DRACO: PHOENIX RISING
ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3414902/16/Draco_Phoenix_Rising
Preklad: Jimmi
Beta-read: Doda357
VAROVANIE: POVIEDKA BOLA NAPÍSANÁ PRED VYDANÍM SIEDMEJ KNIHY. AKÁKOĽVEK ZHODA JE ČISTO NÁHODNÁ. VARIABILNÁ DĹŽKA KAPITOL. POUŽITIE ČESKÝCH NÁZVOV, AK SA MI PÁČIA VIAC.
Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Cheryl Dyson, ktorá napísala túto fanfiction.
Kapitola šestnásta - Kúzla a správy
Harry si nebol istý, ako dlho sedel sám so svojím zármutkom, ale nakoniec vstal a bezcieľne sa ponevieral, až kým neskončil v chrabromilskej spoločenskej miestnosti. Ron tam už bol, obojstranne hral čarodejnícke šachy.
"To bolo brutálne," povedal Ron po zamrmlanom pozdrave. Harry prikývol a Ron pokračoval: "Ale premýšľal som. Ako Dumbledore vedel, že má poslať Hagrida do Godrikovej úžľabiny? Sirius tam mal byť prvý. On bol tým, kto zistil, že je Červochvost preč a mal podozrenie, že niečo nie je v poriadku. Takže, kto to povedal Dumbledorovi?"
Harry o tom nechcel premýšľať. Bol celkom zbavený emócii a chcel, aby niečo odstránilo z jeho mysle tú hroznú spomienku. Ale Ron mal pravdu. Bola to zaujímavá otázka. Nanešťastie jediní dvaja ľudia, ktorí na ňu mohli odpovedať, boli mŕtvi.
"Pettigrew to musel ešte niekomu povedať," prehovoril Harry. "Niekto iný sa díval."
"Potom musel odísť hneď, ako sa tam dostal Veď-Vieš-kto. Nezostal pomôcť."
Harry nad tou myšlienkou rozmýšľal a zrazu mal veľmi zlú predtuchu o identite toho informátora.
"Bol to Snape," prehovoril s definitívnosťou. "Červochvost mu to asi povedal predtým, než to povedal Voldemortovi. Ten umastený blb to asi všetko sledoval. Hoci by nebol pohol ani prstom, aby to zastavil, že? Tak veľmi nenávidel môjho otca." Harry sa zaškeril. "Asi tam stál a tešil sa, až kým to nevypálilo zle a jeho skvelý Pán sa nevyparil. To potom utekal k Dumbledorovi s varovaním. Stavím sa, že znel tak ľutujúco, keď vravel, že nemohol urobiť nič, aby ich zachránil." Harry treskol rukou po šachovnici, kvôli čomu sa figúrky premiešali, aby unikli. "Ako mu mohol Dumbledore veriť?"
Ron pokrútil hlavou. "Možno to zistíme v ďalšej spomienke, čo ti nechal. Hoci dúfam, že nie práve teraz."
"Práve teraz nie," súhlasil Harry. "Myslím, že mám toho na jeden deň dosť."
"Potom poďme čmajznúť nejaké jedlo z kuchyne. Umieram od hladu."
Vďaka nedostatku aktivity boli kuchyne hrozivo tiché. Domoví škriatkovia varili len pre zopár členov učiteľského zboru. Harry uvažoval, čo robia škriatkovia po zvyšok času. Mali škriatkovia oddychovú miestnosť? Chodili na dovolenku? Ale bolo tu dosť domových škriatkov, takže Harry a Ron boli čoskoro naložení viac jedlom, než dokázali uniesť. Harry premýšľal, kam šiel Dobby. Možno ho Lupin vyslal na tajnú misiu.
"Ahojte! Bomba stretnúť vás tu!"
Harry sa usmial nad tým prekvapujúcim pohľadom vidieť Freda a Georgea Weasleyovcov nakráčať do kuchyne, ako keby to bola ich každodenná rutina.
"Čo tu robíte?" zamrmlal Ron s ústami plnými sušienok.
"Počuli sme, že je tu Harry," odvetil George.
"Takže nás napadlo, že sa zastavíme," pokračoval Fred.
"Máme zopár nových trikov."
"Spichnutých špeciálne pre teba, Harry."
"Ako ste sa sem dostali?" spýtal sa Harry.
"Prišli sme tunelom z Rokvillu."
"Vedia, že nás nezadržia vonku."
Weasleyovské dvojčatá sa pripojili k Harrymu a Ronovi v ich hostine a potom ich odprevadili do prázdnej učebne Kúziel.
"Toto pasuje," prehovoril George, keď sa rozhliadol.
"Áno, väčšina našich zaklínadiel sú Kúzla."
"Harry, spomínaš si, ako si povedal, že by bolo pekné, keby sa dal kanárikový krém (cz: kanáří piškoty) použiť ako kúzlo?"
"Premýšľali sme o tom. Zvyčajne vytvárame kúzelné predmety, ako napríklad kanárikový krém alebo cloniace klobúky. Ale vážne nie je ťažké obrátiť to."
"Chce to trochu úsilia, ale nie tak veľa ako fiškusu."
"Ako toto!" povedal Fred a namieril prútik na Rona. "Aviana!"
Ron sa okamžite stal žltým kanárikom, ktorý nahnevane švitoril, keď čvirikal okolo hláv dvojičiek a pokúšal sa ich ďobnúť. Fred zase zamával prútikom a to kúzlo zrušil.
"To nebolo smiešne!" vyprskol Ron, keď bol zase sám sebou.
"Samozrejme, zrejme stále môžu ako vtáci poletovať a ďobať ťa. Plus to kúzlo dlho nevydrží. Len pár minút," vysvetľoval George.
"Toto jedno je efektívnejšie," ozval sa Fred. Ron zdvihol ruku, aby odvrátil ďalšie kúzlo, ale už bol obalený v obrovskej bubline. Uvoľnil sa, keď zistil, že mu nič neurobí a potom sa zamračil a prudko do nej svojím prútikom ďobol. Nepraskla. Pre Harryho vyzerala ako plexisklo.
"Dúfam, že vo vnútri nemôže čarovať," poznamenal George.
"Áno, len sa to bude odrážať. Tá vec je skoro prekliato nepreniknuteľná."
"Nakoniec, nech je dnu ktokoľvek, dôjde mu vzduch."
Fred vyslal protikúzlo a bublina nehlučne zmizla.
"Prinajmenšom toto aspoň nebolelo," nevrlo prehovoril Ron. "Ale bolo tam horúco."
"Toto ďalšie nie celkom prekračuje hranicu k Čiernej mágii..."
"Ale vedľa tej hranice sa nachádza. Možno je palcom za ňou."
"Na rovinu, mamka by šla do vývrtky, keby vedela, skade máme naše nápady. Čmajzli sme zopár kníh z časti s obmedzeným prístupom, keď sme tu boli."
"Napokon, robiť ľuďom monokel, vyvolávať omdletie a zvracanie nie je presne to, čo by ste nazvali peknou mágiou."
"Ale naše kúzla nespôsobujú žiadne trvalé poškodenie," vysvetľoval Fred a znova švihol prútikom na Rona. "Caecus!"
"Hej! Hej, nevidím!" Ron divoko mával rukami pred očami a hlas mal prenikavý a vyplašený.
"Upokoj sa, braček," chlácholivo prehovoril George. "Poznáme protikúzlo."
"Hoci toto kúzlo bolo," ozval sa Fred.
"Áno, Fred bol slepý tri dni, až kým som nenašiel správne kúzlo, ako to zvrátiť. Musel som hrať nás oboch, keď bola mamka nablízku. Bolo to vyčerpávajúce."
"Daj to dole!" zajačal Ron, mlátiac rukami.
"Aspicas," povedal George a Ron si uľavene vydýchol, než prebodol dvojčatá pohľadom.
"Prestaňte zo mňa robiť pokusného králika!"
"Žiadne obavy. Veľakrát sme to trénovali na tom druhom. No a teraz to naučíme vás dvoch."
Dvojčatá ukázali Harrymu s Ronom mechanizmus tých troch kúziel a trénovali na sebe po zvyšok popoludnia. Harryho potešilo, že má vo svojom arzenáli niekoľko nových kúziel, ktoré smrťožrúti nepoznajú.
"Radšej by sme sa mali vrátiť do obchodu," povedal Fred.
"Máme dobrých zamestnancov, ale náš sklad nepoznajú tak dobre ako my."
"Čoskoro sa vrátime a ukážeme ti ďalšie, Harry. Zatiaľ trénuj tieto."
Vyrazili preč.
"Poďme navštíviť náš močiar skôr, než odídeme."
"Dobrý nápad. Mali by sme pozdraviť aj Zloducha."
"Akosi mi toto staré miesto chýba, tebe nie?"
"V skutočnosti nie."
Ako odchádzali, ich hlasy slabli a Harry sa pozrel na Rona.
"Povedal by som, že dnes to bol plodný deň."
Ron prikývol a zívol. "Plodný a únavný. Zájdem do kuchyne a potom do postele."
"Skvelý nápad. Pripomeň mi, aby som poslal Hermione Hedvigu."
"Áno. Čo do pekla vôbec robí? Už tu mala byť."
ooOoo
Hermiona sa pustila Draca, len čo prišli do ich cieľa. Naklonila sa k nemu, ako keby mu skúmala tvár.
"Čo je?" spýtal sa s prižmúrenými očami.
"Zaujímavé. Žiadna krv, vredy či dokonca vyrážky. Zdá sa, že si zniesol dotyk humusáčky a si úplne nezranený."
Zamračil sa.
"Už si sa ma predtým dotkla." Na tom istom mieste, keď o tom teraz uvažoval. Ale určite nie tak nežne.
Ukročila a zasmiala sa nad tou spomienkou.
"Pravda. Z toho si nevyviazol nezranený."
"Nemusíš kvôli tomu znieť tak domýšľavo." Rozhliadol sa. "Tvoj muklovský dom? Vieš, že som sa sem mohol primiestniť sám? Keby mi niekto vrátil môj prútik," sarkasticky poznamenal.
Zdvihla oba prútiky, na chvíľu nimi zatriasla, než si ich zastrčila do zadného vrecka. Neumožnil jej vidieť žiaden náznak mrzutosti. "Toto je to najlepšie miesto, ktoré ťa napadlo?"
"Myslíš, že sa sem smrťožrúti čoskoro vrátia?"
Draco pokrútil hlavou. "Asi nie. Nájdu si iné ciele."
Hermiona si zahryzla do pery. "Máš pravdu. Sakra. Dnes som toľko utekala, že som vôbec nepremýšľala... Ach nie! Neville! Ak šli po Lune, mohol by byť ďalší. Keby som vedela, kde býva, šla by som ho varovať."
Zazrela na Draca, ako keby to bola jeho chyba. "Vieš, čarodejnícky svet by sa mohol trošku poučiť od muklov, keď príde na komunikáciu." Zdvihla slúchadlo z neďalekého telefónu. "S týmto som v spojení s akoukoľvek muklovskou domácnosťou na svete." Pustila slúchadlo znova na vidlicu a ukázala prútikom na kozub. Z konca vyšľahol výbuch bieleho svetla a zmizol v komíne. Zatsskala.
"Nuž, to zaberie trochu času, ale je to to najlepšie, čo môžem urobiť. Si hladný?"
Bez čakania na odpoveď šla do kuchyne a prehŕňala sa v kredenci. Kradmo ju sledoval, kým predstieral, že sa díva na všetky tie podivnosti v kuchyni. Musel priznať, že bola energická. Preletovala tu od skrinky ku skrinke. Pokúsil sa spomenúť si, či ju niekedy predtým videl oblečenú v muklovskom oblečení. Ak áno, nestálo to za zapamätanie. Ani to, čo mala na sebe teraz, nebolo zapamätateľné, doslova. Mala na sebe dosť tesné bledé džínsy a jednoduché biele tričko s krátkymi rukávmi. Na jej hrudi bolo ružovými písmenami vytlačené cudzie slovo. Draco si ho prezrel už v Doveri, kým mu zaryto menila oblečenie. Stálo tam ADIDAS. Premýšľal, čo to znamená.
Neprítomne si jednou rukou uhladila vlasy dozadu. Všimol si, že už sa viacej nedajú označiť ako "huňaté". Stále boli rozbujnené vďaka kučerám, ale už boli skrotené. Menej kučeravé a väčšie vlnky. Konce sa jej skoro dotýkali pása. Ak mal byť k sebe celkom úprimný, priznal by, že jej vlasy boli v skutočnosti dosť pekné. V skutočnosti, ona bola dosť... Okamžite zarazil tento smer myšlienok. Len pretože sa z nej stala taká kosť, keď sa navliekla do ADIDAS trička a modrých džínsov... nuž, krucinál, stále to bola Hermiona Grangerová, dievča, ktorým pohŕdal viac než akokoľvek inou ženou na tejto planéte.
"Čo robíš?" vyprskol, znepokojený tým, kam mierili jeho myšlienky a šťastný, že si na nej môže vyliať zlosť, keď pobehovala po kuchyni a zhromažďovala jedlo, hrnce a kuchynské náradie.
"Varím, prirodzene."
"Si čarodejnica či nie?"
Chvíľu na neho zízala ako keby premýšľala, o čom hovorí.
"Chápem. Musí byť čudné pre pána Čistokrvného dívať sa ako niekto robí manuálnu prácu. Len nedávno mi tu bolo dovolené používať mágiu, takže som zvyknutá robiť všetko po starom. Moji rodičia nie sú veľmi v pohode, keď používam mágiu. Okrem toho, ku kredencu sú to dva kroky. Zbytočné plytvanie použitím prútika. Vieš, že sa môžeš posadiť. Tá stolička ťa neuhryzne."
Draco vytiahol malú čiernu knižku z vrecka svojho nepremokavého kabáta skôr, než ho prehodil cez blízku stoličku. Kým Hermiona opekala plátky šunky a hrianky, Draco tou knihou listoval a váhavo sedel na stoličke.
"Už si počula o viteále?" zrazu sa spýtal.
Hermione skoro vypadlo mlieko, ktoré držala, keď zalapala po dychu. Opatrne položila krabicu na pult.
"Kde si to slovo počul?"
"Takže vážne vieš, čo to je."
"Viem, čo to je," vyprskla. "Ty vieš, čo to je?"
"Áno."
Obozretne ho sledovala, ako keby hľadala nejakú známku slabosti. On robil to isté jej.
"Vieš, kde sú?" spýtala sa.
"Nie. A ty?"
Hermiona sa zatvárila okamžite sklamane, čo potvrdilo to, že skutočne vedela, čo to viteál je. Dumbledore na to musel prísť a povedať im to.
"Zničili ste nejakí?" spýtal sa.
"Prečo to chceš vedieť?"
"Vieš, vážne ťa nemám veľmi rád."
"Ten pocit je viac než vzájomný!" vyprskla.
Zazeral na ňu a ona na neho zazerala tiež. Otočila sa, pleskla plátok šunky na zapečené hrianky so syrom a na každý navŕšila koliesko ananásu. Pripojila sa k Dracovi pri stole a jedli v absolútnom tichu. Ten sendvič bol v skutočnosti dosť dobrý, ale Draco by si radšej vytrhol vlastný jazyk, než by to priznal. Hermiona ho úplne ignorovala.
"Ako dlho máš v pláne nechať si ma tu?" spýtal sa Draco, keď to napätie bolo dosť husté, aby sa dalo krájať.
"Až kým nedostanem správu od Fénixovho rádu," neočakávane odpovedala.
"Nádhera," uškrnul sa. Bol lapený v muklovskom dome, až kým sa Slečinke Chrabromilčanke nebude zdať vhodné nechať ho odísť. Premýšľal, nie po prvý raz, čo ho to v prvom rade posadlo vôbec jej pomôcť. Vstal od stola a odkráčal preč. Prechádzal sa po obývačke a pozeral sa na tie čudné, nepohybujúce sa rodinné fotografie a starožitnosti. Hermiona vrátila riady do kuchyne a vzdala sa "ručnej práce" za účelom, aby rýchlym kúzlom očistila riady. Tiež ich so sotva počuteľným cinknutím upratala späť na ich miesta. Najskôr sa naparovala.
"Prečo si sa ma pýtal na viteály?" spýtala sa.
Jeho pery sa skrútili do skazeného úsmevu. Nič nepovedal. Jej výraz frustrácie bol ohromne uspokojujúci.
Pripojila sa k nemu v obývačke a posadila sa na gauč. Ukázala na blízke kreslo.
"Poďme sa hrať hru s názvom Niečo za niečo. Znamená -"
"Viem, čo to znamená," vyprskol Draco. "Kto ide prvý?"
Pomyslel si, že začul ako jej cvakli zuby, keď ich zaťala dohromady.
Precedila: "Ja pôjdem prvá, samozrejme, pretože viem, že ty by si si radšej nechal vytrhať nechty, než by si sa dobrovoľne ponúkol, správne?"
Draco sa bez komentára posadil do kresla. Ale uškrnul sa, pretože vedel, že to nenávidí.
"Viteál je schránka pre časť ľudskej duše," začala.
"Voldemortovej duše," priznal Draco.
"Viteály sú dôvodom, prečo nezomrel. Nemôže zomrieť, kým sa najprv nezničia viteály."
"Ty a tvoji priatelia máte v pláne zničiť ich."
"Všetkých sedem."
Bol šokovaný a skutočne na ňu zízal s otvorenými ústami. Snape túto pikantnú informáciu vynechal. "Sedem?"
Prikývla. "Dva z nich sú už zničené. Dúfajme, že ešte jeden, hoci to nevieme potvrdiť."
Krucinál. Sedem. "Asi viem, kde jeden nájsť," priznal.
K jej uznaniu sa stále tvárila dôkladne bezvýrazne.
"Povieš mi kde?"
Vytiahol kúsok pergamenu zo svojej čiernej koženej knihy a podal jej ho. Stálo na ňom: Choď do domu Toma Riddla staršieho.
"Kto ti to dal?"
"Severus Snape. Hneď potom, čo mi povedal o viteáloch."
Zažmurkala na neho.
"Snape? Na koho strane je?"
"Pokiaľ to môžem posúdiť - na Snapovej."
Pokrútila hlavou. "Kde je dom Toma Riddla staršieho? To vedel len Dumbledore."
"Otoč to," sucho prehovoril Draco.
Na zadnej strane bola mapa.