DRACO: PHOENIX RISING
ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3414902/30/Draco_Phoenix_Rising
Preklad: Jimmi
Beta-read: Doda357
VAROVANIE: POVIEDKA BOLA NAPÍSANÁ PRED VYDANÍM SIEDMEJ KNIHY. AKÁKOĽVEK ZHODA JE ČISTO NÁHODNÁ. VARIABILNÁ DĹŽKA KAPITOL. POUŽITIE ČESKÝCH NÁZVOV, AK SA MI PÁČIA VIAC.
Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Cheryl Dyson, ktorá napísala túto fanfiction.
Kapitola tridsiata – U kančej hlavy
Hermiona sledovala, ako Draco s Harrym opúšťajú Veľkú sieň. Pohla sa, že pôjde za nimi, ale Ron ju zachytil za ruku.
"Hej, Hermiona, teraz, keď sú tu Fred s Georgeom, môžu ťa naučiť tie nové kúzla, čo ukázali mne a Harrymu."
"Môžeš ju ich naučiť aj ty , braček," povedal Fred.
"Alebo Harry môže."
"Máme nové kúzla, ktoré vám chceme dnes ukázať."
"To preto sme tu."
"Čo tu robí Malfoy?" spýtal sa Fred.
"A prečo ho Harry ešte nezabil?"
"To je dlhý príbeh," neprítomne odvetila Hermiona a oddelila Ronove prsty od svojej ruky. "Ron vám to môže porozprávať."
"Vieš, nepamätám si veľmi dobre tú časť o Lune," riekol Ron. "Mala by si im to povedať ty. Napokon, ty si sem toho blba priviedla, spomínaš si?"
Nad Ronovým zatrpknutým tónom Hermiona pokrútila hlavou.
"Vieš veľmi dobre, prečo som to urobila! Mám si myslieť, že by si bol radšej, keby sme nechali úbohého Nevilla vo Voldemortových rukách?"
Ron sa zamračil. "Samozrejme, že nie. Len si prajem, aby si Malfoya nechala niekde inde."
"Áno, napríklad späť na Malfoy Manore, aby ho mučili a zabili aj s jeho rodičmi."
Vstala a vybehla von skôr, než ju Ron dokázal zastaviť. Vzdychla si. Pripustila, že nemala byť na Rona taká naštvaná. Ako mohla čakať, že tak rýchlo prekoná svoju nenávisť k Malfoyovi? Neprešiel tými istými situáciami s Dracom ako ona. Zastala vo vstupnej hale a premýšľala, kam šli Harry s Dracom.
Pohla sa hore schodmi, keď jej došlo, že knižnica bude s najväčšou pravdepodobnosťou neutrálne miesto. Draco by určite Harryho nevpustil so slizolinskej spoločenskej miestnosti, ani Harry by nestrpel Draca v chrabromilskej, hlavne ak sa tam utiahla Ginny.
Na Hermioninu mrzutosť bola knižnica opustená. Sťažka si povzdychla. Možno šli von. Vyzeralo to na nádherný deň. Hrala sa s mincou na svojej hrudi, ale rozhodla sa nepoužiť ju. Ak bol Draco s Harrym, najskôr by jej neodpovedal. Šla von a zamierila na metlobalové ihrisko. Dúfala, že neurobia niečo hlúpe, ako napríklad metlobalový tréning. Ten by pravdepodobne zahŕňal vzájomne zrážanie sa z metiel a posielanie dorážačiek po tom druhom.
Na metlobalovom ihrisku nebolo nič okrem kŕdľa vtákov. Keďže jej došla trpezlivosť, chytila galeón a pokúsila sa Draca kontaktovať. Bez odpovede. Buď ju ignoroval alebo tú mincu nemal pri sebe.
Vrátila sa dovnútra a zastavila sa v slizolinskej spoločenskej miestnosti. Bola úplne prázdna. Dokonca nazrela do Dracovej izby, takmer dúfala, že tam na ňu bude čakať a skočí po nej. Doteraz už bola poriadne znechutená a kráčala rovno do chrabromilskej spoločenskej miestnosti, aby sa uistila, že Harry nemá nič spoločné s Dracovým posledným zmiznutím.
Ako sa ukázalo, mal.
Ron sedel na gauči a skladal akýsi pergamen do úbohého origami v tvare úbohého zvieratka. Vyplašil sa, keď sa priblížila a zatváril sa neobyčajne vinne.
"Čo je?" dožadovala sa.
Bez slova jej podal ten odkaz.
S Malfoyom preverujeme to R.A.B spojenie. Budeme v dokonalom bezpečí, takže sa prestaňte znepokojovať. Kryte ma. H.
Pergamen zhúžvala vo svojej ruke skôr, než sa dokázala zastaviť.
"Vedel si o tom?" dostala zo seba skrz zaťaté zuby.
"Nie, až kým som nevidel ten odkaz! Vôbec som ho nevidel, odkedy odišiel z Veľkej siene. Našiel som ten odkaz pred minútou - nechal ho na mojej posteli."
Hermionu šlo rozhodiť. "Zo všetkých tých nezodpovedných, nebezpečných - Nemôžeme im ísť ani pomôcť, pretože netušíme, kam šli!"
Chcela sa vyzúriť na Ronovi, pretože ju zdržal vo Veľkej sieni, keď mala byť s Dracom a čítať ten odkaz, čo dostal. Namiesto toho sa posadila oproti Ronovi s pocitom bezmocnosti a pripadala si akosi zradená.
"Mal mi to povedať," potichu prehovorila.
"Nemohol nám to povedať, inak by sme trvali na tom, aby sme šli s ním," odvetil Ron a ona sa neobťažovala opraviť jeho domnienku, že myslela Harryho.
"Dúfajme, že sa vrátia do večere, aby sme sa nemuseli vyhýbať akýmkoľvek otázkam." Ron vstal. "Fred s Georgeom nás chcú v učebni Kúziel. Možno by si mohla priviesť Ginny, inak bude ešte šialenejšia, než je teraz. A taktiež by som jej nespomínal Harryho."
Hermiona nemala náladu učiť sa nové kúzla, či zaoberať sa Ginninými výbuchmi nálady. Chcela prísť na to, kam šli Harry s Dracom.
"Choď napred. Za chvíľu prídem spolu s Ginny."
Ron jej venoval pochybovačný pohľad, ale šiel. Hermiona šla hore a povedala Ginny, aby sa s nimi stretla v učebni Kúziel. Ginny na ňu zazrela z postele, kde zúrivo čmárala do denníka.
"Myslela som, že už si skoncovala s denníky po tom, čo..." začala Hermiona.
"Toto nie je denník. Je to poviedka. Začína ako ľúbostný príbeh o mne a Harrym, ale teraz sa zmenila na príbeh, v ktorom Harryho surovo zmrzačia."
Hermiona bola šokovaná.
"Nechceš, aby sa to vážne stalo, že nie?"
"Samozrejme, že nie. Ale v tomto príbehu je Harry pripútaný na lôžko a ja sa o neho musím starať, aby znova vyzdravel." Zamračila sa. "Je to asi jediná možnosť, ako s ním môžem tráviť čas. Občas si prajem, aby nebol Záchranca čarodejníckeho sveta. Kvôli tomu je prekliato ťažké mať akýkoľvek druh normálneho vzťahu."
"Začínam si myslieť, že nič také ako normálny vzťah neexistuje," potichu odvetila Hermiona. Ginny sa na ňu spýtavo pozrela. Hermiona sa silene usmiala.
"Nevšímaj si ma. Mám dnes mizernú náladu."
"Ja tiež. Poďme mučiť Freda s Georgeom," navrhla Ginny.
"Dobre. Stretnem sa tam s tebou. Najprv sa musím ísť na niečo spýtať Lupina."
"Spýtala by som sa čo, ale som si istá, že je to extra tajomstvo," trpko povedala Ginny.
Hermiona sa zasmiala. "Vážne máš hnusnú náladu."
"O tom nemáš ani potuchy."
ooOoo
Hermione trvalo celú večnosť, kým našla Lupina. Konečne ho našla v kabinete Obrany proti čiernej mágii. Zjavne ho prekvapilo, keď vošla do miestnosti.
"Čo tu robíš?" spýtala sa skôr, než jej mohol položiť tú istú otázku. Smutne sa rozhliadol.
"Strávil som tu tak veľa času, že mi to pripadá dôverne známe. Občas sem prichádzam premýšľať. Tonksová si myslí, že je desivá. Veľmi ponurá."
"Ja si to nemyslím. Bol si vynikajúci učiteľ. Najlepší, akého sme mali."
Lupin sa trochu smutne usmial.
"Pochybujem, že si ma vyhľadala, aby sme sa bavili o mojej práci učiteľa Obrany proti čiernej mágii. Čo môžem pre teba urobiť?"
"Mám ďalšiu otázku ohľadne Regulusa Blacka."
Lupin sa zatváril zmätene. "Prečo sa na neho stále pýtaš? Roky som o ňom nepremýšľal."
"Hlavne zo zvedavosti. Stále premýšľam, čo mohol urobiť, že si vyslúžil od Voldemorta rozsudok smrti. Spravil niečo, čo naozaj Voldemortovi ublížilo? Alebo ho len omrzel? Tiež bolo naznačené, že možno v skutočnosti nezomrel. Že sa niekde skryl."
Lupin si vzdychol. "Nuž, to je aj tak jediné, čo môžem potvrdiť. Regulus je určite mŕtvy. Siriusovi nedovolili zúčastniť sa pohrebu, bol v nemilosti, samozrejme, ale všetci sme tam spoločne šli, aby sa so svojím bratom rozlúčil. James, keďže bol Jamesom, otvoril rakvu, keď Peter na chvíľu vytiahol Siriusa von. Bol to s najväčšou istotou Regulus. James povedal, že na ňom nebola jediná stopa, takže to pravdepodobne bola Avada Kedavra."
Hermiona už uvažovala, že je nepravdepodobné, aby bol Regulus nažive. Určite by sa bol už dávno objavil. Na druhej strane, Peter Pettigrew by bol stále potkanom, keby nebolo Siriusa. Avšak na niekoho tak egocentrického ako zrejme Regulus bol... bolo by bývalo ťažké zostať v úkryte.
"Tiež sme skontrolovali miesto, kde zomrel, dlho po tom, čo zmizlo Temné znamenie, ale nenašli sme nič nezvyčajné. To miesto bolo vypálené do základov, takže ak Regulus zanechal nejaký odkaz, stratil sa v ohni."
"Vieš, kde zomrel?" spýtala sa Hermiona, keď sa pokúšala zabrániť vzrušeniu vo svojom hlase.
"Áno... niekde na severnom pobreží. Ako sa to miesto volalo...?"
Spomeň si, spomeň si, spomeň si, mlčky si priala Hermiona, ale Lupin pokrútil hlavou.
"Je to tak dávno. Neviem si spomenúť. Aj tak na tom nezáleží."
Hermiona si chcela vytrhať vlasy a zarevať, že na tom záleží, ale neodvážila sa vzbudiť u Lupina podozrenie. Keby zistil, že Harry utiekol zo školy, celý Rád by bol nervózny. Prikývla a pokúsila sa zakryť svoje sklamanie. Bude musieť Harrymu s Dracom veriť, že sa nedostanú do priveľkých problémov. Z tej predstavy sa prikrčila. Ako sa mohli nedostať?
Opustila učebňu Obrany proti čiernej mágii a zamrmlala si pre seba.
"Ak sa sem vy dvaja vrátite vcelku, oboch vás zaškrtím."
ooOoo
Draco sa zapotácal, keď sa objavili na kraji Rokvillu. Harry nahlas zaklial. Malfoy ich asi nemal premiestňovať oboch po tom, čo stratil tak veľa krvi. Harry ho vyrovnal, ale Malfoy ho striasol.
"Ruky preč, Potter. Ja nie som na chlapov."
"Čuš, Malfoy. Poďme. Zastavíme sa U kančej hlavy a niečo zjeme. Pri tomto tempe odpadneš skôr, než zvládneme polovicu cesty do školy. V tejto chvíli nás nikto nespozná."
"Scrimgeour skoro áno."
"Myslím, že nie. Myslím, že mal len podozrenie a chcel vedieť, kto sme. Je poriadne bystrý."
"Na odporného blba."
"Áno."
Vtlačili sa do Kančej hlavy, ktorá bola slušne preplnená, pretože sa blížil čas večere. Zaujali stôl vedľa dverí a prsnatá čašníčka ich zhodnotila so zaujatým úsmevom. Harry sa začervenal, ale Malfoy si ju prezrel od hlavy po päty s výrazom dlhoročnej praxe. Draco objednal jedlo a niekoľko pív a ona sa odšuchtala s plachým pohľadom ponad plece.
"Som prekvapený, že si nevybral Tri metly," poznamenal Malfoy. "Toto miesto sa mi zdá na teba dosť drsné."
Harry neodpovedal. Hoci bola vtedy madam Rosmerta pod kliatbou Imperius, bolo pre Harryho ťažké vidieť ju bez pocitu zrady.
Malfoy zjedol svoj ľadvinkový puding ako človek umierajúci hladom a stiahol dve pivá rýchlo po sebe. Harry dojedol skoro celé svoje jedlo a usrkával si zo svojho piva. Nebol príliš nadšený špinavým stavom svojho pohára. Premýšľal nad tým, koľko zvyškov jedla na ňom uschlo. Malfoy sa konečne so spokojným povzdychom vzpriamene posadil. Vyzeral na seba tak netypicky s tými čiernymi vlasmi, že mal Harry skoro pocit, že sedí s nejakým cudzincom.
Malfoy si oprel lakte o stôl a začal s tretím pivom. Na chvíľu mu Harry závidel ovzdušie uvoľnenej elegancie, ktorá sprevádzala každý Dracov pohyb. Premýšľal, či k tomu dospel prirodzene alebo na tom musel popracovať.
"Predpokladám, že teraz aj tebe dlhujem prekliatu láskavosť," mrzuto prehovoril Draco.
Harry pokrútil hlavou. "V skutočnosti ma napadlo, že by nás to akosi vyrovnalo po tej nehode so Sectumsemprou."
Malfoyova úľava bola zrejmá. "Vďakabohu. Už tak je dosť zlé, že som dlžníkom Weasleyho." Zaškeril sa. Harryho oči sa prižmúrili.
"Ty niečo dlhuješ Ronovi?"
"Ten prekliaty Weasley sa objavil, keď sa Carrowovci bavkali tým, že na mňa používali Cruciatus. Na rovinu, som prekvapený, že ich zastavil."
"Nepožiadal Ron náhodou o splatenie tohto dlhu?"
Malfoyove strieborné oči si ho chvíľu prezerali a potom švihli k bielovlasému barmanovi, ktorý ich zjavne sledoval.
"Mal si niekedy niečo s Grangerovou, Potter?"
Harryho prekvapila zmena témy.
"Myslíš vo význame chlapec/dievča?" Harry sa zasmial. "Nie."
"Prečo nie? Nemyslíš, že vy dvaja by ste boli dokonalým chrabromilským párikom?"
"Čo tým myslíš?"
"Vieš, hovorí sa, že protiklady sa priťahujú. Ona je geniálna a ty si idiot. Ona je... nuž, dosť sa zmenila na atraktívnu babu - na humusáčku - a ty si pekelne škaredý. Ona prečítala asi milión kníh a ty si prečítal... koľko? Šesť?" Malfoy sa zasmial.
Harry sa zamračil a pokrčil plecami. "Nikdy som o nej takto nepremýšľal. Vždy sa ku mne správala skôr ako k priblblému mladšiemu bratovi."
"Možno by si ju mal pobozkať. Vzdať sa tých bratských citov," lišiacky navrhol Draco. Harry o tom chvíľu premýšľal. Za posledný rok Hermiona opeknela. Zamyslel sa nad tým, že ju pobozká a musel potlačiť smiech. Dokázal si predstaviť, ako Hermiona odborne hodnotí jeho bozk a vymenúva zoznam oblastí, v ktorých by sa mal zlepšiť. Pokrútil hlavou.
"Nie, vďaka. To sa nikdy nestane."
"Je oveľa ženskejšia, než tie vychrtlé baby, ktorým obvykle prejavuješ svoju priazeň. Myslím, Čcho Changová a Ginny Weasleyová? Maj nejaký vkus, Potter."
"Na Ginny Weasleyovej nie je nič zlé!"
"Už si stretol jej matku? Ak ju malá Ginny bude nasledovať v tých šľapajach, bude z nej despotická, hašterivá trhovkyňa. To by som neprial ani tebe, Potter."
"Nemyslím, že tvoj názor na niekoho s menom Weasley je úplne nezaujatý. Na rovinu, ty by si sa k Hermione hodil viac než ja." Zaškeril sa, keď Malfoyove oči zažiarili.
"Tým si čo myslel?"
"Ako si povedal, protiklady sa priťahujú. Ona je čestná a dobrá, ty si čisté zlo. Ona je milá a láskavá, ty si odporný blbec -"
"Si srandista, Potter." Dracove oči sa prižmúrili. "Nehovor mi, že sa skutočne snažíš, aby som sa zaujímal o Grangerovú. Myslel som, že je tvoja priateľka."
Harry si odfrkol. "Máš pravdu. Bez ohľadu na to, si myslím, že by sa malo nechať na ňu, aby si na túto vec urobila svoj názor."
Malfoyov šedý pohľad ho odhadoval. "Tým presne hovoríš čo?"
"Hovorím... prečo nás ten barman stále sleduje?"
Draco sa neobťažoval obzrieť cez plece. Pokrčil plecami.
"Asi pretože konečne prišiel na to, kto si. Som si istý, že poriadne rozzúrená skupina členov Fénixa sa tu zakrátko ukáže a odeskortuje ťa nazad."
Harry na neho vypleštil oči. "Ten barman je v spojení s Rádom? Ako to vieš?"
Draco sa rozosmial. "Môžeš byť vážne taký tupý? Ach, počkať, zabudol som s kým sa rozprávam. Ten barman je Aberforth Dumbledore, ty idiot. Nehovor mi, že tvoj skvelý kamoško Albus ti to nespomenul. Nepovedal ti ani jediné tajomstvo? Nikdy?"
Podľa všetkého nie, nahnevane si pomyslel Harry. Opatrne sa pozrel na barmana, snažiac sa nájsť podobu s Dumbledorom. Veľa jej nebolo, až na ten nos. Kým Dumbledorove oči boli múdre a láskavé, Aberforthove boli vypočítavé a podozrievavé. Bradu mal neupravenú a špinavú, rovnako ako svoje oblečenie.
"Ako vieš ty, kto to je?" dožadoval sa Harry.
"Medzi smrťožrútmi je to bežná vedomosť. Oplatí sa sledovať členov Rádu, hoci som si istý, že na ministerstve sú nejakí, o ktorých Temný pán nevie. Zatiaľ."
Barman náhle opustil bar a prešiel sa posadiť k ich stolu.
"Ak ste vy dvaja dojedli, navrhujem, aby ste odtiaľto vypadli. Počkajte na mňa vzadu za rohom a ja vás odprevadím tam, kam patríte." Modré oči mal chladné, keď sa pozeral na Harryho. "Zdá sa, že Albus mal pravdu o tom, že si nezodpovedný, čo?"
Harry sa pokojne stretol s jeho pohľadom a nič nepovedal. Aberforth sa skutočne zachichotal.
"Žiadne výhovorky? Hergot, si syn svojho otca! Dúfajme, že ťa to nezabije. Teraz švihnite. Je tu veľa drsných zákazníkov. Ste ľahko dosiahnuteľní pre viac než len nasledovníkov Veď-Viete-Koho. Zlodeji a bitkári sa nestarajú, kto ste. Rovnako vás pre vaše prachy zabijú."
Malfoy si odfrkol, keď vstali a vzali si metly z police vedľa dverí.
"Po dni, čo som mal, by som prekliato rád nejakú bitku uvítal."
"Si opitý?" spýtal sa Harry.
Pobúrené strieborné oči na neho zažiarili.
"Malfoyovci sa neopijú. Hlavne nie po troch malých pivách."
Harry pokrútil hlavou a prešli dozadu za budovu. Zadné dvere sa otvorili, ale nezjavili sa žiadni zlodeji, len Aberforth Dumbledore, ktorý mal vytiahnutý prútik. Jeho oči ostražito prehľadávali každý krík a strom. Harry neočakával problémy. Do zotmenia zostávali ešte hodiny, obloha bola bez obláčika a najdlhší deň roka bol vzdialený len pár týždňov.
"Možno by si si mal nasadiť svoj plášť a ukryť sa, Vyvolený," navrhol Malfoy. Harry to ignoroval.
"Ako dlho toto kúzlo vydrží?" spýtal sa a ukázal na svoje bledé vlasy prútikom.
"Asi dvanásť hodín. Alebo kým ho nezruším."
Harry sa zaškeril. Nemohol sa dočkať, kým uvidí Ginninu tvár, keď ho zbadá.
"Na metly," prikázal Aberforth. "Poďme."
Aberforth kráčal smerom k Rokfortu, kým sa Harry s Dracom vznášali za ním.