Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Skok v čase

Kapitola 30: Sedem viteálov - časť prvá

Skok v čase
Vložené: Jimmi - 12.11. 2010 Téma: Skok v čase
Jimmi nám napísal:

Leap in time

30. kapitola –
Šou začína

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/4819482/30/Leap_in_Time

Preklad: Jimmi

Beta-read: Doda357

 Ak viete, čo sa stane, dokážete zmeniť budúcnosť? Draco to chce skúsiť. Stratil všetko a zložil sľub. Bude ho schopný dodržať?

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní velvet86, ktorá napísala túto fanfiction.

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Kapitola 30: Sedem viteálov - časť prvá

Pansy sa vždy považovala za tvrdé dievča, ktoré sa tak ľahko nevydesí. Keď zrazu uvidela premiestniť sa pred nich bandu smrťožrútov, jej názor na seba sa nečakane zmenil. Navôkol lietali kliatby a  skoro ju jedna zasiahla, keď ju zrazu silná ruka odtiahla nabok a zachránila pred tým, aby bola paralyzovaná alebo možno dokonca mŕtva. Pansy vzhliadla do vrelých očí Rona Weasleyho, ale skôr než mohla prehovoriť čo i len slovka, zrazu zacítila, že ju iná ruka berie za ruku a tmavý les zmizol v zavírení tieňov.

Keď mohla znova dýchať, všimla si, že je v skutočnosti na veľmi známom mieste.

"Rokfort?" zrazu sa vedľa nej spýtal Weasley.

Stáli pred tým obrovským hradom a Pansy sa nikdy necítila šťastnejšia, že je späť.

"Napadlo mi, že radšej strávite viacej času v škole než v lese plnom smrťožrútov, pán Weasley, ale ak som sa zmýlil, vezmem vás späť rýchlejšie než poviete metlobal."

Pansy sa zvrtla a zahľadela sa do uhľovo-čiernych očí Snapa, ktorý ich pozorne sledoval. Bolo v jeho pohľade niečo podobné záujmu?

Weasley si odfrkol.

"Áno, iste. Radšej by som mal doživotne Elixíry, než by som sa vrátil do toho zasraného lesa," zamrmlal tak ticho, že ho Snape nemohol počuť.

Pansy sa nedokázala vyhnúť úsmevu, ale ten skoro okamžite zmizol, keď si všimla, že sú tu len oni traja.

"Kde je Draco?" spýtala sa znepokojene a Weasley si znova odfrkol.

"Ktorý?" spýtal sa sucho.

Pansy na neho zúrivo zazrela a potom sa pozrela na Snapa, ktorý mal kamennú tvár ako vždy.

"Podarilo sa im uniknúť - všetkým. Stretneme sa znova tu na Rokforte, len čo splníme naše úlohy."

Weasleyho oči sa prižmúrili. Vymenil si pohľad s Pansy, ktorá presne vedela, čo si myslí, pretože to bola tá istá myšlienka, ktorá jej krúžila v mysli.

"My budeme hľadať Bystrohlavovej diadém," pomaly uzavrela a Snape prikývol.

"Nesmieme plytvať časom. Vzal by som vás oboch domov a urobil to sám, ale nanešťastie nemôžem. Inak by nás vystopovali až sem."

Snape sa na nich pozrel skôr, než pokračoval hrubým hlasom, ktorý neumožňoval odpor.

"Od tohto okamihu budete obaja dôsledne plniť moje inštrukcie. Ak nie, zistíte, že som oveľa horší než vaša najhoršia smrťožrútska nočná mora."

Tentoraz Weasley mlčal a Pansy len prikývla, istá si, že jej obľúbený profesor by nikomu nedovolil, aby jej ublížil.

Bolo zavčasu ráno a temnotu konečne začali rozptyľovať prvé slnečné lúče. Pansy zrazu spoľahlivo vedela, že tento deň všetko zmení.

ooOoo

Draco sa nikdy necítil horšie, než v tom okamihu, keď mu zrazu Hermiona zmizla pred očami, držiac za ruku jeho budúce ja a Ginny. Draco chcel ísť za ňou, ale skôr než sa vôbec mohol pokúsiť tak urobiť, jeho ruku už chytil Dumbledore a spolu s Potterom opustili ten prekliaty les.

Teraz stáli na opustenej muklovskej ulici v centre Londýna, ale jediné, čo videl, bol Hermionin šokovaný výraz, keď zrazu odnikiaľ začali vyskakovať smrťožrúti. Keď mu zmizla pred očami, na krátky okamih ho napadlo, že je to možno naposledy, čo ju vidí. Ale stále existovalo toľko vecí, ktoré jej chcel povedať. Tak veľa vecí, ktoré chcel urobiť...

Draco sa zhlboka nadýchol a pokúsil sa uvoľniť. Hermiona bola s jeho budúcim ja. Komu mohol väčšmi dôverovať než sebe samému? On by nikdy nikomu nedovolil, aby sa jej čo i len prstom dotkol. Draco sa rozhliadol trochu pokojnejšie a pokúsil sa sústrediť na ich úlohu.

Ani sa nemusel pýtať kde sú. Už tam bol so svojim otcom a vedel, že nič menej než Ministerstvo mágie nebolo ukryté za tou ošarpanou budovou pred nimi.

"Ako smrťožrúti vedeli, kde nás nájsť? Kde sú ostatní?" spýtal sa znepokojene Potter a Dumbledore odpovedal svojim zvyčajne pokojným hlasom.

"Nie som si istý, ale predpokladám, že sledovali profesora Snapa. Dokonca aj keď mu Voldemort verí, stále je dosť tých, čo mu neveria. Vaši priatelia sú v bezpečí. Profesor Snape sa premiestnil s pánom Weasleym a slečnou Parkinsonovou na Rokfort, pán Malfoy z budúcnosti je so slečnami Grangerovou a Weasleyovou v blízkosti Šikmej uličky."

Potter sa zamračil a chcel položiť pár otázok, ale Draco ich nechcel počuť.

"Hermiona je tiež tu v Londýne?" spýtal sa prekvapený, jeho srdce búšilo rýchlejšie pri pomyslení, že bola tak blízko.

Dumbledore prikývol a Potter nemohol skryť pobavený úškrn.

"Mali by sme sa stretnúť a urobiť nový plán ako dostať tie viteály," nakoniec Potter navrhol a Draco súhlasne prikývol. Ale Dumbledore pokrútil hlavou, súcitná iskra v jeho očiach.

"Nie je času. Pokúsia sa získať pohár u Gringottovcov a my by sme sa mali sústrediť na úlohu navštíviť Ministerstvo mágie. Som si istý, že ma Dolores rada uvidí."

Draco pozrel na Pottera, ktorý sa sám netváril príliš nadšene, ale ani jeden sa nesťažoval. Draco si nechcel predstaviť, ako Hermionu u Gringottovcov chytia, ale nemohol urobiť nič, aby jej práve teraz pomohol. Čím skôr získajú ten prekliaty medailón, tým skôr sa s ňou bude môcť stretnúť.

"Dobre, poďme, nech to máme za sebou. Nemáme veľa času," nakoniec odhodlane prehovoril a vyslúžil si prikývnutie od Dumbledora a chápavý pohľad od Pottera. Otravný idiot...

"Ale skôr než pôjdeme, obaja mi musíte sľúbiť, že urobíte presne to, čo poviem. Bez protestov."

Dumbledorove modré oči boli nemilosrdné a po tom, čo si vymenili ďalší pohľad, Potter a Draco nakoniec obaja súhlasne prikývli.

Z toho spokojného úsmevu, ktorý sa zjavil na Dumbledorových perách, sa Draco zachvel, ale pokúsil sa zakryť svoje znepokojenie. Nebolo času na pochybnosti.

ooOoo

"Myslíte, že nespoznajú, že nie som ona?" spýtala sa ustarane Hermiona.

"Len musíš zahrať, že si odporná mrcha, potom by to nemal byť problém," odpovedala Ginny so žmurknutím a podala jej čierny plášť, ktorý si mala obliecť.

Draco z budúcnosti stál vedľa nich, jeho sivé oči upreté na obe dievčatá. Prenajali si izbu v Drevenom kotlíku a teraz pripravovali všetko na ich návštevu Gringottovcov. Stále bolo zavčasu, takže museli počkať, až kým tú veľkú banku neotvoria. Hermiona sa pozrela na magické hodiny v rohu izby. Stále zostávalo desať minút...

Pozrela sa do zrkadla a zaškerila sa. Vyzerala presne ako Bellatrix a nenávidela tie temné oči, ktoré sa na ňu pozerali spiatky z jej odrazu.

Dracovi sa podarilo od svojej tety ukradnúť niekoľko vlasov a Hermiona použila jeden z ich Všehodžúsov, aby sa premenila na ženu, ktorú nenávidela najviac na svete. Bola to ich jediná šanca dostať sa do trezoru Lestrangeových. Bolo to nebezpečné, ale nie nemožné. Ginny sa premenila na zavalitého smrťožrúta s podlou tvárou a Draco použil komplikované kúzlo, aby sa urobil pre ostatných neviditeľným.

Hermiona si vzdychla.

"Dúfam, že to neskončí zle."

Ginny sa zamračila, ale nič nepovedala. Všetci boli napätí a vydesení, ale tiež odhodlaní uspieť.

Hermiona sa pozrela na Dracov nehybný výraz a skoro mohla cítiť jeho napätie. Toto bola jeho šanca napraviť všetko, čo sa stalo v jeho budúcnosti. Ich oči sa stretli a Hermiona pocítila známe brnenie, ktoré mohol vyvolať len Draco.

"Poďme," nakoniec chrapľavo povedal a obe dievčatá sa zhlboka nadýchli.

Hermiona sa ešte raz pozrela do toho obrovského zrkadla. Mala bledú tvár ohraničenú dlhými, jemnými vlasmi a jej tmavé oči žiarili. Konečne bol čas ísť.

ooOoo

Pansy nasledovala Weasleyho a Snapa do hradu a po prvý raz za niekoľko dní si znova pripadala v bezpečí. Dopriala si okamih úľavy. Bolo skoro ráno a väčšina študentov, čo zostala počas zimných prázdnin na Rokforte, ešte stále spala.

Všetko bolo tiché a pokojné a Pansy si predstavila, aké by bolo úžasné ísť do svojej spálne a ľahnúť si do svojej postele kráľovských rozmerov. Aké ľahké by bolo predstierať, že to všetko bol len sen. Predstierať, že sa Draco nikdy nezamiloval do Grangerovej a že Temný pán je stále len temná spomienka z minulosti. Všetko mohol byť také ľahké. Ale realita bola iná a Pansy si uvedomila, že jej chránený život už nikdy nebude znova rovnaký. Vzdychla si a dostalo sa jej podivného pohľadu od Weasleyho. Ako keby chápal, čo práve cíti. Ako keby vedel.

Pansy vždy považovala Weasleya za neohrabaného, necitlivého priateľa Pottera a Grangerovej. Pre ňu nikdy nebol nezávislým človekom, bol len časťou toho otravného tria. Ale teraz sa sama seba začala pýtať, čo je to v skutočnosti za človeka. Kráčal vedľa nej v modrých džínsach a hnedom svetri, ruky strčené vo vreckách.

Samozrejme, že v porovnaní s Dracom bol nula. Nemal ten sebavedomý spôsob chôdze, ten srdcelámajúci úsmev, tie pôsobivé šedé oči, ktoré dokázali dievča roztriasť. Weasleyho spôsob chôdze bol bezstarostný, jeho úsmev drzý a jeho oči boli srdečné a hlboké. A jeho pery boli zmyselné spôsobom, z ktorého sa Pansy začervenala. O čom to do pekla premýšľala?

Predtým ju zachránil. Keby ju nestiahol nabok, zranili by ju alebo zabili. Nemal žiaden dôvod chrániť ju, ale aj tak to urobil. Nie Draco, ale Weasley. Pansy mu venovala krátky pohľad a všimla si, že sa na ňu pozerá. Okamžite sa trochu začervenaný odvrátil.

Pansy sa usmiala.

"Vďaka," zašepkala a Weasley sa na ňu prekvapene pozrel.

"Za čo?" spýtal sa potichu.

"Za to, že si ma predtým zachránil. Nevidela som, že sa tá kliatba blíži," odpovedala Pansy a nedokázala zabrániť červeni na svojich lícach.

Weasley zjavne nevedel čo s rukami alebo čo urobiť, tak len pokrčil plecami.

"To je okej."

Pansy sa znova usmiala a prikývla. Bol to blbec. Absolútne neschopný rozprávať sa s dievčaťom. Jej úsmev sa rozjasnil. Ani trochu nebol podobný Dracovi. A to bola na Weasleym práve tá najlepšia vec.

Konečne stáli pre prázdnou kamennou stenou na siedmom poschodí. Snape sa otočil a pozrel sa z Pansy na Weasleyho a späť.

"Musíme okolo tejto steny trikrát prejsť a sústrediť sa na to, čo chceme nájsť. Ak pôjde všetko tak, ako má, zjavia sa dvere," zatiahol, jeho čierne oči ostražité.

Začali chodiť po prázdnej chodbe a Pansy sa pokúšala myslieť na Bystrohlavovej diadém a miesto, ktoré Potter popísal. Nemuseli čakať dlho. Zrazu sa pred nimi zjavili obrovské dvere a keď ich Snape otvoril, stáli v miestnosti podobnej katedrále s tisíckami vecí, ktoré tu boli za storočia ukryté.

"Nasledujte ma," nakoniec chladne povedal Snape. Pansy s Weasleym si vymenili pohľady a vošli do tej veľkej miestnosti.

Draco z budúcnosti im popísal úkryt diadému detailne, ale aj tak im chvíľu trvalo, kým ho našli. Weasley sa fascinovane rozhliadal a Pansy vedela, že by miloval stráviť tu celý deň, len aby zistil, čo môže nájsť. Prevrátila očami nad jeho nadšením, ale aj tak sa usmiala.

Nakoniec našli ten prekliaty diadém na hlave jednej škaredej kamennej busty a Snapove oči stemneli ešte viac, keď na ten starodávny šperk položil svoje prsty. Pansy si nemohla pomôcť, ale napadlo ju, že to bolo príliš ľahké. Striasla sa a objala sa rukami, ako keby sa chcela chrániť pred temnou aurou objektu, ktorý práve objavili.

Snapove oči na krátky okamih desivo zažiarili, ale potom ukryl diadém vo svojom plášti. Keď sa otočil tvárou k nim, mal svoj zvyčajný chladný výraz.

"Musíme to zničiť tak skoro ako je možné. Temná sila je mimoriadne mocná."

Pansy sa zamračila.

"Nemali ste priniesť Chrabromilov meč, aby sme zničili viteály? Kde je?"

Snape im venoval jeden zo svojich zriedkavých úsmevov.

"Ten meč je vo vlastníctve Dumbledora. Musíme nájsť iný spôsob."

"Mohli by sme zísť do Tajomnej komnaty. Stále by tam malo byť niekoľko zubov baziliska," zrazu povedal Weasley a začervenal sa pod prekvapenými pohľadmi, ktoré si tým vyslúžil.

"Ach, no tak, ja nie som úplne blbý, dobre?" nakoniec urazene zamrmlal a Pansy len s úsmevom pokrčila plecami, kým Snape sa mračil, evidentne stratený v myšlienkach.

"Pokiaľ viem, len ten kto ovláda hadí jazyk, môže otvoriť komnatu..." vyhlásil vecne.

Teraz bol Weasley ten, kto pokrčil plecami.

"Viem ako tie slová vysloviť. Mohol by som sa pokúsiť tie zvuky napodobniť a možno to vyjde."

Snape len prikývol.

"Minimálne je to lepšie než čakať na meč."

Pansy mohla sťažka zakryť prekvapenie, ale potom si všimla tiene pod Snapovými očami a jeho bledú tvár a napadlo ju, že možno tento viteál kladie na neho väčšie nároky, než by kedy priznal.

Nasledovali Weasleyho do dievčenskej kúpeľne a dívali sa, ako niečo hľadá. Sklonil sa k jednému kohútiku a nakoniec sa znova spokojne postavil.

"Tu je to," povedal, len aby sa znova sklonil.

Pansy sa k nemu zvedavo priblížila a zbadala hada vyrezaného na kohútiku.

"Toto je vchod?" zvedavo sa spýtala a Weasley sa otočil a prikývol.

Nikdy predtým k nemu nebola tak blízko. Pansy ukročila a začervenala sa. Weasley jej venoval krátky pohľad, ale potom sa vrátil späť k tomu hadíkovi.

Otvoril pery a vydal čudný zvuk, ktorý znel ako syčanie. Nič sa nestalo. Weasley sa zamračil a pokúsil sa znova a zrazu mala Pansy dojem, že sa ten malý had skutočne pohol.

"Skús to znova," prikázala a Weasley vydal ten čudný zvuk ešte raz. Tentoraz to fungovalo. Umývadlo zmizlo a namiesto neho sa zjavila obrovská rúra.

"Po tebe," s úškrnom povedala Pansy.

Weasley si pobavene odfrkol, ale skôr než mohol odpovedať, Snape sa zrazu postavil medzi nich.

"Obaja pôjdete okamžite do svojich spální. Už ste urobili dosť. Odteraz to prevezmem ja."

Pansy chcela niečo povedať, ale Snapov výraz jej to nedovolil. Weasley sa mračil, nie si istý, ako povedať to, čo povedať chcel.

"Postarajte sa, že vás nikto neuvidí," prikázal Snape skôr, než zmizol v tme tej rúry.

Pansy neveriacky pokrútila hlavou.

"Po tom všetkom, čo nám povedal Draco z budúcnosti, nie je ľahké zničiť viteál. Čo ak to nedokáže urobiť sám?"

Weasley si vzdychol.

"Pôjdem za ním. Ty sa vrátiš do spálne."

Pansy si odfrkla.

"Áno, iste, ako keby som ťa nechala ísť samého."

Stála tam s rukami v bok a namiesto dohadovania sa, ako by to bol Draco určite urobil, Weasley jej zrazu ponúkol ruku.

Pansy sa na jeho ruku pozrela a bez zaváhania ju chytila a prikývla. Weasleyho ruka bola teplá, presne taká ako jeho oči a ten úsmev, čo jej venoval. Nikdy by ju nenapadlo, že toto teplo bude také príjemné. 

ooOoo

Draco stál vo verejných záchodoch pred zrkadlom. Nemohol uveriť, že toto je skutočne on. Jedného dňa Pottera určite zabije. Zazrel na starého muža v modrom plášti s mnohými vráskami, ktorý s námahou dokázal zakryť svoj úškrn.

"Pekné šaty, Malfoy," ten cudzí starý muž sa pobavene zaškeril.

Draco prižmúril oči, ale nič nepovedal, pretože Dumbledore sa k nim už otočil a sledoval ich s úsmevom.

"Takže, ste pripravení? Harry? Draco?"

Potter prikývol. Vyzeral smiešne s bielymi vlasmi a tým obrovským  nosom, nespomínajúc, že bol nižší než Draco. Ale aspoň bol Potter muž. Starý a škaredý, ale stále chlap. Draco ešte raz zazrel do zrkadla. Spolu s vlasmi toho starého čarodejníka vzali tiež vlasy štíhlej čarodejnice v tom istom modrom plášti. Mala hnedé kučery, hnedé vlasy a pehy a mala asi štyridsať rokov. A samozrejme, že mala oblečené tie zasrané šaty.

Draco cítil, ako mu chladný vzduch prefukuje okolo nôh a nemohol uveriť, že sa dievčatám páči nosiť sukne v najhlbšej zime. Bolo chladno a nepríjemne a on vyzeral ako blázon. Nespomínajúc, že Potter by sa asi rád váľal od smiechu po zemi.

Draco si vzdychol. Aspoň že ho Hermiona takto nemohla vidieť. Po prvý raz odkedy zmizli z toho lesa bol Draco rád, že bol od nej odlúčený.

Plán bol jednoduchý. Keď bol s nimi Dumbledore, nebude problém vojsť na Ministerstvo mágie. Vedeli, kde nájsť Umbridgeovú a nebudú plytvať časom, aby ten medailón ukradli. Dumbledore mal pripravený duplikát, takže tá ropucha si to ani nevšimne. Draco bol stále nervózny, ale sebaistý. A Potter sa zjavne cítil rovnako. Pokiaľ bol nablízku Dumbledore, budú v poriadku.

"Som pripravený," nakoniec prehovoril a jeho hlas znel ako hlúpe čvirikanie.

Potter sa začal smiať tak silno, že trvalo skoro päť minút než sa upokojil dosť na to, aby mohli konečne odísť. Dumbledore sa len usmial a venoval Dracovi súcitný pohľad.

Áno, jedného dňa Pottera určite zabije...

ooOoo

Všetci vedeli, že Bellatrix Lestrangeová bola jedným zo smrťožrútov, ktorým sa podarilo pred rokom uniknúť z Azbakanu. Od tej hroznej bitky na Ministerstve mágie minulý rok ju nikto znova nevidel. Takže bolo pre Hermionu samozrejme nemožné len tak prejsť Šikmou uličkou prestrojená za Bellatrix. Našťastie Draco poznal niekoľko poriadne dobrých trikov, aby sa nielen sám zneviditeľnil, ale taktiež aby zneviditeľnil iných ľudí. Takže jediný človek, ktorý ich mohol vidieť, bola Ginny, ktorá vyzerala ako náladový čarodejník v pomačkanom plášti. Pretože bolo zavčasu ráno, na ceste aj tak nebolo veľa ľudí. Hermione sa aj tak uľavilo, keď vošli do obrovskej bielej čarodejníckej banky.

Množstvo škriatkov malo plné ruky práce s prepočítavaním peňazí, vážením diamantov a iných drahokamov a vedením záznamov. Hermiona sa zhlboka nadýchla a cítila, že to kúzlo neviditeľnosti zmizlo. Reakcie neboli také zlé, ako predpokladala. Škriatkovia sa veľmi o smrťožrútov nestarali. Vo všeobecnosti nemali čarodejníkov radi, takže vážne nerobili rozdiel medzi tými dobrými a tými zlými. Hermiona aj tak očakávala trochu vystrašenú či odsudzujúcu reakciu, ale pozerali sa na ňu len zvedavo.

"Miona, pokračuj. A nezabudni byť protivná," zasyčala Ginny potichu a Hermiona sa konečne pohla k jednému zo škriatkov, ktorý vyzeral trošku prístupnejšie.

"Dobré ráno, slečna Bellatrix. Je to prekvapenie vidieť vás tu," pozdravil škriatok vysokým hlasom.

Hermiona len znudene prikývla.

"Musím si niečo vziať z môjho trezoru. A nechcem, aby niekto vedel, že som tu bola. Dokážete si predstaviť, čo sa inak stane," prehovorila tým ľadovým hlasom, ktorý tak veľmi nenávidela, na jej perách krutý úsmev.

Škriatok prikývol.

"Iste, slečna Bellatrix. Bodrod vás zavedie k vášmu trezoru. Prosím, nasledujte ho."

Hermiona znova prikývla a pokúsila sa ignorovať svoje rýchlo bijúce srdce. Zacítila na pleci Dracovu teplú ruku a trochu sa uvoľnila.

Škriatok menom Bodrod šiel napred a Hermiona, Ginny a Draco ho nasledovali. Posadili sa do jedného z vozíkov a jazdili po dobu, ktorá im pripadala ako hodiny. Hermiona mala pocit, že idú hlbšie a hlbšie a potom prešli skrz vodopád a Hermiona si okamžite všimla, že je niečo zle.

Ginny vyzerala zase ako ona a Draco bol dokonale viditeľný. A ona nepotrebovala zrkadlo, aby vedela, že tiež už viacej nevyzerá ako Bellatrix Lestrangeová.

Bodrod sa podlo uškrnul a práve otvoril ústa, aby niečo povedal, keď jeho výraz zrazu zostal prázdny.

"Vezmeš nás k trezoru Lestrangeových. Otvoríš dvere a postaráš sa, že nás nikto neuvidí. Počkáš, až kým neskončíme."

Dracov hlas znel ako kúzlo a Hermiona sa zaksichtila. Kliatbu Imperius nemala rada. Vedela, že to bolo nevyhnutné, ale aj tak sa jej to nepáčilo.

Bodrod len prikývol a pokračovali v ceste.

"Čo sa stalo?" zmätene sa spýtala Ginny.

"Ten vodopád je vytvorený tak, aby odhalil všetky druhy prevlekov. Je to ochranný mechanizmus," sústredene odvetil Draco. "Znamená to, že majú podozrenie. A teraz vedia, že u Gringottovcov sú podvodníci."

"Ako do pekla by sme mali toto miesto vôbec opustiť?" hystericky sa spýtala Hermiona, ale Draco jej venoval malý úsmev.

"Mám plán. Ale najprv poďme nájsť ten viteál."

ooOoo

Ministerstvo mágie bolo miestom moci a bohatstva. Draco mal toto miesto vždy rád, ale teraz zrazu pociťoval niečo iné. Všetko sa zdalo byť také povrchné a bez akéhokoľvek tepla. Nedokázal povedať, prečo to takto cítil, ale nemalo to nič spoločné s jeho oblečením.

Dumbledore prešiel vstupnou halou, ako keby tu bol doma a na perách mal slabý úsmev. Potter a on sám ho nenápadne nasledovali. Bolo by to vyzeralo čudne, keby tadeto prechádzali spoločne. Všetci Dumbledora úctivo zdravili a väčšina ľudí bola prekvapená, ale šťastná, že ho vidí.

Trojica vstúpila do prázdneho výťahu a Dumbledore predstieral, že hovorí s Dracom, ktorý nasadil prihlúply úsmev.

"Kde je Umbridgeovej pracovňa?" spýtal sa Potter akonáhle boli sami.

"Na tom istom poschodí ako ministrova. Myslím, že Scrimgeour ju chce mať pod dohľadom. Nemá ju veľmi rád, pokiaľ je mi známe," žmurkol Dumbledore.

Draco nemohol uveriť, že Dumbledore je taký uvoľnený. Pozrel na Pottera, ktorý bol zjavne zvyknutý na ten rozčuľujúci pokoj.

"Navštívim ministra, kým sa vy dvaja postaráte o Dolores. Augusta Burbageová je jej priateľka, Draco, takže myslím, že bude najlepšie, ak sa Harry ukryje pod neviditeľný plášť, kým sa s ňou budeš rozprávať. Som si istý, že nájdete spôsob, ako jej vziať ten medailón a nahradiť ho duplikátom, ktorý som vytvoril," s úsmevom prehovoril Dumbledore a Draco sa na neho len prekvapene pozrel.

"Vy s nami nepôjdete?" nakoniec sa spýtal a Dumbledore len pomaly pokrútil hlavou.

"Dolores a ja sa vážne nemáme radi. Mala by podozrenie, kebyže ju požiadam o návštevu. Som si istý, že vy dvaja túto úlohu zvládnete. A som nablízku, takže žiadne obavy."

"Ale vy budete zamestnaný ministrom," ozval sa zamračene Potter.

Dumbledore len pokrčil plecami.

"Ľudia ma videli, Harry. Nemyslíš, že by bolo čudné, keby som prišiel na ministerstvo bez toho, žeby som navštívil ministra?"

Potter neodpovedal. Dumbledore mal pravdu. Nebol náhodný čarodejník, ktorý mohol prísť a odísť, ako sa mu zachcelo. Bol slávny a ľudia by vážne hovorili o tom, keby zavítal na návštevu a ministra nenavštívil.

Draco s Potterom si vymenili pohľady a keď nakoniec výťah dosiahol správne poschodie, trojica sa rozišla rozličnými smermi.

Potter bol teraz ukrytý pod neviditeľným plášťom a Draco sa na tých vysokých podpätkoch cítil podivne sám.

"Nemaj obavy, vyzeráš sexy," zachichotal sa Potter a Draco na neho na oplátku zazrel.

"Radšej drž zobák, inak ti..." začal tým svojím vysokým hlasom, keď sa dvere na pracovni zrazu otvorili a vyšla Umbridgeová.

Potter sa vedľa neho napäl a Draco sa cítil rovnako. Umbridgeová sa veľmi nezmenila. Stále vyzerala ako škaredá ropucha. Draco nasadil falošný úsmev.

"Dolores!" začal a vedel, že Potter sa asi nedokázal vyhnúť zaškereniu pri zvuku jeho upišťaného hlasu.

"Ach, Augusta. Čo tu robíš?" spýtala sa Umbridgeová, jeden z jej hnusne sladkých úsmevov na perách.

Draco mal pocit, že hodí šabľu.

"Vlastne som sa ťa chcela spýtať, či by si si so mnou nedala šálku kávy. V poslednej dobe sme nemali veľa času porozprávať sa."

Umbridgeová sa zamračila.

"Ale včera sme boli spolu na obede," odvetila trochu zmätená a Draco mlčky zaklial.

"Viem, vlastne som ti chcela len niečo povedať. Je to súkromné, takže by ti nevadilo, keby sme sa vrátili do tvojej pracovne? Nebude to trvať dlho."

"Je to o ty-vieš-o-čom?" spýtala sa vzrušene Umbridgeová a Draco s úsmevom prikývol.

"Áno, len poďme do tvojej pracovne."

Nemal potuchy, o čom Umbridgeová hovorí, ale aj tak mu to bolo jedno. Ona len zvedavo prikývla a viedla Draca späť do svojej pracovne.

Len čo zatvorila dvere, Draco na ňu namieril prútik a povedal: "Ani hnúť!"

Umbridgeovú hodilo o stôl, jej škaredá tvár bledá ako stena.
Potter si zložil plášť a zúrivo na neho zazrel.

"Čo to do pekla robíš, Malfoy?"

Draco mu venoval chladný pohľad, hoci v tomto tele nemalo rovnaký účinok.

"Čože? Čakal si odo mňa, že si dám s tou ropuchou čajíček? Nemám potuchy, o čom rozprávala. Vezmi ten medailón a prestaň mi liezť na nervy, chcem vypadnúť z týchto šiat raz a navždy."
Potter si odfrkol a sklonil sa k Umbridgeovej. Naozaj mala zlatý medailón a Potter zadržal na chvíľu dych, než ho opatrne nahradil Dubledorovým duplikátom, ktorý mal pripravený.

"A teraz? Mali by sme ju nechať len takto?"

Draco pokrútil hlavou.

"Nie. Poď sem a pomôž mi."

Chytili Umbridgeovú a usadili ju na jej kancelársku stoličku. Tvár jej dopadla na stôl, ale ani Harry, ani Draco sa o to nestarali. Umbridgeová nebola niekým, kto by si zaslúžil ohľaduplnosť.

"Dobre, poďme," nakoniec povedal Draco a Potter sa na neho zmätene pozrel.

"Nemali by sme ju najprv zobudiť? Ľudia si všimnú, že bola omráčená, nie?"

Draco si vzdychol.

"Dobre, dobre. Ja odídem a ty ju zobuď. Nech si myslí, že toto bol len sen. Nuž, dúfajme, že si to bude myslieť."

Potter prikývol a Draco opustil s povzdychom miestnosť. Viteál mal vo vrecku a cítil, ako ho obkolesuje temnota. Cítil moc a čisté zlo, ale nepoddal sa týmto pocitom. Vedel, že tiež existovalo svetlo a že urobí čokoľvek, aby to svetlo znova uvidel. V duchu videl obraz nádherného dievčaťa, ktoré sa zmocnilo jeho srdca. Pocítil podivnú túžbu a vzdychol si. Vážne chcel vedieť, čo práve teraz robí Hermiona.

ooOoo

Hermiona nemala v tejto chvíli veľa času myslieť na niečo iné než na svoj žalúdok. Boli na najhlbšom mieste u Gringottovcov a vedela, že trezor Lestrangeových je blízko. A to bolo dobre, pretože inak bude určite vracať.

Vozík nakoniec zastavil a priamo pred nimi bol neuveriteľne veľký drak, ktorý prskal oheň. Hermiona si nemohla pomôcť, aby nezapišťala a Ginny vydesene prehltla.

"To kvôli tomu si priniesol dračie sušienky, správne?" zašepkala šokovaná Hermiona a Draco prikývol.

"Nie som si istý, či ich má rád, ale skúsime to."

Draco vytiahol z vrecka niekoľko sušienok a hodil ich smerom k drakovi. Zrejme bol napoly slepý a nezaobchádzali s ním veľmi dobre. Po celej jeho tvári boli jazvy. Drak začal jesť sušienky a viacej sa o nich nestaral.

Bodrod sa len na nich pozrel s prázdnym výrazom, slabý úsmev na jeho škaredej tvári.

"Otvor dvere!" prikázal Draco a Bodrod položil ruku na dvere a tie zrazu zmizli.

Trezor bol plný pokladov, hlavne zlata a drahokamov. Ginny sa tvárila, ako keby bola v raji a dokonca Hermiona si nedokázala predstaviť, že skutočne existujú ľudia, ktorí sú takto bohatí.

Ginny sa zohla, aby zdvihla jeden rubín, ale Draco ju na poslednú chvíľu zastavil.

"Nie, nerob to!" ostro povedal a dievčatá sa neho prekvapene pozreli.

"Ničoho sa nesmieme dotknúť. Len čo sa toho dotkneš, popáli ťa to a zdvojí sa to. Toto je kúzlo, ktoré zabezpečuje, že nikto neukradne nič skutočne cenné. Duplikáty sú bezcenné. Len sa rozhliadnite a pokúste sa nájsť pohár, čo som popísal."

Hermiona s Ginny sa rozhliadli a nakoniec ho zbadali. Na vrchu tony mincí bol zlatý pohár so symbolom Bifľomoru.

"Ako ho do pekla dostaneme?" spýtala sa bezradne Ginny.

Draco sa pozrel na Bodroda a namieril na škriatka prútikom.

"Predpokladám, že ty sa môžeš dotknúť týchto vecí bez toho, aby ťa popálili. Dones nám ten pohár. Ten s tým jazvecom."

Škriatok prikývol a štveral sa po hore pokladov, až kým sa nedostal k tomu poháru. Zjavne nemal žiadne bolesti. Škriatkovia, ktorí pracovali pre Gringottovcov boli zjavne imúnni. Zrazu začuli zvuky, ktoré silneli a silneli a Draco zaklial.

"Prichádzajú po nás. Pohni!" povedal škriatkovi, ktorý sa ponáhľal späť. Bodrog chcel podať pohár Dracovi, ale ten pokrútil hlavou a otvoril ruksak.

"Vlož ho sem," povedal a škriatok vykonal príkaz.

"Ginny, daj tomu drakovi ďalšie sušienky. Hermiona, prosím, uvoľni mu putá."

Hermiona sa na Draca pozrela, ako keby zošalel, ale nesťažovala sa. Verila mu, takže namierila prútik na draka a vykríkla: "Relaxio!"

Putá na drakovi sa uvoľnili a hluk prenasledovateľov zosilnel, pretože sa k nim približovali.

"Ginny, Hermiona, na draka!" vykríkol Draco a pomohol obom dievčatám na drakov chrbát. Usadil sa tesne za Hermionu, práve keď si drak konečne všimol, že jeho putá sú preč a že vážne chce toto miesto opustiť.

Roztiahol svoje obrovské krídla a vychrstol oheň na škriatkov, ktorí bežali smerom k nim. Hermiona zapišťala, keď drak zdvihol svoje ťažké telo do vzduchu a letel temnými chodbami banky.

"Je príliš veľký, musíme mu pomôcť: Defodio!" vykríkol Draco a Ginny s Hermionou použili to isté kúzlo, aby rozšírili chodbu.

Drak letel tak rýchlo ako mohol, smerom k slnku a čerstvému vzduchu a zrazu prerazili zlatými vchodovými dverami a zanechali všetok ten krik a temnotu za sebou.

ooOoo

Pansy s Weasleym pokračovali po tmavom tuneli, ktorý ich nakoniec zaviedol do Tajomnej komnaty. Steny boli vlhké a komnata bola nepríjemne tichá. Časť z Pansy si želala, aby zostala v kúpeľni alebo šla do svojej spálne, ale nesťažovala sa.

"Mám z tohto zlý pocit. Vytiahni prútik," zrazu povedal Weasley a Pansyine srdce začalo búšiť.

Kráčali niekoľko minút a nakoniec sa dostali ku vchodu do komnaty.

Zelené, tlmené svetlo sotva osvetľovalo kamennú miestnosť a uprostred nej bol Snape.

Snape, ktorý kľačal v tej špine, strieborný diadém pred ním. Nepohol sa, len zízal na prízrak pred ním: na priehľadný obraz nádhernej ženy s dlhými, červenými vlasmi a zelenými očami. Usmievala sa, ale súčasne vyzerala veľmi smutná.

Snape mal v pravej ruke jeden z baziliskových zubov, ale nedokázal sa prinútiť, aby zničil ten diadém.

"Môžem ti ju priviesť späť, Severus. Vieš, že to dokážem. Môže ti patriť tak, ako ti mala patriť od začiatku. Žiaden Potter ti nebude stáť v ceste. Bude nažive - nažive a šťastná a bude ťa milovať tak, ako ťa mala. Nemôžeš ma zničiť, pretože ja som tvoja jediná nádej, jediná možnosť, ako ju priviesť späť. No tak, Severus, vieš, že to chceš. Nikdy v celom svojom živote si nič tak strašne nechcel. Tvoja láska k nej nikdy nezoslabla. Môžem ju spraviť skutočnou, môžem ti splniť tvoje prianie - navždy!"

Ten hlas bol ľadový a vysoký a znel neprirodzene diabolsky. Pansy sa nemohla pohnúť, pretože bola taká šokovaná a Weasley nevedel, čo urobiť.

Tá nádherná žena sa sklonila smerom k Snapovi a pozrela sa mu prosebne do očí. Jej hlas bol ako med, zlatý a hrejivý.

"Vždy som chcela byť s tebou, Sev. Vždy som ťa milovala."

Pansy si nemyslela, že niekedy videla v niečej tvári toľko bolesti - a súčasne toľko lásky. Bolo šokujúce vidieť taký výraz na tvári niekoho ako Snape. Nikdy by ju nenapadlo, že je schopný takých citov.

A potom ten prízrak povedal niečo, čo všetko zmenilo.

"Vzdala by som sa všetkého, len aby som bola s tebou, Sev. Nepotrebujem Jamesa či Harryho, jediné, čo potrebujem, si ty."

Tá láska a bolesť v Snapovej tvári sa zmenili na niečo temné a nebezpečné. Výraz tej nádhernej ženy sa zmenil z milujúceho na vydesený.

"Nie!" vykríkla, keď Snape zrazu prebodol diadém zubom baziliska v jeho ruke.

Prízrak sa rozplynul a diadém sa rozpadol na kúsky. Snape ťažko dýchal, jeho tvár bola bledšia než zvyčajne.

"Nikdy by si sa nebola vzdala svojho dieťaťa. Nie kvôli mne a nie kvôli komukoľvek inému," zašepkal roztrasene.

Pansy zacítila Weasleyho ruku na svojom zápästí a pozrela sa na neho so slzami v očiach.

"Poďme. Zrejme našu pomoc nepotrebuje," zašepkal a Pansy prikývla.

Otočili sa a kráčali tunelom naspäť.

"Prajem si, aby som to nevidela," nakoniec prehovorila Pansy, vzlyknutie v jej hlase.
Weasley si vzdychol.

"Predstierajme, že sme to nevideli."

Pansy pokrútila hlavou.

"Nemôžem. Nikdy som ho takéhoto nevidela. Nemala som potuchy, že bol zamilovaný do Potterovej matky. Chcem povedať, dokážeš si predstaviť, koľko bolesti mu muselo spôsobiť, keď ju videl s iným mužom? Neviem, či by som bola dosť silná, aby som ten diadém zničila."

Weasley na ňu pozrel a v jeho očiach bolo niečo, z čoho jej začalo srdce biť rýchlejšie.

"Bola by si urobila to isté. Pretože to nehovorila skutočná Harryho mama. Keby prijal jej ponuku, prijal by ilúziu. Bol by zradil sám seba. Láska nie je vždy ľahká. Občas je veľmi bolestivá, hlavne keď miluješ niekoho a on či ona ti lásku neopätujú. Ale nemôžeš lásku nanútiť. Ak je jednostranná, musíš sa s tým naučiť žiť."

Pansy si nemohla pomôcť, aby na neho prekvapene nezízala. Weasley sa začervenal a ona si podivne pomyslela, že to bolo chutnučké.

"Dokážeš byť veľmi vnímavý, keď chceš. Vieš, že Harry a tvoja sestra spolu v skutočnosti chodia, že?"

Pansy si nebola istá ohľadne jeho reakcie. Očakávala, že vybuchne a povie jej, že klame, ale on len pokrčil plecami.

"Bolí to, keď si ľudia, ktorí sú ti blízki, myslia, že si naozaj blbý. Hrám svoju úlohu, ale kričí to na míle, že tí dvaja sú zamilovaní. Nemôžem uveriť, že si vážne myslia, že som si to nevšimol. Dobre, chcem povedať, že som si to nevšimol od začiatku, ale už to viem poriadne dlho a nikto si to zjavne nevšimol."

Pansy sa usmiala.

"Ja som si to všimla."

Weasley sa na ňu dlhú chvíľu pozeral.

"Áno, a to je vážne tá čudná časť."

ooOoo

Hermiona si vychutnávala pocit čerstvého vzduchu na rozpálenej tvári a tiež sa tešila z Dracovho tela za ňou, ale absolútne sa jej nepáčilo lietať na drakovi.

"Ach môj bože, vážne sme to zvládli! Myslím, vlámali sme sa ku Gringottovcom a podarilo sa nám utiecť!" vzrušene vykríkla Ginny a Hermiona sa miesto odpovede usmiala.

"Dobre, dámy, myslím, že je čas zmiznúť. Voldemort už vie, že hľadáme viteály. Je čas vrátiť sa na Rokfort," povedal Draco a chytil ich za ruky.

Skôr než sa odmiestnili, Hermionu napadlo, že teraz všetko zvážnie. Vlámať sa ku Gringottovcom bolo ako prechádzka ružovou záhradou v porovnaní s bojom voči Voldemortovi. A nechcela premýšľať o možnosti, že sa Harry po svojom obetovaní nepreberie.

Bez ohľadu na to, čo sa stane, dnes večer vytvoria nový svet - buď svet mieru a slobody alebo svet smrti a vojny.

Hermiona cítila, ako ju Dracova ruka stisla, ako keby mohol čítať jej myšlienky a toto prosté gesto ju utešilo. Bez ohľadu na to, čo sa stane, určite stálo za to bojovať.

Ešte raz ich obklopila temnota.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


ach Severus je mi to tak luto..... tak by som ti priala lasku k zivej zene.

Fujtajbl, keď som čítala, "Snapove oči na krátky okamih desivo zažiarili", bola som si na sto pro istá, že ho Voldy posadol alebo tak niečo. Brr. Ale tak zatiaľ to všetci zvládli, som zvedavá, ako sa to vyvinie. A Dolores dostala po čumáku... hurá. Díky moc za preklad.

Tohle byla nádherná kapitola! Úžasná! Moc se mi líbilo sledovat všechny tři „party“ najednou. Nevím, co vypíchnout dřív   Draco jako ženská na podpatcích mě asi pobavil nejvíc "Som pripravený," nakoniec prehovoril a jeho hlas znel ako hlúpe čvirikanie. Potter sa začal smiať tak silno, že trvalo skoro päť minút než sa upokojil dosť na to, aby mohli konečne odísť. Dumbledore sa len usmial a venoval Dracovi súcitný pohľad. Áno, jedného dňa Pottera určite zabije... Zlatíčko Severus se nedal svést, starší Draco vybavený dračími sušenkami s holkama zvládli misi u Gringottů a teď to přijde. Ale hlavně se mi moc líbilo sbližování Rona a Pansy. Většina příznivců FF nemá Rona moc v lásce, ale já ho mám ráda a v téhle kapitole se mi líbil opravdu moc „Samozrejme, že v porovnaní s Dracom bol nula. Nemal ten sebavedomý spôsob chôdze, ten srdcelámajúci úsmev, tie pôsobivé šedé oči, ktoré dokázali dievča roztriasť. Weasleyho spôsob chôdze bol bezstarostný, jeho úsmev drzý a jeho oči boli srdečné a hlboké...Bol to blbec. Absolútne neschopný rozprávať sa s dievčaťom. Jej úsmev sa rozjasnil. Ani trochu nebol podobný Dracovi. A to bola na Weasleym práve tá najlepšia vec.“ Děkuju, děkuju, děkuju a honem utíkám na další kapitolu. Ach to je blaho!!!
A ještě k té scéně v tajemné komnatě - taky se mi líbí víc tahle verze, než v Rowle - opět tu úžasně vychází na povrch, že spoustu věcí prostě Voldemort nevidí. "Nikdy by ses nevzdala svého dítětě." Něco, co Voldy nikdy nepochopil... Severuse mi bylo hrozně líto a taky jsem měla obavy, že to nezvládne... Úplně se mi svíralo hrdlo, když jsem to četla a hrozně se mi ulevilo, že to dokázal.
V tejto poviedke to fakt bolo oveľa lepšie než v origináli. Díky moc.
Som rada, že sa páčilo. Díky.

teda, první kapitolky byly takové pozvolné a teď to nejdenou nabralo takové obrátky, že nestačím zírat! Nevím, co si mám myslet, ale je to šílená  jízda. Holky, díky a těším se na další
Ešte to len bude jízda... díky

Juhuuu paradicka... :) super super... Ron a Pansy :) skvele skvele... moc sa tesim... dakujem baby...
Aj my ďakujeme

Díky za skvělý překlad další nádherné kapitoly. Miluju, doslova miluju tyhle hrátky s originálem, jak to je a vlastně není totéž. Dokonce se mi zdá, že ta epizoda s viteálem ovlivňujícím Snapea byla mnohem uvěřitelnější než ta v sedmičce s triem. Fakt dost dobrý. Kam se hrabe Princův příběh. A Ron a Pansy? Zdá se, že v tomhle příběhu mají hodně společného. A Ron tu konečně není za tupce. Hurá!
Táto poviedka má všetko, čo má mať. Idem pokračovať v záverečnej kapitole - neviem ako by zareagovali, keby som to rozdelila Veď Vieš Kde. Taký malý hlások mi vraví - urob im to naschvál, keď sa im nechce komentovať. Tak som si povedala - uvidím, aký pribudol komentár - a on tvoj a úžasný ako ty. Tak to možno dostanú celé. Stále váham, pretože by ma fakt zaujímali reakcie po tom mieste. Díky moc.

Ach Bože, jak já doufám, že když už autorka tak skvěle pracuje s motivy z kánonu, nenechá Severuse trapně zhynout kousnutím Nagini v Chroptící chýši!  To zničení viteálu zubem baziliška bylo dojemné... No prostě Rowlingová měla v posledním díle několik slabých míst, bez kterých se obejdu. Tady je to lepší :-)  Díky Za překlad skvělé kapitoly! M
Ako som písala vyššie, som v polovici záverečnej kapitoly a jednoznačne táto poviedka vyhráva nad Rowly! Ach môj bože! Ešte sa chvejem. Díky moc.

poprskala jsem si klávesnici kafem...Draco jako dlouhovlasá hnědovláska je neskutečně komická představa a pak jsem si ji i pobrečela (skoro, no...), scéna Snapea ve sklepení má neuvěřitelnou hloubku.  ale přes to všechno mám pocit, že je něco špatně, že něco nesedí. Snad je to jen pocit Děkuju za překlad i betu
Ako to, že tu nie je môj komentár? Určite som ti hneď odpísala, čo už... to asi ten zhon v práci. Na pocit nedaj, už len zničiť dva viteály, poraziť Voldyho a vyriešiť Draca 2. Jasné, že žartujem, ešte to bude napínavé. Som v polovici záverečnej kapitoly, nedokázala som prestať... Díky moc za komentár.

Re: Kapitola 30: Sedem viteálov - časť prvá Od: kukuriciarka - 13.11. 2010
páni, tak toto bolo dobré už len aby sa nič nezmrvilo pri ničení tých dvoch viteálov, a bude to super páči sa mi, ako sa prejavujú pravé city. Ronov výrok stál za všetko... "Bola by si urobila to isté. Pretože to nehovorila skutočná Harryho mama. Keby prijal jej ponuku, prijal by ilúziu. Bol by zradil sám seba. Láska nie je vždy ľahká. Občas je veľmi bolestivá, hlavne keď miluješ niekoho a on či ona ti lásku neopätujú. Ale nemôžeš lásku nanútiť. Ak je jednostranná, musíš sa s tým naučiť žiť." naozaj sa ukázal ako pekne vnímavá bytosť... len ma zamrzelo, že svoju "bystrosť" pred priateľmi skrýva... ale dúfam, že mu Pansy bude oporou teším sa na pokračovanie ďakujem za prekrásnu kapitolku, musela to byť riadna fuška
Ron ešte zahviezdi. Díky moc. Dostala si email?

Teda to se rozjelo:) Získání viteálů šlo relativně dobře, i když u Draca a Harryho pořád ještě není vyhráno, ale snad to bude taky ok... jsem ráda, že Snape ten diadém zničil, i když jsem si fakt chvíli myslela, že budou muset zasáhnout a udělat to místo něj, ale je fajn, že to zvládl sám... Pansy a Ron si zjevně začínají dost rozumět, tak snad jim to vydrží:) a jsem ráda, že Ron není takový mamlas, jak si všichni pořád myslí;) Kapitola byla výborná, moc se těším na další část a nemůžu se dočkat, jak to dopadne! Díky moc za překlad, jsi skvělá:)
Uf, ešte im zostali dva viteály  a Voldemort, takže ešte dostanú zabrať. Ďakujem za komentár.

no tak sou sa vyvinula celko m dobre. som rada ze vitealy sa im podarilo vziat. nemozem si pomoct ale stale si neviem poriadne predstavit draca v sukni, to muselo byt strasne a hlavne smiesne. ta akcia v banke bola dost napinava ale nastastie to dobre dopadlo. a to co sa odohralo na rokforte. proste uzasne. jednak ron a pansy si k sebe nachadzaju cesticku, ved maju v podstate podobny problem a ron vie o ginny a harrym, som celkom rada ze nie je celkom blbeho. takto ma u pansy ovela vacsiu sancu. a severus teda mal pekne tazku skusku, ale zvladol ju super. no vidiet zranitelne severusa asi pre pansy a rona nebolo jednoduche. tesim sa na dalsiu kapitolku ako znicia ostatne vitealy a ako porazia voldemorta. drzim palce harrymu. vdaka za vas uzasny preklad a vela sil prajem pri dalsom prekladani
Jé, to bol krásny komentár na sobotňajšie ráno. Škoda, že nemám viac času, tak len díky moc.

A úsmev, ktorý mi zostal po piatňajšom  drablíku sa vyparil. Vtiahol ma iný príbeh, ktorý nebude taký pohodový. „Radšej by som mal doživotne Elixíry, než by som sa vrátil do toho zasraného lesa“ Ronovu hlášku mal Snape začuť Trošku by ho zmrazil pohľadom a z očí by mu vyšľahlo pár bleskov. Uf trošku som sa nechala uniesť, ale keď je tu Severus tak som musela. Takže Pansy a Ron nakoniec budú pár? To by sa mi páčilo. Hlavne to, že nezostanú osamelí so zlomenými srdciami. Hodia sa k sebe aspoň svojimi príbehmi. Chudákovi Dracovi zostal do páru Potter. Nuž nevadí. Hermiona je s druhým a ten... Nemôžem zabudnúť na ten Dracov plán, keď to všetko skončí. Toto hľadanie viteálov je logickejšie ako v knihe. Veď sú to len decká. Tu majú pri sebe skúsenejších kúzelníkov a je to logickejšie. Draco v sukni, chudák!!! To má od Dumbledora za to, že ho chcel zabiť. Harry myslí na Hermionu a nie na Ginny? Je mi z toho smutno. Ginny si to nezaslúži, ale Harry za to, čo cíti nemôže. Útek z banky mi zastavil na okamih dýchanie. Fuj to bolo silné. Ale Severusove trápenie bolo 1000-krát horšie. Nemohol predsa zabiť Lily. Chudáčik stále ho trápia a nikto ho neuteší. Ron vie o Ginny? Super, že konečne v niektorej poviedke nie je taký sprostý. Už si to vážne zaslúžil. A to s Pansy je krásne. A v nasledujúcej kapitole bude vojna? Som rada, že hľadanie všetci prežili. Ďakujem za kapitolu. Krása.
Obdivujem ťa, že dokážeš napísať taký dlhý a úžasný komentár. Som rada, že ťa kapitola potešila. Mne sa táto poviedka páči viac ako originál, fakt to má väčšiu logiku a to všetko. Mrzí ma jedine dĺžka ďalších dvoch kapitol - vyšlo by z nich päť normálnych (na túto poviedku normálnych) a o to je to oveľa ťažšie dokončiť. No, teoreticky mám jednu z tých piatich :D Ďakujem za komentár.

Myslim, že představu Draca Nedraca v šatech, s jeho úšklebkem sem si totálně a naprosto zamilovala..navic s tou mrchou Umbridgovou na čaji..okolo všechna ta růžová..luxus:D:D:D a nedivim se, že byl rad za Hermioninu nepřítomnost...musela by se smát jště rok v kuse, už i tak stačil Harry:D:D...děkujeme moc, další výborná kapitolka..těšim se na další:)
Úžasná predstava... ďalšia kapitola je skoro dvakrát dlhšia a posledná ešte dlhšia (dlhšejšia :D) Strašne to odrádza, nechápem prečo to nedala na viac kapitol. Zvažovala som, že to rozdelím, ale už by som to aj tak nestihla. Díky moc.

som zvedavá ako zničia ďalšie viteály.

Sice padám únavou, ale i přesto jsem nebyla schopná tuhle kapitolu nečíst. Ron je moc milý a doufám, že by třeba mohl být šťastný s Pansy. A Severus v Tajemné komnatě byl... nevím, prostě perfektní a obdivuhodný. Díky moc za krásný překlad.
Aj ja ďakujem, tiež už balím, ale tvoj komentár ma potešil. :D

Jeeej, Pansy a Ron! Ja sa tak nenormálne teším...obidvaja si to zaslúžili...No ale tá časť so Severusom - normálne som mala slzy v očiach..."Nikdy by si sa nebola vzdala svojho dieťaťa. Nie kvôli mne a nie kvôli komukoľvek inému," V tejto poviedka Snapa naozaj milujem... No, ženy, zatiaľ to ide v pohode...len tak ďalej...hlavne žiadne infarktové zvraty Ďakujem za preklad!!!
Niet za čo. Hlavne vďaka za komentár. Akosi je ich poriedko. :D

Další kapitola v jeden večer - já se mám! A dokonce tu je Severus, kromě bezvadné Pansy, a taky sympatický Ron. Začíná se mezi nimi cosi rozvíjet, jsem ráda, že Ron se dokázal Pansy otevřít a ona to ocenila. Díky. A moc ti držím palce, abys vyhrála v tom psím sporu. Já měla doma postupně rybičky, mládě kuny skalní, morče a drobného hádka (teď má tři metry), takže s tebou z plného srdce soucítím.
Díky moc... jo, teraz je najhoršie vydržať tie nešťastné pohľady, ako som im ublížila. Bŕŕŕ. Ešteže neviem čo skôr a nemám času o tom premýšľať. A zajtra ideme k svokrovcom, to si ešte len užijem.

Takže aj Pansyin obľúbený profesor je Snape Kto by to bol povedal ? Návšteva Ministerstva.... zaujímavé. Rada by som vtedy Draca videla.... Vlámanie sa do Gringottbanky tiež nebola prechádzka ružovou záhradou, ale som rada, že to tak dopadlo. Zaujímavé je, že aké je to podobné 7 od Rowly a predsa mám z toho lepší pocit, lepšie sa mi to číta a viacej sa mi to páči. Ja som hneď tušila, že Ron už to o Ginny a o Harrym vie. A on a Pansy sú pri ich rozhovoroch strašne zlatí. Chudák Sev, som rada, že ten horcrux nakoniec zničil, aj keď to pre neho muselo byť veľmi ťažké. Som strašne zvedavá na pokračovanie a veľmi sa teším. Ďakujem za kapitolu,  ako vždy bola úžasná a nesklamala v pozdvihnutí nálady.
Máš odmenu za prvý komentár. LIP to nie je, neteš sa dopredu.
Hocijaká kapitola od teba je odmenou . Akurát som si to pozrela v maili, zajtra sa na to pozriem a porozmýšľam nad tým   Teším sa.

Prehľad článkov k tejto téme:

. Pdf na stiahnutie: ( Jimmi )19.11. 2010Pdf na stiahnutie
velvet86: ( Jimmi )15.11. 2010Kapitola 32: Stratení a nájdení
velvet86: ( Jimmi )15.11. 2010Kapitola 31: Sedem viteálov - časť druhá
velvet86: ( Jimmi )12.11. 2010Kapitola 30: Sedem viteálov - časť prvá
velvet86: ( Jimmi )11.11. 2010Kapitola 29: Šou začína
velvet86: ( Jimmi )09.11. 2010Kapitola 28: Odpočítavanie
velvet86: ( Jimmi )08.11. 2010Kapitola 27: Bezvýhradne
velvet86: ( Jimmi )07.11. 2010Kapitola 26: Keď vôbec nič nevravíš
velvet86: ( Jimmi )06.11. 2010Kapitola 25: Opätovné stretnutie
velvet86: ( Jimmi )05.11. 2010Kapitola 24: Zrada
velvet86: ( Jimmi )04.11. 2010Kapitola 23: Rozplývajúci sa sneh
velvet86: ( Jimmi )03.11. 2010Kapitola 22: Zasnúbenie
velvet86: ( Jimmi )02.11. 2010Kapitola 21: Brloh
velvet86: ( Jimmi )01.11. 2010Kapitola 20: Viera
velvet86: ( Jimmi )31.10. 2010Kapitola 19: Malfoy Manor
velvet86: ( Jimmi )30.10. 2010Kapitola 18: Vianoce
velvet86: ( Jimmi )29.10. 2010Kapitola 17: Priznanie
velvet86: ( Jimmi )28.10. 2010Kapitola 16: Blízkosť
velvet86: ( Jimmi )27.10. 2010Kapitola 15: Konfrontácia
velvet86: ( Jimmi )26.10. 2010Kapitola 14: Prezradenie
velvet86: ( Jimmi )25.10. 2010Kapitola 13: Obeť
velvet86: ( Jimmi )24.10. 2010Kapitola 12: Čo keď
velvet86: ( Jimmi )23.10. 2010Kapitola 11: Priatelia a milenci
velvet86: ( Jimmi )22.10. 2010Kapitola 10: Oddanosť
velvet86: ( Jimmi )21.10. 2010Kapitola 9: Zbohom
velvet86: ( Jimmi )20.10. 2010Kapitola 8: Neúplnosť
velvet86: ( Jimmi )19.10. 2010Kapitola 7: Príťažlivosť
velvet86: ( Jimmi )18.10. 2010Kapitola 6: Halloween
velvet86: ( Jimmi )17.10. 2010Kapitola 5: Starosti srdca
velvet86: ( Jimmi )16.10. 2010kapitola 4: Spoznávania
velvet86: ( Jimmi )15.10. 2010Kapitola 3: Nesplniteľná misia
velvet86: ( Jimmi )14.10. 2010Kapitola 2: Cudzinci
velvet86: ( Jimmi )13.10. 2010Kapitola 1: Život a smrť
velvet86: ( Jimmi )12.10. 2010Úvod k poviedke