Preklady fanfiction Harryho Pottera

DRACO: PHOENIX RISING

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3414902/34/Draco_Phoenix_Rising

Preklad: Jimmi

Beta-read: Doda357

  VAROVANIE: POVIEDKA BOLA NAPÍSANÁ PRED VYDANÍM SIEDMEJ KNIHY. AKÁKOĽVEK ZHODA JE ČISTO NÁHODNÁ. VARIABILNÁ DĹŽKA KAPITOL. POUŽITIE ČESKÝCH NÁZVOV, AK SA MI PÁČIA VIAC.

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Cheryl Dyson, ktorá napísala túto fanfiction.

Kapitola tridsiata štvrtá - Ranná návšteva

Ako očakávala, Ron na ňu čakal. Vzdychla si, nechcela nič viac, než sa zvaliť do postele a bezcieľne zízať do stropu. Stres posledných dní si vyberal svoju daň.

"Musíme sa porozprávať," ozval sa Ron a potvrdil jej podozrenie.

"Kam chceš ísť?" rezignovane sa spýtala.

"Astronomická veža?"

Obľúbené miesto na hviezdy hľadiacich milencov a nádeje plných romantikov? Pomyslela si, že radšej nie.

"Ak ti to nevadí, dnes som sa už štverala po toľkých schodoch, že by mi to vystačilo na polovicu cesty na Eiger. Dala by som prednosť nižšie položeným miestam."

PP: Eiger – hora vo Švajčiarsku. 3970 m.

Vzdychol si, ale prikývol.

"Učebňa Kúziel? Je prázdna. A možno ti budem môcť ukázať to bublinové kúzlo, čo vynašiel Fred s Georgeom."

Podvolila sa a na prízemie kráčali v nepríjemnom tichu. Keď boli v učebni, rýchlo prešla k oknám a zízala von na silnejúcu temnotu. Premýšľala, ako dlho bude trvať, kým sa Draco preberie. Ako keby jej myšlienky nakusli túto tému, Ron vybuchol: "Čo sa deje medzi tebou a Malfoyom?"

"Čo tým myslíš?" vyhýbavo sa spýtala. Vôbec sa jej nechcelo rozprávať o Dracovi, hlavne keď ešte nerozriešila vlastnú myseľ ohľadne tohto komplikovaného slizolinčana.

"Vieš, čo tým myslím. Krucinál, šialene si sa chcela za ním rozbehnúť a zachrániť ho. Odkedy si ho sem priviedla, ledva som ťa videl. Do pekla, bola si pripravená zletieť z chrabromilskej veže na Harryho metle, aby si šla za ním! Čo sa do čerta deje?"

"Nič sa ´nedeje´, ako si to nazval. Je to len tým, že v týchto posledných dňoch som videla inú stránku Malfoya a on ... neviem... odčinil svoje hriechy. Určite nedovolím, aby ho mučili, ak tomu viem zabrániť."

Jej výhovorka znela chabo dokonca aj jej vlastným ušiam. Bola pripravená zletieť na Harryho metle z veže. Bola by šla do toho lesa sama, ak by bolo treba. Predstava, ako Greyback ničí Dracovo nádherné telo - striasla sa. Keby to bola videla v tom veštiacom bazéniku, asi by utekala rovno do lesa bez toho, že by počkala na Harryho, či sa obťažovala s nejakou metlou. Po tomto poznaní si povzdychla a oprela si čelo o sklo.

Do pekla. Možno sa nič ´nedialo´ medzi ňou a Malfoyom. Ale bolo možné, že chcela, aby sa dialo. Túžila byť práve teraz pri jeho boku, sedieť pri ňom a uhládzať mu vlasy z čela - buď strieborné alebo čierne. Chcela tam byť, keď sa jeho strhujúce šedé oči otvoria, aby zistila, či zažiaria tou istou zmyselnou žiarou, akú si pamätala...

"Počúvaš ma vôbec?" dožadoval sa Ron a ona si uvedomila, že jej položil nejakú otázku. Asi viac než len jednu. Odtlačila sa od okna a odkašľala si.

"Prepáč. Vravel si niečo?"

Prebodol ju pohľadom. "Práve si myslela na Malfoya?" vyprskol. Nedokázala zabrániť tomu, aby sa previnilo nezačervenala. Ron pokrútil zhnusene hlavou a rozhodil rukami.

"Prečo sa vôbec snažím?"

Otočil sa a vyrútil sa von. Na okamih sa pohla za ním, ale čo mohla na to povedať? Vzdychla si a prešla k stolu profesora Flitwicka. Našla brko a duchom neprítomná naň vrhla Wingardium Leviosa. Brko sa zdvihlo do vzduchu a ona si vzdychla, keď si spomenula na Ronov prvý pokus o toto kúzlo. Zaškerila sa. Býval strašne neobratný. A poriadne rozkošný s tým jeho výrazom zbitého psa.

Potom ju s Harrym zachránili pred trolom - ich prvé dobrodružstvo. Toľko ich potom bolo. Quirrell a Tom Riddle, a Sirius. Jazda na testraloch. Bitka so smrťožrútmi. Spoločne toho zvládli tak veľa, že to obyčajne vyzeralo, ako keby oni traja boli proti celému svetu. Premýšľala, prečo sa Ron o ňu nikdy nepokúsil, napriek početným príležitostiam. Myslievala si, že to bola prostá plachosť, ale teraz o tom pochybovala. Uvažovala, že možno Ron považoval za samozrejmé, že má množstvo času - že ona vždy bude nablízku čakať, kým nebude pripravený. Možno by bola. Kým neprišiel Draco.

Zrušila to kúzlo a perie sa znieslo znova na stôl. Vzdychla si. Možno Ronovi dlhovala šancu. Napokon, prešli za posledných šesť rokov niekoľkými druhmi pekla a každú minútu týchto rokov Malfoyom pohŕdala, až kým... čo? Pred šiestimi dňami? Naozaj by vymenila šesť rokov za šesť dní?

Vyšla von a skoro ju zvalila Tonksová. Keď sa obe vyrovnali, Tonksová povedala: "Prepáč."

"Kam sa tak ženieš?" spýtala sa Hermiona.

"Zháňam McGonagallovú. Nie sme si celkom istí, čo urobiť s Greybackom a Moody sa vyhráža, že ho po kúskoch roztrhá. Na rovinu, som v pokušení pozerať sa inam a nechať ho to urobiť, ale Remus..."

Hermiona prikývla.

"A Červochvost?"

"Stále je v klietke. Netrúfli sme si ho vypustiť. Okrem toho sme si nie celkom istí, ako otvoriť Malfoyovu zámku. Zjavne je šikovne vyčarovaná. Červochvost má šťastie, že Greyback Draca nezabil, inak by bol zavretý naveky."

Hermiona pokrčila plecami. "Hral potkana dvanásť rokov. Nemalo by mu ublížiť, keď bude zavretý ďalšie desaťročie alebo dve."

Tonksová nadvihla obočie nad zlobou v jej hlase, ale Hermione to bolo jedno. Peter Pettigrew bol zodpovedný za toľké.

"Moody ho chce mučiť, aby nám prezradil, kde je Veď-Vieš-Kto."

"Moody musí prestať jednať na základe čistých emócii a chvíľu premýšľať. Voldemort by to nikdy nedovolil. Som si istá, že do jeho mysle pre takýto prípad nastražil výbušné pasce. Kde ich držia?"

"V bifľomorských žalároch. Tie žaláre skutočne bývali väzením, než sa Rokfort stal školou. Bola hračka vrátiť ich do pôvodného stavu. Fenrir šalie ako pominutý. Musíme s ním niečo urobiť, než nastane spln. Nie som si istá, či ho zadrží jeho aktuálna klietka, keď sa premení."

Hermionu zamrazilo pri pomyslení na Greybacka v plnom vlkolačom režime pobehujúcom po chodbách Rokfortu.

"Musí existovať možnosť, ako ho ovládnuť. Preverím ju. Čo sa stalo so Scrimgeourom?"

Tonksová sa zachichotala.

"Podľa Jacka Weasleyovské dvojčatá zorganizovali skutočnú bitku na druhom poschodí, vrátane kričiacich žien, rinčania mečov, výbuchov a výkrikov o pomoc. Samozrejme, kým sa tam dostali, dvojčatá aj s ich mágiou boli preč - a tiež Harry Potter. Scrimgeoura šlo rozhodiť a sľúbil, že nariadi plné vyšetrovanie McGonagallovej schopnosti zostať riaditeľkou Rokfortu.

"Ach nie!"

Tonksová nad jej obavami iba mávla rukou.

"Nech si vyšetruje. Kto iný je lepšie kvalifikovaný? Môže robiť povyk, aký chce, ale nemyslím, že nájde niekoho, kto by sa čo i len opovážil dotknúť tejto pozície. Nie keď je vonku Veď-Vieš-Kto a po tom, čo sa stalo Dumbledorovi." Tonksová sa zrazu vyplašila. "Ach moja, mala som ju priviesť, že? Radšej pôjdem! Uvidíme sa neskôr, ´Miona!"

Tonksová znova pokračovala v uháňaní po schodoch a Hermiona ju nasledovala v ešte pomalšom tempe. Vošla do chrabromilskej spoločenskej miestnosti, aby zistila, že Ron tam nie je a Harry s Ginny sú na gauči ponorení do vášnivého bozku.

Keď si ju všimli, trochu zahanbene sa oddelili, ale ona na nich neprítomne zamávala, keď pokračovala smerom ku schodom.

"Nenechajte sa rušiť. Len prechádzam. Pokračujte."

Unikla do svojej izby a posadila sa na okno. Mesiac začal vystupovať s jedným okrajom zastretým. Za sedem dní bude Lupin zamknutý pod upokojujúcim účinkom protivlkolačieho elixíru a Greyback bude trhať mreže svojej cely s nadľudskou silou. Hermiona by mala v knižnici hľadať riešenie, ale jednoducho bola v tejto chvíli príliš unavená.

Namiesto toho šla do postele a ráno sa prebudila zavčasu, skôr než úsvit začal farbiť oblohu. Posadila sa a rozhliadla sa po izbe. Ginnine vlasy sa rozsýpali po vankúši a dýchanie mala hlboké a vyrovnané.

Hermiona sa rýchlo obliekla a ťapkala dole schodmi. Prekvapilo ju, keď našla Harryho uvoľnene natiahnutého na gauči. Na chvíľu zalapala po dychu - pri tejto póze a týchto vlasoch - stále platinovo blonďavých - si naozaj pomyslela, že je Draco.

"Čo tu robíš?" spýtala sa, keď sa jej srdce upokojilo.

"Čakám na teba," odpovedal. "Ideme?"

"Kam?"

"Pozrieť Malfoya, samozrejme. Tam si mala namierené, nie?"

"Je to také očividné?"

Harry pokrčil plecami. "Na tom nezáleží." Postavil sa a rozvinul neviditeľný plášť. "Mohli by sme ho potrebovať, ak sa tam poneviera madam Pomfreyová, čo je ale v tejto hodine nepravdepodobné."

ooOoo

Chodby boli úplne tiché, rovnako ako boli ich kroky v teniskách, keď zostúpili do nemocničného oddelenia. Vošli a posadili sa na posteľ vedľa Malfoyovej. Hermiona sledovala, ako sa Dracovi pravidelne zdvíha a klesá hruď.

"Prečo nepoužili Félixa na Billa Weasleyho?" spýtala sa Harryho.

"Možno použili."

Hermiona prikývla, keď si uvedomila, že sa nikdy nedozvedela detaily.

"Čo si povedal Ginny? O viteáloch?"

"Nič. Našiel som spôsob, ako ju umlčať."

Hermiona sa zachichotala. "Spomínam si. Vieš, že to nebude fungovať naveky?"

"Viem, ale dúfajme, že s nimi čoskoro skoncujeme a budem jej môcť povedať všetko." Harry zmĺkol a potom povedal: "Vieš, Malfoy sa ma spýtal, či som na teba niekedy myslel... ako na priateľku."

Hermiona sa na neho prekvapene pozrela. "Vy dvaja ste sa rozprávali o mne? Čo túto tému vyvolalo?"

"Vlastne sme sa rozprávali o Ronovi."

"A čo si povedal? Na Malfoyovu otázku."

"Povedal som nie. Že na mňa myslíš viac ako na brata."

Hermiona sa na neho zvedavo pozrela. V skutočnosti sa nikdy nezastavila, aby analyzovala svoje city k Harrymu. Teraz, keď sa ich pokúsila pomenovať... vôbec pre ňu nebol ako brat. Bol... skrátka Harry. Ak si to pripustila, asi ho mala rada viac než akéhokoľvek iného človeka, ktorého poznala. Nie v bratskom štýle, ale akosi hlbšie. Ale ani v romantickom význame. Harry jej pripadal nedotknuteľný. Čistý a neskazený. Nemyslela si, že mu nejaká žena niekedy bude rovná. Dokonca ani Ginny Weasleyová, hoci jej Hermiona priala veľa zdaru pri tom pokuse.

"Povedal mi, že by som ťa mal pobozkať a vzdať sa tých bratských citov."

Hermione skoro zabehlo.

"A čo si povedal?"

Harry sa pozeral na zem.

"Asi ma za to budeš nenávidieť... ale rozosmial som sa."

"Vďakabohu," uľavilo sa jej a tiež sa rozosmiala. Jeho oči strelili k jej.

"Nie si kvôli tomu naštvaná?"

"Samozrejme, že nie. Záleží mi na tebe viac než na nejakom bratovi, to som si istá, ale absolútne netúžim niekedy komplikovať náš vzťah na tamtú úroveň. Je dosť náročné musieť sa vyrovnať s Ronom."

"A sme späť pri Ronovi."

Vzdychla si. "Áno, Ron. Myslíš, že som k nemu nespravodlivá? Možno mu dlhujem šancu..."

"Myslím, že sa na to pozeráš nesprávne."

"Čo tým myslíš?"

"Čo myslíš, aký by bol tvoj vzťah s Ronom? Už si si ho predstavila ďalej než za držanie sa za ruky a bozkávanie?"

Pokrútila hlavou. "Vlastne nie. Predstavujem si, že bude pokojný a predvídateľný. Je tak veľmi ako pán Weasley. Možno bude protestovať a začne hádku, keď sa rozčúli, ale nakoniec viem, že pristúpi na čokoľvek, čo by som požadovala... Do pekla, viedla by som ho ako opečiatkovaného nosorožca a potom by som ho za to nenávidela."

"Ako to pani Weasleyová robí pánovi Weasleymu?" spýtal sa Harry.

"Áno. Občas je mu skôr ako matka než jeho manželka. Viem, že sa milujú, ale niekedy mám chuť pánom Weasleym zatriasť a spýtať sa ho, prečo sa jej nepostaví." Hermiona si vzdychla. "Nechcem byť taká xantipa."

"Potrebuješ niekoho, kto vie, čo chce."

Hermiona sa na neho zaksichtila a prikývla.

"Ron zjavne nikdy nevie, čo chce, až pokiaľ mu to nezačne unikať pomedzi prsty. Myslím, že dokonca vtedy to chce len reflexívne."

Pozrela sa na Dracovo spiace telo a okamžite rozoznala opak. Malfoy vždy zjavne vedel, čo chce a šiel po tom s cieľavedomým odhodlaním. Nikdy by sa nesklonil pred vôľou niekoho iného. Raz tak urobil s Voldemortom a rebeloval voči tomu tak vehementne, že ho to doviedlo k dohode s jeho najväčšími nepriateľmi.

Pozrela sa na Harryho a jej oči sa rozšírili prekvapením, keď jeho vlasy náhle stmavli a obnovili svoj prirodzený odtieň. Zaškeril sa a prešiel si rukou po čiernych vlasoch.

"Cítil som to. Povedal, že to vydrží dvanásť hodín. Je mi akosi ľúto, že sú preč."

Pokrútila hlavou. "Mne nie. Na rovinu, znepokojovali." Otočila sa k Dracovi, aby videla, že jeho vlasy žiaria v záblesku mesačného svitu, znova vrátené k svojej striebornej dokonalosti. "Niežeby bol s čiernymi vlasmi menší fešák."

"Samozrejme, že nie," odfrkol si Harry. "Ten blbec by bol pravdepodobne nádherný, aj keby bol plešatý ako vajce."

"Som rád, že si to uznal, Potter," sucho prehovoril Draco. "Zavriete si vy chrabromilčania niekedy ústa? Je prekliato ťažké trochu si pospať, keď tu vy dvaja furt kecáte."

Hermiona bola okamžite pri jeho boku. Prstami sa zľahka dotkla jeho pliec a pozrela sa mu do spola otvorených očí. Na perách mal ten svoj neznesiteľný úškrn a ona sa usmiala, keď si uvedomila, že jej dokonca chýbal. Premýšľala, ako dlho bol hore.

"Ako sa cítiš?" spýtala sa.

"Ako keby ma zmlátil psychopatický vlkolak a prebudil som sa z nádherného sna otravnými kecami. Spoznávam rokfortské nemocničné krídlo, keďže ma sem nesčítanekrát poslal... no jasné, to si bol ty, Potter... ale čo tu vy dvaja robíte?"

"Prišli sme ťa skontrolovať," vysvetľovala Hermiona.

"A dôvod, prečo to nemohlo počkať až do rána, je..."

"Madam Pomfreyová."

"Ach. Som si istý, že to nemalo nič spoločné s vašimi sklonmi vykrádať sa v divných hodinách."

"Musíme stále trénovať," vysvetľoval Harry. "Teraz nemôžeme nechať naše vykrádacie schopnosti zhrdzavieť, že nie?"

Malfoyovi myklo perami. "Myslím, že nie."

"Okrem toho som ti chcel položiť jednu otázku."

"A pozrime sa, tu je skutočný dôvod tvojej návštevy."

"Samozrejme. Vari si nemyslíš, že som sa zaujímal o tvoje zdravie, či hej?"

"V poslednej dobe ma dosť objímaš. Myslel som, že ti tvoje srdce zláskavelo viac, než sa žiadalo."

"Nechali by ste toho vy dvaja?" vyprskla Hermiona, čím prerušila Harryho odseknutie.

"Fajn. Malfoy, povedal si, že si našiel ten dom, kde Regulusa zabili, pretože si si ´spomenul na tú historku´. Bolo v tom príbehu ešte niečo ďalšie?" spýtal sa Harry.

Draco sa opatrne posadil a Hermiona mu rýchlo nadvihla vankúše, aby mu poskytovali lepšie pohodlie. Jeho strieborné oči ju pobavene sledovali.

"Vďaka, Grangerová. Niekomu budeš robiť vynikajúcu konkubínu."

Zazrela na neho a strnulo sa šla posadiť späť k Harrymu, ktorý sa na ňu posmešne uškŕňal. Vážne fantazírovala o tejto šialenej kreatúre? Aspoň ju Malfoy vždy dokázal priviesť späť k zdrvujúcej realite niekoľkými vybranými slovami.

"Čo chceš vedieť?" spýtal sa Draco.

"Kto zabil Regulusa Blacka?"

"Podľa mojej matky za ním poslali trojicu smrťožrútov. Magnusa Boleho, Adana Puceya... a Severusa Snapa. Len Snape sa vrátil. Regulus zjavne zabil Boleho a Puceya."

Harry prikývol. "Zaujímavé, že Snape bol jediný svedok, čo prežil."

"Že áno? Predpokladám, že je možné, že si s Regulusom pred ranou z milosti trochu pokecali o viteáloch."

"Čo by vysvetľovalo, ako sa o nich dozvedel Snape." Harry sa postavil. "Len som bol zvedavý. Mali by sme ťa nechať odpočívať."

"Potter?"

Harry sa zvrtol.

"Ten list od mojich rodičov... Zachytil si tú časť o tom, že Rokfort nie je bezpečný?" spýtal sa Draco. Hermionin pohľad zaletel k Harrymu. Draco ho nechal prečítať si ten list? Harry prikývol. Dracove oči sa zatvorili. "Musíš to zobrať do úvahy. A pýtať sa prečo Červochvost a Fenrir Greyback boli v lese, tak blízko. Nasaď na tú úlohu Grangerovú. Som si istý, že posledných dvadsať minút nebola v knižnici. Asi bude mať absťák."

"Je absolútne nevyhnutné, aby ste o mne hovorili, ako keby som tu nebola?"

Draco sa doširoka usmial.

Harry si vzdychol a vyrazil. Hermiona sa postavila a naklonila sa nad Draca. Počkala, až kým sa jeho oči na štrbinku neotvorili.

"Keď chceš, vieš liezť poriadne na nervy." Pritlačila svoje pery nežne na jeho. "Ale som veľmi rada, že si tu."

Nasledovala Harryho von.