Leap in time
15. kapitola – Konfrontácia
ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/4819482/15/Leap_in_Time
Preklad: Jimmi
Beta-read: Doda357
Ak viete, čo sa stane, dokážete zmeniť budúcnosť? Draco to chce skúsiť. Stratil všetko a zložil sľub. Bude ho schopný dodržať?
Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní velvet86, ktorá napísala túto fanfiction.
Kapitola 15: Konfrontácia
Hermiona odišla s Dracom, rada, že konečne tej scéne unikne. Vôbec nechcela premýšľať o tom, čo bude neskôr, keď bude musieť čeliť svojim priateľom a všetko vysvetľovať. Ako keby niekto dokázal vysvetliť cit, akým je láska...
Držali sa ruky, prechádzali pomaly hradom, obaja stratení v svojich myšlienkach. Konečne došli na Astronomickú vežu a Hermiona sa prekvapene pozrela na Draca.
"Toto je miesto, kde som si uvedomil, že mi na tebe naozaj záleží," zašepkal a ona sa usmiala.
Obaja sa pozreli na oblohu. Bolo zima, tak si ju Draco k sebe privinul. Hermiona nechcela toľko premýšľať, ale nemohla si pomôcť.
"Stále si myslíš, že bude také ľahké klamať?" zašepkala.
Vzdychol si.
"Myslím, že môj výkon bol poriadne vierohodný, há?"
Hermiona sa zasmiala.
"To by som mohla povedať."
Vycítila jeho úsmev.
"Na tom práve teraz nezáleží. Ak to povedia mojim rodičom, vymyslím nejaké vysvetlenie."
Hermiona prikývla.
"Jedno už mám."
Nadvihol obočie a ona sa usmiala.
"Povieš im, že si ma oklamal, aby si získal nejaké informácie o Harrym a Dumbledorovi. Mohol by si spomenúť, že si nás začul rozprávať sa a dospel si k záveru, že som v skutočnosti dobrým zdrojom informácii. Povieš im, že som nikdy nemala frajera a že ma bolo ľahké zviesť, hoci som vždy vravievala, že ťa nedokážem vystáť. Povieš im, že som ti nechcela uveriť, až kým konečne pred všetkými ´nepredvedieš´ svoje city. Povieš, že to bola pretvárka, len divadlo, aby si ma oklamal. A ja, zaslepená láskou, som ti uverila."
Draco sa napäl.
"To neurobím."
Hermiona sa na neho zamračene pozrela.
"Prečo nie? Je to dokonalé."
Zaťal zuby.
"Si bláznivá alebo čo? Nikdy by som ťa nevystavil takému nebezpečenstvu!"
Hermiona pokrútila hlavou.
"Draco, počúvaj. Čo si myslíš, že tvoji priatelia urobia, keď zistia, že to so mnou v skutočnosti myslíš vážne? Čo urobí Pansy?"
Draco zbledol a Hermiona vedela, že ho skoro presvedčila.
"Ak si budú myslieť, že je to len pretvárka... ak dokážeš, aby uverili, že pre teba nič neznamenám, nič iné okrem dôležitého zdroja informácií, potom sa budú držať bokom. Nikto nebude mať podozrenie a tvoji rodičia sa to možno nikdy nedozvedia. Len ich musíš presvedčiť."
Hermiona ho pozorne sledovala. Vedela, že jej plán je dobrý a on konečne dospel k tomu istému záveru. Zaksichtil sa.
"Nepáči sa mi to."
Hermiona ho zrazu pobozkala a on sa na ňu prekvapene pozrel. Nechcela premýšľať o všetkých problémoch, pred ktorými stáli. Pochopil a usmial sa na ňu. Prstami sa hral s jednou z jej kučier a jeho oči znova žiarili.
"Nechcem sa dnes večer vrátiť," nakoniec zašepkala a keď si všimla jeho pohľad, začervenala sa.
Zachichotal sa.
"Radšej by si noc strávila so mnou? Vieš, čo si budú myslieť, ak sa nevrátiš?" zašepkal zvodne.
Hermiona z neho nedokázala odtrhnúť oči. Bolo to nevyslovené pozvanie. Zase mala na výber. Srdce jej búšilo. Jeho pery sa približovali a približovali a ona sa nemohla dočkať, kedy ich konečne zacíti. Pobozkal ju na čelo a Hermiona sklamane zastonala. Zachichotal sa.
"Nemala by si zostať len kvôli tomu, že máš z nich strach. Sú to tvoji priatelia. Musíš všetko urovnať. Keď si so mnou, nechcem, aby si myslela na Weasleyho a Pottera..." prehovoril s úsmevom.
Hermiona si odfrkla. Ako keby dokázala myslieť na niekoho iného okrem neho, keď sa na ňu takto pozeral, keď sa jej dotýkal a bozkával ju. Celé jej telo bolo v ohni, krucinál! Ale vedela, prečo ju posiela preč a bola mu v skutočnosti vďačná. Zvolila si jeho, ale on nechcel, aby kvôli tomuto rozhodnutiu stratila svojich priateľov. Bol skrátka ohľaduplný.
"Potom by som mala ísť," zašepkala, ale nepohla sa.
Prikývol a čakal, ale stále sa nepohla. Znova sa zachichotal a ona našpúlila pery.
"Fajn, už idem," povedala nafúkane a chcela odísť.
Zasmial sa, chytil ju za zápästie, pritiahol si ju bližšie a pobozkal ju. Jeho bozk už viacej nebol nežný a milujúci. Bola to čistá vášeň. Hermiona ledva dokázala dýchať, ale bolo jej to jedno. Celé telo jej brnelo a mala pocit, ako keby sa všetka horúčava zrazu sústredila medzi jej stehná. Nedokázala myslieť. Bola pritlačená o jeho telo a do pekla, vážne ho chcela. Hermiona sa takto nikdy predtým necítila. Pre neho bolo príliš ľahké prinútiť ju na všetko zabudnúť. Nebude musieť klamať, keď povie, že ju bolo ľahké zviesť. Ale naozaj čudné bolo, že jej to ani nevadilo. Nechcela sa brzdiť a hrať nevinné dievčatko. Len chcela byť v jeho blízkosti, tak blízko, ako sa dalo. Stratiť sa v moci jeho dotyku. Nikdy ju nenapadlo, že bude takéto niečo cítiť.
Konečne ten neuveriteľný bozk ukončil a uškrnul sa. Nedokázal zakryť, aký bol z jej reakcie spokojný. Hermiona si len odkašľala.
"Mala by som určite odchádzať častejšie," nakoniec zadýchane prehovorila a on sa zasmial.
Zaliala ju červeň, ale usmiala sa. Hermiona ho objala okolo krku, venovala mu sladký božtek a zašepkala:
"Dobrú noc."
Len sa usmial tým svojím neodolateľným spôsobom a ona konečne odišla. Srdce jej stále búšilo a telo mala rozhorúčené. Evidentne sa v jeho rukách roztápala...
ooOoo
Hermiona mala pocit, že kráča na vlastnú popravu. Stála pred spoločenskou miestnosťou a konečne vyslovila heslo. Dvere sa otvorili a ona pomaly vošla. Veľa premýšľala o tom, čo za týmito dverami nájde. Ale nečakala, že nájde všetkých chrabromilčanov, ako na ňu zízajú. Rozprávali sa, ale keď konečne vošla, zrazu prestali.
Ginny, Harry, Ron, Lavender a Parvati sedeli za jedným z oválnych stolov a tiež na ňu zízali. Rozhliadla sa, neistá, čo teraz urobiť. Zhlboka sa nadýchla a šla k stolu, kde sedeli jej priatelia. Ron sa postavil a odišiel bez toho, aby sa na ňu pozrel. Au. To bolelo. Lavender sa zahanbene začervenala a Hermiona sa zamračila.
"Povedala si im to, však?" spýtala sa chladne a Lavender si zahryzla do pery.
"Isteže povedala," odpovedala Ginny a posmešne sa pozrela na Lavender.
Harryho tvár bola stále bez pohnutia, ale Hermiona vedela, že je to len otázka času, kedy tento falošný pokoj vzdá.
"Takže ty fakt chodíš s Malfoyom?" nakoniec Parvati položila otázku, na ktorú všetci chceli odpoveď. Tvár jej žiarila vzrušením a Hermiona mala silné nutkanie jednu jej vraziť.
Všetci ich zvedavo sledovali a Hermiona sa podráždene otočila.
"Mohli by ste aspoň predstierať, že nepočúvate," zasyčala a oni sa začervenali a niečo zamrmlali. "Odkedy niekoho z vás vôbec zaujíma, s kým chodím?" dodala, kým sa rozhliadala.
"Poďme sa porozprávať niekam inam, títo aj tak neodídu," káravo povedala Ginny a pohla sa smerom k spálni. Harry ju nasledoval a Hermiona tiež. Lavender sa tiež postavila, ale jeden Hermionin pohľad stačil na to, aby ju prinútil znova sa posadiť.
Rozhodli sa ísť do chlapčenskej spálne, pretože Harry by aj tak nemohol vojsť do dievčenskej.
Ron ležal na posteli a prižmúril oči, keď ich videl vojsť. Posadil sa, ale nepovedal ani slovka. Hermiona sa zhlboka nadýchla a použila kúzlo Muffliato.
"Myslel som, že to kúzlo neznášaš," zareagoval Harry a nadvihol obočie. "Ale tiež som si myslel, že nemôžeš vystáť Malfoya, takže v oboch prípadoch som sa mýlil."
Hermiona sa prikrčila.
"Mohli by ste ma to nechať vysvetliť? Prosím?"
Ron si odfrkol.
"Tu existuje nejaké vysvetlenie? Myslím tým, že jediný možný dôvod na to, aby si sa takto chovala, je to, že si prišla o rozum," zasyčal rozčúlene.
Ginny na neho škaredo zazrela.
"Nebuď nefér, Ron!" nahnevane zareagovala a potom Harryho nehybný výraz zmizol a jeho zelené oči žiarili hnevom.
"CHODÍ SO ZASRANÝM MALFOYOM, PRE ZMILOVANIE BOŽIE!" vykríkol a zaťal päste.
Zjavne dokonca aj Rona jeho prudká reakcia prekvapila.
"ZABUDLA SI, ČO UROBIL? ČO POVEDAL? TO, AKO SA K NÁM SPRÁVAL POSLEDNÝCH PÄŤ ROKOV? HLAVNE AKO SA SPRÁVAL K TEBE? AKO K TOMU ŠPINAVCOVI MÔŽEŠ CÍTIŤ NIEČO INÉ AKO NENÁVISŤ?" kričal.
Ginny zbledla a Hermiona pocítila závrat a slabosť. Ron zaškrípal zubami, ale sledoval svojho najlepšieho priateľa s obavami. Nezdalo sa, že by sa Harry upokojil. Vystrčil pravú ruku a ukázal jej jazvu z trestov s Umbridgeovou.
"Minulý rok pomáhal tej hnusnej ropuche a bol jedným z tých, ktorí boli naozaj šťastní, keď Sirius zomrel..." Harryho hlas sa zlomil, oči mu zvlhli a Hermiona sa musela chytiť Ginninej ruky.
"Ako môžeš dovoliť, aby sa ťa dotkol?"
Ron sa zdal byť šokovaný, ale nie kvôli Hermione. Nedokázal prestať sledovať Harryho.
"POVEDZ NIEČO!" zrazu znova vykríkol a Hermiona sa striasla.
Vycítila, že Ginny chcela povedať niečo, čo by asi oľutovala, takže jej Hermiona stisla ruku a zhlboka sa nadýchla.
"Harry, skúsil si sa niekedy vžiť do jeho kože? Zobral si niekedy do úvahy, že by mohol tiež trpieť? Že to, ako sa ku nám choval, mohla byť maska? Že možno nie je taký zlý? Prečo by mal byť k nám niekedy milý? Nesprávali sme sa k nemu lepšie, než sa on správal k nám. Čo ak som spoznala časť z neho, ktorá nie je len diabolská? Čo ak som sa do tejto jeho stránky zamilovala?"
Harry bol stále úplne šialený.
"A ČO JEHO DRUHÁ STRÁNKA? ČO TÁ STRANA, KTORÁ SI O TEBE MYSLÍ, ŽE SI MENEJ NEŽ JEHO DOMOVÝ ŠKRIATOK? AJ TÚTO JEHO ČASŤ MILUJEŠ?" znova nahnevane vykríkol.
Hermiona zúfalo pokrútila hlavou.
"Bol takto vychovaný. Nie je to jeho chyba. Zmenil sa."
"Miona, nikto sa tak veľmi nezmení. Neverím mu. Čo ak jeho náhly záujem o teba nie je len kvôli tvojim osobným kvalitám? Čo ak ide v prvom rade po mne?" Harry na ňu zízal zhora, ale teraz bol jeho hlas len šeptom.
"Viem, že to tak vyzerá, ale nie je to tak," zašepkala ublížene.
Harry pokrútil hlavou a začal sa prechádzať.
"Máte najmenšiu predstavu, aké je pre neho nebezpečné byť so mnou?" zrazu sa chvejúca spýtala.
Harry sa trochu zmätene zamračil a Hermiona si odfrkla.
"Keď to jeho rodina o nás zistí, dokážete si predstaviť, čo sa stane?"
Ron sa tiež zamračil.
"Čo?"
Hermiona so slabým úsmevom prevrátila očami.
"Jeho dom obsadili smrťožrúti. Jeho rodičia sú zajatcami vo svojom vlastnom dome."
Harryho oči sa rozšírili a Hermiona sa pozerala na tri šokované tváre.
"Nerobte večne unáhlené závery. Aby ste vedeli, nie je to vždy čierne a biele," zavzlykala.
"Ale to znamená, že si v nebezpečenstve aj ty!" zrazu vydesene povedala Ginny a obaja chlapci sa na ňu ohromene pozreli.
"Nerobte si o mňa starosti, budem v poriadku. Máme plán."
Harryho tvár bola zase ako z kameňa. Založil si ruky na hrudi.
"Chcem, aby si sa s ním rozišla, Miona," nakoniec povedal a Ginny s Ronom na neho znepokojene pozreli.
Hermiona prehltla.
"To nemyslíš vážne, Harry."
Ale jeho výraz smrteľne vážny bol. Ginny sa k nemu pomaly priblížila.
"Harry..." začala, ale on jej venoval pohľad, kvôli ktorému okamžite stíchla. To bolo po prvý raz, čo Ginny Weasleyová skutočne stratila reč.
Ron sa len mračil a zjavne nevedel čo povedať.
"Nerozídem sa s ním. Nemáš žiadne právo rozkazovať mi," nakoniec odhodlane prehovorila Hermiona.
Harry si odfrkol.
"Buď sa s ním rozídeš alebo už viacej nie sme priateľmi. Rozhodni sa, Miona. Nemôžeš mať oboje."
Ron a Ginny zalapali po dychu, ale Hermiona si hrýzla peru, až kým nezacítila krv.
"Fajn," zašepkala, otočila sa a opustila spálňu. Nevidela tie šokované a ublížené tváre svojich priateľov, keď definitívne zmizla.
ooOoo
Vianoce boli blízko, ale Hermiona nemala chuť oslavovať. Od tej osudnej hádky s Harrym prešli dva týždne. Stále bola šokovaná. Už sa viacej nerozprávali, dokonca sa na ňu ani nepozrel. Ginny bola stále jej priateľka, napriek tomu, že vedela, že kvôli jej správaniu má Harry pocit, ako keby ho zrádzala. Z tohto sa Hermiona cítila ešte horšie. Ron sa zdal byť podivne zmätený. Nepáčilo sa mu Harryho rozhodnutie, ale ani on s Hermionou nechcel byť. Stále sa nedokázal zmieriť s tým, že bola s Dracom.
Zajtra by mali spoločne odísť do Brlohu, ale Hermiona samozrejme ostane na Rokforte. Mohla ísť domov, ale nechcela. Draco tu asi ostane tiež a nechcela, aby bol sám. Normálne by mala byť s Harrym, Ronom a Ginny, ale tak veľa vecí sa zmenilo...
Bol večer a ona sedela v knižnici. Už viacej netrávila príliš mnoho času v spoločenskej miestnosti. Celá škola stále hovorila o tom, že Malfoy a Grangerová sú pár. Hermiona tento druh pozornosti nenávidela. Pansy sa jej raz vyhrážala, ale čoskoro prestala. To, ako sa na ňu pozerala, prinútilo Hermionu veriť, že ich plán fungoval. Draco povedal svojím priateľom ´v súkromí´, že ju potrebuje len pre informácie. Hoci Harryho nepriateľstvo tejto lži neprospievalo. Hermiona nečakala, že bude takto reagovať. Vzdychla si.
Očakávala takéto správanie od Rona, ale nenapadlo ju, že to v skutočnosti bude Harry, kto ukončí ich priateľstvo. Jej učiteľa Histórie mágie to tiež prekvapilo.
"Neviem, prečo sa takto správa... No, v mojej budúcnosti som zachránil život jemu aj tebe, takže myslím, že bol akosi vďačný. Tu takéto pocity neexistujú. Vieš, nikdy ma nevidel urobiť nič pekné. Myslím, že preto sa chová inak..."
Hermiona si odfrkla. Skvelé. Spoliehala sa na Harryho. Vždy si myslela, že bude tým, kto ich znova spojí. Dokonca ani nepostrehla, ako veľmi sa na neho v skutočnosti spoliehala.
Skôr než mohla viacej premýšľať o posledných dvoch týždňoch, zrazu zbadala, ako sa pred ňu posadila Ginny. Hnedé oči mala vlhké a zjavne bola nešťastná.
Hermiona si zahryzla do pery a vrátila knihy späť, odkiaľ ich vzala. Ginny tam stále sedela, stratená v myšlienkach.
"Chceš sa poprechádzať?" láskavo sa spýtala Hermiona a červenovláska prikývla.
Vyšli z hradu a kráčali k jazeru. Bola zima, ale čerstvý vzduch bol tiež príjemný. Hermiona len čakala. Vedela, že jej to Ginny dosť skoro porozpráva. Mala pravdu.
"Strašne sme sa pohádali," zavzlykala a Hermiona ju chytila za ruku. Nemusela sa pýtať, o kom Ginny hovorí.
"Je mi to ľúto, Gin," len zašepkala.
Ginny pokrútila hlavou.
"Nie je to tvoja chyba. Len nechápem, prečo sa takto chová. Ako keby mal právo rozhodovať o tom, ako máš žiť svoj život. Myslím tým, že keby sa takto choval Ron, dokázala by som to dajako pochopiť, ale prečo je Harry taký tvrdohlavý?" nahnevane sa spýtala a Hermiona pokrčila plecami.
"Vážne ani v najmenšom netuším. Vedela som, že mojou voľbou nebude nadšený, ale aby ukončil naše priateľstvo..." jej hlas sa zlomil a Ginny zmätene pokrútila hlavou.
"Neviem, čo robiť, Miona. Ak to bude takto pokračovať, potom sa asi rozídeme. Nuž, potom to aspoň nebudeme musieť povedať Ronovi..." odfrkla si, ale po lícach jej stekali slzy.
Hermiona tiež plakala. Bez ohľadu na to, čo Ginny povedala, bola to v skutočnosti jej chyba. Keby sa Harry s Ginny rozišli, potom by za to cítila zodpovednosť.
"Nechcela som, aby to takto dopadlo, Gin," nakoniec zavzlykala. Červenovláska sa na ňu pozrela a usmiala sa.
"Viem. Nie je to tvoja vina. Som len zúfala. Byť s Harrym bolo mojim najväčším prianím. Od prvého okamihu, čo som ho uvidela, bol tým jediným, ktorého som chcela. Navždy. Nedokážem si predstaviť nebyť s ním. Ale to ako sa teraz chová..."
Hermiona položila ruky na Ginnine plecia a pokrútila hlavou.
"Nerob si starosti! Sľubujem, že ho znova privediem k rozumu. Neviem ako, ale dám to do poriadku."
Ginny sa usmiala, ale neodpovedala. Hermiona mala guču v hrdle. Porozpráva sa s Harrym. K nej sa mohol takto správať, pokiaľ chcel, ale nedovolí mu, aby ubližoval Ginny.
ooOoo
Hermiona sa nakoniec vrátila s Ginny do spoločenskej miestnosti. Všetci sa stále rozprávali za jej chrbtom, zvedavo ju sledovali. Bolo jej to jedno. Ron s Harrym sedeli vedľa seba, obaja mlčali. Len Lavender rozprávala, ale zjavne ju nikto nepočúval. Hermiona sa priblížila k Harrymu a on prižmúril oči, keď ju zbadal. Ginny šla rovno do svojej spálne bez toho, aby sa na svojho priateľa pozrela. Samozrejme, že si to všimol.
"Potrebujem s tebou hovoriť," povedala nakoniec Hermiona a po niekoľkých veľmi dlhých sekundách sa Harry rozhodol postaviť a nasledovať ju do svojej spálne. Našťastie boli sami. Ron za nimi nešiel.
"Zmenila si názor?" spýtal sa trochu arogantne a Hermiona prižmúrila oči.
"Nie, nezmenila."
"Potom sa nemáme o čom baviť."
Hermiona urobila krok smerom k nemu a jeho zjavne prekvapil jej rozzúrený výraz. Nikdy ju takú nahnevanú nevidel.
"Ak ešte niekedy Ginny rozplačeš, Harry Potter, potom ti nakopem zadok! Mne môžeš robiť, čo sa ti zapáči, ale nevylievaj si svoju zlosť na Ginny! Ak chceš nenávidieť mňa, potom ma nenáviď. Buď nahnevaný, krič na mňa a preklínaj ma, ak sa ti to páči, ale nikdy sa neopovažuj znova ju rozplakať."
Harry bol teraz jednoznačne prekvapený. Zaksichtil sa.
"Ona plakala?" ublížene povedal priškrteným hlasom a Hermiona si odfrkla.
"Áno, plakala. Cíti sa hrozne. To, ako sa chováš, je skrátka hlúpe, Harry. Ak si na mňa nahnevaný, potom prečo sa správaš k Ronovi a Ginny, ako keby to bola ich chyba?"
Harry na ňu na chvíľu zazeral, ale potom sa posadil na posteľ, jeho zúrivosť sa rozplynula a vyzeral jedine veľmi unavený a smutný.
"Vážne si myslíš, že ťa nenávidím?" spýtal sa, kým ju sledoval.
Hermiona pokrčila plecami.
"Chceš po mne, aby som si vybrala medzi najlepšími priateľmi a chalanom, ktorého milujem, Harry. Nie je toto najlepší dôkaz toho, že ma nenávidíš? Keby som ťa žiadala vybrať si medzi Ronom a Ginny, pre koho by si sa rozhodol?"
Zbledol a na chvíľu zatvoril oči.
"Sú tvoje city k Malfoyovi naozaj také silné?" zašepkal a Hermiona sa posadila na Ronovu posteľ.
"Harry, boli sme najlepšími priateľmi viac než päť rokov. Kedykoľvek by som kvôli tebe zomrela. Myslíš si, že by som sa dokázala vzdať takého priateľstva, keby moje city k Dracovi neboli také silné? To isté cítim k Ronovi a Ginny. Draco ma nikdy nežiadal vybrať si. Napriek tomu, že vie, že ho nemôžete vystáť a že by ste urobili čokoľvek, aby ste ma od neho udržali mimo. Ale nikdy by si nedovolil nútiť ma do nejakého rozhodnutia. On ma miluje, Harry. A nezáleží na tom, či sa ti to páči alebo nie, či to schvaľuješ alebo nie, či to niekedy dokážeš prijať - je to moje rozhodnutie. Je to môj život. Ak chceš byť jeho súčasťou, nemôžeš ma nútiť, aby som sa vzdala svojho srdca. Ja by som ťa nikdy nežiadala, aby si sa rozišiel s Ginny, Harry. Nie pretože ju mám rada ja, ale pretože viem, že ty ju miluješ. On je moja Ginny, Harry."
Hermiona sa znova postavila. Vedela, že je čas nechať ho osamote.
"Len jedna posledná vec: bez ohľadu na to, čo sa stane s naším priateľstvom, nič z tohto nie je Ginnina chyba. Naozaj ťa miluje, Harry. Nezahadzuj to kvôli mne. Nestojí to za to. Ona je pre teba tá pravá. Nestrať ju, pretože si príliš tvrdohlavý. Dobrú noc."
ooOoo
Hermiona opustila chlapčenské spálne a vrazila do Rona, ktorý na ňu evidentne čakal.
"Je v poriadku?" znepokojený sa spýtal. Uši mal znova červené a Hermiona pocítila trošku nádeje.
"Nie. Ale určite to prežije," odvetila s malým úsmevom.
Ron jej úsmev opätoval, napriek tomu, že v tom, ako sa pohyboval, bolo stále trochu napätia.
Hermiona šla do spálne. Lavender ju zrejme čakala a Hermiona nedokázala zabrániť povzdychu. Jej spolubývajúca sa uškrnula, ale nesťažovala sa.
"Čo sa deje, Lavender? Aby som pravdu povedala, mala som ťažký deň."
"Miona, chcela som sa ti ospravedlniť. Predtým som nebola skutočnou priateľkou. Sľúbila som ti, že to nikomu nepoviem a keď to všetci zistili, jednoducho som nedokázala udržať zatvorené ústa. Je mi to ľúto."
Hermione sa podarilo pousmiať.
"Ja som nečakala, že tak dlho dokážeš mlčať, Lavender. Myslím, že by som mala byť vďačná, že si to dokázala."
Lavender sa usmiala od ucha k uchu.
"Som hrozná klebetnica, že?" spýtala sa, pokyvujúc hlavou.
Hermiona jej opätovala úsmev.
"To určite."
Obe sa zasmiali a Hermiona konečne mohla ísť do postele. Už sa cítila sebaistejšie. Stále existovala nádej.
Keď ležala na posteli, zrazu pocítila pod vankúšom podivné teplo. Vytiahla očarovanú mincu a prečítala si Dracov odkaz.
Chýbaš mi.
Znova sa usmiala. Možno tento deň nebol taký zlý.
Aj ty mi chýbaš.
Zajtra všetci odchádzajú. Nemôžem sa dočkať, kedy budem s tebou sám.
Hermiona pocítila, ako jej zabrnelo telo a usmiala sa od ucha k uchu.
Máš nejaké plány, o ktorých ešte neviem?
Práve si dokázala predstaviť jeho úškrn.
Čo by si povedala, keby som ti povedal, že naozaj nejaké plány mám?
Spýtala by som sa ťa, čo za plány si vymyslel za mojím chrbtom.
Meduška, čo by si povedala, keby si na Vianoce tiež opustila Rokfort? So mnou?
Asi by som povedala, že si zošalel.
Hermiona sa zo zvedavosti posadila.
Nešla by si so mnou?
Hermiona si odfrkla.
S tebou by som šla aj na koniec sveta, keby to bolo nevyhnutné.
Dobre, potom si zabaľ veci, vydáme sa na cestu.
Hermiona zalapala po dychu.
Myslíš to vážne?
Samozrejme, že myslím.
Kam ideme?
Prekvapenie.
Hermiona zastonala. Aké kruté! Zahryzla si do pery.
Dobre, budem tam.
To bolo to, čo som chcel počuť.
Prevrátila očami, ale musela sa usmiať. Z ničoho nič bola vzrušená a šťastná.
Dobrú noc, Draco.
Dobrú noc, meduška. Bude sa mi o tebe snívať.
Našpúlila pery.
To je to, čo som chcela počuť.
Predstavila si, ako sa smeje a žiarivo sa usmiala. Nikdy predtým sa necítila taká vzrušená. Kam ju vlastne zoberie? Hermiona si myslela, že ani na chvíľočku nezaspí, ale potom zrazu pocítila ako jej oťažievajú viečka a ocitla sa v živom sne o Dracovi a sebe na opustenom ostrove.