Preklady fanfiction Harryho Pottera

Jún

Piateho júna zobrala všetky peniaze, čo mala a šla do muklovského Londýna pohľadať rifle, čo by jej skutočne sedeli. Ale keď zabočila na rohu, zbadala v okne výkladu krátke čierne šaty. Rýchlo stratila hlavu a použila všetky bankovky, ktoré mala, aby ich kúpila. Vzala ich domov a všimla si, že po strávení celého svojho dospievania nariekaním nad príliš širokými bokmi a tými piatimi librami okolo pása navyše, bolo treba len rok vojny a zármutku, aby dosiahla vytúžený vyziabnutý výzor drogovo závislých, ktorý tak hanebne obdivovala na muklovských modelkách. Keď si uvedomila, že si nemá v dohľadnej budúcnosti čo obliecť, nosila svoje čierne šaty celý deň po dome a uvažovala, či predsa len možno trošku nezošalela.

Deviateho to boli dva mesiace odvtedy, čo niekto z nich počul či videl Rona a Harryho. Po obede, keď bol dom opustený, Hermiona ticho vošla do spálne, ktorú obývali jej chýbajúci priatelia. Upratala vrstvu prachu z ďalšieho mesiaca, odstránila pavučiny, ktoré sa v rohoch vytvorili a vyhnala malé hniezdo čiernonožiek, ktoré sa usídlili v záclonách. Keď bola izba uprataná, Hermiona zapálila jednu z cigariet, čo tam Ron nechal na nočnom stolíku a nechala ju dohorieť v popolníku, usadila sa na Harryho posteli a túžila po nich.

Šestnásteho, krátka zákerná bitka medzi Rádom a malou časťou smrťožrútov skončila tým, že Hermiona zabila Waldena MacNaira, aby mu zabránila zabiť Lupina. Neskôr jej všetci na Grimmauldovom námestí ponúkli okázalé blahoželania, pripomínajúc jej statočnosť, jej zručnosť, úspešnosť v boji. Bola pokojná, až kým ju Draco, ktorý prišiel na ústredie, nevtiahol do tmavej chodby pred obývačkou, nepritiahol jej hlavu ku svojim pleciam a nezašepkal: "Je mi to ľúto, Grangerová." Len vtedy začala plakať, a trúchliť na tou jej malou, nepoškvrnenou časťou, ktorá zomrela, keď vzala život, nad tou poslednou obeťou vojne.

Dvadsiateho tretieho si Hermiona uvedomila, že by práve teraz robila Mloky, keby sa vrátila do školy a keby tá nepodľahla Voldemortovi. Rýchlo zastavila tento smer svojich myšlienok, pretože hra na "keby" bola nebezpečnou hrou, keď ste ju hrali sami uprostred noci so spomienkami na tých, čo ste stratili.

Dvadsiateho ôsmeho Hermiona, v záchvate domáckosti, sa pustila do upratovania domu a dávania do poriadku veľkého množstva prázdnych spálni na hornom, obvykle nepoužívanom poschodí Grimmauldovho námestia číslo 12. Na piatom poschodí objavila izbu, o ktorej predpokladala, že je to bývalá izba Siriusovho brata: sparťanská, ponurá a zrejme nedotknutá od predčasnej smrti jej majiteľa. Pri upratovaní objavila muklovský gramofón a niekoľko obohraných platní ukrytých v dvojitom dne jeho skrine, tak ako to robieva väčšina tínedžerov, aby ukryla hriešne časopisy alebo cigarety. Prešla prstami po zaprášenom, očividne cenenom majetku dávno mŕtveho chlapca a uvažovala, či nad jeho smrťou niekto skutočne trúchlil, pretože zomrel pre obe strany ako zradca. Jej prirodzene zvedavá povaha ju premohla a ona vytiahla najvrchnejší album a nastavila naň ihlu. Dlhý čas tam sedela na zaprášenej podlahe v spálni Regulusa Blacka so vznášajúcimi sa tónmi Pucciniovej La Boheme všade navôkol a premýšľala nad tým, ako veľa foriem mágie existuje na svete.