Preklady fanfiction Harryho Pottera

Postup z mumifikácie egyptských panovníkov:

Vyňaté vnútornosti boli po očistení a vysušení uložené v tzv. kanopách, čo boli akési kamenné nádoby v tvare váz s kamenným vekom. Kanopy boli celkom štyri a každá z nich bola pod ochranou jedného zo synov boha Hóra. Do kanopy s vekom v tvare ľudskej hlavy boha Amseta sa ukladali črevá, v kanope so šakalou hlavou boha Duamutefa bol uložený žalúdok, do kanopy so sokolou hlavou boha Kebchsenufa sa ukladala pečeň a v kanope s hlavou paviána boha Hopeja boli pľúca. Postupom času boli vnútornosti ukladané do drevených skriniek či rakvičiek a neskôr balené do látok a buď ukladané späť do dutiny brušnej, alebo medzi stehná múmie. V neskorších dobách boli kanopy nahrádzané balíčkami s priloženými voskovými figúrkami štyroch Hórových synov.

Zdroj: http://www.egyptica.sk/zivot_smrt/mumifikacia.php

Kapitola dvadsiata šiesta - Záhadné správy

Hermiona vošla do slizolinskej spoločenskej miestnosti a pokúšala sa nemyslieť. Miestnosť bola zariadená veľmi podobne ako chrabromilská spoločenská miestnosť - ten istý štýl gaučov, stoličiek a stolov, ale všetko v zelenej so strieborným lemovaním. Nedostatok okien a prirodzeného svetla znepokojoval.

Počula ho, ako v tej druhej izbe šramotí a snažila sa nepremýšľať o tom, ako sa oblieka. Premýšľala, či si niekedy oblieka niečo na spanie. Z tej myšlienky ju zaplavilo teplo a vyplašila sa.

Nepremýšľaj o tom, prikázala si, ani vôbec nezačínaj.

Vyvliekol sa von a ona cítila, ako jej srdce vyskočilo do hrdla. Zatvorila oči a predstavila si chladné horské jazero. Na okrajoch s ľadom. S padajúcimi snehovými vločkami. Zhlboka sa nadýchla, aby spomalila svoje dýchanie.

"Cítiš sa dobre?" spýtal sa uvoľnene. Jeho cynický tón jej v skutočnosti pomohol upokojiť nervy.

"Nikdy mi nebolo lepšie," veselo odvetila a sladko sa na neho usmiala. Venoval jej odhadujúci pohľad a potom pokrčil plecami. Rýchlo ho preletela očami - všimla si jeho bielu košeľu - rozopnutú do polovice hrude, do pekla s ním; čierne nohavice a obvyklé čierne topánky. Postrehol jej pohľad a smutne sa usmial.

"Zdá sa, že som tiež zostal odkázaný len na školské oblečenie. Možno by sme mali ísť nakupovať."

"Mohla by som ti niečo premeniť. Len dnes na to nemám náladu."

"Nakupovanie je väčšia zábava," naliehal.

"Ty chceš ísť nakupovať?" posmešne sa spýtala. "So mnou?"

"Rozhodne. V prvom rade spodnú bielizeň."

Podráždene zaťala čeľusť. Ešte neprešlo ani päť minút a už spôsobil, že sa šarlátovo začervenala.

"Už sa k tomu nebudeme vracať," rozhodla sa. Zasmial sa.

"V poriadku, Grangerová. Prestanem ťa ´mučiť´. Čo ste s Potterom našli?"

Uľavilo sa jej - a trochu sklamalo, hoci tú myšlienku nahnevane odstrčila nabok - že bol ochotný prejsť k povinnostiam. Sledovala ho, ako kráča k obrovskému kozubu a skúmala jeho odraz v malom zrkadle postavenom na rímse kozuba. Svoje strieborno-blonďavé vlasy mal dokonalé ako zvyčajne. Pohyboval sa s úžasným pôvabom a pociťovala túžbu len z toho, že ho sledovala. Rýchlo sa odvrátila a priala si, aby sem dole nikdy nezišla. Čo ju to napadlo vyhľadať vlka v jeho dúpäti?

Vložila si trasúcu ruku do vlasov a strhla sa, keď sa dotkla boľavého miesta, z ktorého jej vytrhol pramene vlasov. Znova na neho pozrela a on sa otočil, aby sa na ňu pozrel s tým svojím šialeným úškrnom. Jednoducho povedané, chcela ho vidieť. Zdôvodnila si to tým, že sa ho chcela spýtať na ich výlet do Snapovho domu, ale vo všetkej úprimnosti, to nebola pravda. Keby bola k sebe úplne úprimná, napoly dúfala, že sa to stane znova. Začervenala sa, pripomenula si jeho ruky vo svojich vlasoch, jeho dožadujúce ústa na svojich, jeho -

"Zase priveľmi analyzuješ, Grangerová?" sucho sa spýtal Draco. Prekvapene na neho pozrela. Ako ju mohol tak dobre poznať?

"Nie," drzo odvetila. "Premýšľam o tej knihe." Jej pohľad ho vyzýval, aby povedal niečo o klamaní.

"Vážne? Neuvedomil som si, že tajomstvá nesmrteľnosti sú taká pikantná téma. Spôsobili ti celkom pekný rumenec."

K jej zlosti to začervenanie zosilnelo. Musela o ňom prestať premýšľať! Pobozkal ju len preto, aby jej dokázal, že má pravdu. Aby jej predviedol, že dokázal byť celkom neodolateľný, keď sa rozhodol. Aby dokázal, že surová vášeň dokáže potlačiť zdravý rozum a každú jednu logickú myšlienku... Bože, zase to robí.

"Príliš neanalyzujem. Len som premýšľala," vyprskla. Pohol sa smerom k nej, takže rýchlo prešla tak, aby bol medzi nimi gauč. Netrúfla si dostať sa príliš blízko k nemu. Zasmial sa.

"Nechystám sa po tebe skočiť."

Ignorovala to a spomenula si na otázku, ktorú položil pred dlhými minútami.

"Je ťažké tú knihu čítať. Viem, že existuje kúzlo, ktoré obmedzí účinky poskakujúceho textu, ale nemám potuchy, ako znie."

"Ja mám."
Prikývla. Asi to Malfoyovcov naučili hneď, keď vedeli čítať.

"Ale trochu sme rozlúštili. Hovorí o niečom, čo sa volá Hórovi synovia. Už si o nich počul?"

Začal ju uvoľnene stopovať okolo gauča. Predstierala, že si to nevšimla, ale posúvala sa bokom, aby stále udržala ten veľký kus nábytku medzi nimi. Pokúsila sa striasť predstavu dravého pantera, ale jeho šedé oči nezbedne žiarili.

"Nie."

"A tiež hovorí o obetovaní Shuovi."

Draco zastal. "Shu? Tak toto mi znie povedome. Kde som to už počul?"

"Je to pravdepodobne egyptské. Predpokladám, že nejaké božstvo, pretože vyžaduje obetu."

Draco zvraštil v zamyslení obočie, ale začal sa znova pohybovať, tentoraz rýchlejšie. Vzdala všetko predstieranie a vypálila za gauč.

"Zostaneš stáť?" dožadovala sa. Zachichotal sa.

"Prečo odo mňa utekáš? Bojíš sa, že ťa znova pobozkám?"

Bože, áno! Pokrútila hlavou, vediac, že keby prehovorila nahlas, jej lož by okamžite prekukol.

"Ak ti sľúbim, že sa ťa nepokúsim pobozkať, zostaneš tam?" spýtal sa. Pozrela na neho s prižmúrenými očami, hľadala nejaký úskok, ale nič zlého nevidela.

"Áno," krátko odpovedala. Prekvapujúco sa na ňu neuškrnul. Stála na mieste, len tak-tak, keď obišiel ten gauč a postavil sa pred ňu. Okamžite si uvedomila svoj omyl. Ani sa jej nemusel dotknúť. Jeho blízkosť stačila, aby rozdrnčala poplašné zvony každým jej nervovým ukončením. Jej zmysly zaplnila jeho mužská vôňa a tuho zatvorila oči, keď sa pokúšala myslieť na niečo iné, než na svoje smiešne nutkanie ovinúť ruky okolo jeho krku...

"Nie je toto lepšie?" spýtal sa. "Bez tej medzery medzi nami sa s tebou oveľa ľahšie rozpráva."

Rozprávať. Áno. Otvorila oči a namáhavo prehltla. Určite tú medzeru zmenšil. Stál k nej tak blízko, že keby sa kúsok predklonila, bola by o neho pritlačená. Skoro urobila krok dozadu, ale jej chrabromilská pýcha zrazu vztýčila hlavu a ona tvrdohlavo zdvihla bradu.

Jej odhodlanie vydržalo celkovo šesť sekúnd, až kým sa nenačiahol a nežne sa nedotkol oboma rukami jej vlasov. Jeho palce masírovali jej hlavu tam, kde jej vytrhol vlasy.

"Ublížil som ti?" potichu sa spýtal. Vyplašene si všimla, že zabudla dýchať a trasľavo sa nadýchla.

"Nie," zašepkala. To slovo bolo súčasne odpoveďou aj žiadosťou. Usmial sa na ňu a ona prešla pohľadom po jeho črtách. Bol taký nádherný. Bledý a jemný ako porcelán. Zaťala prsty do dlane, aby bojovala s nutkaním načiahnuť sa a pohladiť tú rovnú líniu jeho čeľuste.

Jeho ruky zrazu v jej vlasoch ožili. Horlivo ich poťahoval a skrúcal.

"Máš ich v hroznom stave," povedal. "Radšej by sme ich mali dať trochu do poriadku, inak bude mať Weasley podozrenie, že si sa so mnou váľala v posteli." Zazrela na neho, keď sa zasmial a pokračoval. "V čom samozrejme bude mať tentoraz pravdu."

"Môžeme už ísť?" náhle sa spýtala. Myšlienka na Rona na ňu zaútočila pocitom viny. Draco si vzdychol.

"Ak na tom trváš."

Ukročil od nej a obliekol si ten čierny plášť, čo bol hodený na zadnom operadle gauča. Vyzeralo to, že tým istým pohybom okolo seba zatiahol neviditeľnú záclonu. Jeho brnenie, uvedomila si. Prišla na to v Hagridovej chatrči, prečo je Draco taký iný, keď je s ňou sám. Chýbala hradba ľadu, pohŕdania a sarkazmu. Od Doveru sa pomaly roztápala a odhaľovala skutočného Draca - človeka, zraniteľného Draca, ktorý sa tak mocne ovládal. Toho, ktorý odmietal dovoliť komukoľvek dostať sa k nemu dosť blízko na to, aby mu ublížil.

Vážne sa na ňu zahľadel.

"Musím poslať odkaz mojim rodičom. Premýšľam o tom odkedy sme včera vymysleli tú lož. Nebude to ľahké, ale dá sa to urobiť. Budem potrebovať tvoju pomoc."

Hermiona prikývla.

"Spýtam sa ich, kde zomrel Regulus Black. Urobíme to dnes večer. Tu, ak sa nebojíš byť so mnou znova sama."

"Nebojím sa ťa," neústupčivo odvetila.

Zasmial sa spôsobom, ktorý znel ako absolútne potešenie. "Klamárka. Poďme sa pozrieť na tú knihu." Plynulým pohybom ukázal k východu a ona vďačne šla.

ooOoo

Ron bol v knižnici s Harrym, keď vošli a strelil po nich oboch podozrievavým pohľadom.

"Mali ste šťastie?" spýtala sa. Harry pokrútil hlavou.

"Mala si pravdu. Tu toho o Egypte nie je veľa."

"To je jednoducho skvelé. Dovtedy, kým prídeme na to, čo zač sú Hórovi synovia, možno zozbierame všetky viteály. Bez toho, aby sme vedeli, ako ich zničiť."

"Hórovi synovia?" spýtal sa Ron. "Ja viem, čo sú zač."

Otočila sa k nemu trojica užasnutých očí.

"Prečo je to také hrozné prekvapenie?" dožadoval sa. "Šiel som so svojimi rodičmi do Egypta, nepamätáte sa? Hórovi synovia sú nádoby, ktoré používali pre časti tela v hrobke. Majú chrániť vnútornosti pri faraónovej ceste do posmrtného života."

Hermiona zalapala po dychu. "Kanopy!"

Ron prikývol. "To je ono. Kanopy. Sú umiestnené v štyroch rohoch - sever, juh, východ a západ."

"Práve som si spomenul, kto je Shu," potichu povedal Draco. Hermiona sa na neho pozrela. "Boh vetra, slnečného svetla... a ochrany."

Hermiona pobehla, aby nazrela Harrymu ponad plece do tej knihy.

"Myslím, že viem, čo to znamená!" povedala šťastne. "Hórovi synovia je odkaz na štyroch zakladateľov. A obeta Shuovi... to je kruh ochrany." Pokrútila hlavou. "Toto je ťažké. Žiadne jednoduché kúzlo; toto je rituálna mágia. Prastará a mocná."

"Na vytvorenie tej prekliatej veci sa použila tá istá mágia," prehovoril Draco.

Hermiona sa prenikavo zahľadela na Harryho. "Nepovedal Dumbledore, že tú prekliatu vec zničil sám?"

Harry prikývol. Pokračovala: "Stavím sa, že vynechal ten obrad a pokúsil sa to zničiť sám. Povedal ti, aby si neurobil tú istú chybu. Mali by sme to radšej urobiť správne. Nikto z nás nechce odumierajúcu ruku - alebo horšie. Keby sme tak mohli nájsť nejaké informácie o menách Hórových synov. Bolo by fajn urobiť to podľa knihy, ale možno budeme musieť improvizovať. Harry, zožeň mi čokoľvek, čo dokážeš nájsť o vyčarovaní toho kruhu, pretože nikto z nás to ešte nikdy nerobil -"

"Ja áno," ledabolo sa ozval Draco.

"A ja vôbec nechcem vedieť prečo. Fajn, potom Malfoy tú informáciu pohľadá. Pokús sa pamätať na to, že toto bude biela mágia, nie čierna. Kľúčovým slovom je ochrana. Možno by si si mohol tiež prečítať časť o viteáloch v tej knihe. Možno nájdeš niečo, čo nám ušlo. Harry, nájdi spôsob, ako vyvolať tie živly. Existujú tucty kúziel, takže som si istá, že nejaké vhodné nájdeš. Ron, na toto musíme nájsť miesto. Niekde, kde nás nebudú rušiť. Navrhujem, aby sme to urobili o polnoci. Nikto nás nebude hľadať a ten čas sa bude hodiť. Začnem zhromažďovať niektoré z vecí, čo budeme potrebovať, podľa toho, čo si pamätám. Ak zistíte, že budeme musieť mať niečo iné, získame to neskôr."

Nikto nenamietal, takže sa usmiala a odišla preč. Bolo príjemné niečo robiť, lepšie než len posedávať a naslepo hľadať informácie. Ako zistila, keď zamierila do skleníka, počasie sa znova upokojilo. Víchrica sa už vyfúkala a zanechala všetko čisté a mokré. Obloha bola bez mrakov.

ooOoo

V skleníku vzala košík z miesta pri dverách a prútikom nasekala výhonky rozličných rastlín. Angelika, bazalka, jablčník, imelo a žihľava (cz: kopřiva). Zastaví sa v bývalom Snapovom sklade, aby zobrala myrtu a kadidlo. Aspoň sa tam už viacej nemuseli vlámať. Ponáhľala sa späť a všetko bezpečne uskladnila v chrabromilskej spoločenskej miestnosti. Prekvapilo ju, keď sa jej zahriala minca na hrudi a ona sa na ňu rýchlo pozrela.

Sme vo Veľkej sieni. Vpadol sem tvoj vlkolačí priateľ a pozval nás na obed. Povedal by som, že nám prikázal obedovať.

Vďaka. Hneď tam budem.

Lupin bol asi zvedavý, čo majú všetci za lubom. Musel vedieť, že tu nebudú nečinne posedávať a čakať, kým sa niečo bude diať. Skontrolovala hodinky. Mali celé popoludnie, aby sa pripravili na ten rituál, plus potrebovala pomôcť Dracovi, aby naviazal kontakt so svojimi rodičmi.

Keď prišla, Moody mal ďalšiu tirádu. Podľa všetkého sa práve vrátil z Malfoy Manor a nebol nadšený. V skutočnosti jačal Dracovi do tváre.

"Vravím, že raz smrťožrút, navždy smrťožrút!" jačal. "Takže kam šli, chlapče? Dokážem vrhnúť Cruciatus rovnako dobre ako ľudia tvojho kalibru!"

Dracove oči boli ľadové. S Moodym stáli zoči-voči tomu druhému na vzdialenosť dlane.

"Len do toho," vzdoroval Draco. Moodyho prútik švihol dohora a pritlačil sa s puknutím o Dracovu bradu. Malfoyova sánka sa zaťala, ale nedal najavo iný druh emócii. Hermiona pobehla vpred, ale Lupin sa k nim dostal prvý. Schmatol Moodyho za ruku s prútikom.

"Prestaň, Alastor! Nechaj ho!"

"Teraz ochraňuješ smrťožrútov, Remus?" zavrčal Moody.

"On nie je smrťožrút a nie je to jeho chyba, že sa presunuli. Mal si vedieť, že sa to stane v okamihu, keď vytiahli Nevilla von. Vďaka Dracovi máme vo väzbe Carrowovcov.

Moodyho falošné oko sa pretočilo Lupinovým smerom.

"Carrowovcov?"

"Draco s Ronom ich zajali včera v noci v Snapovom dome."

Moody sklonil prútik, ale na Draca sa pozeral chladne.

"Sledujem ťa, chlapče. Radšej sekaj dobrotu."

Draco sa uškrnul, výraz, ktorý Hermiona nevidela tak dlho, že vyzeral skoro nemiestne. Moody sa odtiahol, zasypávajúc Lupina otázkami o výsluchu Amycusa a Alecto. Hermiona položila ruku na Dracovo plece.

"O čom to bolo?" spýtala sa.

"Podľa všetkého Voldemort opustil môj dom. Tvoj strelený priateľ je trochu naštvaný."

"Vieš, kam mohli ísť?"

"Nemám potuchy."

Prikývla. "Na tom nezáleží. Nech si ich nájde Rád. Máme na starosti iné veci."

Draco sa vrátil na svoje miesto a Hermiona sa posadila vedľa neho, oproti Harrymu, ktorý sa na ňu pozrel, ale nevypustil žiadnu poznámku. Pukla prstami.

"Soľ. Potrebujeme soľ."

Harry jej podal soľničku, ale pokrútila hlavou. "Na dnešný večer. Veľa soli."

"Po ceste preč sa zastavím v kuchyni. Je tu Ron."

Ron sa posadil vedľa Hermiony a zaškeril sa na ňu. Draca úplne ignoroval.

"Myslím, že viem, kde to môžeme urobiť," zamrmlal, keď si vzal krajec chleba a navŕšil ho zbierkou mäsa a syrov. "Harry mi vnukol nápad, keď mi povedal o jednej z tých spomienok z mysľomisy. Pamätáte sa na tú komnatu, kde ukryli Kameň? Tá, ku ktorej je prístup cez padacie dvere na treťom poschodí?"

Hermiona prikývla. "Samozrejme. Je dokonalá."

"Skontroloval som ju. Teraz je prázdna a žiadne prekliate pasce ako Diablovo osídlo alebo šachy v ľudskej veľkosti tam nie sú. Nemyslím, že ju odvtedy niekto použil. Je poriadne zaprášená."

"A pridaj metlu na náš zoznam zásob," spomenula si Hermiona. "Metlu na zametanie, nie na lietanie. Vie niekto, kde môžeme získať svätenú vodu?"

"Iste," povedal Harry. "Snapov sklad. Kedysi som ju tam videl. Je v striebornej fľaši."

"Vynikajúce. Bála som sa, že to je položka, bez ktorej sa budeme musieť zaobísť. Obyčajná voda zaberie, ale svätená voda je lepšia. Mali ste vy dvaja šťastie?" spýtala sa, pozerajúc sa na Harryho a Draca. Harry pokrútil hlavou.

"Lupin prišiel dnu krátko po tom, čo si odišla. Stále som pátral po tej správnej knihe."

Draco sa zaškeril. "Ja nepotrebujem nijakú knihu. Ja už viem, ako vrhnúť ten kruh. A vyvolať elementy, hoci súhlasím, že asi chcete byť pri tomto konkrétnejší. Nezabudnite na obetu Shuovi. Odporúčam obvyklé: chlieb, pivo, hovädzie a kohúta. Možno olej. A tenké ľanové plátna ako látku na oltár. A samozrejme oltár."

"Kde nájdeme tenké plátno?" spýtal sa Ron.

"V zborovni. V kabinete majú zásobu," spomenul si Draco.

"Ako... nevadí. Beriem ťa v tom za slovo. Harry, zoženieš soľ a nájdeš to zaklínadlo. Malfoy môže zobrať to plátno, pretože sa vyzná v zborovni. Ja sa vrátim a vezmem svätenú vodu zo Snapovho skladu. Ron, pôjdeš s Harrym nazbierať tie potravinové položky."

Všimla si, že po nich Tonksová strieľa pohľadom tu a tam z miesta, kde sedela vedľa McGonagallovej a Lupina.

"Začínajú byť podozrievaví," potichu spomenula. "Po tom malom Ronovom a Malfoyovom výlete nám neveria."

"Nuž, zjavne čakajú, že sa vykradnem a každú chvíľu sa postavím Voldemortovi. Nevadí, že vôbec nevieme, kde je."

"Aj tak je pomerne zbytočné postaviť sa mu, pokiaľ nezničíme tie čačky. Jediný oficiálny cieľ, ktorý máme na Rokforte, je mysľomisa. Asi sa čudujú, prečo trávime tak veľa času v knižnici. Ak si budú myslieť, že máme niečo za lubom, mohli by sa pokúsiť presťahovať Harryho späť do Hlavného stanu."

Harry sa krátko zasmial. "Tam sa určite nechcem vrátiť. Hlavne, keď tam bývajú Dursleyovci. Som zvedavý, ako to tam ide."

"Možno by si sa mal opýtať."

"V skutočnosti je mi to ukradnuté," chladne odvetil Harry. Rozhodla sa netlačiť na pílu. Napokon ešte ani neskontrolovala svojich vlastných rodičov a to ich milovala. Ale v duchu si poznamenala, aby tak urobila.

"Myslím, že by sme všetci mali stráviť trochu času s Harrym a mysľomisou. Môžeme zaskočiť do knižnice a vziať knihy, čo potrebujeme - uistiť sa, že to dobre pomiešame, aby nezistili, čo hľadáme, ak sa rozhodnú čmuchať."

"Si poriadne dobrá v týchto podvodných veciach," s obdivom povedal Draco. "Nikdy by som nehádal, že chrabromilčania môžu byť takí ľstiví."

"Mali sme veľa tréningu," sucho odvetila s pohľadom na Harryho, ktorý sa zasmial.

"V poslednej dobe sme boli dosť čestní," protestoval. "Odkedy sme tu, ani som nevytiahol neviditeľný plášť."

"Drž ho po ruke," odporučila Hermiona. "Možno ho večer budeme potrebovať."

Keď Ron dojedol, zišli sa v knižnici a potom šli do bývalej Dumbledorovej kancelárie.

"V poriadku, pôjdeš so mnou, Hermiona?" spýtal sa nádejne Harry, po tom, čo vylial obsah fľaštičky do misy.

"Áno." Ostro sa pozrela na Rona s Dracom. "Nezabite sa tu."

ooOoo

Dumbledore bol znova v Snapovej pracovni. Snape mal pred sebou na stole pohár jantárovej tekutiny a vyzeral otrasený.

"Nedovolil by si im vykonať na Siriusovi dementorov bozk, že nie? Nemôžeš ho tak veľmi nenávidieť," potichu povedal Dumbledore.

Snape vyzeral unavený. Ruka sa mu triasla, keď si odpíjal zo svojho pohára. Odložil ho a výbušne si vzdychol.

"Neviem. Rád by som si myslel, že nie, ale keď som ho znova videl... Keď som počul ten príbeh o tom, ako sa stali animágmi..." Snape oprel lakte o stôl a masíroval si spánky. "Len to vyvolalo príliš veľa zlých spomienok. Tak veľmi som ich všetkých nenávidel a zistenie, že tí štyria mali také tajomstvo... Bojím sa, že som trochu zošalel."

"Pretože si žiarlil?" potichu sa spýtal Dumbledore. Snapove čierne oči kruto zažiarili.

"Nesnaž sa ma psychoanalyzovať, Albus. Už dávno som sa zmieril so svojimi démonmi. Bol som spokojný, keď som videl Siriusa hniť v Azbakane. Ale nie, nemyslím, že by som dokázal zniesť, že mu dajú dementorov bozk."

"A ak bol po celý čas nevinný? Ak tie deti majú pravdu a Peter Pettigrew je nažive? Čo potom?"

Snape pokrčil plecami. "Je to viac než pravdepodobné. Nikdy som vážne neveril, že by Sirius zradil Jamesa Pottera. Miloval Jamesa viac, než miloval svojho vlastného brata." Snape mal zatrpknutý hlas. "Vždy som predpokladal, že ho mal Voldemort pod Imperiom."

"A predsa si ho nechal, aby šiel do Azbakanu bez slovíčka protestu."

"V Azbakane bol v bezpečí," zasyčal Snape. "A nesnaž sa znieť svätejšie než si. Tiež si si myslel, že je vinný. Ty si vôbec niekedy hľadal pravdu?"

Dumbledore pokrútil hlavou.

"Obávam sa, že som tiež bol ochotný uveriť tomu najhoršiemu. A Pettigrew bol preč. Nikdy sa znova neobjavil."

Snape sa kruto zasmial. "Peter Pettigrew. Môj bože, Sirius bol dôverčivý blázon. Ja by som neveril Pettigrewovi ani s kľúčom od práčovne."

"Dobre, Sirius je teraz slobodný."

"Na ako dlho? Až kým sa Voldemort nevráti a neuštve nás všetkých ako besných psov? Ak mal Sirius pravdu, Voldemort bude mať znova oddaného sluhu. Stále nemáš strach, že získa telo?"

"Odkedy sa usiloval o ten kameň, nemáme o ňom ani slovko. Stále budeme samozrejme dávať pozor." Vzdychol si. "Lupin rezignoval."

"Aká škoda," sucho odvetil Snape a jeho oči zažiarili pobavením.

"Budem musieť nájsť ďalšieho učiteľa Obrany proti čiernej mágii."

"Som ochotný nastúpiť na to miesto kedykoľvek, riaditeľ," povedal Snape. Dumbledore sa skutočne zachichotal.

"Hľadám učiteľa, ktorý naučí študentov ubrániť sa Čiernej mágii, nie sa do nej zamilovať."

Snape sa uškrnul. "Mám po krk Elixírov."

"Ale si v nich výnimočný."

"Nelichoť mi. Poznám svoje miesto."

"Nie si tu väzňom."

"Čerta starého nie som. Teraz prosím vypadni z mojej cely a nechaj ma upiť sa do zabudnutia." Zdvihol pohár. "Na Siriusa! Nech letí k slobode a nikdy sa nevráti!"

Dumbledore sa postavil.

"Myslím, že už si vypil dosť."

"Práve naopak. Ešte som ani nezačal."

Dumbledore sa na neho nesúhlasne pozrel, pokrútil hlavou a vyšiel von.

ooOoo

"Nerozumiem všetkým týmto Snapovým spomienkam," povedal Harry, keď sa vrátili. Draco s Ronom sa v jednom rohu venovali napätému zápasu v čarodejníckych šachoch. Hermiona ich znepokojene sledovala. "Čo sa nám snaží povedať?"

Hermiona sa pozrela na Dumbledorov portrét. Prekvapujúco tu bol. Jeho oči na ňu zažiarili.

"Prečo Snape?" spýtala sa. "Nemôžete od nás žiadať, aby sme mu teraz verili, nie po tom, čo vám urobil!"

"Nuž, Hermiona, na to si musíte vytvoriť svoj vlastný názor. Jediné, čo vám môžem povedať je, že niektoré tajomstvá sa nemôžu prezradiť, dokonca ani po smrti."

"Snažíte sa nám ukázať nejaké tajomstvo ohľadne Snapa? Niečo, čo nám nemôžete povedať priamo?" spýtal sa Harry.

"Všetko až doteraz bolo prekliato mätúce."

"A na tom aj tak nezáleží, pretože sa Snape znova pripojil k smrťožrútom, ku ktorým patrí. Vrátil sa k Temnej strane, takže veriť mu sa stalo spornou záležitosťou. Zanechal ste nám aspoň jedinú stopu ohľadne viteálov?"

"Viteály sú skutočne záhada, Harry. Ale oveľa väčší význam má to, aké lži ležia vo vnútri ľudského srdca. Nie sú to vonkajšie prejavy, ktoré rozhodnú túto vec. Sú to voľby, ktoré každý z hráčov urobí."

Hermiona sa pozrela na Malfoya, ktorý jej pohľad uvítal so slabým úsmevom skôr, než sa znova začal venovať šachovnici.

Harryho ruka prehrabla jeho čierne vlasy, istý znak jeho frustrácie.

"Šach-mat," povedal Draco, čím spôsobil, že na nich Harry a Hermiona vypleštili v prekvapení oči. Ron vyzeral pripravený prskať oheň a síru.

"Ron vie o kanopách a Draco ho poráža v šachu," zamrmlala Hermiona Harrymu. "Sme v správnej dimenzii?"

Harry sa zachichotal. Vzdychla si.

"Fajn, toto bola ďalšia vzrušujúca príhoda z mysľomisy. Som pripravená ísť si zdriemnuť. Vezmem so sebou niektoré z týchto kníh," povedala nahlas. Pozbierala niekoľko zväzkov. "O deviatej sa stretneme v chrabromilskej spoločenskej miestnosti. To nám poskytne niekoľko hodín na prípravu komnaty. Po večeri zhromaždíme všetko potrebné."

Nechala troch chlapcov samých a neurčito dúfala, že si vzájomne neublížia. Šla do svojej izby a práve položila tie knihy na posteľ, keď sa zahrial galeón.

Nerád ťa otravujem, ale myslíš, že by sme teraz mohli vymyslieť tú správu pre mojich rodičov?

Čo potrebuješ, aby som urobila?

Stretni sa so mnou v slizolinskej spoločenskej miestnosti a ja ti to vysvetlím.

V poriadku.

Uvedomovala si, že by sa s ním asi nemala znova stretnúť sama, ale už súhlasila, že mu pomôže. Zdvihla tie knihy a zišla dole schodmi, vďačná, že nenarazila na Harryho a Rona.

ooOoo

Keď sa tam dostala, Draco v spoločenskej miestnosti nebol. Položila knihy na blízky stôl a posadila sa na gauč. V žiadnom prípade znova nepôjde do jeho izby.

Ako sa ukázalo, nebol vo svojej izbe. Prišiel o desať minút neskôr a pustil na okraj gauča hromadu plátna.

"Zastavil som sa v zborovni. V lete je opustená. Je čudné, že sme nevideli ani Zloducha. Berú si duchovia dovolenky?"

"O tom pochybujem. Možno je len počas leta zvyknutý trápiť jeho obvyklých obyvateľov. Tak či tak mi nechýba. S čím potrebuješ pomôcť?"

"Počkaj tu. Ukážem ti."

Draco šiel na minútu do svojej izby. Keď sa vrátil, niesol rôzne druhy vecí. Pergamen, dve brká, atrament, malú keramickú misku a malý strieborný ručný nožík. Všetko položil na nízky stolík pred gaučom, pridal svoj prútik a posadil sa vedľa nej.

"Dobre, toto je to, v čom potrebujem tvoju pomoc," vážne prehovoril. Zdvihol nôž za zakrivené ostrie. Vyzeral zákerne ostro.

"Potrebujem, aby si načerpala moju krv. Tradične sa robí zárez na palci, ale celé dni to bolí ako čert. Dávam prednosť zápästiu či predlaktiu - krváca to viac a časom to bolí menej."

Zízala na neho v totálnej hrôze a ignorovala nôž, ktorý jej ponúkal rúčkou napred.

"O čom to hovoríš?" zašepkala.

Draco sa zaškeril. "Som trochu háklivý, keď príde na bolesť. Hlavne keď si ju mám sám spôsobiť."

"Musíš nabrať svoju krv?"

"Nanešťastie áno. Je to jediná možnosť ako poslať tajný odkaz do brlohu smrťožrútov."

Pokrútila hlavou. "Nie. Potom to nerob."

"Musím. Som si istý, že moja matka už šalie obavami. Nechcem, aby urobila niečo hlúpe len preto, aby zistila, čo sa mi stalo. Porežem sa sám, ak budem musieť, ale radšej by som to nerobil."

"Namiesto toho chceš, aby som ťa porezala ja?"

"Nemôžeš mi tvrdiť, že si nikdy nesnívala o tom, ako do mňa vrazíš nôž," sucho odvetil.

"Nikdy som ani raz nesnívala o tom, že do teba vrazím nôž! Okrem toho to bolo predtým..."

"Predtým než si sa do mňa beznádejne zamilovala?" s úškrnom sa opýtal. Schmatla ten nôž.

"Máš pravdu o tom sne s vrazením noža."

Vyhrnul bielu manžetu dohora a nastavil jej s očakávaním ľavé zápästie. Chytila ho za ruku ľavou rukou a v pravej pevne zovrela ten nôž. Na chvíľu sa stretla s jeho pohľadom a jeho strieborné oči vyzerali tak príťažlivo dôverujúce, že sa jej triasla ruka.

"Nezvládnem to," povedala po chvíli. "Nechcem ti ublížiť."

"Len si spomeň na tie časy, keď si mi ublížiť chcela. Som si istý, že to nebude ťažké," navrhol.

Pod palcom mohla cítiť tlkot jeho srdca. Pozrela sa na jeho zápästie a prehltla. Jeho pokožka bola taká bledá, že žily boli jasne viditeľné. Radšej by ich obkreslila prstom, než prerezala nožom.

"Je to veľmi čierna mágia?" potichu sa spýtala a on sa zachichotal.

"Vôbec to nie je čierna mágia. Len musím ten odkaz zladiť s tým napísaným mojou krvou. Len moji rodičia ho budú schopní prečítať. No tak, toto by malo byť pre odvážnu chrabromilčanku jednoduché."

Zatvorila oči a zhlboka sa nadýchla. Len jeden rez. To je všetko, čo to vyžadovalo. Otvorila oči a priložila špičku ostria na žilu na spodku jeho dlane. Nôž sa trochu triasol.

"Vieš, skrátka si nemyslím, že môžem -" začala, ale on náhle trhol svojou rukou a pod nožom sa zjavila červená rezná rana. Hermiona zalapala po dychu a pustila nôž.

Draco zdvihol tú malú misku a začal zbierať krv, ktorá presakovala z tej rany.

"Vďaka, Grangerová," zamrmlal.

"To nebolo fér," vyčítavo povedala.

"Viem, ale zabralo to."

Uvedomila si, že stále zviera jeho ruku a rýchlo ho pustila. Zdvihla nôž a narezala časť z plátna na prúžky, aby mu obviazala zápästie, keď nazbieral malé množstvo krvi. Uviazala mu to plátno a potom sa dívala ako striedavo vrhá nejaké kúzlo na pergamen a máča brko do tej krvi. Napísal krátky odkaz, v ktorom stálo, že je v bezpečí a pýtal sa na Regulusa Blacka. Keď skončil, poťapkal ten odkaz svojím prútikom a zamrmlal ďalšie kúzlo. Tmavočervené slová zmizli.

"Okej, znova ťa potrebujem. Cez tieto slová, ktoré som práve napísal, svojím najkrajším rukopisom napíš nejaký text atramentom. Nech to znie ako oznámenie. Niečo ako ´Twilfitt a Tatting (cz: U Keprníka a Frivolitky) Vás srdečne pozývajú na svoju súkromnú prehliadku novej jesennej kolekcie´."

"Počkaj, toto musí byť správne." Hermiona schmatla iný kúsok pergamenu a napísala jeho slová. Prečiarkovali, pridávali a upravovali to, až kým to neznelo ako skutočná pozvánka. Potom to skopírovala na Dracove neviditeľné slová a potom on skopíroval štylizované T zo značky na svojom plášti. Načiahla sa po piesku, ale zastavil ju.

"Piesok sa dá vystopovať," povedal.

"Žartuješ."

"Nie, je to pekne jednoduché. Keby tu zostalo jediné rokfortské zrniečko, dokážu ho zistiť. Necháme to uschnúť na vzduchu." Zľahka na to fúkal a ona potajme obdivovala to, ako špúlil pery. Len na chvíľu si predstavila, ako takto fúka na jej pokožku a okamžite to oľutovala, keď červeň rozpálila jej líca. Vďakabohu si to nevšimol. Zapečatili ten malý zvitok kúskom čiernej pásky, ktorú našiel Draco.

Vzali to okľukou do soviarne, aby ich neobjavili. Draco priviazal zvitok na nohu školskej sovy.

"Vezmi to Narcisse Malfoyovej," prikázal a pustil sovu. Spoločne ju sledovali, až kým nebola malou čiernou bodkou na oblohe.

Všimla si, že provizórny obväz na Dracovom zápästí presakoval krvou. Chytila ho za ruku a nežne ten obväz odmotala. Pozrela sa na tú reznú ranu a zahryzla si do pery. Na chvíľu sa stretla s jeho šedými očami a potom vytiahla prútik. Priložila špičku vedľa tej rany a zašepkala kúzlo. K jej uľavenému prekvapeniu sa rana sama zavrela do tenkej čiary, ktorá sa rýchlo zmenila na bledý odtieň zahojenej rany.

Draco si po nej pošúchal prstom a nadvihol obočie.

"Pôsobivé, Grangerová. Kedy si sa naučila liečivé kúzla?"

"Prečítala som všetko, čo sa mi dostalo do rúk, keď skončila škola. Zapamätávala som si stovky kúziel. Len som nemala šancu niektoré z nich použiť. Až doteraz."

"Nuž, odviedla si vynikajúcu prácu. Aké to bolo?"

"Čudné. Nie ako iné kúzla. Musíš zo seba vytiahnuť energiu, skôr než niečo iné. Cítila som slabú záťaž dokonca pre takú malú ranu. Musí existovať nejaký trik či technika na liečenie väčších rán." Trochu sa striasla. "Som príliš háklivá na väčšie zranenia."

"Tak to sme dvaja," zaškeril sa Draco. "Čo teraz urobíme?"

"Mali by sme si určite odpočinúť, hlavne ty, keď si teraz stratil krv. Dnes v noci budeme všetci potrebovať tvoju energiu. Odprevadím ťa späť do spoločenskej miestnosti, pretože som tam nechala tie knihy."

Keď boli zase v slizolinskej spoločenskej miestnosti, prinútila Draca ľahnúť si na gauč a podoprela mu hlavu zelenými a striebornými vankúšmi.

"Prečo si ku mne neľahneš?" navrhol. Prevrátila očami.

"Cieľom je, aby si si odpočinul, nie aby si sa nadmieru vzrušil potrebou predviesť svoje mužské majstrovstvo."

"To je to, čo si myslíš, že som predtým robil?"

"Nechcem poznať tvoju motiváciu," rýchlo povedala.

"Prečo nie?"

"Pretože pravdepodobne uverím čomukoľvek, čo mi povieš, bez ohľadu na to, aké vzdialené to bude od pravdy."

Zamračil sa."V skutočnosti vlastne hovoríš, že neuveríš ničomu, čo poviem, dokonca aj keby to náhodou bola pravda."

Uškerila sa. "To bude správne." Venoval jej ublížený výraz a ona tomu ani na chvíľu neuverila.

"Takže už aj prestaň tárať a choď spať."

"Zostaneš tu so mnou?"

"Určite nie."

"Prečo? Bojíš sa ma?"

"Nie. Bola som s tebou sama celé popoludnie. Prečo by som sa mala báť teraz?"

"Presne. Zobuď ma pred večerou," povedal a zatvoril oči. Keď sa sama elegantne nachytala, posadila sa na koniec gauča, opatrná, aby sa ho nedotkla. Po chvíli sa predklonila a stiahla Dracovi topánky. Spokojne si vzdychol a ospalo zamrmlal poďakovanie. Usmiala sa a ponorila sa do knihy, ale stále si všímala, kedy sa jeho dýchanie stalo hlbším a vyrovnaným. Prelevitovala jeho plášť, aby ho zakryla a dovolila svojim očiam poláskať jeho črty. Pocítila podivný pocit spokojnosti, keď ho sledovala spať. Znepokojilo ju to.