Preklad: Jimmi
Beta-read: Tesska
Draco Malfoy, vzorový príklad skazenosti, jedného dňa sleduje Hermionu Grangerovú do nepoužívanej časti Rokfortu a objaví jej nepopísateľné tajomstvo... A, áno, celá tá scéna na cintoríne sa neudiala. Cedric Diggory stále žije. Pretože som to povedala.
http://www.fanfiction.net/s/3430175/12/Bad_Medicine
Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Cheryl Dyson ,ktorá napísala túto fanfiction.
Kapitola dvanásť
Draco nikdy vo svojom živote nebol taký zúrivý. Vyšiel do chodby a zastal, pozerajúc sa na dlhý rad okien, ako keby ich nikdy predtým nevidel.
Čo sa mu to do pekla stalo? Skutočne sa cítil... dotknuto! V skutočnosti sa cítil horšie než dotknuto. Mal pocit, ako keby ho Crabbe kopol do brucha. Niekoľkokrát. Zrazu mu svitlo, že si hlúpo dovolil zblížiť sa s Grangerovou. Vlastne mu na tej špinavej malej humusáčke začalo záležať.
Zasmial sa krátko a bez humoru. Svojím spôsobom tej malej mrche dlhoval za tento budíček. Mal by jej poďakovať za to, že ho priviedla späť k rozumu. K odozve jej slov: Bože, čo si to myslel?
Zablahoželal si, že sa vrátil do normálu a usmial sa tým nenávistným úškrnom, o ktorom vedel, že ním ona pohŕda. Áno, Draco Malfoy bol späť.
Siahol po prútiku, odrazu zaplavený potrebou rozbiť všetky okná na chodbe. Potreboval cítiť vo svojej tvári ten chladný vzduch.
Zovrel prútik, ale zrazu to nestačilo. Potreboval ublížiť niekomu tak, ako bolo ublížené jemu. Potreboval ublížiť jej. Niekoľkokrát do seba vtiahol hlboké, nahnevané nádychy a bojoval s nutkaním vrátiť sa, čiastočne zo strachu, čo by mohol urobiť.
Urobil štyri odhodlané kroky od dverí, ktoré sa zrazu týčili ako brána do jeho osobného pekla.
Skrátka choď, Draco, povedala.
Nie Malfoy, len Draco.
"Sakra!" zavrčal a otočil sa.
Draco vošiel do miestnosti s očakávaním, že Hermiona bude upratovať, možno si pohmkávať veselú melódiu a potľapkávať sa po chrbte. Namiesto toho hystericky vzlykala schúlená na zemi.
Stuhol.
Po chvíli ho buď počula alebo jeho prítomnosť vycítila.
"Myslela som, že si odišiel," prehovorila nezreteľným šeptom a utrela si rukávom oči.
"Po niečo som sa vrátil," zamrmlal. Jeho dobiela rozpálený hnev sa zmiernil, keď ju neočakávane zbadal plakať. Draco sa snažil ten fakt spracovať. Nielen plakať, ale vzlykať ako niekto, komu sa rozbila obľúbená hračka. Predtým na neho jačala s čistou nezaujatou vypočítavosťou, taká bezcitná ako automat. Prečo potom...? Prstami sa v zmätku pohrával s prútikom.
Skrátka choď, Draco, vtedy povedala. A predsa ho nikdy predtým nenazvala krstným menom.
Hlasno potiahla nosom, zrejme sa snažila znova dostať pod kontrolu.
"Zober si, po čo si prišiel a bez obáv odíď," povedala povýšenecky, keď si odkašľala, ale tie slová boli stále sotva počuteľné.
"Vrátil som sa, aby som ti to vytmavil. Ale teraz sa snažím prísť na to, prečo si rozrušená," povedal, ako keby nahlas čítal zo zaujímavého novinového článku. "Bola si celkom pokojná, kým si rozprávala o svojich dôvodoch, prečo nikdy nechceš znova vidieť moju tvár. Ani jedna slzička, keď si vymenovávala to množstvo dôvodov, za ktoré si zaslúžim tvoju nekonečnú nenávisť. Každé prekliate slovo bolo vypočítané, aby ma zasiahlo ako malý otrávený šíp. Celkom pekne si v tom uspela, ako dobre vieš. Bolo to to obalamutený, čo ma dostalo. Všetko ostatné bolo stopercentná pravda, ale naznačiť, že som bol obalamutený - veľmi bystré. A spomenúť, že si všetko po celý čas predstierala. Skutočne vynikajúce predstavenie. Povedal by som, že celkom podľa plánu. Takže sa musím sám seba pýtať. Prečo teraz plače?"
Draco sa k nej otočil a pozrel sa na ňu s prižmúrenými očami. Hermiona sa postavila. Objala sa rukami, ako keby sa bránila pred chladom. Pohol sa k nej. Odmietala sa na neho pozrieť. Oči mala pevne zatvorené nad lícami zmáčanými slzami. Zastal pred ňou.
"Pozri sa na mňa, Grangerová," zavrčal. Otvorila oči a nešťastne hľadela do tých jeho. Spokojne prikývol. "Presne ako som si myslel. Viem, prečo plačeš."
Odmietavo pokrútila hlavou a začala cúvať. Nasledoval ju ako zviera na love. Zúrivosť, ktorú pociťoval na chodbe, sa zmenila na slabý hnev. Jeho hlas bol drsným šepotom.
"Ach, áno. Viem. Si rozrušená, pretože si klamala, však? Povedz mi, že to nie je ten dôvod. Slečinke Stelesnenie chrabromilskej cnosti vyšlo z úst klamstvo a teraz ju to zabíja! Je to tak, Mia? Vôbec si nemyslíš, že som slizolinská špina, všakže? Som si istý, že si myslíš, že som rozmaznaný, fanatický a sebecký, ale stavil by som sa, že sa ti takýto páčim. "
Stále krútila hlavou a zazrela ku dverám, ako keby rada zdrhla, ale cúvala priamo k stene. Draco vytrvalo pokračoval za ňou, až kým nebola pritlačená o kameň a jeho tvár nebola len kúsok od jej. Triasla sa ako vydesené mačiatko a hruď sa jej v panike takmer zdvíhala.
"Ani ty ku mne necítiš nenávisť. Cítiš, Mia?" spýtal sa potichu. Jej oči boli v tom matnom svetle obrovské. "Cítiš?"
"Necítim k tebe nenávisť, Draco," priznala šeptom a slzy stiekli po jej lícach. Jeho zmysly zaplavil triumf. Hrubo ju prirazil o stenu a pridržal na mieste svojimi bokmi. Vzal nežne do rúk jej tvár. Sklonil sa a pobozkal ju.
Hermiona by sa zrútila, keby ju Dracovo telo nedržalo na mieste. Jej už preťažené zmysly sa nedokázali vyrovnať s jeho útokom. Nohy mala bezmocné. Ani sa nepokúsila premýšľať; namiesto toho ovinula ruky okolo jeho krku v zbytočnom pokuse zabrániť, aby sa neutopila. Na to už bola príliš hlboko. Jeho bozk bol elektrizujúci, drvil jej pery, keď ju ochutnával so skoro primitívnou intenzitou. Zamraučala, ale pevne sa držala, keby sa bol odtiahol. Za to, čo mu urobila, si zaslúžila akékoľvek pokánie, ktoré jej uloží. Pritisla sa k nemu a zaplietla mu ruky do vlasov, diviac sa tej ich neuveriteľnej mäkkosti.
Jeho bozk sa zmenil z trestajúceho na nežný. Hryzkal jej pery a hladil ich svojím jazykom. Mala pocit, že jej horí krv. Jeho ústa opustili jej ústa a skĺzli na jej krk, zanechávajúc cestičky tepla, ktoré v jej lone vyvolali peklo. Potrebovala ho zastaviť. Jeho ruky sa posúvali po jej tele... pod jej blúzku... horúce, také horúce na jej pokožke. Jeho ústa sa plazili hlbšie po jej kľúčnej kosti. Nejasne premýšľala, kde sa stratila jej viazanka... a tie gombíky na blúzke... Bože. Chabo sa pokúsila prehovoriť, ale z jej pier nevzišlo nič iné, len ston túžby.
Náhle sa od nej Draco odtlačil a ona sa skoro pri tej strate podpory zapotácala. Klesla popri stene, keď zo svojich vlasov vymotal jej ruky a urobil niekoľko krokov dozadu. Bol zadýchaný a ťažko prehĺtal, kým sa Hermiona pokúšala zostať stáť. Bez tej stabilnej steny by sa bola zrútila. Tam, kde sa ešte nedávno pritláčalo jeho rozpálené telo, vzduch chladil ako ľad.
Trhane sa nadýchol.
"Myslím, že sme jasne dokázali, že ku mne skutočne necítiš nenávisť," povedal potichu. Skutočne sa zasmiala, hoci ten zvuk hraničil s hystériou.
"Nie, určite k tebe necítim nenávisť," zašepkala.
"Prečo?"
Zízala na neho. "Po tom, čo sa práve stalo? Ako sa ma to môžeš pýtať? Som z teba vydesená!"
Tváril sa totálne zmätene. Nejako našla silu odtlačiť sa od steny. Neovládateľne sa triasla a začali jej cvakať zuby, ale pokiaľ on ostával v bezpečnej vzdialenosti...
"Som vydesená z toho, že všetci uvidia, čo cítim, keď sa na teba pozriem. Nedokážem na teba prestať myslieť. Nedokážem od teba odtrhnúť oči - to si si iste všimol! Ustavične ťa sledujem. Nedokážem vôbec premýšľať bez toho, aby si sa do toho nezamiešal ty. Nemôžem jesť - už som si trikrát zužovala sukňu. Nedokážem spať bez toho, aby sa mi o tebe nesnívalo. Polovicu času si pripadám ako inferius."
Prikročil k nej a ona znova tvrdo cúvla k stene a zdvihla ruku, aby ho zarazila. Zastavil. Nahnevane zažmurkala na tie slzy, čo jej znova zaplavili oči.
"Zostaň presne tam. Nebudem zodpovedná za svoje činy, ak sa ma znova dotkneš." Znelo to ako hrozba, ale bola to prosba. Keby sa jej znova dotkol, odovzdala by sa mu bez najmenšieho boja. Vedela to a všetko logické vysvetľovanie sveta by tento fakt nezmenilo. "Nechápeš? Nemôžeme byť spolu. To skrátka nebude fungovať. Bez ohľadu na to, ako veľmi si prajem, aby to bolo inak."
"Zatiaľ sme si viedli celkom dobre," povedal s kamenným výrazom.
"Vieš, že to nevydrží, Draco. Skôr, či neskôr nás objavia. A čo urobíme potom? Musíš čeliť realite."
Prešiel si rukou cez svoje už rozstrapatené vlasy. Zatvorila oči, spomínajúc na tú ich pavučinovú jemnosť. Keď oči znova otvorila, kráčal smerom k nej. Pulz v jej hrdle prudko vyskočil. Zalapala po dychu, keď zdvihol ruku, aby sa dotkol jej tváre.
"Sľúb mi, že sa zase stretneme," povedal. Pokrútila hlavou.
"Nemôžem."
"Ak mi to nesľúbiš, budem ťa bozkávať, až kým to neurobíš," varoval ju. Zatvorila oči, lebo vedela, že to bude trvať polovicu milisekundy.
"Sľubujem," zaškrípala zubami.
"Dobrá malá chrabromilčanka," povedal nadradeným tónom.
Znova pocítila dotyk jeho pier na svojich a jeho zuby na okamih zachytili jej spodnú peru. Okamžite sa jej roztočila hlava.
A potom bol preč.
Cheryl Dyson: ( Jimmi ) | 15.09. 2010 | 18. kapitola | |
Cheryl Dyson: ( Jimmi ) | 14.09. 2010 | 17. kapitola | |
Cheryl Dyson: ( Jimmi ) | 10.09. 2010 | 16. kapitola | |
Cheryl Dyson: ( Jimmi ) | 08.09. 2010 | 15. kapitola | |
Cheryl Dyson: ( Jimmi ) | 07.09. 2010 | 14. kapitola | |
Cheryl Dyson: ( Jimmi ) | 05.09. 2010 | 13. kapitola | |
Cheryl Dyson: ( Jimmi ) | 04.09. 2010 | 12.kapitola | |
Cheryl Dyson: ( Jimmi ) | 03.09. 2010 | 11. kapitola | |
Cheryl Dyson: ( Jimmi ) | 03.09. 2010 | 10. kapitola | |
Cheryl Dyson: ( Jimmi ) | 02.09. 2010 | 9. kapitola | |
Cheryl Dyson: ( Jimmi ) | 01.09. 2010 | 8. kapitola | |
Cheryl Dyson: ( Jimmi ) | 01.09. 2010 | 7. kapitola | |
Cheryl Dyson: ( Jimmi ) | 31.08. 2010 | 6. kapitola | |
Cheryl Dyson: ( Jimmi ) | 30.08. 2010 | 5. kapitola | |
Cheryl Dyson: ( Jimmi ) | 21.08. 2010 | 4. kapitola | |
Cheryl Dyson: ( Jimmi ) | 19.08. 2010 | 3. kapitola | |
Cheryl Dyson: ( Jimmi ) | 13.08. 2010 | 2. kapitola | |
Cheryl Dyson: ( Jimmi ) | 11.08. 2010 | 1. kapitola | |
Cheryl Dyson: ( Jimmi ) | 10.08. 2010 | Úvod k poviedke | |