Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Skok v čase

Kapitola 27: Bezvýhradne

Skok v čase
Vložené: Jimmi - 08.11. 2010 Téma: Skok v čase
Jimmi nám napísal:

Leap in time

27. kapitola –
Bezvýhradne

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/4819482/27/Leap_in_Time

Preklad: Jimmi

Beta-read: Doda357

 Ak viete, čo sa stane, dokážete zmeniť budúcnosť? Draco to chce skúsiť. Stratil všetko a zložil sľub. Bude ho schopný dodržať?

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní velvet86, ktorá napísala túto fanfiction.

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Kapitola 27: Bezvýhradne

Ak sa váš svet zrazu obráti hore nohami, čo urobíte? Ak sa zamilujete do tej najnevhodnejšej osoby, ako to vysvetlíte? A ak je táto osoba tou jedinou, ktorá vám môže poskytnúť trochu duševnej pohody, opustili by ste ju pre jej vlastné dobro? Alebo by ste sa radšej tešili z jej náklonnosti a snažili sa zabudnúť na to, že možno ste príčinou, že zajtra nebude žiadne zajtra? A ak náhle stojíte pred jej rodičmi, ako im môžete úprimne povedať, že ju milujete, keď čokoľvek, čo urobíte, jej spôsobí len bolesť?

Draco postrehol, že Hermiona sa veľmi podobá na svoju matku, hoci mala otcove oči. Všimol si biele plášte, ktoré mali ešte stále na sebe a ich prekvapené výrazy a uvedomil si, že by bolo vhodné minimálne vysvetliť jeho zámer namiesto toho, aby tam stál a čakal, že sa niečo stane.

"Draco?" zrazu sa vystrašene spýtal slabý hlas a on sa otočil, vyplašený obavou v jej hlase.

Vymenili si intenzívne pohľady a Draco takmer videl, ako sa uvoľnila. Jej zlaté oči preskúmali jeho a otvorené dvere a zbledla.

"Mami? Tati? Už ste späť?" dostala zo seba prekvapene Hermiona, snažiac sa prísť na to, čo sa v skutočnosti deje.

Jej rodičia boli minimálne takí prekvapení ako Hermiona.

"Nemyslíš, že ty by si mala byť tá, čo bude vysvetľovať? Čo sa tu deje, Hermiona?" nakoniec sa zamračene spýtala pani Grangerová, kým jej zelené oči pozorne sledovali Draca.

"Nuž..." začala Hermiona, ale Draco ju prerušil.

"Hermiona chcela prísť domov. Obaja sme strávili Vianoce na Rokforte a Hermiona sa rozhodla, že príde na Silvestra domov, aby vás prekvapila. Keď som jej povedal, že zostávam na Rokforte, pretože moji rodičia sú v zahraničí, proste ma tam nechcela nechať úplne samého, takže ma pozvala, aby som šiel s ňou. Prepáčte za problémy, práve som šiel kúpiť niečo na večeru. Rozhodli sme sa navariť a prekvapiť vás, ale vrátili ste sa skôr než sme čakali. Volám sa Draco Malfoy a s potešením vás spoznávam."

Draco sa usmial a Hermionina matka sa začervenala. Opätovala mu úsmev, zazrela na svoju dcéru a potom znova na Draca. Pán Granger sa len usmieval. V jeho medovo-zlatých očiach bola iskra pobavenia a Dracovi pripomenul Hermionu. Musí byť pri jej otcovi opatrný. Toho nebolo ľahké oklamať. Ale na tomto príbehu nebolo nič podozrivé, takže pán Granger nakoniec prikývol a ponúkol mu ruku.

"Ja som Jonathan, Hermionin otec. A toto je moja žena, Helen. Teší ma, že ťa spoznávam. Môžeme už vojsť?" spýtal sa, stále pobavene a Draco s prikývnutím ukročil nabok.

"Iste, prepáčte," zamrmlal.

Hermiona zamračene pozrela na neho, na dvere a potom zrazu pochopila a zbledla ešte väčšmi. Venovala mu posledný pohľad, kým nasledovala rodičov do kuchyne. Draco mlčky zaklial.

"Ach, práve ste raňajkovali?" prekvapene sa spýtala pani Grangerová, keď sa pozrela na plné taniere na stole.

Hermiona len prikývla.

"Myslím, že vajíčka už vychladli..." povedala akosi smutne a Draco sa s námahou pokúšal nedať najavo žiadne emócie.

"Potom ich zohrejeme, zlatíčko," odpovedala radostne jej matka skôr, než si znova prezrela Draca. "Takže, vy ste ten mladý pán Malfoy. Hermiona o vás rozprávala celkom často. Aby som pravdu povedala, nečakala som, že z vás dvoch budú priatelia."

Šedé oči sa stretli so zelenými a Draco pochopil tú otázku v očiach Helen Grangerovej. Len priatelia, nič viac, správne?

Hermionine líca sčervenali a práve chcela svoju matku opraviť, keď Draco začul vysloviť sám seba slová, ktoré mohli ľahko všetko zmeniť.

"Nemôžem vám to vyčítať, pani Grangerová. Vážne sme sa nemohli vystáť a bola to väčšinou moja vina. Ale trochu sme dospeli a zistili sme, že spolu vychádzame prekvapivo dobre. Hermiona je mojou veľmi dobrou kamarátkou."

Draco počul svoj hlas, ale v skutočnosti nemal pocit, že tieto slová hovorí on. Bolo to, ako keby stál vedľa svojho tela a pozoroval scénu pred ním ako divák. Všimol si svoj vlastný protivný úsmev, ktorý nedosiahol jeho oči, spozoroval Hermionin onemený výraz a bolesť v jej očiach a všimol si, že pohľad pána Grangera zjavne vidí priamo cez neho. Ale videl aj prikývnutie a láskavý úsmev pani Grangerovej.

"Je milé, že ste prišli. Hermiona nikdy domov nepriviedla kamarátov, dokonca ani Harryho či Rona. Vždy sme čakali, že so sebou niekoho privedie, ale nepriviedla. Nečakala som, že to budete vy, Draco, ale som rada, že ste tu. Prosím, cíťte sa tu ako doma. Môžete mať hosťovskú izbu. Ach, a prosím, volaj ma Helen, dobre?"

Draco vďačne prikývol a usmial sa. Neodvažoval sa pozrieť na Hermionu.

Pán Granger nič nepovedal. Len sa díval, evidentne zaujatý svojou vlastnou teóriou o ich vzťahu.

"Mám zohriať raňajky pre vás oboch?" zrazu sa spýtala Helen a Draco sa konečne pozrel na svoju priateľku.

Hermiona sa na neho vôbec nepozrela. Len sa usmiala a nedokázala potlačiť zívnutie.

"Prepáč, mami, ale už vlastne nie som viacej hladná. Som len unavená. Vadilo by ti, keby som si trochu odpočinula?" spýtala sa rezervovane Draca.

Nemohol urobiť viac než len potriasť hlavou. Opustila kuchyňu so svojou mamou a on ju sledoval pohľadom, až kým nevyšla na poschodie.

"Tiež by si si mal trochu odpočinúť. Vyzeráš trochu unavený," nečakane sa ozval srdečný hlas a Draco sa podráždene zvrtol. Úplne zabudol na Hermioninho otca.

"Áno, ďakujem vám. Ale rád by som sa najprv naraňajkoval. Myslím, ak s tým nemáte problém."

Jonathan Granger len s úsmevom prikývol a vložil jeden z tanierov do mikrovlnky. Draco nebol hladný, ale mal proste chuť zjesť raňajky, čo mu pripravila Hermiona. Vyčerpane sa posadil. Ako dlho nespal? Dvadsaťštyri hodín? Či ešte dlhšie? Nedokázal si spomenúť.

Vôňa vajíčok a slaniny zaplnila kuchyňu a Draco cítil, ako jeho žalúdok zareagoval. Jonathan nakoniec naservíroval raňajky a Draco začal jesť.

"Takže, ako ste sa sem dostali, Draco? Myslím, ešte sa nemôžete premiestniť. Tak sa to volá, správne?" zrazu sa spýtal Jonathan, ktorý si vychutnával šálku kávy.

Draco prehltol a odpil si trochu pomarančového džúsu.

"Vlastne sme šli Rokfortským expresom. Veľa študentov chcelo ísť domov na Vianoce. Z King's Cross sme šli vlakom a potom taxíkom tu vo Winchestri. Cestovali sme celú noc, to preto sme takí strašne unavení."

Jonathan chápavo prikývol.

"A ako ste sa dostali do domu?"

Draco sa začervenal.

"Nuž, nemohli sme použiť mágiu, takže som pomohol Hermione vyliezť na balkón..."

Jonathan sa prekvapujúco začal smiať.

"Je to zázrak, že si nezlomila nohu alebo niečo. Jeanny je neuveriteľne bystrá, ale nepatrí práve k športovému typu."

Draco sa usmial.

"Nie, myslím, že nie," odpovedal tichým hlasom.

Jonathan sa zrazu postavil a odložil šálku od kávy do umývačky.

"Hosťovská je oproti kuchyni. Má tiež kúpeľňu. Len si urob pohodlie. Máme dosť času porozprávať sa neskôr. A Draco, mal by si vymyslieť nejaké hodnoverné vysvetlenie, prečo si chcel ísť nakupovať ešte predtým, než ste sa naraňajkovali."

Draco sa pozrel do tých známych medovo-zlatých očí a zbadal úsmev na perách Jonathana Grangera než tiež opustil kuchyňu a vyšiel na poschodie.

Takže mal pravdu. Hermioninho otca nebolo ľahké oklamať.

Draco si vzdychol a začal upratovať. V tom do kuchyne vošla Helen a zamračila sa.

"Nemusíš upratovať, drahý. Len to nechaj na mňa. Hermiona už spí a ty by si si mal pospať tiež."

Draco sa vďačne usmial a s úľavou opustil kuchyňu. Otvoril dvere na hosťovskej izbe a znova si vzdychol. Jednoducho nedokázal zabudnúť na ten výraz v Hermioniných očiach.

Vyzliekol sa a šiel do postele. Draco sa zhlboka nadýchol a pokúsil sa tešiť sa z pocitu, že konečne leží v posteli. Nedokázal to. Bez nej bola taká studená. Taká temná a prázdna. Ublížil jej a nedokázal to zniesť. Len chcel byť ešte raz v jej blízkosti. Navždy...

Ak človeku, ktorého milujete, je bez vás lepšie, odídete? A ak vám niekto vo vašom odchode zabráni, bola to náhoda alebo skôr osud? Ak dostane šancu byť znova sebecký, využijete ju? Alebo utečiete? A ak je ona jediným svetlom vo vašom zúfalom živote, budete dosť silní, aby ste žili v temnote?

Draco nakoniec upadol do bezsenného spánku.

ooOoo

Pansy sa pozrela do zrkadla a zhlboka sa nadýchla. Bol už skoro večer a práve sa pripravovala na svoj zásnubný večierok. Od matky dostala zelené šaty so striebornými doplnkami, aby zdôraznila spojenie so Slizolinom, ale Pansy si vybrala iné šaty. Obliekla si akvamarínové šaty bez ramienok so zodpovedajúcimi lodičkami. Vlasy mala natočené a vyzdobené nádhernou nezábudkou.

Pansy si pripadala pekná, hoci vedela, že si to Draco pravdepodobne vôbec nevšimne. Odfrkla si. Keby len existovala šanca, že toto sa v jeden deň stane skutočným manželstvom. Ale vedela, že je to beznádejné. Bez ohľadu na to, ako veľmi sa usilovala - pre Draca Malfoya existovalo len jedno dievča a to sa nevolalo Pansy Parkinsonová.

Pansy si zahryzla do pery. Od začiatku to vedela, ale nemohla tomu uveriť. A potom predviedol takú scénu uprostred Veľkej siene a zrazu pochopila pravdu. Ak existovala jedna jediná vec, čo Pansy vedela, potom to bolo to, že Draco Malfoy by nikdy neriskoval svoju povesť, keby to nebolo vážne. Takže z toho môže vyplývať len jeden jediný záver: v skutočnosti to s Grangerovou myslel vážne. Pekelne vážne. A ak sa Draco naozaj zamiloval, potom neexistovala žiadna šanca, aby sa tieto city zmenili.

Zaklopanie na dvere prerušilo jej smutné myšlienky.

"Je otvorené," zašepkala a otočila sa tvárou k svojmu ´snúbencovi´.

Draco dodržal svoj sľúb - vyzeral nádherne. Ale Pansy mala znova ten pocit, že je na ňom niečo iné. Hoci evidentne to bol ten istý človek, v jeho šedých očiach bola podivná dospelosť. A niečo v tom, ako nosil svoj čierny smoking, ju miatlo.

"Si nádherná," s úsmevom povedal, hoci jeho oči boli prázdne.

Pansy sa aj tak začervenala.

"Vďaka."

"A čo ja? Spokojná?" spýtal sa pobavene a Pansy sa začervenala ešte viac.

"No, myslím, že ujdeš," stroho odvetila a Draco sa začal smiať. Nedokázala zabrániť úsmevu.

"Poďme, nech je to za nami," povedal a ponúkol jej ruku.

Pansy prikývla a prijala jeho ruku. Bola teplá a vyvolávala pocit bezpečia. Nemala predurčené byť tou, ktorú miloval, ale mohla byť aspoň jeho priateľkou. Nebola tá, ktorú chcel držať, ale bola tá, ktorá dnes večer bude držať jeho ruku. Nebola dievčaťom, ktoré bude niekedy milovať, ale mohla byť niekto, kto mu bol blízky. Vždy to bude bolieť, ale nechcela ho stratiť - dokonca aj keď jej mohol ponúknuť len priateľstvo.

Opustili izbu a schádzali dole schodmi. Držal ju za ruku a viedol smerom k veľkému salónu. Prešli okolo zrkadla a Pansy náhle zastala. Draco sa na ňu prekvapene pozrel a potom sledoval jej pohľad k zrkadlu pred nimi.

Bol z nich pekný pár. Pansy si prezerala Dracove žiarivé vlasy a jeho strieborné oči a porovnávala ich s jej vlastnými tmavými vlasmi a očami. Bol to pekný kontrast. Dracove pery sa skrútili do smutného úsmevu.

"Akosi to sedí, nemyslíš?" nakoniec zašepkala.

Draco prikývol.

"Áno, akosi."

Pansy tiež prikývla. Otočila sa, aby unikla falošnému páru v zrkadle. Akosi jednoducho nestačilo.

Draco šiel za ňou a chytil ju za zápästie. Pansy sa otočila, ale nepozrela sa na neho. Nechcela tie oči vidieť.

"Mali by sme ísť, už nás čakajú," zašepkala a Draco jej utešujúco stisol ruku.

"Toto nemusíš robiť, Pansy. Nebudem ti to vyčítať - nikdy. Máš plné právo okamžite odísť a aby som pravdu povedal, bola by to tá najmúdrejšia vec, čo by si mohla urobiť."

Hlas mal zamatový a ona mala pocit, ako keby sa jej dotýkal.

Pansy vzhliadla a stretla sa s jeho rozbúreným pohľadom. Odhodlane pokrútila hlavou.

"Možno nie som bystrá, Dray, ale držím svoje slovo. Teraz ho nevezmem späť. No tak, poďme."

Pansy sa otočila, aby mu nedovolila vidieť blížiace sa slzy. Ak nemohla byť tá, ktorú miloval, potom chcela byť aspoň tá, ktorú si vážil ako priateľa.

ooOoo

Dracove šedé oči sledovali Pansy a ešte stále sa nepohol, keď sa otočila, aby mu netrpezlivo čelila. Bola naozaj pekná v tých modrých šatách s natočenými vlasmi a tými tmavými očami. A bývala by dobrou voľbou ako priateľka. Boli by mali pekný vzťah - bezpečný a nekomplikovaný. Ale v jeho srdci nikdy neboli ohľadne nej také pocity - ani teraz a ani v jeho budúcnosti. A zrazu si spomenul na minulosť...

ooOoo

"To nemyslíš vážne," povedala šokovaná Pansy, ruky založené v obrannej pozícii.

Draco sa zhlboka nadýchol.

"Jednoducho si nemôžem pomôcť. Milujem ju."

Pansy sa posadila a začala si masírovať spánky, oči zatvorené.

"Máš najmenšej potuchy, aké je to nebezpečné? Sľúbila som, že budem v kontakte s tvojimi rodičmi, sľúbila som, že ti dám vedieť, čo sa deje, ale nikdy som nesľúbila, že sa zmierim s každou tvojou stupiditou, Dray! Je to Grangerová, do pekla! V škole si ju nenávidel a teraz pre ňu robíš špióna? Čo si, humusáčkin pomocník?"

Draco chytil Pansy za rameno skôr, než sa vôbec mohol rozhodnúť, že tak urobí. Skrivila tvár bolesťou.

"Ubližuješ mi..." ozvala sa nahnevane, stále sa bolestivo škerila.

"Neuvedomuješ si to? Rozprávaš ako smrťožrút! Sú to vrahovia, Pansy! Každý jeden z nich - vrátane môjho otca - miluje mučenie, manipuláciu a zabíjanie nevinných ľudí. A nielen muklorodených, ale aj čistokrvných! Čo sa stalo Macnairovi? Čo sa stalo Goylovým starým rodičom? Zabili ich! Zabili ich smrťožrúti na Voldemortov príkaz. Kým sú, že sa nazývajú lepší než muklorodení? Aký zmysel má byť pyšný na čistotu našej krvi, ak nemáš žiadnu osobnosť, súcit či dobrotu?"

Pansy sa na neho prekvapene pozrela, hnedé oči doširoka roztvorené.

"Bolí to, Dray..." zašepkala a Draco ju pustil, ako keby sa popálil.

"Prepáč... Neviem, prečo som vôbec prišiel. Len som chcel, aby si to pochopila," povedal zachrípnuto, vzal si bundu a otočil sa, že odíde.

Pansy ho zrazu zastavila tým, že mu zozadu ovinula ruky okolo pása.

"Nechoď, Dray. Je mi to ľúto... Bola som len... prekvapená. Prosím, nechoď."

Draco sa zhlboka nadýchol a položil ruku na jej ruku. Musela pochopiť. Bola jedinou priateľkou, ktorú stále mal.

ooOoo

Draco videl to drobnú dievčinku pred ním a skoro spanikáril. Bola taká mladá, taká krehká. Ešte nebola ani tou mladou ženou, ktorú poznal z budúcnosti. Stále bola dieťaťom - šachovou figúrkou vo Voldemortovej hre a vo veľkom nebezpečenstve len kvôli jeho sebeckosti. Pansy bola znova pripravená ignorovať svoje vlastné priania kvôli tomu, aby bola v jeho blízkosti. Vo svojej budúcnosti ju tiež využil, pretože bol osamelý. Hermiona sa vždy mohla vrátiť k Weasleymu či Potterovi, ale on bol celé tie mesiace osamelý, až kým si konečne nevšimla jeho skutočné pocity.

V tie dni existovala len jediná osoba, ktorej veril dosť na to, aby sa s ňou čas od času stretol - Pansy. Bývala šťastná, keď sa dozvedala, že je v bezpečí a vždy mu poskytovala tú lásku, ktorú v skutočnosti chcel získať od Hermiony - nie vo fyzickom význame, ale jednoducho cez jej starostlivosť, jej úsmev a jej úprimnú náklonnosť. A teraz tu stál pred jej mladším ja, pripravený odsúdiť ju k tomu istému bolestivému životu, ktorý už musela viesť v jeho budúcnosti.

Po prvý raz dokázal pochopiť, aká silná Pansy vždy bývala. Vidieť toho koho milujete umierať je neuveriteľná bolesť. Ale čo za bolesť to musí byť, keď vidíte toho koho milujete s inou ženou? Aké muselo byť pre ňu ťažké pochopiť, že ten, ktorého milovala, nikdy k nej nebude cítiť to isté? A čo za osobnosť by sa dokázala s touto láskou zmieriť a dokonca ponúknuť svoje priateľstvo?

Draco bol ohromený spomienkami a emóciami a Pansy sa k nemu pomaly priblížila. Mračila sa obavami.

"Dray? Čo sa deje?"

Draco sa pokúsil znova nadobudnúť svoj pokoj, ale nedokázal zakryť svoju bledú tvár a výraz vo svojich očiach.

"Pansy, povedala si mi, že ma miluješ. Ak ma naozaj miluješ, potom toto prosím nerob. Nie kvôli mne. Nie znova. Prosím nerob to."

Pansy zmätene nadvihla obočie.

"Čo myslíš tým ´znova´? No tak Dray, nie je treba sa znepokojovať. Už som ti povedala, že som sa rozhodla."

Draco jej položil ruky na plecia a pevne ju zadržal. Jej zmätený a vystrašený výraz vravel dosť o jeho vlastnom zovňajšku. Uprene sa na ňu zadíval.

"Pansy, toto nie je nevyhnutné."

Zjavne vycítila, že v jeho slovách je niečo viac, než mohla v tejto chvíli pochopiť.

"O čom to rozprávaš?"

Draco sa neodvrátil.

"Pansy, bez ohľadu na to ako veľmi sa snažím, nebudem schopný milovať ťa tak, ako by si si zaslúžila. A bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažíš ty, nebudeš schopná byť mojou priateľkou bez toho, aby si netrpela. Možno ťa nemilujem dosť, aby som bol s tebou, ale milujem ťa dosť na to, aby som ti povedal, že nechcem, aby si takto trpela. Nechcem, aby si trpela kvôli mne. A najmenej zo všetkého ťa chcem takto vystaviť nebezpečenstvu. Pansy, prosím. Prosím ťa. Nezahoď svoj život kvôli láske, ktorá ťa urobí jedine nešťastnou."

Dlho sa na neho pozerala bez toho, že by niečo povedala.

"Draco? Slečna Pansy? Všetci na vás čakajú," zrazu prehovorila zavalitá postava v tmavom plášti.

Draco stiahol ruky z Pansyiných pliec a kývol na toho smrťožrúta.

"Dajte nám len minútku, dobre?"

Videli len úškrn a prikývnutie a bol znova preč. Draco sa otočil znova k Pansy a jej výraz spôsobil, že sa zamračil.

"Dobre, kto si a čo si urobil s Dracom?" zrazu sa spýtala bez žiadneho náznaku humoru.

ooOoo

Draco sa prebudil vydesený, ale nemohol si spomenúť, čo sa stalo. Srdce mu rýchlo búšilo a mal pocit, ako keby hodiny utekal, ale všetko okolo neho bolo tiché a pokojné. Len sen...

Rozhliadol sa po nepovedomej izbe a všimol si, že je vonku tma. Mohol už byť večer? Spomenul si na všetko, čo sa stalo a pocítil znova tú zvláštnu bolesť. Bola Hermiona hore? Bude sa s ním rozprávať? Nechcelo sa mu práve teraz priveľmi premýšľať.

Draco konečne našiel hodiny. Bola jedna ráno. Spal celý deň. Ale nemohol poprieť, že sa teraz cítil oveľa lepšie.

Postavil sa a šiel do kúpeľne. Pozrel sa do zrkadla a zaškeril sa. Vážne je to on?

Draco si obliekol košeľu a potichu vyšiel z hosťovskej izby. Potreboval niečo vypiť a možno tiež niečo zjesť...

Vošiel do kuchyne a zrazu náhle zastavil, keď zbadal Hermioninu mamu v pyžame. Pila horúcu čokoládu a usmiala sa na neho. Draco prehltol. Tak veľmi pripomínala Hermionu. Sám seba sa pýtal, či Hermiona bude mať raz dokonca jej postavu.

"Nechceš lievance?" spýtala sa priateľsky a Draco jej s úľavou opätoval úsmev.

"To znie dokonale."

O niekoľko minút neskôr sedel Draco pred veľkým tanierom s lievancami a šálkou horúcej čokolády.

"Napadlo mi, že budeš hladný. Hermiona sa ešte nezobudila, ale myslím, že to dlho nepotrvá. Nechám v kuchyni tanier aj pre ňu," láskyplne prehovorila Helen a Draco sa znova usmial.

"Veľká vďaka. Za všetko."

V svetle sviečok vyzerala veľmi mlado. Vlasy mala kratšie ako Hermiona, ale aspoň boli rovnako kučeravé. A jej zelené oči boli srdečné a plné života.

"Niet za čo. Už pôjdem do postele, je poriadne neskoro. Zajtra máme voľno a už mám plán, čo budeme robiť, takže sa pokús dnes v noci ešte trochu vyspať."

Draco prikývol.

Helen sa otočila, ako keby na niečo zabudla.

"Hermiona bola trochu rozrušená. Nepohádali ste sa, že nie?"

Draco si mlčky vzdychol.

"Nie, nepohádali. Myslím, že bola len unavená."

Helen si vzdychla.

"Aj tak by si mi nepovedal pravdu. Nuž, pravdu povediac, nič iné som nečakala."

Draco nevedel, čo odpovedať, tak zostal ticho.

"Draco, vďaka za to, že si priviedol Hermionu domov. Naozaj som vďačná. Musíš byť niekto mimoriadny, ak ťa nám chcela predstaviť. Hermiona si normálne neprivádza kamarátov domov. Neviem prečo, možno sa hanbí alebo také niečo... Tak či tak, viem, že vy dvaja nie ste len kamaráti. Nevidela som vás veľakrát spolu, ale stačí to, ako o tebe hovorí, nespomínajúc to, ako sa na ňu pozeráš ty. Ale to, čo by som rada vedela, je: prečo si klamal? Bál si sa našej reakcie alebo existuje nejaký iný dôvod?"

Draco už mal vymyslený hodnoverný príbeh, keď uvidel tie medovo-zlaté oči a nakoniec vyhŕkol pravdu.

"Bál som sa, že možno nie som pre ňu dosť dobrý. Myslel som, že si zaslúži niekoho, kto je vhodnejší."

Helen sa usmiala spôsobom, ktorý prinútil Draca pripadať si ako hlúpe decko.

"To kvôli tomu si chcel odísť, správne?"

"Takže ste si to všimli," odovzdane zašepkal Draco.

"Isteže som si to všimla. Ale musím povedať, že si ma skoro oklamal. Dokážeš byť veľmi presvedčivý. Ale vedela som to hneď, keď si sa pozrel na Hermionu. V tvojich očiach je túžba, keď sa na ňu pozeráš. Myslím, že to kvôli tomu je Jonathan trochu znepokojený," odvetila.

Helen sa znova posadila, čeliac Dracovi, ako keby bol rozkošné šteniatko. Zaškeril sa a ona sa rozosmiala.

"Prečo si chlapi vždy myslia, že musia odísť, aby uvoľnili miesto niekomu lepšiemu? Je to trochu hlúpe, nemyslíš?"

Dracove oči sa zväčšili a Helen sa znova zasmiala.

"Ach, no tak, Draco, nepozeraj sa na mňa tak. Nemyslíš si, že Hermiona je dosť múdra na to, aby si pre seba vybrala správneho priateľa? Dokonca aj keby si si vážne myslel, že existuje niekto lepší, nemalo by to byť tiež jej rozhodnutie? Chcem povedať, nemôžeš jej jednoducho povedať, aby na teba zabudla a zamilovala sa do iného chalana. To vážne nie je také jednoduché. Hermiona je citlivejšia než si väčšina ľudí myslí a je tiež oveľa zraniteľnejšia. Hermiona miluje hlboko a bezvýhradne. Nemôžeš sa rozhodnúť len sám, Draco. Je príliš neskoro."

Tie posledné slová mu pripomenuli to, ako veľakrát povedal Hermione, že je príliš neskoro. Draco tomu nemohol uveriť, ale Helen mala rozhodne pravdu. Hermiona bola príliš silnou osobnosťou, aby sa nespýtal na jej názor na ich vzťah. A jednoducho odísť bez toho, že by jej to vôbec povedal, bolo skrátka neodpustiteľné. Ako ho to vôbec mohlo napadnúť?

"Je mi to ľúto. Nechcel som ju rozrušiť. Ja som len... spanikáril," pomaly povedal Draco a Helen chápavo prikývla.

"Dobre, zajtra musíš byť okúzľujúci. Som si istá, že ti odpustí."

Draco vyčaroval úsmev a Helen konečne spokojne opustila kuchyňu.

Ale čo by povedala, keby vedela, že je Hermiona kvôli nemu v neustálom nebezpečenstve? Keby vedela, že jej dcéra možno zomrie kvôli jeho pokašľanému životu? Draco pokrútil hlavou. Bolo príliš neskoro. Bez ohľadu na to, čo ho to bude stáť, bude ju chrániť. A on skrátka nebol dosť silný, aby s ňou nebol.

ooOoo

Draco šiel na poschodie. Nevedel prečo, ale naozaj ju musel hneď teraz vidieť. Vedel, že Helen by ho asi vyhodila z domu, keby ho našla v Hermioninej izbe, ale zamýšľal byť ticho.

Stál pred jej dverami a srdce mu rýchlo búšilo.

Nakoniec otvoril dvere a pomaly ich za sebou zavrel. Otočil kľúčom a hľadel na lôžko uprostred izby.

Hermiona stále spala. Tvár mala teraz uvoľnenú, hoci mohol vidieť, že plakala. Draco sa zaškaredil. Rozplakal ju. Blbec.

Neodvážil sa k nej priblížiť, nespomínajúc to, že sa jej najradšej dotkol. Len tam stál, díval sa ako spí a premýšľal o všetkých veciach, ktoré zatiaľ vo svojom živote urobil a že existovala len jedna jediná vec, ktorú skutočne neľutoval: že ju miluje.

Draco práve premýšľal, že znova odíde a nechá ju spať, keď zrazu otvorila oči, ako keby na sebe vycítila jeho pohľad.

Izba bola tmavá, ale mohol vidieť jej siluetu a ona mohla určite vidieť tú jeho. Posadila sa a prikrývka skĺzla nadol dosť na to, aby ukázala, že má na sebe hodvábne tielko bez rukávov. Postavila sa a všimol si, že má zhodujúce sa kraťasy. Vlasy mala rozpustené a oči jej v temnote žiarili. Draco sa nedokázal sústrediť na to, čo chcel povedať.

"Snívalo sa mi, že odchádzaš. Utekala som a utekala, ale nemohla som ťa dobehnúť a potom si bol preč," zrazu zašepkala a Draco pocítil silné výčitky.

Práve sa chcel ospravedlniť, keď ho zastavila tým, že mu položila prsty na pery. Bolo to ako bodnutie elektriny.

"Nechcem to počuť. Teraz som na rade ja," povedala roztrasene.

Hermiona sa zhlboka nadýchla a položila mu ruku na hruď. Jej prsty ho začali hladiť skrz košeľu a on potešením zatvoril oči. Zdvihla druhú ruku a položila ju na druhú stranu jeho hrude. Jej ruky sa pohybovali nadol a keď ju chcel schmatnúť za zápästie, skutočne ho kopla.

Draco sa na ňu zamračene pozrel a Hermiona zovrela jeho zápästia a pritlačila ho na dvere za ním.

"Chceš mať všetko pod kontrolou, správne, Draco? Páči sa ti byť tým, čo o všetkom rozhoduje sám, že? Myslíš, že ma prinútiš milovať ťa a potom len odídeš, keď máš dosť, správne? Zmeníš ma na svoju kamarátku a myslíš si, že to prijmem bez sťažností? Fajn, tak si sa mýlil," zasyčala Hermiona hlbokým hlasom a pritlačila svoje telo k jeho.

Jeho reakcia nastala okamžite a ona si odfrkla.

"Myslíš, že si môžeš prísť do mojej izby kedy sa ti zachce po tom, čo si povedal? Nemôžeš, Draco! Prestaň sa so mnou zahrávať!"

Draco nedokázal jasne premýšľať. Jej telo bolo tak blízko, jej dych bol teplý a lákavý, jej vôňa opojná a každá časť jeho tela ju chcela. Hneď. Okamžite. Pozrel sa jej do očí a oblízal si pery. Jej pohľad sledoval pohyb jeho jazyka. Prehltla.

"Je mi to ľúto. Bol som blbec. Máš pravdu - vo všetkom, čo si povedala. Občas ma desí, keď si uvedomím, ako veľmi ťa milujem," nakoniec zachrípnuto zašepkal a Hermiona ukročila, rukami mu stále zvierala zápästia.

"Nerob to," zašepkala, krútiac hlavou.

Draco sa zamračil.

"Čo?"

Hermiona zatvorila oči, len aby ich znova otvorila a vyčítavo sa na neho pozrela.

"Prestaň sa ospravedlňovať takýmto hlasom a prestaň sa na mňa takto pozerať! Ja už sa skrátka nechcem viacej cítiť slabá. Kedykoľvek si pri mne, strácam kontrolu. Prestaň sa so mnou zahrávať!" skoro vzlykala.

Draco ju chytil rukami za pás a ona sa okamžite napla. Kľakol si a začul jej prekvapené zalapanie po dychu, keď jej vyhrnul tielko a odhalil jej brucho. Draco zasypával bozkami jej horúcu pokožku a získal od nej zastonanie. Podráždene sa na neho pozrela, kým jeho ruka skĺzala po jej nohách, hladila jej pokožku. Mal pocit, že sa roztopí.

"Vravíš, že strácaš kontrolu, ale nemáš najmenšej potuchy, čo ty robíš mne. Keď si pri mne, nedokážem sa sústrediť. Keď cítim tvoju pokožku či dotyk tvojich pier alebo sa len nadýchnem tvojej vône, potom som stratený. Nikto sa ma nikdy nedotýkal tak ako ty - a to nemyslím fyzicky. Nezahrávam sa s tebou. Som ti absolútne oddaný. Každá minúta bez teba je prázdna. Chcel som odísť, áno, pretože som si myslel, že pre teba existuje niekto lepší. Myslel som si, že si zaslúžiš niekoho lepšieho ako ja. Ale nebol by som zostal mimo príliš dlho."

Hermiona sa na neho vzlykajúco pozrela.

"Prečo nie?" nakoniec zašepkala.

Draco ju mocne objal a pozrel sa na jej nádhernú tvár.

"Pretože nemôžem bez teba žiť."

Hermiona si vzdychla a klesla na kolená. Položila mu ruky na líce a pozrela sa mu do očí, ako keby mu chcela vidieť rovno do duše. Nevedela, že bola tá jediná, ktorá už videla jeho skutočné ja?

"Neopováž sa niekedy znova pomyslieť na to, že odídeš," odhodlane rozkázala a Draco ju objal ešte mocnejšie.

"Prečo?" zamatovo sa spýtal.

Hermiona pritlačila svoje pery na jeho. Bol to bozk ako sladkohorká čokoláda.

"Pretože nemôžem bez teba žiť," nakoniec odpovedala predtým, než ho pobozkala znova a znova a znova...

ooOoo

"Kde je šťastný pár?" spýtal sa znudene vysoký a chladný hlas. "Nevedia, že nikto nenechá lorda Voldemorta čakať?"

Parkinsonovci rovnako ako Malfoyovci sa poslušne uklonili a zamrmlali ospravedlnenia. Bellatrixine oči sa prižmúrili, kým sedela vedľa svojho Pána, pyšná, že je tak blízko neho.

Vyberaná spoločnosť okolo nich bola väčšinou oblečená v čiernych plášťoch a bolo tam len veľmi málo žien. Svetlo bolo tlmené a uprostred miestnosti bol zlatý trón, na ktorom sedel Voldemort. Celá scéna bola tmavá a skľučujúca a každý zvedavo čakal na snúbencov.

Konečne sa otvorili dvere a vošiel zavalitý, ukláňajúci sa smrťožrút.

"Budú tu za niekoľko minút."

Voldemort nedal najavo žiadne emócie.

"Myslím, že by sme mali Draca naučiť dochvíľnosti, že Lucius? Ale nie dnes večer. Toto je koniec koncov jeho zásnubný večierok. A mám pre neho veľké prekvapenie, na ktoré určite nezabudne."

Voldemortove oči zažiarili v očakávaní a Dracovi rodičia sa začali trochu triasť. Uhľovo-čierne oči Severusa Snapa sa prižmúrili a jeho sústredený pohľad sa upriamil na dvere.

 

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: Kapitola 27: Bezvýhradne Od: jerry - 08.11. 2010
no draco si vymyslel sice peknu historku ale rodicia mu na to moc neskocili a hermionu riadne vytocil, sak mu to aj patricne vratila. ale som rad ze sa spamatal a nestihol odist! no a co sa tyka pansy a draca 2, ta je teda poriadne vsimava. ale dost ma desi to voldyho prekvapko. dakujem za preklad

Re: Kapitola 27: Bezvýhradne Od: teriisek - 07.11. 2010
Ten konec se mi nelíbí, nelíbí!!! Zajímalo by mě, jestli Draco 2 prozradí Pansy, kdo skutečně je, protože ta holka je zjevně chytřejší, než se zdá... a pokud jí to prozradí, doufám, že ona neudělá nějakou kravinu... Část u Hermioniných rodičů byla super, i když Draco by si zasloužil proplesknout... a je vidět, po kom je Hermiona tak chytrá;) Fakt jsem neuvěřitelně napjatá, jak to skončí.. protože zatím to vypadá dost bezvýchodně a kapitol už moc nezbývá... Díky moc za překlad, jsi dokonalá (a já jen zírám, jaká je to zase rychlost, spíš ty vůbec někdy? )

Re: Kapitola 27: Bezvýhradne Od: denice - 07.11. 2010
V této kapitole je skvělá Pansy, moc lituji, že je tak nešťastně zamilovaná a není jí pomoci. Je velmi bystrá a jsem moc zvědavá, jestli se Dracovi povede vymluvit jí její podezření. Hermionini rodiče jsou také skvělí, kdyby Draco neměl jiné starosti, pěkně by mu spadl hřebínek - je tak hrdý na své intrikánské schopnosti a tady si dva mudlové v něm čtou jako v otevřené knize. Moc jsem zvědavá, co plánuje Voldemort, možná se to za chvíli dozvím... moc děkuji, Jimmi!

Re: Kapitola 27: Bezvýhradne Od: Zuzana - 07.11. 2010
Ja som sa skoro rozrevala, keď Draco povedal svoju verziu Hermioniným rodičom. Úplne som cítila ako jej ublížil. Ale Grangerovci sú perfektní obaja. A jej mama to Dracovi vysvetlila úplne nádherne. Som rada, že pochopil a ich udobrenie sa... tak z toho som bola úplne hotová. To bolo dokonalé. A čo zase blbne Draco2??? Má pravdu, že Pansy bude trpieť, ale ona bude trpieť tak či tak, teda nech nerobí hlúposti a drží sa plánu. Aké prekvapenie má Voldemort? Tak teraz sa vážne bojím.

Re: Kapitola 27: Bezvýhradne Od: JSark - 07.11. 2010
Som rada, že Draco prestal strečkovať. A desím sa Voldyho prekvapenia. :§

Re: Kapitola 27: Bezvýhradne Od: anonym - 07.11. 2010
myslím, že to prekvapenie sa nebude staršiemu Dracovi páčiť.

Re: Kapitola 27: Bezvýhradne Od: cyrus - 07.11. 2010
Uuuu uuuu naberame grady, ze? dobre dobre... dakujem velmi pekne :)

Re: Kapitola 27: Bezvýhradne Od: bbarka - 07.11. 2010
Hehe, Draco očividne rodičov neoklamal...ale na to majú rodičia vždy akýsi šiesty zmysel Jasné, že bol potom mäkký v kolenách a išiel za Hermionou...tá mu to teda ale poriadne natrela Nemal šancu... A som neskutočne zvedavá, čo poriešili Pansy a Draco2 (do kelu, či 1? no proste ten z budúcnosti:D) Odišli spolu? Povedal jej pravdu? Dúfam, že neurobila scénu.  A hlavne dúfam, aby Voldemort neurobil scénu! Ach, je to také napínavé!!! Ďakujem Jimmi!

Re: Kapitola 27: Bezvýhradne Od: doda357 - 07.11. 2010
Som rada,že to Hermiona riadne vysvetlila Dracovi a dokonca aj názorne a dúfam, že už ho nikdy nenapadne od nej odísť. Helen a Jonathan sú úžasní. Helen Dracovi asi tiež poriadne poradila. A vyšlo najavo, že Draco asi nie je až taký dobrý v klamaní, ako sa nazdával Draco 2 a Pansy.... úžasné, tie jeho spomienky... ach... Mám pocit, že to bude niečo riadne zlé... Som na tom vážne závislá Ďakujem za krásnu kapitolu, veľmi sa teším na ďalšiu. Som prvá
Re: Kapitola 27: Bezvýhradne Od: Jimmi - 07.11. 2010
Super, ale niet divu. Vieš, myslela by som si, že si ľudia spočítali, že za týždeň to tu bude celé a tak to nečítajú. Lenže toľko kliknutí by sme nenarobili sami atď. Povedala som si, že sa tým nedám otráviť, ale chute do ďalšieho prekladania mi to fakt nedodalo. Ďakujem strašne moc. Myslím, že je jedno, čo zverejňujem jednu denne alebo ich dám viac naraz, takže dokončím ešte 28 a kedy sa dostanem k zvyšku uvidím. Ďakujem ti za všetko. Inak tie biele plášte - nakoniec som ich tam nechala, pretože prišli domov nečakane, možno im susedia zavolali, že majú hostí alebo čo. Ale blbosť je to riadna. Alebo mali v práci voľno, napadlo ich, že majú prázdny dom, tak to chceli využiť... ani si plášte nestihli dať dole.

Prehľad článkov k tejto téme:

. Pdf na stiahnutie: ( Jimmi )19.11. 2010Pdf na stiahnutie
velvet86: ( Jimmi )15.11. 2010Kapitola 32: Stratení a nájdení
velvet86: ( Jimmi )15.11. 2010Kapitola 31: Sedem viteálov - časť druhá
velvet86: ( Jimmi )12.11. 2010Kapitola 30: Sedem viteálov - časť prvá
velvet86: ( Jimmi )11.11. 2010Kapitola 29: Šou začína
velvet86: ( Jimmi )09.11. 2010Kapitola 28: Odpočítavanie
velvet86: ( Jimmi )08.11. 2010Kapitola 27: Bezvýhradne
velvet86: ( Jimmi )07.11. 2010Kapitola 26: Keď vôbec nič nevravíš
velvet86: ( Jimmi )06.11. 2010Kapitola 25: Opätovné stretnutie
velvet86: ( Jimmi )05.11. 2010Kapitola 24: Zrada
velvet86: ( Jimmi )04.11. 2010Kapitola 23: Rozplývajúci sa sneh
velvet86: ( Jimmi )03.11. 2010Kapitola 22: Zasnúbenie
velvet86: ( Jimmi )02.11. 2010Kapitola 21: Brloh
velvet86: ( Jimmi )01.11. 2010Kapitola 20: Viera
velvet86: ( Jimmi )31.10. 2010Kapitola 19: Malfoy Manor
velvet86: ( Jimmi )30.10. 2010Kapitola 18: Vianoce
velvet86: ( Jimmi )29.10. 2010Kapitola 17: Priznanie
velvet86: ( Jimmi )28.10. 2010Kapitola 16: Blízkosť
velvet86: ( Jimmi )27.10. 2010Kapitola 15: Konfrontácia
velvet86: ( Jimmi )26.10. 2010Kapitola 14: Prezradenie
velvet86: ( Jimmi )25.10. 2010Kapitola 13: Obeť
velvet86: ( Jimmi )24.10. 2010Kapitola 12: Čo keď
velvet86: ( Jimmi )23.10. 2010Kapitola 11: Priatelia a milenci
velvet86: ( Jimmi )22.10. 2010Kapitola 10: Oddanosť
velvet86: ( Jimmi )21.10. 2010Kapitola 9: Zbohom
velvet86: ( Jimmi )20.10. 2010Kapitola 8: Neúplnosť
velvet86: ( Jimmi )19.10. 2010Kapitola 7: Príťažlivosť
velvet86: ( Jimmi )18.10. 2010Kapitola 6: Halloween
velvet86: ( Jimmi )17.10. 2010Kapitola 5: Starosti srdca
velvet86: ( Jimmi )16.10. 2010kapitola 4: Spoznávania
velvet86: ( Jimmi )15.10. 2010Kapitola 3: Nesplniteľná misia
velvet86: ( Jimmi )14.10. 2010Kapitola 2: Cudzinci
velvet86: ( Jimmi )13.10. 2010Kapitola 1: Život a smrť
velvet86: ( Jimmi )12.10. 2010Úvod k poviedke