Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Napraviť chyby

1. kapitola

Napraviť chyby
Vložené: Jimmi - 24.12. 2010 Téma: Napraviť chyby
Kukuričiarka nám napísal:

Napraviť chyby

1. kapitola

ORIGINÁL: http://www.hogwartsnet.ru/mfanf/printfic.php?l=0&fid=3229

Preklad: Kukuričiarka

Beta-read: Bbarka, Jimmi

Niekedy osud prináša druhú šancu, len ju musíme byť schopní využiť...

. Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Ma_ria ,ktorá napísala túto fanfiction.

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Prvá kapitola

„Ľúbim ťa,“ povedal, a jemne jej z čela odhrnul neposlušné, trochu vlhké vlasy, len aby ho mohol pobozkať. V túto nádhernú letnú noc zo všetkých spolužiakov, unavených oslavami konca školského roka, nespali len dvaja.

„Nie, neľúbiš,“ pocítila, ako jej z jeho dotykov na koži naskakujú zimomriavky, „ale je od teba milé, že to vravíš.“

Zasmial sa.

„Nie si z toho smutná?“

Znova ju udivilo, aké skúsené sú jeho ruky, keď si tak majstrovsky dokázali poradiť so zložitým zapínaním jej večerných šiat, a keď teraz nútia jej jemné telo chvieť sa.

Pre ňu to však bolo prvýkrát. Ten prvýkrát, o ktorom všetky dievčatá snívajú ako o najromantickejšom a najkrajšom zážitku svojho života. Jej poprvé však bolo iné – na kamennej podlahe, ktorej chlad ju pálil aj napriek  smokingu, čo pod ňu ledabolo podložil, a s človekom, ktorý ju nenávidel.

„Ja si predsa uvedomujem, že sa cítiš nesmierne zle, že si veľmi opitý a asi si ráno ani nespomenieš, kde a s kým si bol. Presnejšie,“ zašepkala príliš potichu, „postarám sa o to, aby si si nikdy na nič nespomenul...“

***

Hermiona si, ťažko dýchajúc,  sadla na posteli. Prečo mala opäť ten strašný sen? Prečo má znovu potom premočenú nočnú košeľu a jej telo sa  chveje ako vo víchrici? Prečo sa jej zase hrnú do očí tie zradné slzy?

Zabudnúť. Ako veľmi by si priala zabudnúť na tú nesmiernu chybu, ktorá  zničila celý jej život? Bohužiaľ, nemôže sama na seba zoslať obliviate, ani keby ho ovládala dokonale.

Hlupaňa! Hermiona zúrivo udrela päsťou do vankúša, nevediac sa viac zdržať, a zachvela sa od tichého plaču. Nemôže si to odpustiť, nemôže zabudnúť. Tie spomienky sú príliš ostré a neľútostné a nijak sa jej nechceli zotrieť z pamäte, a každý deň jej spôsobovali  nové trápenie. Jedno z týchto trápení sa práve prikradlo do jej spálne a nerozhodne sa  podišlo k jej posteli.

„Mami?“ Hermiona sa mykla. V jednom okamihu si zotrela slzy a prehltla všetku bolesť a príkorie, ba dokonca zo seba vylúdila úsmev.

„Slniečko, čo sa stalo? Prečo nespíš?“ natiahla ruky k malému, päťročnému dievčatku, ktoré od neustáleho hladovania vyzeralo ešte menšie, a posadila si ho na kolená. Dievčatko sa ňu pozrelo obrovskými šedými očami a silnejšie si privinulo svojho jediného, obľúbeného plyšového medvedíka.

„Bojím sa.“

„Bojíš?“ Hermiona si privinula dcéru a začala ju hladiť po svetlých, skoro platinových vláskoch. „Nemusíš, Amy, som s tebou. Všetko je v poriadku.“

„Ale tam sú zlí ujovia! Zase som počula výbuchy, krik a na nebi zas lietala zelená hlava!“

„Sú ďaleko, nenájdu nás. Neboj sa, prosím,“ hlas sa jej  zadrhol  a v nose ju nepríjemne zaštípalo. Nie, pri dievčatku nesmie plakať, beztak jej je ťažko. Všetko je to nesprávne, deti by takto nemali žiť. Mali by mať množstvo hračiek a možnosť prechádzať sa po uliciach bez strachu, že by stretli smrťožrútov. Mali by žiť šťastne a bezstarostne, a tešiť sa zo slnka, čo svieti na oblohe, a nie z temného znamenia, na ktoré si už stihli privyknúť.

Sú to už štyri roky od konca vojny, ale nikto by si nebol ani pomyslel, že by mohla dopadnúť takto. Že zlo vyhrá a svet bude kľačať na kolenách pred šialeným krvilačným vrahom. Že sa Harry Potter, jediná nádej čarodejníkov,  bude musieť skrývať bez možnosti aspoň dať vedieť svojim priateľom a spolubojovníkom, kde je, keď Temný pán vynakladá všetko úsilie na to, aby ho našiel. Jeho snahy ešte neboli korunované  úspechom, ale ani Harrymu sa doteraz nevydarili jeho pokusy  zničiť tyrana.

Keď sa Voldemort dostal k moci, nezmietol zo zemského povrchu všetkých protivníkov. Užíval si ich bezmocnosť. Niektorí sa mu podriadili, iní boli zabití. Ale mali snáď inú možnosť, než sa podriadiť, najmä po smrti Albusa Dumbledora a mnohých ďalších členov Fénixovho rádu? Život sa zmenil na nočnú moru. Tí, ktorým sa podarilo prežiť, si niekedy želali byť radšej na mieste mŕtvych. V krajine vládol zmätok a úplný chaos. Temný pán a jeho sluhovia mohli robiť, čo sa im zachcelo. Vraždy sa páchali jednoducho na ulici, ľudí kupovali a predávali, zosmiešňovali ich, usporadúvali sa predstavenia, ktoré mali slúžiť ako odstrašujúci príklad. A to všetko mohlo spôsobiť jediné malé previnenie, ako napríklad nesprávne povedané slovo o „pánovi“ či nespokojný pohľad.

Zvláštne, že sa Voldemort, snívajúci o ovládnutí celého sveta, zatiaľ uspokojil len so Spojeným kráľovstvom. Najhoršie ale bolo, že z krajiny sa nedalo uniknúť ani muklovským, ani čarodejníckym spôsobom (portály boli uzavreté). Opustiť krajinu mohli len tí, ktorí dostali osobné dovolenie od Voldemorta. V opačnom prípade  ľudia nikdy nedosiahli cieľ svojej cesty.  A nikto nevedel, čo sa s nimi dialo potom.

Nie, toto sa už nedalo nazvať životom, toto bolo peklo.

„Mami?“ Hermiona sa tak zamyslela, že skoro zabudla na svoju dcérku, ktorá jej skoro spala na rukách.

„Prosím, drobček?“

„Pôjdeš zajtra do mesta na nákup?“

„Áno,“ zachmúrila sa. Vždy, keď odchádzala z domu, sa Hermiona nevedela zbaviť myšlienky, že sa nemusí viac vrátiť. “Človek, ktorému robím upratovačku, šľak aby ho... no, hlavne, že mi aspoň trochu zaplatil, takže môžem ísť kúpiť nejaké jedlo. Čo by si chcela?“

„Chcela by som čokoládu.“ Hermiona ťažko prehltla, hrdlo sa jej zovrelo slzami.

„Amy, slniečko, veď vieš, že je to veľmi drahé. Budem rada, ak mi bude stačiť na chlieb.“ riekla a snažila sa lepšie prikryť usínajúce dievčatko dekou.

„Ja viem, mamička,“ usmiala sa Amy a vzdychla si, „ale nikdy som ju neochutnala, a tak veľmi by som chcela...“

Noc strávená premýšľaním sa skončila rýchlo. Hermiona už o šiestej  vyhrabala zo skrine  posledné zvyšky jedla – kúsok starého chleba a ovsené vločky, ktoré už dávno stratili chuť. Mlieko predstavovalo priveľký luxus , preto  ich musela zaliať horúcou vodou. Hermiona ako vždy vysypala všetko na dcérin tanier, sebe odlomila len kúsoček chleba, a pustila sa do čítania novín .

„Aké nečakané!“ zasmiala sa Hermiona podráždene. „Voldemort sľúbil za Harryho hlavu ešte viac peňazí. Ľaľa ho, kto má peniaze...“

„Chcem, aby sme aj my mali peniaze,“ zatiahla Amy pomaly, aby si predĺžila  pôžitok z vločiek.

„Budeme mať peniaze!“ povedala Hermiona s istotou. „Budeme mať veľký dom namiesto tejto tmavej kutice.“

„A čokoládu!“

„Určite. Len chvíľku popremýšľam, ako zaplatiť dane, a potom... Och, výborne,“ Hermiona obrátila pozornosť na ďalší oznam. „Dnes budú na hlavnom námestí zas niekoho predávať. Mohli by sme sa ísť pozrieť.“

Načo len čítala tie noviny,  keď sa zakaždým len viac uisťovala, že sa tento skurvený  svet rúti do priepasti.

„Mami, kúpme si niekoho!“

„Amy,“ zvážnela Hermiona, „kupovať ľudí je nemorálne. Aj keď, beztak by ich zabili...“

„Hej! Pohni si!“

Draco Malfoy sa zlostne pozrel na človeka, ktorý  ich neustále postrkoval. Mimochodom, bol to bývalý priateľ jeho otca! Ako keby nestačilo, že ho najprv mučili, teraz ho museli pre zmenu viesť na tú najponižujúcejšiu udalosť v jeho živote, pričom nejaký smrťožrút, čo sa strašne pýšil svojou špinavou prácou, mal tú drzosť stúpať mu na nohy a dávať mu pohlavky. To nič, všetko čoskoro skončí. Jeho, syna Luciusa Malfoya, hoci celý život nenávidel svojho otca, nebude chcieť nikto zachrániť. Ale týchto úbohých, nešťastných ľudí, ktorým sotva stačilo na jedlo, nemohol z ničoho viniť. Určite nikto z nich nebude  chcieť zaplatiť celý majetok za bývalého smrťožrúta. Aj keď to už bolo dávno. Aj keď oľutoval svoje činy a kajal sa. Aj  keď už zaplatil  za všetko.

To znamená smrť. Jedine že by si ho nejaká bohatá dcérenka niektorého z Voldemortových poskokov chcela kúpiť ako drahú hračku. Draco sa pri tej myšlienke, hoci sa nezdala byť až tak zlou a beznádejnou. Od školských čias, kedy za ním behala polovica ženského osadenstva, nestratil svoju príťažlivosť. Iba vtedy, keď sa pokúsil vystúpiť z radov smrťožrútov, kde nestihol pobudnúť ani rok, keď sa ho jeho vlastný otec najprv pokúsil zabiť, a potom ho len jednoducho vyhodil na ulicu, sa od neho všetci akosi odvrátili.

Po skončení školy sa musel dlho skrývať. Veď ani jedna zo strán ho neprijala. Ale teraz, po niekoľkých rokoch, nastal koniec. Do čerta! Nemohol ho Voldemort zabiť hneď? Musel ho vystavovať na posmech a ukončiť jeho život pred zrakom divákov?

Draca spolu s ďalšími dvoma neznámymi mužmi postavili na primitívnu plošinu. Okolo sa zhromaždila skupina divákov, medzi ktorými sa mihali aj muklovia. Áno, muklovia už dávno prestali existovať samostatne.  Ani ich neminul smutný osud a teraz museli žiť všetci spolu, v hlbokej smradľavej jame.

Dracovi stačil jediný pohľad na obnosené šaty a krivo sa uškŕňajúce sa tváre, aby pochopil, že tu svoju záchranu nenájde. Ale keby Ortis stihol získať povolenie...

Bolo pravé poludnie, letné slnko neúprosne pieklo, nechávajúc mu na ramenách červené stopy (dokonca aj košeľu mu vzali), ktoré sa neskôr zmenia na popáleniny. Nie, nezmenia sa. Veď on už bude mŕtvy.

Pred ním predávali bývalého aurora, ktorý sa pokúsil zabiť Temného pána. Na tvárach mnohých sa dal čítať ťažko skrývaný súcit. Ale všetci mlčali, cena bola privysoká. Potom len krátke „Avada Kedavra“ a nešťastník sa zvalil na zem. Len pohľad, ktorý už dávno v nikom nevzbudzoval ani údiv, ani zdesenie.

„Tak, to by sme mali,“ s protivným úškľabkom povedal Michael Roys. Tohto potkana si Draco pamätal ešte z recepcií, ktoré organizoval jeho otec. „Náš ďalší kandidát – pán Draco Malfoy.“ V dave sa ozval tichý šepot, ale tento raz Draco nezbadal ani náznak súcitu. „Áno, syn Luciusa Malfoya, padlého v boji s aurormi. Ten známy zradca, ktorý sa po prvej, ním spáchanej vražde, rozhodol stiahnuť chvost medzi nohy a ujsť od nás. A Temný pán, ako všetci vieme, neodpúšťa zradu. Dá niekto za toto šteňa 20 siklov?“ Niekoľko párov rúk sotilo Draca dopredu. Suma bola v porovnaní so starými časmi malá, ba dokonca smiešna. Ani sa neurazil. Samozrejme, Voldemort vedel, že za neho nikto nezaplatí ani knut.

Minúta sa v úplnom tichu tiahla neznesiteľne pomaly. Ach, kedy, kedy už bude koniec?

„Nikto?“ Roys sa udivene zaksichtil. „Poriadne ste si to rozmysleli? Dobre teda,“ kývol na svojich pomocníkov. „Sám ho zabijem.“

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 14.02. 2024
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: 1. kapitola Od: Kellieta - 01.05. 2012
Zajímavá povídka, jsem zvědavá na pokračování.

Re: 1. kapitola Od: NessC - 11.02. 2012
Začíná to opravdu velmi dobře.

Re: 1. kapitola Od: Reni38 - 30.11. 2011
:-)

Re: 1. kapitola Od: JSark - 01.01. 2011
Merlin, to vyzerá dosť depresívne, čo nesvedčí mojej súčasnej depresii. 8O Len dúfam v dobrý koniec. Preklad vyzerá skvelý, gratulujem. Len som mala pocit, že vo vete "Draco sa pri tej myšlienke, hoci sa nezdala byť až tak zlou a beznádejnou." chýba nejaké slovo. Inak perfecto.

Re: 1. kapitola Od: cyrus - 28.12. 2010
No fuuuha, popravde som si to predstavovala uplne inac... nieco na sladky sposob AnneM., ale toto som ozaj necakala... idem rovno na dalsiu... super super... :)

Re: 1. kapitola Od: Zuzana - 26.12. 2010
Mám rada temné poviedky. Je mi Draca ľúto. Hermiona mu vymazala pamäť? To bolo od nej kruté. Určite si ho kúpi, dúfam, aj keď... Potom nebudú mať na jedlo. Táto poviedka sa mi bude páčiť. Ďakujem za preklad.

Re: 1. kapitola Od: bbarka - 25.12. 2010
No čo ti poviem, kolegyňa, dobre si to zrobila A ty najlepšie vieš, aké som mala absťáky, keď si mi odmietla povedať, ako to skončí! A teraz si to prečítať takto pekne za sebou, bude zážitok Takže, ďakujem za preklad a ďakujem za možnosť prečítať si tvoj preklad ako prvá

Re: 1. kapitola Od: holloway - 25.12. 2010
Tak tohle bude jiný kafe...jsem teď ve stavu, kdy u temných povídek budu asi hodně brečet, ale vypadá to tak dobře, že to zkusím číst dál(snad bez újmy na psychickém zdraví). Hermiona je skvělá, zvládá být silná kvůli dítěti, Představuju si toho andílka z banneru, krásná holčička a myslím, že přesně takhle by vypadla dcera Draca a Hermiony. Draco dopadl opravdu špatně, zradit pána zla se nevyplácí. Doufám, že Hermiona se opravdu šla kouknout na prodávání lidí a i když je to nemorální, tak snad u otce své dcery udělá vyjímku a koupí ho. Díky za překlad, jsem napnutá, utíkám na další kapitolu.
Re: 1. kapitola Od: kukuriciarka - 25.12. 2010
urcite :) ved teraz uz aj dvojka je v eteri :)  to dievcatko je krasne :) a naozaj vyzera ako ich dcera, aj povahou by sedela :)

Re: 1. kapitola Od: Natalie - 25.12. 2010
jeeeeeeeeeeeej! Tak toto je skvelá poviedka! Lo hrozné čakanie :DDDD Ruština nie je môj cup of tea :DDDDD och, mám strašne rada veci, kde vyhrá Voldemort :*

Re: 1. kapitola Od: 32jennifer2 - 25.12. 2010
jooo, tak toto je smutné... hladujúca Hermiona s dcérkou... až mi slzička vyšla... mám taký pocit, že Hermiona Draca kúpi... už sa teším na ďalšiu kapitolku, vďaka za skvelý prekladík (mamu som nútila, aby mi to čítala po rusky v originály )
Re: 1. kapitola Od: kukuriciarka - 25.12. 2010
niektore veci vyzneju v rustine uplne inak, nez vyznievaju v preklade. a v inych castiach je to zas naopak... ale som rada, ze sa poviedka paci a zaujala, len dufam, ze ten preklad nesklamal citatelov :)

Re: 1. kapitola Od: teriisek - 25.12. 2010
Mám pár tipů, jak to bude dál, ale nechám se překvapit;) Vypadá to docela zajímavě, i když možná trochu moc depresivně na mé současné rozpoložení... Děkuju za překlad a budu se těšit na další pokračování!

Re: 1. kapitola Od: denice - 24.12. 2010
Moc pěkný začátek, vážně se těším na další, vypadá to na pravou vánoční povídku. Díky.

Re: 1. kapitola Od: doda357 - 24.12. 2010
No tak toto vyzerá zaujímavo. Dávno som nečítala poviedku, kde by mala Hermiona dcéru, bola by bez peňazí, Draco by bol veľmi blízko k smrti a Voldemort mal pod palcom svet. Až sa mi do očí tisli slzy. Malá Amy je zlatá. Ďakujem, že som si to mohla prečítať. Bolo to krásne.

Re: 1. kapitola Od: Jimmi - 24.12. 2010
Ďakujem za skvelý preklad. Tú malú si predstavujem podľa toho banneru, také malé šidielko. Kolega má podobnú dcéru... Takže Voldemort vládne, Draco je v nemilosti a čaká na smrť, Hermiona hladuje a čo je najdôležitejšie má dcéru a žiadneho otca nablízku. A na konci Rokfortu sa stalo niečo, čo asi tú dcéru zapríčinilo... moc sa teším na ďalšiu kapitolu. Som rada, že sme sa tohtoročné Vianoce rozhodli venovať tejto poviedke. Ešte raz ďakujem.
Re: 1. kapitola Od: kukuriciarka - 25.12. 2010
nemas za co :) len ma mrzi, ze som to nestihala skor, bolo by to pekne, aj keby isla posledna kapitolka na stedry den... ale aj takto je to fajn :)

Re: 1. kapitola Od: Rapidez - 24.12. 2010
Jů, supr! Neodolala jsem už včera a prohlídla si originál - o moc víc totiž ani udělat nemůžu, nezbývá, než ti věřit s překladem! :D Vím, že tohle ještě vypadá jako ta temnější část povídky, ale hhrozně se mi to zalíbilo - už dlouho jsem nečetla nic, kde by měl Lordík Voldík věci pod kontrolou. Hermionina malá je skvělá, "věřím", že přinese spoustu zajímavých a veselých situací. Díky za tuhle povídku, díky za její překlad! A přeji ti s překladem hodně trpělivosti. ;)
Re: 1. kapitola Od: kukuriciarka - 25.12. 2010
ta temnejsia cast este len pride, este si pockaj :) ze "lordik voldik", ja nemozem :D :D :D a situacie budu vesele, ale skor vdaka tomu, ze hermiona casto nenajde slova... ale stoji to za to aj ked ich najde :)

Re: 1. kapitola Od: anonym - 24.12. 2010
toto vyzerá ako zaujímavá poviedka.

Prehľad článkov k tejto téme:

Ma_ria: ( Kukuričiarka )31.12. 2010Epilóg
Ma_ria: ( Kukuričiarka )31.12. 20108. kapitola
Ma_ria: ( Kukuričiarka )30.12. 20107. kapitola
Ma_ria: ( Kukuričiarka )29.12. 20106. kapitola
Ma_ria: ( Kukuričiarka )28.12. 20105. kapitola
Ma_ria: ( Kukuričiarka )27.12. 20104. kapitola
Ma_ria: ( Kukuričiarka )26.12. 20103. kapitola
Ma_ria: ( Kukuričiarka )25.12. 20102. kapitola
Ma_ria: ( Kukuričiarka )24.12. 20101. kapitola
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )23.12. 2010Úvod k poviedke