Leap in time
12. kapitola – Čo keď
ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/4819482/12/Leap_in_Time
Preklad: Jimmi
Beta-read: Doda357
Ak viete, čo sa stane, dokážete zmeniť budúcnosť? Draco to chce skúsiť. Stratil všetko a zložil sľub. Bude ho schopný dodržať?
Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní velvet86, ktorá napísala túto fanfiction.
Kapitola 12: Čo keď
Hermiona prikývla a s očakávaním na neho pozrela. Jeho úsmev zjasnel a začal rozprávať, oči stratené v budúcnosti, ktorú ona ešte nepoznala.
"Povedal som ti, čo sa stalo počas šiesteho ročníka. Robil som, čo som mohol, aby som zabil Dumbledora a opravil tú prekliatu Skrinku zmiznutia a nakoniec som uspel. Pomohol som niekoľkým smrťožrútom dostať sa do hradu a použili sme Temné znamenie, aby sme prilákali Dumbledora do Astronomickej veže. Ale nečakali sme, že sa dovalí Rád. Boj začal a vy, ľudkovia z DA, ste sa zjavili tiež. Potter bol s Dumbledorom na nejakej misii a ja som bol na ceste nahor na vežu, aby som s ním skoncoval. Mal som poriadne šťastie. Dumbledore bol veľmi slabý. Oveľa neskôr som zistil, že vypil veľmi silný jed, z ktorého skoro zošalel. Odzbrojil som ho, ale nedokázal som ho zabiť. Neviem prečo, ale jednoducho som nemohol. Nikdy som nechcel byť vrahom. A napriek tomu, že som si vždy myslel, že Dumbledore je blázon, stále som ho proti vlastnej vôli rešpektoval. V tom čase bol príliš láskavý. Zvyšní smrťožrúti konečne dorazili hore na vežu a Snape miesto mňa zabil Dumbledora..."
Hermiona v šoku zalapala po dychu a náhle sa postavila.
"Snape? On bol ten, kto v skutočnosti zabil Dumbledora?"
Jeho odpoveďou bolo krátke prikývnutie. Hermiona sa ohromená znova posadila. Chvíľu mlčal, aby jej umožnil urovnať si myšlienky.
"Utiekli sme z Rokfortu a Potter nás naháňal. Ale nepodarilo sa mu nás zastaviť. Dumbledora pochovali a McGonagallová prevzala jeho miesto riaditeľa. Po pohrebe šli všetci študenti domov. Voldemort začal jednať slobodnejšie. Náš dom bol stále jeho hlavným stanom a ja som prešiel niekoľkými naozaj nepríjemnými týždňami. Voldemort sa rozhodol oslobodiť môjho otca z Azbakanu a chcel mi umožniť, aby som sa konečne stal smrťožrútom aj ja sám. Nemal som chuť pripojiť sa k nim. Jedna moja časť nikdy neprijala ich spôsob riešenia problémov. Hnusili sa mi, aby som pravdu povedal. Ale čo som mal robiť? Mohol som reptať a dať sa zabiť alebo čušať a urobiť, ako žiadali. Ešte som nebol pripravený zomrieť."
ooOoo
"Draco, máš najmenšej potuchy, aké dôsledky by mohlo mať tvoje správanie? Chceš, aby nás zabili? Toto nie je žart!"
"Viem to veľmi dobre, otec. Ale stále sa mi to nepáči."
"Toto nie je otázka páčenia sa. Toto je otázka života a smrti! Prestaň byť taký naivný! Mali by sme byť vďační, že sme stále spolu ako rodina. Nerob svojej matke týmto rebelským správaním ešte väčšie obavy! A buď opatrný v tom, čo hovoríš, jedno chybné slovíčko a navždy to oľutujeme! Draco, prosím, buď rozumný!"
ooOoo
"Nuž, nemal som veľmi na výber, chápeš?" povedal s neúprimným úsmevom a Hermiona chápavo prikývla, stále šokovaná všetkými týmito novinkami. Boli tu tie odtiene šedej, čo predtým spomenul.
"Ako sa ti podarilo vyhnúť Temnému znameniu?" nakoniec sa zachrípnuto spýtala.
Uškrnul sa.
"No, to je samozrejme tvoja chyba."
Hermione sa rozšírili oči pochopením. Zrazu si spomenula na jeho posledné slová v ten prvý večer, čo sa s ním stretla v spoločenskej miestnosti.
"...Prosím, len mi pre dnešok odpovedz na poslednú otázku: Prečo si náhle zmenil svoju oddanosť?"
"Zamiloval som sa."
S úsmevom prikývol.
"Vždy si to bola ty, Hermiona. Ty si bola tá jedna jediná. Vždy."
Prehltla a cítila, ako jej zvlhli oči. Neuveriteľné.
"Ako sme sa znova stretli?" po chvíli zašepkala.
Prehrabol si prstami vlasy, oči mu zažiarili spomínaním.
"Stretli sme sa na svadbe."
Hermiona sa zamračila a on znova začal rozprávať hlbokým, zamatovým hlasom.
"Ronov brat Bill a Fleur Delacourová sa v lete budú brať. Voldemortovi sa konečne podarilo infiltrovať ministerstvo a do Brlohu poslali bandu smrťožrútov a pracovníkov ministerstva. Bol som jedným z nich. Nechcel som, ale poslal ma Voldemort osobne. Povedal, že by som mal dokázať, že som skutočne pripravený pripojiť sa k jeho nasledovníkom. V duchu dúfal, že ma ´náhodne´ zabije nejaký člen Rádu. Nebol šťastný kvôli môjmu polovičnému úspechu ohľadne Dumbledora, ale nechcel ma len tak zabiť, pretože som bol synom muža, v dome ktorého práve žil. Nuž, niekomu sa podarilo varovať vás včas a väčšina hostí sa odmiestnila skôr, než sme vôbec prišli. Ty si hľadala svojich priateľov, aby ste tiež zmizli, ale mala si smolu a narazila si na mňa."
Hermiona si zahryzla do pery.
"Čo sa stalo potom?"
"Hm, začali sme sa samozrejme hádať. Je to čudné, ale ani jeden z nás nevytiahol svoj prútik, aby sme skutočne začali bojovať. Doteraz neviem prečo. Potom som zrazu kútikom oka zbadal, ako sa k nám približuje nejaký smrťožrút. Stále neviem, čo sa v tej chvíli v mojej hlave vlastne stalo. Niečo sa tam proste zablokovalo a ja neviem prečo, ale schmatol som ťa z ničoho nič za zápästie a odmiestnil sa s tebou do malého lesíka. Bola si šokovaná a samozrejme si bola v strehu."
ooOoo
"Čo to do pekla robíš, Malfoy?" zasyčala, celé jej telo napäté.
"Drž zobák, Grangerová, inak ti zlomím väzy, ty otravná mrcha! Mala by si mi radšej poďakovať, nie na mňa ziapať. Teraz odpáľ, skôr než si to nerozmyslím a neurobím to, čo urobiť mám."
Jej jantárové oči sa roztvorili prekvapením a nedôverou.
"Ty ma púšťaš? Prečo?"
Na chvíľu zatvoril oči.
"Nemám potuchy," zašepkal zachrípnuto.
Stále tam stála, neschopná pohybu.
"Ihneď odíď. Čoskoro ma nájdu, nemala by si tu byť, keď sa to stane. Len choď!"
"A čo ty?" nakoniec sa podráždene spýtala.
"Odkedy sa ty staráš o mňa?" uškrnul sa a ona si založila ruky na hrudi.
"Od toho okamihu, čo sa zdá, že sa ty staráš o mňa."
Odfrkol si.
"Grangerová, dokážeš si vôbec predstaviť, čo by urobili takej špinavej humusáčke ako si ty? V skutočnosti by ti poslúžilo, keby ťa našli a umučili k smrti, ty sprostá trúba. Okamžite odpáľ, inak ťa osobne odovzdám a ešte si to vychutnám!"
Zbledla a zazrela na neho.
"Ty si taký kretén, Malfoy. Vážne ťa neznášam."
Uškrnul sa.
"Tak to má byť, Grangerová. Teraz sa strať!"
Otočila sa a so slabým ´prásk´ sa po nej zľahla zem. Skôr než zmizla, začul tiché ´aj tak ti ďakujem´. V tých modrých šatách vyzerala fakt dobre...
ooOoo
"Ja som sa samozrejme vrátil. Navravel som im, že som ťa chcel vziať k Voldemortovi, aby sme prilákali Pottera na Malfoy Manor. Povedal som, že sa ti podarilo ujsť. Keďže som ovládal Oklumenciu, dokázal som klamať dokonca aj Voldemortovi."
Hermiona sa znova postavila.
"Ty ovládaš Oklumenciu? Neuveriteľné!"
Usmial sa.
"Je to zvláštne, ale som poriadne dobrý v takýchto veciach. Akosi som sa to dosť rýchlo naučil a nemal som žiadne problémy uzavrieť svoju myseľ."
"Naučíš ma to?" spýtala sa s rozpálenými lícami. Iba sa trpko usmial.
"Prečo o to nepožiadaš moje mladšie ja?"
Hermiona sa začervenala.
"Ty to ovládaš už teraz?"
Prikývol a Hermiona sa na neho žiarlivo pozrela. Zachichotal sa.
"Pokračuj v príbehu," nakoniec povedala a on si odkašľal.
"Voldemort bol samozrejme nahnevaný. Myslím, že bol nahnevaný vždy. Zriedkakedy som ho videl spokojného, nespomínajúc šťastného. Nemyslím, že bol schopný takýchto pocitov. Potrestal ma, ale myslel si, že môj nápad bol v skutočnosti naozaj dobrý. To nebolo to, čo som chcel, samozrejme. Vedel som, že ťa bude prenasledovať ešte neodbytnejšie. Ale na mojom potrestaní bola jedna dobrá vec. Zatiaľ mi nedovolili stať sa smrťožrútom." Pozrel sa zboku na Hermionu a tá sa smutne usmiala.
"Aby som pravdu povedal, veľa som na teba myslel. Nevedel som, či si dokázala nájsť Pottera s Weasleym alebo nie, ale bol som si poriadne istý, že sa ti to podarí. Stále som nevedel, prečo som ťa vlastne zachránil. Nikdy mi na tebe nezáležalo, nikdy som neplytval myšlienkou na to, ako sa cítiš. Boli sme nepriatelia a nenávidel som ťa a to bolo jediné, na čo som dokázal myslieť. Takto ma vychovali."
Pokrčil ospravedlňujúco plecami.
"Ale keď som ťa videl na tej svadbe v tých šatách, keď som počul ako na mňa jačíš, keď som videl tvoje rozpálené líca, paniku v tvojich očiach, náhle som vo svojej mysli videl tvoje mŕtve telo. Hoci ma nikdy nenapadlo pomôcť ti, zrazu som nemohol dovoliť, aby si zomrela. Neviem, ako to vysvetliť. Hermiona, bol som taký unavený z tohto celého bojovania. Nechcel som byť ako oni. Videl som ľudí zomierať a mučiť. Nedokázal som si predstaviť, že by sa tieto veci stali aj tebe. Boli sme koniec koncov šesť rokov v tej istej škole. Nebola si niekto, koho som mal rád, ale bola si niekto, koho som poznal. Jednoducho som im ťa nemohol vydať, takže som urobil prvú vec, ktorá mi prišla na myseľ a odmiestnil som sa s tebou. To bolo naposledy, čo sme sa na hodnú chvíľu videli. Boli to temné časy...
ooOoo
Na veľkonočné prázdniny bol doma, ležal na posteli, premýšľal o všetkom znova a znova, keď sa náhle otvorili dvere.
"Mami?" so zamračením sa spýtal a postavil sa.
"Musím s tebou hovoriť. Nemáme veľa času, Draco. Chcem, aby si odišiel z krajiny," prehovorila trochu hystericky, jej oči rozšírené panikou.
"Prečo?" spýtal sa prekvapujúco pokojne.
"Vieš presne prečo, takže ma nemaj za blázna. Draco, trvala som na tom, aby sme ťa poslali preč a tvoj otec konečne súhlasil. Nájdeme spôsob, ako to vysvetliť Temnému pánovi, ale ak ti aspoň trochu záleží na svojej rodine, potom prosím choď," skoro sa rozplakala a on zaťal päste.
"Mami..." začal, ale prerušila ho.
"Draco, prosím. Už tu viacej nie si v bezpečí," vzlykajúc zašepkala.
Pristúpil k nej a mocne ju objal. Bol vyšší než ona a ona si oprela svoju platinovú hlavu o jeho hruď, stále vzlykala.
"Ak si to želáš, pôjdem."
Potichu začala plakať a on ju hladil po chrbte.
ooOoo
"Snape sa stal novým riaditeľom Rokfortu a škola bola konečne pod Voldemortovou kontrolou. Pre vás troch bolo samozrejme nemožné vrátiť sa. Myslím, že to bolo najťažšie pre teba. Pre teba bola škola vždy veľmi dôležitá a ten pocit, že nebudeš môcť dokončiť svoje vzdelanie, ťa veľmi trápil. Ale Rokfort už viacej nebol rovnaký. So všetkými okrem slizolinčanov zaobchádzali ako s väzňami a mne sa to napočudovanie vôbec nepáčilo. Nepripadalo mi to správne, čo bolo zvláštne, pretože som vždy miloval, keď boli chrabromilčania nešťastní. Takže som sa počas veľkonočných prázdnin tajne pripravoval opustiť krajinu. Moji rodičia mi povedali, aby som šiel do Štátov a zmenil si vzhľad, rovnako aj meno. Aby som pravdu povedal, nemyslel som si, že by sa mi to podarilo. Voldemort nebol hlúpy a presne som vedel, že moje zmiznutie len tak ľahko nepochopí. Bol to môj posledný večer, než som mal odísť, keď sme sa nečakane znova stretli. Začul som veľký hluk a zišiel som dole, aby som zistil, čo sa stalo. Hádaj, koho som tam našiel...
ooOoo
Vošiel do miestnosti, zachytiac letmý pohľad od svojich rodičov. Zbadal stáť v rohu Fenrira Greybacka, ktorý sa už nemohol dočkať. Zaletel pohľadom k dievčaťu uprostred izby. Držali ju nejakí špinaví lapači, Weasleyho mala naľavo a druhého chalana napravo. Jeho tvár bol zmenená, ale jeden bližší pohľad stačil, aby mu došlo, že to nie je nikto iný než samotný Potter. Draco zalapal po dychu. Skutočne chytili Pottera...
"Draco? Je toto humusáčka, s ktorou si chodil do školy?" náhle sa ľadovo spýtala jeho teta a uprene sa na neho zadívala. Jeho tvár sa zmenila v masku nezáujmu a pokrčil plecami.
"Nie, nikdy som ju nevidel. Toto nie je Grangerová."
Nikdy nezabudne na tie roztvorené oči, keď ho začula povedať tieto slová. Weasley sa mračil a Potter... nuž, bolo ťažké povedať, čo v skutočnosti robil, pretože jeho tvár vyzerala poriadne hnusne.
"Si si istý?" so zamračením sa spýtala Bellatrix.
Draco prikývol, ruky strčené vo vreckách, jeho tvár taká otrávená, ako keby chcel prevrátiť očami.
"A čo ten ryšavec? Je to Weasley, že? A ten druhý? Myslíš, že by to mohol byť Potter?" napäto sa spýtala a Draco vo vreckách zaťal ruky v päsť.
Zachytil prosebný pohľad od toho dievčaťa a mlčky si vzdychol. Nebolo ťažké zaprieť Pottera, ktorý vyzeral v tejto chvíli ako fašírka, ale ako mal poprieť, že Weasley je Weasley? Bolo to ako keby povedal, že kameň nie je kameň.
"Weasley vyzeral inak... Nemyslím, že je to on. A tú hnusnú ropuchu som nikdy nestretol," nakoniec povedal, dúfajúc, že ho jeho hlas nezradí.
Nemusel sa báť. Znel dokonale pokojne, arogantne a zhnusene. Jeho teta sa mračila ešte viac. Nemohla ho samozrejme prekuknúť, pretože ho sama naučila Oklumenciu.
"Aj tak majú meč. Nezavoláme ho, kým neskontrolujeme ten meč. Necháme na Temnom pánovi rozhodnúť, kým sú a kým nie sú. Ale najprv si musím trošku pokecať s týmto dievčatkom..." vyhlásila Bellatrix so šialeným zábleskom v očiach a zamerala na Grangerovú svoj žiarivý úsmev. Dracovi stuhla krv.
ooOoo
Hermiona si zahryzla do pery. Ten príbeh ju úplne pohltil a zadržala dych.
"Predpokladám, že ma nezabila," vyhlásila sucho a jeho oči potemneli.
"Urobila jedinú vec, ktorú kedy bolo schopná robiť: mučila ťa," odvetil chrapľavo. Z nenávisti v jeho očiach ju striaslo.
ooOoo
Potter s Weasleym začali v tom istom čase kričať a nakoniec ich odviedli do cely, kde čakali na smrť ostatní zajatci. Draco mohol počuť ich hlasy počas celej cesty do podzemia. Grangerová bola naopak pokojná. Zbledla, ale oči jej žiarili a stála vystretá. Bola bystrá, takže samozrejme vedela, čo ju čaká. Draco sa pokúšal nestratiť kontrolu. Práve teraz nemohol urobiť nič.
Keď ju zasiahla kliatba, padla na kolená a vykríkla. Draco zaťal päste. Toto bola tá najhoršia vec, na ktorú sa kedy musel pozerať. Jeho teta si vychutnávala každý výkrik a bláznivo sa smiala.
"Kto vám dal ten meč?" pýtala sa po celý čas, ale Grangerová trvala na tom, že tá prekliata vec je v skutočnosti falošná.
Draco si nemohol pomôcť, aby ju neobdivoval. Vedel, že klame, ale stále neprehovorila, napriek tomu, že ju muselo bolieť celé telo.
"Nezabudnite, že po tomto je moja, slečna Bella!" zrazu zaznel oplzlý hlas Fenrira Greybacka a Draco pocítil silné nutkanie tomu parchantovi vraziť.
Jeho teta konečne prestala a Grangerová ležala na zemi, oči zatvorené, tvár bledá, blúzka roztrhnutá.
"Skontrolujeme trezor a potom zavoláme Temného pána," povedala Bellatrix stále s úsmevom a Draco si všimol, že jeho otec zaťal päste.
"Nemáš žiadne právo rozhodovať, čo urobíme, Bella!" nakoniec zasyčal. Dostalo sa mu smiechu miesto odpovede.
"Stratil si svoju moc, keď si prišiel o prútik, Lucius," škľabila sa a dostalo sa jej rozzúreného pohľadu od jej sestry.
"Vezmem si toto dievčatko, ak vám to neprekáža," začal znova Greyback a skôr než Bellatrix mohla odpovedať, Draco už tie slová vyslovil.
"Ja ju chcem."
Všetci sa na neho pozreli prekvapene a nedôverčivo.
"Vážne? Nuž, to je dôkaz, že to teda tá humusáčka nie je, správne Draco? Ľudia nášho druhu by sa nikdy nedotkli niekoho pod našu úroveň, správne? Mimochodom, volá sa Penelopa... Nuž, to je to, čo povedala. Môžeš si s ňou robiť, čo len chceš. Temný pán sa rozhodne, čo sa s ňou stane potom," s úsmevom od ucha k uchu odpovedala Bellatrix a Greyback protestujúco zavrčal.
"Sľúbili ste ju mne!"
Dracovi sa podarilo uškrnúť.
"Môžeš ju mať, keď skončím," povedal veľkoryso.
Vlkolak urobil nebezpečný krok smerom k nemu, ale neodvážil sa urobiť nič viac, než znova zavrčať. Bellatrix sa nepríčetne zasmiala a jeho rodičia ho sledovali znepokojení a zmätení. Samozrejme, že vedeli, kto to dievča v skutočnosti je, ale keby to povedali, Draca by tiež mučili, takže zostali ticho a mračili sa.
Draco sa sklonil k dievčaťu a zdvihol ho. Bola ľahká a nedokázala urobiť nič viac, než sa na neho unavene pozrieť. Znova zatvorila oči a on ju vzal do svojej izby...
ooOoo
"Takže si ma zachránil. To bolo pravdu povediac poriadne odvážne... Ale je tu veľa vecí, ktoré nechápem. Hovoril si o Chrabromilovom meči? Ale ako sme sa k nemu vôbec dostali? A ako presne sa Harry snažil poraziť Voldemorta?" zvedavo sa spýtala Hermiona.
"Áno, je to Chrabromilov meč, ale ešte ti nemôžem povedať, ako ste ho získali. Čoskoro sa všetko dozvieš, takže sa nepýtaj, dobre?"
Hermiona našpúlila pery a on sa pobavene usmial. Konečne sa vzdala a vzdychla si.
"Fajn, povedz mi, čo sa stalo potom."
"Priniesol som sa ťa do svojej izby a začal samozrejme pripravovať náš útek."
ooOoo
Odpočívala na jeho posteli, jej líca stále bledé, oči zatvorené. Nenávidel, že ju musí zobudiť, ale nebola iná možnosť. Nebudú mať veľa času.
"Grangerová? Prebuď sa, tvrdohlávka."
Keď začula jeho hlas, otvorila veľmi pomaly oči. Chvíľu jej trvalo, kým si spomenula, kde a s kým je. Zastonala a pokúsila sa posadiť. Pomohol jej a ona nadvihla obočie.
"Čo sa s tebou deje, Malfoy? Skoro som umrela od šoku, keď som začula, že si skutočne zaprel moju totožnosť a že si ma dokonca zachránil pred tým hnusným vlkolakom. Je to už druhý raz. Prečo?" zašepkala.
Zobral kus bavlnenej látky a šálku murtlapovej esencie a začal jej ošetrovať rany. Strhla sa, ale trochu sa uvoľnila, keď zbadala, že majú upokojujúci účinok.
"Ty večne kladieš nejaké otázky, je to poriadne otravné, Grangerová," vyčítal jej a ona sa na neho neisto pozrela.
"Čo mi urobíš?" napäto zašepkala a on si vzdychol.
"Zase to robíš... Čo myslíš, že ti urobím?"
Oči mala temnejšie než zvyčajne a mohol cítiť, ako sa jej zrýchlilo srdce, pretože ju držal za zápästie. Bála sa. Draco v duchu zaklial. Ako sa ho mohla nebáť po tom, čo sa stalo?
"Pokús sa uvoľniť, Grangerová, neublížim ti. Nechal by som ťa ísť s Greybackom, keby som chcel, aby si zomrela."
Prihrbila sa, ale prikývla.
"A čo Harry a Ron?" znepokojene sa spýtala a on odfrkol.
"Práve teraz sú v bezpečí. Ale nemáme veľa času. Možno dve hodiny a všetci budete mŕtvi."
Grangerová prehltla, ale nič nepovedala. Vyzrela z okna a zdala sa byť stratená v myšlienkach. Nemohol z nej odtrhnúť oči. Bola špinavá a asi vydesená na smrť, ale stále bola pokojná. Rozhliadla sa a zjavne sa zaujímala o každý detail jeho izby. Pokožku mala jemnú a bol prekvapený, že v skutočnosti bolo príjemné dotýkať sa jej. Nevedel, prečo sa takto správal, ale nemohol si pomôcť.
"Máš veľa kníh," zrazu vyhlásila, jej pohľad sústredený na veľkú policu s knihami.
Uškrnul sa.
"V skutočnosti milujem čítanie, ale toto je ťažko okamih na rozhovor o knihách," odpovedal a ich oči sa na dlhý okamih stretli. Nevedel, čo si myslí, ale nedokázal ju prestať sledovať.
"Pomôžeš nám ujsť?" nakoniec sa spýtala a bez mihnutia oka sa na neho pozerala. "Nečakám, že tak urobíš," dodala s trpkým úsmevom.
Z tohto úsmevu sa mu skutočne srdce rozbúšilo rýchlejšie. Nadvihol obočie.
"Myslíš, že som ťa zachránil len preto, aby som ťa trochu neskôr nechal zomrieť? To by bolo kruté dokonca aj na mňa, nemyslíš?"
Odfrkla si.
"Radšej by som zomrela, než by som bola Greybackovou večerou."
Zachichotal sa.
"Myslím, že máš pravdu."
Draco sa postavil, aby sa vzdialenosť medzi nimi zväčšila.
"Osprchuj sa. Budem premýšľať o tom, ako vás odtiaľto vyviesť."
Grangerovej oči zažiarili a on sa pokúsil neusmiať. Zmizla v kúpeľni a on vyzrel z okna. Asi práve teraz stáli pred jeho dverami. Nedovolia, aby niekto odišiel, kým sa Temný pán nevráti. Ale Draco mal našťastie nápad...
ooOoo
"Páni, musela som byť riadne prekvapená. Ty si bol určite tým posledným človekom, od ktorého by som čakala, že nám pomôže."
Zachichotal sa.
"Sám som nevedel, prečo som sa vám snažil pomôcť. Časť zo mňa mi vravela, že to bolo kvôli Potterovi."
Hermiona sa zamračila a on sa znova usmial.
"Pochop, nie som hlúpy, Hermiona. Veľmi rýchlo som si uvedomil, že môj život presláveného dediča zámožnej rodiny skončil. Moja rodina bola zajatcom vo svojom vlastnom dome a bolo len otázkou času, kedy sa nás pokúsia zbaviť. Nenávidel som tento nový svet, ktorý sa Voldemort pokúšal vybudovať a chcel som sa vrátiť k svojmu starému životu. Potter bol jediný, kto bol možno schopný všetko toto ukončiť, napriek tomu, že priznávam, že som ho nemal rád. Časť zo mňa si myslela, že bude najlepšie zachrániť Pottera a poskytnúť mu možnosť všetko dať do poriadku. Ale veľmi dobre som vedel, že bez teba to nedotiahne do konca. Hoci som si nemyslel, že Potter je hlúpy, aj tak som bol presvedčený, že ty si večne mozgom toho tria. Takže bolo len logické, že som ťa tiež zachránil. Takto som si v tom čase vysvetľoval svoje správanie. Nechcel som si priznať, že si ma okúzlila spôsobom, ktorý som odmietal. Pretože som aj tak plánoval odísť, napadlo mi, že predtým môžem pomôcť uniknúť aj vám."
Hermiona sa usmiala.
"Mohol si zomrieť."
Odfrkol si.
"Nechcel som zomrieť, ale žiť v takom svete bolo horšie než smrť."
ooOoo
Dvere na kúpeľni sa otvorili a ona v nich neisto stála. Draco prehltol. Mala na sebe len biely župan a vlasy mala stále mokré.
"Moje šaty sú roztrhané, aby som pravdu povedala..." prehovorila s rumencom na lícach a on sa uškrnul.
Draco otvoril skriňu a dal jej jedno zo svojich tričiek a džínsy. Keď sa oblečená vrátila, nemohol si pomôcť, aby sa neusmieval od ucha k uchu. Oblečenie jej bol priveľké a líca mala rozpálené. Vytiahol prútik a kúzlom jej upravil veľkosť.
"Vďaka," zamrmlala a on prikývol a zhlboka sa nadýchol.
"V tomto dome sú všade stráže. Nemôžeme tak ľahko odísť. Máme ochranné kúzla a iné veci, aby sa zabezpečilo, že nikto neunikne. Môžeš sa odmiestniť a primiestniť, ale samozrejme nie zo žalárov, tie sú blokované. Ak sa premiestnime do podzemia, kde sú tvoji priatelia, potom to zistia a okamžite nás dostanú. Kvôli tomu musíme použiť do podzemia tajný priechod."
Hermiona prekvapene prikývla. Draco vytiahol vak, ktorý už mal pripravený a skontroloval, či niečo nezabudol.
"Čo robíš?" náhle sa spýtala a on odfrkol.
"Myslíš, že by som vám mohol pomôcť utiecť a potom tu zostať, ako keby sa nič nestalo? Samozrejme, že odchádzam."
Zahryzla si do pery.
"Kam?"
Neúprimne sa usmial.
"Budem o tom premýšľať, keď túto noc prežijem."
Vyzerala skutočne znepokojene a on nevedel prečo, ale podivným spôsobom sa vďaka tomu cítil šťastne.
"Budem v poriadku," upokojil ju a prižmúril oči. Začervenala sa. Miloval, keď sa červenala.
Draco pokrútil hlavou a snažila sa zabudnúť na tieto podivné myšlienky. Bol čas predviesť, čo dokáže.
ooOoo
"Použili sme tajný priechod, ktorý viedol z mojej izby do kuchyne. Vždy som si myslel, že to bolo poriadne výhodné. Mali sme šťastie a nikoho sme na našej ceste nestretli. Podarilo sa nám vyjsť z kuchyne a preplížili sme sa do podzemia..."
ooOoo
Draco za sebou pomaly zatvoril pivničné dvere a pozrel sa na zajatcov, ktorý boli náhle príliš ohromení, aby pokračovali v rozhovore. Weasley vyzeral, ako keby plakal a všetci boli blízko pri sebe, ako keby premýšľali o spôsobe, ako sa odtiaľ dostať. Ollivander, Dean Thomas, to Lovegoodove dievča, škriatok a nezabúdajúc na Pottera a Weasleyho.
Grangerová k ním podišla a Weasley sa k nej s úľavou priblížil. Potter tiež prišiel bližšie a všetci začali naraz rozprávať.
"Miona..." zakrákal Weasley a ona sa usmiala.
"Som v poriadku, Ron, som v poriadku. Len odtiaľto vypadnime!"
"A čo on?" nedôverčivo sa spýtal Potter, keď sa napäto pozrel na Draca. Všetci znova zostali ticho.
Vycítil na sebe Grangerovej pohľad.
"V skutočnosti ma zachránil."
Všetci sa na neho ohromene pozreli a Draco si pripadal ako opica v zoo.
"Krucinál ,prestaňte zízať a švihnite si, čert aby to vzal!" nakoniec zasyčal a Grangerová prikývla.
Draco použil Alahomoru, aby otvoril dvere na väzení a oslobodil ich.
Skôr než sa mohli vôbec porozprávať, dvere sa rozleteli a v nich stál šokovaný Lucius Malfoy. Keď sa ocitol tvárou v tvár svojmu synovi, zbledol ešte väčšmi. Draco v tom okamihu nedokázal premýšľať, len videl pobúrenú tvár svojho otca a nedokázal sa pohnúť.
"Odmiestnite sa! Stretneme sa u Billa!" vykríkol Potter a Draco začul jedno prasknutie za druhým.
"Miona! Čo robíš?" vykríkol Weasley a Draco zrazu pocítil teplú ruku, ktorá chytila jeho predtým, než všetko sčernelo...
ooOoo
"Bolo to príliš ľahké. Mali sme šťastie, že tým, kto nás objavil, bol môj otec. Keby to bola moja teta, istotne by sme zomreli. Nech je to ako chce, pamätám si, že keď som otvoril oči a v daždi sa postavil, zacítil som oceán. Stále si ma držala za ruku a keď som sa na teba pozrel, všimol som si, že si bledá a slabá. Otočil som sa a zbadal som na útese malú chalúpku. Zdvihol som ťa a ty si dosť srandovne ani neprotestovala. Kráčal som k domu a videl som, ako sa k nám blížia Potter s Weasleym. Boli samozrejme ustaraní ako peklo. Weasley mi ťa vzal z náručia a zazeral na mňa, kým Potter zjavne nevedel, čo povedať. Myslím, že nenávisť, ktorú voči mne prechovával, bojovala s vďačnosťou, že som vás vlastne zachránil. Nezamýšľal som obťažovať, takže som povedal, že odídem..."
ooOoo
"Teda pôjdem," vysvetlil Draco a chcel sa otočiť, keď zrazu zacítil, ako ho niekto zadržal za ruku.
"Miona?" spýtal sa ohromený Weasley a Potter sa zamračil.
"Prosím, zostaň," zašepkala a pozrela sa na neho tými zlatými očami.
Draco nevedel, čo povedať. Skrátka nedokázal odtrhnúť oči z jej tváre.
Potter si odkašľal a zrazu zobral Dracovi batoh.
"Zostávaš," uzavrel, otočil sa a premiestnil sa do domu.
Weasley zaťal zuby, ale nasledoval ho bez sťažovania sa. Grangerová sa usmiala a znova zatvorila oči, unavená, ale očividne spokojná.
Draco urobil jedinú vec, ktorú nikdy nečakal, že vo svojom živote urobí: vkročil do domu svojho nepriateľa.