Preklady fanfiction Harryho Pottera

Máj

Tretieho mája prišiel neohlásene na Grimmauldovo námestie Malfoy. Prearazil dverami s hlasným buchnutím, vďaka ktorému sa pani Blacková rozkričala. Tie škriekajúce urážky spôsobili, že sa všetci obyvatelia v dome hnali nadol po úzkych chodbách a schodiskách, a Hermiona, ktorá osamote umývala riady, vypálila z kuchyne. A tak bola samotná svedkom tej divokej paniky, skoro neľudskej hrôzy, ktorá vrásnila každú plochu či tieň jeho vychudnutej tváre... a ktorá sa rozpustila do tej najnádhernejšej a najväčšej úľavy, ktorú kedy videla, keď sa jeho pohľad konečne sústredil na ňu. Skôr než sa prvý človek dovliekol poslednými schodmi, jeho oči boli rovnako bezvýrazné ako socha. Keď portrét umlčali a Rád sa zhromaždil v obývačke, Malfoy vážne oznámil, že smrťožrúti sú zodpovední za malý masaker, ani nie dve míle odtiaľto, v ktorom zabili deväť muklov a mladú muklorodenú čarodejnicu a že Rád si musí švihnúť, ak chce tú situáciu zvládnuť. Po zvyšok noci sa nestretol s Hermioninými očami.

Štvrtého sa Hermiona zobudila o 1:30 na šialené búchanie na dvere jej spálne. Keď ich otvorila, Malfoy ju schmatol za nadlaktia tak silno, že to bolelo, strhol si ju k sebe a schoval tvár v jej vlasoch, kým sa neovládateľne triasol. "Myslel som si, že si to ty," šepkal drsným hlasom. "Myslel som si, že si to ty." O sekundu neskôr bol preč a keby nebolo tých slabých, ale tmavnúcich odtlačkov jeho prstov, možno by uverila, že to bol mimoriadne surrealistický, ale nijako zvlášť zlý sen.

Pätnásteho Hermiona narazila na Harryho džínsy, keď prala. Dohadovala sa sama so sebou skôr, než konečne našla odvahu ísť do izby, ktorú Harry s Ronom obývali predtým, než odišli. Izba bola zatuchnutá, zaprášená a rozhádzaná od bežného života a dosť náhleho odchodu jej dvoch menej poriadkumilovných dospievajúcich chlapcov. Po tom, čo odčarovala preč prach a neporiadok, Hermiona starostlivo položila poskladané nohavice na Harryho posteľ. Práve chcela odísť, keď si všimla, že okrem ich metiel, neviditeľného plášťa a niekoľkých základných nevyhnutností, chýbala v tejto miestnosti len jedna jediná vec: malá, zarámovaná čarodejnícka fotografia Harryho, Rona a Hermiony, ktorá bola urobená približne v ich treťom ročníku. Po prvý raz odkedy odišli, si Hermiona dala pauzu od toho byť súčasne kvôli nim vydesená a súčasne ich nenávidieť a dovolila si usmiať sa, kým si na nich spomínala.

Dvadsiateho druhého si Hermiona ostrihala vlasy. Vedela, že s vychudnutou tvárou, kostnatou postavou, veľkým oblečením a čerstvo ostrihanou pokrývkou z kučier, ktoré jej ledva zakrývali uši, vyzerá viac než predpubertálne dieťa ulice než mladé devätnásťročné dievča, ale neľutovala to. Musela niečo zmeniť, čokoľvek, čo mohla kontrolovať, skôr než ju pocit bezmocnosti pripraví o rozum.

Dvadsiateho deviateho Rád zaútočil na dom, kde pred pár týždňami Malfoy povedal, že býva s niekoľkými smrťožrútmi. Obyvatelia domu zjavne úspešne, i keď narýchlo utiekli, ale našli malý úkryt vzácnych príručiek kúziel a niekoľko zvitkov pergamenov s pripravovaným plánom otráviť muklovskú základnú školu v Londýne. Misia sa považovala za úspešnú. Tú noc bola Hermiona sama doma a zabíjala čas tým, že zbežne tie príručky prezerala, keď našla malý kúsok pergamenu zastrčený vo vnútri knihy Šialená mágia: Sprievodca psychologickými kúzlami, prekliatiami a kliatbami. Na papieri bol komplikovaný náčrtok ruže a keď ho držala v ruke, už sa viacej necítila sama.