Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Priveď ma k životu

3. kapitola - Prerušenia 2/2

Priveď ma k životu
Vložené: Jimmi - 12.10. 2010 Téma: Priveď ma k životu
Bbarka nám napísal:

Bring Me To Life

3. kapitola - Prerušenia

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3620476/3/Bring_Me_To_Life

Preklad: Bbarka

Beta-read: Jimmi

Banner: moonjameskitten

Hermiona nájde Pansy, ktorá sa chystá skočiť z mosta.

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Luckei1, ktorá napísala túto fanfiction.

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Prerušenia 2/2

Hermiona čakala až do štvrtku, kým povedala Pansy, že má cez víkend rande. Pansy zapišťala, objala ju a povypytovala sa asi milión otázok. Hermiona sa uistila, aby Pansy vedela, že sa nad tým rande príliš nevzrušuje, že ten chlapík je len v pohode, ale že si myslí, že by jej bodol večer vonku.

Pansy s tým posledným úplne súhlasila a povedala jej, že aj keď nie je do toho chalana celkom buchnutá, aj tak by sa mala nahodiť a vyzerať pekne. Navrhla, že Hermione spraví mejkap a vlasy, čo Hermiona zdvorilo odmietla.

Pretože, "Pre Merlina, Hermiona, tvoje oči! Vedela by som s nimi spraviť úžasné veci!"

Hermiona znova odmietla, na čo ju Pansy vyhrešila. "Hermiona Grangerová. Tento piatok ideš na rande a budeš sa tak aj správať! Spravím ti vlasy a mejkap, a vyberiem ti, čo si oblečieš. Žiadne ale! Nerobíš to pre neho, robíš to pre seba."

Hermiona nemala na výber, musela to vzdať.

Ako sa blížil piatok, Hermiona si nemohla pomôcť, ale znervóznela. To rande, na ktoré pôjde, nebolo naozajstné, ale keď ju Draco pozýval na večeru, správal sa tak zvláštne. A pretože si Pansy myslela, že je to rande a bez prestávky o tom rozprávala, sa Hermiona čoraz viac cítila, akoby to bolo rande.

Konečne nadišiel piatkový večer a Pansy sa podarilo vyhrať bitku s Hermioninými vlasmi. Potom jej na oblečenie vybrala bordové šaty s okrúhlym výstrihom. Boli bez rukávov a siahali len po kolená. Požičala Hermione pár jej vlastných topánok s bielou podrážkou, kvetinovou potlačou a s korálikovým kvetom na vrchu a ľahký sveter, ak by bolo v reštaurácii chladno. Potom jej urobila mejkap.

"Vyzeráš úžasne," povedala Pansy, keď obdivovala svoje výsledné dielo.

"On ani nebude tušiť, čo ho zasiahlo."

Hermiona sa nervózne usmiala na svoj odraz, následne na Pansy. Nebola si istá, či chce na Draca zapôsobiť takýmto spôsobom. Postavila sa a zobrala si kabelku; keď odíde, vždy si bude môcť  zotrieť make-up a rozstrapatiť vlasy.

Harry prišiel čoskoro po tom, aby zostal s Pansy a Hermiona odišla. Kráčala ulicami ku kaviarni, ale Draca nevidela. Po chvíli sa k nej priblížil muž v čiernom smokingu.

"Slečna Grangerová?" prevravel formálne.

"Áno," odvetila.

"Tadiaľto, prosím. Pán Malfoy ma požiadal, aby som vás odprevadil do reštaurácie. Mešká a stretne sa s vami priamo tam."

"Och, uhm, ďakujem vám."

Muž ju odviedol k autu, ktoré parkovalo na ulici. Bolo bridlicovo šedej farby, a aj keď sa v autách vyznala len veľmi málo, vedela, že toto bolo drahé. Patrilo Malfoyovi; takže bolo samozrejmé, že bolo krásne.

Muž, ktorý sa volal James, jej otvoril dvere a ona robila, čo mohla, aby sa elegantne vyštverala na zadné sedadlo. Hermiona sa vždy rada vozila v čarodejníckych autách; málokedy museli zastavovať na semaforoch a vždy sa zdalo, že dosiahnu svoj cieľ rýchlejšie, ako bolo bežne možné.

Táto jazda nebola iná, keďže prešlo menej ako desať minút a auto začalo spomaľovať. James vystúpil, aby jej otvoril dvere. Hermiona mu poďakovala a načiahla sa po svoju peňaženku, ale James jej povedal, že sa nemusí trápiť, keďže pracuje pre Draca.

 

Hermiona sa s ním rozlúčila a vstúpila do reštaurácie, talianskeho muklovského podniku. Akonáhle urobila tri kroky odo dverí, došlo jej, že je zle oblečená a v duchu Draca prekliala.

"Smiem vám pomôcť?" zatiahol vrchný.

"Áno, mám sa tu s niekým stretnúť."

"Meno, prosím."

"Malfoy."

Celý prístup vrchného sa zmenil. "Ach, slečna Grangerová," riekol s úsmevom. "Sme nadšení, že ste sa dnes rozhodli s nami povečerať. Prosím, nasledujte ma."

Keď sa priblížili ku stolu, Hermiona uvidela, že Draco už sedí na svojom mieste a študuje menu.

"Náš najlepší stôl," zašepkal vrchný hrdo. Draco vzhliadol, keď počul, že sa priblížili a takmer zvalil svoj pohár.

Muž pomohol Hermione sadnúť si a nechal ich osamote.

"Ahoj," pozdravila Hermiona placho.

"Ahoj," odpovedal Draco, s prihlúplym úškrnom na tvári. "Merlin, vyzeráš fantasticky."

Hermiona očervenela a snažila sa predstierať, že to nepovedal. "Zle si ma informoval," riekla s predstieraným hnevom. "Toto je ťažko trojhviezdičková reštaurácia. Mala by som mať plesovú róbu a každého naokolo oslňovať žiarivými diamantmi a šperkmi."

"Nezmysel," povedal Draco s odmietavým mávnutím. "Vyzeráš… perfektne."

Nemohla sa na neho pozrieť zo strachu, že by sa roztopila. Nikto jej nikdy tak zjavne nelichotil, a nebola si istá, čo si o tom má myslieť. Mrkla na neho, stále si prezeral jedálny lístok, a dospela k záveru, že on sám vyzeral poriadne dobre.

"Už si tu jedol?" spýtala sa a zdvihla svoj jedálny lístok. "Čo je dobré?"

"Dám si kačku. A objednal som víno."

Hermiona prikývla. Jej menu nemalo ceny, čo definitívne naznačovalo viac ako tri hviezdičky. A ona mala na sebe purpurové šaty po kolená a bez rukávov.

Čašník prišiel a doniesol víno – najlepšiu fľašu, akú majú – a prijal ich objednávky. Hermiona si vybrala rybu dňa.

Keď  čašník odišiel, Draco povedal: "Okej. Prejdime k našim záležitostiam. Aký si mala týždeň?"

Hermiona vedela, že tým myslí jej týždeň s Pansy. "V pohode. Darí sa jej. Povedala som jej o mojom, uf, rande a ona potom nemohla rozmýšľať ani hovoriť o ničom inom."

"To mi je jasné."

"Pomáhala mi pripraviť sa."

Draco sa na ňu zbližša pozrel. "Ach, áno. Obyčajne sa neobťažuješ s mejkapom."

Tentokrát si nemohla pomôcť; sčervenela a pozrela sa preč. "Nie."

"Ja – Nič som tým nemyslel. Je to pekné, ale úprimne, myslím, že to skrýva tvoje oči."

Upokojená sa na neho pozrela. "Tiež si myslím! Ale Pansy trvala na tom, že takto sú skvostné. Dám si to dole."

"Ešte nejaké správy?" opýtal sa.

"Nie, nič veľké sa nestalo. Pridala som ďalšiu domácu prácu na jej zoznam, ale ledva si to všimla. Ide jej to tak dobre. Napísala som ti…" Hermiona z kabelky vybrala malý zvitok a podala mu ho.

"Menší ako obyčajne," okomentoval to.

Pokrčila ramenami. "Ako som povedala, nie je toho veľa, čo by som mohla povedať."

Prikývol a schoval si ho do kabáta, a potom vytiahol dlhý zvitok; Hermionine oči sa rozšírili.

"Čo to je?"

Usmial sa. "Venoval som sa všetkým tvojim bodom a odpovedal som na všetky tvoje otázky."

Hermiona sa na neho prekvapene usmiala naspäť. "Pre Merlina, to muselo trvať."

"Všetky moje voľné večery tento týždeň. Ale neboj sa, nemienim to teraz celé prejsť. "

"To je dobre," riekla Hermiona so smiechom.

"Len pár, o ktorých som si myslel, že sa podelím." Preletel pergamen. "Ach, pozrime sa na to. Mám radšej čokoládu ako cukríky."

"Ja tiež!" zvolala Hermiona.

"Viem," povedal s vrelým úsmevom.

"Och, správne. Samozrejme som ti to už predtým povedala."

"Moja najobľúbenejšia kniha je Zločin a trest. Stotožňujem sa s hlavným hrdinom, možno až príliš."

"Nikdy si nechcel byť jedným z nich," prevravela Hermiona, jej hlas naplnený vľúdnosťou a pochopením.

Prikývol, no nepozeral sa na ňu. "V podstate máš pravdu." Potom na ňu vzhliadol, a Hermiona si myslela, že v jeho očiach niečo uvidela, ale zmizlo to predtým, ako to mohla rozlúštiť. "Moja najobľúbenejšia farba – zelená."

"Och? Nie čierna?"

"Nie," odvetil chichotajúc sa. "Aj keď sa mi páči. Bol som prekvapený tvojou najobľúbenejšou."

"Lebo je farbou mojej fakulty?"

"Úprimne… áno. Aj keď, teraz keď ťa vidím v bordovej, dokážem pochopiť, prečo je tvojou najobľúbenejšou."

Hermiona sa zapýrila – znova. Usmiala sa a hrýzla si peru.

Draco sa na ňu díval bez komentára, a potom sa vrátil k svojmu zvitku. "A, aby sme uzavreli túto časť nášho večera, tvoje listy čítam vonku, v záhrade mojej matky. Je tam lavička, ktorú vždy milovala, a perfektné svetlo na čítanie. Odložím si ich, a potom ich čítam pred západom slnka, a vždy mám so sebou šálku čaju." Čítal zo svojho zvitku, a Hermiona nadobudla zvláštny pocit, že by to bez čítania nebol schopný povedať. Vyzeral nervózne – a bolo to pochopiteľné. Ona sa s ním týždne delila o kúsky seba samej, ale on nie. Teraz sa o ne delil nahlas, kým ona sedela oproti nemu.

Keď skončil, hneď sa na ňu nepozrel, ale zroloval zvitok. "Toto je pre teba," povedal nakoniec a podal jej ho.

Hermiona ho prijala, cítiac, že keď to urobila, zobrala si z neho časť, ktorú nikto predtým nevidel, tú časť z neho, ktorú nikdy nikomu neukázal. Pýtala sa mnoho osobných otázok, nikdy nečakajúc nič na oplátku.

Ale niečo ju trápilo. "Draco, nemôžem si to zobrať domov," riekla zdráhavo.

V jeho výraze sa zračilo pobavenie. "Kvôli Pansy?"

"Áno," odvetila, zmätená z jeho zmeny nálady.

"Nuž, tak potom vďaka Merlinovi, že som dával pozor na Čarovaní," povedal s úškrnom.

"Čo tým myslíš?" opýtala sa.

"Začaroval som to tak, aby si to mohla prečítať len ty."

Hermiona zavrela oči, trochu zahanbená.

"Na to si nepomyslela, však?"

Usmiala sa a pozrela sa na neho. "Vlastne, ani nie."

"Nepredpokladám, že by si mi dovolila odpisovať ti, ak by som tie listy začaroval?

"Nie," povedala pevne. "Pansy by si všimla tvoju sovu, alebo ak by si použil nejakú cudziu, zaregistrovala by, že dostávam viac listov ako zvyčajne. Zaujímalo by ju, od koho sú a ja jej nechcem klamať."

Vzdychol si. "Myslel som si, že povieš niečo také."

Čašník priniesol ich jedlo a dolial im víno.

Keď odišiel, Draco povedal: "Povedz mi, ako sa ti darí."

"Už som ti povedala, že sa máme fajn."

"Nepýtam sa na teba a Pansy, pýtam sa, ako sa darí tebe."

Úkosom sa na neho pozrela. "Vieš, ako sa mi darí, Draco. Proste fajn. Vždy ti o sebe hovorím v listoch."

"Viem, len ma zaujímalo, či sa nedržíš spiatky, keď píšeš. Chcem, aby si vedela, že nemusíš."

"Ďakujem, ale v podstate ti hovorím všetko. Len sa to proste… začalo diať takto."

Prikývol.

"Takže, povedz mi, pretože som extrémne zvedavá… pracuješ?"

"Nie." Vydala znechutený zvuk. "Som si istý, že prinajmenšom nie tak, ako si to predstavuješ. Vediem rodinný podnik."

"Ó, takže celé dni chodíš z rokovania na rokovanie a muckáš sa s veľkými, dôležitými ľuďmi."

"V podstate. A potom sa učím ten nový šport, ktorý hrajú muklovia." Hermiona sa na neho zvedavo zadívala, pretože zrazu znel naozaj vzrušene.

"Muklovia?"

"Hej," pokračoval so žiariacimi očami. Možnože žiarili celý večer a ona si to nevšimla, ale teraz to už zaznamenala. "Získali sme nejaké muklovské partnerské spoločnosti, a ich šéfovia tú hru milujú. Volá sa to golf, som si istý, že si o tom počula."

"Hermiona bola zaskočená. "Ty máš rád golf?" spýtala sa neveriacky.

"Iste, prečo nie?"

"V zásade to má tak ďaleko od metlobalu, ako len šport môže mať. Je to veľmi pomalé a systematické. Som len prekvapená, to je všetko."

"Ale je to veľmi uvoľnujúce. Ihriská sú neuveriteľné a ten grif, ktorý treba na zasiahnutie tej malej loptičky… je to fantastické. Zdá sa, že je to jednoduché, ale nie je. A naozaj sa mi páčia tie vozíky."

"Tak to vôbec nie som prekvapená," riekla s úškrnom.

"Vedela si, že bol golf vynájdený v Škótsku?" opýtal sa, znejúc ako dieťa v cukrárni. "Pred pár mesiacmi som si kúpil sadu golfových palíc, takže si ich nemusím stále požičiavať z klubov. Myslím, že sa zlepšujem. Ale je zvláštne hrať hru, kde chceš dosiahnuť najnižšie skóre."

"A ty si vedel, že názov golf pôvodne pochádza z 'gentlemen only; ladies forbidden'?"

Pozrel na ňu a zamračil sa. "Nie. Vážne?"

"Áno, bol určený len pre mužov."

"A ja vôbec nie som prekvapený, že to vieš," povedal hravo. "Ale všetko nie je len o rokovaniach a golfe," prevravel.

Odfrkla si. "Och môj bože, ako vôbec zvládaš všetku tú zodpovednosť?"

"Mám kopu voľného času," pokračoval, akoby vôbec neprehovorila. " A trávim ho výskumom."

To zaujalo jej pozornosť. "Výskumom? Akým výskumom?"

"Elixíry," riekol a ona znova uvidela tú žiaru v jeho očiach. "Môže to znieť, no, hlúpo, ale chcem, aby po mne niečo zostalo. Chcem, aby si ma pamätali pre niečo iné, ako pre moje meno. Chcem niečo dokázať; niečo vynájsť."

"Takže záchrana sveta pred Voldemortom pre teba nie je dosť?"

"Nemôžem z toho ťažiť celý život," povedal odmietavo. "Okrem toho, musím odčiniť to, čo za celé stáročia napáchala moja rodina. Bolo by pekné vynájsť niečo, čo by pomáhalo ľuďom po stáročia, ktoré ešte len prídu. Vyvážiť to, ak vieš, čo tým myslím."

Usmiala sa. "Áno, viem. Máš nejaké nápady?"

Na chvíľu sa na ňu zadíval, pomyslela si, že sa chcel uistiť, že to naozaj chce vedieť. Potom odpovedal : "Och, vlastne áno, myslel som, že…"

ooo

Hodiny utekali ako minúty a skôr než sa nazdali, sa reštaurácia vyprázdnila. Prišiel čašník a spýtal sa, či ešte niečo budú potrebovať, pretože kuchár chce ísť domov. Draco mu povedal, že nie, ospravedlnil sa a prisľúbil slušné prepitné. Spolu s Hermionou pozbierali svoje veci a odišli.

Keď už boli vonku, Hermiona nevedela, čo robiť. Boli uprostred príjemného rozhovoru, ale cítila sa nepríjemne pri pomyslení na predĺženie večera. Bolo to niečo, čo by sa mohlo udiať na rande. Ale zároveň to nechcela ukončiť. Vlastne… mala ho rada. Ako osobu, aj ako muža. Bolo to rozptyľujúce, desivé aj nádherné zároveň.

Obidvaja tam stáli a čakali, že ten druhý prehovorí skôr. Hermiona sa nakoniec nadychovala, že povie dobrú noc, ale Draco prehovoril prvý.

"Nechceš sa prejsť?" opýtal sa.

"Jasné," povedala rýchlo, priam horlivo.

Vykročili jeden vedľa druhého a Hermiona ho viedla smerom k jej bytu.

"Takže ty si naozaj myslíš, že by mali na Rokforte vyžadovať predmet, kde by sa vyučovali tieto základné zručnosti?" spýtal sa, nadväzujúc tak na konverzáciu tam, kde bola prerušená.

"Áno."

"Ale šance na to, že by čarodejníci alebo čarodejnice potrebovali vedieť ako sa po muklovsky perie, sú mizivé."

"Ak by už zmienení čarodejníci alebo čarodejnice stratili svoj prútik, boli by bezradní. Tá trieda by ich naučila základným zručnostiam pre prežitie bez prútika."

"Na to sú Život a zvyky muklov."

"Ktoré, po prvé, ani nie sú povinným predmetom a po druhé, neučia žiakov ako. Len vysvetľujú spôsob, akým sa muklovia vyrovnávajú so životom bez mágie. Úprimne, kedy bude čarodejník potrebovať vedieť, ako funguje televízia? Alebo elektrika? Oveľa užitočnejšie by bolo vedieť, ako si uvariť bez mágie, nemyslíš?"

Pozrel sa na ňu a usmial sa. "Dobre, presvedčila si ma."

Prevrátila oči.

"Nie, vážne! Súhlasím s tebou. Keby som tu nebol pre Pansy po tom, čo zomreli Pansyiny rodičia, bola by v rovnakej situácii. Teda, mala by svoj prútik, ale ona sa nikdy naozaj nenaučila ani čarodejnícke základy prežitia."

Hermiona sa na neho skepticky zadívala. "Myslím, že si zo mňa strieľaš."

"Nie!" povedal naliehavo. "Naozaj nie, prisahám. Ak si spomínaš, toto nie je prvýkrát, čo o tejto veci počujem, takže som mal kopu času porozmýšľať nad tým.

Po chvíli Hermiona odvetila: "Okej, verím ti. Bola som trochu tvrdohlavá, že?"

"Myslíš v tých piatich listoch plus v tvojich dnešných myšlienkach?"

Usmiala sa a bez toho, že by rozmýšľala nad tým, čo robí, si pri chôdzi preplietla svoju ruku s jeho. Uprene sa na ňu zadíval, ale ona bola príliš zaneprázdnená na to, aby si všimla, čo urobila.

Kráčali k rieke a prišli k Blackfriars Bridge. Hermiona bol vďačná za to, že si vonku pred reštauráciou premenila svoje ihličky na pohodlné prechádzkové topánky. Dracovi povedala, že na to aby sa dostala domov, musí prejsť cez most a tak vyrazili.

V strede sa Draco so zamračením zastavil.

"Čo je?" opýtala sa Hermiona, a zastavila sa pár krokov pred ním.

Pozrel sa na ňu s vážnym výrazom na tvári. "Je toto ten most?"

Pokrútila hlavou, prikročila k zábradliu a ukázala mu ten správny. "Je to tamten, priamo tam."

Draco sa postavil vedľa nej, ale nevyzeral, že by si všimol, že sa dotýkajú plecami. "Oh." Niekoľko okamihov uplynulo v tichu, kým hľadel na Waterloo Bridge.

"Vieš, najprv som nad ňou celý čas rozmýšľal. Čo som mohol urobiť inak, mohol som byť lepším priateľom? Nebolo by lepšie, kebyže sa jej nepokúšam pomôcť, mal som sa viac pokúšať cítiť k nej… niečo iné? Stále sa o ňu bojím."

Hermiona si znovu zakvačila svoju ruku do tej jeho a on si ju pritiahol bližšie. Mohla cítiť rojace sa motýle, ktoré naberali na sile, kým tam tak stáli bližšie k sebe, ako keď kráčali. Toto bolo iné, bolo to viac o dôvernej blízkosti. Pristúpila k nemu, aby mu ponúkla útechu a on ju prijal a chcel trochu viac.

"Potom sme si začali písať a ty si tvrdila, že bude v poriadku, a ja som ti veril. Začal som ti dôverovať." Zhlboka sa nadýchol a pokračoval. "A… teraz si to ty, na koho celý čas myslím."

Cítila sa ako v ohni. Akoby sa jej srdce na krátky moment zastavilo, potom sa jej v hrudi znova rozbúchalo, a ona bola vďačná za oporu, ktorú jej Draco poskytoval. Mohla vycítiť, že chce, aby sa na neho pozrela, alebo aspoň niečo urobila, či niečo povedala. Bokom na neho zaškúlila, na jej tvár sa vkrádal úsmev.

"Čo tým myslíš?" opýtala sa, jej hlas znel ledva ako šepot.

"Pozri sa na mňa," riekol.

Konečne sa k nemu úplne otočila a uvedomila si, ako blízko pri sebe stáli. Pozeral sa na ňu a hľadel jej do očí. Zahryzla si do pery, rozpúšťajúc sa z plameňa, ktorý videla v jeho očiach.

Načiahol sa a odhrnul kučeru z jej tváre. Potom sa váhavo, takmer detsky, dotkol jej líca. V mieste, kde sa jej dotýkal, akoby vybuchol ohňostroj. Pomaly posúval prst pozdĺž jej čeľuste, až kým mu ruka nespočinula na jej brade. Zdvihol ju a pomaly priblížil tvár k tej jej.

Hermionina myseľ fungovala dosť na to, aby vyslovila jeho meno. "Draco."

Zastavil sa a ona mohla cítiť, ako jeho plecia poklesli a elán vyprchal. Nepohol sa, len držal svoju tvár pár centimetrov od tej jej.

"Draco," povedala znovu, tentokrát dôraznejšie.

Usmial sa a oprel si čelo o to jej. "Hermiona."

"Nemôžeme," to bolo všetko, čo sa dokázala prinútiť povedať.

"Pansy?" opáčil.

Prikývla, čo spôsobilo, že sa jeho hlava pohla tiež. Vzdychol si a odtiahol sa.

"Prečo?"

"Nemôžem jej to urobiť. Nemôžem – sa s tebou vídať, kým sa jej snažím pomôcť prekonať  celú tú vec s tebou. Nebolo by to správne, nebolo by to fér."

"Vedel som, že to povieš. A jedna moja časť je rada, že si to urobila – nebola by si tým dievčaťom, ktoré tak obdivujem, keby si to nepovedala."

Usmiala sa na neho.

"Je… bude pre nás niekedy nejaká nádej? Budeš to vôbec chcieť?" spýtal sa, a znovu sa oprel o zábradlie.

"Tá záležitosť s Pansy by musela prebiehať… dokonale – hladko – aby tam bola nádej." Uprene sa na neho zadívala. "Ak by som bola tebou, nečakala by som na mňa."

Otočil sa na ňu a zazubil sa. "Ja počkám. Myslím si, že za to stojíš."

Hermiona sa k nemu pripojila pri zábradlí, tentokrát medzi nimi udržujúc bezpečnú vzdialenosť. Sledovali čln poskakujúci na čiernej vode.

"Kedy sa to stalo?" spýtala sa. "Kedy si sa rozhodol, že som hodná… tvojej pozornosti?"

Smutne sa usmial. "Tvoje listy. A všetko, čo pre ňu robíš. Ale tvoje listy sú priamo od teba, vychádzajú z tvojej duše, z toho, čo ťa robí… tebou. Je to neuveriteľné. Ty si neuveriteľná. Nikdy som nepoznal nikoho ako si ty, a všetko, čo som čítal, ma donútilo dychtiť po tom vedieť viac."

Hermiona bola ticho, kým spracúvala to, čo jej povedal. Nezvažovala naozaj dôsledky svojich listov, ale zdalo sa, že majú vplyv na ich čitateľa. Mala toho veľa, o čom mohla rozmýšľať, a ona si nemohla pomôcť, ale musela myslieť na to, že si večer s Dracom naozaj užívala. Stále ho ešte nechcela ukončiť, aj keď jej rozum vravel, že už je načase.

"Draco… mala by som ísť."

Zavrčal a vzhliadol. "Neodpovedala si na moju otázku."

"Akú otázku?"

"O… nás. Máme nádej?" opýtal sa jemne, nepozerajúc sa na ňu.

Usmiala sa sama pre seba, ale smutne pokrútila hlavou. "Myslím, že by som chcela, ale ako som povedala, nečakaj na mňa."

Draco si povzdychol. "Vieš, nie som nejako veľmi prekvapený. Našťastie som stále schopný rozhodovať sa sám." Odstúpil od zábradlia a zastrčil si ruky do vreciek. Jeho kravata bola uvoľnená a vrchný gombík na jeho žiarivo bielej košeli odopnutý; pomyslela si, že vyzerá neodolateľne, aj keď  to mohlo byť len mesačným svetlom, ktoré ju zachytilo v slabej chvíli.

"Uvidíme - uvidíme sa neskôr." Vykročila preč, na druhú stranu mosta.

"Hej!" zavolal, keď bola dosť ďaleko, takže musel kričať. Zastavila sa a otočila sa k nemu. "Nechceš sa domov odviesť autom?"

"Nie, hlupáčik! Môžem sa domov premiestniť!"

Rozpačito sa usmial. "Och. Správne," povedal si pre seba, a zamával jej na rozlúčku.

Hermiona sa premiestnila dva bloky od svojho bytu. Predtým, ako mala stretnúť Pansy, chcela byť schopná vôbec kráčať. Cítila sa trochu hlúpo, očarená úžasným večerom s úžasným mužom, ale blízko k slzám, pretože ďalší taký večer nebude môcť mať.

Nakoniec sa dostala k dverám, a predtým, ako ich otvorila, sa zhlboka nadýchla. Byt bol tmavý, čo bolo zvláštne; potom zbadala modrú žiaru z televízora a vkročila do obývačky. Zažala svetlo a k jej absolútnemu prekvapeniu uvidela Harryho a Pansy na jej sedačke, zliezajúcich jeden z druhého, a vyzerajúcich previnilo kvôli nedávnemu a veľmi dôkladnému bozkávaniu.

ooo

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: 3. kapitola - Prerušenia 2/2 Od: Kellieta - 01.05. 2012
Toto ale hezky pokračuje :D

Re: 3. kapitola - Prerušenia 2/2 Od: Rapidez - 28.11. 2010
Golf... Golf? GOLF?!?! Muhahahahahahahaha! To nemělo chybu.

Re: 3. kapitola - Prerušenia 2/2 Od: jerry - 15.10. 2010
waw, toto bola uzasna kapitolka. som rada ze v tejto poviedke je draco dost rozumny na to aby pochopil preco ho miona odmieta a ze preto nie je na nu nastvany. snad mu to vydrzi. dobre bolo aj ako mia nacapala pansy a harryho . uz sa tesim na pokracko. dakujem za preklad
Re: 3. kapitola - Prerušenia 2/2 Od: bbarka - 17.10. 2010
Ja ďakujem za komntár! Mňa hlavne prekvapilo to, že jej povedal, že je rád že ho zastavila, inak by nebola tým dievčaťam, ktoré obdivuje...to je veľmi zaujímavý postoj Ešte raz dík!

Re: 3. kapitola - Prerušenia 2/2 Od: doda357 - 13.10. 2010
Konečne som sa k tomu dostala Bolo to skvelé, Dracov a Hermionin večer v reštaurácii... bohovské   Ja na Hermioninom mieste Pansy- Nepansy, tak Draca okamžite uisťujem, že je tam veľká nádej Ďakujem za preklad, proste krása. -pravdepodobne malá chybička:  Keď skončil, hneď sa na ňu nepozrel, ale zroloval zvitok. "Toto je pre teba," povedal(a) nakoniec a podal jej ho.  Či???
Re: 3. kapitola - Prerušenia 2/2 Od: bbarka - 13.10. 2010
Ďakujem za komentár, naozaj ma strašne potešil  Musím s tebou súhlasiť, ja by som asi tiež nebrala ohľady na Pansy A... no dajme tomu, že to prehovorila Dracova ženská stránka...ale nie, je tam chyba...možno raz príde ten krásny deň, keď môj preklad bude bez chyby  Mimochodom, ja ich robím naschvál, že či dávaš pozor  VŽDY V STREHU! Ďakujem strašne moc...

Re: 3. kapitola - Prerušenia 2/2 Od: Leannka - 12.10. 2010
Na ten koniec nedokážem povedať nič iné ako ooooooooooooh! Takže predsa majú šancu Ďakujem za preklad
Re: 3. kapitola - Prerušenia 2/2 Od: bbarka - 13.10. 2010
Ďakujem veľmi pekne za komentár! A dúfam, že im tá šanca aj vydrží...ďakujem ešte raz!

Re: 3. kapitola - Prerušenia 2/2 Od: zuzule - 12.10. 2010
No super! Už se to pohlo na obou stranách, i když ta jedna dvojice se rozjela víc. 
Re: 3. kapitola - Prerušenia 2/2 Od: bbarka - 12.10. 2010
Dokonalé zhrnutie...A však ono sa to poddá, neboj Ďakujem za komentár...

Re: 3. kapitola - Prerušenia 2/2 Od: kukuriciarka - 12.10. 2010
nečakala som od Draca až také rýchle činy... skôr som myslela, že to bude mať viac napätia... ale ani Pansy neotáľala už sa teším na pokračovanie  pre autorku trochu netypický text, hoci s typickými prvkami, aké si z jej poviedok pamätám ale preklad bol úžasný tešila som sa a nesklamal ako vždy
Re: 3. kapitola - Prerušenia 2/2 Od: bbarka - 12.10. 2010
No ti poviem, že Pansy neotáľala A budem sa opakovať, už som to písala asi stokrát, táto autorka je naozaj geniálna Už chápeš, na čom toľko závisláčim? Ďakujem ti, kolegyňa, za komentár 
Re: 3. kapitola - Prerušenia 2/2 Od: kukuriciarka - 12.10. 2010
zopakujem, čo som ti povedala pred pol hodinkou - keby si mi to ukázala už minulý rok, asi by som ani skúšky neprešla

Re: 3. kapitola - Prerušenia 2/2 Od: denice - 12.10. 2010
Scéna na mostě byla naprosto úžasná, popotahovala jsem, protože to bylo tááák romantické, a pak najednou těch posledních pět řádků - nešlo nechechtat se nahlas! Bezvadné!
Re: 3. kapitola - Prerušenia 2/2 Od: bbarka - 12.10. 2010
Ďakujem veeeľmi pekne za komentár, strašne ma potešil No, myslím, že Hermiona teda mala veľmi zaujímavý večer...najprv Draco a potom tí dvaja... Stále má nejakú akciu...ďakujem ešte raz...

Re: 3. kapitola - Prerušenia 2/2 Od: teriisek - 12.10. 2010
Výborná kapitola, úplně jsem s nimi prožívala tu atmosféru:) taková krásná romantika! A Pansy s Harrym.. hmm, těším se na vysvětlení:D Díky moc za překlad!   Abych nezapomněla - nechybí tady náhodou věta? "Ak by už zmienení čarodejníci alebo čarodejnice stratili svoj prútik, boli by bezradní. Tá trieda by ich naučila základným zručnostiam pre prežitie bez prútika." "Ktoré, po prvé, ani nie sú povinným predmetom a po druhé, neučia žiakov ako. Len vysvetľujú spôsob, akým sa muklovia vyrovnávajú so životom bez mágie. Úprimne, kedy bude čarodejník potrebovať vedieť, ako funguje televízia? Alebo elektrika? Oveľa užitočnejšie by bolo vedieť, ako si uvariť bez mágie, nemyslíš?"
Re: 3. kapitola - Prerušenia 2/2 Od: bbarka - 12.10. 2010
Áno, pravdaže chýba..nechápem, kam sa podela Mea culpa Ďakujem veľmi pekne za upozornenie a samozrejme, že aj za komentár!!!

Re: 3. kapitola - Prerušenia 2/2 Od: marci - 12.10. 2010
Nejen Hermiona si pomyslela, že Draco vypadá neodolatelně Měla jsem z téhle povídky pocit, že autorka možná mohla z námětu vytěžit víc, ale tahle kapitolka byla tak milá, že už mi to nevadí. A krásný překlad, pochopitelně Díky M
Re: 3. kapitola - Prerušenia 2/2 Od: bbarka - 12.10. 2010
Ďakujem strašne moc za komentár A naozaj Hermiona nebola jediná...veľmi obdivujem to, že sa dokázala zastaviť a "odmietnuť" ho...

Re: 3. kapitola - Prerušenia 2/2 Od: anonym - 12.10. 2010
skvelé.
Re: 3. kapitola - Prerušenia 2/2 Od: bbarka - 12.10. 2010
Ďakujeeem

Prehľad článkov k tejto téme:

luckei1: ( Bbarka )29.12. 201112. Epilóg
luckei1: ( Bbarka )17.11. 201111. kapitola - Mosty 2/2
luckei1: ( Bbarka )15.10. 201111. kapitola - Mosty 1/2
luckei1: ( Bbarka )01.10. 201110. kapitola - Trpezlivosť ruže prináša 2/2
luckei1: ( Bbarka )22.08. 201110. kapitola - Trpezlivosť ruže prináša 1/2
luckei1: ( Bbarka )26.07. 20119. kapitola - Rozpálená plechová strecha - 2.časť
luckei1: ( Bbarka )21.07. 20119. kapitola - Rozpálená plechová strecha - 1.časť
luckei1: ( Bbarka )09.06. 20118. kapitola - Narodeniny a knihy - 2/2
luckei1: ( Bbarka )02.05. 20118. kapitola - Narodeniny a knihy - 1/2
luckei1: ( Bbarka )03.03. 20117. kapitola - Tretie koleso na bicykli 2/2
luckei1: ( Bbarka )17.02. 20117. kapitola - Tretie koleso na bicykli 1/2
luckei1: ( Bbarka )10.01. 20116. kapitola - Akčňák 2/2
luckei1: ( Bbarka )29.12. 20106. kapitola - Akčňák 1/2
luckei1: ( Bbarka )19.12. 20105. kapitola - To už by nebol bál 2/2
luckei1: ( Bbarka )20.11. 20105. kapitola - To už by nebol bál
luckei1: ( Bbarka )07.11. 2010Hľadá sa talent 2/2
luckei1: ( Bbarka )23.10. 20104. kapitola - Hľadá sa talent 1/2
luckei1: ( Bbarka )12.10. 20103. kapitola - Prerušenia 2/2
luckei1: ( Bbarka )29.09. 20103. kapitola - Prerušenia 1/2
luckei1: ( Bbarka )22.09. 20102. kapitola - Predstavy 2/2
luckei1: ( Bbarka )11.09. 20102. kapitola - Predstavy 1/2
luckei1: ( Bbarka )06.09. 20101. kapitola - Život si ma vybral 2/2
luckei1: ( Bbarka )30.08. 20101. kapitola - Život si ma vybral 1/2
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )27.08. 2010Úvod k poviedke