Preklady fanfiction Harryho Pottera

DRACO: PHOENIX RISING

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3414902/28/Draco_Phoenix_Rising

Preklad: Jimmi

Beta-read: Doda357

  VAROVANIE: POVIEDKA BOLA NAPÍSANÁ PRED VYDANÍM SIEDMEJ KNIHY. AKÁKOĽVEK ZHODA JE ČISTO NÁHODNÁ. VARIABILNÁ DĹŽKA KAPITOL. POUŽITIE ČESKÝCH NÁZVOV, AK SA MI PÁČIA VIAC.

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Cheryl Dyson, ktorá napísala túto fanfiction.

Kapitola dvadsiata ôsma - Harryho postrehy

Harry bol napätý, keď kráčal späť do chrabromilskej spoločenskej miestnosti. Keď prešiel skrz dieru v portréte, v prekvapení zastal. Hermiona ležala na gauči, stále v bezvedomí, a nad ňou stál Ron. Pred Ronom stála Ginny Weasleyová v konfrontačnom postoji s rukami vbok.

Harry sa usmial od ucha k uchu a na chvíľu ju obdivoval, než sa na neho nahnevane otočila. Jeho úškrn zmizol. Prešla k nemu a objala ho okolo krku.

"Čauko, Harry," povedala sladko a pobozkala ho na pery. Ostražito ju pobozkal. Cítil sa nepríjemne ako vždy, keď tak robil v Ronovej prítomnosti. S ľútosťou ju odtlačil.

"Čauko, Ginny. Myslel som, že sme sa dohodli, že toto už viacej robiť nebudeme."

"Vlastne si sa na tom dohodol ty. Ja si nespomínam, že by som podpísala nejakú dohodu. Takže, predpokladám, že mi povieš, čo ste všetci robili uprostred noci, pretože môj drahý braček odmieta hovoriť."

"Kedy si sem prišla?" bránil sa Harry, keď jej otázku ignoroval.

"Asi pred dvadsiatimi minútami. Samozrejme, že to bol Moodyho nápad cestovať v noci. Občas si myslím, že mu úplne šiblo. Predstav si moje prekvapenie, keď som zistila, že chrabromilská veža je úplne prázdna. Keby som vás nepoznala lepšie, šla by som rovno za McGonagallkou."

"Boli sme vonku... niečo pohľadať," nepresvedčivo odvetil Harry, čo bola viac-menej pravda, ak ste to poriadne prehnali so svojou predstavivosťou.

"Vážne? A kde ste to niečo hľadali? A čo sa stalo Hermione?"

Harry sa silne zamyslel. Odpovedať na tieto otázky vyžadovalo očividné klamanie a vážne to nechcel Ginny urobiť.

"Nemôžem ti to povedať," potichu prehovoril. Jej hnedé oči zažiarili a potom zaiskrili nahnevanými slzami.

"Vieš, vážne neznášam, keď toto robíte!" zajačala. "Vy traja a vaše tajomstvá! Prečo nikdy nemôžete nikoho vpustiť do vašej malej skupinky? Bola som posadnutá Voldemortom! Skoro ma zabil! Čo viac mám urobiť, aby ste ma zahrnuli do tej vašej súkromnej vojny? Ak by mal byť niekto zapojený, mala by som to byť ja!"

Harry sa bezmocne pozrel na Rona.

"Nie je to moje rozhodnutie," povedal jej potichu. "Dumbledore ma zaprisahal k mlčaniu."

"Ale Dumbledore -"

"Niektoré tajomstvá sa nemôžu prezradiť ani po smrti," odvetil Harry, keď zopakoval Dumbledorove slová. "Pozri sa na Grimmauldovo námestie. Pozri sa na Rokfort. On je možno preč, ale jeho podstata zostáva. Jeho kúzla stále držia a jeho tajomstvá stále platia. Povedal by som ti to, ale nemôžem."

Vnútorne sa prikrčil, pretože tak či tak jej klamal. Dokonca aj keby mohol, nikdy by jej to nepovedal. Nechcel, aby bola niekde v blízkosti ďalšieho viteálu. Chcel ju izolovanú a v bezpečí, hoci ho za to nenávidela.

Prebodla ho pohľadom. "Neverím ti. Keby si ma naozaj chcel zapojiť, spôsob by si našiel. Len hľadáš medzierky, ako sa vyhovoriť a porušuješ pravidlá, kedykoľvek sa to hodí tvojmu účelu. Jednoducho nechceš, aby som to vedela."

"Snažím sa..." Zmĺkol, vediac, že keby spomenul slová ´ochrana´ alebo ´bezpečie´, vyletela by ako zátka zo šampanského.

"Ušetri si to," vyprskla. "Ak ma chceš mať mimo, potom ma považuj za vylúčenú. Ako zvyčajne."

Zvrtla sa a odkráčala do dievčenskej spálne. Harry sa prikrčil, keď sa na poschodí zatreskli dvere.

"To šlo dobre," poznamenal Ron.

"Nenávidí ma," zastonal Harry.

"Len je práve teraz naštvaná. Porozhadzuje zopár vecí či vystrelí dieru do steny, ale prekoná to."

"Možno by sme jej to mali povedať. Myslím, Malfoy to vie... niežeby to bolo výlučne naše tajomstvo."

Ron prudko pokrútil hlavou. "Nie. Bolo hrozné, keď bola v Tajomnej komnate. Znova tým nemôže prejsť. Zostane mimo."

Harry si vzdychol, ale prikývol. Vedel, že to nebude ľahké. Nebola žiadna plachá srnka, ktorá pokorne prijme úlohu, ktorá sa od nej očakáva.

"Bude nás sledovať. Bude oveľa ťažšie vykradnúť sa."

"Nuž, chvíľu sa nebudeme musieť priveľmi vykrádať. Nemáme žiadne vodítka k ďalším... čačkám. Nevieme, kde je Veď-Vieš-Kto. Poriadne pekne sme uviazli so spomienkami z mysľomisy a neužitočnou knižnicou, pokiaľ niečo neprepukne."

Ron našiel deku a nežne ju cez Hermionu prehodil. Nemali žiadnu možnosť vziať ju na poschodie bez toho, aby nespustili poplach. Harry pokrútil hlavou, stále trochu roztrpčený celým tým pravidlom žiadni-chlapci-v-dievčenskej-spálni. Ako keby bol nejaký chrabromilčan nečestný dosť na to, aby sa vkradol do dievčenskej spálne... Dobre, možno Fred a George.

Ron uhladil Hermione prameň vlasov z čela. Harryho oči sa nad tým gestom prižmúrili. Až do tejto chvíle ho to nenapadlo, ale Ronov pohyb naštartoval jeho pamäť. Harrymu bolo jasné, že sa medzi Malfoyom a Hermionou niečo deje. Bolo to zrejmé od toho okamihu, čo sa zjavili na Rokforte. Nebolo to len tým bozkom na schodoch. Bolo to tým, ako sa na seba pozerali, tým hmatateľným napätím vo vzduchu, keď boli spolu a tými letmými pohľadmi, ktoré si venovali, keď si mysleli, že sa nikto nepozerá...

A potom Hermionino priznanie, že Ronov bozk na ňu nemal vplyv. Harry netušil, čo cítil Malfoy, ale bál sa, že Hermiona už bola na polovičnej ceste zamilovať sa do Draca, dokonca aj keď to sama sebe odmietala priznať.

A predsa dnes poobede bolo niečo inak. Malfoy zrazu zostal rezervovaný. Neopätoval Hermione jej doberajúce posmešky; udržiaval medzi nimi bezpečnú vzdialenosť; a najvypovedajúcejšie zo všetkého - v tom prerušenom kruhu vycúval od Rona. Bez slova. To bolo neopísateľne zvláštne. Bolo to prekliato divné. Harry otvoril ústa, aby sa na to spýtal Rona , ale s puknutím ich zatvoril. Vedel, že Ron by sa vyhováral a potom bránil. A Harry sa o tomto čase hádať nechcel.

Okrem toho, čokoľvek, čo udržalo Draca Malfoya od Hermiony, nebolo vôbec na škodu.

Len dúfal, že ona to bude chápať rovnako.

ooOoo

Harry sa chvíľu prevaľoval na posteli, ale zistil, že je neschopný zaspať. Vstal a obliekol si župan a papuče. Po chvíli si cez seba prehodil svoj neviditeľný plášť a vyťapkal von. V tejto nočnej hodine asi na nikoho nenarazí, ale ak áno, nechcel odpovedať na žiadne otázky.

Prechádzajúci duch bol jediným pohybujúcim sa stvorením, ktoré uvidel na ceste k mysľomise. Keď bol v pracovni McGonagallovej, zažal lampu a vlial ďalšiu fľaštičku do misy. Neznášal ísť tam sám, ale predpokladal, že to bude ďalšia spomienka o Snapovi. V tom sa nemýlil.

Scéna v mysľomise odhalila Snapa tak, ako ho Harry nikdy predtým nevidel. Znova boli v Dumbledorovej pracovni. Dumbledore sedel za stolom, vyzeral staro, unavene a smutne. Snape sa prechádzal a vyzeral celý bez seba. Vlasy mal rozstrapatené a ruky skrúcal dohromady v rozčúlení.

"Je to moja chyba," povedal Snape. "Posmieval som sa mu. Prakticky som ho provokoval. Nevedel som, že takto utečie!" Drsne sa zasmial, bolestivý zvuk bez humoru. "Samozrejme, že som to mal vedieť. Existoval dôvod, prečo ho zaradili do Chrabromilu. Vždy mal viac odvahy než zdravého rozumu, ako iste vieš."

Snape sa sťažka posadil do kresla oproti Dumbledorovi. Harry užasol, keď zbadal slzy, ktoré sa zhromaždili v Snapových očiach. O kom to do pekla hovorí?

"Sirius poznal nebezpečenstvo," potichu prehovoril Dumbledore.

Harry zalapal po dychu a pokrútil hlavou, pretože nebol schopný prijať to, čo počuli jeho uši. Hľadel z jedného na druhého, lapený v popieraní. Snape zjavne riaditeľa nepočul. Oči mal nesústredené.

"Mal som tam byť," povedal potichu Snape. Harry zaťal päste. Snape nemohol hovoriť o bitke na Oddelení záhad! Nemohol predstierať, že ho rozrušilo to, že Sirius prešiel závojom!

Snape pokračoval. "A Bellatrix. Ako mohla? Sirius bol možno krvizradca, ale bol to Black! Nezaslúžil sa takto zomrieť." Harry znova pokrútil hlavou, neuveril ani jedinému slovíčku. Zaťal nechty do dlaní a zrazu si prial, aby tá spomienka bola skutočná a on mohol skočiť po Snapovi a rozmlátiť ho na kašu.

Snape náhle zavzlykal a chytil sa rukami za hlavu. Harry neveriacky zízal na Dumbledora. Riaditeľ určite neuveril tomuto do neba volajúcemu divadlu. Snape sa k Siriusovi choval ako k špine na svojich topánkach a teraz ľutuje jeho smrť? Bol Dumbledore kompletný idiot?

Harryho oči sa prižmúrili, pretože ho zrazu niečo napadlo. Snape bol nadaný odborník na oklumenciu. Bolo možné, že by sa jeho talent rozvinul ďalej než len k zablokovaniu myšlienok pred ostatnými? Bolo možné, že by sa Snape v skutočnosti naučil, ako preniesť svoju vlastnú vôľu? Mohol skutočne ovplyvniť Dumbledora tak, aby veril jeho slovám? Bolo to lepšie než kliatba Imperius, pretože príjemca veril, že koná na základe svojej slobodnej vôle. Harry cúvol, keď tá myšlienka zapustila korene. Niet divu, že Dumbledore veril Snapovi! V tejto veci nemal na výber!

Snape znova vzhliadol a jeho tvár bola zmáčaná slzami. Harryho zúrivosť skoro explodovala. Skutočné slzy! Harryho hnev smerom k Snapovi od tej udalosti na veži trochu poľavil, ale teraz sa vrátil s plnou silou. Jeho túžba zabiť Voldemorta nasledovala až za potrebou zabiť Snapa. Ten bastard ich všetkých oklamal, dokonca toho najväčšieho čarodejníka medzi nimi.

"Nebola to tvoja chyba," ospravedlňujúco povedal Dumbledore. "Nič z toho nebola tvoja chyba."

Áno, bola, nahnevane si pomyslel Harry. Všetko to bola Snapova chyba. Všetko.

Snape sa postavil. "Vieš, že keby sa tvoj Vyvolený hrdina naučil to, čo mal, nikto by na Oddelenie záhad vôbec nešiel! Tvoj drahocenný Harry Potter sa zjavne ani nepokúsil zablokovať Voldemortove obrazy! A ty si prekliato hlúpy, že si mu nič nepovedal o tom prekliatom proroctve!"

Dumbledore si sťažka vzdychol. "Uvedomujem si svoje chyby. Nepočítal som, že Harryho zvedavosť preváži nad zdravým rozumom."

"Napriek tomu, že som ťa niekoľkokrát varoval," jedovato odvetil Snape. Vstal na nohy.

Dumbledore unavene prikývol. "Vzájomné obviňovanie neprivedie Siriusa späť. Nemôžeme zmeniť minulosť."

Snape sa na neho s odporom pozrel. "Ušetri ma svojich fráz, starký. Pokiaľ ide o mňa, Siriusova krv je na tvojich rukách rovnako ako na mojich."

Vyrútil sa z dverí von.

Harry sa sťažka posadil na okno a pokúsil sa pochopiť to, čoho bol svedkom. Snape dokázal prinútiť Dumbledora, aby mu uveril, že je rozrušený kvôli Siriusovej smrti. A na dôvažok prinútil Dumbledora cítiť sa veľmi vinne kvôli tej nehode. Prečo? Len aby upevnil tú dôveru, ktorú už Dumbledore v Snapa mal? Harry začal chápať, prečo Dumbledore zanechal tak veľa spomienok o Snapovi. Nemohol priamo ukázať na Snapovu dvojakosť, ale mohol ju odhaliť, vrstvu po vrstve.

Harry sa postavil a prešiel k Dumbledorovmu portrétu. Zažal prútik, aby mal dosť svetla a riaditeľ, ktorý zjavne spal, zažmurkal z tej náhlej jasnosti.

"Harry! Aké milé ťa znova vidieť. Znova si na svojich nočných potulkách?"

"Snape na vás používal nejaké kúzlo, však?" spýtal sa Harry. "Prinútil vás, aby ste mu verili. Možno nejaké kúzlo, čo vynašiel sám. Vieme, že je v tom dobrý. Pozrite na Sectumsempru. Prinútil vás, aby ste mu verili."

"Všetko nie je vždy také, ako sa zdá, Harry," potichu povedal Dumbledorov portrét.

"Áno, pri Snapovi určite nič nie je také, ako sa zdá, však? Myslím tým, plakať nad Siriusovou smrťou? To vzdoruje zdravému rozumu! A predsa ste to prijali bez pochybnosti."

"Jeho zármutok bol skutočný, Harry."

Harry vyštekol ohromený smiech. "To funguje až za hrob? Skôr než ho zabijem, myslím, že z neho vytiahnem tajomstvo toho kúzla. Do pekla, ak to dokáže robiť vám, asi už teraz rozkazuje starému Voldemortovi. Nečudo, že bežal za svojím pánom. Teraz, keď vás odstránil, všetko, čo potrebuje, je zbaviť sa Voldyho a jediný bude mať kontrolu. Stavím sa, že dokonca zvládne, aby ho smrťožrúti nasledovali."

Harry sa otočil k odchodu. "Na rovinu, dúfam, že Voldemorta zabije. Takto na mňa zostane jedine zabiť Snapa. Dovoľte mi povedať vám, že som na ten deň pripravený. Medzi tým, čo urobil Siriusovi a čo urobil vám... Ak sa musím stať vrahom, aspoň to bude v mene spravodlivosti. Voldemort zabil mojich rodičov skôr, než som ich spoznal. Ale Snape je zodpovedný za smrť dvoch ľudí, na ktorých mi záležalo. Veľmi. To je bolesť, s ktorou musím každodenne žiť."

Harry vyšiel von skôr, než mohol Dumbledore odpovedať. Nechcel počuť žiadne opätovné uistenia či mravné frázy. Len chcel dolapiť Severusa Snapa.

ooOoo

Draco sa prebudil, keď sa minca na jeho hrudi zahriala. Vyplašene sa posadil. Rozmazane zažmurkal na tú mincu a zažal prútik, aby rozlúštil slová.

Si hore?

Zastonal a zrútil sa na vankúš. Boh ho ochraňuj pred malou Miss Sunshine. Asi mal včera v noci nechať tú mincu na nočnom stolíku.

Už som.

Dobre, je načase. Je po obede. Máš sovu.

Po obede? Pomaly sa natiahol. Niet divu, že sa jeho žalúdok sťažuje. Potrebuje výživu. O čom to rozpráva? Mal sovu? Samozrejme, že mal sovu. Bola doma -

Zrazu sa posadil. Krucinál, ako už mohol dostať odpoveď od svojich rodičov? Poslal tú správu len včera a Rokfort bol odvšadiaľ na míle ďaleko. Oblečenie, čo kedysi nosil na Rokforte, bolo vyčistené a úhľadne poskladané. Obliekol si ho. Možno tá sova bola od niekoho iného. Nepravdepodobné, ale možné.

Vošiel do Veľkej siene a zastavil, keď objavil celý kŕdeľ chrabromilčanov usadených za ich obvyklým stolom. Klasická trojka, plus Fred, George a Ginny Weasleyová. Strelil po Hermione podráždeným pohľadom za to, že ho nevarovala. Sladko sa usmiala.

"Čo tu robí on?" zajačala Ginny, vyskočila na nohy a zahnala sa prútikom. Draco sa na ňu chladne pozrel. Cítil, ako na neho lezie bolesť hlavy. Jeden Weasley bol dosť zlý. Ale štyria? Potter zovrel ruku svojej priateľky, aby ju stiahol nazad, ale ona sa vytrhla. Draco nadvihol obočie. Podľa všetkého v krajine lásky ruže nekvitli. Harry s Ginny zviedli usyčanú hádku, ktorá silnela dovtedy, kým Ginny nezajačala niečo o Harrym a jeho množstve tajomstiev a vybehla z miestnosti.

"Radšej za ňou choď, Potter," zamrmlal Draco, ale Harry zostal na mieste. Tváril sa zmätene a rozčúlene. Draco smutne pokrútil hlavou. Raz idiot, navždy idiot.

Hermiona držala Dracovi miesto, ale on obišiel stôl, aby sa posadil na miesto, ktoré uvoľnila Ginny, vedľa Pottera. Okamžite nadol zletela sova a pristála pred Dracom. Hermionine oči sa stretli s jeho, keď sa jeho obočie znepokojene spojilo.

"Tvoji?" spýtala sa Hermiona, zrejme pochopila dôsledky. Ak bol ten odkaz doručený a vrátený tak rýchlo, znamenalo to, že Dracovi rodičia boli nablízku. Tá predstava bola dosť znepokojivá. Draco zložil správu z nohy sovy a otvoril ju. Bola to krátka správa od Narcissy pre Twillfita a Tattinga, v ktorej vyjadrovala svoju ľútosť, že sa nemôže zúčastniť ich galavečera. Draco ju stočil a zastrčil do vrecka. Neskôr bude musieť získať skutočný odkaz. Keď sa naje.

Fred a George ho sledovali z miesta, kde sedeli vedľa Rona.

"Takže," ozvalo sa jedno z dvojčiat. "Je tu Malfoy."

"A sedí vedľa Harryho Pottera," dodalo druhé.

"Čo na tejto situácii nesedí?"

"Že je absolútne šialená?"

"Nepochopiteľná? Nevysvetliteľná?"

"Nepochybne."

Dracova bolesť hlavy narastala. Na nervy idúcich Weasleyovcov ignoroval a rýchlo sa najedol. Harry si usrkával z pohára tekvicového džúsu. Vyzeral, že je duchom neprítomný. Keď Draco dojedol a odsunul svoj tanier, Harry sa potichu spýtal: "Môžem s tebou na chvíľu hovoriť? Súkromne?"

Bez počkania na odpoveď sa Potter zdvihol a zamieril von. Draco ho zvedavo nasledoval. Začul, že sa Hermiona zdvihla, aby sa k nim pripojila, ale Ron ju zastavil otázkou. Draco zistil, že na neho Harry čaká pri vstupe do slizolinských žalárov. Spoločne zišli schodmi do Snapovej pracovne.

Harry sa bezcieľne ponevieral po pracovni a prezeral si fľaštičky a nádoby. Draco sa rozvalil v kresle a čakal, kým Potter spustí. Konečne sa otočil a vážne sa na Draca zadíval.

"Strávil si v Snapovej blízkosti veľa času," prehovoril Harry. "Myslím tým, bol vedúcim tvojej fakulty, vieš, kde býva, vídaval si ho mimo školy..."

"Toto niekam smeruje?" sucho sa ozval Draco, kým krútil svojím prútikom.

Harry mu porozprával o poslednej spomienke z mysľomisy, ktorej bol svedkom a o svojich špekuláciách o kúzle, ktoré možno Snape na Dumbledora použil.

"Takže, myslíš, že je to možné?" dokončil Harry. "Aby Snape vytvoril akúsi variantu kliatby Imperius?"

"Nuž, myšlienka, že bol zlomený Siriusovou smrťou, je poriadne pritiahnutá za vlasy... Myslím, že je možné, aby Snape vynašiel nejaké nové kúzlo. Nebolo by to po prvý raz." Provokatívne sa pozrel na Harryho, ktorý sa začervenal.

"Nechcel som na teba použiť Sectumsempru," potichu prehovoril. "Spanikáril som. V tom čase som ani nevedel, čo to robí."

Draco pokrčil plecami. "Zabudni na to. Ani ja som sa tak celkom nedržal spiatky."

Zdieľali nepríjemné ticho a potom si Harry odkašľal.

"Prečo si myslíš, že ti Snape povedal o tom viteále? A ako sa o ňom dozvedel?"

"Premýšľal som o tom. Nemám nič konkrétne... je to len neisté tušenie."

"Aké?"

"Myslím, že Snape je zamilovaný do mojej matky."

Harry na neho vypleštil oči. "To vážne?"

Draco prikývol. "Dôveruje Snapovi a vždy dôverovala. Ešte chodila na Rokfort, keď nastúpil on. Je staršia než on... Som si istý, že za ňou chodil ako šteniatko, v tom čase. Z toho, čo si pamätám, sa Snape pripojil k Bellinej partičke na škole, keď bola v poslednom ročníku na Rokforte. To bolo samozrejme asi predtým, než zistili, že je nečistokrvný. Ale už aj v tom čase bol majstrom Čiernej mágie."

Draco sa trochu posunul a prehodil nohu cez operadlo kresla. Ťapkal si prútikom o koleno.

"Počas prázdnin býval Snape na Manore pomerne často. Myslím, že povedal matke, že má osobný záujem o moje vzdelanie. Z toho, čo si pamätám, trávili veľa času v salóne a popíjali víno a spomínali na svoje školské dni."

"Nevadilo to tvojmu otcovi?"

Draco sa úprimne zasmial.

"Samozrejme, že nie. Pozri sa na Snapa! Môj otec vedel, že sa nemá čoho báť od úskočného, nečistokrvného chlapíka s mastnými vlasmi, ako je Snape. Myslím, že sa bavil tým, že nechával toho blázna fantazírovať." Draco pokrútil hlavou. "Moji rodičia sa tak hlboko milujú, že je to skoro nechutné. Musím odísť z izby, keď sedia spolu pred kozubom a hľadia si do očí." Striasol sa. "Na rovinu, som prekvapený, že som jedináčik podľa toho, čo vyvádzajú..."

Harry zdvihol ruku. "To je viac informácii, ako som potreboval, vďaka."

Draco sa zaškeril. "Nech je to akokoľvek, Snape zložil mojej matke Neporušiteľný sľub, aby ma ochránil. Prečo by to do pekla robil? Napriek tomu, k čomu vás viedol, aby ste verili, ja som nebol jeho obľúbeným študentom. Som v Elixíroch dobrý, ale nie som génius ako Grangerová. Nemyslím, že mal vôbec nejakého obľúbeného študenta. Poriadne nás všetkých nenávidel. Mal som dojem, že učením opovrhuje."

"Vieš, v jednej spomienke Snape povedal, že je tu väzňom. Prečo myslíš, že zostával? Aby zastavil Voldemorta? Ak je to tak, prečo zabil Dumbledora? Nemohlo to byť len kvôli tomu, aby ťa ochránil a získal priazeň tvojej matky. Mohlo?"

"Neviem. Zjavne chcel, aby boli viteály zničené. Možno sa rozhodol, že to zvládne bez Dumbledorovej pomoci."

"Vyčítal Dumbledorovi, že premrhal dvanásť rokov, kedy mali tie veci hľadať."

"V tom mal pravdu."

Harry prikývol. Draco vytiahol odkaz od svojej matky a vstal.

"Musím si toto prečítať. Počkaj a poviem ti, či je tam niečo užitočné."

Prehľadával Snapov stôl, kým nenašiel poriadne ostrý nôž. Zhlboka sa nadýchol, kým ho Harry zvedavo sledoval.

"Bože, ako túto časť neznášam," priznal Draco a potom sa porezal na ruke. Harry prekvapene zalapal po dychu. Draco otvoril zvitok a nechal trochu z krvavého pramienka stiecť na ten pergamen." Okamžite zmizli slová napísané atramentom a objavili sa červenohnedé písmená.

Vďakabohu, že si v bezpečí! Tak sme sa báli! ON zastavil všetky vonkajšie aktivity a usiluje sa dosiahnuť svoj hlavný cieľ. Nie som si istá, čo to je, ale nebude to pekné, keď k tomu dôjde. Nevracaj sa do školy! Nie je bezpečná. Nepokúšaj sa nás znova kontaktovať, pokiaľ to nebude životne dôležité. Príliš dôkladne nás sleduje. Buď opatrný. Milujeme ťa. A okrem toho, Regulus Black zomrel v Carlisle. Z toho domu je ruina, je južne od mesta, ktoré leží pri Firthe.

Draco podal správu Harrymu a vyčaroval si obväz na ruku.

Harry zroloval pergamen a vrátil ho Dracovi. Jeho zelené oči žiarili.

"Poďme."

"Čože? My? Hneď?"

"Mám po krk posedávania a ničnerobenia a čakania na narodeniny. Vieš, kde to miesto leží?"

"Nie, ale nemalo by byť ťažké zistiť to. Jediné, čo potrebujeme, je mapa. Ale ty vážne nechceš ísť so mnou sám. Mohol by som byť smrťožrút, spomínaš si? Nedá sa mi veriť."

"Hermiona ti verí. To mi stačí."

Draco si prečesal rozčúlenou rukou vlasy. Keď sa na neho Potter takto pozeral, bolo to horšie, než keď to robila Grangerová. Do čerta s príliš dôverujúcimi chrabromilčanmi. Zamračil sa.

"Ak sa ti niečo stane, dokonca náhodou, tvoji malí priatelia ma roztrhajú na kúsky."

Harry sa zlomyseľne zaškeril od ucha k uchu.

"Potom by si sa mal radšej postarať, aby sa mi nič nestalo, však?"

"Vážne ťa nenávidím. Vieš to, že?"

"Je to celkom zrejmé. Ak ťa to nejako uteší, ja ťa tiež nenávidím."

"Potom sme dohodnutí. Do hodiny sa so mnou stretni na Astronomickej veži. Zober si metlu. Asi budeš chcieť tiež svoj plášť, aby ťa tvoji kamaráti nevideli vykrádať sa. Ja pôjdem pohľadať mapu a nájdem miesto, kam sa môžeme premiestniť, keď sa dostaneme za pozemky." Vzdychol si. "Toto je asi tá najhlúpejšia vec, čo som v poslednej dobe urobil."

"Nemaj obavy, myslím, že si nedávno urobil množstvo hlúpych vecí. Na jednej ďalšej nezáleží."

"Netlač na pílu, Potter."