Preklady fanfiction Harryho Pottera

Október

Štvrtého Hermiona zaspala na gauči pred kozubom, kniha v jej lone, hlava podložená kostnatou rukou. Prebudila sa o niekoľko hodín neskôr, prekvapená zistením, že oheň stále silne horí. Jej kniha bola očividne preč, a ona bola nielen pohodlne natiahnutá na gauči, ale tiež zakrytá hebkou, teplou dekou. Pocítila tlak na jednom z jej členkov, a nadvihla hlavu len dosť na to, aby našla Draca sedieť na druhom konci gauča. Mračil sa na román, ktorý ona čítala, obočie zvraštené sústredením.  Zaujímalo ju, či v ňom tiež našiel mágiu, a či si uvedomil, že má ľavú ruku položenú na jej členku, palcom nevedomky hľadí klenbu jej chodidla. Znova si oprela hlavu, skôr než si všimol, že je hore a nechala sa znova uniesť do teplého náručia spánku.

Jedenásteho, rok po dni, kedy zavraždili Molly Weasleyovú v londýnskych uliciach, našli Arthura mŕtveho v jeho izbe. Oficiálny záver bol, že sa vzdalo jeho srdce, ale Hermiona si súkromne myslela, že to bolo naopak, že sa Arthur jednoducho vzdal sám.

Osemnásteho venovala Hermiona Dracovi Malfoyovi svoje panenstvo. V tú noc bola búrka a jej spomienka bude vždy o žiarivých, zmyselných zábleskoch v temnote: príliš ostrá priehlbina jeho kľúčnej kosti, keď sa nad ňou týčil, ten nápadný kontrast jeho bledej pokožky a jej tmavých vlasoch v modrom svetle, tieň jeho prehnutého chrbta a sklonená hlava, ktorá krátko zažiarila ako duch na bielej stene. Búrka sa stále približovala, až kým mraky neboli rovno nad nimi a blesky nebičovali stromy pred Hermioniným oknom. Hrom zahrmel tak hlasno, že to znelo, ako keby svet skončil a izba sa rozžiarila ako nejaká apokalypsa v zlom muklovskom filme, ale Hermiona si neuvedomovala nič iné okrem Dracových nekonečných očí, keď padala cez okraj sveta.

Dvadsiateho prvého našla Hermiona Rona s Dracom stáť na zadnej verande. Spolunažívali v dome v podivnom druhu predpeklia, nikdy zjavne nepriateľskí, ale vždy obozretní, vždy napätí a vždy neochotní tráviť čas spoločne. Nebola si istá, či Draco požiadal Rona alebo Ron ho ponúkol, ale Draco sa zjavne prekašľával svojou prvou cigaretou. Obdivuhodne bojoval, aby kašeľ potlačil, kým Ron úctivo predstieral, že si jeho boj nevšimol. Nerozprávali sa, ale opierali sa o ošarpané drevené zábradlie v skoro priateľskom štýle. Hermiona bola rozpoltená medzi nesúhlasom s Dracovým výberom nebezpečného, nezdravého zlozvyku a zúfalou túžbou, aby obaja dosiahli akýsi druh zmieru. Nakoniec sa rozhodla, že ďalší fajčiar v dome je malou cenou za koniec vojny dokonca tak malej ako táto a odkráčala preč.

Dvadsiateho deviateho sa Hermiona v kuchyni otočila a našla akúsi mačku sedieť na pulte, ako keby tam patrila. Po vykonaní každého magického testu, na ktorý si dokázala spomenúť, aby sa uistila, že to je, v skutočnosti, mačka a nie nejaký špión či zbraň alebo nejaká iná taká vec, Hermiona si to zviera dlhý čas prezerala. Opätovala jej pohľad zlatými očami, ktoré boli skrátka príliš veľké na jej inteligentnú tvár. "Moju poslednú mačku zabili zlí čarodejníci," na rovinu to zviera informovala. Mačka naklonila hlavu nabok, ako keby vravela: "A? Tým mieriš kam?" Hermiona pokrčila plecami. "Len som sa chcela uistiť, že vieš, do čoho ideš." Mačka si olizla jednu labu a začala si čistiť svoju elegantnú tvár, čo Hermiona prijala súčasne za súhlas s jej nemým návrhom a odmietnutie jej spoločnosti. Hermiona pomenovala svoju novú spoločníčku Athena, a hoci sa s ňou všetci v dome pokúšali spriateliť, tá mačka sa neuráčila venovať pozornosť nikomu inému okrem Draca, ktorému súčasne šli mačky na nervy a všeobecne mal odpor k predstave domácich miláčikov založený na princípe dôstojnosti a hygieny, a ktorý strávil väčšinu večerov snahou robiť prieskum či čítať s mierne vydeseným výrazom na tvári, kým mu v lone šťastne priadla Athena.