Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Skok v čase

Kapitola 25: Opätovné stretnutie

Skok v čase
Vložené: Jimmi - 06.11. 2010 Téma: Skok v čase
Jimmi nám napísal:

Leap in time

25. kapitola –
Opätovné stretnutie

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/4819482/25/Leap_in_Time

Preklad: Jimmi

Beta-read: Doda357

 Ak viete, čo sa stane, dokážete zmeniť budúcnosť? Draco to chce skúsiť. Stratil všetko a zložil sľub. Bude ho schopný dodržať?

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní velvet86, ktorá napísala túto fanfiction.

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Kapitola 25: Opätovné stretnutie

Draco sedel na posteli a zízal z okna. Napriek tomu, že bola hlboká noc, nemohol spať.

Stále mohol počuť tie slová, ktoré ho na smrť šokovali. Stále dokázal vidieť tú desivo bledú tvár, tie karmínovo červené oči a ten krutý úsmev a takmer mohol počuť Bellin potešený chichot. Asi nikdy nezabudne na výraz svojich rodičov. Nespomínajúc tvár Pansy - svojej budúcej ženy. Draco mal chuť kričať. Prežil tú hroznú takzvanú ´súkromnú večeru´ a ospravedlnil sa tak skoro ako bolo možné, ale nemal tušenia čo robiť ďalej. Kam by mal ísť? Ako by to mal vysvetliť?

Nevedel, ako dlho takto sedel. Hral sa s očarovanou mincou, nemal odvahu povedať jej to. Minimálne stokrát začal písať nejakú správu, ale nedokázal sa prinútiť, aby ju poslal. Čo povie? Ako sa bude cítiť? Uverí, že to nevedel? Bude si myslieť, že s týmto rozhodnutím súhlasil? Nie, nikdy o ňom nebude pochybovať. Zaškeril sa. Prešli všetkými tými vecami a teraz bol takmer zasnúbený s iným dievčaťom. A nie s hocijakým dievčaťom, nie, musela to byť akurát Pansy.

Z tichého zaklopania na dvere sa napäl. Draco sa postavil, zvedavý, kto by ho chcel navštíviť uprostred noci. Zhlboka sa nadýchol a nakoniec otvoril dvere.

Pansy sa na neho pozerala so slabým úsmevom. Spomeňte čerta... Ukročil nabok, aby ju vpustil dnu. Vyzrel na chodbu, aby sa uistil, že ich nikto nevidel a pomaly zatvoril dvere. Draco sa otočil a prekvapene si všimol, že sa Pansy posadila na jeho posteľ a so záujmom na neho hľadí.

Odkašľal si, nie si celkom istý čo povedať, keď sa znova usmiala, tentoraz veľmi smutne.

"Nemaj obavy, Dray, nie som tu, aby som sa ťa spýtala, či by si rád zelenú na šaty družičiek," zašepkala stále s úsmevom a Draco si prehrabol prstami vlasy, tichá kliatba na jeho perách.

Vzdychla si a znova sa postavila, uprene ho sledujúc.

"Pamätáš si, ako sme sa prvý raz stretli?" spýtala sa stále šeptom.

Prikývol.

"Bolo to v ten deň, čo sme prvýkrát šli do Rokfortu. Bola som naozaj vzrušená a nemohla som sa dočkať, kým sa naučím všetko o mágii. Keď som prechádzala uličkou vo vlaku, aby som si našla prázdne kupé, vrazila som do Flinta, toho sprostého idiota. Povedal pekne odporné veci a potom si sa sčista-jasna zjavil ty a bránil si ma. Bola som príliš prekvapená, aby som urobila niečo viac než len na teba zízala. Ale ty si sa iba usmial a zobral mi môj kufor do tvojho kupé. Ten tvoj úsmev všetko zmenil, Dray," vydýchla.

"Od toho okamihu, čo som ten úsmev videla, nedokázala som premýšľať o ničom inom. Zamilovala som sa do teba na prvý pohľad. Keď ťa zaradili do Slizolinu, bola som ako námesačná. Možno som k ostatným bola mrcha, ale ty si bol pre mňa niekto mimoriadny. Milujem ťa, Dray," priznala tým slabým, ale predsa vášnivým hlasom.

Draco nemohol odvrátiť svoj pohľad. Len na ňu zmätene zízal. Vedel, že sa Pansy páčil, ale nikdy by ho ani nenapadlo, že jej pocity boli také hlboké. Ale teraz keď to povedala, cítil sa hlúpo za to, že si to nikdy predtým nevšimol. Koniec koncov, bol jediný, ku komu bola vždy milá. Znova si vzdychol.

"Pansy..." začal tým hrozným hlasom, ktorý lámal každé dievčenské srdce, ale ona mu nedovolila povedať viac.

"Nie! Nechcem to počuť. Už to viem. Vždy som to vedela. Nepovedala som ti to, pretože som chcela počuť, že cítiš to isté. Teraz som ti to povedala preto, lebo chcem, aby si porozumel. Dray, keď mi moji rodičia povedali, že si ma chceš vziať, bola som nekonečne šťastná. Dúfala som, že si si konečne uvedomil svoje city ku mne. Ale potom som videla tvoju reakciu, keď si to zistil a uvedomila som si, že to vôbec nebolo tvoje prianie. Tá hrôza v tvojich očiach bola trochu urážajúca, aby som pravdu povedala."

Znova sa smutne usmiala a Draco otvoril ústa, aby sa ospravedlnil, ale nenechala ho prehovoriť ani slovíčko.

"Nemusíš sa ospravedlňovať; nakoniec, nie je to tvoja chyba. Celý večer som si pripadala poriadne hlúpo. Dray, v skutočnosti som ti prišla povedať, že si slobodný. Nebudem trvať na tom, aby si sa so mnou oženil. Ale je mi jasné, že tvoja súčasná situácia je ošemetná a tak ti chcem ponúknuť svoju pomoc - ako priateľka. Zajtra môžeme mať ten zásnubný večierok a predstierať, že máme v pláne zobrať sa. Nikto nemusí vedieť, že vôbec nie sme pár. To by ti malo všetko uľahčiť. A vždy môžeme povedať, že uznávame dlhé zasnúbenie."

Draco nemohol uveriť tomu, čo práve počul. Pansy mala stále na sebe kokteilové šaty a tmavé vlasy mala vypnuté dohora. Vyzerala dosť krehko a on si spomenul na svoj prvý pocit, ktorý k nej cítil: chcel ju chrániť. Ale neuchránil ju.

Zdvihol jej nádeje, len aby ich rozdrvil znova tým, že sa zamiloval do Hermiony. Využil Pansy, aby žiarlila, dokonca sa s ňou bozkával, aby zabudol na svoje skutočné city. A ona tu stála a vravela mu, že ho miluje dosť na to, aby ho nechala ísť. Nedokázala ho prinútiť do toho manželstva. Mohla dosiahnuť svoj cieľ a dúfať, že sa jeho city časom zmenia. Ale neurobila to.

"Pansy, vďaka. Naozaj, ďakujem ti. Nemyslím si, že som hodný tvojej lásky po tom, čo som v poslednej dobe urobil a povedal. Ale tvoju ponuku nemôžem prijať."

Jej tmavé oči sa roztvorili prekvapením a Draco ju chytil s malým úsmevom za ruku.

"V ten prvý deň, čo som ťa stretol v Rokfortskom exprese, som ťa chcel len chrániť. Nikdy by som si neodpustil, keby sa ti niečo stalo. Vieš kto žije v tomto dome. Vieš, že som tým posledným človekom, s ktorým by si mala byť. Pokiaľ si ľudia budú myslieť, že si moja snúbenica, využijú ťa, aby ma prinútili poslúchať. Nikdy by som ti nedovolil vystaviť sa takému nebezpečenstvu. Ak ma naozaj nechceš prinútiť do manželstva, potom sa musíš so mnou okamžite rozísť. Drž sa odo mňa bokom, Pansy. Jediné, čo od teba žiadam, je, aby si si na seba dávala pozor."

Pansyine tmavé oči boli zaliate slzami, ale pokrútila hlavou.

"Už som sa rozhodla, Dray. Nežiadam ťa o dovolenie, len som ťa chcela informovať. Keby som sa s tebou rozišla, potom ti nájdu iné dievča. Niekoho, kto sa ťa tak ľahko nevzdá. Najprv požiadali mojich rodičov a dali jasne najavo, že by som mala využiť svoju šancu, inak si nájdu niekoho iného. Ja to chcem urobiť, Dray. Len to prijmi, dobre?"

Draco poznal ten odhodlaný výraz v jej očiach a nič nepovedal. Len si znova vzdychol a unavene sa posadil. Pansy sa usmiala a bol to prvý skutočný úsmev, odkedy vošla do tejto izby. Pokrútil hlavou, keď zazrel jej spokojný výraz.

"Vďaka," znova zašepkal a ona len prikývla.

Prešla k oknu a vyzrela von do temnoty.

"Môžem ti položiť jednu otázku skôr než pôjdem? Sľubujem, že tvoja odpoveď neovplyvní moje rozhodnutie."

Draco vedel, čo sa ho spýta, ale nemal žiadne právo odmietnuť odpovedať po tom všetkom, čo mu povedala.

"Pýtaj sa," zašepkal odovzdane a Pansy sa zhlboka nadýchla.

"Ty a Grangerová ste skutočne spolu, však? Nebolo to len predstieranie..."

Draco nezaváhal.

"Nie, nebolo."

Pansy sa napla, ale neotočila sa. Vzdychla si a nakoniec sa mu so smutným úsmevom postavila zoči-voči.

"Akosi som to vedela, ale odmietala som tomu uveriť. Vlastne som to vedela od toho okamihu, čo si ma pobozkal v skleníku. Bol si taký stratený vo svojich myšlienkach, taký zúfalý. Vravela som si, že je to len potláčaná vášeň, ale potom si ma odtlačil a zaklial. Keď som ťa videla zízať na Grangerovú, zrazu som to proste vedela. To, ako si sa na ňu pozeral... páni, v noci sa mi o tom pohľade dokonca snívalo. A potom to tvoje otvorené priznanie vo Veľkej sieni. Bola som taká šokovaná a nemohla som uveriť tomu, že si vážne vrazil Weasleymu kvôli Grangerovej. Zdalo sa to byť nesprávne. Ale vy dvaja k sebe jednoducho akosi pasujete. Nuž, na tom teraz nezáleží. Len som to musela vedieť."

Draco prikývol. Cítil sa hrozne a neexistovalo nič, čo by mohol urobiť, aby sa to zlepšilo. Jeho pocity sa zrejme odrážali v jeho očiach, pretože Pansy sa k nemu varovne priblížila.

"Neopováž sa ospravedlniť, Draco Malfoy! Som v poriadku. Len sa postaraj o seba."

Usmial sa jedným z jej obľúbených úsmevov a Pansy mu úsmev opätovala. Cítil sa k nej oveľa bližšie než vtedy v skleníku.

Otočila sa a prešla k dverám, pripravená odísť.

"Očakávam, že zajtra večer budeš vyzerať nádherne. Je to koniec koncov náš zásnubný večierok," žmurkla a potichu zmizla.

Draco mal pocit, že na jej líci práve zazrel malú slzu.

ooOoo

Hermiona sa ukrývala za rohom a oči sa jej rozšírili prekvapením. Pansy Parkinsonová práve opúšťala Dracovu izbu. Bola vyobliekaná a vyzerala dosť pekne. Hermiona zrazu pocítila bodnutie žiarlivosti a s námahou sa zadržala, aby to druhé dievča neprekliala, kým kráčala po dlhej chodbe. Dracova ruka okolo jej zápästia ju upokojila a keď bola Pansy preč, Hermiona prešla k Dracovej izbe.

"Porozprávam sa s ním. Vadilo by ti počkať, kým ťa zavolám?"

Draco pokrútil hlavou a Hermiona vďačne prikývla. Zľahka zaklopala na dvere a jej srdce vynechalo úder, keď ich jeho mladšie ja prekvapene otvorilo.

Ich oči sa stretli a na niekoľko veľmi dlhých sekúnd nemyslela na nič iné okrem tých strieborných očí pred ňou. Zrazu ju schmatol za zápästie a vtiahol do tmavej izby. Zatvoril opatrne dvere a schoval si tvár v jej vlasoch, kým ju pevne objímal. Hermiona sa len šťastne usmiala a objatie mu opätovala. Túžila po tejto chvíli a Boh vie, ako práve teraz potrebovala jeho blízkosť. Po tom všetkom, čo dnes v noci počula, sa jednoducho potrebovala držať niečoho reálneho. Dracovo teplé telo v jej náručí sa na tento účel hodilo proste dokonale.

"Čo tu robíš? Čo sa stalo? Ako si prišla?" začal znepokojene Draco. Hermiona mu upokojujúco stisla ruku a usmiala sa.

"Všetko je v poriadku, nemaj obavy. Prišla som, aby som ťa odtiaľto dostala. Nie som príliš nadšená tvojím zasnúbením sa s Pansy, aby si vedel."

Dracovi klesla sánka a Hermiona sa zachichotala.

"Ako to vieš?" spýtal sa zachrípnuto. Hermiona ho zaviedla k posteli a obaja sa posadili.

"Pamätáš sa na Connora? V skutočnosti mi sľúbil, že mi povie, ako sa ti darí. Včera v noci sme sa stretli a povedal mi o tvojom zasnúbení a rozhodli sme sa, že je čas dostať ťa z tohto domu. Nebudem len sedieť a dívať sa, ako sa mi ženíš rovno pred očami."

Draco sa zamračil.

"Ty si sa stretla so smrťožrútom uprostred noci? Zošalela si alebo čo? Mohol ťa oklamať! Myslel som si, že si bystrá, tak ako si mohla byť taká neopatrná?"

Hermiona ho prebodla pohľadom, ale potom si len vzdychla. Viac napokon nevedel. A evidentne si robil starosti. Priložila mu ruku na líce a on sa prikrčil, ako keby ten prostý dotyk vyslal jeho telom triašku. Usmiala sa.

"Dôverujem mu. Je na našej strane a veľmi nám pomohol. Tentoraz mi musíš skrátka veriť, Draco."

Draco sa zaksichtil.

"Tipujem, že aj tak nemám na výber. Musí ťa odviesť späť, takže mu musím veriť. Viac či menej..."

Hermiona sa zamračila.

"Čo tým myslíš?"

Draco si mrzuto vzdychol a začal sa prechádzať po izbe.

"Meduška, nemôžem sa jednoducho rozplynúť do vzduchu a čakať, že sa neobjavia dôsledky. Minimálne keď sa vrátime na Rokfort, tak budem v riadnom maléri. Nepodceňuj moju dôležitosť v tomto prekliatom dome."

Hermiona sa s úľavou usmiala a Draco sa ešte väčšmi zmätený zamračil.

"Prečo sa do pekla takto usmievaš?"

Hermiona sa usmiala od ucha k uchu.

"Pretože o tento problém som sa už postarala. Connor, prosím, vojdi," povedala k dverám a čakala, kým vojde.

Draco zalapal po dychu. Bolo to, ako keby niekto pred ním držal zrkadlo. Vedľa dverí bola jeho dokonalá kópia.

"Som poriadne dobrý v transfigurácii," odpovedal Connor na nevyslovenú otázku Dracovým hlasom.

Hermiona bola tiež prekvapená. Naozaj vyzerali rovnako.

"Zaujmem tvoje miesto a zajtra sa zúčastním zásnubného večierka. Vy dvaja utečiete a strávite nejaký čas spolu. Ja tu zostanem, až kým sa nebudeš mať vrátiť na Rokfort. Nikto si to nevšimne," vysvetľoval pokojne Connor a Hermiona s úsmevom prikývla.

Ale jeden pohľad na Draca spôsobil, že jej úsmev zmizol.

"Draco? Čo sa deje?" spýtala sa zmätená, nevediac prečo sa tvári tak nahnevane.

"Čo sa deje? Nemyslíte si, že ma moja rodina pozná dosť dobre na to, aby okamžite zistila, že toto nie som ja? Nemôžem len tak utiecť a opustiť svojich rodičov a Pansy, len aby som predstieral, že všetko je skvelé!"

Hermiona mala pocit, ako keby jej strelil facku a Draco si to zjavne všimol, pretože jeho pohľad znežnel.

"Meduška..." začal, ale Hermiona sa už postavila a pohľadom ho prerušila.

"Opustiť Pansy?" zašepkala chladne.

Draco zaklial.

"Tak som to nemyslel."

Hermiona si založila ruky na hrudi.

"Je hlboká noc, Ginny je na smrť vystrašená, pretože som práve zmizla, aby som ťa dostala z domu plného smrťožrútov, nespomínajúc Toho koho netreba menovať, som pripravená znova sklamať svojich priateľov tým, že odídem bez rozlúčky a jediné, čo povieš je, že ti záleží na PREKLIATOM MOPSLIČOM KSICHTE PARKINSONOVEJ?" Hermiona zúrivo kričala a obaja Dracovia na ňu prekvapene hľadeli.

Hermiona prešla k dverám a obaja súčasne sa k nej priblížili. Zasmiala by sa na ich synchrónii, ale nemala na to náladu.

"Kam chceš ísť?" spýtal sa nahnevane Draco.


"To už viacej nie je tvoja vec. Odchádzam," zašepkala Hermiona, pripravená otvoriť dvere.

Zrazu bol za ňou, ruky po bokoch jej hlavy a držal dvere zatvorené. Jeho telo bolo tak prekliato blízko, že cítila jeho teplo. Bokmi sa dotkol jej chrbta a ona sa striasla.

Jeho pery sa zrazu dotkli jej krku a ona zatvorila oči. Nevzdá sa. Tentoraz odolá.

Hermiona sa otočila stále zúrivá a uvedomila si, že toto bola tá najväčšia chyba, ktorú mohla urobiť.

Cítiť ho za sebou bolo ohromujúce, ale pohľad do jeho nádherných, roztúžených očí bol skrátka priveľa. Zabudla na to, čo chcela povedať. Jeho výraz bol bolestivý a ľútostivý a Hermiona si nedokázala spomenúť, prečo bola nahnevaná. Zhlboka sa nadýchla.

"Prestaň sa na mňa takto pozerať, nezaberie to," zasyčala zadýchane, celé jej telo rozpálené.

"Je mi to ľúto. Zle si to pochopila," odvetil zachrípnuto, jeho strieborné oči úprimné.

Hermiona si spomenula, že by sa raz za čas mala nadýchnuť.

"Potom to vysvetli," požiadala stále protivná.

Nedokázal sa vyhnúť úškrnu a Hermiona sa začervenala.

"Vlastne sa mi páči, keď žiarliš," priznal tým zvodným hlasom.

Hermiona cítila, ako jej žilami uháňa teplo.

"Nežiarlim, len som poriadne naštvaná. Ako by si sa cítil, keby si videl uprostred noci Rona odchádzať z mojej izby?"

Draco prižmúril oči a jeho aura potemnela.

"Nepáčilo by sa mi to," len povedal a Hermiona si odfrkla.

"Áno, určite nie. A potom mi povieš, že ju nechceš opustiť. Že nechceš odísť so mnou kvôli nej. Chceš vedieť, aké je toto?"

Draco sa zaksichtil.

"Nemyslel som to tak. Pansy tu bola len aby mi povedala, že ma do tohto manželstva nebude nútiť."

Hermiona zabudla byť nahnevaná či vzrušená; len sa na neho prekvapene pozerala.

"Nebude?"

Draco pokrútil hlavou.

"Povedala mi, že som slobodný. Ale je pripravená hrať svoju úlohu, aby ma ochránila pred inými kandidátkami. Bola v skutočnosti veľmi milá, aby si vedela. Myslím, že som jej zlomil srdce, keď som jej povedal, že som s tebou."

Hermiona vydýchla a odzbrojená sa na neho pozrela.

"Myslím, že som to vážne nesprávne pochopila..."

Zrazu zacítila pod bradou jeho prsty.

"Nebudem ti to vyčítať. Moja voľba slov nebola práve najlepšia."

Hermiona sa usmiala a jeho oči začali žiariť. A toto bolo jediné, čo potrebovala, aby si znova uvedomila jeho blízkosť.

"Kde je Connor?" zrazu sa zahanbene spýtala, jej líca zaliate červeňou.

Draco stisol pery a ukročil.

"Už dávno zmizol zadnými dverami, nemaj obavy," odpovedal ľadovo.

Hermiona sa zamračila.

"Čo sa deje tentoraz?"

Draco si odkašľal.

"Koľko času si strávila s Connorom?"

Hermiona nevinne pokrčila plecami.

"Po tom, čo si ma omráčil, sme spolu strávili noc a potom sme sa stretli dnes v noci."

S potešením si všimla, ako sa rozzúril, keď tieto slová začul. Hermiona sa šibalsky uškrnula a Draco prižmúril oči.

"Robíš si so mňa žarty?" spýtal sa hrozivo a Hermiona sa zachichotala.

"Nie, v skutočnosti je to pravda, ale nič sa nestalo, takže sa upokoj. Len malá odplata," odvetila so žmurknutím.

Skôr než mohla urobiť viac než zalapať po dychu, už ju nadvihol a hodil na tú obrovskú posteľ. A o sekundu neskôr bol na nej, jeho pery na jej perách, jeho telo ju držalo pod sebou. Z pier jej unikol ston a teraz bol on ten, kto sa šibalsky škeril. Ale jej to bolo jedno.

ooOoo

Hermiona zabudla na všetko ostatné. Jedinými dôležitými vecami boli jeho bozky, dotyky jeho rúk, slová, ktoré jej šepkal do ucha, oči, ktoré mu stemneli. Nemohla popísať, ako veľmi jej toto všetko chýbalo.

Zjavne sa dnes v noci nezadržiaval a celé jej telo jej pripadalo ako kvapalný oheň. A potom zrazu v mysli uvidela svoju najlepšiu priateľku, ktorá na ňu vydesená a znepokojená čaká a Hermiona mala pocit, ako keby ju niekto práve oblial vedrom ľadovo studenej vody.

Vyskočila a Draco len zalapal prekvapením predtým, než spadol z postele. Zaksichtil sa a zamračene sa na ňu pozrel. Košeľu mal vykasanú a pery napuchnuté - vyzeral ako čisté pokušenie. Hermiona ľútostivo zastonala.

"Je mi to tak ľúto, ale máme presne dvadsať minút, aby sme sa vrátili do Brlohu," vysvetľovala zadýchaná a Draco sa na ňu pozeral, ako keby zošalela.

"Počúvaj, chápem tvoje pocity a obavy. A neexistuje nikto, kto by mohol zahrať tvoju úlohu lepšie, ako ju zahrá Connor. Prisahám, nikto si nevšimne, že ste si vy dvaja vymenili miesta. Dokonca ani Pansy. Draco, dnes v noci som riadne riskovala. A Ginny na mňa čaká. Sľúbila, že vyvolá poplach, ak sa nevrátim do dvoch hodín. Ten čas čoskoro vyprší, Draco. Buď ideš so mnou alebo odídem sama. Je to tvoja voľba," pokračovala a uprene ho sledovala.

Na chvíľu zatvoril oči.

"S jednou podmienkou: chcem vedieť, čo sa to tu deje. Chcem, aby sa s nami Connor stretával tak často, ako to bude možné alebo aby nám posielal správy. Chcem vedieť o všetkom, čo sa deje a ak pôjde niečo zle, tak okamžite sa vrátim."

Hermiona súhlasne prikývla.

"To znie rozumne."

Draco sa postavil a začal baliť nejaké veci, kým Hermiona poslala Ginny krátku správu, že budú meškať.

Draco otvoril dvere a naposledy sa obzrel na svoju izbu než obaja zmizli v temnote.

ooOoo

Opustili dom cez tajnú chodbu a prekvapilo ich, ako ľahko všetko vyšlo. Hermiona za chrbtom stlačila kamienok na svojom náramku a ´Connor´ sa zrazu zjavil pred nimi. Draco sa prikrčil, ale necúvol.

"Ako si to vedel?" spýtal sa podozrievavo a jeho budúce ja pokrčilo plecami a pozrelo na Hermionu.

"Čakal som na vás."

Draco sa stále mračil a Hermiona ho chytila za ruku, aby ho utešila, kým na jeho budúce ja pretočila očami. ´Connor´ len so slabým úsmevom pokrčil plecami.

"Poďme, je nebezpečné tu zostávať. Len ma chyťte za ruku," prehovoril priateľsky a Hermiona ho chytila za ruku bez zaváhania.

Draco len prižmúril oči, ale bez sťažností chytil ponúkanú ruku. Mal čudný pocit, keď sa ich ruky dotkli a bol si istý, že Connor cítil to isté. Konečne sa premiestnili na lúčku a Hermiona vydýchla úľavou.

"Daj si na seba pozor, dobre?" zašepkala svojmu budúcemu priateľovi, oči znepokojené.

Prikývol a Draco mu tiež venoval slabé prikývnutie.

"Chcem vedieť, čo sa deje, takže zostaň s nami v kontakte," skoro prikázal.

Hermiona sa pobavene usmiala a ´Connor´ musel potlačiť úškrn.

"Hermiona vie ako ma kontaktovať," odpovedal milo a venoval jej dlhý pohľad.

Draco zaťal zuby.

"A mal by si vedieť, že Pansy sa ponúkla, že celé to zasnúbenie bude len predstierať. Nebude trvať na manželstve, pretože sa ma vzdala. Len pre tvoju informáciu. Neverím, že dokážeš niekoho presvedčiť, že si naozaj ja, ale modlím sa, aby sa ti podarilo na jeden týždeň ľudí oklamať. Ach, a mal by si zajtra vyzerať nádherne - ja som sľúbil, že budem..."

Draco na svoje mladšie ja prikývol, neschopný vyhnúť sa úsmevu.

"Buďte opatrní. Obaja," láskavo odvetil predtým, než sa znova odmiestnil.

Hermiona sa pomodlila, aby bol v bezpečí. Otočila hlavu a všimla si Draco nehybný pohľad.

"Čo je?" spýtala sa rozpačito.

Pokrútil hlavou.

"Nič."

ooOoo

Hermiona s Dracom konečne stáli v záhrade Brlohu a čakali, kým príde Ginny. Draco sa evidentne necítil príjemne a Hermiona mu to nemohla vyčítať.

Ginny konečne otvorila dvere a s úľavou Hermionu objala. Stále mala na sebe pyžamo.

"Vďakabohu, si v bezpečí! Toto mi dlhuješ, Hermiona! A poriadne!" začala, zrazu si v pozadí všimla Draca.

Hermiona sa tiež otočila tvárou k nemu. V džínsoch a v tom čiernom svetri vyzeral úžasne. Úžasne - ale neobvykle. Vlasy mal stále trochu rozstrapatené a vzbudzoval údiv. Ginny si zjavne myslela to isté, pretože na neho len prekvapene zízala.

"Gin?" pobavene prehovorila Hermiona.

Červenovláska sa pozrela na Hermionu a potom sa na Draca zaškerila.

"Malfoy, muklovské oblečenie by si mal nosiť stále. Vážne."

Draco prekvapene nadvihol obočie a nakoniec sa uškrnul.

"Ani tvoje pyžamo nie je zlé."

Ginny sa zasmiala a Hermiona sa na neho varovne pozrela.

"Poďte dnu, všetci spia. Len musíte byť ticho."

Hermiona si zahryzla do pery.

"Gin, počúvaj, nemyslím si, že je to dobrý nápad. Ak niekto Draca uvidí, asi dostane záchvat. Mali by sme hneď odísť."

Ginny mala v tvári ten odhodlaný výraz.

"Je mi jedno, či ich porazí. Sú skoro štyri ráno a nezmierim sa s tým, že vy dvaja len tak odídete!"

Hermiona sa pozrela na Draca, mlčky ho žiadala o pomoc, ale on len pokrčil plecami.

"Gin, buď rozumná, keby Harry a Ron..." začala, ale prerušilo ju otvorenie dverí.

"Keby sme čo?" chladne sa spýtal Harry. Ron stál za ním a ani jeden nemal na sebe pyžamo.

"Čo tu robíte?" prekvapene sa spýtala Ginny a Harry sa na ňu nahnevane pozrel.

"Šiel som do kúpeľne a všimol som si, že máš pootvorené dvere. Nakukol som dnu a všimol si, že vaše postele sú prázdne. Mali sme obavy a pripravili sme sa, že vás ideme pohľadať," vysvetľoval zúrivo Harry, jeho zelené oči upreté do Dracových šedých.

"Nezazeraj na neho, nie je to jeho chyba. On sem ani nechcel prísť; musela som ho prakticky prinútiť," zasyčala Hermiona a Harry sa na ňu prekvapene pozrel.

"Nemaj obavy, okamžite odchádzame. Len som sľúbila Ginny, že sa vrátim, aby som sa rozlúčila," dodala sklamaná.

"Sľúbila si, že zostaneš na Silvestra," náhle jej potichu pripomenul Ron.

Hermiona mlčky zakliala.

"Je mi to ľúto, Ron. Ale chápeš, že tu nemôžem zostať a nechať Draca úplne samého?"

Draco si odkašľal a štvorica priateľov sa na neho prekvapene pozrela.

"Môžem zostať v Deravom kotlíku alebo si nájdem nejaké iné miesto, nerobte si so mnou starosti."

Hermiona sa na neho ohromene pozrela a on ju ospravedlňujúco chytil za ruku.

"Počúvaj, naozaj nechcem byť dôvodom, prečo stratíš svojich najlepších priateľov. Viem, akí sú pre teba dôležití a ako veľmi ti na nich záleží. Vážne neviem, prečo ich máš tak rada, pretože zjavne nikoho z nich tvoje pocity nezaujímajú, okrem tamtej červenovlásky v pyžame, ale som si istý, že majú nejaké skryté kvality. Správne, Potter?" spýtal sa Draco s úškrnom.

Harry zaťal zuby, ale bol to Ron, kto odpovedal.

"Do istej miery má pravdu," zašepkal, venujúc Dracovi zhnusený pohľad.

Harry sa prekvapene otočil tvárou k svojmu najlepšiemu priateľovi a Ron pokrčil plecami.

"Nuž, je to pravda, nie? Vedeli sme, že jej to ublíži, ak ho neprijmeme. Namiesto toho, aby sme mysleli na jej pocity, premýšľali sme len o svojich. Asi je pre ňu lepším priateľom než sme v poslednej dobe boli my."

Hermiona mala slzy v očiach. Ronove slová ju jednoducho zmohli.

"Vďaka, Ron," zašepkala a jemu očerveneli uši. Ginny venovala Harrymu nápadný pohľad a on si vzdychol.

"Dobre, fajn, je mi to ľúto. To, čo si povedal, je pravda, Malfoy. Nemôžem ťa vystáť, ale pokiaľ je Hermiona šťastná, zmierim sa s tým. A v ten deň, keď jej zlomíš srdce, ti ja dolámem kosti."

"Toto bolo čo za ospravedlnenie?" spýtala sa Ginny s prevrátením očami a všetci sa na tejto poznámke zasmiali.

Draco sa uprene pozrel na Harryho.

"Budem to mať na mysli, Potter, vďaka."

Ginny pokrútila hlavou.

"Chalani..." zamrmlala a Hermiona sa zasmiala. Už sa cítila oveľa lepšie.

"Vďaka, Harry," zašepkala a on jej venoval úsmev. Bol to jeden z tých úsmevov, ktorý jej pripomenul, prečo vlastne miluje svojich priateľov.

"A teraz čo?" sčista-jasna sa spýtal Draco a všetci sa na neho znova pozreli. "Myslím tým, kam chceme ísť? Nechápte ma zle, je skvelé, že vy traja ste ma svojím spôsobom prijali, ale myslím, že vaši rodičia to neurobia, správne Weasley?"

Ron sa zaškeril.

"Nie som si príliš istý. V skutočnosti vôbec netušia, že vy dvaja spolu chodíte. Pravdu povediac, mohol by to byť pre nich obrovský šok."

Draco prikývol, ani trochu urazený a Hermiona sa náhle usmiala.

"Vieš čo? Myslím, že je čas predstaviť ťa mojím rodičom," zrazu povedala a usmiala sa na Draca.

Nadvihol obočie a Hermiona sa zachichotala.

"Chceš ísť domov?" sklamane sa spýtala Ginny a Hermiona prikývla.

Pozrela sa na Draca.

"Nemáš s tým problém?" potichu sa spýtala a on prikývol, venujúc jej jeden z tých rozkošných úsmevov, ktoré tak veľmi milovala.

Ron sa tiež tváril sklamane, hoci sa nesťažoval. Hermiona sa na neho usmiala.

"Napíšem tvojim rodičom list a všetko im vysvetlím, Ron. Ak budú súhlasiť, prídeme na Silvestra. Bude to v poriadku?"

Ron sa na ňu pozrel a usmial sa.

"Iste."

"Harry?" trochu znepokojene sa spýtala Hermiona.

Prevrátil očami.

"Mne to vyhovuje. Len príď, dobre?"

So žiarivým úsmevom prikývla a mocne svojich priateľov objala. Ginny vzdychla a zrazu jej podala tašku, ktorú nabalila jej vecami.

Hermiona sa vďačne usmiala.

"Vďaka, Gin. Za všetko."

Červenovláska pokrčila plecami a ešte raz ju objala.

"Akosi som vedela, že odídeš," chápajúco odvetila.

"Neplánujete ísť celú cestu pešo, že nie?" zrazu sa spýtal Ron a Draco pokrútil hlavou.

"Vlastne ma napadlo, že ukradneme nejaké auto..." priznal opatrne, neistý, ako budú reagovať na jeho kriminálne zámery.

Ron na neho vyjavene pozrel.

"Ty vieš šoférovať?"

Ginny s Harrym boli zjavne rovnako prekvapení a Draco len prikývol.

Hermiona sa usmiala.

"V skutočnosti si skvelý šofér, pravdu povediac. Tiež ma to prekvapilo, keď som to zistila."

Draco sa trochu začervenal a Hermiona pocítila silný nával náklonnosti. Vložila ruku do jeho a otočila sa, že s ním odíde.

"Malfoy? Daj na ňu pozor," nakoniec trochu strnulo prehovoril Harry.

Draco sa uškrnul.

"Na to môžeš staviť svoj život."

Hermiona mu stisla ruku a konečne sa cítila znova úplná.

 

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: Kapitola 25: Opätovné stretnutie Od: jerry - 08.11. 2010
tak naozaj dufam ze som pansy krivdila a ze draca nezradi. teraz vyzera totiz az prilis dobre. a ta hermiona ako na nu ziarli roztomile, hlavne to zmierovanie. a teda musim povedat  ze aj ron riadne prekvapil. tak tiez som zvedava na reakciu hermioninych rodicov na draca. vdaka za preklad ako vzdy uzasny

Re: Kapitola 25: Opätovné stretnutie Od: kukuriciarka - 07.11. 2010
tak dobre, Pansy, prepáč. uznávam, toto stálo za ospravedlnenie...  a potom že všetci Sizolinčania sú zlí.... to skôr Harry s Ronom boli zákernejší :D ďakujem za kapitolku :)

Ta finta s výměnou Draca za Draca by mohla fungovat. Pansy mě dost překvapila, ale pořás si říkám, že v tom prostředí, ve kterém se pohybují je lepší nikomu nevěřit. Zradit může každý a nemusí zrovna doborovolně ... ach jo. Tahle kapitola skončila tak ... optimisticky. Skoro se bojím, co bude v té další. Díky, těším se na další.
Re: Kapitola 25: Opätovné stretnutie Od: Jimmi - 07.11. 2010
Už ju chystám... Ďakujem moc.

Re: Kapitola 25: Opätovné stretnutie Od: Svetluska - 07.11. 2010
Super. Naprosto mě překvapilo chování Pansy a Rona. Ovšem nějak si nemyslím, že byl dobrý nápad říct Pansy pravdu ohledně Hermiony. No však uvidíme. Díky moc za překlad.
Re: Kapitola 25: Opätovné stretnutie Od: Jimmi - 07.11. 2010
Aj ja ďakujem :D

Re: Kapitola 25: Opätovné stretnutie Od: Zuzana - 06.11. 2010
Je tu nová kapitola a dnes sa do príbehu púšťam s nejakým strachom, ako to Dopadne? Aha Pansy... Zostala som čumieť na monitor s otvorenou pusou. Mám trochu pochybnosti. neverím jej. Nie je to pasca? Predsa len je to Pansy. A možno je naozaj zamilovaná a nechce mu ublížiť? Draco jej zrejme dôveruje. Keď Hermiona vošla hneď po Pansy do jeho izby to privítanie bolo akosi rozpačité nie? Bože ja som dnes nejaká paranoidná. A teraz sa ešte Hermiona urazí... Hm aj ja by som sa urazila. Mladého Draca treba prefackať nech sa prebudí. Ach, ale udobrenie stojí za tú malú žiarlivostnú scénku. blažene sa usmievam a prihlúplo usmievam. Toto mi už chýbalo. A zase nič Uf stretnutie s Ginny bolo úchvatné ale v tejto poviedke je perfektná, no ale Ron ma prekvapil. Milo. Ach a už je zase koniec. Som zvedavá ako Hermioniny rodičia prijmú Malfoya. Ona im o ňom určite rozprávala. A teraz si ho prinesie domov. Krásna kapitola. Už štandartne úžasný preklad, za ktorý Ti patrí obrovitánske ďakujem.
Re: Kapitola 25: Opätovné stretnutie Od: Jimmi - 06.11. 2010
A tebe patrí vďaka za úžasný komentár. Díky moc.

Re: Kapitola 25: Opätovné stretnutie Od: denice - 06.11. 2010
Nejdřív jsem si myslela, že to Pansy na Draca hraje, aby získala informace, ale když jí Draco uvěřil, tak budu doufat, že ví, co dělá. Bylo docela roztomilé, jak Hermiona žárlila - a hned to taky Dracovi vrátila. A myslím, že Rona v této povídce miluji, zklamání v lásce z něj udělalo vnímavého, citlivého člověka. Moc děkuji za krásně dlouhou kapitolu!
Re: Kapitola 25: Opätovné stretnutie Od: Jimmi - 06.11. 2010
Jéj, to by ma nenapadlo. Vždy verím, že Pansy je na správnej strane. Ďakujem moc

Re: Kapitola 25: Opätovné stretnutie Od: teriisek - 06.11. 2010
Pansy mě překvapila stejně jako všechny ostatní, něco takového bych od ní nečekala... Tradičně překvapili/nepřekvapili i kluci, konečně se začínají chovat trochu jako dospělí;) A to žárlení bylo naprosto dokonalé:P Díky moc za překlad a těším se na další skvělé pokračování!
Re: Kapitola 25: Opätovné stretnutie Od: Jimmi - 06.11. 2010
Ja nejako v každej poviedke Pansy fandím, takže táto má obzvlášť potešila. Ďakujem

Re: Kapitola 25: Opätovné stretnutie Od: marci - 06.11. 2010
Moc hezká kapitola. Ani jsem nečekala, že Draca Harry s Ronem přijmou... Ještě by mohl starší Draco zůstat s Pansy a mladší odejít s Hermionou v dál vstříc jasným zítřkům, pokud možno za zvuku dojímající hudby )) Ne - to jen že jim zatím všechno tak vychází... Ale drama přijde brzy, ne? Úžasný překlad, jako vždy M
Re: Kapitola 25: Opätovné stretnutie Od: Jimmi - 06.11. 2010
Ďakujem... ale má to byť optimistická poviedka, tak ti to možno výjde. :D

Re: Kapitola 25: Opätovné stretnutie Od: Lucy18 - 06.11. 2010
mno takže ja som neodolala a prečitala som to už v originale...:D :D :D....a tato kapitola bola uplne bohovska....a pansy tak k tomu len dodam že strašne prekvapila...:)....dakujem za preklad...:)
Re: Kapitola 25: Opätovné stretnutie Od: Jimmi - 06.11. 2010
Pansy prekvapila celkovo, že? Ďakujem za komentár.

Re: Kapitola 25: Opätovné stretnutie Od: JSark - 06.11. 2010
Je zaujímavé, ako sa Pansy od poviedky k poviedke mení, niekde je mrcha na ntú a inde sa ukazuje ako charakterná. A ja som potom celá zmätená. Preklad sa vydaril, som zvedavá na reakciu Hermioniných rodičov. Hej, vyfásla som zaujímavý kód: 007.
Re: Kapitola 25: Opätovné stretnutie Od: Jimmi - 06.11. 2010
Hej, pekné číslo. Nesmieš mať toľko rozčítaných vecí... :D Díky moc

Re: Kapitola 25: Opätovné stretnutie Od: anonym - 06.11. 2010
Draco s Hermionou majú šťastie na svojich ľudí, ktorí sú im blízki.

Re: Kapitola 25: Opätovné stretnutie Od: bbarka - 06.11. 2010
No Pansy naozaj totálne prekvapila...a bolo to z jej strany krásne gesto...to je žena! Vzdať sa Draka určite bolo strašne tažké..a fakt sa mi páčilo, že Draca volala Dray Dúfam, že autorka ju za to aj nejako odmení Ale zase treba pripustiť, že aj Ron a Harry sa prekonali...ehm...konečne "Toto bolo čo za ospravedlnenie?" -  No zase to netreba hneď siliť, nie? Ďakujem za spríjemnenie popoludnia  
Re: Kapitola 25: Opätovné stretnutie Od: Jimmi - 06.11. 2010
No keď zistíš, čo nakoniec "zlomilo" Harryho... eňoňuňo. 30 alebo 31 kapitola. Díky moc. Za všetko.

Re: Kapitola 25: Opätovné stretnutie Od: doda357 - 06.11. 2010
Priznávam, že v Pansy som sa naozaj mýlila. To jej rozhodnutie muselo byť pre ňu veľmi ťažké a až teraz vidím, ako musí Draca milovať, keď mu povedala, že je slobodný. Ale Hermione sa nečudujem, že  na Pansy žiarli.... A Dracovi  dala, keď mu povedala, že strávila noc s Connorom... Ach, keby len vedel....Mimochodom, Dracove uzmierovacie taktiky sú fakt chutné A ten jeho pád z postele Connor je vážne úžasne milý.... Dúfam, že jeho príbeh dopadne dobre. Kedysi som videla taký film, kde sa osoba z iného času po dokončení svojej úlohy jednoducho spojila so svojím súčasným ja... Ale to asi nie je tento prípad, že ? Teší ma, že sa chlapci umúdrili a že už akceptujú Draca.... Naozaj pôjdu k Hermioniným rodičom ? Som strašne zvedavá, čo bude ďalej.... Ďakujem za ďalšiu úžasnú kapitolu, už teraz sa nemôžem dočkať ďalšej.... A som prvá
Re: Kapitola 25: Opätovné stretnutie Od: Jimmi - 06.11. 2010
Už sa teším, ako budeme rozoberať záver. Taký Potterovský. Ach jo. Díky moc.

Prehľad článkov k tejto téme:

. Pdf na stiahnutie: ( Jimmi )19.11. 2010Pdf na stiahnutie
velvet86: ( Jimmi )15.11. 2010Kapitola 32: Stratení a nájdení
velvet86: ( Jimmi )15.11. 2010Kapitola 31: Sedem viteálov - časť druhá
velvet86: ( Jimmi )12.11. 2010Kapitola 30: Sedem viteálov - časť prvá
velvet86: ( Jimmi )11.11. 2010Kapitola 29: Šou začína
velvet86: ( Jimmi )09.11. 2010Kapitola 28: Odpočítavanie
velvet86: ( Jimmi )08.11. 2010Kapitola 27: Bezvýhradne
velvet86: ( Jimmi )07.11. 2010Kapitola 26: Keď vôbec nič nevravíš
velvet86: ( Jimmi )06.11. 2010Kapitola 25: Opätovné stretnutie
velvet86: ( Jimmi )05.11. 2010Kapitola 24: Zrada
velvet86: ( Jimmi )04.11. 2010Kapitola 23: Rozplývajúci sa sneh
velvet86: ( Jimmi )03.11. 2010Kapitola 22: Zasnúbenie
velvet86: ( Jimmi )02.11. 2010Kapitola 21: Brloh
velvet86: ( Jimmi )01.11. 2010Kapitola 20: Viera
velvet86: ( Jimmi )31.10. 2010Kapitola 19: Malfoy Manor
velvet86: ( Jimmi )30.10. 2010Kapitola 18: Vianoce
velvet86: ( Jimmi )29.10. 2010Kapitola 17: Priznanie
velvet86: ( Jimmi )28.10. 2010Kapitola 16: Blízkosť
velvet86: ( Jimmi )27.10. 2010Kapitola 15: Konfrontácia
velvet86: ( Jimmi )26.10. 2010Kapitola 14: Prezradenie
velvet86: ( Jimmi )25.10. 2010Kapitola 13: Obeť
velvet86: ( Jimmi )24.10. 2010Kapitola 12: Čo keď
velvet86: ( Jimmi )23.10. 2010Kapitola 11: Priatelia a milenci
velvet86: ( Jimmi )22.10. 2010Kapitola 10: Oddanosť
velvet86: ( Jimmi )21.10. 2010Kapitola 9: Zbohom
velvet86: ( Jimmi )20.10. 2010Kapitola 8: Neúplnosť
velvet86: ( Jimmi )19.10. 2010Kapitola 7: Príťažlivosť
velvet86: ( Jimmi )18.10. 2010Kapitola 6: Halloween
velvet86: ( Jimmi )17.10. 2010Kapitola 5: Starosti srdca
velvet86: ( Jimmi )16.10. 2010kapitola 4: Spoznávania
velvet86: ( Jimmi )15.10. 2010Kapitola 3: Nesplniteľná misia
velvet86: ( Jimmi )14.10. 2010Kapitola 2: Cudzinci
velvet86: ( Jimmi )13.10. 2010Kapitola 1: Život a smrť
velvet86: ( Jimmi )12.10. 2010Úvod k poviedke