Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Pumpkin patch

Záhon s tekvicami

Pumpkin patch
Vložené: Jimmi - 20.12. 2010 Téma: Pumpkin patch
Jimmi nám napísal:

Venujem Dode357 s poďakovaním za pomoc s Fénixom a prianím, aby sa skoro uzdravila :D

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

PUMPKIN PATCH (luckei1)

ORIGINÁL:

http://www.fanfiction.net/s/3222370/1/Pumpkin_Patch


Záhon s tekvicami

Harry, Ron a Hermiona sú na úteku pred smrťožrútmi, keď narazia na schátralý dom so poľom tekvíc na zadnom dvore. Až na to, že na tých tekviciach je niečo magické... 

Preklad: Jimmi   

Beta-read: Bbarka

Banner: Jimmi

Stav: Univerzálny súhlas s prekladom  

VAROVANIE: BEZ VAROVANIA

 Dramione  (DRAMA)

Rating: PG-13

One-shot.


Záhon s tekvicami

Bol to záhon ohromne veľkých tekvíc, uprostred poľa, ktoré z troch strán obklopovali stromy s listami rozličných farieb – zlatými, oranžovými, červenými, fialovými a dokonca zelenými listami vždyzelených stromov.

Štvrtá strana políčka hraničila s obrovským domom, ktorý vyzeral presne tak, ako má vyzerať strašidelný dom. Jeho pôvab zahŕňal rozbité okná, hnijúce drevo, zatúlané mačky a dokonca zvonicu. Okolo domu bol prehnitý plot a zarastený dvor. Po stenách toho domu a cez rozbité okná sa rozťahoval vinič.

Skrátka, bol dokonalý.

To povedal Ron, keď sa od ucha k uchu škeril na Harryho a Hermionu.

Šli preskúmať ten záhon s tekvicami, a zistili, že je spustnutý rovnako ako dvor okolo domu. Tá oranžová zelenina rástla všade, kde mohla, vôbec nie v radoch, kde bola pravdepodobne kedysi zasadená. Niektoré tekvice boli neprirodzene obrovské, dosahovali Hermione po pás. A na tých tekviciach bolo niečo zreteľne čudné - a magické.

Keď Hermiona kráčala okolo nich, cítila to - surovú mágiu. Ježili sa jej z nej chĺpky na krku a vlasy na hlave vyčnievali všetkými smermi. Keď sa pokúsila zopár svojich vlasov uhladiť, zapraskali a ona dostala šok, ktorý by pre každého iného býval statickou energiou. Len ona vedela viac; vedela, že to bola mágia vo vzduchu.

Tekvice samotné vyzerali tak, ako by asi vyzerali tekvice v nočných morách. Na prvý pohľad ten záhon vyzeral pekne, skoro dokonale. Len pri bližšom pozretí sa tá zvláštna deformácia stávala zrejmou. Niektoré vyzerali, ako keby z nich niečo vyčnievalo, pretláčalo sa von a snažilo sa preraziť šupu. Ako u tej s kričiacou tvárou, ktorá sa krivila hrôzou.

Striasla sa, keď okolo nej zafúkal chladný vetrík , ktorý sa, ako si všimla, nedotkol výhonkov tekvice. Hermiona si z poľnej fľaše podvedome odpila tekvicového džúsu. Ten džús chutil ako vždy, ale s trochu menšou vzpruhou než si pamätala.

"Pôjdeme dnu?" spýtal sa Harry.

"Si si istý, že je to dobrý nápad?" spýtala sa znepokojená Hermiona. Ale bola taká unavená a už boli na ceste tak dlho, že časť z nej bola takmer ochotná prijať ten dočasný úkryt bez otázok.

"Och, Hermiona, len tu jednoducho zostaňme. Jednu noc a  a pôjdeme ďalej," odvetil Harry, totálne vyčerpaný. Už to boli mesiace, čo skončil ich šiesty ročník, a namiesto snahy o porážku Voldemorta, ustavične utekali pred jeho poskokmi, ktorí boli odhodlaní chytiť ich. To, čo by smrťožrúti mohli urobiť vtedy, keď troch priateľov chytia, bolo to, čo ich stále udržiavalo na úteku. Dokonca aj vtedy, keď si mysleli, že ďalší krok, ďalší pohyb nie je možný.

Bez ohľadu na to, kam šli, ako rýchlo sa pohybovali alebo ako vyzerali, smrťožrúti im boli stále v pätách. V poslednom meste - Hermiona si ani nedokázala spomenúť na jeho meno, bolo ich tak veľa - začuli o tomto starom, rozpadajúcom sa dome. Niektorí z dedinčanov dokonca povedali, že v ňom z času na čas straší, hlavne v tomto ročnom čase - v predvečer Sviatku všetkých svätých.

"Poďme aspoň dnu a zistime, či tam vôbec môžeme zostať," navrhol Ron, trochu príliš horlivo.

"Dobre. Poďme dnu," ustúpila a unavene nasledovala chlapcov po schodoch.

Vo vnútri ten dom vyzeral presne tak, ako vyzeral zvonku - hnijúci a zašlý. Trojica priateľov s unavenými očami prezerala izby, hľadala akúkoľvek zámienku, aby mohli vyhlásiť, že sa ten dom dá použiť na noc.

Hermiona si nemohla spomenúť, kedy naposledy spala v skutočnej posteli, takže keď prišla do izby, v ktorej jedna bola, skoro zaplakala radosťou a vyčerpaním. Neuvažovala o skutočnosti, že nevyzerala celkom tak ako zvyšok domu. Jej unavenej mysli stačil fakt, že posteľná bielizeň vyzerala staro, mala zažltnuté fľaky a dokonca zopár dier. Prosté zahrievacie kúzlo si s tým, že cez tie diery ťahá, poradí.

Harry s Ronom prišli do izby, aby jej povedali, že nastavili niekoľko štítov okolo pozemku a vyhlásili ho bezpečný na noc, potom zamierili pohľadať si miesto na spanie pre seba. Hermiona len prikývla, keď odchádzali a klesla do postele. Pripadalo jej to ako sen. Počas niekoľkých sekúnd zaspala.

Mala si všimnúť, že to prádlo, hoci budilo dojem starého, voňalo čerstvo ako les vonku a tekvicový džús. Ale nevšimla si to; spala.

ooo

Bol to ten najlepší nočný spánok, ktorý mala, odkedy opustila Rokfort a prebudila sa plná energie. Začula, ako jej priatelia na prízemí robia hluk a šla sa k nim pripojiť. Potichu sa rozprávali v kuchyni, odpíjali z hrnčekov - bola to káva?

"Kde ste ju zohnali?" spýtala sa Hermiona, keď naliala šálku sebe.

Ron pokrčil plecami. "V chladničke," povedal a odpil si. S Harrym mali na stole porozkladané mapy a bolo zrejmé, že hľadajú možnosti, kam ďalej ísť.

Hermiona sa k nim pripojila, vychutnávajúc si horúcu tekutinu, kým jej stekala dole hrdlom. "Tak čo ďalej?"

"S Ronom sa vrátime do mesta, aby sme získali nejaké zásoby. Sme si skoro istí, že sme to tam včera neurobili."

Zamračila sa. "A čo mám robiť ja?"

"Zostaň tu. Oddychuj. Daj si horúci kúpeľ; zaslúžiš si to, Hermiona. Skontroloval som kúpeľňu, všetko, čo by si mohla chcieť, je tam."

"Vážne, Harry?"

Prikývol. "Nastavíme štíty okolo domu, na viac k tým, čo sú okolo pozemku; myslíme, že budeš v bezpečí."

"Prečo proste nejdeme všetci spoločne? Nie som si istá, či chcem v tomto dome zostať sama. Je trochu hrôzostrašný."

Harry s Ronom si vymenili pohľady. "Nuž, Hermiona, chceme sa porozprávať s niektorými ľuďmi, ktorých sme si včera všimli. Myslíme si, že bude lepšie, ak zostaneš tu."

"Čo idete robiť?" podozrievavo sa spýtala.

"Nič," odvetil Ron. "Len, vieš, porozprávať sa s niektorými ľuďmi. Len by mohli byť trochu nebezpeční, takže chceme, aby si zostala tu."

Pozerala sa z jedného na druhého a videla, že vravia pravdu. Vzdychla si. "Dobre, zostanem tu. Ale nezabudnite na tie štíty."

Harry s Ronom odišli neskoro dopoludnia. Hermiona nechcela nič viac, než urobiť to, čo Harry navrhol a dať si dlhý, horúci kúpeľ, ale uvedomila si, že v dome sú možno veci, ktoré by mohli na svojich cestách využiť. Rozhodla sa dať si rýchlu sprchu a potom za denného svetla preskúmať ten dom.

Mala so sebou na prezlečenie len jedny šaty a priniesla si ich do kúpeľne, rovnako ako biely froté uterák a špongiu. Jej myseľ zaváhala pri pohľade na nový, čistý uterák, ale zase to bolo príliš dobré, aby o tom premýšľala.

Voda bola horúca a ona stála nechávajúc tú vodu padať okolo seba plných desať minút. Nemohla si spomenúť, kedy jej sprcha pripadala tak dobrá. Hermiona sa umyla mydlom, ktoré vyzeralo zbrusu nové a šampónom, ktorý bol do polovice prázdny. Uvedomila sa, že veci neboli také, ako sa zdali, že ten dom bol používaný, a to nedávno, a mala plne v úmysle opustiť ho, keď sa dosprchuje.

Oplachovala si vlasy, keď si pomyslela, že začula škripot otváraných dverí. Krv jej stuhla v žilách. Niekto, podľa postavy muž, oblečený celý v čiernom, rozovrel závesy na sprche a stál tam s obrovským nožom pripraveným zasiahnuť. Hermiona vykríkla z plných pľúc. Skrz slzy svojho strachu videla, že ten muž urobil krok späť a sklonil nôž; všimla si, že sa zamračil; všimla si strieborno-blonďavé vlasy.

"Grangerová?" povedal.

"Malfoy?" zalapala po dychu a napoly zatiahla závesy, aby pred ním zostala ukrytá. "Čo sa to s tebou deje? Nôž? Vážne, čo si nejaký maniak?"

Zamračil sa a odložil nôž na umývadlo. "Čo tu robíš?"

Hermiona vedela, že je v maléri. Draco Malfoy bol smrťožrút, jej absolútny osobný nepriateľ a človek zodpovedný za smrť Dumbledora. Bola úplne zraniteľná, prútik s oblečením mala na polici na druhej strane miestnosti.

"Čo urobíš?" povedala, keď sa snažila nedať najavo svoj strach, už jej začínalo byť zima.

Stále na ňu zvedavo pozeral. "Čo tu robíš?" zopakoval.

"Zabiješ ma?"

"Čo myslíš?"

Prinútila sa jasne myslieť. "Nie. Keby si chcel, už by si ma zabil."

"Pravda. Takže. Čo tu robíš?"

"Ak ma nechceš zabiť, dala by som prednosť rozhovoru za iných okolností. Napríklad, keď nebudem mokrá."

Uškrnul sa. "Neviem. Myslím, že sa mi v tejto pozícii páčiš. Budeš oveľa ochotnejšie spolupracovať a nemáš pri sebe svoj prútik."Zazrela na neho. "Môj prútik máš práve teraz na dosah, Malfoy. Vždy ho môžeš vziať, keď odídeš z tejto miestnosti."

"Samozrejme, že môžem." Uprene sa na ňu zadíval. "Dobre, Grangerová. Máš dve minúty, aby si sa obliekla a potom sa sem vrátim. Berieš?"

Prikývla. Nenávidela byť taká zraniteľná a zo všetkých ľudí práve pred ním. Nechal ju samú, zavrel za sebou dvere a vzal jej prútik. Hermiona sa rýchlo obliekla a otvorila dvere na kúpeľni, nakúkajúc do chodby; Malfoya nebolo nikde vidieť.

Hermiona zliezala potichu dole schodmi smerom k dverám, len aby jej do cesty vkročil Malfoy. A úškrn.

"No tak, Grangerová, myslel som, že sa porozprávame. Kde myslíš, že ideš? Úplne sama, bez prútika?"

Zaťala čeľusť a zazerala na neho. "Nikam. Nech už to máme za sebou. Čo so mnou urobíš?"

Malfoy nadvihol obočie. "Urobím s tebou? Čokoľvek, čo si zmyslíš?"

"Čuš."

"Položím ti otázku, ktorú sa ťa pýtam, odkedy som ťa zbadal. Čo tu robíš?"

Vzdychla si. "To je všetko, čo sa spýtaš?"

Prikývol. "Až kým ju nezodpovieš."

"Fajn. Ja - cestujem. Prezerám si vidiek."

Prevrátil oči. "Vážne odo mňa očakávaš, že tomu uverím?"

"Je mi ukradnuté, či tomu veríš alebo nie?"

"Dobre, obávam sa, že neverím. Si sama?"

Zahryzla si do pery. "Áno."

"Klameš."

"Nie."

"Áno, klameš. A si v tom hrozná. A predsa viem, že tu si sama. Takže kde sú?"

"Kto?"

Urobil no-no. "Ale, ale Grangerová. Viem, že si bystré dievča. A vieš, o kom hovorím."

"Neviem."

Uškrnul sa, chytil ju za ruku a pritiahol bližšie k sebe. "Nemám čas na tvoje hry a klamstvá, Grangerová. Chcem okamžite vedieť, čo tu robíš. Dochádza mi trpezlivosť."

"Prečo ma nezabiješ?" spýtala sa, kým ju stále držal. Ruka ju začínala bolieť z jeho silného zovretia.

"Ja nezabíjam ľudí. Myslel som, že to vieš."

"Nezabil si jeho. To je všetko, čo viem."

Surovo ju odsotil. "Povedz mi okamžite, čo tu robíš, inak ťa prinútim. Nemysli si, že nie; existuje jedno kúzlo, o ktorom vieš, že nezaváham použiť."

Zazrela na neho. "Fajn. Utekám pred tvojimi ľuďmi."

"Mojimi ľuďmi? To čo malo znamenať?"

"No tak, Malfoy. Nie si hlúpy. Tí - " vyprskla, "- zlí ľudia. Tvoji kamoši." Stále sa tváril, ako keby si nebol istý, o čom rozpráva. "Smrťožrúti."

Okamžite zbledol. "Utekáš pred smrťožrútmi? Odkedy?"

"Od júna."

Spadla mu sánka. "Práve teraz ťa sledujú?"

"Áno. Myslím, že tentoraz sme unikli, hoci..." zmĺkla, keď si všimla výraz na jeho tvári.

"My? Čo myslíš tým my?"

"Harry, Ron a ja."

Zastonal a chytil sa rukami za hlavu. "Skvelé. Jednoducho skvelé."

"Čože?"

"Kedy ste sa sem dostali?"

"Včera v noci. Pozri, Malfoy, odpovedala som na tvoju otázku, teraz odpovedz na moju. Prečo ma nezabiješ?"

"Zostaň tu. Neodchádzaj, nepohni sa, neurob nič, rozumieš?"

Zazrela na neho. "Malfoy, čo -"

"Budeš ma počúvať alebo nie?"

"Zostanem tu. Nie pretože si mi to povedal."

"Samozrejme, že nie. Ako chceš. Hneď sa vrátim." S tým sa otočil a rýchlo nakráčal k predným dverám. Hermiona sa prihnala k oknu a sledovala, ako kráča z dohľadu cestičkou, ktorá viedla k domu.

Vybehla na poschodie, nahádzala si všetky svoje veci do tašky a tiež zbalila Harryho a Ronove veci. Práve keď bola v blízkosti obývačky, sa Malfoy vrátil.

"Kam ideš?" dožadoval sa, oči mu žiarili hnevom.

"Nikam, len sa upokoj. Iba som zbalila naše veci."

"Dobre. Nastavil som štíty, aby ma varovali, keby niektorí z mojich ľudí prišli do okruhu piatich míľ okolo domu," povedal posmešne.

"Malfoy, čo sa deje?" povedala Hermiona, frustrovaná, nahnevaná a unavená. "Prečo toto všetko robíš? A prečo by som ti mala veriť? Možno si vyslal signály, aby upozornili tvojich priateľov, že som tu."

"Grangerová, keby som ťa chcel mŕtvu, nebol by som čakal na nich, kým ťa vyzdvihnú. Vzal by som ťa k Temnému pánovi sám." Načiahol sa s jej prútikom smerom k nej. "Vezmi si ho. Neublížim ti."

"Prečo nie? Čo tu robíš?"

Podráždene si vzdychol. "Vždy si takáto? Ustavične kladieš otázky?"

Vystrčila vyzývavo bradu. "Som svedomitá. A som nerada držaná v nevedomosti. Čo sa deje?"

"Musíme zabezpečiť, aby tento dom vyzeral, že tu nikto roky nebol. Potom budem môcť dýchať dosť pokojne na to, aby som ti odpovedal na tvoje otázky."

"Zbalila som svoje, Harryho a Ronove veci."

"Fajn. Počkaj tu. Zaberie to len minútu." Premiestnil sa na rozvŕzgané schody a dodržiac svoje slovo, vrátil sa len tesne za viac než za minútu. "Okej. Takže. Posadíme sa, dobre?"

Hermiona si sadla do kresla oproti nemu. "Čo tu robíš, Malfoy?"

Vzdychol si. "Budem ti musieť odpovedať, však? Ty to len tak nenecháš, správne?"

"Správne."

"Dobre. Tiež som na úteku, ako ty. Po - tej noci - som sa mal vrátiť k nemu, pretože ten čin bol vykonaný." Ťažko prehltol. "Požiadal som Severusa o niekoľko minút, aby som navštívil svoju matku a povedal som mu, že sa s ním stretnem a spoločne predstúpime pred Temného pána. Poskytol mi ten čas a ja som sa premiestnil domov, kde som strávil hodinu premýšľaním o tom, čo chcem urobiť. Netúžil som stále slúžiť jemu, takže som mal niekoľko možností. Rozhodol som sa utiecť. Našiel som toto miesto len po niekoľkých týždňoch a spravil som z neho svoj úkryt. Žijem tu. Vy ste sa votreli."

"Ty utekáš pred Temným pánom?"

"Nuž, v skutočnosti teraz už nejaký čas neutekám. A vy traja ste sem prišli a priviedli Temnú armádu so sebou." Zamračil sa na ňu.

"Prečo utekáš?"

Pokrútil hlavou. "Myslel som, že ťa pokladajú za bystrú! Pretože ma tiež hľadajú. Tiež ma chcú zabiť."

"Prečo?"

"Pretože som nesplnil svoju úlohu, čo si zasluhuje trest smrti a pretože som od neho utiekol. Neberie zradu naľahko a utiecť od neho sa rovná zradiť ho."

"Prečo si ne-"

V tej chvíli sa Malfoyove oči rozšírili, zbledol a švihol hlavou, aby sa pozrel na svoju ruku; žiarila načerveno. Potom sa pozrel na Hermionu. "Prichádzajú. Poď za mnou. Okamžite."

Nehádala sa a tentoraz ani nekládla otázky. Nasledovala ho. Prakticky vybehol zo zadnej časti domu, niesol malý vak a mrmlal kúzla, kým utekal. Hermiona šla za ním, keď vbehol do toho tekvicového poľa. Keď boli v polovici, zastal, sklonil sa a odtiahol slamu, výhonky a tekvice preč a tým odhalil dvere v zemi. Vytiahol ich nahor a otočil sa, aby našiel Hermionu.

"Dnu," povedal a ukázal na odklopené dvere.

"Počkaj, myslím, ako mám vedieť -"

"Chceš sa dať chytiť alebo nie?" spýtal sa, keď ju prebodol pohľadom.

Opätovala jeho pohľad a priblížila sa k dverám. Schody viedli do tmavého tunela.

"Malfoy -"

"Dnu, Grangerová." Hnal ju pred sebou, dole schodmi a do toho tunela. Potom zatvoril dvere, zamrmlal ďalšie kúzla a nakoniec zažal prútik prostým Lumos!

Hermiona zažala svoj vlastný prútik a pozrela sa mu do očí. Čudné; nikdy predtým si nevšimla, že boli šedé. A na druhej strane, ani k nemu nikdy nebola takto blízko, okrem toho jedného razu, keď ho udrela, vtedy, v treťom ročníku. Hoci to bolo veľmi krátko a určite nie situácia, kedy sa mohla zaoberať nejakou jeho črtou. Jeho očami. Zažmurkala.

"Poď za mnou," povedal, prerušil očný kontakt a pohol sa tunelom.

"Malfoy, ako viem -"

"Že ťa nechcem zabiť? Že ťa nevediem priamo k nim? Že ti hovorím pravdu?" Prestal kráčať a otočil sa k nej tvárou, znova sa jej pozeral rovno do očí.

"Nevieš." Potom znova vyrazil.

Zdráhavo ho nasledovala. Prvých päť minút ten tunel klesal, potom ďalších desať pokračovali dohora. Kráčali mlčky. Nakoniec prišli k dverám. Malfoy počkal, kým ho dobehla, pretože on skoro utekal.

Keď bola vedľa neho, otvoril tie dvere švihnutím svojho zápästia. "Ty prvá," povedal a otvoril dvere dokorán.

Hermiona vošla do malej, zaprášenej miestnosti. V izbe bol stôl a jedna stolička, a na jednej stene boli police. Knihy, pergameny, brká a zaschnuté fľaštičky s atramentom zapĺňali väčšinu miesta, ale všimla si zopár nádob niečoho, čo vyzeralo ako jedlo. Šla ich preskúmať.

"Arašidové maslo," povedal. Zvrtla sa. "Je to vysoko výživné jedlo, ktoré dlho vydrží." Rozhliadol sa. "Aj toto miesto som našiel ja. Nepýtaj sa ma, prečo existuje nejaký tajný tunel, ktorý vedie preč z toho domu. Myslím, že ten dom je strašidelný." Znova sa na ňu pozrel. "Zober si ten pohár, ak chceš. Je v poriadku, ja som ich sem dal. Mám tu dosť, aby to vydržalo týždeň. A poďme."

"Nezostávame tu?"

"Nie. Zvnútra nemôžeme plne zablokovať ten tunel. Musíme sa dostať tam," ukázal na dvere, ktoré si Hermiona predtým nevšimla.

"Ach." Váhovo zobrala jeden pohár, po celý čas sa pozerala na Malfoya. Prešiel cez tú malú miestnosť a postavil sa pred dvere.

"Si pripravená?"

"Áno," povedala, jej hlas prezrádzal len náznak neistoty.

Potlačil dvere, aby sa otvorili a ona na chvíľu zažmurkala. Nasledovala ho cez dvere a našla sa vonku na rímse. Nad ňou sa do výšky tridsať stôp týčila strmá skala. Rímsa sa rozširovala asi na 5 stôp a ten útes pokračoval ďalej, aby asi šesťdesiat stôp klesal do obrovskej vodnej plochy.

Hermiona zalapala po dychu. "Kde sme?"

"Na pobreží. Nevedela si, že je blízko voda?"

"Nie; polovicu času nemáme potuchy, kde sme."

"Ach." Posadil sa na trávu, stena útesu za ním. Vytiahol zelené jablko a odhryzol si.

Zízala na neho, ohromená jeho očividným pokojom. "Takže čo teraz?" spýtala sa.

"Počkáme."

"Na čo?"

"Kým opustia oblasť."

"Myslíš, že opustia?"

Prikývol. "Ten dom vyzerá, ako keby bol pol storočie opustený. Vchod do tohto tunela bol poriadne utajený, aby skrátka vyzeral ako časť tekvicového poľa. Nemajú žiadnu možnosť, ako nás vystopovať a túto rímsu nemôžu zvrchu vidieť."

"Takže to je tvoj záložný plán."

"Áno. Nikdy som ho nemusel použiť, ale zaistil som ho, ako som vedel."

Pozrela sa na neho a potom sa usadila vedľa neho, ale nie príliš blízko. "Máš ďalšie jablko?" Siahol do tašky a podal jej jablko, ktoré vytiahol. "Ďakujem ti," povedala, keď si odhryzla. Vtedy si uvedomila, že asi budú musieť vynechať obed.

"Ako budeš vedieť, že odišli?"

"Znamenie mi dá vedieť. Je to časť ochrán, ktoré som nastavil; trochu ako to jedno použité - nuž, tú noc. Vieš, na veži."

Niekoľko minút sedeli mlčky. "Ako dlho myslíš, že to bude trvať?" spýtala sa.

Zastonal a odhodil zvyšky svojho jablka cez okraj útesu. "Stále budeš klásť otázky?" mrzuto sa spýtal.

"A čo iné sa tu dá robiť?"

"Neviem, sedieť potichu?"

"Na neurčito?"

"Pre Merlina, Grangerová! Vieš vôbec, ako byť ticho?"

Poriadne sa zamračila a odvrátila sa od neho, aby sa pozerala na vodu. Po chvíli, ktorá jej pripadala ako hodina, nakoniec prehovoril.

"Dobre, fajn. Asi tu nemôžeme sedieť hodiny mlčky. O čom by si rada hovorila?"

"Prečo si nechcel nasledovať Voldemorta? Myslela som, že si sa hrdo pripojil."

Zamračil sa. "Čo je, žiadna irónia pred ťažkou témou?"

"Prečo sa obťažovať? Ani jednému z nás na tom druhom skutočne nezáleží. Chcem poznať dôležité veci."

"Netúžil som po tom, slúžiť mu. Áno, hrdo som sa pripojil. Ale rýchlo som dospel k uvedomeniu, že ma nechal pripojiť sa len preto, aby potrestal môjho otca za jeho zlyhania. Mňa nechcel, nezáležalo mu na mne. Netrvalo mi dlho na toto prísť, ale musel som zotrvať. Inak by som mŕtvy skôr než som začal."

"Odišiel si, pretože si zmenil názor."

Pozrel na ňu zboku. "Čo tým presne myslíš?"

"Nuž, po celý čas si ma nenazval humusáčkou."

"Myslím, že teraz som na rade s otázkami ja. Čo je to, čo nikto o tebe nevie?"

"To je tvoja otázka?"

Pokrčil plecami. "Áno. Myslím, už viem, komu patrí tvoja oddanosť, kto sú tvoji priatelia, si zamilovaná do Weslíka a si najbystrejšia čarodejnica na škole. Už sa nedá oveľa viac dozvedieť."

Hnev v nej vytryskol ako keď škrtnete zápalkou. "Čo vieš, Malfoy? Ako sa opovažuješ trúfať si povedať, že vieš všetko, čo sa dá o mne vedieť?"

"To som nepovedal; to preto som ťa požiadal, aby si mi povedala niečo, čo nikto nevie. Pretože o tebe neviem všetko. Nemyslel som to v zlom."

"Áno, správne," zamrmlala, dosť nahlas, aby to počul. Dlho a silno premýšľala o tom, čo nikto iný nevie. "Bojím sa smrti. Bojím sa tejto vojny, ktorej nie celkom rozumiem, bojím sa toho, prečo ma ľudia chcú zabiť len preto, že som sa narodila." Nepozvané slzy sa vkradli do jej očí. Boli to neznesiteľne ťažké štyri mesiace a ona už mala po krk utekania, po krk toho nebyť nikdy v bezpečí. V tejto chvíli sa cítila bezpečnejšie, na kraji útesu so smrťožrútom, než sa cítila odkedy odišla z Rokfortu. Bolo to asi preto, že vedela, že aspoň v tejto chvíli ju nechcel zabiť. Vzdychla si, odmietajúc slzám dovoliť vypadnúť. Odmietajúc plakať pred ním.

"Ja som tiež vystrašený," povedal potichu.

Ďalšie minúty uplynuli v tichosti.

"Povedz mi niečo, Malfoy. Niečo, čo nikto iný nevie."

"Myslím, že si nádherná."

Hermione skoro zabehlo. "Čože? Zošalel si?"

"Nie. Už si to chvíľu myslím."

Pokrútila hlavou. "Neuveriteľné."

"Si nahnevaná?"

"Prečo by som mala byť? Myslím, že si cvok, ale nie som naštvaná."

"Cvok? Pretože si myslím, že si -"

"Nepovedz to znova, prosím." Trochu sa posunul. Ďalej od nej. "Nemyslela som tým nič, je to len - čudné. Dobre? Myslím, ty si ty a ja som ja. Ty si to o mne nemáš myslieť."

"Vraví kto?"

"Vravíš ty, spomínaš si?"

Mávol rukou do vzduchu. "Ach, to. Čo čakáš? Samozrejme, nemám si to o tebe myslieť. Ale naozaj; sú to hovadiny. Nemyslíš?"

Vyvalila oči. Toto nebol rozhovor, ktorý si kedy predstavovala, že bude mať zo všetkých ľudí práve s ním. "Áno, považujem tvoje dôvody pre to, že nemáš takto o mne zmýšľať, za hovadiny. Vždy som považovala."

"Takže ti to vadí?"

Čudné. Len čudné. "Hmm, myslím, že nie."

"Som na rade s otázkou. Si s Weasleym?"

Nemohla uveriť, že jej kladie takú absurdnú otázku. "Nie, Malfoy, nie som. Prečo to vôbec chceš vedieť?"

Pokrčil plecami. "V mojej fakulte sme mali niečo ako stávku o tom, kedy sa vy dvaja dáte konečne dokopy. A o tom, ako sa to stane. Vieš, či si to poviete, či sa pobozkáte, či si napíšete... ja som stavil moje peniaze na budúci rok. Tento rok, myslím. A stavil som sa, že mu dáš facku za to, že pobozkal niekoho iného, potom ho do bezvedomia ubozkávaš na chodbe."

Bola zaskočená. "To myslíš vážne? Tvoja fakulta sa stavila ohľadne mňa a Rona? O páre chrabromilčanov? Nemali ste nič lepšie na práci?"

"Hej, my sme vždy za šancu vyhrať prachy od toho druhého. Mali sme stovky stávok, ktoré prebiehali súčasne. Ja som mal všetky na starosti a dohliadal som, aby každý dostal svoj príjem. Mínus malý poplatok, samozrejme."

"Prečo nie som prekvapená?"

Zdalo sa, že čas rýchlo ubieha. Slnko už bolo nízko nad horizontom a Hermiona si bola istá, že dom opustili okolo obeda. Iste tu nesedeli päť hodín. Mohla si spomenúť len na krátky rozhovor medzi ňou a Malfoyom.

"Zaspala som?" spýtala sa zvedavo.

Pozrel sa na ňu. "Vlastne áno, a chrápala si."

Zatvárila sa urazene. "Nechrápala."

"Dosť si chrápala. A vravela si niečo o červenej mačke. Chcem to vedieť?"

Hermiona sa rýchlo odvrátila skôr než si všimol jej rumenec. Raz; jediný raz sa jej snívalo o Dracovi Malfoyovi. Zo všetkého možného zahŕňal akurát červenú mačku. V tom sne sa stratila a on k nej v tom lese prišiel a povedal jej, aby nasledovala červenú mačku. Potom zmizol. O chvíľu neskôr ju našla červená mačka a ona ju nasledovala do malého domu uprostred lesa. Vo vnútri na ňu čakal Draco, s romantickou večerou so sviečkami a hudbou. Premenil tú mačku na červené šaty a o okamih neskôr mala tie isté šaty na sebe. Posadili sa, aby sa najedli, ale skôr než si prvý raz odhryzli, predklonil sa a pobozkal ju. Potom sa prebudila, zmätená a zadýchaná.

Nemohla si spomenúť, že by v spánku spomenula tú mačku. Minimálne v žiadnom prípade nemohol vedieť o jej sne.

Hermiona mu neodpovedala, tak sa načiahol rukou a strčil do nej. "No? Chceš mi povedať o tej červenej mačke, Grangerová?"

"Nie, nechaj to tak, Malfoy."

Zachichotal sa.

"Už odišli?"

Pokrútil hlavou. "Ale dúfam, že odídu čoskoro. Začínam byť hladný."

"Aký je tvoj najtrápnejší okamih, Malfoy?"

Pobavene sa na ňu pozrel. "Prečo?"

Pokrčila plecami. "Spoznávame veci o tom druhom, nie?"

"V poriadku. Najtrápnejší okamih. Pred piatym ročníkom moji rodičia usporiadali večierok a ja som mal preniesť prípitok čestnému hosťovi. Bol som neuveriteľne nervózny. Strávil som týždne nad tým, čo poviem a mal som to dokonalé. Prišiel ten okamih, aby som predniesol prípitok a totálne som zmrvil jeho meno. Nazval som ho Dillweed (PP: kôpor) miesto Stillmeade."

Hermiona sa poriadne rozosmiala. "Dillweed? Ale nie je to rastlina používaná na -"

"Áno, na mužskú potenciu. Bolo to hrozné. Moji rodičia boli zdesení, hostia sa nemohli rozhodnúť, či sa smiať alebo zízať na mňa s otvorenými ústami. Nakoniec pán Stillmeade vybuchol smiechom, čím spôsobil, že sa všetci uvoľnili, ale ja som bol po celý večer červený, hlavne keď sa potom som mnou rozprával. Chcel som vliezť pod stôl a počkať, až všetci odídu, kým vyjdem."

"To je zábavné. Ach, a hrozne trápne, to som si istá," povedala s úsmevom. Opätoval jej úsmev a jej sa zasekol dych. V okamihu ju bozkával, ako keby to vždycky chcel, ako keby bol toto okamih, kvôli ktorému žil. Bozk mu, z nejakého dôvodu, opätovala, ale nechcela o tom premýšľať. Hlas v jej hlave, ktorý jej hovoril, že by mala prestať - kričal, aby prestala - bol utopený v návaloch pocitov, ktoré ten bozk vyvolal. Nikdy žiaden bozk nebol tak neskutočne mocný a mala pocit, že sa pod jeho silou rozpustí. Po tom, čo sa pokúsila vysvetliť, prečo ho necháva bozkávať ju a úboho v tom zlyhala, sa premýšľania vzdala a nechala sa svojím nepriateľom vášnivo bozkávať.

Nakoniec sa kvôli potrebe vzduchu neochotne odtiahla a zahľadela sa do jeho bledosivých očí. V tej chvíli slnko kleslo za horizont a zaplavilo ich vírom farieb - ružovej, fialovej, oranžovej, žltej, modrej - fantastická ukážka ohňostroja nebeskej oblohy. Jeho zvyčajne bledé líca boli trochu začervenané a tváril sa, že je pripravený znova ju prehltnúť.

Priblížil sa k nej, pripravený presne to urobiť, keď sa jeho výraz zmenil. Hermiona sa zamračila, keď si uvedomila, že tak veľmi chcela, aby ju pohltil a neoceňovala nič, čo tomu zabránilo alebo to pozdržalo. Pozrel sa na svoju ruku.

"Sú preč," povedal. "Už je to bezpečné."

"Ach," rozčarovane odvetila. Prekvapilo ju, že mohla byť sklamaná z toho, že ju Malfoy znova nepobozká. Nepochybne si nemohla spomenúť, kedy predtým chcela, aby ju pobozkal a či si niekedy priala, aby k nemu bola dosť blízko na to, aby ju pobozkať mohol. Bolo to všetko veľmi podivné, a práve mu to chcela spomenúť, keď sa postavil a vytiahol ju nahor spolu s ním.

"Poďme," povedal, tvrdý, ľadový vonkajšok sa vrátil do jeho výrazu.

Až vtedy si spomenula na Harryho a Rona. Nepovedali, kedy sa do tohto domu vrátia. Čo ak - och, Merlin, nie - čo ak sa vrátili, keď tu boli smrťožrúti!

"Okamžite otvor tie dvere, Malfoy!"

Pozrel sa na ňu, zmätený a poslúchol. Hermiona vyštartovala, bežala celú cestu spiatky cez ten tunel. Keď sa dostala ku schodom, zastala, aby polapila dych, skôr než vybehne aj po nich. Malfoy bol niekde za ňou; započula jeho zvuky za sebou, ale sústredila sa na dosiahnutie toho domu tak skoro ako sa dalo.

Po schodoch sa dostala k padacím dverám. Pokúsila sa ich potlačením otvoriť, ale vôbec sa nepohli. Takmer spanikárila, keď prišiel Malfoy a pokojne zamrmlal nejaké kúzla, ktoré bolo potreba, aby sa dvere otvorili a ona ich potlačila so silou, ktorá ho prekvapila.

Potom bola vonku a bežala k domu. Malfoy nasledoval tesne za ňou. Hermiona vbehla dnu cez zadné dvere a volala na Harryho a Rona. Žiadna odpoveď. Prezrela celý dom; bol tam neporiadok. Veci boli porozhadzované po celom tom mieste a všetko, čo predtým nebolo zlomené, bolo zlomené teraz. Riady, poháre, zrkadlá; všetko bolo dolámané. Nábytok bol rozsekaný, záclony roztrhanejšie než predtým; nič neuniklo zúrivosti kohokoľvek, kto hľadal ju - ich.

Klesla na kolená a vycítila, že sa Malfoy postavil za ňu.

"Tvoji priatelia tu neboli," povedal a položil jej ruku na plece. Mykla sa, aby sa vyhla jeho dotyku.

"Ako to vieš?" zašepkala.

"Skrátka viem. Keby mali Pottera, potom, nuž, toto prekliate Znamenie by spievalo aktivitou."

Ach správne. "Takže sú preč?"

"Áno," pokojne odvetil, kým si prezeral tú miestnosť. "Aký bordel."

Prikývla, sťahujúce napätie okolo jej srdca a pľúc sa zmenšilo vďaka zisteniu, že jej priatelia sú možno stále v poriadku.

"Teraz čo?" spýtala sa.

Pozrel sa na ňu. "Čo tým myslíš?"

"Čo sa stane teraz? S tebou, so mnou? Myslím, čo teraz urobíš?"

Zamračil sa. "Nič. Ty odídeš s Potterom a Weasleym a ja zostanem tu."

"Ak už viacej nie si jeho nasledovníkom, prečo sa nepripojíš k nám?"

Draco sa nad tým skutočne rozosmial. "Áno, správne. Pripojiť sa k vašej malej krížovej výprave - ach, počkaj, nie, v skutočnosti by som sa len pripojil k úteku o život. Znie to príma, vážne znie, ale myslím, že nie."

"Mohol by si nám pomôcť! Mohli by sme poraziť Voldemorta!" prosila, nechápala, prečo zrazu tak zúfalo chce, aby šiel s nimi; s ňou.

Pokrútil hlavou. "Nie, Grangerová. Nejdem s vami. Chcem, aby zomrel, rovnako ako vy, ale ja nie som ako vy. Ja nie som ten typ, čo uteká v ústrety nebezpečenstvu a smrti; to je to, čím ste typickí vy chrabromilčania. Ja nie. Ja tu budem sedieť, až kým všetko neskončí, potom utečiem ešte ďalej, kde ma nikdy nikto nenájde."

"To nie žiadny život, Malfoy."

Pokrčil plecami. "Je to moja voľba. To je to, čo som si vybral. Nič, naozaj nič, to nezmení." Z toho, ako to povedal, vedela, že hovorí o tom ich bozku predtým. Vážne to bolo len pred pätnástimi minútami, čo sa bozkávali a sledovali západ slnka?

"Si zbabelec."

"To viem. Už som sa s tým zmieril. Bojím sa zomrieť. Ach, počkaj, to aj ty," povedal s úškrnom.

Hermiona neznášala priznať si to, ale jeho poznámka zabolela. Bolela viac než čokoľvek, čo kedy predtým povedal. Pretože po tom, čo mu to povedala, sa pobozkali a nemalo to znamenať, že nebudú vyhadzovať niečo tomu druhému na oči? Slzy jej znova zaplavili oči a ona ich nenávidela. Bola taká slabá. Sklonila hlavu, aby sa pozrela na podlahu a on tak nemohol vidieť jej slzy.

Potom klesol na zem vedľa nej a nadvihol jej bradu tak, aby sa musela na neho pozrieť. "Neplač, Grangerová. Ty sa desíš smrti, ale ty aj tak budeš bojovať s temnotou. Ja sa desím smrti a bojovať nebudem. Sme odlišní ľudia."

Trhla hlavou, aby sa od neho odvrátila a dívala sa iným smerom. "Čoskoro sa vrátia."

"A ja tu nebudem. Nič im nepovieš o tom, čo sa stalo, hlavne nie to, že som tu. Potom odídete, pohnete sa ďalej, s vedomím, že ste sa tých smrťožrútoch dočasne zbavili. Jedného dňa sa dozviem, že bol Temný pán porazený. Možno by si sa sem mohla prísť rozlúčiť sa."

"Na to sa nespoliehaj," roztrpčene odvetila. Ako mohol jeden - dobre, dva - bozky všetko tak zmeniť? A prečo spôsobili, že to zjavne bolo iné len pre ňu? Zdalo sa, že on si vôbec nespomínal na to, čo sa stalo, a predsa on bol ten , čo to v prvom rade urobil!

"A nemaj obavy," pokračovala. "Nepoviem nič o tom, čo sa stalo. Hlavne nie že -"

S ako blesk rýchlymi reflexami jej zakryl rukou ústa. "Nehovor to," zasyčal. Po tom, čo sa na neho pozrela, pustil ju.

"Prečo, Malfoy? Pretože povedať to, by to urobilo čím? Že by to potvrdilo, že ty -"

Znova jej zakryl ústa. "Nehovor to," povedal, tentoraz jeho hlas vážny.

Chcela povedať, že ho nenávidí. Cítila to, vo svojej mysli, v kostiach, ale nedokázala to vysloviť. Namiesto toho sa zjavili nové slzy a znova sa vytrhla z jeho zovretia. Bol to len bozk, pomyslela si, keď krútila hlavou.

"Nehovor to, pretože to bola tá absolútne najdokonalejšia vec, ktorá sa mi kedy prihodila a viem, že to nikdy znova nezažijem, a chcem to zanechať tam. Tam, kde sa to stalo. Vždy budem mať túto chvíľu a nechcem ju znehodnotiť alebo zľahčovať alebo nejako zmeniť na niečo viac či menej než bola," povedal potichu.

Pozrela sa na neho a on sa pozrel na ňu. Ich oči sa stretli a ona si všimla smútok v jeho očiach. Načiahla sa, aby sa dotkla jeho tváre a on zavrel oči. Zľahka obkreslila jeho čeľusť a potom zastala, aby spočinula prstom na jeho perách. Predklonila sa, ale on sa odtiahol dozadu.

"Nie," povedal a otvoril oči. "Nie tu. Nechaj to tam."

"Prečo? Poď s nami," prosila.

"Nie," rozhodne odvetil. "Nič z tohto sa nikdy nestalo."

"Ale stalo. Ja si to pamätám, ty si to pamätáš. Stalo sa to a nič to nemôže zmeniť."

"Keď odídete, a prejdú mesiace, začnem pochybovať, či to nebol len sen. Niečo, čo si moja myseľ vymyslela, aby ma udržala pri zmysloch, aby mi zabránila utiecť preč a urobiť niečo hlúpe, ako napríklad pripojiť sa k nemu alebo ísť za vami troma. A ty začneš tiež zabúdať; budeš bojovať s dospelými mužmi, a asi ich porazíš a toto - tento okamih - ti bude tiež pripadať ako sen."

Postavila sa odhodlaným výrazom na tvári a zdvihla ruku. Pozrel na ňu, zmätený. "Poďme. Nemáme veľa času."

"Čo tým myslíš?"

"Poďme. Poďme to urobiť hneď."

"Urobiť čo?"

Vzdychla si, frustrovaná. "Ideš alebo nie?"

Váhavo ju vzal za ruku a ona ho potiahla na nohy. Potom ho viedla cez dom a von zadnými dverami, na tekvicové pole. Dostali sa k padacím dverám, úplne zamaskovanými.

Hermiona pustila jeho ruku a našla dokonalú tekvicu. Vytiahla prútik a vyryla do tej tekvice svoje iniciály. Potom mu pokynula, aby urobil to isté. Pozrel sa na ňu, zmätený.

"Ja nezabudnem," povedala. "Ver mi. A teraz, kedykoľvek začneš zabúdať ty, môžeš vyjsť sem von a vidieť dôkaz, že sa to stalo."

Prikývol, ohromený pokojnosťou a prudkosťou jej hlasu a vyryl svoje iniciálky pod jej. Potom obkreslila okolo dvoch dvojíc písmen kruh a očarovala tie písmená, aby sa nerozpadli.

Draco bol taký dojatý jej činmi, tým dôkazom toho dokonalého okamihu, že sa posunul, aby sa postavil pred ňu. Pozrel sa na ňu a pomaly sklonil svoju hlave k jej. Odtlačila sa od neho.

"A čo všetky tie kecy, čo si povedal? O tom nechať to tam?"

Usmial sa. "Nuž, toto je tiež dobré miesto."

Opätovala mu úsmev a ona sa znova pohla, aby ju pobozkal. Jeho ústa boli skoro na jej; mohla cítiť jeho dych na svojej tvári; keď -

ooo

"Hermiona! Prebuď sa!"

Niekto ňou triasol. Drsne.

"Musíš sa zobudiť, okamžite! Niekto prichádza!"

Roztvorila oči, s očakávaním, že uvidí Malfoya. Namiesto toho sa nad ňou skláňal Ron, ktorý s obavami hľadel ku dverám. Posadila sa a pomaly sa rozhliadla. "Kde sme? Čo sa stalo?"

Ron sa znova otočil k nej. "Čože? Sme v tom strašidelnom dome. A myslíme si, že niekto prichádza."

Vstala z postele a schmatla tašku. "Ako dlho sme tu?"

Ustarane sa na ňu pozrel. "Hermiona, sme tu len pár hodín, spomínaš si? Zaspala si, keď sme sa rozhodli rozhliadnuť sa po dome a spala si niekoľko hodín. Je polnoc. Poďme, Harry čaká." Ron sa otočil k odchodu.

Hermiona sa dotkla pier, ktoré stále horeli bozkom, ktorý sa odohral len v sne. Vzdychla si. Nič z toho nebolo skutočné. Dva takéto sny v celom jej živote a oba o Dracovi Malfoyovi. A aké čudné, že ho mala v túto jednu noc zo všetkých nocí, keď na neho ani vzdialene nemyslela.

Nasledovala Rona dole schodmi, aby našla Harryho.

"Koľko času máme?" spýtala sa. Harry sa zjavne príliš neponáhľal.

"Pár minút," povedal s pokrčením pliec.

"Koľko?"

"Len jednu." Pozrel sa na ňu. "Chcem ho chytiť živého."

Naježila sa. Nikdy nebojovali so smrťožrútmi, ktorí ich prenasledovali, pokiaľ ich neprinútili. Ale ani nikdy predtým neprišli len po jednom. Bola to dokonalá príležitosť na získanie informácie, keby sa im podarilo úspešne tohto zajať. Pokiaľ to nebola pasca.

"Harry, čo ak -"

"Nie je to pasca, Hermiona. Štít, čo som použil, aby odhalil Temné znamenie, je nezistiteľný a spustí sa zakaždým, keď prejde niekto, kto má Znamenie. Je tu len jeden z nich."

Prikrčili sa v prednej izbe a čakali. Čas ubiehal mučivo pomaly, ale čoskoro začuli zvuk krokov vonku pred domom. Približovali sa ku vchodu, ale potom, k ich prekvapeniu, zoslabli a stratili sa. Pozrela sa na Rona, ktorý sa pozrel na ňu a potom si uvedomila; zadné dvere. Stočila sa k zadnému vchodu do izby, presne načas, aby zbadala toho smrťožrúta s vytiahnutým prútikom.

Ron, ktorý ju sledoval, sa otočil a tiež na toho muža vytiahol svoj prútik. Harry ho čoskoro nasledoval.

"Ukáž sa!" dožadoval sa Harry.

Muž, ktorý mal na sebe len jednoduchý čierny plášť s kapucňou, neurobil nič okrem toho, že sa na nich na striedačku pozeral, hoci jeho tvár nemohli vidieť. Jeho pohľad zotrval na Hermione, čo Harryho s Ronom rýchlo nahnevalo.

"Povedal som, ukáž -"

"Počul som ťa, Potter," ozval sa všetkým príliš povedomý hlas, hlavne pre Hermionu, keďže ho počula vo svojom sne. Malfoy si stiahol kapucňu.

"Prekvapenie," trpko prehovoril.

"Malfoy," povedal Harry, zaťal zuby, takmer jeho meno vypľul. "Ty si nás sledoval?"

Hermiona sledovala tvár toho smrťožrúta a bola odmenená zábleskom obavy, ktorá sa na nej objavila.

"Samozrejme, že nie, mám na práci lepšie veci než vás troch sledovať."

"Čo tu robíš?" spýtal sa Ron.

"Mal by som ti položiť tú istú otázku, Weasley, vzhľadom na to, že toto je môj dom."

Všetko sa dialo pre Hermionu príliš podivne. Ona vo svojom sne viedla s Malfoyom takmer presne rovnaký rozhovor. Trojica priateľov tam stála, prútiky namierené na Malfoyove srdce, kým on mohol mieriť len na jedného z nich. Vybral si Hermionu.

"Tvoj dom? Tvoj dom?" Ron sa kruto zachichotal. "A keď si pomyslím, že si si kedysi robil srandu z môjho domu. Toto miesto je horšie než odpadkový kôš!"

"Drž zobák, Weslík, inak ju prekľajem."

Harry s Ronom sa otočili k Hermione, ktorá na toho blondiaka zízala. Nemyslela si, že to naozaj urobí; niečo v nej jej vravelo, že by jej neublížil. Ale nemohla oznámiť svojím priateľom, aby ho nebrali vážne.

Draco sa vyplašil, keď videl, že Hermiona vôbec nedáva najavo strach z neho. Pozerala na neho, ako keby niečo vedela a to mu začínalo dráždiť už aj tak napnuté nervy.

"Nech ťa to ani nenapadne, Malfoy. Niečo zažiješ, ak to urobíš, budeš nás prosiť, aby sme ťa zabili."

"Ach, to viem. Ale aspoň jedného z vás zložím so sebou."

Slabý náznak, že by ju skutočne mohol zabiť, mal na Hermionu opačný účinok ako na chlapcov. Bola si dokonca istejšia, že ju nezabije, kým sa Harry s Ronom pohybovali smerom k Malfoyovi. Harry nezastavil, až kým svoj prútik neoprel Malfoyovi o hrdlo.

"Daj mi dôvod, Malfoy. Len do toho. Vyzývam ťa," vyšplechol.

"Harry, nie," prosila Hermiona. Všetci traja chlapci sa na ňu pozreli, nikto nebol ohromenejší než Draco.

"Hermiona, nepočula si, čo práve povedal?"

"Áno, Ron, počula, ale nechcem, aby ste ho zabili - aby ste niekoho zabili," opravila sa.

Harry sa znova pozrel na Malfoya. "Poviem to znova. Čo tu robíš, Malfoy? Sleduješ nás?"

Draco sa uškrnul. "Na to som už odpovedal, Potter."

"Neverím ti. Utekáme už mesiace od takých ako si ty a zrazu sa tu ty z ničoho nič ukážeš?"

Hermiona znova sledovala Malfoya a on zbledol pri zmienke o iných smrťožrútov. Niečo na tomto jej bolo povedomé. Bolo to tak veľmi podobné ako jej sen; nemohol to byť nejaký druh proroctva, že nie?

"Dillweed," povedala, pozerajúc sa priamo na Malfoya. Vyvalil oči a zízal na ňu s ústami dokorán. To bolo všetko, čo Harry potreboval; vytrhol Malfoyov prútik z jeho ruky a Ron mu vrazil do brucha. Hermiona vykríkla.

"Harry, Ron, nie," prosila, keď sa vsunula medzi nich a Draca.

"Čo sa s tebou deje, Hermiona? Nezačaroval ťa?"

"Nie, nezačaroval. Len si myslím, že by sme ho možno mali počúvať."

Draco za ňou sa postavil. "Červená mačka?" váhavo povedal. Pocítila zvonenie a bodnutie a všetky druhy podivností. Ako bolo možné, že vie o tom, pokiaľ... to nebol len sen, ale nejaký druh duševného spojenia medzi nimi. Prečo sa to stalo, bolo pre ňu úplnou záhadou, ale rozhodla sa, že to zistí. Rozhodne keď budú vonku z celého tohto zmätku.

Keď Malfoy spomenul červenú mačku, Ron sa na neho pozrel. "O čom to hovoríte?"

Hermiona Rona ignorovala a prehovorila k Malfoyovi. "Ty si ho mal tiež?"

"Som si istý. Všetko toto je také povedomé."

"A dvierka? Existujú?" spýtala sa. Harry s Ronom si vymenili pohľady totálneho zmätenia.

"Áno, existujú."

Hermiona sa zvrtla tvárou k nemu. "Tekvica," povedala.

Malfoy zaťal čeľusť a prikývol.

Bez slova Hermiona opustila izbu, namierila si to rovno na pole s tekvicami, kde vedela, že sú tie dvierka. Draco bol hneď za ňou, nasledovaný Harrym a Ronom, ktorí mali Draco na dohľad svojich prútikov. Takpovediac.

Našla tie dvierka, ale počkala na Malfoya, kým pohľadala tú tekvicu. Zastal rovno za ňou a obaja sa na seba pozreli. Ukázal hlavou smer a ona našla tú správnu tekvicu; tú, ktorá vyzerala presne ako vyzerala tá v jej sne. A tam, čiernym napísané, boli ich iniciálky: HG a DM.

Padla na zem, zízajúc na tú tekvicu. Malfoy si rukou prehrabol vlasy. Harry s Ronom si neboli istí, čo robiť, takže stále mali svoje prútiky namierené na Malfoya.

"Hermiona? Hmm, čo sa deje?"

V tom okamihu obaja, Harry a Draco, pocítili magické znamenie, že smrťožrúti prešli ich štítmi. Hermiona pochopila Dracov výraz a on sa pozrel na ňu.

"Čo teraz?" dožadovala sa, keď sa postavila zoči-voči Dracovi. "Čo sa stane teraz?"

"Myslíš, či sa stane tá istá vec?" spýtal sa.

Prikývla.

"Nie. Za tými dvierkami nie je nič iné, len pivnica. Žiaden tunel."

"Musíme odtiaľto vypadnúť," vykríkla, blížila sa skoro k panike. "Odmiestnime sa."

"Nemôžeme," povedal. "Toto miesto ma na sebe reziduálnu mágiu. Nedá sa premiestniť sem alebo odtiaľto."

"Musíme ísť. Budeme tu každú minútu."

"Je tu ďalšia cesta z pozemku, cez les."

Harry s Ronom vzdali to, že pochopia, čo sa deje. Jediné, čo vedeli, bolo, že sa blížia smrťožrúti. A že jeden stojí pred nimi, ale nepreklínal ich, ani im neublížil a dokonca ich ani neurazil. Nemal ani svoj prútik.

"A ty?" povedala neústupne. "Budeš rovnaký?"

Draco sa na ňu uprene zadíval. Vedel, čo myslela; či odmietne ísť s nimi, pomôcť im? Vedel, aká bola predtým v tom sne jeho odpoveď, predtým, v tej vízii. Ale pobozkal ju a ona mu bozk opätovala a stále si na to pamätal, stále mu to pripadalo, ako keby bol skutočný. Možno to bolo niečo, za čo stálo bojovať, šanca pobozkať ju skutočne, nielen v sne.

"Nie," odvetil prosto. "Ste všetci pripravení ísť?"

Prikývla; Harry a Ron prikývli. Draco ju vzal za ruku a ťahal ju za sebou smerom k lesu. Otočila sa a naznačila Harrymu s Ronom, aby ju nasledovali. Rýchlo, mlčky sa stratili v tieňoch tmavého lesa.

Na druhý deň ráno, keď boli v bezpečí znova na ceste, Hermiona porozprávala svojim priateľom o svojom sne, ktorý mali zjavne spoločný s Dracom. Keď preskočila tú časť, v ktorej sa bozkávali, pozrela na Draca, ktorý sa na ňu zaškeril a trochu sa začervenal. Spôsobilo to, že sa jej zrýchlil pulz.

Draco im povedal, že všetko, čo povedal v tom sne, myslel vážne, len to nikdy nikomu predtým nepovedal. Bolo príjemné vedieť, že Hermiona o tom pozná pravdu a teraz ju poznali traja ľudia. Bolo to oslobodzujúce.

Harry, Ron a Hermiona boli na tom len o trochu lepšie než predtým, než sa zastavili v tom starom dome, ale Dracova situácia sa nekonečne zlepšila. Štvorica - nie priateľov, ale už viac nie nepriateľov - vyrazila so staronovým cieľom. Tá cesta bude drsná a ťažká, cesta vyzývajúca a krutá. Ale možno, spoločne, uspejú a zbavia svet jeho najdiabolskejšej bytosti.

A možno, len možno, budú Draco a Hermiona šťastne žiť až naveky. Možno.

ooo

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 19.04. 2024
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: Záhon s tekvicami Od: denice - 18.02. 2019
V těchto časech se vracím ke starým povídkám, a tato je jedna z těch, které mi utkvěly - snad pro tu naději.

Re: Záhon s tekvicami Od: CarMikelson - 04.12. 2018
taková pohádka s dobrou neotřelou zápletkou

Re: Záhon s tekvicami Od: denice - 19.11. 2012
Občas se mi stane, že se po roce, dvou k něčemu vrátím a ono to mezitím nějak vybledlo, vyčichlo. Jsem moc ráda, že se to v tomto případě nestalo, ti dva mě zase okouzlili. Krásné dialogy, upřímnost a nakonec porozumění a naděje. Díky.

Re: Záhon s tekvicami Od: Zuzana - 26.12. 2010
Ďalší objavený poklad. Krásna poviedka :) Nádherný sen, len som z toho zmätená prečo je to len sen, keď tá tekvica bola naozaj. Možno sa to časom vysvetlí. Som rada, že Draco šiel s nimi. Ďakujem toto bude tiež zážitok čítať.

Re: Záhon s tekvicami Od: bbarka - 21.12. 2010
Podľa mňa je výber úžasný, luckei nemôže nikdy sklamať Keď som to čítala, prežívala som to naplno...ten dom som si vedela do detajlov prestaviť, a tá atmosféra bola super...inak, bol to riadny šok, keď som zistila, že sa jej to snívalo Ale bolo to naozaj tajomné, mrazivé, ale na druhej strane aj veľmi hrejivé A ten otvorený koniec - síce ma najprv vyplašilo to slovo "možno", ale potom som si uvedomila, že to PRESNE zapadá do celej tej atmosféry... A preklad hádam nemusím chváliť, fakt to bolo ako pozorovať majstra pri práci A to myslím smrteľne vážne!
Re: Záhon s tekvicami Od: Jimmi - 23.12. 2010
Ďakujem, opakovane ďakujem za pomoc. Bola si skvelá a ja som občas musela krútiť hlavou nad tým, čo mi ušlo (ale pri druhej to bolo horšie). Som rada, že som ti trafila výberom a že sa ti poviedka páčila.

Re: Záhon s tekvicami Od: JSark - 21.12. 2010
Teda, je to zaujímavý nápad. Len škoda, že nebolo vysvetlené, prečo sa im to snívalo, prečo to spojenie. Díky moc za preklad.
Re: Záhon s tekvicami Od: Jimmi - 21.12. 2010
Možno sa dočkáš :D Ďakujem

Re: Záhon s tekvicami Od: soraki - 21.12. 2010
DODA, brzy se uzdrav! páni, krásná povídka, děkuji
Re: Záhon s tekvicami Od: Jimmi - 21.12. 2010
Aj ja ďakujem za prečítanie.

Re: Záhon s tekvicami Od: verinka - 20.12. 2010
To byyyylooooo krááásnééé ... Dobře, nechám si svůj nadšený infantilní záchvat pro sebe Byť si stále stojím za tím, že to bylo překrásné.
Re: Záhon s tekvicami Od: Jimmi - 20.12. 2010
Ďakujem. A nie je to infaltilné, strašne moc to poteší :D

Re: Záhon s tekvicami Od: Jacomo - 20.12. 2010
To ale byla zvláštní povídka, vůbec se nedivím, že tě zaujala. Nejdřív jsem četla a říkala si: jé, to je otřepané, začarovaný dům, samotná Hermiona, objevení Malfoye, útěk, líbání na útesu... prostě tuctový příběh a najednou - BUM! - holčička se nám probudila a všechno začalo dostávat jiný rozměr. Společný sen. De javu. A možná, jen možná to skončí dobře... Wow! Smekám. Za výběr i za překlad. A děkuju.
Re: Záhon s tekvicami Od: Jimmi - 20.12. 2010
Toto bola prvá poviedka, ktorú som od tejto autorky čítala. Až potom prišli kapitolovky. Kedysi som si povedala, že od nej preložím všetky jednorazovky, ale stále som sa k tomu nedostala. Okrem Gravity, ale tá ma nejako nezaujala. Takže teraz, keď sa mi podarí vymyslieť banner k ďalšej jednorazovke, pustím sa do nej. Ale jej jednorazovky majú aj 20000 slov (vidíš dobre). Som rada, že sa páčilo. Tá druhá časť sa bude hodiť na Vianoce, tak som sa konečne rozhúpala. Ďakujem moc za komentár :D

Re: Záhon s tekvicami Od: denice - 20.12. 2010
Tak Draco poznal Hermionu podle jekotu, tu scénu vidím před očima, ona umoklá a splihlá, on v černém výhružně napřahující obrovský nůž - nádherný úvod! A pak se vzájemně přivádějí k šílenství otázkami, až je společný strach a nejistotota zblíží, otevřou se jeden druhému. "Je to moja voľba. To je to, čo som si vybral. Nič, naozaj nič, to nezmení." To je u Draca málo slýchané prohlášení, velmi mě zaujalo, jak rychle své přesvědčení změnil. Rozuzlení je překvapivé, a na pokračování se moc těším. Díky.
Re: Záhon s tekvicami Od: Jimmi - 20.12. 2010
To bolo na tom to úžasné. Díky moc

Re: Záhon s tekvicami Od: cyrus - 20.12. 2010
Tyyyy, tak to bola pecka!!!! super super super!!! strasne sa mi to pacilo, skoda, ze to nie je klasicka kapitolovka.... dokonale... dakujem velmi pekne...
Re: Záhon s tekvicami Od: Jimmi - 20.12. 2010
Ďakujem, som rada, že sa páčilo.

Re: Záhon s tekvicami Od: SARA - 20.12. 2010
Moc, moc pěkná povídka. Díky za překlad
Re: Záhon s tekvicami Od: Jimmi - 20.12. 2010
Aj ja ďakujem

Re: Záhon s tekvicami Od: holloway - 20.12. 2010
Tohle bylo něco vážně něco extra. Chuťovka Jako předkrm od začátku skvělá atmosféra, nedivím se Hermioně že nechtěla zůstat v domě sama. Hlavní chod - část na útěku s Dracem...kdyby tam nebyla ta hrozba smrtožroutů v patách, ak je to super romantika sledování západu slunka Trošku mě mrzelo, že je Draco takový zbabělec, Hermiona mě nadchla že se nevzdává, dotáhne ho k dýni a ty iniciály mi přišlo jak kdyby se mu opravdu vrývala do paměti. No a kdyby se nevzbudila, určitě by ho překecala ať jde s nima... Že to byl jen sen překvapilo a dodalo naději, že by přece jenom Draco nebyl zbabělec? Ještě že Hermiona je tak bystrá a zmínila jméno, které mohl znát jen Draco, zachránilo jim to krk asi všem. Pak kyž přišli k dýni a tam iniciálky, tak jsem si říkala, že dům je opravdu kouzelný a pěkně si s nimi pohrál a dal je dohromady. Skoro ukápla slza dojetí. No a ten konec...vůbec nevadí, že je takhle otevřený, jen to tomu dodalo na tajemnosti. Dokonalý zákusek Díky za standartně skvělý překlad a extrémně dobrý výběr jednorázovky(nebo dvourázovky). Těším se na druhou část. Díky
Re: Záhon s tekvicami Od: Jimmi - 20.12. 2010
Aj ja ďakujem, moc ma to potešilo. Len ti neviem napísať dlhú odpoveď, čím to je? Možno len nedostatkom času alebo tým, že mám plnú hlavu druhej časti. Extra náročný preklad, minimálne zopár viet je totálne na hlavu. Zatiaľ díky

Re: Záhon s tekvicami Od: anonym - 20.12. 2010
skvelé.

Re: Záhon s tekvicami Od: muuufi - 20.12. 2010
Ďakujem Jimmi za super preklad! A má to zlatý banner!
Re: Záhon s tekvicami Od: Jimmi - 20.12. 2010
A hlavne to má ešte jeden diel :D Ďakujem

Re: Záhon s tekvicami Od: doda357 - 20.12. 2010
Keďže som dnes zostala doma, tak som strávila pri tejto poviedke nádherné ráno Ďakujem za venovanie, bola to absolútne úžasná poviedka. Ako všetky poviedky od teba Nikdy by ma nenapadlo, že to, čo Hermiona "prežívala" bolo len niečo ako sen....ale viac sa mi páči druh duševného spojenia medzi Dracom a Hermionou.  Posledná veta je úplne božská. Ale aj ten odstavec predtým  Vlastne celá poviedka  A ten banner sa mi teraz páči ešte viac, keď som si prečítala o tých tekviciach a tak a pochopila jeho význam Tým ale nechcem povedať, že predtým sa mi nepáčil  Dnes ti pošlem ďalšiu kapitolu z Fénixa  Ďakujem ešte raz, veľmi si ma tým potešila 
Re: Záhon s tekvicami Od: Jimmi - 20.12. 2010
Už sa teším. A ak sa ti páčila posledná veta, počkaj si na poslednú z druhej časti :D Na Fénixa sa teším, len ja nejako nestíham. Ďakujem.

Re: Záhon s tekvicami Od: teriisek - 20.12. 2010
Tak to byla nádherná pohádka na dobrou noc! Setkání Hermiony s Dracem bylo skvělé, dostalo mě, jak na ni šel s nožem:) když spolu pak utekli a seděli na tom útesu, povídali si a tak;), pořád jsem čekala, jak to dopadne, jak to vysvětlí klukům, jak se jim z toho podaří vybruslit... ale že to byl "jen" společný sen, že se to vlastně vůbec nestalo, to mě ani ve snu nenapadlo! A jsem ráda, že se Draco rozhodl vyrazit s nimi - snad se jim opravdu podaří zopakovat si to i ve skutečnosti:) Díky moc za překlad, nádherná povídka!
Re: Záhon s tekvicami Od: Jimmi - 20.12. 2010
Ďakujem, toto bola jedna z prvých, čo ma u tejto autorky zaujala, až potom prišlo WLS a ostatné.

Prehľad článkov k tejto téme:

luckei1: ( Jimmi )24.12. 2010Začarovaný les
luckei1: ( Jimmi )20.12. 2010Záhon s tekvicami
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )16.12. 2010Úvod k poviedke