Bring Me To Life
5. kapitola – To už by nebol bál
ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3620476/5/Bring_Me_To_Life
Preklad: Bbarka
Beta-read: Jimmi
Banner: moonjameskitten
Hermiona nájde Pansy, ktorá sa chystá skočiť z mosta.
Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Luckei1, ktorá napísala túto fanfiction.
5. kapitola – To už by nebol bál 2/2
Hermiona tancovala s Blaisom, potom znova s Ronom a opäť s Blaisom. Mala v pláne nájsť Harryho a požiadať ho, aby si s ňou zatancoval, ale všimla si, ako Draco zachytil jej pohľad a vydal sa ku stolu s nápojmi. Chvíľu počkala, a potom sa k nemu pridala.
"Ako to šlo?" spýtala sa akonáhle bol v dosluchu.
"Fajn," povedal a podal jej hrnček s punčom. "Niečo som do toho pridal. Špeciálne pre teba."
"Och?" zachichotala sa. "Čo je to?"
"Trochu eixíru, ktorý som práve uvaril. Zabráni ti tancovať s Blaisom po zvyšok večera."
Jej oči sa rozšírili. "To vážne?"
Uškrnul sa. "Nie, ale želal by som si, aby áno."
"Žiarliš?" spýtala sa, zobrala si pár praliniek a jednu si vhodila do úst.
"Ja? Nikdy," odvetil, ale jeho oči ho zradili. Chvíľu stáli v tichosti, obaja chrbtom ku parketu. Potom sa Draco zvrtol, aby sa znovu oprel o stôl. "Ale teraz vážne. Napíšeš mi znova? Myslím tým, naozaj napíšeš? "
"Áno," prikývla.
"Čo si tým myslela, keď si povedala, že si rozpoltená?"
Vzdychla si a otočila sa, aby sa rovnako oprela o stôl. "Ja – práve teraz o tom nechcem hovoriť. A nechcem nad tým ani rozmýšľať. Nevadí?"
"Pravdaže nie," povedal vľúdne. Potom sa narovnal a položil svoj hrnček. "Práve som dostal najlepší nápad v celej histórií nápadov."
"Fakt?" povedala, okamžité zvedavá.
"Áno. 'Ďakovací' tanec. Máš záujem? Koniec koncov, nerozprávali sme sa od toho večera, kedy som nechal Pansy u teba. V tomto ohľade by ma považovali za hrozne hrubého, ak by som nepovedal - alebo neurobil – nič, čím by som sa ti poďakoval za všetko, čo si pre ňu spravila."
Hermiona sa usmiala a srdce jej poskočilo. Neodvažovala sa dúfať v to, že by si s ním išla zatancovať. "Bola by som nerada, kebyže si niekto pomyslí, že si hrubý alebo ešte niečo horšie. S radosťou urobím hocičo, čo budem musieť, aby som niečomu takému zabránila."
"Skvelé," odvetil s úprimným úsmevom a natiahol ruku.
Zakvačila si svoju ruku do jeho a nasledovala ho.
"Nemala by si vyzerať tak šťastne," povedal Draco, teraz už s vyrovnaným, zdvorilým výrazom na tvári.
"Pamätaj, robíš to len pre to, aby si uľavia môjmu svedomiu."
"Správne," odpovedala, potlačila úsmev a nahradila ho výrazom hraničiacim s apatiou. Upravila svoj postoj, aby zosobňoval rozpaky.
Keď dorazili na parket a zastali, Draco sa otočil a zobral jednu jej ruku do svojej a druhou jemne spočinul na jej páse. Hermionine srdce začalo búšiť a musela bojovať, aby zabránila rumencu vystúpiť na jej líca. Dotyk jeho ruky jej spôsoboval zimomriavky a Draco bol tak… blízko. Jeho tvár, s maskou ľahostajnosti, bola len pár centimetrov od tej jej a ona mohla cítiť jeho vôňu. Nadýchla sa. Voňal kokosom.
Hudba začala hrať, on si ju pritiahol a držal ju tak blízko, ako len mohol bez toho, aby pritiahol pozornosť, alebo, ak by sa niekto pozrel zbližša, aby nevzbudil podozrenie. Ale stále pohyboval rukou, ktorá držala jej a tak umožňoval svojím prstom kĺzať po tých jej.
Najprv prehodili pár slov, pretože ani jeden nedokázal jasne myslieť, ale napokon to vzdali a jednoducho len tancovali. Hermiona sa snažila nestratiť sa pri pohľade do jeho očí a nútila sa hľadieť inam. On svoje oči od nej ani raz neodtrhol a Hermiona nakoniec prehrala svoj boj s rumencom.
Ku koncu piesne napokon s úškrnom prehovoril: "Neboj sa; vyzerá to ako keby si proste celý večer tancovala."
Ich oči sa stretli a ona si dovolila usmiať sa. Keď skladba skončila, okamžite sa od seba oddelili a Draco jej venoval krátky úklon, potom sa otočil na päte a odkráčal. Hermiona sa zhlboka nadýchla pred tým, ako sa otočila, aby odišla opačným smerom.
Išla rovno k baru, potrebovala niečo podstatne silnejšie ako punč, a objednala si pohárik Ohnivej whisky. Keď sa zvrtla, že pohľadá Harryho a Rona uvidela Pansy, ako kráča priamo k nej. Usmiala sa, ale keď Pansy prišla dostatočne blízko, Hermiona uvidela potôčiky sĺz na jej lícach.
"Pansy, čo sa deje?" spýtala sa znepokojene.
Pansy potiahla nosom a zašepkala: "Myslela som si, že si moja priateľka."
"Čože? Samozrejme, že som! O čom to hovoríš?"
"Ty – ty – a Draco…" jej hlas sa vytratil, nové slzy sa preliali.
Hrôza prestúpila Hermionino srdce i celé telo. "Čo tým myslíš?"
"Videla som vás!" obvinila ju tvrdým, tichým tónom.
"Čože?"
"Videla som vás dvoch tancovať."
Hermiona si vydýchla úľavou. "Och, to nič nebolo. Chcel mi poďakovať za to, že sa o teba starám a mal pár otázok o tom, ako sa ti darí. To je všetko."
Pansy pokrútila hlavou. "Nie, to nie je všetko, ani zďaleka nie. Ja som vás videla."
"Čo si myslíš, že si videla, Pansy? Len sme tancovali."
"To nebol len tanec. Poznám ho, pamätáš? A myslela som si, že poznám teba." S tým sa Pansy zvrtla a utiekla z miestnosti. Hermiona za ňou ohromene hľadela.
Harry sa k nej po chvíli priblížil s dvomi hrnčekmi punču. "Nevidela si Pansy?" opýtal sa. Hermiona sa na neho pozrela, s očami rozšírenými a plnými jej vlastnými slzami. "Hermiona, čo je?"
"Ona – naštvala sa na mňa. Za to, že som tancovala s Malfoyom. Teda myslím; nie som si celkom istá." Hermiona vykročila k miestu, kde boli stoličky rozostavené po obvode miestnosti a Harry ju nasledoval. Rozmýšľala, či bolo možné, že Pansy niečo mohla vidieť, alebo vycítiť, že ju Draco priťahuje, napriek jej snahe skryť to a tváriť sa nezaujato.
"Tancovala si s Malfoyom?"
"Áno, len raz. Povedal, že mi chce poďakovať a má zopár otázok.
Harry sa sťažka posadil vedľa nej. "Je naštvaná?"
Hermiona len prikývla, potom zacítila, ako sa Harry zosunul na svojej stoličke. Pozrela sa na neho. "Mrzí ma to."
"Nie je to tvoja chyba. Je to… teda… dnes to šlo tak dobre." Díval sa na hrnček vo svojich rukách. "Myslel som si, že to bude v poriadku."
"Ja viem! Bola som taká spokojná, vyzerala v pohode."
Harry si povzdychol a odpil si zo svojho punču. "Niečo tomu chýba." Hermiona sa naklonila a naliala do jeho hrnčeka svoju Ohnivú whisky. "Ďakujem." Vypil to na ex. "Kto za ňou pôjde?"
"Ja nie," riekla Hermiona. "Nechce ma vidieť, tým som si istá."
Harry si ťažko povzdychol. "Hádam, že to potom znamená, že to budem ja. Čo jej mám povedať, Hermiona? 'Je mi ľúto, že si žiarlila kvôli ničomu?' Bol to len tanec, nič viac, však?"
Hermiona prikývla, cítiac, ako sa vina skrúca v jej vnútornostiach.
"Och, dobre. Bude to hračka. Si pripravená odísť? Mám povedať Ronovi, aby ťa odprevadil?"
"Nie, nie, je mi fajn."
"Dobre, pretože myslím, že už odišiel, vlastne…"
"No tak, choď za ňou," povedala Hermiona apaticky. Harry jej podal tie dva hrnčeky a venoval jej chápavý, vydesený úsmev. "A buď milý, Harry. Vedeli sme, že sa to môže stať."
Prevrátil očami. "Hej. Ale… ach jaj, ja neviem. Uvidíme sa."
Zakývala jeho chrbtu kým odchádzal z miestnosti. Zrazu bola miestnosť hlučná, horúca a skľučujúca. Hermiona vypila punč, ktorý mal byť pre Pansy a išla si vyzdvihnúť kabelku a bundu.
Draco ju stretol na polceste tam, so znepokojením v očiach. "Videl som Pansy odchádzať, vyzerala rozrušene. Čo sa stalo?"
Hermiona sa na neho smutne pozrela. "Videla nás a nezobrala to veľmi dobre. Vôbec to nezobrala dobre. Musím ísť."
Keď vykročila, schmatol ju za ruku. "Počkaj, čo myslíš tým, že nás videla?"
"Videla nás tancovať." Hermiona zavrela oči a prešla si rukou po čele. "Ja – myslela som, že je v poriadku, myslela som, že prijala moje vysvetlenie, ale vyzerala taká zradená, a potom proste odišla…"
"No tak, je to v poriadku. Dostane sa z toho, v poriadku? Vždy je to tak. Vysvetli jej to znova, keď sa upokojí."
"Mám to v pláne," odvetila. "Ale… je mi to ľúto. Je to také ťažké. Ja – ja som ti povedala, aby si na mňa nečakal. Myslela som to vážne." Odišla od neho a on ju nenasledoval, aj keď mohla cítiť, ako sa na ňu pozerá až kým si nevzala svoje veci a neopustila miestnosť.
ooo
Milý Draco,
Nebola som doma ani desať minút a už som Ti musela napísať. Prepáč, že som Ťa tam tak nechala; dúfam, že mi odpustíš.
Som taká rozpoltená. Dovoľ mi vysvetliť Ti prečo.
Chcem Ťa spoznať lepšie. Lenže ak by sa to stalo, obávam sa, že by som Ťa mala ešte radšej a niečo by sa nevyhnutne udialo. Takže preto o Tebe nechcem vedieť nič.
Pansy som ešte nevidela, ale toto je to, čoho sa najviac bojím. Jedna vec je, keď ťa stretne a druhá vec je, keď ťa uvidí s niekým. A už úplne niečo iné je, keď toho niekoho považuje za svoju priateľku.
Ak všetko pôjde dobre a Pansy sa úplne zotaví a dostane sa cez teba, stále tu zostane tá záležitosť, že som jej priateľkou. A chcieť… od Teba niečo viac sa bude javiť ako maximálna zrada.
Ale predsa len akosi dúfam, že by sa to mohlo stať. Stále je nádej. Takže čo je mojou motiváciou? Už sa viac nemôžem venovať len Pansy; ty si tu niekde tiež. Mala by som sa sústrediť na Pansy… aj keď nie do takej miery, že budem zanedbávať seba a svoje vlastné šťastie. Ak by si bol hocikým iným, len nie Dracom Malfoyom, vôbec by sme tento problém nemali.
Takže samozrejme musíme kráčať ďalej po tejto ceste. V určitom ohľade kvôli Pansy dúfam, že Ťa raz s niekým uvidí, aj keď viem, že ma to bude trhať na kusy. Opakovane som jej hovorila, že jedného dňa budeš mať vážny vzťah, ale dokým to neuvidí, nemyslím, že si to naozaj uvedomí. Nie žeby som ťa žiadala, aby si si našiel vzťah. Len toto je to, čo považujem za skutočný test.
Teraz už chápeš, prečo som taká rozpoltená!
Pretože taká veľká časť zo mňa chce byť sebecká a nestarať sa o to, čo si Pansy myslí alebo chce, a jednoducho… sa vrátiť o mesiac späť k tomu večeru na moste a nezastaviť Ťa.
Ale musím si pripomínať, že nebyť Pansy, ani by som Ťa nespoznala. Ona tu bola prvá. Je bezočivé povedať, že sa máš pohnúť ďalej, pretože nie je nič, od čoho by si sa mohol pohnúť. Ale Draco, choď ďalej. Nemôžem Ti sľúbiť nič.
Už na túto tému nebudem písať. Musela som Ti povedať, čo cítim a jednoducho som Ti musela povedať, aby si šiel ďalej. Nemôžem Ťa nechať myslieť si, že sa niečo stane, keď mám nádej sotva pre seba.
Priala by som si… toho tak veľa!
Hermiona
Na druhý deň ráno našla Hermiona na svojom písacom stole malý kúsok pergamenu. Zovrelo jej srdce, keď si uvedomila, od koho musí byť. Pomaly ho otvorila a našla správu zostavenú z písmeniek vystrihnutých z novín.
NIE. Si to ty.
'Nie' bolo trikrát podčiarknuté. Pousmiala sa nad jeho správou a nad jeho snahou napísať ten odkaz tak, aby nikomu okrem nej nič nehovoril a ukryla ho do svojej špeciálne uzamykateľnej zásuvky. Bol zlatý a vytrvalý, ale Hermiona sa nevedela zbaviť pocitu, že pre ňu a pre Draca ruže nikdy nepokvitnú.
ooo