Preklady fanfiction Harryho Pottera

August

Tretieho šla Hermiona do kostola, pretože to neurobila od posledných školských prázdnin so svojimi rodičmi. Premiestnila sa do posvätného tieňa malého cintorína za kostolom Sv. Mary, jej kostola z detstva, a strávila desať minút tým, že sa v duchu dohadovala, či tam skutočne vojsť. Skoro sa dnu vkradla, spola s obavami, že jej vina, tá poškvrna jej života, ktorý si zvolila a vojna, v ktorej bojovala, budú dajako viditeľné a jej nebude umožnený vstup. Cítila, ako jej ruka vykonala pohyb v tvare kríža. Kedysi dôverne známy pohyb jej pripadal zhrdzavený a surreálny, ako pripomenutý sen. Zažala sviečku, hoci nemohla povedať pre koho, a dlhý čas sedela v tom múdrom tichu, neistá, či sa modlí alebo premýšľa, alebo robí niečo medzi tým. Nevedela, prečo prišla, nevedela, ako to mohlo pomôcť, a nevedela prečo, keď odišla, si pripadala menej zaťažená a viac než trochu menej osamotená.

Deviateho smrťožrúti napadli dom muklorodeného páru počas narodeninovej oslavy ich dvojročného dieťaťa. Keď na scénu prišla Hermiona s Lupinom, McGonagallovou, Harrym a Ronom, myslela si, že sa obdivuhodne drží pohromade pri pohľade na zavraždené telá otca a otcových priateľov, ktoré boli roztrúsené po trávniku, prútiky zovreté v ich rukách, ako keby neboli ochotní vzdať sa svojho márneho úsilia brániť sa. Dokonca sa jej podarilo zostať navonok pokojná, keď našli muklovských starých rodičov v kuchyni, túliacich sa v smrti k sebe. Bolo tomu tak, kým sa nedostala do obývačky a nemusela prekročiť matkino mŕtve telo, aby sa dostala k dolámanému tielku ich maličkého syna, ktorého posledné slzy boli stále na jeho lícach. Vtedy sa zlomila. Harry ju našiel kolísať to malé, nehybné telíčko a nezrozumiteľne vzlykať. Museli ju z toho domu odniesť. Nikdy o tom znova nehovorila, s nikým, ale vedela, že zakaždým, keď sa od toho dňa pozrela do zrkadla, v jej očiach bol tieň duše toho mŕtveho dieťaťa.

Trinásteho, keď Draco vstal, aby odišiel po svojej popoludňajšej návšteve, Hermiona odmietla pustiť jeho ruku a namiesto toho ho pritiahla k sebe. Pobozkala pery, ktoré už boli otvorené, aby vyslovili svoje slová rozlúčky, a po okamihu či dvoch šokovaného mlčania jej bozk opätovali. Bola tu tá jemnosť, tá zručnosť, ktorú považovala za tak podivne chýbajúcu v tom dávnom okamihu na cintoríne, ale bolo tu tiež zúfalstvo, ktoré tento okamih robilo takým živým, takým srdcelámajúcim a tak životmeniacim. Keď sa oddelili, aby sa nadýchli, žmurkol na ňu. "Takže zajtra dovidenia, Grangerová," povedal nakoniec a sklonil sa, aby sa letmo ešte raz dotkol jej pier. Keď odišiel, sedela tam dlhý čas, pery ju pálili a prsty chladili, a uvažovala, ako mohol nedostatok dotyku Draca Malfoya vyvolať dve také protichodné reakcie.

Sedemnásteho bola Hermiona hlavnou družičkou na svadbe Tonksonovej a Lupina. Tonksová vyzerala žiarivo a úžasne, jej vlasy mali jasajúci odtieň letného svitania a Lupin vyzeral zašlo a mlčky sa radujúci. Hermiona plakala, keď zložili svoje sľuby, zo šampanského sa jej zatočila hlava, a bola prinútená roztočiť sa na tanečnej podlahe v príliš neviazanej napodobnenine valčíka jedným z dvojčiat (bola príliš opitá a pohybovala sa príliš rýchlo, aby spoznala, ktorý to bol). Bezdôvodne ju celá záležitosť hlboko a nádherne rozosmutnila.

Dvadsiateho piateho sedela Hermiona za kuchynským stolom, keď nastal čas Dracovho príchodu. Jej čaj sa rozlial po kuchynskom stole, keď ju strhol zo stoličky, pritlačil o stenu a násilne prirazil svoje ústa na jej. Hermiona zacítila krv a bola pripravená odstrčiť ho a žiadať vysvetlenie, keď zacítila niečo iné: slanosladkú chuť sĺz a zármutku. Ďalšiu polhodinu Hermiona umožnila každú modrinu, každé príliš tuhé objatie, každé bodavé zahryznutie zubov. V skutočnosti sa im oddávala a dúfala, že on spozná skrz svoj závoj túžby a zármutky, že opätuje jeho násilnosť nežnosťou, že sa usiluje každým bozkom a pohladením zmierniť bolesť, ktorej nerozumela. Nakoniec zvuk zatvorenia dverí a blížiace sa kroky prinútili Draca odtiahnuť sa. Jeho oči žiarili žiaľom, ale videla v nich vďačnosť a keď pritlačil posledný, ako pierko ľahký bozk na jej napuchnuté pery, vedela, že bola to, čo potreboval. Obaja boli preč z kuchyne skôr, než vstúpil ten, čo ich vyrušil. Až za súmraku sa Hermiona dozvedela, že aurori v skorých ranných hodinách zabili Luciusa Malfoya. Keď plakala, bolo to pre syna, ktorý stratil svojho otca a ktorý k nemu cítil ten druh lásky, ktorý nevidí žiadne zlo a nevie nič o chybách či slabostiach.