Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 24: Zrada

Hermione sa nepáčil ten dych vyrážajúci pocit z premiestňovania. Keď mohla konečne otvoriť oči, nestála pred očakávanou bielou vilou. Zmätene sa rozhliadla, pokúšajúc sa nájsť niečo známe, ale rozhodne na tomto mieste nikdy predtým nebola. Stáli na zasneženej ceste a Hermiona rozoznala matné svetlá malého mesta pred nimi. So zamračením sa pozrela na Draca.

"Toto nie je Malfoy Manor. Kde to sme?"

Oči mal upriamené na to malé mestečko pokryté snehom.

"Toto je Godricova úžľabina," odpovedal významne a Hermione klesla sánka.

Inštinktívne urobila krok smerom k známemu miestu z Harryho záhadného víťazstva nad Voldemortom, ale potom sa zastavila.

"Prečo sme tu?" s posvätnou úctou zašepkala Hermiona.

Draco si vzdychol.

"Pretože musíš pochopiť."

Jej jantárové oči sa zmiešali s jeho striebornými a okamžite jej bolo jasné, že to pre ňu nebude príjemné počúvať.

"Nemôžeme sa o tom porozprávať neskôr? Chcem povedať, Ginny na nás čaká a nevieme, ako dlho bude trvať kým dostaneme Draca odtiaľ von a..."

Hermionu prerušil Dracov vážny pohľad a svoju vetu nedokončila.

"Musím ti to povedať hneď. Ak na Malfoy Manor vypáli niečo zle, potom musíš vedieť, čo je potrebné urobiť."

Hermiona otvorila ústa, aby protestovala, ale potom ich znova zatvorila bez toho, že by prehovorila čo i len slovka. Napokon mal pravdu. Jednoducho nevedeli, či všetko pôjde hladko.

"O čom to rozprávaš?" nakoniec sa odvážila spýtať.

Draco sa zhlboka nadýchol.

"Spomínaš si, ako som ti povedal, že Potter bude v jeden deň pripravený zabiť Voldemorta, správne?"

Hermiona stále so zamračením prikývla.

"V skutočnosti som chcel počkať, až ti to Potter povie sám, ale teraz nám uteká čas a musel som zmeniť svoje plány. Už sme významne ovplyvnili moju minulosť a moje predpovede už viacej nesedia."

Draco si prehrabol prstami vlasy a jeho teplý dych sa v tom mrazivom vzduchu premenil na biely obláčik. Hermiona našpúlila pery.

"Ale myslela som, že Dumbledore o všetkom vie. Myslím tým, nebude on ten, kto sa odteraz o všetko postará?"

Draco sa usmial a znova si vzdychol.

"Je to komplikované, láska. Všetko sa ti pokúsim vysvetliť, takže ma prosím len počúvaj." Draco ju chytil za ruku a pokračoval v rozprávaní. "Keď som povedal Dumbledorovi, čo sa stalo v mojej budúcnosti, najprv bol samozrejme skeptický. Kto by mu to vytýkal?"

ooOoo

Draco sa postavil pred riaditeľa a porozprával mu svoj príbeh. Rozprával poriadne dlho bez toho, že by ho prerušil a bolo to po prvý raz, čo kedy videl Dumbledora stratiť reč. Ten starý muž sedel za stolom, obklopený portrétmi bývalých riaditeľov, hladkal svojho fénixa Félixa stratený v myšlienkach. Tie intenzívne modré oči ho pozorne preskúmavali a Draco pocítil mentálny útok Legilimencie. Len ju mlčky zapudil a nespustil oči z Dumbledora.

"Prečo by som mal veriť niečomu, čo vravíte?" zrazu sa pomaly spýtal, jeho oči ostražité.

Draco sa mierne usmial.

"Už ste mi uverili, takže táto otázka nie je potrebná."

Dumbledore sa usmial, ale ten úsmev sa neobjavil v jeho očiach. Vstal a vyzrel z okna za svojím stolom. Bolo neskoro večer a už ochladilo sa.

"Už teraz viete, že ste v skutočnosti neboli príčinou mojej smrti, správne, Draco?"

Draco si odfrkol.

"Viem veľmi dobre, že vaša smrť bola zinscenovaná a že váš vrah je v skutočnosti váš spojenec."

Dumbledore prikývol, ani v najmenšom prekvapený.

"Len ma napadlo, že by ste to mali vedieť," zašepkal skôr pre seba.

"Viem, kde sú viteály," odvetil pokojne a Dumbledore sa zvrtol ako blesk - to sa dalo čakať.

Modré oči sa stretli so striebornými a potom sa Dumbledore posadil. Z ničoho nič sa zdal byť veľmi starý. Ruku mal poškodenú a Draco vedel, že je to vďaka mocnému a smrtiacemu prekliatiu, ktoré ho nakoniec skôr či neskôr zabije.

"Ak viete kde sú, prečo ste ich už sám nezničili?"

Draco si vzdychol.

"Chcel som, ale nemám nič také ako Chrabromilov meč. A okrem toho neviem, či je možné urobiť to sám. Tie kúzla sú mocné ako sám veľmi dobre viete."

Dumbledore sa zachichotal.

"Myslím, že sú," odvetil, sledujúc svoju čiernu a vraštiacu sa ruku.

Draco len prikývol.

"Okrem toho je dôležité, aby Potter zistil, aká je jeho úloha v celej tejto vojne. Napokon, on musí priniesť najväčšiu obeť."

Dumbledorove oči žiarili na sekundu istotou víťazstva, ale potom ten záblesk zmizol a Draca napadlo, že si ho asi len predstavoval.

"Takže potom je to pravda? Môj predpoklad sa ukázal byť správnym."

Draco znova prikývol.

"Je rozhodujúcou časťou tejto hádanky."

Dumbledore využil niekoľko okamihov, aby o všetkom popremýšľal a Draco si bol istý, že ten starý muž rozumel oveľa väčšmi než by on bol niekedy schopný.

"Kvôli tomu, že ste sa zamiešali, budúcnosť sa už zmenila. Nebudeme môcť predvídať dôsledky. A slečna Grangerová zohrá oveľa dôležitejšiu úlohu, než by inak zohrala. Chcel som pripraviť Harryho na tento boj pomaly. Chcel som, aby to zistil sám a sám sa rozhodol. Ale teraz pochybujem, že môžeme dlhšie čakať. Stanete sa novým učiteľom Histórie mágie a chcem, aby ste spolupracovali so Severusom."

Dumbledorove prenikavé modré oči sa stretli s pokojnými a odhodlanými Dracovými očami skôr, než bývalý Slizolinčan poslušne prikývol. Prvý skutočný úsmev sa zjavil na Dumbledorovej tvári a v jeho očiach sa zjavil ďalší záblesk.

"Som rád, že vidím, čo sa z teba stalo, Draco. Naozaj dúfam, že tvoje súčasné ja sa vyvinie podobným smerom."

Draco sa usmial.

"Všetko bude v poriadku, pokiaľ bude pri mne stáť ona."

Dumbledore sa na neho uprene pozrel.

"Nad silou lásky sa často smeje a ešte častejšie sa podceňuje. Ľudia mi nikdy neveria, keď to hovorím, ale láska je naozaj naša najmocnejšia zbraň."

ooOoo

Hermiona sa znepokojená mračila.

"Čo je viteál? A akú obeť musí Harry priniesť?"

Draco jej stisol ruku.

"Poznáš Voldemortove najväčšie prianie, však?"

Hermiona prikývla.

"Konečne zabiť Harryho. Ovládnuť svet. Byť nesmrteľný..."

Draco vzrušene prikývol.

"Presne. Nesmrteľnosť je to, čo si prial od čias, čo bol študentom na Rokforte. A viteál je možnosť, ako tento cieľ dosiahnuť."

Hermiona zalapala po dychu, ale Draco jej nedovolil niečo povedať.

"Musíš ovládať tú najčernejšiu mágiu, aby si vytvorila viteál. Najprv musíš spáchať vraždu, ktorá ti roztrhne dušu. Potom vrhneš kúzlo, ktoré zapečatí tento kúsok tvojej duše do nejakého predmetu. Tento predmet sa potom volá viteál a pokiaľ sa nepoškodí, zaručuje nesmrteľnosť svojho tvorcu."

Hermiona mala závrat.

"Ach môj bože, takže je naozaj nesmrteľný..." zašepkala ohromene.

Draco jej neposkytol čas, aby sa upokojila. Musel jej povedať ešte horšie veci.

"Ak roztrhneš svoju dušu, potom je to to najhroznejšie zmrzačenie, ktoré človek môže sám sebe urobiť. Tvoja duša už nikdy nebude znova čistá, nikdy znova úplná, len odporná a poškodená. Nikto sa nikdy neopovážil vytvoriť viac než jeden viteál. Nuž, nikto okrem Voldemorta."

Hermione bolo zle od žalúdka a bola vďačná za chladný nočný vzduch. Len neveriacky krútila hlavou, celé telo sa jej triaslo.

"Koľko?" nakoniec zachrapčala, príliš šokovaná, aby mohla jasne premýšľať.

Draco mal stisnuté pery a tuho ju objímal.

"Zjavne sedem."

Hermiona vyvalila oči a skoro sa zosypala.

"Ach môj bože..." zopakovala.

Draco bol vďačný, že okamžite pochopila dôležitosť tejto informácie.

"Viteály sa dajú zničiť, ale sú to temné magické predmety a tak to nie je jednoduché. A dokážeš si predstaviť, že Voldemortove viteály sú veľmi dobre chránené, čo veci ešte väčšmi komplikuje."

Hermiona skrátka nemohla prestať krútiť hlavou.

"A ak sa vám podarí zničiť viteál, potom stále musíte doraziť Voldemorta, čo tiež nebude prechádzka ružovou záhradou."

Dracov hlas bol vecný a jediným znakom emócií boli jeho ruky, ktorými mocne objímal Hermionu.

"Ale to znamená, že môže trvať roky, kým ich všetky nájdeme..." zašepkala šokovaná Hermiona a Draco prikývol.

A potom si spomenula, čo jej povedal, keď sa prvý raz stretli.

Dumbledore chce naučiť Pottera ako zabiť Voldemorta. Chce mu dať všetky informácie, ktoré sú potrebné, aby konečne zničil Temného pána. Keď zomrie skôr, ako čakal, Potter nebude pripravený túto úlohu splniť. Bude mu trvať veľa rokov zvládnuť to krok za krokom. O päť rokov bude mať poslednú šancu neodvratne zničiť Voldemorta. Ale zlyhá. Zradia ho tak, ako zradili jeho rodičov. 

"V tvojej budúcnosti bude Harrymu trvať päť rokov, kým nájde viteály a zničí ich... To bola tá misia, o ktorej si hovoril, však?" spýtala sa Draca oveľa pokojnejšie.

"Áno. Ale tentoraz to nebude trvať tak dlho. Ja viem, kde sú - každý jeden z nich."

Hermiona vydýchla úľavou.

"To je dobré. Aspoň jedna dobrá správa. Ako sa dajú viteály zničiť?"

"Viteály sa nedajú zničiť bežnými prostriedkami ako je rozdrvenie, rozlomenie či spálenie. Kvôli tomu, aby sa zničili, musí viteál utrpieť poškodenie, ktoré je také hrozné, že je nemožná náprava magickými prostriedkami. Jed baziliska je jednou z možností ako zničiť viteál. Ďalšou je Satanský oheň, ktorý je veľmi nebezpečný, a tak nevhodný. Keď je viteál nenapraviteľne zničený, kúsok duše v ňom sa tiež zničí," bez zaváhania odpovedal Draco, stále Hermionu objímal, ako keby sa bál, že odpadne od prekvapenia.

Hermiona usilovne premýšľala.

"Jed baziliska?" zopakovala pomaly a prižmúrila oči. "Myslíš, že stále môžeme nejaký nájsť v Tajomnej komnate?"

Draco sa usmial.

"Nemusíme. Je to oveľa ľahšie. Spomínaš si, ako Potter bojoval s baziliskom v druhom ročníku?"

Hermionine oči sa rozšírili a jej pery sa sformovali do tichého ´och´.

"Chrabromilov meč!" zašepkala ohromená a Draco s úsmevom prikývol.

"Vytvorený škriatkami, meč, ktorý dokáže pohltiť všetko, čo je mocnejšie než on sám. Keď ho Potter použil, aby zabil Baziliska, nasiakol baziliskovým jedom a tak dokáže zničiť viteály."

Hermiona len krútila hlavou, ako keby ju tá záplava informácii zmohla. A potom sa zrazu na jej tvári zjavil chápajúci výraz a Draco vedel, že pochopila.

"Ten denník... Voldemortovo mladšie ja bolo zapečatené v tej knihe. A Ginny..." začala mrmlať a Draco prikývol.

"Ten denník bol viteál. Kúsočky Voldemortovej duše, ktoré boli v tom denníku, boli schopné ovládnuť Ginny, pretože mala k tomu predmetu emocionálne blízko. Istým spôsobom bola tým kúskom Voldemortovej duše posadnutá, nedokázala sa jej zbaviť.

Hermiona sa na neho vzrušene pozrela.

"Ale ten denník bol zničený! Harry ho zničili zubom baziliska!"

Draco sa znova usmial.

"Viem. A ten denník nie je jediným viteálom, ktorý bol zničený. Dumbledore rozsekol ďalší viteál Chrabromilovým mečom. Bol to prsteň Voldemortovho starého otca," dodal Draco, keď si všimol Hermionin výraz.

"To znamená, že ich je stále päť, správne?"

Draco prikývol a Hermiona sa striasla.

"Možno to vážne dokážeme, ak vieš kde sú."

Draco sa zhlboka nadýchol.

"Musíme byť veľmi opatrní. Našťastie je už Voldemortova duša príliš zničená, aby si všimla, že sa zničil nejaký viteál. Ale nie je hlúpy. Ak začneme ničiť jeho viteály, skôr či neskôr to zistí a ak zmení miesto úkrytu, potom bude príliš neskoro."

Hermiona prikývla a pokúsila sa utriediť si myšlienky.

"Čo je tými viteálmi? Aké sú to predmety?"

Draco si prehrabol prstami vlasy.

"Denník, prsteň Voldemortovho starého otca, medailón, čo patril samotnému Slizolinovi, pohár, ktorý vlastnila Helga Bifľomorová, diadém, ktorý kedysi patril Rowene Bystrohlavovej a Nagini, Voldemortov had."

Hermiona sa zamračila.

"Takže môžeš premeniť aj zviera na viteál? Dobre, ale to je len šesť. Aký je siedmy?"

Draco v duchu zaklial. Dúfal, že si to nevšimne, ale v skutočnosti neočakával, že takúto dôležitú vec prehliadne.

"Láska, myslím, že vážne bude lepšie, ak ti to poviem inokedy."

Hermiona našpúlila pery.

"Nie," prosto odvetila a prebodávala ho pohľadom.

Draco si vzdychol a znova zaklial.

"Siedmym viteálom je sám Potter."

Hermiona ešte väčšmi zbledla a otvorila ústa prekvapením a šokom. Nič nepovedala, len sa na neho v hrôze pozerala a jeho pichlo pri srdci kvôli tej viditeľnej bolesti v jej medovo zlatých očiach.

"Keď sa Voldemort pokúsil zabiť Pottera ako dieťa, jeho duša sa roztrhla a jeden kúsok sa usídlil v Potterovom tele," vysvetľoval Draco tak pokojne, ako sa len dalo.

Hermiona nemohla dýchať a bola na pokraji odpadnutia, ale mozog jej stále fungoval.

"To preto ovláda hadí jazyk a preto vidí, čo si Voldemort myslí..." zašepkala a získala od Draca ďalšie prikývnutie. Hermiona si nevšimla, ako jej po lícach stekajú slzy.

"Musí zomrieť, však? To je tá obeť, o ktorej si hovoril. Kvôli tomu, aby zachránil svet musí nechať Voldemorta, aby ho zabil," vzlykala a Draco ju pevne objal.

"Ak sa nechá zabiť bez odporu, potom bude zničený len viteál v jeho vnútri."

Hermiona sa na neho pozrela s červenými očami a začkala.

"Si si tým istý?"

Draco sa zaškeril.

"Áno, som."

Hermiona sa pokúsila upokojiť, ale nedokázala zabrániť tomu, aby jej netiekli slzy.

"Ale ak je to pravda, prečo potom v budúcnosti Harry zomrel?"

Draco sa na ňu pozrel ešte znepokojenejšie.

"Neviem, či je dobré ti to povedať."

Hermiona zbledla. Práve si spomenula.

"Povedal si, že ho zradili ako jeho rodičov... Bol to jeden z jeho priateľov, správne? Niekto, komu veril, povedal Voldemortovi, že Harrymu prvá smrteľná kliatba neublíži."

Draco prikývol a Hermione bolo ešte väčšmi do plaču. Už to vedela predtým, ale nikdy o tom veľa nepremýšľala. Vždy bolo k premýšľaniu toľko iných vecí. Ale teraz sa tá zrada, ktorá zničila nádej, zrazu zdala byť veľmi prítomná.

"Chcem vedieť, kto to bol," odhodlane prehovorila Hermiona, jej oči stále vlhké, ale z ničoho nič tvrdé. Draco si vzdychol.

Keď sa ešte raz vrátil do minulosti, jeho myseľ sa sústredila na záverečnú bitku na Rokforte - na noc, keď rozprávka skončila.

ooOoo

Bol november a tak bolo vonku chladno a nepríjemne. Prial si, aby mohol byť v teplej posteli, objímať jej telo a počúvať zvuk praskajúceho ohňa. Ale toto bol sen a príliš skoro sa nestane skutočnosťou.

Hliadkovali po uliciach Londýna, opatrne, aby nevyvolávali nechcenú pozornosť. Bola to rutina, to jediné, čo mohli v týchto dňoch robiť. O Potterovi a Weasleym dlhý čas nepočuli a jemu bolo jasné, že ona si o nich robí starosti. Všetci si robili. Napokon, Potter bol ich jedinou nádejou, jedinou nádejou, s ktorou všetci počítali. Mlčky si vzdychol a sústredil sa na svoju úlohu, keď to zacítil.

Ich oči sa stretli a ona vytiahla očarovanú mincu rovnako rýchlo ako on.

Posledný viteál je na Rokforte. Vie to. Zhromaždite toľko ľudí, koľko sa len dá - budeme bojovať.

Obaja potrebovali zopár sekúnd, aby zareagovali. Prvá vec, čo Draco urobil, bol pohľad na jeho ženu. V jej očiach bol oheň, z ktorého ho striaslo. A zrazu pocítil tú istú energiu prúdiť svojím telom. Bol čas na záverečnú bitku. Čas ukončiť raz a navždy túto vojnu. Informovali všetkých ostatných za menej než dve minúty, než sa ruka v ruke odmiestnili.

ooOoo

Premiestnili sa priamo do Aberforthovej krčmy. Už bol informovaný a nestrácal čas rečami. Použili tunel za portrétom a čoskoro sa ocitli v Núdzovej miestnosti. Miestnosť bola prázdna až na Pottera a Weasleyho. Vášnivo ich oboch objala a potom začali rozprávať.

Potter vedel, čo hľadá, ale nemal potuchy, kde to nájsť. Draco s Hermionou čakali na príchod ostatných členov Fénixovho rádu a informovali učiteľov, aby evakuovali školu, kým Potter hľadá ďalší viteál. Po mnohých rokoch utajovania a temnoty chcel každý konečne vojnu ukončiť.

Boj nakoniec začal a Rokfort sa čoskoro stal bojiskom. Kliatby, obry, pavúky také veľké ako autá, prelomili ochranné kúzla a mŕtvoly na každom mieste premenili školu na scenár hororového filmu. Toľkých videl zomrieť, ale jeho jedinou starosťou bolo dievča vedľa neho. Kedykoľvek sa ju niekto pokúsil prekliať, vrhol sa doprostred. Nemohol zniesť predstavu, že ju stratí.

"Staraj sa o seba, Draco!" vykríkla nahnevaná a on si nemohol pomôcť, aby sa neusmial.

Vždy vravela, že je príliš ochranársky...

"Miona, poď so mnou. Potrebujem tvoju pomoc, aby sme zničili pohár. Malfoy, pôjdeš s Harrym."

Dracovi sa nepáčila predstava, že ju nechá ísť s Weasleym, ale keď ona prikývla, vzdal sa a nesťažoval si. Ale nemohol odolať, aby ju nepobozkal. Weasley sa zaškeril a obaja sa odmiestnili.

Draco nasledoval Pottera do Núdzovej miestnosti.

"Je dnu?" spýtal sa neveriacky a Potter prikývol, zrazu záblesk v jeho očiach.

"Už som ho videl. Pred dávnou dobou, ale stavím sa, že tam stále je."

Vošli do miestnosti a Draco zalapal po dychu. Bola obrovská a preplnená zbytočnosťami. Vymenil si pohľad s Potterom a obaja začali hľadať. Nanešťastie ich prekvapili jeho bývalí najlepší priatelia. Crabbe s Goylom ich chceli odovzdať Voldemortovi a Draco sa musel veľmi snažiť, aby nezanariekal. Nechcel im ublížiť.

Nakoniec našli diadém a zničili ho nechcenou Crabbovou pomocou. Vrhol nebezpečný Satanský oheň, ktorý bol našťastie jedným z prostriedkov, ktoré dokázali zničiť viteály. Ten oheň ale tiež zničil Núdzovú miestnosť a s ňou Crabba. Draco mohol ledva dýchať. Stáli pred tými spálenými dverami, všetci špinaví a zranení a predovšetkým šokovaní. Draco si ani nevšimol slzy na svojich lícach.

"Zradil si nás! Zradca! Zomrel kvôli tebe, pretože nevieš, kam patríš!" neovládateľne jačal Goyle, jeho líca tiež vlhké od sĺz.

Potter ho omráčil a jeho objemné telo padlo na zem, oči zatvorené ako keby spal. Draco s Potterom si vymenili ďalší pohľad.

"Je mi to ľúto," zašepkal Potter a výraz v tých zelených očiach presvedčil Draca, že to myslel naozaj vážne.

Prikývol, ale nemohol odpovedať. Asi by začal kričať, keby otvoril ústa.

Potterov výraz sa náhle zmenil a jeho oči sa zdali prázdne. Draco vedel, čo sa práve dialo: Potter mal jednu zo svojich vízii.

"Čo si videl?" spýtal sa zachrípnuto a Potter zaťal päste.

"Je v Škriekajúcej búde. Pôjdem s Ronom; postaraj sa o Mionu. Stále musíme zabiť toho hada, nezabúdaj na to."

Draco prikývol a šli pohľadať Weasleyho a Hermionu. Čoskoro ich našli a boli radi, keď počuli, že boli úspešní. Weasley s Potterom sa odmiestnili a on s Hermionou začali znova bojovať.

ooOoo

Bojovali po dobu, ktorá sa zdala byť večnosťou a ako keby zázrakom boli obaja nažive - zranení, ale nažive. Ale to bola výnimka. Jeden za druhým, členovia Rádu a všetci dobrovoľní bojovníci boli zabíjaní. Počet mŕtvol narastal viac a viac a čas od času mohli počuť bolestný výkrik alebo vidieť, ako sa niekto zrútil vedľa svojho milovaného. Draco stisol pery a pokúsil sa ešte väčšmi zabiť smrťožrúta pred ním. Nebudú mať šancu, ak to všetko bude takto pokračovať.

Keď zrazu zaznel Voldemortov hlas, bolo to, ako keby stál vedľa nich a všetci sa prikrčili. Chcel Pottera a oni mali hodinu, aby mu ho vydali. Smrťožrúti zmizli k svojmu pánovi a všetci sa zlomili vyčerpaním. Jedna hodina, aby našli riešenie, jedna hodina, aby znovu nadobudli silu.

"Musíme nájsť Harryho," unavene zachrapčala Hermiona, jej oči naplnené slzami kvôli všetkým tým ľuďom, ktorých stratili.

Len prikývol miesto odpovede, držiac ju z ruku. Hľadali ho všade, ale stále ho nemohli nájsť. Draco sa stával viac a viac znepokojený, hoci sa pokúšal skryť to, aby ju upokojil. Ale ona samozrejme nebola hlúpa a jeho vlastná panika bola vpísaná v celej jej tvári.

"Nebol by nikdy taký hlúpy, aby šiel do toho lesa sám, však?" nakoniec sa Draco napäto spýtal.

Zatvorila oči a zbledla.

"Áno, to by bola presne tá hlúpa vec, čo by Harry urobil: obetovať sa, aby nás všetkých zachránil."

Draco odfrkol a obaja opustili hrad tak rýchlo, ako bolo možné.

ooOoo

Zakázaný les bol temnejší než zvyčajne. Draco držal Hermionu za ruku, ale nemohol sa zbaviť pocitu, že sa stane niečo hrozné.

Okolo nich nebola žiadna známka života a nemali žiaden problém nájsť miesto, kde Voldemort a jeho smrťožrúti čakali na Pottera. Bolo to, ako keby ich stopa mlčania viedla na miesto nevyhnutnej smrti.

Draco s Hermionou sa ukryli za strom a v hrôze sledovali scénu pred nimi.

Ginny zajalo kúzlo od Bellatrix a jej telo sa práve vznášalo nad zemou. Jej hnedé oči boli roztvorené strachom a bolo evidentné, že nemôže rozprávať.

Potter stál samotný pred Voldemortom, ktorý bol obklopený smrťožrútmi v čiernych plášťoch. Päste mal zaťaté a očividne sa s námahou snažil, aby sa nepriblížil k Ginny. Nemohli počuť, o čom sa rozprávajú, ale skôr než mohli urobiť viac než sa čudovať, kliatba Crucio zasiahla Ginny a ona nemo vykríkla. Bolo zrejmé, že to nie je prvé mučiace kúzlo, ktoré ju zasiahlo. Potter urobil krok dopredu k červenovláske, ale zastavil sa, zatínajúc zuby.

"Pusti ju. Som to ja, koho chceš, správne? Len ju nechaj ísť a ja sa nebudem brániť."

Hermiona zalapala po dychu, ako keby nemohla uveriť tomu, že sa to naozaj dialo.

Voldemort chladný smiech naplnil vzduch.

"Túto noc aj tak neprežiješ, Potter. Takže skôr než ťa zabijem, predvediem ti, aké je to stratiť človeka, ktorého miluješ najviac na svete."

Skôr než Potter mohol niečo povedať, nečakané zelené svetlo ožiarilo lúčku a Ginnine telo bez života padlo k zemi. Potter začal kričať a nakoniec padol na kolená, mlčky plakal, jeho zelené oči naplnené nenávisťou a bolesťou. Voldemortov prútik teraz mieril na Pottera a jeho bez odporu zasiala smrtiaca kliatba. Jeho ochabnuté telo tiež padlo k zemi.

Draco musel použiť kúzlo, aby umlčal Hermionu, pretože nedokázala zadržať výkriky. Zrútila sa v jeho náručí a on ju zachytil, príliš šokovaný, aby ju dokázal upokojiť. Draco si hrýzol do pery, až kým necítil krv a trasúce sa telo svojej manželky vo svojich ochabnutých rukách. Cítil, ako mu po vlastných lícach stekajú slzy a zrazu vedel, že Hermiona nebola jediná, kto stratil svojich priateľov.

A potom, keď si myslel, že je všetkému koniec, zbadal, ako sa pohol Potterov prst. Zatriasol Hermionou a otočil ju a jej oči sa rozšírili prekvapením. Smrťožrúti si to nevšimli. Boli zamestnaní tým, že obklopili Voldemorta, ktorý bol odrazený svojim vlastným kúzlom.

"Chlapec... je mŕtvy?" z ničoho nič sa ozval ľadový hlas. "Ty! Skontroluj ho. Povedz mi, či je mŕtvy."

Draco s Hermionou sa pripravili, že konečne zasiahnu, keď videli, že sa niekto neočakávaný priblížil k Harrymu. Čo tu on do pekla robil? Obaja si napriek tomu vydýchli úľavou. Teraz bude mať Harry niekoľko ďalších minút a oni môžu vymyslieť plán.

Ale nečakali to, čo sa stalo potom.

"Je nažive," prehovoril pomaly dôverne známy hlas a zdalo sa, že všetci prestali na chvíľu dýchať.

Potter v šoku otvoril oči a ďalšie zelené svetlo zasiahlo jeho telo a nechalo to svetlo v jeho zelených očiach zhasnúť navždy.

Weasleyho výkrik zaznel ako hrom, keď sa zosypal vedľa svojho najlepšieho priateľa. Očividne ho predtým Potter omráčil a tak bolo príliš neskoro. Jeho pohľad bol plný opovrhnutia a nenávisti.

"Ako si to mohol urobiť, ty špinavec? Mysleli sme si, že si náš priateľ!" kričal, skôr než ho zasiahla kliatba Cruciatus a on vykríkol bolesťou.

"Ja nie som tvoj priateľ, decko. Nenaučili ste sa tú najdôležitejšiu lekciu: Nemôžete veriť nikomu okrem seba," zašepkal zradca s kamennou tvárou.

Smrťožrúti začali jasať a na Voldemortových perách sa objavil krutý úsmev.

Draco musel použiť všetku svoju silu, aby Hermionu zadržal. Skôr než mohol zareagovať, Weasleyho tiež zasiahla smrtiaca kliatba, jeho hnedé oči zrazu prázdne. Šok, ktorý prešiel Dracovým telom, bol neopísateľný.

Žiadne kúzlo nemohlo Hermione zabrániť, aby nevykríkla. Všetky hlavy sa otočili a Draco zaklial. Časť z neho chcela zomrieť s Potterom a Weasleym a vedel, že Hermiona cíti to isté. Ale nemal dovolené teraz sa vzdať. Stále mali po tom všetkom Obracač času.

"Stále to môžeme zmeniť," zašepkal a Hermiona sa na neho s plačom pozrela. Nakoniec prikývla, hoci vedel, že práve teraz nechce pokračovať v boji. Rozhodol sa byť silný za nich oboch.

Jeho pozornosť upútala strieborná fľaštička vedľa Weasleyho a Pottera a skôr než ich zasiahli všetky tie kliatby, čo zrazu lietali okolo nich, Draco vrhol Accio. Keď bola fľaštička v jeho ruke, premiestnil sa s Hermionou späť ku škole.

"Potter je mŕtvy! Všetci musíte okamžite zmiznúť! Vypadnite! Hneď!" kričal dosť nahlas, aby ho všetci počuli. Výkriky a plač, ktoré okamžite začali, ho nezadržali. Odmiestnil sa s Hermionou a dúfal, že všetci ostatní budú nasledovať jeho príklad.

Objavili sa v Dumbledorovej kancelárii. Hermiona stále plakala, ale venovala mu zmätený pohľad.

"Musíme vedieť, čo sa stalo," jednoducho povedala a nalial striebornú tekutinu do Dumbledorovej mysľomisy.

Obaja prekvapene sledovali Snapove spomienky a keď boli späť v pracovni, zvládli opäť jedine šokovane jeden na druhého zízať.

ooOoo

Draco s Hermionou sa nakoniec niekam odmiestnili, bez toho, aby skutočne vedeli, čo je to za miesto.

Bola tma. Z čiernej oblohy husto padali dažďové kvapky, pokrývali ich tváre, zmáčali ich oblečenie a vlasy. Utekali. Utekali o život. Mesto bolo tmavé a špinavé, ulice prázdne. Mohol počuť ako ťažko dýcha; mohol vidieť ten strach v jej jantárových očiach. Stisol jej ruku. Našli útočisko v starej, prázdnej chate. Kým on zapálil oheň, prechádzala sa po nej a vravela obvyklé kúzla.

"Toto nebude nadlho bezpečné," zašepkala, hlas mala chrapľavý.

"Viem, ale nateraz postačí," odpovedal.

Vymenili si pohľady. Už dlhšie nedokázala zadržať slzy a nakoniec sa zlomila. Objal ju, pokúšal sa ju utešiť teplom svojho tela. Nebolo treba vravieť, že všetko bude v poriadku. Nebolo treba, pretože aj tak vedela, že je to lož. Jedinou istou vecou bolo, že oni dvaja zomrú. A stane sa tak čoskoro.

Zavzlykala. Líca mala červené, vlasy premočené a oči stále zaliate slzami. Pocítil, ako mu telom prechádza vlna nežnej lásky.

"Neplač. Máme úlohu. Stále to môžeme zmeniť. Ak uspejeme, nič z tohto sa nestane."

Potiahla nosom a priala si, aby jej slzy zmizli.

"Áno, ak. Ale čo ak nie?"

Pokrútil hlavou.

"Vieš presne, čo sa stane, ak nie. Nemáme dovolené zlyhať."

"Ale ako by sme ich mali presvedčiť? Budú si myslieť, že sme úplne šialení alebo že sú šialení oni."

"Budeme o tom premýšľať, keď sa vrátime. Zatiaľ si vyzleč šaty. Inak nachladneš."

Trošku sa usmiala a bez nejakého náznaku hanby si začala dávať dole blúzku. Pristúpil k nej, neschopný zadržať sa spiatky. Ak toto bola tá posledná noc, čo na tejto zemi mal, potom bol rád, že ju strávi s ňou.

Pomohol jej vyzliecť oblečenie, kým mu ona pomáhala s jeho. Cítil teplo z jej štíhleho, dôverne známeho tela a objal ju rukami. Telo na tele. Rukou mu prehrnula vlasy, ako to často robila predtým, a ich pery sa rozpustili do sladkého bozku. Nebolo treba vravieť slová "milujem ťa". Obaja to aj tak vedeli.

ooOoo

Hermiona nemohla uveriť tomu, čo jej práve povedal. Boli tak blízko k víťazstvu. Tak blízko... Nedokázala si predstaviť bolesť, ktorú jej budúce ja muselo cítiť. Nespomínajúc tú bolesť, ktorú stále pociťoval Draco zakaždým, keď si spomenul, čo sa stalo. Slza jej stiekla po líci a začula samu seba znova vzlyknúť.

"Kto to bol? Kto nás zradil?" spýtala sa roztrasene, jej hlas krehký.

"Aberforth Dumbledore. Po Dumbledorovej smrti bol v skutočnosti veľmi nápomocný a pre Pottera mimoriadne dôležitý. Myslím, že Potter mal pocit, ako keby cez svojho brata bol čiastočne Dumbledore nažive. Mali rovnako modré oči," prehovoril Draco s rozpálenými očami. "Bola to jeho chyba, že ťa zabili. Nikdy mu to neodpustím."

Autorkina poznámka: Ahojte všetci!

Dúfam, že sa vám táto kapitola páčila. Niektorí z vás sa asi čudujú, prečo som zmenila niektoré veci na finálnej bitke. Nuž, tým že bol Draco s Hermionou sa jednoducho všetko zmenilo. Keďže Harry nikdy Draca neodzbrojil, nestal sa skutočným pánom Daru smrti a Voldemort ho mohol jednoducho zabiť. V mojom príbehu Dary nezohrávajú takú dôležitú úlohu, ale samozrejme, že existujú. Okrem toho Dracovi rodičia sú už mŕtvi, takže Narcissa nemohla byť tou, čo skontrolovala Harryho. A všetci sú o päť rokov starší, takže všetko je aj tak iné. Len som tieto veci chcela ujasniť pre prípad, že by niekto nerozumel tomu, čo som zamýšľala.  :D

Mimochodom: Vybrala som si Aberfortha ako zradcu, pretože hrá v mojom príbehu oveľa dôležitejšiu úlohu než  v skutočných knihách. Počas piatich rokov býval pre Harryho akýmsi rodičovským priateľom, ale na konci ho jednoducho zradil. Vybrala som si túto postavu, pretože som sa nemohla prinútiť, aby som si vybrala niekoho ako Neville alebo Hagrid. A Aberforth je v knihách milý, ale sedel mi do môjho príbehu, takže všetci fanúšikovia Aberfortha prepáčte :D