Leap in time
21. kapitola – Brloh
ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/4819482/21/Leap_in_Time
Preklad: Jimmi
Beta-read: Doda357
Ak viete, čo sa stane, dokážete zmeniť budúcnosť? Draco to chce skúsiť. Stratil všetko a zložil sľub. Bude ho schopný dodržať?
Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní velvet86, ktorá napísala túto fanfiction.
Kapitola 21: Brloh
Hermiona sa bála, že dostane infarkt ešte než túto izbu opustí, ale potom zbadala jeho a všetko napätie, strach a neistota zrazu zmizli a ona sa len hodila Dracovi do náručia. Pevne ju objal, skoro to bolelo, ale Hermione na tom nezáležalo. Bola skrátka šťastná, že je pri ňom.
"Som taká rada, že si tu! Mali by sme okamžite odísť," nakoniec zašepkala a on si vzdychol.
V jeho pohľade bolo niečo, čomu nerozumela a cítila sa z toho nesvoja. Draco sa na ňu na chvíľu bolestne pozeral, jeho šedé oči jej pripomínali búrku. Hermiona sa ho chcela spýtať, čo sa deje, ale skôr než to mohla urobiť, už sa sklonil a so zatajeným dychom ju pobozkal. Toto nebolo správne. Hermiona nevedela prečo, ale niečo skrátka nebolo v poriadku.
Dracov bozk bol vášnivý a intenzívny a ona čoskoro zastonala a pritlačila svoje telo k jeho. Nepokúsil sa ju odtlačiť či pripomenúť jej, že majú dosť času pokračovať neskôr a toto ju znepokojilo ešte viac. Nakoniec prerušil bozk a schoval si tvár v jej vlasoch, mocne ju objal, ako keby ju nerád niekedy znova pustil.
"Draco?" ustrašene zachripela, nevedela, čo chce v skutočnosti povedať.
Pozrel sa na ňu a búrka v jeho očiach bola preč. Bola tam len šedá prázdnota. Napla sa. Na dlhý okamih ani okom nemrkol, ale potom sa nakrivo usmial a Hermiona sa znova uvoľnila, uľavilo sa jej, keď ho takto videla. Nechcela, aby sa niekedy prestal usmievať.
"Poďme," zašepkal zachrípnuto a Hermiona prikývla, stále vystrašená. Inštinkt jej vravel, že niečo nie je v poriadku a tak sa Draca držala trošku príliš mocne. Radšej by zomrela, než by sa ho pustila.
Veľmi ticho opustili izbu a začali svoju púť temnotou.
ooOoo
Nezdalo sa, že by Draco potreboval svetlo. V tomto dome vyrastal a bez dlhého premýšľania viedol Hermionu rôznymi chodbami. Niekoľko minút kráčali mlčky a Hermione silno búšilo srdce. Na jeden hlúpy okamih sa dokonca bála, že by to niekto mohol počuť. Ale ten podivný pocit, že sa má stať niečo hrozné, ju neopúšťal.
Draco ju viedol smerom nadol tmavými kamennými chodbami. Hermione veľmi pripomínali žaláre na Rokforte. Tam dole začínalo byť chladnejšie a chladnejšie a ona sa začala triasť. Draco si to všimol a vyzliekol si koženú bundu. Mal pod ním zelený sveter a vôbec sa nezdalo, že by mu bolo zima. Hermiona si jeho bundu nechcela vziať, ale on len prevrátil očami a dal jej ju okolo pliec bez toho, aby prehovoril čo i len slovka. Začervenala sa a vďačne sa usmiala. Bola teplá a voňala po Dracovi a Hermiona sa zrazu cítila lepšie. Na krátku chvíľu ju tými búrlivými očami znova sledoval, ale potom pokračovali v chôdzi.
Hermionu prekvapilo, že nestretli žiadne stráže, ale Draco zjavne vedel, kade ju vedie. Konečne dosiahli podzemné žaláre. Pristúpil k hrubej kamennej stene a vytiahol prútik. Draco vykonal neverbálne kúzlo a zrazu sa zjavila diera, ktorá bola očividne vchodom do nejakého tunela.
"Som ohromená," zašepkala Hermiona a Draco na ňu s úsmevom žmurkol. Ale ten úsmev nedosiahol jeho oči.
Načiahol sa po jej ruke a ona ju bez zaváhania chytila. Kráčali tým tunelom von z domu asi desať minút. Bol tmavý a vlhký, ale Hermiona sa nesťažovala. Ten podivný pocit bol stále prítomný a okrem toho ešte stále neboli v bezpečí.
Keď zrazu zacítila čerstvý vzduch a zbadala nad sebou zamračenú oblohu, Hermiona si s úľavou vydýchla. Pred tunelom už na nich čakal istý zelenooký ´smrťožrút´. Usmiala sa na neho a on jej úsmev opätoval. Ale ten úsmev zmizol, keď uvidel svoje mladšie ja.
Hermiona sa obzrela na Draca a zamračila sa. Tváril sa, ako keby mal bolesti a ona bola okamžite znova znepokojená.
"Draco, čo sa deje? Vážne by sme mali zmiznúť tak rýchlo, ako sa len dá," znepokojene zašepkala a všimla si, že dokonca aj ich záchranca prikývol.
"Má pravdu. Nemali by sme strácať čas."
Ale Draco sa stále nepohol.
"Ja nejdem," nakoniec povedal a spojil svoj pohľad s Hermioniným.
Hermiona mala pocit, že jej srdce vynechalo úder. Zrazu vedela, že neexistuje nič, čím by ho mohla presvedčiť. Tak to bol dôvod, prečo ju pobozkal tak, ako keby to bolo naposledy... Ďalší bozk na rozlúčku...
"Ja bez teba nepôjdem," odhodlane vyhlásila, ruky založené v bok. "Túto cestu sme si mohli ušetriť, pretože ja sa určite vraciam s tebou, Draco. Nedovolím, aby si tu zostal sám!"
Hermiona sa obzrela na druhého Draca, ktorý so zamračením zízal na svoje mladšie ja. Očividne sa snažil pochopiť sám seba. Hermiona by sa zasmiala, keby táto situácia nebola taká vážna.
Draco pokrútil hlavou, jeho oči ako kvapalná oceľ.
"Prepáč mi to, meduška. Ale prosím ver mi, milujem ťa. Naozaj milujem."
Skôr než sa Hermiona mohla spýtať, prečo sa do pekla takto chová, Draco už použil kúzlo a omráčil ju.
ooOoo
Draco mal pocit, že Connor alebo ktokoľvek tento chlapík bol, by mu rád jednu vrazil. Nevedel prečo, ale zmiatlo ho, ako ten cudzinec zareagoval na to, že omráčil Hermionu.
Jeho kúzlo ju zasiahlo neočakávane a ona sa zosypala, ako keby ju knokautoval. Connor sa k nej okamžite priblížil a zachytil ju v poslednej minúte, než sa udrela o zem. Zo zúrivosti v očiach toho cudzinca sa Draco zamračil. A z nejakého čudného dôvodu sa mu nepáčilo, keď videl Hermionu v jeho náručí. Potlačil svoju žiarlivosť a pomaly sa k nemu priblížil.
Draco sa sklonil, aby jej dal malý bozk na ružové pery. Connor ho zamračene sledoval a Draco pocítil čudné uspokojenie. Chcel ju naposledy pobozkať než odíde a mal pocit, že si potrebuje označiť svoje územie. Draco chcel Hermionu objať, zmiznúť s ňou niekam ďaleko preč a zabudnúť na všetko ostatné. Ale nemohol.
"Prečo si to do pekla urobil?" nakoniec zasyčal Connor, stále sa snažil ovládnuť svoj hnev.
Draco na okamih zatvoril oči.
"Aby som ju udržal v bezpečí."
Connor sa mračil, ale zjavne mu uveril, čo bolo trochu čudné vzhľadom na fakt, že sa vzájomne nepoznali.
"Počúvaj, nemám potuchy, kto si a prečo si nám vôbec pomohol, ale rád by som ťa požiadal o láskavosť. Prosím, zober odtiaľto Hermionu preč. Najlepší bude Brloh, ak to zvládneš. Prosím." Draco bol presvedčený, že tomuto chlapíkovi môže veriť, hoci vážne nevedel, prečo niečo takéto pociťoval k úplnému cudzincovi.
Connor si vzdychol.
"A čo ty?"
Draco stisol pery.
"Musím sa tu zaoberať istými vecami. Teraz nemôžem odísť; bolo by to ešte podozrivejšie. Dokonca aj keby som prišiel s nejakou hlúpou výhovorkou, bolo by to čudné. Zostanem tu a budem hrať svoju úlohu a ak všetko dobre dopadne, potom sa s ňou stretnem po prázdninách na Rokforte."
Draco nevedel, prečo sa vôbec snaží ospravedlniť pred týmto chlapíkom. Len sa pozrel do tých cudzích a predsa dôverne známych zelených očí a odkašľal si.
"Mohol by si... myslím...prosím, vynasnaž sa, aby to pochopila, než odídeš. A postaraj sa o ňu. Prosím."
Niečo v Connorových očiach náhle znežnelo a Draco sa musel odvrátiť. Ešte naposledy sa pozrel na Hermionu, ktorá sa v náručí toho cudzinca zdala byť v bezpečí a pohodlí. Draco ignoroval bolesť, ktorú cítil pri pomyslení, že ju necháva odísť.
"Privediem ju do Brlohu bezpečne, nerob si starosti. Len sa postaraj o seba."
Draco prikývol. Mal guču v hrdle a nakoniec sa otočil, aby odišiel.
"Vďaka. Som tvojím dlžníkom. Kedykoľvek budeš niečo potrebovať, neváhaj ma o to požiadať."
Draco nemohol vidieť ten bolestivý výraz v Connorovej tvári. Zhlboka sa nadýchol a odišiel bez toho, že by sa obzrel späť.
ooOoo
Hermiona mala pocit, ako keby cez ňu prešiel nákladiak. Otvorila oči a zastonala. Bolela ju hlava a nemohla si spomenúť, prečo si vlastne pripadá taká prázdna. Keď sa stretla s tými známymi zelenými očami, zrazu si spomenula. Príliš rýchlo sa posadila a znova zastonala.
"Kde sme?" dostala zo seba, keď sa rozhliadala.
Hermiona si všimla seno, na ktorom sedela a vôňu a hluk nejakých koní a kráv. Bol skoro úsvit a toto čudné miesto osvetľovali prvé slnečné lúče.
" Vlastne sme v stodole," odpovedal a Hermiona sa zaksichtila.
"To vidím, vďaka. Rada by som vedela, kde táto stodola je a prečo sme tu."
Draco si vzdychol a prehrabol si prstami vlasy. Z tohto malého gesta Hermione zvlhli oči a on sa na ňu znepokojene pozrel. Skôr než stihol niečo povedať, ona už začala vzlykať.
"On zostal, správne? A omráčil ma! Určite ho nakopem do zadku, keď ho nabudúce uvidím..." vyhrážala sa nie celkom presvedčivo.
Draco si ju zrazu nadvihol do svojho lona a ona si schovala tvár v jeho hrudi, plakala a vzlykala. Hladil ju po vlasoch a bozkával na spánky, snažiac sa ju utešiť. Jeho objatie bolo vrelé a známe a Hermiona zastonala túžbou. Chcela od neho, aby ju práve teraz takto objímal...
"Bude v poriadku, láska, prestaň plakať. Je doma, nezabúdaj na to. Bude v poriadku..." zašepkal potichu a Hermiona sa konečne uvoľnila.
Vzdychla si.
"Je to taký tvrdohlavec..."
"Áno, viem, ale nechcel ti ublížiť. Úprimne povedané, mal pravdu."
Hermiona sa na neho nahnevane pozrela a on sa usmial.
"Nie je to tak, že by nechcel ísť s tebou, ale predstav si, ako by ľudia zareagovali na jeho nečakanú neprítomnosť. Vieš, že Temný pán nie je hlúpy. Prikázal by ľuďom, aby Draca strážili a to je presne to, čomu sa snažíme zabrániť. Draco vedel, že by si nechcela, aby zostal, takže sa rozhodol len to rozhodnutie urobiť za teba. Je mu to ľúto."
Hermiona si odfrkla.
"Prikázal ti, aby si mi toto povedal? A prečo je to zrazu Temný pán? Strávil si so smrťožrútmi príliš veľa času?"
Hermiona to okamžite oľutovala, keď zbadal jeho ublížený výraz. Chytila ho za ruku a potichu sa ospravedlnila.
"Nemyslela som to tak... Je to len tým, že som ustaraná a vyľakaná a zúrivá a ešte veľa vecí, ktoré neviem ani popísať."
Pohladil ju po chrbte a chápajúco sa usmial.
"To je v poriadku, láska, neľutuj to. Koniec koncov máš pravdu. Ja ho tak volám, pretože je to bezpečnejšie než vysloviť jeho meno. A nesmiem dovoliť, aby sa prezradilo moje prestrojenie. A Draco ma vážne požiadal, aby som sa postaral, že pochopíš, prečo to urobil. Nie je to pre neho ľahké."
Hermiona prikývla. Časť z nej vážne rozumela, ale stále si nemyslela, že si zvolil správnu cestu tým, že ju jednoducho vyradil a rozhodol za ňu.
"Ešte sa nikomu nepodarilo takto ma omráčiť. Ani som si nevšimla, že sa to blíži. Je prekliato rýchly..." stále nahnevaná zamrmlala.
Draco sa len zachichotal.
"Stále si mi nepovedal, kde presne sme," nakoniec mu Hermiona pripomenula a on sa usmial.
"V skutočnosti sme v stodole vo Vydrom Svätom Drábe," vysvetľoval a Hermionine oči sa roztvorili.
"Priviedol si ma k Ronovi," vyhlásila s kamennou tvárou a Dracov úsmev zmizol.
"Myslel som si, že pre teba bude najlepšie, keď budeš so svojimi priateľmi. Potrebuješ ich, láska. Ešte do návratu na Rokfort zostáva viac než týždeň a budeš rada za trochu rozptýlenia."
Hermiona vedela, že má pravdu, ale nechcela si to priznať. Pripadalo jej, že sa k nej správajú ako k malému dieťaťu a to sa jej nepáčilo. Draco si všimol jej vzdorný výraz a uškrnul sa.
"Kto je teraz tvrdohlavcom?" doberal si ju a Hermiona sa zaškerila skôr, než mu konečne opätovala úsmev.
Vzdychla si a pokrčila plecami.
"Aj tak teraz nemôžem pomôcť, takže myslím, že sa len pokúsim urobiť z núdze cnosť. Ale nasledujúci týždeň bude pre mňa peklom..."
Draco sa zrazu predklonil a pobozkal ju na čelo.
"Postarám sa, že vy dvaja zostanete v kontakte."
Hermiona sa vďačne usmiala a mocne ho objala.
"Tak veľmi ti ďakujem... za všetko."
Zrazu si spomenula na ten sladký bozk a líca jej zaliala červeň.
Draco sa vševediaco usmial, ale nekomentoval to.
"Je čas ísť, láska. Vrátim sa a dozriem na Draca. Budem ťa informovať, čo sa deje, dobre? Môžeme sa tu znova stretnúť? Možno pozajtra o polnoci?"
Hermiona prikývla. Postavili sa a vyšli von držiac sa za ruky. Bola zima a všetko bolo pokryté snehom. Bolo to v skutočnosti nádherné, ale naozaj nemala chuť obdivovať krajinu.
Draco jej stisol ruku a odmiestnili sa. Keď Hermiona mohla znova dýchať, stáli na čistinke rovno pred Brlohom.
"Postarám sa o neho, sľubujem," zašepkal upokojujúco.
Hermiona sa usmiala bez toho, aby sa na neho pozrela.
"Viem. Ale nezabudni sa tiež postarať aj o seba," srdečne odvetila a ešte raz mu stisla ruku.
Zrazu ju mocne objal a ona ovinula paže okolo jeho krku, len aby ho zadržala blízko pri sebe. Draco sa na ňu s láskou pozrel, pobozkal jej chrbát ruky a zmizol.
Hermiona si vzdychla a pozrela sa na ten útulný dom pred sebou. Vždy sa tu cítila ako doma a to bolo to, čo práve teraz potrebovala. Pozrela na teraz jasnú oblohu a poslúchla Narcissinu radu: modlila sa.
ooOoo
Hermiona kráčala k Brlohu a nemohla si pomôcť, aby nepremýšľala o Dracovi. Ako sa má? Spí práve teraz? Čo bude musieť vydržať, kým sa konečne vráti na Rokfort? Potrestajú ho za to, že navštívil starú mamu? A čo ak ho bude na budúci týždeň čakať a on jednoducho nepríde? Otázka za otázkou a široko ďaleko žiadna odpoveď.
Zrazu sa rozleteli dvere a Hermiona stála pred ohromenou pani Weasleyovou.
"Hermiona..." prekvapene zašepkala, košík v ľavej ruke a prútik v pravej.
"Dobré ráno, pani Weasleyová. Prepáčte, že som sem takto vpadla, ale ja... len som chcela navštíviť Rona, Ginny a samozrejme Harryho," nepresvedčivo vysvetľovala a začervenala sa.
Pohľad pani Weasleyovej znežnel a odložila košík, aby matersky objala Hermionu.
"A čo raňajky, drahá? Som si istá, že si hladná ako vlk."
Hermiona sa usmiala a s úľavou prikývla. Spoločne vošli do kuchyne a zrazu sa už viacej necítila taká osamelá a zúfalá.
Pani Weasleyová okamžite začala pripravovať toast a vajíčka so slaninou. Hermiona si odpila z čaju, aby sa trochu upokojila.
"Neviem, čo presne sa stalo, pretože nikto mi to nechce povedať..." začala s našpúlenými perami pani Weasleyová. "... ale myslím, že si sa pohádala buď s Ronom alebo s Harrym alebo možno s oboma, správne?"
Hermiona bola príliš unavená, aby vymyslela nejakú uveriteľnú lož, tak len skľúčene prikývla.
Pani Weasleyová pokývala hlavou.
"Vedela som to. Títo dvaja boli v týchto dňoch poriadne zádumčiví. Nemyslím, že som ich niekedy videla takých vážnych. Vlastne sa ani netešili z Vianoc. Ach, mimochodom, dostala si svoj darček, drahá?"
Hermione zabehol čaj. Jej darčeky boli buď na Rokforte alebo ak boli domáci škriatkovia naozaj rýchli, asi ich poslali k nej domov. Ale podarilo sa jej usmiať a prikývla.
"Ach, áno, vďaka za ten skvelý sveter."
Bol to odhad a mala veľké šťastie, že trafila, pretože sa usmievala celá tvár pani Weasleyovej, ktorá pred Hermionu položila veľký tanier s lahodným francúzskym chlebom, miešanými vajíčkami a slaninou. Jej posledným jedlom bola Nessina večera pred dvoma dňami a zrazu mala vážne pocit, že je hladná ako vlk.
Hermiona začala jesť a vychutnávala si každý kúsok. Pani Weasleyová ju pokojne sledovala a nakoniec sa zamračila.
"O čom bola tá hádka, Miona? Nikto mi to nechcel povedať. Myslím tým, vy ste sa nikdy nepohádali, nedokážem si predstaviť, čo sa stalo. A čo to máš za bundu? Nevedela som, že sa ti páči koža. Ale vyzerá dosť draho."
Hermiona prehltla a naozaj nevedela, čo odpovedať, keď ju našťastie oslobodila Ginny, ktorá vošla do kuchyne. Hermiona si ani neuvedomila, ako veľmi jej Ginny chýbala. Červenovláska sa na ňu ohromene pozrela a nakoniec sa žiarivo usmiala. Mala na sebe džínsy a zelený sveter a jej dlhé vlasy mala zviazané do konského chvosta.
"Miona!" zrazu vykríkla a Hermiona sa so širokým úsmevom postavila, než sa obe dievčatá vzrušene objali.
Pani Weasleyová sa usmiala, ale pripomenula im, aby boli ticho.
"Chlapci ešte spia!" zašepkala a Ginny stále s úsmevom prikývla.
"Čo sa stalo? Prečo si tu? Som taká rada, že si prišla!" začala Ginny bľabotať, keď zachytila zvedavý pohľad svojej matky a Hermionino nepohodlie.
Červenovláska sa pozrela na košík, ktorý pani Weasleyová položila pred dvere.
"Pôjdeme s Mionou pozbierať vajíčka, mami. Čoskoro sme späť," s úsmevom prehovorila. Chytila Hermioninu ruku a košík a rekordnou rýchlosťou opustila kuchyňu.
ooOoo
"To bolo tesne..." Hermiona s úľavou odvetila a Ginny na ňu pobavene žmurkla.
"Prepáč, neuvedomila som, že je tam mama. Po celý čas sa pýtala, prečo si neprišla a či sa niečo deje, ale nepovedali sme jej nič a tak sa stala ešte horšou a zvedavou ako čert. Určite sa ťa pokúsi odchytiť samu, aby sa ťa na všetko spýtala."
Ginny prevrátila oči a Hermiona sa zasmiala.
"Gin, vážne si mi chýbala."
Červenovláska sa trochu smutne usmiala.
"Ty si mi tiež chýbala, Miona. Vlastne všetkým si nám chýbala. Ako si sa sem dostala? Myslela som, že si šla domov."
Hermiona si odkašľala.
"Nuž, nie, Gin, nešla som domov. A ani som nezostala na Rokforte. V skutočnosti som strávila Vianoce s Dracom."
Ginnine oči sa rozšírili prekvapením a Hermiona začala rozprávať. Povedala Ginny o všetkom, čo sa v posledných dňoch stalo. Samozrejme, nespomenula noci s Dracom a dôležitú úlohu jeho budúceho ja, ale okrem toho povedala Ginny všetko. Červenovláska pozorne načúvala a neprerušila ju. Bolo skvelé konečne to zo seba dostať a Ginny nebola človekom, ktorý by ľudí odsudzoval.
"Ach môj bože!" nakoniec povedala, keď Hermiona skončila.
Ginny už medzitým zbledla a teraz neveriacky krútila hlavou.
"Ty si bola na Malfoy Manor? Malfoy Manor, Miona! Mohla si zomrieť! Vieš ako blízko si bola k Tomu koho netreba menovať?"
Z Ginninho vystrašeného výrazu Hermiona pocítila ľútosť.
"Nebol tam, Gin! Mala som šťastie a teraz som v bezpečí, takže si prosím viacej nerob obavy! Je mi to ľúto; nechcela som ťa vyľakať..."
Červenovláska znova pokrútila hlavou.
"Miona, myslela som, že Harry preháňa. Vždy som si myslela, že len Malfoya nemôže vystáť a tým to je. Ale vieš čo? Možno má pravdu. Možno je celý tento vzťah oveľa nebezpečnejší, než som si kedy predstavovala."
Hermiona chcela protestovať, ale čo mohla povedať? Nebola to napokon pravda? Určite sa sami neprecenili? Ginny si všimla jej výraz a ospravedlňujúco k nej pristúpila.
"Miona, necháp ma zle. Nie som proti vašej láske. Len som skutočne znepokojená. Nechcem, aby si bola v nebezpečenstve."
Ginnine prosiace hnedé oči Hermionu zahriali a usmiala sa.
"Viem. Ale nie si ty vo väčšom nebezpečenstve, Gin? Tvojím priateľom je koniec koncov Vyvolený."
Ginny sa zaškerila.
"Myslím, že máš pravdu. Nie sme také dobré vo výbere svojich milých, však?"
Hermiona sa zasmiala.
"Nie, v tejto záležitosti sme určite zlyhali."
Obe sa zasmiali a pozbierali vajíčka. Bolo poriadne chladno a Ginny sa vo svojom svetre triasla. Pozrela sa na Hermionu a všimla si tú čiernu koženú bundu, ktorú mala stále na sebe.
"Toto je Dracove, však?" chcela vedieť a Hermiona s červeňou na lícach prikývla.
Ginny si vzdychla.
"Každopádne má vkus. Myslím, že tá bunda stojí viac než všetko moje oblečenie dokopy."
Hermiona sa zamračila. Prezrela si tú bundu zbližša a všimla si na nej značku Lagerfeld. Prehltla. Peniaze iste neboli Dracovým problémom...
"Čo povieš Ronovi a Harrymu?" zrazu sa znepokojene spýtala Ginny. "Je to len..., nuž..., nechcem, aby ste sa znova hádali. Som rada, že ste sa akosi pomerili."
Hermiona si vzdychla.
"Nebude sa im to páčiť, ale rozhodla som sa im povedať pravdu. Už viacej žiadne lži. Ako môžem od nich očakávať, aby mi verili, ak im budem klamať? Len musím dúfať, že pochopia... alebo minimálne sa pokúsia..."
Ginny prikývla.
"S poctivosťou najďalej zájdeš. Ale títo dvaja sú poriadne tvrdohlaví, hlavne Harry..."
V Ginniných jasných očiach sa objavil tieň a Hermiona si zrazu spomenula na Lunine slová.
Harry sa obáva tvojho vzťahu s Dracom Malfoyom. Jeho prudká reakcia mätie Ginny a tá sa bojí, že je možno do teba nevedomky zamilovaný. A Ronovi sa táto predstava tiež nepáči..
Hermiona mala zrazu guču v hrdle. Keď tieto slová počula, bola šokovaná a povedala Lune, že je to absolútny nezmysel. Ale tiež si spomenula na snovú odpoveď tej blonďavej Bystrolavčanky.
A si si tým istá?
Hermiona si istá nebola.
ooOoo
Hermiona chvíľu Ginny sledovala a pocítila silné nutkanie svoju najlepšiu priateľku chrániť. Hoci vedela, že Ginny je dosť odolná a schopná ubrániť sa sama, tiež si uvedomovala fakt, že Ginny milovala Harryho z hĺbky duše. Bol jej slabým miestom, tým jediným, ktorý jej mohol vážne ublížiť.
"Harry sa upokojí. Len preháňa. Som si istá, že nakoniec pochopí," prehovorila Hermiona, nie celkom presvedčená o svojich slovách.
Ginny sa ľútostivo zaškerila.
"Mohla si sa aspoň pokúsiť, aby to znelo pravdepodobne, Miona."
Obe sa na seba pozreli a rozosmiali sa. Bolo také ľahké byť s Ginny.
"Som rada, že som stretla najprv teba," úprimne vyhlásila Hermiona a Ginny sa usmiala.
"Ja tiež."
ooOoo
Nakoniec sa vracali do domu, košík plný vajíčok, keď sa dvere na kuchyni znova otvorili.
Harry s Ronom šli smerom k nim, obaja ruky vo vreckách.
"Mama nám povedala, že si tu. Takže predsa si na Silvestra prišla," prehovoril nakoniec Ron so slabým úsmevom, jeho uši červené.
Hermiona mu úsmev opätovala. Bolo príjemné znova ich vidieť.
"Áno, dajako som sem vpadla dnes ráno, prepáčte, mala som vám dať vedieť."
Harry sa jej nepozrel do očí. Normálne nemal strach čeliť jej.
"Nie je treba ospravedlňovať sa," zašepkal. "Sme radi, že si tu."
Hermiona sa zhlboka nadýchla.
"Myslím, že svoj názor zmeníte, ak vám poviem odkiaľ prichádzam..."
Ginny si zahryzla do pery a obaja, Ron aj Harry, na ňu zvedavo pozreli.
"Nešla som na Vianoce domov. Bola som s Dracom."
Ron stlačil pery dohromady a zízal na ňu, zatiaľ čo sa Harry napäl.
"Strávila si Vianoce s Malfoyom? Celý čas?" neveriacky sa spýtal.
Hermiona prikývla.
V Harryho pohľade bolo niečo, čo Hermiona nedokázala identifikovať a potom si odovzdane vzdychol.
"Myslím, že som to mal vedieť," nakoniec s kamennou tvárou odvetil a Hermiona prekvapene nadvihla obočie.
"Vadilo by vám, keby sme sa porozprávali dnu? Som zmrznutá na kosť!" posťažovala sa Ginny a spoločne vošli do domu.
Po tom, čo v kuchyni pozdravili pána Weasleyho, vyšli na poschodie a konečne sa usadili na Ronovej posteli.
"Bude najlepšie, ak začneš od začiatku, Miona. A už žiadne lži, dobre?" požiadal vážne Harry a Hermiona prikývla.
"Prepáčte, že som predtým klamala. Ale práve sme sa akosi pomerili a ja som to znova nechcela zničiť."
Ron sa pozeral na svoje ruky a Harry na ňu kývol, dávajúc najavo, že jej to nevyčíta. Nuž, minimálne nie tak veľmi.
Hermiona sa zhlboka nadýchla a začala rozprávať ako navštívili Nessu a ako sa tam zjavil Lucius Malfoy. Povedala im, čo sa stalo na Malfoy Manor a ako ju Draco nakoniec zachránil. Hermiona vysvetlila, prečo sa Draco rozhodol zostať a ako jej povedal, aby šla za svojimi priateľmi. Všimla si, že v jej rozprávaní bolo veľa dier, pretože existovalo množstvo vecí, o ktorých naozaj nemohla hovoriť, hoci vážne chcela.
Harry s Ronom pozorne načúvali, kým Ginny ju utešujúco a povzbudzujúco držala za ruku. Keď Hermiona nakoniec skončila, chvíľu mlčali.
"Nemôžem uveriť, že si bola v Malfoyovom dome..." dostal zo seba bledý Harry.
Ron sa z ničoho nič postavil a pozrel sa so zúrivým výrazom na Hermionu.
"Krucinál, Miona! Ak ešte raz privedieš samu seba do takéhoto nebezpečenstva, potom ti tak natrieskam na zadok, že nebudeš môcť mesiac sedieť!"
Hermiona, Harry a Ginny ohromene hľadeli Ronovi do tváre a boli príliš prekvapení, aby mu odporovali. Všimol si náhlu pozornosť a začervenal sa.
Hermiona sa usmiala.
"Budem na to myslieť, Ron. Vďaka."
Ron sa očividne cítil nesvoj a znova sa posadil, jeho tvár rovnako červená ako jeho vlasy.
Ginny nedokázala zadržať úškrn a dokonca Harry sa musel usmiať. Ale poriadne skoro zostal zase vážny.
"Miona, je pár vecí, ktoré nechápem. Ako sa ti sem podarilo prísť, ak Malfoy neodišiel?"
Hermiona si vzdychla.
"Vlastne nám pomohol jeho priateľ. Premiestnil sa so mnou a odišiel, keď som bola v bezpečí."
Harry sa zamračil, ale zjavne nepovažoval jej vysvetlenie za nepravdepodobné. Asi si myslel, že to bolo samovražedné, ale nie neuveriteľné. Hermiona mala pocit, že ju považoval za najtupšieho človeka v tejto miestnosti. Nemohla mu to mať za zlé. Z jeho pohľadu sa vážne zdala byť veľmi nerozumná."
"Miona, nemôžem ťa chrániť, keď klameš. Prosím, sľúb mi, že odteraz budeš úprimná."
Hermiona sa cítila vinne. Zahryzla si do pery. Boli veci, ktoré im jednoducho nemohla povedať. Ale považovalo sa to v skutočnosti za lož?
"Harry, predovšetkým, vďaka. Viem, že si znepokojený. A nenávidím, keď ti klamem, prosím ver mi. Ale musíš prestať byť takýto prehnane ochranársky. Naozaj sa o seba dokážem postarať."
Harry si odfrkol a dokonca Ginny jej venovala krátky pohľad.
"Miona, boli sme rozdelení tri dni a už sa ti podarilo dať sa zamknúť v Malfoyom dome. Mám povedať viac?"
Hermiona sa zaksichtila. Dobre, akosi mal pravdu, nie? Pokiaľ nepoznal okolnosti, pravdepodobne to vyzeralo, ako keby sa Draco o ňu nedokázal postarať - na rozdiel od jej priateľov. Hermiona nechcela Harryho rozčúliť, ale jednoducho musela Draca brániť.
"Harry, som v poriadku. Nikto mi neublížil. Draco ma tam mohol nechať samotnú, ale bez zaváhania za mnou šiel a on bol ten, kto ma sem poslal."
Harryho oči boli teraz prižmúrené.
"My by sme tiež prišli bez zaváhania, Miona."
Hermiona zalapala po dychu.
"Nie! Nikdy! Prisahaj na svojich rodičov, že nikdy nedovolíš, aby ťa niekto vylákal, Harry Potter! Prisahaj!"
Ginny sa na ňu pozrela prekvapene a dokonca Ron na ňu vzhliadol zmätene. Harry sa len mračil.
"Ušlo mi niečo?"
Hermiona sa zhlboka nadýchla, aby sa upokojila.
"Harry, si v našom boji proti Tomu koho netreba menovať tým najdôležitejším človekom. Aj keby si nemal rovnaký pocit, ale si jediný, kto v skutočnosti potrebuje ochranu. Ja v tomto boji nie som ničím, len pešiakom v šachovom turnaji. Možno som nápomocná, ale moja strata túto vojnu nerozhodne."
Harry sa na ňu uprene pozrel.
"Čo sa snažíš povedať je, že by som mal sedieť a čakať, keď niektorého z vás niekedy zajmú?"
Hermiona prikývla.
"Presne. Toto nie je len o nás, Harry. Toto je boj za všetkých, ktorí trpia pod Voldemortom. Je to pre všetkých, ktorí veria v teba a v tvoj úspech. Máš zodpovednosť, Harry. Nezahoď svoju šancu len preto, že sa budeš v nesprávnom okamihu hrať na hrdinu. Prisahaj, že sa nevystavíš nebezpečenstvu kvôli niekomu ako som ja."
Harry odfrkol a nahnevane sa postavil.
"Niekoho ako ty? Si mojou najlepšou priateľkou, Miona! Si pre mňa ako rodina. Ak nebudem bojovať kvôli tým, ktorých milujem, potom kvôli komu mám bojovať?"
Hermiona sa postavila a s úsmevom ho chytila za ruku.
"Nepovedala som, že by si nemal kvôli mne bojovať. Ale ak sa budeš musieť rozhodnúť..., chcem povedať, ak sa niekedy budeš musieť rozhodnúť medzi mojím životom a životmi stoviek ľudí, potom ťa žiadam, aby si si vybral ich."
Harry sa tváril naštvane, hoci jej nepustil ruku.
"Prisahám, že urobím to, v čo verím, že je správne. Je to v poriadku?"
Hermiona mu stisla ruku.
"To postačí."
ooOoo
"Nemáš so sebou žiadnu batožinu?" o dvadsať minút neskôr sa spýtala Ginny.
Obe boli v jej izbe a pripravovali posteľ pre Hermionu, ktorá práve krútila hlavou.
"Nie, prepáč. Ale tak či tak budem písať svojím rodičom. Chcem im povedať, že som v poriadku a môžem im povedať, aby mi poslali nejaké oblečenie...
Ginny prikývla.
"Zatiaľ si môžeš požičať moje veci. Nesadnú ti dokonale, pretože si trochu vyššia, ale postavy máme podobné, takže nebudeš vyzerať zle."
Hermiona vďačne prikývla. Vyzrela z okna. Obloha bola stále jasná a dokonca svietilo slnko, ale aj tak bolo poriadne chladno. Čo práve teraz robí Draco? Bol v poriadku? Chýbala mu? Mala pocit, ako keby ho nevidela roky.
"Je v poriadku, Miona," zašepkala Ginny a Hermiona sa k nej s úsmevom otočila.
"Áno, viem. Ale aj tak sa nedokážem prestať báť."
Pokrčila plecami a Ginny chápajúco prikývla.
"Urobím, čo je v mojich silách, aby som ťa rozptýlila. Fred a George zase pracujú, hoci je len tesne po Vianociach. Sú úspešnejší než by kedy bývali na ministerstve. Žijú v Šikmej uličke. Otec chce tiež dnes začať pracovať. Povýšili ho a v poslednej dobe má veľa práce. Samozrejme, že nezvýšili bezpečnostné opatrenia len na Rokforte. Nuž a Bill a tá Flirta šli na rande..."
Hermiona sa zamračila.
"Flirta?"
Ginny sa uškrnula.
"Tak volám Fleur. Navštívila nás, aby spoznala rodinu... Vedela si, že sa budú brať, nie?"
Hermiona zalapala po dychu.
"Bill a Fleur sa budú brať? Netušila som..."
Ginny skľúčene prikývla.
"Nemôžem ju vystáť. Ten hrozný francúzsky prízvuk ma jednoducho privádza do šialenstva. Mama ju tiež nenávidí, hoci by to nikdy nepriznala..."
Hermiona pokrútila hlavou.
"Pravdu povediac, vôbec som to nečakala. Ale kto som ja, aby som si sťažovala na Billovu voľbu?"
Ginny sa uškrnula.
"Tonksová tu bola včera. Vyzerala hrozne. Neviem, čo sa s ňou deje, ale odkedy zomrel Sirius, proste stratila svoju farbu - v skutočnom význame toho slova."
Hermiona sa zamračila.
"Sirius bol Tonksovej bratanec, správne? Možno práve preto je taká deprimovaná. Úbohá Tonksová, je mi jej ľúto..."
Ginny prikývla a vzdychla si. Chvíľu mlčali, keď sa Ginnine oči náhle rozžiarili a šťastne sa usmiala.
"Vieš čo? Pozajtra je večierok vo Vydrom Svätom Drábe. Bude to len malá slávnosť v stodole, ale potrebuješ nejakú zábavu, Miona, a myslím že toto bude pre teba tým správnym rozptýlením."
Hermiona nadvihla obočie a konečne sa usmiala.
"Pozajtra? To sa mi skutočne hodí do plánov..."