Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola dvadsiata - Viteál

Harry stál na vrchu Astronomickej veže a pozeral na rokfortskú krajinu. Oblohu práve farbil úsvit. Do postele šli poriadne neskoro, ale Harry zistil, že kvôli obavám nedokáže zaspať, tak vstal zavčasu a šiel sa poprechádzať. Pripúšťal, že by mal ísť dole a využiť mysľomisu, pretože zjavne nič iné užitočné nebude schopný urobiť. Vzdychol si, keď si spomenul na to, ako stál na tejto veži naposledy. Bolo to pred takým krátkym časom a predsa mu to pripadalo ako večnosť. Ruky mal opreté presne na tom mieste, kade Dumbledore prepadol cez okraj. Harry si oprel hlavu o ruky. Od začiatku mal o Snapovi pravdu. Teraz to viedlo k tomuto. K nečinnému čakaniu na dosiahnutie plnoletosti, k nečinnému posedávaniu, kým útočia na jeho priateľov. Nikdy si nepripadal bezmocnejší v tejto nezmyselnej vojne, ktorá začala skôr, než sa narodil a predsa celá závisela na ňom.

Vždy si myslieval, že keď ten čas nastane, Dumbledore mu povie, čo robiť - bude pri ňom stáť a viesť ho so znalosťou toho, ako poraziť Voldemorta. Teraz musel Harry čeliť ponurej realite, ktorou bolo nielen to, že vedľa neho Dumbledore stáť nebude, ale tiež možnosť, že Dumbledore vôbec nevedel ako Voldemorta poraziť.

Možno to bolo vždy na Harrym. Rozhliadol sa po pozemkoch, v toto nádherné slnečné ráno pokojných a krásnych. Bolo ťažké uveriť hrozbe, ktorá sa črtala na obzore. Otočil sa, že odíde, keď sa vedľa neho primiestnil Dobby. Tentoraz Harry ani nenadskočil.

"Harry Potter, pane! Pani Tonksová zachránila Nevilla Longbottoma! Je v čarodejníckej nemocnici."

Harry vyvaľoval oči ako teľa na nové vráta. "Si si istý?"

"Áno, Harry Potter. Bol som s pani Tonksovou, ako Harry Potter požadoval. Hermiona Grangerová tam bola pred nami!"

"Čože? Bola tam Hermiona?"

"Áno, Harry Potter. Dobby nevie, ako sa tam dostala alebo prečo bola s tým veľmi zlým čarodejníkom -"

"Ako mohla?" vybuchol Harry. "Jedna vec je ísť bez nás, ale neposlať ani slovíčka?"

Dobby prikývol. "A potom prišiel Kreacher."

"Kreacher? Kde sa toto všetko udialo?"

"V dome Dobbyho bývalého zlého pána."

"Malfoyovci," vydýchol Harry.

"Áno, Harry Potter."

"To preto mi to Lupin nepovedal. Niežeby to bolo na niečo dobré, pretože neviem, kde Malfoy Manor leží." Zamračil sa. "Ale ako Hermiona vedela kam ísť? Priviedla ju Tonksová?"

"Nie, Harry Potter. Hermiona Grangerová bola s -"

"Hedviga!" Harryho sova mu pristála na ruke a slabo zahúkala. "Konečne! Možno teraz dostanem nejaké odpovede."

Dobby si vzdychol.

"Občas Harry Potter proste Dobbyho nepočúva."

ooOoo

Harry stiahol správu Hedvige z nohy a otvoril ju.

H - asi si už doteraz počul o dobrodružstve zo včerajšej noci. Poviem ti viacej podrobností, keď sa stretneme. Som v poriadku a mám stopu na jeden z predmetov, o ktorých sme sa bavili. Dnes ju preverím a poobede sa k vám pripojím. H

Harry sa zamračil a odkráčal späť do chrabromilskej veže.

"Pozri na toto!" vyprskol, keď Ron skončil s hundraním o tom, že sa človek nevyspí, keď je Harry nablízku.

Ron si ten odkaz prečítal dvakrát.

"Takže ona sa vonku zabáva bez nás? A to vôbec nehovorím o Pánovi vysokom, blonďavom fešákovi. Čo to do pekla robí?"

"Je to Malfoy," zavrčal Harry.

"Čože?"

"Kto iný by to mohol byť? Smrťožrút v našom veku, prekliato pekný chlap, ktorého Hermiona nespomenie ani jediným slovkom! Z dobrého dôvodu! On je Devlin Whitehorn. Dokonca toto! Odkaz na metlobal! Koho iného by napadlo použiť také meno?"

"Čo by mohol od nej chcieť? Prečo by jej poslal odkaz o jej rodičoch? Prečo by varoval akurát ju?"

"Je to trik. Ale ona nie je taká hlúpa, aby skočila na akúkoľvek z jeho lží."

Ron prikývol. "Nenávidí ho tak veľmi ako my. Možno viac. No, možno nie tak veľmi ako ja. Ale veľmi."

Harry súhlasil, ale znepokojilo ho to.

"Ide hľadať viteál. Sakra, vravel som jej, aké bolo pre mňa s Dumbledorom ťažké získať ten medailón. Radšej by nemala ísť sama."

"Nuž, ak pôjde s Malfoyom, možno sa tentoraz otrávi on."

Tá predstava Harryho okamžite povzbudila.

"Máš pravdu! Možno ho používa ako kanárika v bani."

"Ako čo?"

"Banský kanárik. Muklovia kopú diery do zeme, aby dolovali drahokamy. A aby zistili, či je vzduch čistý, spustia dole kanárika v klietke. Ak vyjde nahor mŕtvy, vedia, že vzduch tam dole sa nedá dýchať."

"Malfoy. Banský kanárik," vydýchol Ron. "To je prekliato geniálne."

Harry sa uškrnul. "Áno."

Vytešovali sa z pomyslenia na smrť hroziacu Malfoyovi a zišli na raňajky.

ooOoo

Hermiona uháňala dole schodmi ako pravá chrabromilčanka, prútik vytiahnutý. Naprosto nedbala na nebezpečenstvo. Draco by bol dole zliezol opatrne, ale domnieval sa, že ak nič iné, tak vpáliť do šarvátky malo výhodu v tom, že nepriateľ zostane zaskočený z absolútnej neviery nad takouto hlúposťou.

Ten tresk sa ozval z miesta priamo pod tým, kde stáli a ktoré on označil ako bývalú jedáleň. Jediný nábytok, čo zostal v miestnosti, bol rozbitý príborník, ale Dracovu pozornosť okamžite pritiahol obrovský kozub na bočnej stene. Okná v izbe boli zadebnené, takže bola dosť tmavá. Hermiona mala zažatý prútik a teraz ho rozjasnila, aby osvetlil stvorenie, ktoré stálo na mieste, kde mal byť rošt kozubu.

"Félix?" neveriacky sa spýtala Hermiona. Fénix zatrepotal svojimi zlatými krídlami a naklonil na ňu svoju hlavu.

"Nie je to -?"

Prikývla. "Dumbledorov fénix. Myslím, že sa nám pokúša pomôcť." Draco si odfrkol. Iste nejaký hlúpy vták nebude schopný niečo pre nich urobiť. Hermiona po ňom strelila pohľadom, aby mu dala najavo, že jeho názor neoceňuje. Musel priznať, že bolo čudné, že tam ten vták bol.

Šla ku kozubu a zamrmlala na toho vtáka. Draco tú izbu opatrne obišiel.

"Čo je na tomto mieste vôbec dôležité?" spýtal sa. "Chcem povedať, viem kto bol Tom Riddle - aspoň toto mi môj otec povedal."

"Toto je izba, v ktorej Voldemort zabil svojho otca," odpovedala Hermiona. "A podľa všetkého aj starých rodičov." Draco sa zaškaredil a zastavil. Morbídna predstava, vedieť, že možno stojí tam, kde ležalo mŕtve telo. Popri stene prešiel k ohnisku.

"Dumbledore povedal, že Voldemort urobil viteály z predmetov, ktoré boli pre neho dôležité: relikvie zo štyroch fakúlt, jeho vlastný denník a veci z jeho minulosti. Tiež tieto veci ukryl na miestach, ktoré majú pre neho význam. Dumbledore našiel prsteň v bývalom dome Voldemortovej matky. Nebol tam preto, že si vážil ju, ale preto, že bolo pre neho dôležité spojenie so Salazarom Slizolinom."

Znova znela ako učebnica dejín, ale stále mala tú šmuhu na líci...

"Toto miesto by malo byť dôležité, pretože je to miesto, kde - v jeho zvrátenej mysli - zvíťazil nad svojím muklovským otcom. Vieš, že Voldemort je nečistokrvný, že?"

Draco sa zaksichtil. "Áno, mali sme pod trestom smrti zakázané začať o tom hovoriť. Väčšina smrťožrútov to nevie, ale môj otec strávil množstvo času skúmaním minulosti Temného pána. Oplatí sa vedieť, pre koho makáš."

"Alebo proti komu."

"Presne."

Fénix znova zatrepotal krídlami a Hermiona prikývla.

"Áno, Félix, viem, že kozub je dôležitý. Mám nápad." Zdvihla prútik. "Toto kúzlo je zbytočné v kúzelníckom svete, pretože skoro všetko je magické alebo sa ho mágia dotkla, ale tu by nám malo poslúžiť. Detekuje stopy mágie."

"Compera Navita."

Kozub zažiaril jasne červeným svetlom.

"Ako som čakala." Hermiona prešla do stredu izby, kde žiarila slabá stopa zelenej.

"Toto je stará mágia," povedala. "Tuto je asi miesto, kde boli Riddlovci zabití." Vrátila sa k ohnisku. "Táto je novšia a stále aktívna. Musí to byť vchod, ale kam?"

"A ako ho otvoríme?"

"Pateo," povedala Hermiona a zrazu dno ohniska zmizlo a odhalilo tmavý priechod smerujúci nadol. Félix zatrepotal krídlami a poletoval po izbe. "Vieš čo? Otvorením. Občas sú tie najjednoduchšie spôsoby tými najlepšími."

"Občas sú tie najjednoduchšie spôsoby pascou. Toto bolo príliš ľahké."

"Súhlasím. Láka nás dole, kde začína skutočná zábava." Vzdychla si a pozrela sa s očakávaním na Draca. "Ideme?"

"Sakra nie! Prestala by si na minútu premýšľať ako chrabromilčanka?"

"Ja som chrabromilčanka."

"Dobre, ale ja nie som. Temný pán zrejme nastavil túto pascu pre natvrdnutých ľudí ako si ty, ktorý sem vletia prednými dverami, aby sa nebezpečenstvu postavili čelom." Kráčal k dverám, ktoré viedli do kuchyne. "Poď. Slizolinčania nepoužívajú predné dvere, hlavne nie vtedy, keď sú otvorené dokorán a vítajú ich nápisom vstúpte."

"Kam ideš?"

"Myslel som si, že ty si tá inteligentná. Kam myslíš, že ten vchod vedie?"

Nasledovala ho do kuchyne, kde zastal pred prázdnou stenou.

"Dobre, vrhni tu to tvoje kúzlo na vystopovanie mágie."

Zmätene sa na neho pozrela, ale urobila to. K jeho spokojnosti stena zažiarila purpurovým svetlom. Draco sa zachichotal.

"Ako som predpokladal. Tento dom má suterén. Voldemort odstránil dvere." Draco použil miznúce kúzlo a niekoľko paluboviek zmizlo, aby odhalilo rozsiahly priechod. Ďalšie purpurové žiarenie sa stretlo s ich očami zdola. "Do pekla. Odstránil aj schody."

"Vyzerá to, že tiež počítal s ľstivými slizolinčanmi," sucho prehovorila Hermiona.

"Bastard. Stále vravím, že je to lepšie než použiť kozub."

"V skutočnosti s tebou súhlasím. Avšak možno existuje lepšia cesta."

Vrátila sa jedálne. "Takže. Suterén je asi rovnako rozsiahly ako zvyšok domu. Určite je pod touto izbou otvorený priestor."

"Takže by sme mohli rozbiť podlahu a spustiť sa dolu," navrhol. Draco zdvihol prútik, ale ona zdvihla ruku, aby ho zastavila.

"Nie! Na toto by myslel. Čo by urobil, aby to prekazil?" Pukla prstami. "Nastražená pasca. Aká? Musíme sa pozrieť pod to."

Sklonila sa a dotkla sa prútikom jednej dosky z podlahy. Za pár okamihov ju premenila na sklo. Draco neochotne obdivoval jej dôvtip.

"Veľmi pekné. Teraz máme skvelý výhľad na tú tmu tam dole."

Strelila po ňom pohľadom a prehľadávala podlahu, až kým nenašla malú dieru v dreve. Strčila do nej špičku prútika a vrhla ďalšie kúzlo. Okamžite z každej pukline v palubovkách vystrelilo svetlo a osvetlilo ten priestor zlatými lúčmi.

Draco nakukol cez sklenú dosku a zapískal. Umožnila mu obmedzený výhľad priestoru priamo pod kozubom. Mohol vidieť hradbu nožov visiacich vo vzduchu, ktoré čakali na prvého človeka, ktorý použije vchod cez kozub. Hermiona sa k nemu pripojila.

"Drsné, ale pravdepodobne je to len malá ochutnávka toho, čo tam dole je," povedala. "Pozrime sa, čo nás tam ešte čaká." Vrátila sa k tej diere a vrhla ešte raz Compera Navita. K bielemu svetlu zospodu sa pripojilo niekoľko pestrofarebných žiarení.

Draco nedokázal rozlíšiť veľa detailov, ale Hermiona zľahka poklepala po sklenej doske.

"Toto je to, čoho som sa bála. To nám dosť sťaží prácu."

Presne pod sklom bola žiariaca sieť žltých čiar.

"Čo je to?" spýtal sa.

"Je to niečo ako muklovský poplašný systém. Ak rozlomíme podlahu, naruší to jednu z týchto čiar a spustí kúzlo. Nie som si istá, čo sa stane, ale môžeš sa staviť, že to bude zlé."

Draco si vzdychol.

"Nejaký ďalší skvelý nápad?"

Zaškerila sa na neho. "Ešte som neskončila."

Hermiona zmenila sklo znova na drevo a potom sa obozretne prechádzala po jedálni a menila rozličné kusy dreva na sklo a naopak. Neodvážila sa premeniť celú podlahu naraz - určite by neudržala váhu domu nad ňou. Nakoniec zastala presne uprostred tej matnej zelenej žiary.

"Mala som to tu skontrolovať najskôr," rozvážne prehovorila. Draco tam prešiel, aby sa pozrel. Pod sklenou doskou mohol vidieť malý stôl pokrytý zeleným zamatom, na ktorom spočíval zlatý pohár. "Bifľomorovej pohár," zamrmlala.

"To je viteál?"

Hermiona prikývla. "Teraz, keď sme ho našli, musíme prísť na to, ako ho odtiaľ dostaneme."

Draco o tom chvíľu premýšľal. "Zmeň túto dosku znova na drevo."

Nepoložila žiadne otázky. Keď to bol zase dub, Draco použil prútik, aby odstránil klince, ktoré ho držali k podlahe. Potom opatrne odlevitoval dosku a neďaleko ju zložil. S chýbajúcou doskou mohli jasne vidieť tú pavučinu mágie, ktorá lemovala strop suterénu. Najväčšia medzera medzi nimi bola asi desať centimetrov. Samotný pohár žiaril na oranžovo, ale oblasť okolo neho bola čistá.

"Accio?" spýtal sa Draco Hermiony. Pokrútila hlavou.

"Pochybujem, že by to zabralo, ale bez obáv to vyskúšaj." Skúsil, ale pohár sa nepohol.

"Mám nápad. Pretože Voldemort nenávidí všetky muklovské veci, pochybujem, že by ho táto jednoduchá vec vôbec napadla. Počkaj tu."

Vstala a vybehla z izby. Skôr než mal Draco čas začať sa nudiť, bola späť s dlhou tyčou zo záhrady a kusom lana.

"Toto sa používa na hrabanie záhrady. Musím to trošku upraviť, ale myslím, že to zaberie."

Niekoľko ďalších minút mala plné ruky práce so svojím prútikom, predlžovala tu palicu a rozličnými spôsobmi k nej pripojovala lano.

"Voilá. Presne ako tyč na chytanie hadov. Povedala by som, že to sa hodí viac. Buď pripravený na všetko," vyhlásila.

Zastrčila prútik do zadného vrecka a zľahka strčila palicu, teraz s okom na konci, medzi dve žiariace žlté čiary, veľmi opatrne, aby sa ich nedotkla. Potom s tou palicou klesala, kúsok po kúsku, k tomu zlatému poháru. Draco cítil, ako sa mu na čele vytvorili kvapôčky potu.

"Teraz tá ťažká časť," zašepkala.

Maximálne opatrne točila tou palicou, aby vmanévrovala oko nad okraj pohára. Ťažké na tom bolo zabrániť palici samotnej dotknúť sa ochranných línii. Alebo pohára. Zjavne bolo treba asi tucet pokusov, ale nakoniec oko prepadlo cez okraj. Trasľavo vydýchla úľavou.

"V poriadku, takto to udržím. Ty poťahuj koniec lana, aby si ho pritiahol."

Draco poťahoval lano po miernych intervaloch a sledoval, ako sa oko sťahuje.

"Dobre," vydýchla Hermiona a lepšie si palicu chytila. "Ideme."

Zdvihla palicu a oni zabudli dýchať, keď sa pohár zdvihol, naklonil a voľne sa vo vzduchu rozhýbal. Stuhli po dobu šiestich úderov srdca a potom začali ťahať pohár nahor. Draco bol ohromený a začal si myslieť, že sa skutočne môžu z tohto miesta dostať nezranení. Pohár sa priťahoval bližšie a bližšie.

"Och, ach," povedala Hermiona.

"Čo je?"

"Ten pohár neprejde pomedzi tú sieť."

Obaja skúmali ten problém, kým sa pohár vznášal pod nimi. Bol asi tak o centimeter dlhší. Palica sa trochu zatriasla a Draco vedel, že Hermiona musí byť unavená z toho napätia, aby ho udržala v rovnováhe.

"Myslíš, že sa môžeme premiestniť?"

"Nie. Nie, keď to je stále tam dole. My odídeme a pohár spadne."

Vzdychol si. "Chvíľku tu počkaj."

Vyskočil na nohy a ponáhľal sa k najbližšiemu zadebnenému oknu a začal kúzlom Vanish odstraňovať dosky. Čoskoro bolo okno úplne odkryté. Strčil si prútik do vrecka a vrátil sa k Hermione.

"V poriadku. Daj mi tú vec."

"Čo zamýšľaš urobiť?"

Priložil ruky vedľa jej a chytil palicu. Jej vyčerpanie bolo zrejmé, keď ju vďačne pustila.

"Okej, teraz choď von," prikázal.

"Nie! Neopustím ťa!"

"Prečo? Pretože mi neveríš alebo nechceš, aby som sa zranil?"

"Oboje," vyprskla.

"Fajn! Potom sa aspoň postav k oknu. A dostaň odtiaľto toho sprostého vtáka."

"Félix, radšej by si mal odísť."

Fénix sa zdvihol a elegantne vyletel z okna. Hermiona sa nepohla.

"Tvrdohlavá malá -"

"Neopováž sa to dopovedať."

"Potom na tri," povedal Draco. "Raz. Dva. Tri!" Pri poslednom slove trhol palicou, ktorá držala viteál a hodil sa smerom k oknu. Zacítil ruky zvierajúce jeho kabát a potom ho potiahlo vzduchom súčasne so strašlivým prasknutím. Jeho uši naplnil trieštivý zvuk. Holeňou zachytil okenný rám, keď letel skrz. S bolestivým nárazom pristál na chrbte v malinčí (cz: ostružiny).

Kým sa díval, Riddlov dom sa rozlomil a zrútil sa do seba s burácaním ničeného dreva. Vzduchom sa valil masívny mrak prachu a trosiek. Zatvoril oči, keď ho ten mrak poprášil ako jemná hmla. Zosypali sa na neho malé kúsky dreva a omietky. Otvoril oči a pozrel sa na Hermionu, ktorá ležala vedľa neho a vyzerala ako zaprášený duch. Úplne ju zakrývala pekná vrstva prachu a malé kúsky trosiek boli zachytené v jej kučerách.

"Geniálne, že si si obliekla biely sveter," poznamenal.

"Máme to?" Ignorovala ho.

Dracove ruky stále zvierali tú palicu. Zdvihol ju a jeho pohľad uvítal záblesk zlata, keď pohár zažiaril v slnečnom svetle. Hermiona šťastne vykríkla a hodila sa mu okolo krku.

"Neverím tomu! Vážne sme to zvládli!"

Zasmial sa. "Toto bolo naprosté šialenstvo. Vytiahla si nás von, že?"

Posadila sa a švihla prútikom. "Wingardium Leviosa. Jednoduché." Vstala na nohy a podala mu ruku. Obaja sa pozreli na pohár visiaci z palice. Draco sa nadýchol, načiahol sa a zovrel ho. Na dotyk bol studený, ale inak vyzeral len ako obyčajný kalich. Vzdychol si úľavou, uvoľnil lano a odhodil palicu.

"Radšej by sme mali ísť," varovala Hermiona. "Ten rachot pritiahne pozornosť muklov."

Draco prikývol. Prikročila blízko k nemu a načiahla sa, aby sa dotkla jeho vlasov. Zachichotala sa.

"Nikdy by ma nenapadlo, že sa dožijem dňa, kedy Draco Malfoy nebude vyzerať ako zo škatuľky."

"A ty si pokročila z ufúľanca na špinavého vandráka," odsekol s úškrnom.

"Za toto budeš potrestaný," varovala.

"Ako to navrhuješ vykonať?"

"Takto." Naklonila sa k nemu, ovinula mu jednu ruku okolo krku a usmiala sa na neho. "Vieš, ideme na Rokfort."

Skôr než mohol ten nápad zaregistrovať, premiestnili sa.