínskych detí. Nemali sme to srdce povedať mu, že naňho na streche nečakajú žiadne sane.“
V tomto okamihu bol Draco rovnako ako Harry a Fred v slzách.
„Skončil tým, že strávil noc na streche,“ pokračoval Fred a dusil sa smiechom. „Najvtipnejší bol moment, keď sa prebudil a zošmykol sa zo strechy. Vyšli sme všetci von a našli sme ho visieť na boku strechy s nohami zachytenými v osvetlení. Mamka bola zhrozená. Kričala naňho, že sa snaží fušovať Santovi do práce a navyše v spodnom prádle. Bolo to na nezaplatenie.“
„Čože je tu toľko smiechu?“ opýtal sa Ron, keď podišiel k tým štyrom.
„Nič,“ odpovedal Draco, keď sa konečne upokojil.
„Vaječný koňak?“ ponúkol ho George, na čo sa Harry, Draco a Fred znova do popuku rozosmiali. Ron sa pozrel na pohár svojho brata, ktorý ponúkal tých troch a oni sa váľali od smiechu. Vtedy sa mu tvár rozjasnila poznaním.
„Povedal si mu o príhode Santa Clausa?“ zreval a naháňal Georga po miestnosti. „Mamka ti povedala, že o tom viac nesmieš nikomu hovoriť!“
„Takže, ty a Draco?“ opýtala sa Penelope Clearwaterová Hermiony, keď ženy pripravovali v kuchyni večeru.
Hermiona sa na ňu v odpovedi usmiala a naberala odvahu pred náporom otázok od Weasleyovských žien.
„Fíha,“ povedala Angelina Johnsonová a ticho pískla. „Keby nám bol niekto na Rokforte povedal, že ty a Malfoy budete o pár rokov spolu, preklínali by sme ho až do minulého roka.“
„Ja si myslím, že sú spolu fakt rozkošný,“ prerušila ich Ginny obranne.
„Nikto sa prhedsa neháda, Ginevra,“ povedala Fleur Delacourová povýšenecky a otočila sa k Hermione skôr, ako na ňu Ginny zazrela. „Ste obaja veľmi atrhaktívni ľudia. Alex je bystrhý chlapec. Tvorhíte nádherhnú rhodinu.*“
„Och, o tom teda neviem,“ začala Hermiona nervózne. Nepáčilo sa jej, akým ťažkým sa začínal rozhovor stávať. „My zatiaľ rodinou zaiste nie sme.“
„Zatiaľ,“ zopakovala Molly a oči jej zaiskrili.
„Ale miluješ ho, nie?“ opýtala sa Parvati, keď sa k nej všetky ženy otočili s intenzívnymi pohľadmi.
Hermiona sa pousmiala a prosebne pozrela na Ginny. No ona neurobila nič. „No, ja neviem. Chodíme spolu iba niečo vyše mesiaca. Myslím... možno... ja neviem. Ešte som s ním o tom nehovorila.“
„No, on ťa nepochybne miluje,“ povedala Ginny vecne a pokračovala v prestieraní stola.
„Ako si na to prišla?“ opýtal sa Hermiona nádejne, potešená ňou.
Ginny na ňu pozrela, akoby bola bláznivá. „Žartuješ? V prvom rade ti predstavil svoje dieťa, ktoré je mimochodom tá najroztomilejšia malá vec na svete. A dovolil ti zblížiť sa s ním. A kvôli tebe prišiel na túto večeru, čo je ohromné.“
„To je pravda,“ pridala sa Angelina. „Ak ťa nemiluje, musí ťa mať prinajmenšom rád.“
Keď Molly zavolala chlapcov na večeru, Hermiona skončila s plnením džbána vodou. Premýšľala o tom, čo jej priateľky povedali. Jej myšlienky prerušil Draco, keď sa za ňu postavil a pobozkal ju na krk. Ťažký džbán jej vzal z rúk.
„Niekto je v dobrej nálade,“ poznamenala a podozrievavo naňho prižmúrila oči.
Uškrnul sa na ňu. „To je vaječným koňakom,“ odpovedal a odviedol ju ku stolu.
„Chlapci, prestaňte sa hrať s jedlom,“ karhala ich Molly.
„Prepáč, mami,“ odvetili dvojičky jednohlasne a diabolsky sa uškŕňali, keď kvapli jeden z Weasleyho výmyslov a vynálezov do Percyho pohára s vínom.
Večera prebehla dobre, napriek Fredovmu a Georgeovmu šanteniu a Draco sa skutočne bavil. Už zabudol, aké dobré bolo Mollyne jedlo a bol obzvlášť rád, že má s dvojčatami prímerie, takže si večeru mohol v pokoji vychutnať. Pozrel sa na Alexa, ktorý sedel medzi Hermionou a Marie, ktorej meno sa konečne naučil. Zhováral sa s Ronom a Arthurom Weasleym, ktorého očividne ten rozhovor nesmierne tešil.
Určite zapadne, pomyslel si Draco s miernym úsmevom. Pozrel sa na Hermionu, ktorá sedela vedľa neho a práve sa smiala na niečom, čo povedal Bill Weasley. Keď sa zasmiala, celá tvár sa jej rozžiarila a kučery jej ľahko poskakovali na ramenách. Otočila sa k nemu, stále s úsmevom a zvedavo nadvihla obočie. Oplatil sa jej nepatrným úsmevom, potriasol hlavou a vrátil sa späť k svojmu jedlu.
Pred podávaním dezertu sa Ginny postavila a poklepkala po pohári, aby naznačila, že jej majú stolovníci venovať pozornosť.
„Ok, banda, utíšte sa na chvíľku. K maminmu lahodnému dezertu sa môžeme vrátiť potom,“ začala uprostred jednohlasného skandovania kvôli jedlu. „Potrebujem iba sekundu.“
„Harry a ja vám musíme niečo oznámiť,“ pokračovala. Pozrela na svojho manžela, ktorý sa na ňu usmial a láskyplne jej stisol ruku.
„Ty si tehotná!“ zakričal Ron zo žartu, na čo sa mužské osadenstvo stola začalo smiať.
Ginny, predtým ako sa otočila od večere k staršiemu bratovi, ostala na okamih šokovaná. „Ty hlúpy blbec! Celkom si zničil tento okamih!“ zakričala a hodila jeho smerom nejakú žemľu.
„Počkať, ty si tehotná?“ opýtala sa Hermiona a prerušila Ginninu vojnu s jedlom.
Ginny prikývla a radostne sa rozžiarila. Odrazu všetky ženy vykríkli a vyskočili objať Ginny.
„Moje dieťa čaká dieťa!“ plakala Molly, zvierajúc Ginny tak tuho, až to vyzeralo, že ju rozpučí.
„Mami, keď ju tak smrtiaco zvieraš, to dieťa mať nebude,“ prerušil ju Fred škádlivo a odtiahol mamu preč, len aby mohol svoju malú sestru objať rovnako.
Keď sa v objímaní Ginny vystriedal každý a znova si posadali na svoje miesta, postavila sa Fleur a poklopkala po pohári.
„Bill a ja máme pre vás tiež novinku,“ začala a rozhliadla sa vzrušene okolo stola.
„Nehovor nám, že aj ty si tehotná,“ zamrmlal Ron, ako si šúchal hlavu, kam ho zasiahli Ginny, Molly a Harry.
„Ron!“ zakričali všetci, keď sa jeho oči rozšírili poznaním.
„Ospravedlňujem sa! Nemyslel som si, že je fakt tehotná!“ zanariekal, keď jeho smerom prilietali početné žemle od večere.
Keď Fleur od každého skľúčene prijala objatie, Fred si vyhradil postavenie a poklepkal po pohári.
„Teda, vidím, že toto je chvíľa veľkých noviniek a tiež chcem niečím prispieť,“ začal a vážne sa pozrel okolo stola.
„Som tehotný,“ oznámil a utrel si falošné slzy. Keď sa celý stôl rozkričal a tiež doň hádzali jedlom, pretackal sa na svoje miesto.
„V poriadku, v poriadku,“ povedal Arthur a každého upokojil. „Molly, myslím, že je čas na dezert,“ dodal s úsmevom, keď začali znova všetci skandovať.
Ich skandovanie bolo prerušené, keď Percyho jazyk začal rapídne rásť a tiež zmenil farebu. Keď stôl vybuchol v smiech a dvojičky sa začali klaňať, Molly rýchlo napravila synov jazyk. Predtým naháňala Freda a Georga okolo izby a nechala ich bez dezertu.
Po večeri sa znovu všetci zhromaždili v obývačke a schúlili sa blízko kozuba. Draco stál v rohu a zhováral sa s Arthurom, Billom a Charliem o stave ministerstva.
„Takže, zdá sa, že Hermiona sa do tvojho syna zaľúbila, hm, Draco?“ doberal si ho Bill, aby zmenil tému a ukázal na Hermionu.
Alex sedel Hermione v lone a pomaly sa ukladal a preberal zo spánku, zatiaľ čo mu ona prstami prebehla cez plavé vlasy. Potichu sa zasmial popod fúzy, keď jej vypchatý klobúk od Santu spadol do tváre a ona ho odhodila preč.
„Miluješ ju?“ spýtal sa Harry bez okolkov a nadviazal na nedávny rozhovor s Ronom.
„Nechápem, čo teba do toho, Potter,“ odvetil Draco obranne, nerád, kam sa rozhovor uberal.
„Hermiona je súčasťou tejto rodiny, kamoš. Len sa chceme ubezpečiť, že je šťastná,“ vysvetlil Ron uprostred prikývnutia zvyšku Weasleyovcov.
„Vyzerá, že je,“ dodal Bill a potľapkal Draca po chrbte. „Viac, než sme ju kedy videli.“
Draco sa otočil späť k Hermione, ktorá sa smiala s Molly, ale tak ticho, aby nevyrušila Alexa, ktorý konečne zaspal. Draco sa ospravedlnil z rozhovoru a vyšiel z kuchyne. Všimol si dvere vedúce do záhrady a vykročil tým smerom. Práve, keď vyšiel von, začul dvojičky zakričať: „Koleda!“ Pomyslel si, že sa dostal von práve včas.
Pozrel sa na snehom pokrytú zem, ktorá sa trblietala v mesačnom svetle a vianočné osvetlenie na nej vytváralo farebné vzory. Bez zimníka cítil chlad, ale odmietal ísť dovnútra, kým koledy neskončia. Sadol si na tretí schod a uprene hľadel do noci. Premýšľal o tom, čo mu povedali Weasleyovci.
Môžem sa do niekoho zamilovať iba po niekoľkých mesiacoch? pomyslel si. V mysli mu prebiehali obrázky Hermiony, keď ju prvýkrát zbadal s Alexom v deň, keď ho Pansy stratila. A ako nádherne vyzerala, keď sedela s Alexom a svetlo ohňa sa jej odrážalo od kučier.
Zhlboka si povzdychol a prehrabol si rukou vlasy. Sakra, všetka tá vianočná nálada ma robí mäkkým, pomyslel si. Som Malfoy. Nespievam koledy, ani na Štedrý deň nevyznávam lásku.
Jeho úvahy skončili v záplave svetla, ktoré naznačovalo, že niekto otvoril dvere. Mohol to povedať i bez toho, aby sa otočil, lebo vzduch naplnila vôňa jahôd a vanilky. A rozhodne nerád oznamujem veci takto, vyčítal si.
„Múdre, ukryť sa tu pred koledami,“ zasmiala sa a sadla si vedľa neho na schod. „Budúci rok to budem mať na pamäti.“
Draco zavrel oči a oprel sa proti nej, keď ovinula ruky okolo jeho ramien. Okamžite pocítil, ako sa ním šíri vlna tepla a zhlboka si povzdychol.
„Alex spí v Ginninej starej spálni,“ objasnila a oprela si oňho hlavu.
Draco ju objal rukami okolo nôh a pohrával sa s okrajom jej džínsov. Stále neotvoril oči. Zhlboka sa nadýchol a znova nasal jej vôňu jahôd a vanilky.
„Nie je ti zima?“ opýtala sa a trela mu ramená, aby ho zahriala.
„Milujem ťa,“ vyhlásil.
Hermiona stuhla. Draco odklonil hlavu a konečne otvoril oči. Pozerala naňho rozšírenými očami a Santovu čiapku mala na hlave nakrivo. Usmial sa, lebo vedel, že tento obrázok Hermiony totálne vyvedenej z miery so Santovou čiapkou na hlave bude pre neho charakterizovať tento okamih.
„Koľko vaječného koňaku si mal?“ opýtala sa, keď nadobudla schopnosť prehovoriť.
Draco sa posadil, zasmial a otočil tvárou k nej. „Nie tak veľa. Okrem toho, znesiem viac ako malinkatý Roníček,“ doberal si ju, ako kľačal medzi jej nohami.
Hermiona sa nervózne zasmiala a podozrievavo sa naňho dívala. „Takže to myslíš vážne?“ opýtala sa neveriaco.
„Myslím to vážne, Hermiona,“ zopakoval Draco a vzal jej ruky do svojich.
Jej tvár sa roztiahla do úsmevu. Keď ho vtiahla do spaľujúceho bozku, Draco mal pocit, že mu už nikdy znova nebude zima.
Odtiahol sa a pozrel na ňu s očakávaním. Hermiona naklonila hlavu na bok. Vyzerala byť trochu omámená a zmätená.
„Tiež ťa milujem,“ zasmiala sa, lebo si uvedomila, že mu neodpovedala. Rukami mu prečesala vlasy, potom ho objala okolo krku a vtiahla do ďalšieho bozku.
Draco jej skĺzol rukou od krku nadol po chrbte a pritiahol ju k sebe bližšie. Vzdychla do ich bozku a odtiahla sa, aby nabrali dych.
„Len vedz, že ti to poviem len raz, Grangerová,“ zamrmlal, keď ju bozkával nadol krkom.
„Jediný raz je všetko, čo potrebujem,“ povzdychla si a oprela sa na schodoch. Draco na ňu pozrel, len aby ju našiel so zatvorenými očami. Jej líca boli zrumenené a jej pery opuchnuté a červené. V mesačnom svetle vyzerala krajšie ako ju kedykoľvek predtým videl. Krucinál. Stávam sa jedným z nich, pomyslel si.
Keď Hermiona otvorila oči a pritiahla si ho k ďalšiemu bozku, rozhodol sa, že mu to je jednoducho jedno.
„Šťastné a Veselé Vianoce, Grangerová,“ zašepkal tesne predtým, ako sa ich pery dotkli.
*****
*pokiaľ ide o tie háčka po písmenku r, je to naschvál – chcela som naznačiť francúzsky prízvuk Fleur a mám to vychytané z knihy...