Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Alexander Malfoy

15. Prechádzka v parku

Alexander Malfoy
Vložené: Jimmi - 07.10. 2010 Téma: Alexander Malfoy
Tesska nám napísal:

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Alexander Malfoy

Napísala : grednforge117

Preložila: Tesska

Ako syn Draca Malfoya pomáha „zbaliť“ mu tú najneočakávanejšiu osobu.

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:

http://www.fanfiction.net/s/3731515/15/Alexander_Malfoy

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

15. kapitola

Prechádzka v parku

„Grangerová. Hermiona. Tak dlho ťa už milujem. Nikdy som si nemyslel, že by som mohol mať niekoho rád alebo že by som s niekých chcel byť tak veľmi, ako chcem byť s tebou."

Hermiona pozrela na Draca a z očí jej padali slzy, keď pokľakol a daroval jej malú šperkovnicu.

„Hermiona Grangerová, už nikdy nechcem bez teba prežiť ďalší deň,“ začal Draco. Otvoril tú krabičku a Hermiona zalapala po dychu nad nádherným diamantovým prsteňom, ktorý ležal vnútri.

 „Chceš si ma vz...“

Cŕn-cŕn! Cŕn-cŕn! Cŕn-cŕn!

Hermiona hlasno zakliala, keď udrela vypínač na budíku, sklamaná, že sa jej sen skončil.

Nechcela by som, aby ma takto nejako požiadal o ruku za žiadnych okolností, pomyslela si zlostne. Príliš banálne a klišé.

Pozrela sa na hodiny a hlasno zastonala, keď zbadala, že bolo len trištvrte na sedem. Musela som zabudnúť vypnúť zvonenie, nadávala si a pretiahla si cez hlavu prikrývku.

„Niekto je dobre naladený,“ škádlil ju Draco ospalo. Prevrátil sa a objal ju rukami okolo pása. Hoci mu nemohla vidieť do tváre, mohla ten úškrn prakticky počuť v jeho hlase.

„To nie je vtipné, Malfoy,“ sťažovala sa. Stiahla zo seba prikrývku a zazrela naňho. „Ty môžeš vždy znova zaspať. Keď sa ja raz prebudím, už opäť viac zaspať nedokážem.“

„Tak prečo si potom nevypla budík?“ odporoval jej, pričom ešte stále neotvoril oči.

„Je to tvoj dom a tvoj budík. Prečo si ho nevypol ty? A prečo vlastne vstávaš o trištvrte na sedem? Nikdy nechodíš do kancelárie pred desiatou,“ podráždná si prekrížila ruky na prsiach a odvrátila sa od neho.

Draco sa uškrnul, keď ju zovrel pevnejšie a pritiahol si ju bližšie. „Ako si povedala, vždy môžem zaspať znova. Ale pretože sme obaja hore tak skoro, môžem vymyslieť niečo, čo môžeme urobiť preto, aby sme zabili čas,“ navrhol a zľahka ju pobozkal na krk.

Hermiona sa rozosmiala sama sebe napriek a zachvela sa, keď na jej bruchu obkresľoval kruhy a zahryzol jej do ucha. „Ty vážne myslíš len na to jediné, Draco. Ale nemali by sme. Čo ak sa Alex zobudí?“ opýtala sa. Vyšmykla sa z jeho náruče a dostala sa z postele. „Choď spať, urobím niečo na raňajky, ak to už neurobil Butler.“

Draco miesto odpovede zavrčal, aj keď driemal. Hermiona sa ticho zasmiala, žiarlivá na jeho schopnosť okamžite zaspať.

Ako kráčala dole chodbou, pritiahla si župan pevnejšie, aby sa chránila pred chladom Dracovho bytu. Zastavila pred Alexovými dverami a nakukla, aby ho skontrolovala. Ležal rozvalený na svojich prikrývkach s jedným vankúšom na podlahe a ticho chrápal. Hermiona zavrela dvere a zišla dole schodmi do kuchyne.

Od Vianoc ubehlo pár mesiacov a zdalo sa, že pojem „brať to pomaly“ vyletel von oknom. Hermiona sa v podstate nasťahovala k Dracovi a Alexovi, keďže trávila viac času v ich byte ako vo svojom vlastnom. Dokonca dozerala na Alexa, keď Draco a Blaise strávili niekoľko ďalších dní v Dubline, aby zariadili podrobnosti ohľadom ich fúzie.

Hoci ich vzťah naberal na sile, ku podivu, ani Hermiona ani Draco ho nechceli zverejňovať. To posledné, čo potrebovali bolo publikum, novinový teror a ich špehovanie. Nanešťastie ich aj tak objavili.

„Neočakávaná Romanca: Ako slizolinský kráľ ukradol srdce Perle Zlatého tria,“ čítala Hermiona nahlas. Pozrela na titulku Denného Proroka a nadvihla obočie nad tou smiešnou titulnou stránkou článku. „Merlin, došli im skutočné príbehy, tak teraz uverejňujú v jednom kuse tento odpad?“ 

Tesne pod titulkom bola jej a Dracova fotka na nákupoch v Šikmej uličke. Držala Draca za ruku. On mal rameno prehodené okolo jej pliec a v druhej ruke niesol nákupné tašky. Aj keď pôsobíme ako šťastná rodina, pomyslela si s úsmevom, keď tam pridáme Alexa.

Jej šťastie trvalo krátko, prečože si všimla húf listov od fanúšikov na Dracovom balkóne. Desiatky sov čakali na svoju odmenu.

„Sakra,“ zamrmlala ponuro a priala si, aby sa mohla hneď vrátiť spať.

Odvliekla sa do kuchyne, kde už mal Butler urobenú kávu a vajíčka.

„Vaše raňajky, slečna,“ povedal a podal jej tanier s toustom, s vajíčkom a horúcou šálkou kávy.

„Mala som vedieť, že si už urobil raňajky,“ odvetila s úsmevom.

„Je to moja práca, slečna,“ povedal s úklonom a zmizol s puknutím.

Nikdy nepochopím domácich škriatkov, pomyslela si Hermiona, zmätená tým, aké bolo škriatkovo správanie rezervované.

Začala jesť a čítala noviny, ignorujúc titulnú stranu, keď vošiel Draco a široko zíval.

„Je niečo v novinách, čo stojí za pozorosť?“ opýtal sa, kým si nalial kávu.

Hermiona sa sucho zasmiala pred tým, ako mu podala Proroka. Dívala sa, ako zbežne prezrel titulnú stranu, nadvihol obočie tesne predtým ako odhodil noviny bokom a naložil si na tanier vajíčka s toastom.

„To je všetko?“ spýtala sa neveriaco. „To je tvoja reakcia. Si celkom ľahostajný k niečomu, čoho sme sa týždne desili.“

Draco pokrčil ramenami a začal jesť. „Raz to o nás museli zistiť,“ povedal logicky. „Hoci to nie je tak, že by sme niečo skrývali.“

„Nie, myslím, že nie,“ povzdychla si a začala čistiť svoj tanier.

„Ak sa nenájdu žiadne Alexove fotky, je to v poriadku,“ dodal vážne. „Platím veľa peňazí, aby nebol na očiach verejnosti a nechcem, aby bol v jeho veku vystavený niečomu takémuto.“

„Chceš povedať, že čarodejnícka verejnosť nemá tušenie, že máš syna?“ opýtala sa Hermiona skepticky.

„Som si istý, že tušenie má, ale s určitosťou nevedia nič,“ odvetil.  „Aspoň široká verejnosť.“

„To mi pripadá trochu iracionálne,“ odvetila. „Chcem povedať, že nemôžeš skryť pred svetom človeka úplne.“

„Nie je to iracionálne, Grangerová a je to moje rozhodnutie,“ uviedol s konečnou platnosťou. „Nechcem ho vystaviť pred verejnosť a média v takom mladom veku. Nechápe tieto veci a ja nechcem, aby bol ovplyvnený tým, čo od neho môže očakávať čarodejnícka spoločnosť, len preto, kto je a kto je jeho rodina.“

„Nemyslíš si, že si na média trochu tvrdý?“ kontrovala Hermiona so smiechom. „Mám na mysli, že v najlepšom prípade si popustia uzdu nejakými neškodnými klebetami a bulvárnymi kačicami pred tým, ako na druhý deň prejdú na ďalšiu škandalózu tému.“

Draco vážne pozrel na Hermionu. „Neškodné klebety? Úprimne, Grangerová, niekedy dokážeš byť taká naivná.“

„Čo tým sakra myslíš, Malfoy?“ odpovedala a začínala mať zlosť nad jeho blahosklonným tónom hlasu.

„Myslíš, že keby Prorok dostal do rúk obrázok Alexandra Malfoya, že by ho nezosmiešnili v niekoľkých článkoch a ´bulvárnych kačiciach´ ako si to povedala?“ začal, vstal a zahnal Hermionu proti pultu. „Je to syn ex-smrťožrúta, rovnako vnuk dvoch bývalých smrťožrútov a jediný dedič mena Malfoy, ktoré už možno dlhšie nevyvoláva tú istú úroveň strachu a temnoty ako kedysi, ale v žiadnom prípade ani neevokuje pocity vrelosti a hýčkania. Doba sa možno drasticky zmenila, Grangerová, ale väčšina čarodejníckej spoločnosti stále pozerá na meno Malfoy s otrávením a pohŕdaním. Naozaj si myslíš, že chcem vystaviť môjho päťročného syna tomu druhu pohľadov, aké dostávam od ľudí, pretože poznajú moje meno? Možno som v tejto situácii melodramatický, ale je to moje rozhodnutie a očakávam, že to budeš rešpektovať.“

Hermiona nervózne prehltla. Túto stránku Draca už chvíľu nevidela. „Iste, samozrejme,“ prikývla a upokojujúco sa usmiala. „Ospravedlňujem sa, neuvedomila som si, ako veľa to pre teba znamená.“

„Znamená to veľa,“ zopakoval a trochu sa uvoľnil. Povzdychol si, obkrútil ramená okolo jej pása a pritiahol ju k sebe. „Som rád, že chápeš, ako sa cítim.“

Postavila sa na špičky, a keď ho objala rukami okolo krku, dala mu malú pusu na nos. „Samozrejme, Draco.“

„Och, vy dvaja neviete prestať?“ sťažoval sa Blaise, keď vošiel do kuchyne práve, ako sa Draco naklonil a pobozkal Hermionu.

 „Si tu strašne skoro,“ poznamenal Draco a pozrel sa na hodinky. „Deje sa niečo?“

„Priveľmi paranoidný?“ doberal si ho Blaise a schmatol tanier vajec. „Len mi napadlo, že by sme mohli ísť do kancelárie v Dubline skôr, aby sme sa naposledy pozreli na tú dohodu predtým, než začneme jednania. Vieš, aby sme získali prevahu.“

„Hmm, ja už som zbalený, len sa potrebujem pripraviť,“ odpovedal Draco prv, než sa vydal hore po schodoch.

„Takže, tráviť týždeň s chlapcom, to je obrovský krok,“ povedal Blaise a venoval Hermione vševediaci úsmev.

„Ja viem,“ odpovedala Hermiona so širokým úsmevom. „Som naozaj nadšená, že mi Draco verí, ale som aj trochu nervózna. Nikdy som ho nestrážila viac než jednu noc. Čo ak bude Alexovi jeho otec chýbať?“

„Budeš v poriadku. Chlapec ťa miluje takmer tak veľmi, ako ťa miluje jeho otec,“ odpovedal upokojujúco. „Aj keď samozrejme úplne iným spôsobom.“

Hermiona sa tomu zasmiala a hravo plesla Blaisa po ramene.

„Dobre, ja som pripravený a práve som dal Alexovi zbohom,“ oznámil Draco, keď prišiel späť do kuchyne. „Zvládneš s ním ten týždeň, však?“ opýtal sa Hermiony.

„Budeme v poriadku,“ odpovedala a dala mu ľahký bozk na líce. „Teraz choď a pekne sa sfúzuj. Neboj sa o nás.“

„Ani ty sa o nás vôbec neboj,“ zašepkal Draco s úškľabkom. „Prezident Dublinskej kancelárie je šesťdesiattri ročný starý írsky chlap, takže tam nevzniknú žiadne nedorozumenia, dobre, láska?“

„Už zavrti ústa a choď,“ odsekla Hermiona, ale nemohla sa ubrániť úsmevu, keď jej dal Draco bozk na rozlúčku a zamieril ku krbu.

*******

„Tešíš sa, že ideš do parku s Hermionou?“ spýtala sa Narcissa, keď pomáhala vnukovi zaviazať jeho topánky.

„Áno!“ vykríkol nadšene. „Ocko park nemá rád. Hovorí, že je tam príliš veľa ľudí.“

„Tvoj otec je podivný muž, miláčik,“ odvetila a pretočila oči nad paranojou svojho syna.

Hermiona vkročila do obývacej izby Dracovho bytu a niečo niesla v ruke. „V poriadku, mám trochu vody, džús a nejaký obed pre pekný, malý piknik,“ začala vzrušene. „Obstarali sme všetko, Alex?“

„Ideme!“ vykríkol, schmatol Hermionu a Narcissu za ruky a ťahal ich smerom ku dverám.

Zasmiali sa nad nadšením chlapca. Narcissa a Hermiona nasledovali Alexa smerom k parku o pár blokov ďalej.

„Takže, čo je to s Dracom, že sa mu nepáči park?“ spýtala sa Narcissa zvedavo Hermiony.

Hermiona na ňu začudovane pozrela. „Čo tým myslíš?“

„Alex povedal, že Draco nemá park rád, pretože tam je príliš veľa ľudí,“ vysvetlila Narcissa. „Je vždy taký anti-sociálny?“

Keď Hermione svitlo, náhle zastavila a schmatla Alexa predtým, ako mohol prejsť cez ulicu.

„Možno by sme dnes nemuseli ísť do parku,“ zašepkala Hermiona Narcisse.

Prekvapená jej náhlou zmenou postoja, pozrela Narcissa na Hermionu začudovane. „Čo sa deje Hermiona?“ zašepkala v odpovedi.

Pozrela dole na Alexov zmätený výraz a Hermiona rýchlo prerozprávala Dracove obavy jeho matke.

Narcissa sa nahlas zasmiala, pričom schmatla Alexa za ruku a prešla s ním cez ulicu do parku. „Môj syn sa obáva až príliš,“ odpovedala, keď mávla na Hermionu, aby sa k nim pripojila tiež. „Som si istá, že bude všetko v poriadku, keď Alex strávi niekoľko hodín v miestnom parku.“

Hermiona pokrútila hlavou nad vlastnou absurdnosťou. Samozrejme bude, pomyslela si. Čo sa asi tak v parku stane?

*******

„Hej, človeče, videl si v poslednej dobe noviny?“ spýtal sa Blaise Draca s obavami a opatrne sa k nemu priblížil.

„Čo, Dublinský týždenník?“ posmieval sa Draco výsmešným smiechom. „Ich noviny sú horšie než tie stračky, čo sa Prorok snaží vydávať za noviny.“

„Hej, keby som bol tebou, pozrel by som si Proroka,“ varoval ho Blaise.

Draco sa zamračil a len čo sa zdvihol z gauča v hotelovej izbe, vliekol sa k svojmu priateľovi. Vyzdvihol si noviny a zbledol, keď sa pozrel na titulnú stránku.

 „Čo to kurva?“

*******

„Tak čo ťa dnes čaká v škole?“ spýtala sa Hermiona Alexa a podala mu k raňajkám na tanier palacinky.

„Práve sme dočítali knihu s názvom Kde sú divoké veci, takže dnes začneme s novou knihou: Harold a fialová pastelka,“ odvetil s ústami plnými jedla.

„Fajn,“ prerušila ho so smiechom. „Prečo nedoješ raňajky a neporozprávaš mi o tom, keď sa budeme pripravovať, dobre?“

Alex energicky prikývol, práve keď niekto vstúpil do bytu cez letaxovú sieť.

„Kto by to tak asi mohol byť?“ premýšľala nahlas Hermiona, keď išla smerom do obývacej izby.

„Draco!“ vykríkla, keď ho zbadala. „Si doma skoro!“

„Ocko!“ zakričal Alex, zatiaľ čo sa prihnal do obývacej izby, aby pozdravil svojho otca.

Draco stál vo svojej obývačke, nazlostený na ženu pred sebou. Zastavil Alexa skôr, ako mu mohol dať pusu a začal: „Teraz nie, Alex. Potrebujem sa s Hermionou pozhovárať v súkromí.“

„Ale oci,“ začal.

„Žiadne ale, Alex,“ prerušil ho Draco, žmúriac na Hermionu nebezpečne oči.

„Ock...“

„Alex!“ skríkol Draco a obrátil smerom k synovi zúrivý pohľad. „Okamžite choď do svojej izby!“

Alex sa triasol strachom a z očí mu vyhŕkli slzy ešte predtým, ako vybehol po schodoch a okamžite prepukol v plač.

„Čo je to s tebou?“ zlostila sa Hermiona a mierila na poschodie utešiť chlapca.

„Nehýb sa, Grangerová,“ vyprskol Draco a odhodil kópiu Proroka, ktorú zvieral v pästi. „Myslel som, že si pochopila, čo som povedal, ale zrejme to pre neomylnú chrabromilskú princeznú nič neznamená.“

„O čom to hovoríš?“ spýtala sa rozhorčene a otočila sa, aby pozrela na noviny. Zdvihla ich, a keď prechádzala nádpisy, nad titulnou stránkou novín sa jej rozšírili oči.

Chrabromilská princezná berie na prechádzaku do parku budúcu svokru a nový prírastok Malfoyvského rodu bol titulok nad fotografiou Hermiony a Narcissy, keď sledovali Alexa hrať sa v parku. Vzhliadla a čítala ďalej: Mohol by to byť nepolapiteľný syn Draca Malfoya? Zvesti v tomto zmysle kolovali mesiace, ale teraz tu máme fotografický dôkaz o Malfoyovskom princovi. Otázka teraz znie: Kto je jeho matkou? Odlúčená ex-manželka Draca Malfoya Pansy Parkinsonová alebo jeho nový objekt lásky Hermiona Grangerová? Možno, že chlapec je dôvodom, prečo slizolinský kráľ opustil svoju manželku kvôli najneočakávanejšej druhej žene. 

Hermiona prestala čítať, jej ruky sa od hnevu triasli. „Nemôžem tomu uveriť,“ vychrlila.

„Nemôžeš tomu uveriť?“ zakričal Draco a oči mu horeli. „Hovoril som ti, že sa to stane, keď média niekedy dostanú do rúk Alexa. Presne toto som ti povedal a predsa si zámerne šla proti môjmu prianiu a strčila ho na titulku skurveného Proroka!“

„Nie, ty ma z toho vážne obviňuješ?“ vykríkla Hermiona obranne. „Vzala som ho do prekliateho parku na piknik. Nie je to to isté, akoby som bežala na ministerstvo mágie, držala ho a vykrikovala, „Pozrite sa na mňa, mám Alexandra Malfoya, syna Draca Malfoya, neváhajte a vyfoťte si nás! Ako som mala vedieť, že tam boli paparazzi, ktorí čakali, až si vyfotia tvojho syna?“

„Ako si to mala vedieť?“ zopakoval zúrivo. „Veď som ti do riti povedal, že sa to stane, Grangerová! Prečo myslíš, že som ho nikdy nevzal do parku?“

„Je mi to ľúto, Draco!“ ospravedlňovala sa zúfalo. „Len som chcela, aby sa cítil lepšie. Chýbal si mu, tak som ho chcela zobrať do parku zahrať si metlobal. Nikdy som si nemyslela, že sa toto stane. Ale možno je to takto lepšie. Ako si sám povedal, nie je to tak, že niečo skrývaš.“

Draco zatínal a výhražne uvoľnoval čelusť. „Sakra, Grangerová, toto som povedal o nás. Keď ide o Alexa, niečo som skrýval. Myslel som, že si pochopila, že by v jeho veku nemal byť ani trochu vystavený takýmto veciam.“

„Akým veciam? Nie je to akoby čítal noviny. Uvidí sám seba na titulnej strane a len si pomyslí, že je trochu mimoriadny. Nič nové,“ uvažovala logicky.

„To je všetko, čo si myslíš?“ zúril. „Je to niečo nové, pretože on nemá tušenie, prečo je taký výnimočný. A ja som nechcel, aby vedel prečo,  kým nebudem mať pocit, že je pripravený prijať to.“

„Je múdrejší ako si myslíš, Draco,“ odpovedala Hermiona opatrne. „Už vie, že je trochu výnimočný. Videl meno svojho otca a starého otca v novinách a nejakej knihe. Možno, že je pripravený na nejaké vysvetlenie. Nie celý príbeh, pochop, ale mal by si s ním o tom pohovoriť. Vzhľadom k tomu, že mi začal klásť otázky, o ktorých vie, že mu ich ty nezodpovieš a ja neviem, čo mu na to povedať.“

„Hej, dobre, vieš ty čo? Ty nie si jeho matka,“ vyštekol Draco.

Hermiona ustúpila späť, habkajúc, akoby jej práve uštedril facku. Uškrnula sa, zažmurkala cez slzy, ktoré hrozili, že jej uniknú. „Nie, to máš pravdu. Nie som,“ zašepkala, keď vybehla z jeho bytu. 

„Grangerová! Hermiona!“ kričal na ňu Draco, len čo okamžite oľutoval svoje slová. Hlasno zastonal, zdvihol noviny a hodil ich zúrivo naprieč miestnosťou. „Skvelá práca, Draco,“ povedal horko sám pre seba. „Teraz si príšerne naštval tých jediných dvoch ľudí, ktorí pre teba niečo znamenajú.“

„Áno, miláčik. Zdá sa, že máš na to talent,“ odsekla Narcissa, keď vystúpila z krbu a Lucius hneď po nej.

Draco hlasno zastonal a ani sa nenamáhal skryť svoje sklamanie, že vidí rodičov, keď sa zvalil na gauč.

„Aj tebe dobré ráno, synu,“ pozdravil Lucius, z jeho hlasu odkvapkával sarkazmus. „Vidím, že si prečítal noviny.“

„Ani nechcite, aby som začal,“ zavrčal, zavrel oči a drsne si prebehol rukou cez vlasy.

„Prestaň nám tu hrať divadlo, Draco,“ pokarhala ho Narcissa povýšenecky. „Nie je to také zlé, ako to robíš.“

 „Nie je to také zlé?“ vykríkol neveriaco. „Tí prekliati bastardi spochybnili matku môjho syna.“

„Nikdy by sa to nestalo, keby si prijal našu radu a vyšiel s chlapcom na verejnosť,“ pokračovala matka a ohrnula nad ním nesúhlasne nosom.

„Môj syn nie je nijaká reklamná senzácia a ja som zvyknutý, že sa na prednej strane žiadnych novín moja tvár neobjaví,“ zúril Draco a pozeral na svoju matku.

„Nikto nenazýva chlapca reklamnou senzáciou,“ prerušil ho Lucius. „Iba by bolo jednoducho oveľa viac obozretnejšie, keby si predstavil chlapca spoločnosti riadne, už keď si sa vrátil domov. Nemáš čo skrývať, pretože je legitímny dedič mena Malfoy.“

„To nie je presný dôvod, prečo nechcem, aby bol na očiach verejnosti,“ kontroval Draco. „Nechcem, aby bol spojovaný s tým tlakom mena Malfoy skôr, než je na to pripravný.“

„On sa už pripravený narodil,“ odvetila Narcissa dychtivo. „Narodil sa ako Malfoy, teda je na to pripravený. Nehovor mi, že sa hanbíš za svoje priezvisko.“

 „Nie, nehanbím sa, ale musíte uznať, že život by bol niekedy jednoduchší, keby ma ustavične nesúdili len preto, že som Malfoy.“

„Takže o tomto to je, Draco?“ opýtal sa sklamaný Lucius. „Chceš, aby bol tvoj život jednoduchší? Pretože toto nie je muž, za ktorého som ťa považoval.“  

„Kto si, že ma súdiš? Ty si dôvod, prečo je môj život ako Malfoya taký ťažký. Ty a tvoje nenávidenie muklov, zbožňovanie Voldemorta, tvoje smrťožrútske chodníčky. Ako keby si mi ty poskytol niekedy šancu mať normálne detstvo alebo si sa o mňa aspoň vzdialene staral rovnako ako sa starám o Alexa.“

„Draco!“ vykríkla Narcissa. „Nezáleží na tom, ako si nazlostený, ale tento človek je stále tvoj otec a ty s ním nebudeš takto hovoriť!“

„A prečo nie?“ nariekal Draco podráždene. „On je dôvod prečo...“

„Dosť!“ vykríkla. „Tvoj otec urobil vo svojom živote niekoľko zlých rozhodnutí, ako vieš a my všetci sme za tie chyby zaplatili. Ale tie chyby z teba urobili muža, ktorým si dnes. Muža, ku ktorému Alex vzhliada a z nejakého dôvodu miluje žena ako Hermiona. Toto nemusí byť ideálny spôsob ako verejnosť objavila tvojho syna, ale čo sa stalo, stalo sa. Nie je to Hermionina chyba o nič viac, než moja, pretože ja som bola v prvom rade tá, ktorá nás nútila ísť do toho parku. Ale si úplne mimo ak tvrdíš, že to dievča tvojho syna nemiluje ako by ho milovala matka. Nikdy som nevidela Alexovu bilogickú matku venovať mu ani zlomok pozornosti, akou ho ona denne zahŕňa. Miluje toho chlapca a miluje teba snáď preto, že je dosť inteligentná, aby prehliadala toho otravného a tvrdohlavého hlupáka, ktorým dokážeš byť a videla starostlivého a milujúceho človeka pod povrchom. Neviem ako a je mi to jedno, ale ospravedlníš sa jej a napravíš ten neporiadok, čo si spôsobil, pretože nikdy pre seba nenájdeš lepšiu ženu a matku pre svojho syna. Vyjadrila som sa jasne?“

Draco mlčky prikývol, keď mu matkine slová do nekonečna prebiehali hlavou. Sotva si všimol, keď jeho rodičia opustili byt a cítil sa taký malý ako domáci škriatok, dokiaľ prostredníctvom neho prúdila vina. Prebral sa zo snenia, keď pozrel na poschodie k miestu, kde bola Alexova izba.

Idiot, pomyslel si, keď šiel hore po schodoch, aby sa ospravedlnil svojmu synovi.

 

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 23.03. 2023
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: 15. Prechádzka v parku Od: JSark - 12.12. 2010
Dráčik nám zasoptil, ale tiež myslím, že trochu preháňa. Díky moc.

Re: 15. Prechádzka v parku Od: kometa - 12.10. 2010
Téda, Narcisa mu to pěkně nandala   Tak snad to chlapec nějak skousne a zpracuje. Je mi líto malýho Alexe, těžko si asi skládal v kebulce, proč na něj táta najednou tak ječí... Moc se těším na pokráčko a díky moc, Tess, překlad byl jako vždy výborný
Re: 15. Prechádzka v parku Od: Tesska - 14.10. 2010
ďakujem a nedá sa mi opýtať? kedy pribudne ďalšia kapitola zo Srdca bez spol.? Hm?
Re: 15. Prechádzka v parku Od: kometa - 14.10. 2010
jo, děvče zlatý, tak to je ve hvězdách, ale snažím se ;-)

Re: 15. Prechádzka v parku Od: Nade - 09.10. 2010
Schovávat svého zcela legitimního syna před tiskem je jako vyhlásit soutěž: "Vyhrává ten, kdo první objeví mé tajemství!" Je to jenom dráždidlo pro býky, zvané novináři. A když už ho mají v prádle, tak si to vychutnají, to je jasné. Narcissa má pravdu v tom, že si tím vlastně udělal mědvědí službu, i když to myslel dobře. A navíc vyvolal hádku, která ho teď mrzí, a nemyslím tím rodiče. Alex mu odpustí brzo, Hermiona snad ... Díky, těším se na další kapču.

Re: 15. Prechádzka v parku Od: Rapidez - 09.10. 2010
Chi chi, tak i mě padaly u prvního odstavce z očí slzičky, narozdíl od Hermiony to u mě ale byly slzy nehorázného smíchu. Bóže, ten Draco! xD

Re: 15. Prechádzka v parku Od: teriisek - 08.10. 2010
Snad si to Draco vyžehlí... díky za kapitolu!

Re: 15. Prechádzka v parku Od: doda357 - 08.10. 2010
Ten začiatok veľmi sľubný, len škoda, že to nebola skutočnosť, ale iba sen... No a na tú hádku nemám slov. Samozrejme, že chápem Draca, ale aj tak si myslím, že to trochu prehnal. Ďakujem za krásnu kapitolu, teším sa na ďalšiu. Snáď sa to vyrieši... Malá chybička: „Už zavrti (zavri) ústa a choď,“ odsekla Hermiona, ale nemohla sa ubrániť úsmevu, keď jej dal Draco bozk na rozlúčku a zamieril ku krbu.

Re: 15. Prechádzka v parku Od: bbarka - 07.10. 2010
Ach jaaaj, no najprv šok, že tá žiadosť o ruku bol len sen a potom sa Draco zachoval ako fracek...chápem, prečo bol taký vytočený, ale zase to čo povedal Hermione bolo nepeknéNarcissin prejav na konci bol úžasný...aspoň prinútil Draca otvoriť očičká...juj, ja sa tak teším na pokračovanie! Ďakujem za preklad!!!
Re: 15. Prechádzka v parku Od: Tesska - 07.10. 2010
Zamálo :)

Re: 15. Prechádzka v parku Od: anonym - 07.10. 2010
Draco bude musieť niečo napraviť.

Re: 15. Prechádzka v parku Od: zuzule - 07.10. 2010
Dá se pochopit, proč se Draco zachoval takhle. Hold to není žádná sranda. Ale i Hermiona a Narcissa mají pravdu. Klučina už něco zvládne pochopit. Díky za další kapču. 

Re: 15. Prechádzka v parku Od: cyrus - 07.10. 2010
Pekné... konečne nova kapitola a uz teraz sa tesim na dalsiu a este otazka co je toto:  Poslech Fonetický přepis   objavuje sa to v texte niekolko krat... dakujem velmi pekne..
Re: 15. Prechádzka v parku Od: Tesska - 07.10. 2010
Cyrus, dík za upozornenie, asi nejaká chyba pri vkladaní textu na stránku...