Preklady fanfiction Harryho Pottera

DRACO: PHOENIX RISING

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3414902/31/Draco_Phoenix_Rising

Preklad: Jimmi

Beta-read: Doda357

  VAROVANIE: POVIEDKA BOLA NAPÍSANÁ PRED VYDANÍM SIEDMEJ KNIHY. AKÁKOĽVEK ZHODA JE ČISTO NÁHODNÁ. VARIABILNÁ DĹŽKA KAPITOL. POUŽITIE ČESKÝCH NÁZVOV, AK SA MI PÁČIA VIAC.

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Cheryl Dyson, ktorá napísala túto fanfiction.

Kapitola tridsiata prvá - Zámena osôb

Hermiona nemala náladu načúvať obľúbenej kratochvíli rodiny Weasleyovcov- haštereniu medzi sebou - takže sa dlhú dobu bezcieľne túlala po prvom poschodí a premýšľala. Musí existovať nejaká možnosť, ako zistiť, kam šiel Draco s Harrym. Hoci doteraz už mohli dokončiť svoje pátranie a byť na ceste spiatky. Prekvapene zastala, keď narazila na pani Norissovú na inak opustenej chodbe. Mačka na ňu zasyčala a hlasno zamňaukala.

Hermiona sa rýchlo rozhliadla, cítila sa vinná, hoci nič zlé nerobila. Ak tu bola pani Norissová, niekde nablízku sa bude zakrádať aj Filch. Začula šuchot plátna a rozbehla sa k blízkym schodom. Brala dva schody naraz, potom sa zastavila a naklonila sa cez zábradlie. Dole bolo vidno pani Norissovú, ktorá už stála na spodnom schode a sledovala ju.

"Kto je tam, pani Norissová?" začula. "Áno, toto leto je tunák veľa podivných príhod, čo? Ale my budeme mať oči otvorené, však, pani Norissová?"

Hermiona sa potichu odtiahla od okraja a pokračovala nahor po schodoch, keď sa tisla k stene. Uvažovala, aké bezpečné je mať tu Rád, keď tu sliedi Filch. Vždy poslúchal Dumbledora, hoci neochotne, ale komu bol oddaný teraz?

Pokračovala nahor, až kým sa neocitla na Astronomickej veži. Prešla ku kraju a vykukla na horizont v nádeji, že uvidí blížiť sa dve postavy na metlách. Modrá obloha bola prázdna vo všetkých smeroch. Vzdychla si.

Zrazu dostala nápad a ponáhľala sa znova na prízemie. Využila chvíľu, aby polapila dych a premasírovala si boľavé nohy. Nepoďakujú sa jej za to, že sa hnala nahor a dole schodmi, hoci aspoň si chvíľu nebude musieť robiť starosti s tým, či sa zmestí do džínsov. Keď mohla znova normálne dýchať, ponáhľala sa do učebne číslo jedenásť, aby našla Firenzeho. Našla ho v prerobenej pracovni, ležal v meditačnej polohe na tráve v kvetinovom kruhu. Zastala, pretože ho nechcela vyrušiť.

"Podíď dopredu, Hermiona Grangerová," prehovoril kentaur pokojným hlasom. "Čo ťa trápi?"

"Potrebujem vám položiť otázku."

"Predpokladám, že nie o budúcnosti."

Skoro sa uškrnula, ale zastavila sa včas. Vešteniu neverila ani ň. Ako sa mohla dať predpovedať budúcnosť, keď akékoľvek náhodné rozhodnutie zmení výsledok zo sekundy na sekundu?

"Určite nie. V skutočnosti o prítomnosti. Nezaujímam sa o proroctvá, ale o pokročilé veštenie."

PP: Scrying - podľa iného fandomu tzv. špehovacie kúzla, podľa iného pokročilá technika veštenia a astrálneho cestovania. Pri Scryingu sa veští z gule alebo kryštálu, hoci tu to bude inak.

Firenze prikývol. "Staroveké umenie, ale užitočné. Hľadáš niekoho?"

"Áno. Môžete mi pomôcť? Len potrebujem vedieť, či sú v poriadku."

"Môžem ti pomôcť. Musíš priniesť nevyhnutné veci. Veľkú striebornú misu naplnenú čistou pramenitou vodou a niečo, čo patrilo spomínanej osobe, skôr niečo osobné. Nejaký šperk, prameň vlasov či niečo, čoho sa dotýkali dosť dlho na to, aby zanechali stopu svojej esencie."

"To je všetko?"

"Tá metóda je jednoduchá. Dosiahnutie cieľa nie."

Prikývla. "Hneď sa vrátim."

Vybehla von a skoro zvalila Tonksovú, ktorá mierila k predným dverám. Vyrovnala Hermionu a potom sa na ňu podráždene pozrela.

"Uhádneš, kam idem?" spýtala sa Tonksová. Hermiona bola v prekérnej situácii.

"Nemám potuchy."

"Idem k prednej bráne vpustiť Harryho Pottera," zaškrípala zubami Tonksová.

"Ach." Hermionina úľava premohla všetku možnú vinu.

"Áno, ach. Čo si myslíš, keď ho necháš takto sa potulovať? Po tom všetkom, čo sme urobili, aby sme sa ho pokúsili udržať v bezpečí?"

"Myslíš, že by som mu dovolila ísť samému?" dotknutá Hermiona vyprskla.

Tonksová si ju premerala. "Asi nie, ale pochybujem, že by si ho zastavila."

Hlasný hlas zakričal z Veľkej siene a Tonksová vyštartovala ako blesk k predným dverám, ťahajúc Hermionu so sebou.

"Je tu Rufus Scrimgeour. Chce vedieť, kde je Harry. Podľa všetkého šiel do Londýna, aby ho skontroloval a zistil, že Dursleyovci a Harry sú..."

"Fuč."

"Áno." Tonksová sa ponáhľala po ceste, kým rozprávala a Hermiona musela utekať, aby s ňou udržala krok.

"Potom sa udiala nejaká príhoda u Svätého Munga a Percy prisahá, že videl Harryho, hoci z nejakého dôvodu si nemôže byť istý... Tak či tak, musíme okamžite Harryho predviesť. Aberforth poslal Patronusa McGonagallovej, ale tá má plné ruky práce s tým, aby udržala na uzde Scrimgeoura."

"Aberforth?" To meno znelo Hermione vzdialene povedome.

"Aberforth Dumbledore. Je majiteľom Kančej hlavy v Rokville."

"Dumbledorov brat?" Hermione chvíľu trvalo, kým tú informáciu strávila. "Prečo jednoducho neotvorí bránu?"

Tonksová sa zachichotala.

"Dumbledore trval na tom, aby Aberforth nikdy nedostal prístup na Rokfort. Na rovinu, nie som si istá, či spolu vychádzali. Aberforth je niečo ako čierna ovca rodiny. Tiež je vďaka jeho pochybnej klientele možné, že ho zajmú alebo na neho použijú kliatbu Imperius. Pre neho je bezpečnejšie vedieť tak málo, ako sa len dá."

Keď sa priblížili k bráne, Hermiona mohla vidieť vysokého muža, ktorý na nich čakal s dvoma osobami vznášajúcimi sa na metlách. Vydýchla výdychom mimoriadnej úľavy.

"Prečo len nepreletia cez?"

"Nemôžu. Uviazli by tam ako muchy na mucholapke. Nikto sa už viacej bez povolenia na Rokfort nedostane. Scrimgeour prišiel letaxovou sieťou."

Hermiona bola nechcene ohromená ochranami školy, hoci to bol určite problém, keď prišlo na vykrádanie sa von a dnu.

"Takže môžeš odísť, ale nevrátiš sa," poznamenala.

"Presne."

Hermiona bola dosť blízko, aby rozoznala Dracove strieborné vlasy, ale ako sa blížila, hľadela na neho zmätene. Bolo na ňom niečo čudné...

ooOoo

Draco sledoval, ako prišli Tonksová s Hermionou. Aberforth krátko zamával a potom sa pohol cestičkou smerom k Rokvillu. Podľa všetkého nebol veľmi zhovorčivý, dokonca ani s členmi Rádu.

Tonksová sa cez mreže pozrela na Draca.

"Nazdar, Harry," stroho prehovorila a potom na neho zažmurkala. Draco sa zaškeril, keď jej oči preleteli z neho na Harryho.

"Čo do pe -?" vydýchla Hermiona.

Draco zoskočil z metly.

"Nuž, napadlo nás -" začal, ale zrazu sa okolo jeho hrdla zovrela akási ruku, ktorá ho schmatla zozadu. Draco zazrel zmrazený obraz šoku na tvárach Harryho, Tonksovej a Hermiony a potom pocítil dôverne známe trhnutie premiestnenia.

ooOoo

Keď ho tá hrubá ruka pustila, zrútil sa do ochabnutej hromádky, pretože sa mu zdvíhal žalúdok a točila sa mu hlava. Vôňa temnej zeme a hnijúcich listov bola v jeho nose príliš výrazná a jeho chvíľu napínalo. Na jeden deň príliš veľa premiestňovania.... A nemal si dať to tretie pivo...

Pocítil na svojom tele hrubé ruky a uvedomil si, že mu vzali prútik. Magické povrazy sa obtočili okolo jeho rúk a nôh. Niekto sa zachichotal a vzdialil. Draco potlačil svoju slabosť a zažmurkal na svojho únoscu.

"Holá, to bolo skrátka príliš ľahké, Potter! Zajal som Harryho Pottera! Úplne sám! Uvidíme, či sa teraz budú Červochvostovi smiať, uvidíme!"

Červochvost. Draco sa nadvihol do polosedu - náročný proces s rukami zviazanými za chrbtom - a pozrel sa na potkanieho chlapíka, ktorý poskakoval radosťou. Rozhliadol sa. Zdalo sa, že sú obklopení stromami a húštinou. Les. Ale ktorý les?

"Vlastne si myslím, že urobia viac, než sa ti len vysmejú," sucho prehovoril Draco.

Červochvost prestal tancovať a otočil sa, aby zízal pri zvuku Dracovho hlasu. Prihnal sa k nemu a chňapol ho po brade svojou kovovou rukou, silne ju zovrel. Draco hľadel do Červochvostovej neveriacej tváre.

"Ale... bol som U kančej hlavy! Počul som Potterov hlas! Sledoval som ťa po ceste, čakal, kým zlezieš z tej prekliatej metly..." Červochvost ťažko dýchal a jeho ruka sa zvierala ešte silnejšie, takmer rozdrvila Dracovu čeľusť. "Čo robíš prezlečený za Pottera?" kričal Červochvost. Draco sa hodil dozadu, preč z Pettigrewovho zovretia. Opatrne pohýbal svojou pomliaždenou čeľusťou. Potter mal šťastie, že Petrove malé potkanie očičká neboli príliš ostré v tej tmavej, zadymenej krčme, či vonku z diaľky.

Červochvost znova tancoval, ale tentoraz zúrivosťou. Podráždene si šúchal ruky, telo voči kovu.

"Čo robí Draco Malfoy v spoločnosti Harryho Pottera a vyzerá ako Harry Potter?" pýtal sa Červochvost samého seba. "Ach, Temný pán bude chcieť na túto otázku odpoveď! Myslím, že ho predsa len Červochvost poteší. A Harry Potter je na Rokforte." Červochvost sa šťastne rozchichotal, znervózňujúci zvuk, ktorý schladil Draca až na kosť. Začal si uvedomovať vážnosť svojej situácie.

"Kde do pekla sme?" spýtal sa Draco a odtlačil sa do sediacej pozície.

"Všetko v pravý čas, Malfoyko," pospevoval si Červochvost. "Čoskoro pôjdeme pozrieť Temného pána. Veľmi skoro. Najprv len jedna malá záležitosť."

Červochvost prešiel na okraj malej čistinky a nakukol do hustého lesa, ako keby na niekoho čakal. Draco sa dôkladne rozhliadol, snažiac sa nájsť nejaký plán úteku. Nablízku ležala jeho metla. Sľubný pohľad, hoci nemohol celkom prísť na to, ako bude schopný lietať so zviazanými rukami a nohami. Aj tak sa začal po kúskoch posúvať smerom k nej.

Premýšľal, kde má svoj prútik, ale predpokladal, že si ho Červochvost zastrčil do toho špinavého čierneho habitu, čo mal na sebe. Draco zrazu oľutoval, že dal Hermioninu mincu do kufra na Rokforte. Niežeby jej bol aj tak schopný povedať, kde je... ale aspoň by sa necítil tak sám.

Opäť raz zostal Draco Malfoy odkázaný sám na seba. Po prvý raz v jeho živote ho táto myšlienka rozosmutnila.

Do pekla s tými chrabromilčanmi. Vysávali z neho pravého Malfoya.